Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/29/2018

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v sporovej veci žalobkyne: U. A., R.. XX.XX.XXXX, D. Š. XX, D., zast. JUDr. Zuzanou Reguli, advokátkou s miestom výkonu advokácie Jašíkova 2, Bratisalva proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zast. Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava o vylúčenie veci s exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 09.05.2018 domáhala vylúčenia vec is exekúcie vedenej súdnym exekútorom S. J., E. úrad C. XXX, Z. pod zn. EX/XXX/XXXX.

2. Podaním doručeným súdu dňa 28.10.2021 vzala žalobkyňa žalobu späť v celom rozsahu. Ako dôvod späťvzatia žaloby žalobkyňa uviedla skutočnosť, že z vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.07.2020, doručeného žalobkyni dňa 28.08.2020 a z predložených listín k vyjadreniu, vyplynulo, že žalovaný súhlasil s odblokovaním účtu stavebného sporenia č. XXXXXXX 9 XX vedeného v PSS a. s. (ďalej len „účet stavebného sporenia“), z dôvodu, že majiteľom účtu stavebného sporenia sa stala žalobkyňa titulom vyporiadania BSM na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XX C/XXX/XXXX -203 zo dňa 02.03.2017 (ďalej len „rozsudok o vyporiadaní BSM“). Účet stavebného sporenia bol súdnym exekútorom odblokovaný dňa 18.10.2019, čo bolo potvrdené súdnym exekútorom žalobkyni listom zo dňa 19.06.2020 a aj PSS a.s. a tiež súdu - predložením exekučného príkazu na odblokovanie účtu stavebného sporenia zo dňa 18.10.2019. Žalovaný k vyjadreniu zo dňa 09.07.2020 a tiež súdny exekútor na výzvu súdu predložili príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky účtu v banke, EX XXX/XXXX- XX zo dňa 07.02.2018 doručovaný PSS a. s.(ďalej len „exekučný príkaz“). Na základe predložených dôkazov je možné vyvodiť, že nepopierateľne existoval právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným. Existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným súd pri predbežnom právnom posúdení veci dňa 16.06.2020 v zmysle záverov Krajského súdu v Bratislave v odvolacom konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie sp.zn. XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 17.09.2018, označil za spornú. Žalobkyňa žalobou o vylúčenie veci z exekúcie sa domáhala ochrany svojho práva k pohľadávke účtu stavebného sporenia pred exekučným postihom z dôvodu, že výlučné právo (nárok) na vyplatenie finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na účte stavebného sporenia patrí jej, a to z titulu vyporiadania BSM na základe rozsudku o vyporiadaní D., a teda je nositeľnom práva nepripúšťajúceho exekúciu. Nakoľko súdny exekútor vydal exekučný príkaz na odblokovanie predmetného účtu stavebného sporenia na základe súhlasu žalovaného, ktorý bol vyslovený následne

potom, čo sa oboznámil na základe výzvy súdneho exekútora so skutočnosťou, že majiteľom účtu stavebného sporenia je žalobkyňa na základe rozsudku o vyporiadaní BSM, žalovaný sa zachoval v zmysle žalobného návrhu. Žalobkyňa má za to že odblokovanie účtu na základe súhlasu žalovaného, z toho istého dôvodu, z akého bola podaná žaloba o vylúčení vecí z exekúcie, vyvoláva právne následky, ktoré by boli dosiahnuté aj právoplatným rozhodnutím vo veci samej. To znamená, že pohľadávka účtu stavebného sporenia už nepodlieha exekučnému postihu v prospech žalovaného. Spornou otázkou v prebiehajúcom súdnom konaní bola existencia právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným. Otázka spornosti existencie právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou, a teda aj dôvodnosti žaloby vyplynula z uznesenia odvolacieho súdu XCo/XXX/XXXX - 65 zo dňa 17.09.2018. Žalobkyňa v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalovaný existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v odvolacom konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepoprel. Existenciu exekučného príkazu poprel až vo vyjadrení (duplike) zo 07.08.2019, následne potom, čo žalobkyňa navrhla súdu, aby prikázal žalovanému predložiť exekučný príkaz, na základe ktorého bol zablokovaný účet stavebného sporenia (vyjadrenie zo dňa 11.03.2019). Toto svoje tvrdenie počas pokračujúceho konania žalovaný nezmenil a to ani v čase, keď bol predmetný účet už odblokovaný (pojednávanie dňa 16.06.2020). Aj v poslednom vyjadrení zo dňa 09.07.2020 žalovaný poukazoval na to, že exekučný príkaz súdny exekútor nedoručuje podľa Exekučného poriadku oprávnenému z exekúcie, teda žalobkyňa objektívne nemohla žiadať, aby súd uložil žalovanému povinnosť predložiť exekučný príkaz. Napriek tomuto tvrdeniu ho žalovaný predložil, keďže, ako uvádza vo vyjadrení, si ho vyžiadal od (iného) právneho zástupcu zastupujúceho žalovaného v exekučnom konaní. Z predložených listín vyplýva, že súdny exekútor vo veci odblokovania účtu bezodkladne konal s právnym zástupcom zastupujúceho žalovaného ako oprávneného v exekučnom konaní a poskytol mu odpis exekučného príkazu. Nemôže byť na ujmu súdneho konania a aj žalobkyne, skutočnosť, že žalovaný má dvoch právnych zástupcov. Konanie každého z nich je konaním v mene a na účet žalovaného. Na margo uvedeného žalobkyňa poukazuje na to, že aj keď oprávnenému súdny exekútor príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky účtu v banke nedoručuje, oprávnený má právo nahliadať do exekučného spisu podľa § 205 Exekučného poriadku, žiadať si odpisy listín, a okrem toho exekútor podľa § 59 ods. 3 Exekučného poriadku podáva správu o stave exekúcie, v ktorej informuje oprávneného o vykonaných úkonov na zistenie majetku povinného, ktorý možno postihnúť alebo ktorý postihol (tzn. aj o zabezpečení pohľadávky zablokovaním účtu). Žalobkyňa ako tretia osoba nemá právo nahliadať do exekučného spisu a súdny exekútor tretiu osobu neinformuje o vykonaných úkonoch na rozdiel od oprávneného. S poukazom na povinnosť strán sporu pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu ( ) je dôvodne očakávanie, že žalovaný ako strana sporu bude zisťovať dôkazy aj o dôvodnosti žaloby. Žalovaný sa podľa ust. nezachoval a dôkazné bremeno preukázania existencie exekučného príkazu, ktorým bol zablokovaný účet stavebného sporenia presúval na žalobkyňu (viď vyjadrenie 07.08.2019), čím vyvolal pochybnosti o dôvodnosti podanej žaloby v zmysle záverov odvolacieho súdu ustálených v uznesení sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 17.09.2018, čomu nasvedčuje aj predbežné posúdenie veci súdom na pojednávaní dňa 16.06.2020. Žalobkyňa sa dozvedela o zablokovaní účtu žalovaným len ústne, následne až po opakovaných výzvach v PSS a.s. jej bola poskytnutá informácia o externých exekúciách na účte stavebného sporenia zo dňa 26.11.2018 , ktorý súdu dňa 14.01.2019 aj predložila. Potom, čo žalobkyňa predložila písomne dôkazy, ktoré nasvedčovali tomu, že účet stavebného sporenia je odblokovaný a navrhla súdu, aby súd uložil súdnemu exekútorovi alebo PSS a.s predložiť exekučný príkaz a príkaz o odblokovaní exekúcie právna zástupkyňa žalovaného predložila exekučný príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky účtu v banke, EX XXX/XXXX-XX doručovaný PSS, a.s. zo dňa 07.02.2018, ktorý preukazuje existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným a aj súhlas žalovaného s odblokovaním účtu stavebného sporenia zo dňa 16.10.2019. Správanie žalovaného, ktorý na jednej strane v prebiehajúcom súdnom spore tvrdí, že žaloba je nedôvodná, a na strane druhej koná v zmysle žalobného petitu a odblokuje účet stavebného sporenia z dôvodu práva žalobkyne k pohľadávke účtu stavebného sporenia, žalobkyňa považuje z pohľadu rozhodovania o trovách konania za účelové a tendenčné. Žalobkyňa nemala inú právnu možnosť ako domôcť sa ochrany svojho práva podaním žaloby o vylúčení veci z exekúcie a s poukazom na vyššie uvedené, má za to, že žaloba bola podaná dôvodne. S poukazom na vyššie uvedené návrh na späťvzatie žaloby žalobkyňa odôvodňuje neskorším správaním žalovaného, ktorý sa v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky. Z uvedených dôvodov má za to, že procesné zavinenie na zastavení konania je na strane žalovaného.

3. Súd výzvou zo dňa 01.12.2020 vyzval žalovaného, aby sa k späťvzatiu žaloby v prípade ak to považuje za potrebné vyjadril.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k späťvzatiu žaloby zo dňa 22.12.2020 uviedol, že so spävzatím žaloby súhlasí. Žalovaný si uplatňuje nárok na náhradu trov konania a žiada, aby mu bolo voči žalobkyni priznané právo na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala vylúčenia pohľadávky - práva na vyplatenie finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na účte stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX prislúchajúce k zmluve o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX v Prvej stavebnej sporiteľni a.s. zo dňa 18.02.2011, z výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky vedenej súdnym exekútorom S.. S. J., E. úrad, C. XXX, Z. pod sp. zn. EX XXX/XXXX. Treba zdôrazniť, že ide o exekúciu pod sp. zn. EX XXX/XXXX, ktorá sa začala dňa 23.01.2017. Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 07.02.2018, vydané ho súdnym exekútorom S.. S. J., sp. zn. EX XXX/XXXX, ktoré bolo doručené žalovanému ako oprávnenému, nevyplývali žiadne informácie o banke, v ktorej má mať povinný účet, resp. o účte, z ktorého sa má vykonať exekúcia prikázaním pohľadávky. Oprávnenému tak tieto údaje neboli známe. Nemenej dôležitou je skutočnosť, že z ust. Exekučného poriadku ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ďalej len „EP“) vyplýva, že spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak ( a 172). Podľa ust. EP exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len , ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa a 5 , zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Súdny exekútor vykonáva exekúciu samostatne, t.j. spôsoby vykonania exekúcie určuje nezávisle od oprávneného. Určenie spôsobu vykonania exekúcie je vykonávané súdnym exekútorom nezávisle od žalovaného ako oprávneného. Žalovaný ako oprávnený v exekučnom konaní po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nemal vedomosť o banke, v ktorej mal povinný účet, ani o účte, z ktorého sa mala vykonať exekúcia prikázaním pohľadávky. Z ust. EP jednoznačne vyplýva, že súdny exekútor, ktorý sám určuje spôsoby vykonania exekúcie, doručuje oprávnenému len upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (ust. EP). Príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa oprávnenému nedoručuje, doručuje sa len banke podľa ust. EP. Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 07.02.2018 nevyplýva, o aký účet povinného išlo. Je preto nutné poznamenať, že správanie žalovaného po podaní žaloby je nutné vyhodnocovať z procesného hľadiska, s prihliadnutím na reálne možnosti žalovaného ako oprávneného ovplyvniť určenie spôsobu vykonania exekúcie. Žalovaný žiadnym spôsobom nezavinil začatie tohto súdneho sporu, teda podanie žaloby žalobkyňou; medzi žalobkyňou a žalovaným neexistoval žiaden právny vzťah. Žalovaný neurčoval spôsob vykonania exekúcie; toto oprávnenie prináleží výlučne súdnemu exekútorovi. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo dňa 08.02.2017, sp. zn. konštatoval, že „Princíp procesného hľadiska nemožno chápať povrchne formalisticky, lebo nielen petit, ale i žalobné tvrdenie, teda dôvody žaloby, vyjadrujú, prečo sa žalobca domáha plnenia na žalovanom a prečo tento dôvod po podaní žaloby odpadol.“ Je pritom zrejmé, že neskoršie (rozumej - po podaní žaloby) správanie žalovaného je potrebné posudzovať v príčinnej súvislosti so samotnou žalobou a dôvodmi, uvedenými v žalobe. Žalovaný nijako nezapríčinil podanie žaloby, ani svojim konaním nedal dôvod na podanie žaloby; dôvod podania žaloby vznikol nezávisle od žalovaného - z objektívneho hľadiska žalovaný nijako nemohol ovplyvniť, aby dôvod podania žaloby (ne)nastal. Žalovaný len ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému, ktorý je treťou osobou, nie je stranou tohto sporu. Naopak, treba zdôrazniť, že exekúcia vedená voči p. T. A. (tretej osobe) sa začala ešte dňa 23.01.2017 (sp. zn. EX XXX/ XXXX), t.j. ešte pred právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 02.03.2017, ktorým bolo vysporiadané bezpodielového spoluvlastníctvo manželov - žalobkyne a p. T. A.. V súlade s vyššie citovaným nálezom Ústavného súdu SR je preto potrebné pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania a procesného zavinenia zastavenia konania v dôsledku jeho späťvzatia z objektívneho hľadiska posudzovať nielen samotný petit žaloby, ale aj dôvody žaloby, t.j. prečo bola žaloba podaná a či jej podanie (ne)zavinil žalovaný, to všetko v príčinnej súvislosti s neskoršími okolnosťami, ktoré viedli žalobkyňu k späťvzatiu žaloby. Žalovaný v danom prípade nezavinil podanie žaloby. Rozhodnutie o späťvzatí žaloby prináležalo výlučne žalobkyni, pričom tvrdenie žalobkyne, že „žalovaný sa zachoval v zmysle žalobného návrhu“, nezodpovedá skutočnosti. Žalovaný súhlasil s odblokovaním účtu, avšak svojim konaním nezapríčinil jeho blokáciu - k tejto blokácii došlo mimo sféry jeho konania či vplyvu. Neexistuje preto nepretržitá príčinná súvislosť medzi okolnosťami (dôvodmi), ktoré viedli k podaniu žaloby, žalobným návrhom a neskorším správaním žalovaného. Absencia tejto príčinnej súvislosti má za následok absenciu procesného zavinenia zastavenia konania na strane

žalovaného. Zastavenie konania tak zapríčinila žalobkyňa svoj im späťvzatím žaloby, v dôsledku čoho jej vzniká povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému.

5. Podľa (ďalej len „“) žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.

8. S poukazom na späťvzatie žaloby v celom rozsahu súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie vo veci zastavil a súhlas žalovanej so späťvzatím nezisťoval, nakoľko by bol neúčinný.

9. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Pri použití treba otázku, či strana konania zavinila, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy konania len v prípade, ak pre jeho správanie bola žaloba, ktorá bola podaná dôvodne vzatá späť. Vo všeobecnosti možno uviesť, že žalovaný procesne zaviní späťvzatie žaloby spravidla vtedy, keď sa po podaní žaloby rozhodne žalobcovi nárok uspokojiť. K uvedenému sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení vydaným pod sp. zn. XObo/XX/XXXX uviedol, že „pri rozhodovaní o trovách konania je právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v spore vznikli žalovanému. Skutočnosť, či bola žaloba podaná pôvodne dôvodne, je pre rozhodnutie o trovách konania právne bezvýznamná.“ Tu je potrebné uviesť, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi procesným zavinením žalovaného na potrebe podať žalobu a jeho procesným zavinením na potrebe vziať žalobu späť a na následnom zastavení konania. To, že potrebu podať žalobu žalovaný svojím negatívnym postojom vo veci samej eventuálne procesne zavinil však nemá vplyv na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania v zmysle .

12. Dôležitým aspektom v súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu trov zastaveného konania, je zistenie procesného zavinenia na zastavení konania. Súd konštatuje, že žalobkyňa, ktorá sa svojou žalobou vo veci samej domáhala vylúčenia pohľadávky - práva na vyplatenie finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na účte stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX z exekúcie vedenej súdnym exekútorom S.. S. J. pod sp. zn. EX/XXX/XXXX vzala svoju žalobu späť z dôvodu, že súdny exekútor dňa 18.10.2019 predmetný účet žalovanej odblokoval. V danom prípade sa súd stotožnil z argumentáciou žalovaného, že tento žiadnym spôsobom nezavinil začiatok predmetného konania nakoľko medzi žalovaným a žalobkyňou neexistuje žiaden právny vzťah. Z ustanovenia § 64 Exekučného poriadku vyplýva, že spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak. Exekučný príkaz na blokáciu predmetného účtu vydal súdny exekútor a rovnako to bol súdny exekútor, ktorý predmetný účet odblokoval, čím fakticky prišlo k odpadnutiu predmetu sporu. Z uvedeného mal súd za preukázané, že z procesného hľadiska nemožno pričítať zavinenie zastavenia konania žalovanému, nakoľko nemal za preukázané, že by k zastaveniu konania prišlo v dôsledkom správania sa žalovaného po začatí súdneho konania. S poukazom na vyššie uvedené nemal súd v tomto konaní inú možnosť,

ako konštatovať procesné zavinenie na zastavení konania na strane žalobkyne a preto rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

13. Súd v danom prípade ani nevzhliadol dôvod pre použitie ust. , ohľadne výnimočného nepriznania náhrady trov konania pri preukázaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa a preto žiadnu zo strán nevyzýval na vyjadrenie sa k aplikácii tohto ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.