Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_70C-13-2021.pdf
PDF · 82.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-70C/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V pred sudcom Mgr. Jaroslavom Šupom v právnej veci žalobcu: Súkromná stredná športová škola, M. C. Sklodowskej 1, Bratislava, so sídlom M. C. Sklodowskej 1, Bratislava, IČO: 42 182 760, právne zastúpeného: Mgr. Martin Paškala, advokát so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: H. C., nar. X.X.XXXX, trvalo bytom B. XX, R., o zaplatenie 320,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 11.5.2021 domáhal zaplatenia istiny 320,- € s príslušenstvom titulom úhrady školného.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril so žalobcom prostredníctvom svojho zákonného zástupcu - otca C. C. zmluvu o štúdiu, predmetom ktorej bolo poskytovanie úplného stredného odborného vzdelávania ISCED 3A podľa zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) za odplatu. Žalobca po lustrácii saldo konta žalovaného zistil, že žalovaný mu za obdobie štúdia neuhradil školné spolu vo výške 320,- € za školský rok 2019/2020. Žalovaný je v čase podania tohto návrhu plnoletý t.j. vzhľadom na procesnú spôsobilosť môže konať resp. vystupovať pred súdom samostatne. Žalobca pre prípadné odstránenie rozporu medzi jeho označením v návrhu na platobný rozkaz a na zmluve o štúdiu uviedol, že v zmysle § 161i ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) sa ,,športové stredné odborné školy“ stali s účinnosťou odo dňa 1.1.2019 ,,strednými športovými školami“. Vzhľadom na túto skutočnosť sa dňa 1.1.2019 ex lege zmenil názov žalobcu.
3. Žalovanému bola žalobca spolu s výzvou na vyjadrenie doručená dňa 9.7.2021. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Súd vo veci rozhodol podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 177 ods. 2 písm. a) CSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000,- €.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinný dôkazom tvoriacimi obsah spisu, a to zmluvou o štúdiu zo dňa XX.X.XXXX a zistil že predmetnú zmluvu uzavrel účastníci - žalobca (vtedy pod menom Súkromná športová stredná odborná škola, M. C. Sklodowskej 1, 851 04 Bratislava) a C. C. označený ako zákonný zástupca žiaka. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úplného stredného
odborného vzdelávania ISCED 3A podľa zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) pre žalovaného v študijnom odbore šport a výživa. V zmluve boli v článkoch II. až IV. upravené práva a povinnosti školy, zákonného zástupcu a žiaka. Podľa článku V. ods. 1 zmluvy bolo školné dohodnuté vo výške 720,- €, resp. 800,- € v závislosti od spôsobu zvolenej platby. Podľa článku V. ods. 3 zmluvy škola nemala povinnosť osobitne vyzývať zákonného zástupcu na zaplatenie školného alebo mesačnej splátky školného. Podľa článku V. ods. 7 zmluvy zákonný zástupca berie na vedomie, že školné je pohľadávkou školy a škola má právo na jej vymáhanie bez ohľadu na trvanie tejto zmluvy. Podľa článku V. ods. 8 zmluvy v prípade omeškania zákonného zástupcu s platbou školného alebo mesačnej splátky školného má škola nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy školného až do zaplatenia.
6. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
7. Podľa § 494 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
8. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
9. V súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29. júna 2010).
10. Žalobcom bol v konaní predložený jediný dôkaz, a to zmluva o štúdiu. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy súd dospel k záveru, že z nej nemožno vyvodiť žalobcom tvrdený záver o tom, že zmluvu uzavrel žalovaný, za ktorého ako vtedy maloletého konal C. C., ako jeho rodič a zákonný zástupca. Súd pri interpretácií zmluvy vzal do úvahy nielen formálne označenie zmluvných strán v zmluve, ale aj spôsob formulácie jednotlivých zmluvných ustanovení, z oboch vyplýva, že zmluvu uzavrel Daniel Dugovič, ako účastník tohto právneho úkonu, a nie žalovaný.
11. Z formálneho hľadiska ak by malo ísť o zmluvu uzavretú žalovaným, za ktorého konal jeho zákonný zástupca, žalovaný by musel byť v zmluve označený ako jej účastník, za ktorého konaná jeho zákonný zástupca. Ako účastník zmluvy na jej prvej strane je však uvedený len C. C.. Nič na tom nemení ani označenie C. C. ako zmluvnej strany pojmom „zákonný zástupca žiaka“. Zmluva o štúdiu nespadá pod žiaden zmluvný typ upravený Občianskym zákonníkom a je len vecou zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy, aké pojmy zvolia na označenie jednotlivých zmluvných strán. Skutočnosť, že C. C. bol ako rodič zákonným zástupcom svojho maloletého dieťaťa (žalovaného) bez ďalšieho nehovorí nič o tom, či pri určitom právnom úkone konal vo vlastnom mene alebo v mene svojho dieťaťa.
12. Osoba žalovaného je uvedením jeho identifikačných údajov označená iba v článku 1 zmluvy označenom ako Predmet zmluvy. Z článku 1 vyplýva, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úplného stredného odborného vzdelávania ISCED 3A podľa školského zákona pre žalovaného (s uvedením jeho osobných údajov) v študijnom odbore šport a výživa. Z takto zvolenej formulácie možno usudzovať, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie vzdelávania žalovanému, ale nie to, že žalovaný bol účastníkom zmluvy.
13. Súd ďalej poukazuje na v bode 5. odôvodnenia tohto rozsudku citované znenie článku V. zmluvy, ktorá v odsekoch 3, 7 a 8 opakovane upravuje povinnosti výslovne „zákonného zástupcu“ v súvislosti s platením školného. Aj zo znenia tohto článku zmluvy možno usudzovať, že jej účastníkom, ktorého viazala základná povinnosť zaplatiť školné, bol C. C., ako zákonný zástupca žalovaného.
14. Záverom súd dodáva, že zabezpečovanie vzdelávania detí patrí medzi základné obsahové zložky rodičovských práv a povinností (§ 28 ods. 1 písm. a/ zákona o rodine). Pokiaľ rodič maloletého dieťa uzatvára zmluvu, ktorej predmetom je poskytovanie vzdelávania jeho dieťaťu, koná výlučne v rámci
výkonu svojich rodičovských práv a povinností. Takéto konanie rodiča je jeho osobným konaním, nie výkonom oprávnenia zastupovať maloleté dieťa (§ 28 ods. 1 písm. b/ zákona o rodine). Nepatrí medzi povinnosti (resp. ani práva) maloletého dieťaťa zabezpečovať si svoje vzdelávanie a za týmto účelom vykonávať právne úkony, dieťa má iba povinnosť plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam (§ 43 ods. 3 písm. b/ zákona o rodine). Aj školský zákon (pozri § 1 písm. g/) používa pojem „zákonný zástupca“ iba ako všeobecný pojem z dôvodu, že zákonným zástupcom môže byť aj iná osoba, ako rodič, nie z dôvodu, že by zákonný zástupca konal pri zabezpečovaní vzdelávania svojich detí v ich zastúpení. Naopak školský zákon na viacerých miestach upravuje práva a povinnosti priamo zákonných zástupcov, napríklad aj pri zápise maloletých detí na štúdium.
15. Pre úplnosť súd dodáva, že na tom, že účastníkom zmluvy bol C. C. a nie žalovaný, nič nemení ani skutočnosť, že medzičasom žalovaný dosiahol plnoletosť. Dosiahnutie plnoletosti nepredstavuje zmenu v subjekte záväzkovoprávnych vzťahov, ktoré v čase, keď bolo dieťa maloleté, uzavrel jeho rodič vo svojom mene, a to ani vtedy, ak sa ich obsah týkal dieťaťa.
16. Na základe vyššie uvedeného súd z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného rozhodol tak, že žalobu zamietol.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, rozhodol súd tak, že žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. S poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP nebude potom ani potrebné, aby súd o výške náhrady trov konania rozhodoval podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.