Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-147-2021.pdf
PDF · 72.77 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/147/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci odsúdeného M. F., nar. XX.XX.XXXX v F. Z., trvale bytom O. XXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava, o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, prejednal na neverejnom zasadnutí dňa 02. novembra 2021 sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech odsúdeného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. augusta 2021, sp. zn. 2Pp/27/2021 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 10.8.2021, sp. zn. 2Pp/27/2021, podľa § 415 odsek 1 Tr. poriadku, § 66 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona a § 67 ods.1 Trestného zákona odsúdeného M. F. podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 35T/105/2011 zo dňa 23.11.2011. Podľa § 68 odsek 1 Tr. zákona odsúdenému určil skúšobnú dobu 5 (päť) rokov. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone tohto trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a dôvodne sa od neho môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Bola u neho teda splnená tak formálna, ako aj obe materiálne podmienky jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej trojdňovej lehote sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len prokurátor) v neprospech odsúdeného. V jej písomnom odôvodnení namietal splnenie poslednej, tretej materiálnej podmienky s poukazom na charakter a závažnosť trestnej činnosti, pre ktorú je odsúdený aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa ust. § 145 ods. 1 Tr. zákona. Prokurátor je toho názoru, že vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu nebolo podmienečné prepustenie odsúdeného dôvodné, ale odsúdený mal najskôr žiadať o preradenie do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Ďalej uviedol, že zo zmyslu inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že podmienečné prepustenie nie je automaticky udeľovanou odmenou za relatívne dobré správanie vo výkone trestu bez ohľadu na účel trestu. Tieto skutočnosti odôvodňujú podmienečné prepustenie len vtedy, keď so zreteľom na ne, ale aj so zreteľom na ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnená nádej, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a nie je tu pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. U odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život a preto pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie sú splnené zákonné predpoklady. Vzhľadom na uvedené preto navrhol krajskému súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 194 ods. 1 pím. b) Tr. por. zrušil a zamietol návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie.
Odsúdený sa k písomným dôvodom sťažnosti prokurátora nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd, na podklade sťažnosti prokurátora, ktorá mu spolu so spisom bola predložená 25. októbra 2021, preskúmal dňa 02. novembra 2021 na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods.1, ods.2 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak vykonal potrebnú časť uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. V posudzovanom prípade všetky zákonom vyžadované podmienky boli splnené.
V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, zakotvil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu.
Okresný súd sa v predmetnej trestnej veci týmito hľadiskami dôsledne riadil, prihliadol na všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V uvedenom smere vykonal všetky potrebné dôkazy a dospel k vecne správnemu záveru, podľa ktorého odsúdený M. F. vo výkone trestu plnením povinností a správaním preukázal nielen polepšenie, ale plnením stanoveného programu resocializácie aj dostatočnú snahu po náprave a zmenu hodnotovej orientácie, ktorá odôvodňuje predpoklad jeho pozitívneho správania v budúcnosti. Krajský súd konštatuje, že odsúdený ku dňu rozhodovania o návrhu na podmienečné prepustenie absolvoval v rámci výstupného oddielu celý Základný resocializačný a výchovno-vzdelávací program a dosiahol pozitívne výsledky.
V súvislosti s prokurátorom namietanou závažnosťou spáchanej trestnej činnosti je potrebné uviesť, že je síce pravda, že možnosť prevýchovy je obzvlášť sťažená u osôb, ktoré sa dopustili mimoriadne závažnej trestnej činnosti (v predmetnej veci bol odsúdený uznaný vinným zo zločinu vraždy), napriek tomu Trestný zákon nevylučuje možnosť prevýchovy a podmienečného prepustenia aj u takýchto odsúdených. V záujme účinnej ochrany spoločnosti Trestný zákon podstatným spôsobom sprísňuje podmienky pre podmienečné prepustenie tým, že predlžuje dobu, po uplynutí ktorej môžu byť takéto osoby podmienečne prepustené.
Krajský súd konštatuje, že okresný súd správne zistil, že odsúdený, ktorý si trest odňatia slobody vykonáva v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (odsúdený svojím správaním počas výkonu trestu, ktoré sa prejavilo kladným hodnotením ústavu, spĺňa pri predbežnom posúdení súdu
podmienky na preradenie do ústavu s minimálnym stupňom stráženia) spĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie, keďže vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené okresným súdom v napadnutom uznesení (odsúdený, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, bol doposiaľ jedenásťkrát disciplinárne odmenený, pričom disciplinárne potrestaný nebol, správanie odsúdeného je hodnotené ako dlhodobo bezproblémové, voľný čas využíva zmysluplne, pracovné povinnosti si plní zodpovedne, kontakt udržiava s rodičmi, v prípade podmienečného prepustenia predložil odsúdený prísľub zamestnávateľa o prijatí do pracovného pomeru, k spáchanej trestnej činnosti je kritický, ústav vyhodnotil riziko recidívy za nízke a po prípadnom podmienečnom prepustení je odhodlaný zamestnať sa a žiť riadny a slušný život a ústav odporučil jeho podmienečné prepustenie) možno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, tak ako to predpokladá ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd zároveň dospel k záveru, že okresný súd taktiež postupoval správne, keď upustil od nariadenia probačného dohľadu, nakoľko tento mu bol uložený a nariadený v trestnej veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 35T/105/2011 a z tohto dôvodu by jeho nariadenie bolo duplicitné.
V uvedených smeroch sú zistenia a závery súdu prvého stupňa vecne správne a presvedčivo odôvodnené, preto krajský súd na tieto dôvody, s ktorými sa stotožnil, v podrobnostiach len poukazuje. V tejto súvislosti pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa dáva nadriadenému súd možnosť len v podrobnostiach poukázať na dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Napadnuté uznesenie je vecne správne, náležite a presvedčivo odôvodnené.
Krajský súd na základe uvedených dôvodov nepovažoval sťažnosť prokurátora za dôvodnú, preto ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov tri ku nule (3:0).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e p r í p u s t n á .