Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/63/2024

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k.s., sídlo kancelárie: Rázusova 1, 040 01 Košice, Slovensko, IČO: 36 669 415, správca konkurznej podstaty úpadcu: AUTO - IMPEX KOŠICE spol. s r.o. v konkurze, sídlo: Červený rak 3073/9, 040 01 Košice – Juh, IČO: 47 028 866, zastúpeného advokátskou kanceláriou: SELTON legal s.r.o., sídlo: Medená 24, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 50 001 019, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XX, XXX XX D., zastúpenému advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., sídlo: Krivá 3, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 51 941 244, o zaplatenie 16.600 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. – 143 zo dňa 8. januára 2024, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie Mestského súdu Košice č. k. – 143 zo dňa 8. januára 2024 v napadnutom výroku II.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie uznesením č. k. – 143 zo dňa 8. januára 2024 (ďalej aj „uznesenie“) rozhodol tak, že konanie zastavuje (výrok I.) a žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu (výrok II.).

2. Výrok II. uznesenia súd prvej inštancie odôvodnil tým, že z dôvodu procesného zavinenia žalovaného (uhradenie pohľadávky žalobcu, ktoré bolo dôvodom pre späťvzatie žaloby), bolo rozhodnuté podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. Žalovaný doručil v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti výroku II. uznesenia, ktoré oprel o odvolacie dôvody podľa až h) . Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že žiadna strana nemá nárok na náhradu trov konania alebo, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania a rozhodnutie.

3.1. Žalovaný vo svojom odvolaní poukázal na to, že žalobca si totožný nárok uplatňoval vo vzťahu k hlavnému dlžníkovi spoločnosti CAIS KOŠICE s.r.o. a to v konaní vedenom na Mestskom súde Košice, sp. zn. . V tomto konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom dňa 28.9.2023 a k úhrade žalovanej sumy došlo dňa 28.11.2023. Podľa žalovaného práve uvedené rozhodnutie bolo dôvodom pre úhradu žalovanej sumy a to v konaní vedenom na Mestskom súde Košice, sp. zn. . Žalovaný ďalej dodal, že v konaní vedenom pod sp. zn. napádal samotné ručiteľské vyhlásenie a o tomto súd v tomto konaní nerozhodol, pričom žalovaný nebol súdom zaviazaný na úhradu žalovanej sumy. Poukázal na §

454 a na skutočnosť, že žalovaný uhradil ako konateľ spoločnosti CAIS KOŠICE s.r.o. za túto spoločnosť súdom priznanú žalovanú sumu v konaní vedenom na Mestskom súde Košice, sp. zn. . Uvedenú skutočnosť, teda to, v mene koho bola vykonaná úhrada žalobcom uplatnenej sumy, konajúci súd nezisťoval.

3.2. Žalovaný tiež namietal, že žalobca si mohol uplatniť svoj nárok v jednom konaní voči dlžníkovi a zároveň voči domnelému ručiteľovi, čo neurobil a namiesto toho si svoje nároky uplatnil v dvoch samostatných konaniach. Podľa žalovaného je takéto konanie žalobcu v rozpore s účelnosťou vynaložených trov konania a malo by to byť zohľadnené pri rozhodovaní o trovách konania, čo sa však nestalo.

4. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.2.2024, ktorým navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol a napadnutý výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobca zároveň požiadal, aby mu odvolací súd priznal nárok na nahradenie trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Toto stanovisko žalobcu je bližšie odôvodnené v nasledovných odsekoch 4.1. až 4.4..

4.1. Žalobca uviedol, že žalovaný síce odvolaním napáda uznesenie zo všetkých zákonom prípustných odvolacích dôvodov, avšak z obsahu je zrejmé, že špecifikuje len odvolací dôvod podľa a možno .

4.2. Samotná skutočnosť, že si žalobca uplatnil istinu v inom konaní proti dlžníkovi a v tomto konaní proti ručiteľovi, nie je dôvodom na nepriznanie nároku na náhradu trov konania v tomto konaní. Uvedené je podporené o to viac, keď samotný dlžník podal žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku z dôvodu jeho nemajetnosti dňa 5.1.2022, čo predložil žalobca ako dôkaz spolu s návrhom v upomínacom konaní. Tvrdenie žalovaného v tomto smere je preto účelové, nakoľko sám právny zástupca žalovaného v inom konaní túto žiadosť súdu podpisoval a musí mať teda o nej vedomosť. Zároveň bola predmetná žiadosť predložená ako dôkaz v tomto konaní. Žalobca ako riadny hospodár, potom, čo sa dozvedel, že dlžník je nemajetný (nemal majetok ani na úhradu súdneho poplatku za odvolanie), bol povinný podať návrh voči ručiteľovi, aby zabezpečil úhradu svojej pohľadávky.

4.3. Ako bolo preukázané v tomto konaní dôkazmi, ktoré žalovaný nepoprel, dlžník bol nemajetný, nárok bol uplatnený voči ručiteľovi, ručiteľ nárok uhradil až potom, ako bolo právoplatne rozhodnuté konanie voči dlžníkovi, z vlastného účtu ručiteľa. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že uhrádzal záväzok ako konateľ dlžníka, nakoľko táto skutočnosť nijakým spôsobom nevyplýva z predloženého výpisu z účtu, ktorým žalobca preukázal úhradu istiny ručiteľom/žalovaným. Je zrejmé, že žalovaný uhradil istinu za dlžníka z obavy z pokračovania v tomto konaní a nárastu trov konania v tomto konaní, s vedomosťou o nemajetnosti dlžníka (kedy žalovaný je konateľom dlžníka).

4.4. Žalobca už vo svojom späťvzatí zo dňa 29.11.2023 žiadal priznať trovy konania a uvedenú skutočnosť preukazoval potvrdením o úhrade žalovaným. Žalovaný túto skutočnosť v konaní nepoprel a to ani vo svojom následnom podaní zo dňa 20.12.2023, kde vyslovil súhlas so späťvzatím žaloby. Nepopretá skutočnosť sa stala nespornou a súd nebol povinný nijakým ďalším spôsobom túto skutočnosť preukazovať. Na základe vyššie uvedeného je možné uzavrieť, že súd mal v konaní za preukázané, že dlžník v inom konaní je nemajetný. Uvedená skutočnosť bola základom tohto konania. Zároveň mal súd za preukázané, že ručiteľ/žalovaný uhradil za dlžníka v tomto konaní.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle , pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolanie prejednal podľa až a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti bolo vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd z nižšie uvedených dôvodov podľa potvrdil.

6. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje, že dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho rozhodnutiu, boli správne. Podľa zistenia odvolacieho súdu nie sú dané žiadne odvolacie dôvody podľa , ktoré by mohli privodiť

zmenu, prípadne zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Len na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého výroku uznesenia odvolací súd považuje za potrebné uviesť nižšie ďalšie dôvody vydaného rozhodnutia a jeho odvolaním napadnutého výroku.

7. Odvolací dôvod podľa sa týka nesplnenia procesných podmienok konania vyplývajúcich z , teda podmienok, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Rozoznávajú sa vecné procesné podmienky (v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu), procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Z obsahu spisu súdu prvej inštancie ako aj z obsahu vyjadrení strán sporu v rámci odvolacieho konania nevyplynula existencia tohto odvolacieho dôvodu, t.j. tento odvolací dôvod nie je daný. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom je potrebné navyše dodať, že žalovaný odvolací dôvod ani nijako konkrétne neodôvodnil.

8. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie ako aj z obsahu vyjadrení strán sporu v rámci odvolacieho konania nevyplynula existencia tohto odvolacieho dôvodu, t.j. tento odvolací dôvod nie je daný. V tejto súvislosti je potrebné tiež dodať, že žalovaný tento svoj odvolací dôvod nijako konkrétne neodôvodnil a tiež, že nespokojnosť žalovaného so skutkovými a právnymi závermi nie je možné zamieňať s týmto odvolacím dôvodom, pretože tieto sú predmetom skúmania existencie odvolacích dôvodov podľa a .

9. Odvolací dôvod podľa predstavuje dôvod spočívajúci v rozhodovaní vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie ako aj z obsahu vyjadrení strán sporu v rámci odvolacieho konania nevyplynula existencia tohto odvolacieho dôvodu, t.j. tento odvolací dôvod nie je daný. Aj v súvislosti s týmto odvolacím dôvodom odvolací súd taktiež dodáva, že žalovaný tento svoj odvolací dôvod nijako konkrétne neodôvodnil.

10. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie ako aj z obsahu vyjadrení strán sporu v rámci odvolacieho konania nevyplynula existencia tohto odvolacieho dôvodu, t.j. tento odvolací dôvod tiež nie je daný. Ani tento odvolací dôvod žalovaný nijako konkrétne neodôvodnil.

11. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Uplatňuje sa pritom aj , z ktorého vyplýva najmä to, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie ako aj z obsahu vyjadrení strán sporu v rámci odvolacieho konania nevyplynula existencia tohto odvolacieho dôvodu, t.j. tento odvolací dôvod nie je daný, pričom žalovaný tento svoj odvolací dôvod obdobne ako vyššie uvedené odvolacie dôvody nijako konkrétne neodôvodnil.

12. Odvolací dôvod podľa predstavuje situáciu, ak zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Ani tento odvolací dôvod žalovaný nijako konkrétne neodôvodnil a z obsahu spisu súdu prvej inštancie ako ani z obsahu vyjadrení strán sporu existencia tohto odvolacieho dôvodu nevyplynula.

13. Možno zhrnúť, že odvolateľ namietal najmä nesprávne a nedostatočne zistený skutkový a právny stav a nesprávny právny záver (aplikácia na rozhodnutie o trovách konania), ktoré by mohli zakladať danosť odvolacích dôvodov v kontexte a .

14. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z o vykonávaní dokazovania.

15. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

16. Ani odvolacie dôvody podľa a nie sú vo veci dané. Bližšie odôvodnenie tohto záveru je uvedené v nasledovných odsekoch 17 až 26.

17. V prejednávanom spore rozhodoval súd prvej inštancie na základe žaloby žalobcu voči žalovanému doručenej Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 20.2.2022, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 16.600,- eur s príslušenstvom titulom ručenia. Žalobca ako prenajímateľ uzatvoril zmluvu o nájme nebytových priestorov s nájomcom – spoločnosťou CAIS KOŠICE, s.r.o. Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. zaviazal spoločnosť CAIS KOŠICE, s.r.o. na zaplatenie sumy 16.600,- eur žalobcovi titulom dlžného nájomného. Nakoľko sa žalobca dozvedel, že menovaná spoločnosť nemá ani na úhradu súdneho poplatku, uplatnil si v prejednávanej veci nárok voči žalovanému ako ručiteľovi v zmysle čl. V. zmluvy o nájme nebytových priestorov. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť ako nedôvodnú z dôvodu, že ručiteľské vyhlásenie je absolútne neplatné. Nakoľko je spochybnená existencia hlavného záväzku, žaloba a vydanie platobného rozkazu sú predčasné.

18. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 16.1.2023 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Košice II pod sp. zn. . Uznesením č.k. – 135 zo dňa 30.11.2023 súd rozhodol o pokračovaní v konaní vzhľadom na právoplatné skončenie vyššie uvedeného súdneho konania.

19. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.11.2023 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť. Navrhoval konanie zastaviť s poukazom na skutočnosť, že dňa 28.11.2023 žalovaný uhradil celú žalovanú sumu. Nakoľko bola suma uhradená až po podaní návrhu na začatie konania, úhradou žalovaný uznal nárok v celom rozsahu. Úhrada bola zrealizovaná až po právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní vedenom pod. sp. zn. , pričom za nárok žalovaný ručil. Predložil potvrdenie o úhrade.

20. Žalovaný podaním zo dňa 20.12.2023 vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby. V tomto podaní sa žalovaný nijako nevyjadril k skutkovým tvrdeniam žalobcu (úhrada pohľadávky žalovaným) a tiež sa nijako nevyjadril k tomu, že žalobca si uplatnil nárok na nahradenie trov konania.

21. V prejednávanom spore žalobca bez pochybností vzal žalobu voči žalovanému späť a to z dôvodu, že žalovaný uhradil žalobou uplatnenú pohľadávku v plnom rozsahu.

22. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

23. Vychádzajúc z obsahu platí vo všeobecnosti zásada, že pokiaľ niektorá zo strán sporu zaviní zastavenie konania, tak súd voči nej prizná právo na náhradu trov konania protistrane. Táto zásada neplatí iba vo výnimočných prípadoch, kedy súd neprizná právo na nahradenie trov konania a to konkrétne za situácie, keď existujú dôvody hodné osobitného zreteľa ( ). V prejednávanom prípade neboli dané žiadne okolnosti spočívajúce v samotnej veci, ani na strane strán sporu odôvodňujúce aplikáciu .

24. Zmyslom aplikácie zásady zavinenia podľa je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli a ktorá je uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Preto v odvolaní uvedená skutočnosť, že žalovaný nebol v tomto konaní zaviazaný na úhradu žalovanej sumy, je irelevantná. Pojem „procesné zavinenie“ sa pritom posudzuje výlučne z procesného hľadiska a rozhodujúcimi sú pri nej skutočnosti vzniknuté po začatí konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je v zmysle teórie práva a ustálenej judikatúry považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí konania, čím vyvolal u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby. Dôvodnosť žaloby v súvislosti s rozhodnutím o náhrade trov konania sa v takomto prípade posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.

25. Žalovaný procesne zavinil zastavenie konania a na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že žalovaný túto pohľadávku uhradil za spoločnosť CAIS Košice, s.r.o., ktorá mala túto pohľadávku uhradiť ako dlžník podľa už právoplatného rozhodnutia súdu v inej veci. K tomuto odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie žalovaného, ktorý sám uviedol, že týmto svojim plnením za dlžníka (spoločnosť CAIS Košice, s.r.o.) mu podľa vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

26. Žalobca si uplatnil v jednom konaní nárok na zaplatenie dlžnej sumy od dlžníka a v druhom konaní od ručiteľa (až následne po tom, ako dlžník nesplnil voči nemu svoj splatný záväzok, čo je dané akcesorickým a subsidiárnym charakterom ručenia). Takýto postup žalobcu je plne v súlade so zákonom a ide o prirodzený postup žalobcu ako bdelého veriteľa pri uplatnení svojich práv na zaplatenie pohľadávky zabezpečenej ručením podľa a nasl. . Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať za neúčelné konanie žalobcu, ktorým si uplatnil svoj nárok na uhradenie svojej splatnej pohľadávky neskorším podaním žaloby aj voči ručiteľovi – žalovanému.

27. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

28. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . T.j. s ohľadom na neúspech žalovaného v odvolacom konaní, priznal odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).