Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Er-392-2015.pdf
PDF · 123.58 KB
Case nature
Area
Subarea
25Er/392/2015
Uznesenie
Okresný súd Nitra v exekučnej veci vedenej v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v konaní zast.: Advocate, s. r. o., advokátska kancelária, IČO: 36 865 141, so sídlom: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, a v neprospech povinného: E. M. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., XXX XX U.,vykonávajúci živnostenské podnikanie pod obchodným menom „Anton Tkáč - Zabák", IČO: 44 111 029, s miestom podnikania: Vinohrady 649, 951 35 Veľké Zálužie, štátne občianstvo SR, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 745,97 eur s príslušenstvom a trovy exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 4104/2015, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. dňa 04.02.2015 oprávnený prostredníctvom svojho zástupcu v konaní požiadal súd, aby poveril vyššie uvedeného súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 745,97 eur s príslušenstvom. Exekučné konanie sa začalo dňa 04.02.2015. Exekučným titulom v exekučnom konaní v danej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 04284/14 zo dňa 25.09.2014 Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.11.2014 a dňa 6.11.2014 nadobudol vykonateľnosť. Dňa 16.04.2015 vyššie uvedený súdny exekútor doručil Okresnému súdu Nitra (ďalej len „súd“) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 04.02.2015.
2. Súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol uznesením č. k. 25Er/392/2015-22 zo dňa 25.07.2018 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol ako nedôvodnú. Uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 25Er/392/2015-22 zo dňa 25.07.2018 bolo právnemu zástupcovi oprávneného elektronicky doručené dňa 23.08.2018 do jeho elektronickej schránky. Oprávnený proti uzneseniu č. l. 22 podal odvolanie zo dňa 30.08.2018, ktoré bolo dňa 31.08.2018 elektronicky podané na tunajší súd.
3. Odvolanie bolo spolu so súdnym spisom Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/392/2015 predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Nitre. Odvolací súd uznesením č. k. 15CoE/167/2018-36 zo dňa 31.01.2019, právoplatným dňa 22.08.2019, rozhodol o odvolaní podanom zo strany oprávneného tak, že napadnuté uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 25Er/392/2015-22 zo dňa 25.07.2018 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Následne vyššia súdna úradníčka uznesením č. k. 25Er/392/2015-44 zo dňa 27.09.2019 rozhodla, že súd pokračuje v exekučnom konaní, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25Er/392/2015 a u
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod sp. zn. EX 4104/2015. Uznesenie o pokračovaní v exekučnom konaní č. l. 44 bolo právnemu zástupcovi oprávneného elektronicky doručené dňa 30.09.2019 do jeho dátovej schránky. Súd zároveň uznesením č. k. 25Er/392/2015-53 zo dňa 15.06.2020 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako nedôvodnú. Uznesenie č. l. 53 bolo dňa 19.06.2020 elektronicky doručené právnemu zástupcovi oprávneného do jeho elektronickej schránky. Oprávnený prostredníctvom svojho zástupcu v konaní dňa 23.06.2020 elektronicky podal odvolanie zo dňa 23.06.2020 do dátovej schránky súdu.
5. Odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 25Er/392/2015-53 zo dňa 15.06.2020 bolo spolu so súdnym spisom Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/392/2015 predložené Krajskému súdu v Nitre. Odvolací súd o odvolaní rozhodol prvým výrokom uznesenia č. k. 15CoE/38/2020-79 zo dňa 31.05.2021, právoplatným dňa 28.07.2021, tak, že odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Nitra, č. k. 25Er/392/2015-53 zo dňa 15.06.2020 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd zároveň druhým výrokom uznesenia č. k. 15CoE/38/2020-79 zo dňa 31.05.2021, právoplatným dňa 28.07.2021, rozhodol tak, že zrušil procesné uznesenie zo dňa 27.09.2019, č. k. 25Er/392/2015-44, vydané vyššou súdnou úradníčkou, a to z dôvodu procesnej chyby, ktorú nebolo možné odstrániť iným spôsobom.
6. Odvolací súd ďalej v uznesení č. k. 15CoE/38/2020-79 zo dňa 31.05.2021, právoplatným dňa 28.07.2021, judikoval, že v predmetnej veci sa jedná o procesnú situáciu, kde zákonodarca ustanovil povinnosť oprávnenému doplniť v lehote návrh, ktorú povinnosť, ak si oprávnený splnil, vznikne povinnosť na strane sudcu súdu prvej inštancie preskúmať všetky relevantné podklady a zisťovať, či vo vzťahu ku konkrétnemu exekučnému konaniu existujú dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) EP. Proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie z dôvodu zmenkového prieskumu je odvolanie prípustné. Jedná sa teda o rozhodnutie sudcu súdu prvej inštancie. Keďže je to sudca súdu prvej inštancie ktorému zákonodarca zveril prieskum dôvodu zastavenia exekúcie, niet dôvodu domnievať sa, že by mal po tom istom prieskume z pohľadu opačného rozhodnutia (o pokračovaní v exekúcii) rozhodovať ktokoľvek iný, než sudca súdu prvej inštancie, ktorému zákonodarca prieskum zveril. V duchu logiky tohto prístupu odvolací súd zaujal názor, že rozhodnutie v exekučnom konaní, kde jeho predmetom je prieskum "zmenkovej veci", pripúšťa odvolanie či sa jedná o zastavujúce alebo o pokračujúce rozhodnutie. Preto musí zmenkový prieskum a rozhodnutie v takej veci byť vždy rozhodnutím sudcu súdu prvej inštancie. Odvolací súd dodáva s ohľadom na fázu konania, že je možné len zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov, pre ktoré by musela byť exekúcia zastavená (§57 ods. 1 písm. m EP), alebo poverenie vydať. Zároveň odvolací súd dodáva, že už v prvom zrušujúcom rozhodnutí v tejto veci uviedol, že zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia v predmetnej veci je na namieste.
7. Z právoplatného uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 27. 09. 2019 vydaného pod č. k. 25Er/392/2015 - 44 vyšším súdnym úradníkom vyplýva, že ním bolo rozhodnuté o pokračovaní v exekučnom konaní (pretože sa jedná o fázu pred vydaním poverenia), pričom išlo o rozhodnutie, v ktorom sa posudzovali dôvody na buď pokračovanie v exekúcii alebo dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. m) Exekučného poriadku. Odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci je exekučné konanie v štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie (rozhoduje sa či vôbec exekúcia začne) a neexistuje preto žiadna pochybnosť o tom, že toto rozhodnutie súdu prvej inštancie nemohlo byť v danom štádiu konania vôbec vydané. Ak by také rozhodnutie bolo vydané v neskoršej fáze - po vydaní poverenia - nemohol by ho vydať vyšší súdny úradník. V danom prípade, keďže rozhodnutie nemal vydať vyšší súdny úradník, s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, s poukazom aj na § 5 ods. 2 zák. č. 534/2003 Z. z., odvolací súd z dôvodu, že o pokračovaní v exekučnom konaní v zmenkovej veci rozhodol nesprávne obsadený súd prvej inštancie, na základe odvolania podaného oprávneným proti neskoršiemu rozhodnutiu sudcu ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, zrušuje podľa § 389 ods. 2 CSP uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 25Er/392/2015 - 44 zo dňa 27. 09. 2019. Odvolací súd teda v predmetnej veci dospel za aplikácie vyššie citovaných ustanovení k tomu, že okrem napadnutého rozhodnutia, ktoré sa ruší a vec sa súdu prvej inštancie vracia, bolo nevyhnutné zrušiť aj skoršie právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo, pretože na jeho vydanie neboli splnené procesné podmienky na strane súdu z dôvodu, že rozhodoval nesprávne obsadený súd.
8. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
9. Podľa § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
10. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
11. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
12. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
13. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
14. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
15. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
16. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na
platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi, oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa ods. 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
18. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
19. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 01. 2008 (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojedania alebo dohody, ktorým obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva.
22. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia ktoré, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
26. Súd preskúmal exekučný titul po formálnej, ako aj po materiálnej stránke. Z formálnej stránky sa skúma, či exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje § 34 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), a z materiálnej stránky, či exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, a to napríklad jeho prípadný rozpor, t.j. dovolenosť, alebo rozpor s dobrými mravmi a podobne. Exekučný súd má za to, že je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie s tým, túto podmienku je povinný skúmať ex offo, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a prípadne neskôr počas celého exekučného konania.
V prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je súd povinný exekúciu zastaviť aj bez návrhu. Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 06. 2011, sp, zn. 4Cdo 11/2011). Toto oprávnenie a zároveň aj povinnosť exekučného súdu potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v ďalších rozhodnutiach, napr. 3Cdo 146/2011 a 6Cdo 143/2011. Exekučný súd má tak právo skúmať rozhodcovskú doložku alebo rozhodcovskú zmluvu, ďalej úverovú zmluvu a rozsudok rozhodcovského súdu (ako exekučný titul) tak nevytvára prekážku rozhodnutej veci. Uvedené opätovne konštatoval aj Najvyšší súd SR. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 05. 12. 2012, sp. zn. 6Cdo 135/2012: „Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku je materiálne vykonateľný“.
27. Súd v zmysle vyššie citovaného preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.
28. Súd pri preskúmavaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu a priloženej úverovej zmluvy zistil, že oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o úvere zo dňa 24.01.2013, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 600,00 eur, ktorý sa povinný zaviazal splatiť a to v štyroch mesačných splátkach po 228,00 eur počnúc dňom 25.02.2013. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo výške 312,00 eur, teda spolu zaplatiť veriteľovi sumu 912,00 eur. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008, ako aj na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade je potrebné poukázať na to, že súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Ďalej súd uvádza, že je nepochybné, že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom napriek tomu, že povinný v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy vykonával živnostenské podnikanie. Podľa súdu z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti bez ohľadu na skutočnosť, že preukázateľne podnikateľom toho času bol a je, alebo či v danom prípade úverovú zmluvu neuzavrel za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb, teda ako spotrebiteľ - fyzická osoba. V prípade pochybnosti o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba mohol a mal odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním v danom prípade nemôže byť - respektíve nie je, a ani nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy, t.j. o poskytnutí úveru podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa, a aký konkrétny súvis s týmto povolaním alebo predmetom podnikateľskej činnosti vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. V prípade, že by súd takúto špecifikáciu účelu poskytnutého úveru v rámci rozhodovacej činnosti nevyžadoval, v obdobných prípadoch by nebolo možné rozlíšiť napríklad to, či si dlžník zobral úver za účelom kúpy motorového vozidla slúžiaceho na výkon podnikateľskej činnosti (preukázaný súvis s podnikaním dlžníka) alebo za účelom uspokojenia potrieb svojej manželky a detí, teda na súkromné účely (bez súvisu s podnikateľskou činnosťou dlžníka). Obdobný a často pertraktovaný príklad predstavuje prípad kúpy mobilného telefónu na účely výkonu podnikateľskej a riadiacej činnosti (špičkový smartfón pre manažéra, vykonávajúceho podnikateľskú činnosť) v porovnaní s bežným a rozšíreným prípadom kúpy bežného mobilného telefónu pre osobnú potrebu (dlžník vystupuje ako spotrebiteľ). Oprávnený (ako veriteľ) v danom prípade podľa názoru súdu nepredložil
žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. S poukazom na interpretačné ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t.j. že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom ako veriteľovi. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že zmluvný záväzkový vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je dôvodné posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu s tým, že na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.
29. Súd preskúmaním zmluvy zo dňa 24.01.2013 zistil, že z jej znenia po formálnej stránke síce vyplýva poskytnutie úveru povinnému ako podnikateľovi - fyzickej osobe na účely jeho podnikateľskej činnosti, ale po materiálnej stránke túto skutočnosť súd na základe obsahu súdneho spisu nepovažuje a ani nemôže považovať za preukázanú. Súd poukázal na to, že povinný ako dlžník je v prvom odseku úverovej zmluvy označený identifikačnými údajmi ako fyzická osoba - spotrebiteľ, teda menom priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a bydliskom, ale aj jeho obchodným menom, kým v treťom odseku je označený ako podnikateľ - fyzická osoba obchodným menom, identifikačným číslom a miestom výkonu podnikania. Z uvedeného podľa súdu vyplýva, že vzhľadom na úplnosť a komplexnosť osobných údajov povinného obsiahnutých v predmetnej úverovej zmluve, údaj o poskytnutí úveru povinnému na účely výkonu jeho podnikania sám osebe nevyjadruje zámer povinného uzavrieť obchodno-právny záväzkový vzťah, ale ide len o splnenie si informačnej povinnosti povinného za účelom posúdenia jeho bonity. Súd sa nemôže v danom prípade uspokojiť v formálnym konštatovaním obchodno-právnej povahy záväzkového vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, ale musí skúmať skutočný zámer povinného ako dlžníka pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy, ako aj skutočný účel poskytnutého úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej úverovej zmluve nie je akýkoľvek bližší odkaz na účel poskytnutia úveru (okrem identifikácie povinného ako podnikateľa - živnostníka a zaškrtnutia políčka v texte úverovej zmluvy), súd má za to, že zmienená úverová zmluva môže aj nemusí mať súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinného, t.j. s jeho živnostenským podnikaním. Súd ďalej poukázal na to, že podľa obsahových a formálnych náležitostí sa predmetná úverová zmluva ničím neodlišuje od spotrebiteľských úverových zmlúv, ktoré oprávnený za rovnakých alebo obdobných podmienok uzavrel s inými fyzickými osobami - spotrebiteľmi. Súd ďalej poukázal na to, že aj keď povinný v čase uzavretia zmluvy o úvere vykonával živnostenské podnikanie, nič by mu nebránilo zobrať si napríklad spotrebný úver pre osobné potreby, tzn. uzavrieť spotrebiteľskú zmluvu, ktorá by s jeho podnikaním, povolaním alebo zamestnaním nesúvisela (nakoľko oprávnený nemôže vylúčiť alebo zabrániť povinnému zobrať si spotrebiteľský úver ako fyzická osoba - nepodnikateľ). Vzhľadom na zmienenú nejasnosť účelu poskytnutia predmetného úveru súd poukázal na všeobecne uznávanú zásadu „v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa“ s tým, že dôkazné bremeno spočíva na oprávnenom (dodávateľovi). Súd ďalej poznamenal, že oprávnený mohol a mal doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote podľa § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku takým spôsobom, že by zmienené pochybnosti odstránil. Nakoľko však z úverovej zmluvy nevyplýva žiadny súvis poskytnutého úveru s povolaním, zamestnaním alebo podnikaním povinného, a súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že povinný toho času nevykonával živnostenské podnikanie ako fyzická osoba - podnikateľ (živnostník), súd takýto postup považuje za „obchádzanie zákona“ (konanie in fraudem legis) s tým, že zmienené zmluvné dojednania sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka postihnuté sankciou absolútnej neplatnosti. Vzhľadom na to, že oprávnený v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a súd vyššie uvedenú úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu s tým, súd spochybnil aj rozhodcovskú zmluvu zo dňa 24.01.2013. Na základe uvedeného súd posúdil rozhodcovskú zmluvu zo dňa 24.01.2013, dojednanú a uzavretú spolu s úverovou zmluvou, za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, preto ju považuje za absolútne neplatnú, a to ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Súd preskúmaním spisového materiálu ďalej zistil, že oprávnený k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a k návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 04.02.2015 ako prílohu pripojil fotokópiu zmenky vlastnej, ktorú dňa 24.01.2013 vystavil povinný ako neúplnú zmenku vlastnú (blankozmenku). Súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že zmenka vlastná slúžila „len“ ako zabezpečovací inštitút pre prípad, že povinný svoj záväzok nebude plniť riadne a včas, teda na jej podklade nebola a nie je vykonávaná predmetná exekúcia. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, oprávnený predmetnú zmenku nepoužil v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, nakoľko, ako to vyplýva zo spisového materiálu, podal žalobu na Stály
rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, v súlade s Rozhodcovskou zmluvou zo dňa 24.01.2013.
30. Súd mal za riadne preukázané, že súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená aj rozhodcovská zmluva. Podľa názoru súdu je však uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ako podmienka uzatvorenia zmluvy, ktorú oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu, a neurčitého počtu pre neurčitý okruh spotrebiteľov, neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Táto zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu, a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Napokon ani doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru súdu už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o judikatúru Európskeho súdneho dvora (napr. rozsudky vo veciach C-240/1998, C-168/2005, C-243/2008), pričom súd taktiež dáva do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C- 40/2008 Asturcom Telecomunicationes SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej zmluve. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky a rozhodcovskej zmluvy súd má preskúmať v takom rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Rozhodcovský súd, ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.
31. Rozhodcovská zmluva spolu so zmluvou o úvere má charakter štandardnej formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený používa s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch. Nakoľko táto rozhodcovská zmluva bola navrhnutá vopred, teda ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej podstatu spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, nemožno považovať takúto rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. V čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy ešte medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy žiadny spor. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu povinný vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je síce pravdou, že niekedy rozhodcovská zmluva dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovskom súde.
32. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi (spotrebiteľovi). V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa uzavretie rozhodcovskej zmluvy (t.j. rozhodcovská zmluva bola uzatvorená spolu so zmluvou o úvere v ten istý deň), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou prípadný spor zo spotrebiteľskej zmluvy rozhodne. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v rozhodcovskej zmluve ešte pre vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.
33. Rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ
- dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie, a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a z tohto dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť súkromnoprávny subjekt (v danom prípade rozhodcovský súd), ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto rozhodcovská zmluva neplatná, a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre súdneho exekútora.
34. Súd vyššie uvedené konštatuje s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) zo dňa 21. 03. 2012, č. k. 6 Cdo 1/2012. Najvyšší súd SR judikoval nasledovne: „Rozhodcovský rozsudok vydaný k spotrebiteľskej je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (t.j. nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy, premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré tvoria samostatné odvetvie práva na ochranu spotrebiteľa - spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode, t.j. v neprospech spotrebiteľa. K povinnosti spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu a zároveň platnosť rozhodcovskej zmluvy; a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa“.
35. Súd na základe obsahu súdneho spisu vykonanie exekúcie zistil, že zmenka vlastná vystavená povinným dňa 24.01.2013 bola v spotrebiteľskom úverovom vzťahu medzi oprávneným (dodávateľom) a povinným (spotrebiteľom) použitá len ako zabezpečovací inštitút, ale nebola použitá v súdnom konaní za účelom vydania exekučného titulu. Oprávnený namiesto uplatnenia zmenky v súdnom konaní podal na podklade zmluvy o úvere zo dňa 24.01.2013 žalobu na Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Na základe žaloby oprávneného Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, dňa 25.09.2014 vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 04284/14, ktorý dňa 3.11.2014 nadobudol právoplatnosť a dňa 6.11.2014 sa stal vykonateľným.
36. Vzhľadom na konštatované skutočnosti a citované právne predpisy súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva dojednaná v deň uzatvorenia spotrebiteľskej úverovej zmluvy je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, a preto je postihnutá sankciou absolútnej neplatnosti. Z tohto dôvodu ani rozhodcovský rozsudok predmetného rozhodcovského súdu nie je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, na ktorého základe môže byť súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Po právoplatnosti predmetného rozhodnutia súd exekučné konanie uznesením zastaví a rozhodne o trovách exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Nitra do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 44 ods. 2 EP, § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, § 9a ods. 4 EP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP, § 9a ods. 4 EP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (365 ods. 3 CSP).