Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-2177-2021.pdf
PDF · 132.84 KB
Case nature
Subarea
59Ek/2177/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO 31 575 951, proti povinnej 1./ Y. D., A.. XX.XX.XXXX, W. M. A.P. XXX/ X, XXX XX Y., povinnej 2./ Y. N., A.. XX.XX.XXXX, W. U.. O. XXXX/X, XXX XX A. N., o vymoženie 4.979,09 eur s prísl., vedeným súdnym exekútorom JUDr. Evou Rusnákovou, Exekútorský úrad Levice so sídlom Ľ. Štúra č. 29, 934 01 Levice pod sp. zn. 388EX 821/21, o návrhu povinnej 1./ na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinnej 1./ na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 31.05.2021 domáhal od povinnej 1./ a povinnej 2./ vymoženia 4.979,09 eur s prísl. na základe exekučného titulu, notárskej zápisnice sp. zn. N 374/2005, NZ 39432/2005, NCRIs 38898/2005 spísanej notárom JUDr. Martou Botkovou na Notárskom úrade v Nových Zámkoch dňa 25.08.2005. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že ide o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný po zastavení starej exekúcie, keďže exekúcia vo veci hore uvedených účastníkov vedená súdnym exekútorom JUDr. Vladimír Kliniecom, Exekútorský úrad Prievidza so sídlom Hollého 1/417, Prievidza pod sp. zn. EX 10266/06 a Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. 9Er/569/2006 bola podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK) zastavená.
2. Dňa 08.09.2021 súdny exekútor predložil súdu návrh povinnej 1./ (ďalej aj ako „povinná“) na zastavenie exekúcie z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku a ďalej sú tu okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a ďalej sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinná ďalej žiada, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, toto právo je premlčané a takéto právo sa stáva nežalovateľným a neuplatniteľným. Súd nemal vôbec poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pretože exekučný titul je v rozpore so zákonom, v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom. Žiada súd, aby exekúciu zastavil z dôvodu, že exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone (neprijateľnej zmluvnej podmienke v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka) a tým bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Ďalej vznáša námietku premlčania, nakoľko ide o notársku zápisnicu zo dňa 25.08.2005, t.j. pred 16 rokmi. Povinná v návrhu ďalej uvádza, že súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť notárskej zápisnice, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (pozn. súdu právna úprava účinná do 31.03.2017), t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Po oboznámení sa s predloženou notárskou zápisnicou, návrhom oprávneného a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, mal súd prvého stupňa zamietnuť na základe neprípustnosti exekučného titulu. Predložená notárska zápisnica neobsahuje
presne a určite stanovenú dobu plnenia, je materiálne nevykonateľná. Chýbajúce presné určenie doby plnenia v tomto prípade nemožno nahradiť poukazom na skutočnosť, že už uplynula /bola viazaná na výzvu veriteľa, resp. nebola s ručiteľmi dohodnutá/.
3. Povinná v návrhu ďalej uviedla, že v čase podpísania exekučného titulu ešte dlh neexistoval. V čase jej podpisovania „dlžníkom“ a zároveň jeho vyjadrením súhlasu s jej vykonateľnosťou (t.j. aj nútenou exekúciou) reálne bola pôžička (úver) aj vyplatená a ak to tak nebolo, potom notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase jej podpisu ešte žiadny dlh neexistoval. Na podporu tohto tvrdenia povinná poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 261/2015-17 zo dňa 10.06.2015, v ktorom sa uvádza, že notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice spísaná v rovnaký deň, ako bola uzatvorená zmluva o úvere, nie je považovaná za materiálne vykonateľný exekučný titul z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval a uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý snáď v budúcnosti vznikne. Pretože jej bolo odňaté právo na spravodlivý proces, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov v jej prítomnosti, verejne a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým dôkazom, žiada súd, aby v jej veci konal a prihliadol na skutočnosť, že exekučný titul na základe ktorého je vykonávaná exekúcia je nespôsobilým exekučným titulom, je neúčinný a preto žiada, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie. Exekučný titul nie je spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nemôže spôsobiť právne účinky. Poukazujúc na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ust. § 57 ods. 1 a 3 Exekučného poriadku (pozn. súdu právna úprava účinná do 31.03.2017), článok 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv povinná uviedla, že základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. V tejto súvislosti povinná poukázala aj na právnu teóriu chápania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.
4. Z návrhu na zastavenie exekúcie ďalej vyplýva, že povinná má za to, že súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s unijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Prieskumná činnosť exekučného súdu je obmedzená na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V tomto rozsahu je exekučný súd povinný skúmať exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v rámci konania o námietkach proti exekúcii, ak niektorú z týchto skutočností povinný namietne a v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie. Pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom je nevyhnutné skúmať nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať. Je sporné, či príslušný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a teda pri preskúmavaní mal a mohol zistiť rozpor so zákonom. V prípade vymáhaných nárokov je daný aj rozpor s dobrými mravmi a so zákonom, ktorý plynie už len zo skutočnosti, že súd priznal a umožnil exekučne vymáhať plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Je nepredstaviteľné, aby v demokratickom a právnom štáte priznal súd oprávnenému alebo súdnemu exekútorovi úžeru, ďalšie trovy exekútora spolu s ďalšou vyčíslenou pohľadávkou bez právneho nároku, je neakceptovateľná a žiada, aby súd prihliadol na právny poriadok Slovenskej republiky, Ústavu Slovenskej republiky a unijné právo. Povinná dáva do pozornosti, že pre nedostatky v právnom poriadku Slovenskej republiky na ktoré sa súdy odvolávajú, ktoré si prečítala vo verejných rozhodnutiach súdov a na nevymožiteľnosť práva, na ktoré poukázali verejní činitelia Slovenskej republiky, nie je povinná strpieť procesné chyby súdov a súdnych exekútorov a preto zdôrazňuje, že má právo na spravodlivé prejednanie veci na príslušnom súde Slovenskej republiky a na spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a unijným právom. Povinná navrhuje, aby súd po dôkladnom preskúmaní všetkých vyššie uvedených skutočností a po vykonaní všetkých navrhovaných dôkazov rozhodol tak, že exekúciu zastavuje.
5. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie a k námietke premlčania uviedol, že na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie - notárska zápisnica č. N 347/2005, Nz 349432/2005, NCRIs 38898/2005 napísaného dňa 25.08.2005 notárom JUDr. Martou Botkovou, bolo vedené exekučné konanie u JUDr. Vladimíra Klinieca - súdneho exekútora pod sp. zn. EX 10266/06. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie ako starej exekúcie podľa ustanovenia
§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnenie niektorých zákonov z dôvodu, že uplynula rozhodná doba. S ukončením pôvodného exekučného konania nie je možné spájať zánik pohľadávky povinnej osoby voči osobe oprávnenej, s čím počíta aj samotný zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to konkrétne v ustanovení § 9 ods. 2 podľa ktorého, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok, to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby. Pôvodné exekučné konanie sa skončilo doručením Upovedomenia o zastavení starej exekúcie Okresnému súdu Nové Zámky dňa 29.09.2020 a pohľadávka vymáhaná v pôvodnom exekučnom konaní sa po jeho ukončení nepremlčí skôr ako uplynie jeden rok od jeho ukončenia, t.j. sa nepremlčí skôr ako dňa 29.09.2021. Keďže oprávnený podal v zmysle zákona opätovný návrh na vykonanie exekúcie dňa 31.05.2021, pohľadávka oprávneného nemôže byť premlčaná. Vznesená námietka premlčania je nedôvodná, keďže oprávnený postupoval v súlade so zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6. K vecnej správnosti Notárskej zápisnice oprávnený ďalej uviedol, že oprávnený podal pôvodne súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimír Kliniec návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 38 zákona č. 233/1995 Z. z. v rozhodnom znení. Titulom pre výkon rozhodnutia bola notárska zápisnica zo dňa 25.08.2005. Oprávnený uvádza, že predmetná notárska zápisnica je materiálne vykonateľným exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. v rozhodnom znení. Notárska zápisnica obsahuje vyhlásenie o uznaní dlhu a súhlas povinného s vykonateľnosťou a exekúciou podľa § 41 zákona č. 233/1995 v znení neskorších predpisov. V notárskej zápisnici povinný jednoznačne vyhlásil, že uznáva v celom rozsahu, čo do dôvodu aj výšky celý záväzok s príslušenstvom voči oprávnenému, ktorý ku dňu 25.08.2005 predstavoval sumu 156.076,33 Sk a uznal všetky svoje záväzky voči oprávnenému ako veriteľovi, ktoré mu vyplývajú z úverovej zmluvy č. 51/050/05 uzavretej dňa 29.04.2005, v spojitosti s Dohodou o splátkovom kalendári uzavretou dňa 23.08.2005, pričom povinný v notárskej zápisnici vyhlásil, že sa zaväzuje oprávnenému uhradiť celý svoj záväzok do 23.02.2010 v nových dohodnutých pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 4.000,- Sk a to vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ako to vyplývalo z Dohody o splátkovom kalendári. V notárskej zápisnici boli súčasne upravené následky nedodržania podmienok splácania úveru a porušenia záväzku povinného, a to vymáhanie nárokov voči povinnému vykonaním exekúcie na celý majetok povinného. Povinný súhlasil s vykonateľnosťou predmetnej notárskej zápisnice. Tvrdenie povinného o neexistencii dlhu v čase podpisu notárskej zápisnice je nepravdivé, keďže ako vyplýva z vyššie uvedeného, úverová zmluva bola podpísaná dňa 29.04.2005, pričom dňa 23.08.2005 bola uzavretá dohoda o splátkovom kalendári spolu s uznaním nesplateného záväzku a následne bol tento záväzok zabezpečený podpisom notárskej zápisnice v súlade s § 274 písm. e) zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok. Keďže povinný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohody o splátkovom kalendári, vzhľadom na vyhlásenia povinného v notárskej zápisnici, podal oprávnený súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia nesplatenej časti pohľadávky. Notárska zápisnica zo dňa 25.08.2005 je riadnym vykonateľným exekučným titulom v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) zák. č. 233/1995 Z. z., keďže obsahuje právny záväzok s jasným označením oprávnenej a povinnej osoby, právnym dôvodom, predmetom a časom plnenia a zároveň vyjadrenie súhlasu povinného s jej vykonateľnosťou. Oprávnený uvádza, že všetky námietky povinného sú neopodstatnené a súd by im nemal vyhovieť a mal by ich zamietnuť. Vzhľadom na to, že exekučný titul je vykonateľný, nič nebráni v pokračovaní exekúcie na jeho základe. Oprávnený navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
7. Podľa § 61k ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
12. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.
13. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
14. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
15. Podľa § 45 ods. 3 Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.
16. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.
17. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 323 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
19. Podľa § 323 ods. 3 ObZ uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.
20. Podľa § 192 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) skutočnosť pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.
21. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
23. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
24. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
25. Podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
26. Podľa § 110 ods. 1 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
27. Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
28. Súd preskúmaním obsahu exekučného spisu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 31.05.2021 domáhal od povinnej 1./ a povinnej 2./ (ďalej aj ako „povinných“) vymoženia peňažného nároku titulom istiny vo výške 4.979,09 eur na základe exekučného titulu, notárskej zápisnice č. N 374/2005 zo dňa 25.08.2005, na základe ktorej povinné uznali záväzok voči oprávnenému v celkovej výške 156.076,33 Sk (5.180,79 eur) z toho istina 150.000,- Sk (4.979,09 eur) úroky 4.275,- Sk (141,90 eur) a sankčná provízia 1.801,33 Sk (59,79 eur), pričom tento záväzok uznali čo do výšky, dôvodu v plnom rozsahu. Povinné v notárskej zápisnici ďalej vyhlásili, že v prípade, že nesplnia svoj záväzok voči oprávnenému, tak ako sa zaviazali v Dohodách o splátkovom kalendári zo dňa 23.08.2005, výslovne súhlasia s tým, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom a to na celý ich majetok. Z notárskej zápisnice ďalej vyplýva, že povinné sa zaviazali dlžnú sumu splatiť do 23.02.2010 formou pravidelných mesačných anuitných splátok vo výške 4.000,- Sk (132,76 eur), vždy najneskôr do 20-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca, bezhotovostným prevodom na účet v banke oprávneného.
29. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania. V predmetnom konaní po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súd nezistil dôvody vedúce k odmietnutiu návrhu, resp. jeho zamietnutiu v čoho dôsledku vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
30. Oprávnený prvotne podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie - Notárska zápisnica č. N 374/2005, ktorý vydal JUDr. Marta Botková dňa 25.08.2005 a ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 20.10.2005. Okresný súd Nové Zámky následne v konaní vedenom pod sp. zn. 9Er/569/2006 vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5404*009613, ktoré bolo dňa 15.05.2006 doručené Exekútorskému úradu JUDr. Vladimíra Klinieca. V danom prípade ide o tzv. „starú exekúciu“ a teda o exekúciu počas ktorej uplynula doba piatich rokov odo dňa doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a počas ktorej nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku oprávneného v čoho dôsledku exekúcia bola v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK zastavená a teda z dôvodu, že uplynula rozhodná doba.
31. Zákonodarca prijatím zákona č. 233/2019 Z. z. umožnil oprávnenému v prípade, ak exekúcia v rámci ktorej sa domáhal od povinných vymoženia svojej pohľadávky a k zastaveniu ktorej došlo v zmysle ust. § 2 ods. 1 ZoUNEK, podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie a to za splnenia podmienok ustanovených v § 9 ods. 1 predmetného zákona. Inak povedané, aj keď v rámci „exekučnej amnestie“ došlo k zastaveniu niektorých exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 ex lege, teda priamo zo zákona, pohľadávka oprávneného nezanikla a jej vymoženia sa môže domáhať podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený v predmetnej veci podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie dňa 31.05.2021, kedy bol exekučnému súdu doručený a súd má za to, že návrh na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie bol podaný oprávnene, nakoľko boli splnené zákonom požadované podmienky, keď oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priložil exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie ako aj oznámenie o ukončení exekučného konania. Exekučný titul priznal oprávnenému nárok na zaplatenie sumy 156,076,33 Sk (5.180,79 eur), pričom oprávnený si v rámci návrhu na vykonanie exekúcie správne uplatnil nárok vo výške 4.979,09 eur (150.000,- Sk), a teda len nárok zodpovedajúci výške poskytnutého spotrebného úveru, keďže v zmysle ust. § 45 ods. 3 Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky. Z upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzve na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 15.04.2020 vydaného súdnym exekútorom mal súd ďalej za preukázané, že v pôvodnom exekučnom konaní nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu pohľadávky oprávneného. Je nesporné, že v čase podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie a teda v čase začatia exekučného konania existoval nárok oprávneného voči povinným vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinné si povinnosť ním uloženú dobrovoľne nesplnili, čím nedošlo ani len k čiastočnému uspokojeniu vymáhaného nároku priznaného exekučným titulom, oprávnený podal opätovne návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu, a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Preto nemožno súhlasiť s tvrdením povinnej uvedeným v návrhu na zastavenie exekúcie, že súd nemal vôbec poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie a že je sporné, či príslušný súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a teda pri preskúmaní mal a mohol byť zistený rozpor so zákonom.
32. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré zákon ustanovuje taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. To znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom.
33. Súd k povinnou vznesenej námietke premlčania uvádza, že premlčanie ako hmotnoprávny inštitút spočíva v kvalifikovanom uplynutí času stanoveného v zákone (premlčacia doba), v ktorom veriteľ nepristúpil k vykonaniu jeho subjektívneho práva v dôsledku čoho vzniká na strane dlžníka právo vzniesť námietku premlčania, a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Ide o uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, aby bolo právo vykonané, resp. uplatnené na súde alebo inom príslušnom orgáne, následkom čoho sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva zo strany veriteľa a to uplatnením námietky premlčania. Uplatnením námietky dochádza k zániku nároku a teda k zániku jeho súdnej vymáhateľnosti, pritom subjektívne právo ako také nezaniká. Zánikom nároku sa subjektívne právo len oslabuje z dôvodu jeho nevymáhateľnosti. To znamená, že právo nezaniká, naďalej trvá, ale oslabuje sa jeho úspešné uplatnenie. Účelom tohto inštitútu je zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch, keď jednak stimuluje veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv a na strane druhej ide o obranu dlžníka proti tomu, že veriteľ si uplatní svoje právo až po neúmerne dlhej dobe. Vznesenie námietky premlčania poskytuje dlžníkovi
teda východisko v riešení situácie, kedy dochádza po dlhšej dobe k uplatneniu práva zo strany veriteľa a jej následkom je zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť len ako dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takom prípade totiž nejde o zánik práva (nároku) priznaného exekučným titulom podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol.
34. Občiansky zákonník ustanovuje jednak všeobecnú premlčaciu dobu a jednak osobitné premlčacie doby, ktoré sa vzťahujú pre určitý druh práv. Všeobecná premlčacia doba v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka je trojročná, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať, čo znamená, že tento moment nastáva okamihom, keď je právo žalovateľné. Týmto okamihom sa právo premieta do nároku oprávneného. V predmetnej veci sa oprávnený domáha od povinného vymoženia svojho nároku na základe notárskej zápisnice, v zmysle ktorej povinná uznala záväzok voči oprávnenému a teda pre tento prípad nie je možné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ale premlčaciu dobu, ktorá je zákonom upravená v ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. právo oprávneného, ktoré bolo povinnou písomne uznané. Práva, ktoré dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky sa premlčujú v desaťročnej premlčacej dobe, a pre určenie dňa, na ktorý pripadá začiatok jej plynutia je smerodajný deň, keď k uznaniu došlo a v prípade, ak bola v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Oprávnený sa v rámci „starej exekúcie“ domáhal od povinných vymoženia svojho nároku na základe notárskej zápisnice zo dňa 25.08.2005, z ktorej vyplýva, že povinné sa zaviazali splatiť dlžnú sumu formou mesačných anuitných splátok podľa Dohôd o splátkovom kalendári zo dňa 23.08.2005 a v prípade, ak by záväzok nebol splácaný riadne a včas, tento sa stáva splatným v celom rozsahu. Keďže poverenie Okresného súdu Nové Zámky na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 15.05.2006 je zrejmé, že k premlčaniu práva nedošlo a že prvotný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, nakoľko tento bol podaný v rámci desaťročnej premlčacej doby odo dňa, kedy došlo k písomnému uznaniu dlhu zo strany povinných.
35. Podanie včasného návrhu na vykonanie exekúcie vo vzťahu k premlčacej dobe má za následok jej spočívanie. Vo všeobecnosti možno uviesť, že plynutie premlčacej doby prebieha neprerušene od začiatku jej plynutia až do jej skončenia. Ak však súd vydá meritórne rozhodnutie, ktorým žalobe vyhovel a právo žalobcu uznal, príp. ak povinný v notárskej zápisnici uznal záväzok a súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu a predmetné rozhodnutie, či notárska zápisnica nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť v čoho dôsledku sa stali spôsobilými exekučnými titulmi, podaním návrhu na vykonanie exekúcie ktorej podkladom je predmetné rozhodnutie (notárska zápisnica), sa plynutie desaťročnej premlčacej doby zastavuje (prerušuje), a to po celý čas trvania exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví a nárok oprávneného nebol uspokojený v celom rozsahu, desaťročná premlčacia doba plynie ďalej a to právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým súd o zastavení exekúcie rozhodol. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov režim premlčacej doby ustanovuje osobitne v prípadoch týkajúcich sa tzv. „starých exekúcii“, keď v ust. § 9 ods. 2 zakotvil, že pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. Oprávnený v prebiehajúcej exekúcii podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa 31.05.2021 čím sa v zmysle ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie. Z Oznámenia súdneho exekútora zo dňa 08.03.2021 mal súd ďalej preukázané, že exekučné konanie (pozn. súdu „stará exekúcia“) sa skončilo doručením Upovedomenia o zastavení starej exekúcie Okresnému súdu nové Zámky dňa 29.09.2020. Keďže nedošlo premlčaniu pohľadávky oprávneného v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoUNEK, keďže opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný počas jednoročnej premlčacej doby, súd musí konštatovať, že námietka premlčania vznesená povinnou nie je dôvodná.
36. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Aj napriek skutočnosti, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie poukázala na ust. § 39 OZ ohľadom neplatnosti právneho úkonu, avšak bližšie neuviedla o neplatnosť akého právneho úkonu ide a v čom sa tento má považovať za neplatný, súd pre úplnosť dodáva, že notársku zápisnicu preskúmal nielen z
hľadiska jej formálnej a materiálnej vykonateľnosti, ale vzhľadom na ust. § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku posúdil, či nárok z nej vyplývajúci nie je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, pričom v tejto súvislosti k danej veci uvádza nasledovné.
37. Notárska zápisnica za splnenia zákonných podmienok môže byť exekučným titulom, pričom jej spôsobilosť byť exekučným titulom je daná vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti, spĺňa aj podmienky materiálnej vykonateľnosti. Formálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré ustanovuje Exekučný poriadok. V zmysle ust. § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku ak má byť notárska zápisnica exekučným titulom, musí obsahovať právny záväzok, označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice uskutočnenej vo forme jednostranného právneho úkonu. Notárska zápisnica so súhlasom na vykonateľnosť má teda povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. V tejto súvislosti je potrebné zároveň uviesť, že rozhodnutie o vzniku notárskej zápisnice ako exekučného titulu je ponechané na samotnom povinnom. Ide o prejav jeho vôle, ktorej následkom je, že z notárskej zápisnice sa stáva spôsobilý exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké sú priznané vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Súd v súvislosti s vyššie uvedeným preskúmal notársku zápisnicu predloženú oprávneným v tomto konaní a dospel k záveru, že spĺňa jednak formálne predpoklady vykonateľnosti a jednak materiálne, keďže jej obsahom je právny záväzok, presná individualizácia oprávneného a povinných, právny dôvod, predmet a čas plnenia a teda presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, ako aj vyhlásenie povinných, že s vykonateľnosťou notárskej zápisnice súhlasia, a teda má za to, že neexistuje dôvod vedúci k zastaveniu exekúcie, nakoľko tá sa vykonáva na základe spôsobilého exekučného titulu.
38. Obchodný zákonník v súvislosti s uznaním záväzku upraveným v ustanovení § 323 obsahuje kompletnú úpravu tohto inštitútu, a teda uznanie dlhu v obchodnoprávnych vzťahoch sa riadi výlučne touto právnou úpravou. Uznanie záväzku je potrebné chápať ako jednostranné písomné vyhlásenie dlžníka, že uznáva svoj záväzok voči veriteľovi. Okrem skutočnosti, že platnosť takéhoto vyhlásenia je zákonom podmienená jeho písomnou formou, je za účelom platnosti tohto právneho úkonu potrebné dodržať okrem obligatórnych obsahových náležitostí aj všeobecné náležitosti právneho úkonu, ktoré upravuje v ust. § 34 a nasl. Občiansky zákonník. Tento právny predpis predstavuje všeobecný predpis (lex generalis) vo vzťahu k Obchodnému zákonníku a keďže Obchodný zákonník komplexne neupravuje všeobecné inštitúty obchodnoprávnych vzťahov, ktorými sú aj právne úkony, spôsob ich uskutočňovania sa medzi účastníkmi obchodnoprávnych vzťahov posudzuje podľa Občianskeho zákonníka, ktorý v ust. § 37 ods. 1 ustanovuje, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Právny úkon uskutočnený v rozpore s vyššie uvedeným sa považuje za vadný právny úkon, ktorého právne následky je aj v obchodných záväzkových vzťahoch potrebné posudzovať podľa všeobecnej právnej úpravy právnych úkonov obsiahnutej v Občianskom zákonníku v spojení so špeciálnou úpravou vyplývajúcou z ust. § 266 a nasl. Obchodného zákonníka.
39. Občiansky zákonník s platnosťou právneho úkonu vyžaduje splnenie určitých predpokladov a kladie osobitné požiadavky na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon a na jej prejav. Z tohto hľadiska sa predovšetkým vyžaduje, aby právny úkon bol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. V ust. § 37 ods. 1 pozitívnym spôsobom vymedzuje podmienky, za ktorých sa právny úkon považuje za platný, a tým aj účinný, t.j. schopný vyvolať právne následky. Z hľadiska vážnosti je smerodajná vôľa konajúceho. Ak vôľa smeruje k uskutočneniu právneho úkonu a jeho následkom, je takýto právny úkon urobený vážne. Nedostatok vážnosti nastáva v prípade, ak prejavujúci nechcel vyvolať tie právne následky, ktoré by inak v dôsledku prejavu takej vôle nastali. Ide predovšetkým o prípady, ak je podľa okolností zrejmé, že konajúci nechcel svojím prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom zákon spája. Je preto nevyhnutné v každom konkrétnom prípade posudzovať existenciu vážnej vôle podľa okolností, za ktorých k uskutočneniu určitého právneho úkonu došlo. Podmienka určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu sa týka prejavu konajúcej osoby. Určitosť sa musí týkať určenia účastníkov, podstatných zložiek obsahu a predmetu právneho úkonu a zrozumiteľnosť zas vyjadruje obsah vôle konajúcej osoby, ktorý je zrejmý z jej prejavu. Vo všeobecnosti prejav vôle smeruje k vzniku, zmene, alebo zániku určitého právneho záväzku a preto právny úkon nemôže byť uskutočnený takým spôsobom, že ani výkladom právneho úkonu nie je možné zistiť, čo chcel účastník prejaviť. Notárska zápisnica, ktorá je podkladom
pre prebiehajúcu exekúciu obsahuje právny záväzok, je v nej vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, a povinná osoba s vykonateľnosťou notárskej zápisnice súhlasila, pričom z jej obsahu vyplýva uznať záväzok voči veriteľovi, ktorého predmetom je povinnosť povinných osôb zaplatiť osobe oprávnenej istinu vo výške 156.076,33 Sk. Uznanie záväzku preto súd posúdil s poukazom na ust. § 37 ods. 1 OZ a možno konštatovať, že uznanie záväzku ako právny úkon nie je v rozpore so zákonom, nakoľko súd nezistil, že predmetný úkon nemá niektorú z náležitostí, ktoré zákon pod sankciou neplatnosti právneho úkonu vyžaduje. Inak povedané, predmetný právny úkon spĺňa kritéria, podstatou ktorých je skutočnosť, že právny úkon musí byť zrozumiteľný a určitý, pričom navonok prejavená vôľa toho, kto právny úkon urobil, musí byť v súlade s jeho skutočnou vôľou vyvolať určité zamýšľané právne následky. Povinná 1./ a povinná 2./ v notárskej zápisnici uznali čo do dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi a vyjadrili súhlas s jej vykonateľnosťou. Uznanie dlhu možno chápať ako právom dovolený zabezpečovací inštitút, ktorý za dodržania podmienok potrebných k určeniu, že právny úkon je platný, možno využiť v akýchkoľvek záväzkových vzťahoch a preto takéto využitie neodporuje zákonu a ani ho neobchádza. Súd preto konštatuje, že ani v podmienkach tohto prípadu v konaní nevyplynuli žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by uznanie záväzku bolo v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi.
40. Spôsobilosť notárskej zápisnice byť exekučným titulom je podmienená tým, aby bola spísaná spôsobom a obsahovala náležitosti, ktoré ustanovuje Notársky poriadok (formálna vykonateľnosť), a zároveň v zmysle ust. § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku musí obsahovať právny záväzok, označenie oprávnenej osoby a osoby povinnej, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ako aj vyhlásenie povinného o tom, že s vykonateľnosťou notárskej zápisnice súhlasí (materiálna vykonateľnosť). Súhlas s vykonateľnosťou je najdôležitejšou náležitosťou, keďže týmto prejavom vôle sa z notárskej zápisnice stáva verejná listina, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti, ktorý je v nej uvedený a zároveň vyjadrením súhlasu sa završuje vznik notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorej zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké sú priznané vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Exekučný súd považuje notársku zápisnicu predloženú v tomto konaní za spôsobilý exekučný titul, nakoľko boli splnené predpoklady po stránke jej materiálnej a formálnej vykonateľnosti, nezistil dôvody, pre ktoré by záväzok v nej obsiahnutý odporoval zákonu, príp. dobrým mravom (hmotnoprávna rovina) a zároveň nezistil, že uznanie záväzku povinných, ako jednostranný právny úkon by nespĺňal požiadavky uvedené v ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, a preto má za to, že neexistuje dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená.
41. Pokiaľ povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že v čase podpísania notárskej zápisnice ešte dlh neexistoval, súd na toto tvrdenie, na základe ktorého by exekúcia mala byť zastavená neprihliadol z nasledovných dôvodov. Úverová zmluva č. 51/050/05 medzi oprávneným a povinnou 1./ a povinnou 2./ bola uzatvorená dňa 29.04.2005. Z bodu 2.1. a 2.2 predmetnej zmluvy vyplýva, že peňažné prostriedky oprávnený poskytne na účet povinnej dňa 29.04.2005. Z Dohody o splátkovom kalendári zo dňa 23.08.2005, konkrétne z bodu 1.1. a 1.2 jednoznačne vyplýva, že oprávnený na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy poskytol povinnej 1./ spotrebný úver vo výške 150.000,- Sk a nesplatený záväzok ku dňu podpísania dohody predstavuje sumu 156.076,33 Sk. Exekučný súd teda neprihliadol na tvrdenie povinnej ohľadom neexistencie dlhu v čase podpísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, keďže táto bola na notárskom úrade spísaná dňa 25.08.2005 a z predloženej Zmluvy o úvere ako aj Dohody o splátkovom kalendári jednoznačne vyplýva, že finančné prostriedky boli povinnej poskytnuté dňa 29.04.2005 a teda pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd pre úplnosť v súvislosti s novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017 dáva do pozornosti, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej právnej úpravy je zakotvený v ust. § 61k a § 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ak bol exekučný titul zrušený alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinná 1./ však v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiadne tvrdenia a v konaní nepredložila žiaden dôkaz, na základe ktorých by exekučný súd mohol prijať záver, že prebiehajúca exekúcia nie je dôvodná alebo neprípustná.
42. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinná 1./ v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinnej 1./ na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.