Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Sa-49-2021.pdf
PDF · 80.54 KB
Case nature
Subarea
7Sa/49/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1. Prípravný výbor KNM Odbory, so sídlom: ČSA 1306/7/H, 024 04 Kysucké Nové Mesto, 2. KNM Odbory, so sídlom: ČSA 1306/7/H, 024 04 Kysucké Nové Mesto, 3. Prípravný výbor EuroOmbudsman, so sídlom: Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto, 4. EuroOmbudsman, so sídlom: Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom: Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 04.09.2020, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 8.09.2020, postúpenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.04.2021 uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/139/2020 zo dňa 09.03.2021, právoplatným dňa 21.04.2021, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, vedenom na Krajskom súde v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) pod sp. zn. 7Sa/49/2021, sa žalobcovia v prvom až štvrtom rade domáhali preskúmania zákonnosti postupu žalovaného č. VVS/1-2200/90-2980 (ozn. ako „Upozornenie“) zo dňa 29.06.2015 a určenia vzniku právnej subjektivity žalobcov v druhom až štvrtom rade dňom nasledujúcim po dni, kedy bol elektronický návrh na zaevidovanie odborovej registrácie žalovanému doručený. Upozornením č. VVS/1-2200/90-2980 žalovaný rozhodoval o návrhu žalobcov na zaevidovanie odborovej organizácie podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o združovaní občanov“) na základe predložených stanov.
2. Po oboznámení sa s obsahom predložených podkladov, žalovaný Upozornením č. VVS/1-2200/90-2980 zo dňa 29.06.2015, splnomocnenca prípravného výboru upozornil na nedostatky podaného návrhu, a to že predložený návrh nebol autorizovaný tromi zaručenými elektronickými podpismi členov a splnomocnenca prípravného výboru v súlade s ustanovením § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente) a taktiež, že predložené stanovy nespĺňajú podmienky pre vznik odborovej organizácie a nenapĺňajú podstatu odborovej organizácie tak, ako je uvedené v ustanovení § 6 ods. 2 zákona o združovaní občanov. K predloženým stanovám organizácie žalovaný uviedol, že z ich obsahu nevyplýva pôsobenie navrhovanej organizácie pri konkrétnom zamestnávateľovi a ani v rámci niektorého z odvetví a teda navrhovaná organizácia nemá charakter odborovej organizácie, ktorej účelom je presadzovanie záujmov zamestnancov. 3. Správny súd z úradnej činnosti a z obsahu spisového materiálu zistil, že žalobcovia v predmetnej veci napadli Upozornenie č. VVS/1-2200/90-2980 zo dňa 29.06.2015 žalobou podanou na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd“) dňa 17.07.2015. V uvedenej veci sa žalobcovia v prvom až treťom rade domáhali preskúmania zákonnosti postupu žalovaného, konkrétne vyjadrenia
žalovaného (ozn. ako „Upozornenie“) zo dňa 29.06.2015, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona o združovaní občanov v znení neskorších predpisov upozornil žalobcov na povinnosť splnenia zákonných podmienok podania návrhu na evidenciu združenia odborovej organizácie a zároveň sa vyjadril k predloženým stanovám organizácie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3Sžnz/5/2015-33 zo dňa 23.11.2016, právoplatným dňa 20.12.2016, rozhodol o postúpení veci Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 4. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 8Sa/1/2017-41 zo dňa 21.03.2018, právoplatným dňa 7.06.2018, postúpil právnu vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky zohľadniac ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), § 9 ods. 1, § 18 ods. 2 a § 31 SSP. V odôvodnení uznesenia správny súd poukázal na Nález Ústavného súdu č. II. ÚS 202/2017-37 zo dňa 25.07.2017, ktorým Ústavný súd rozhodol v analogickej veci, ktorú Najvyšší súd v nadväznosti na účinnosť SSP od 1.07.2016, postúpil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie a rozhodnutie. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3Sžnz/3/2018 zo dňa 22.07.2019, právoplatným dňa 23.09.2019, žalobu zo dňa 17.07.2015 zamietol. V odôvodnení tohto uznesenia Najvyšší súd uviedol, že Upozornenie žalovaného č. VVS/1-2200/90-2980 zo dňa 29.06.2015 nepredstavuje rozhodnutie o odmietnutí registrácie, a preto podanie vo veci samej zo dňa 17.07.2015 neposudzoval podľa ustanovenia § 391 ods. 1 SSP, ale ako žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa ustanovenia § 242 a nasl. SSP. Právna vada spočívajúca v nezačatí konania o registrácii do odstránenia vád, nemá charakter faktického postupu, ale má charakter nečinnosti orgánu verejnej správy. Súdna ochrana sa preto poskytuje podľa ustanovenia § 242 ods. 1 SSP, pričom zákonnosť upozornenia a existencia vád návrhu sa skúmajú ako dôvod nečinnosti. Ďalej Najvyšší súd poukázal na ustanovenie § 7 ods. 2 zákona o združovaní občanov, v zmysle ktorého sa konanie o registrácii nezačne, ak podaný návrh na registráciu neobsahuje zákonom predpísané náležitosti uvedené v ustanovení § 6 ods. 2 až 4 tohto zákona. Z obsahu predložených stanov nevyplývalo pôsobenie navrhovanej organizácie pri konkrétnom zamestnávateľovi a ani v rámci niektorého z odvetví, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že navrhovaná odborová organizácia nemá charakter odborovej organizácie, ktorej účelom je presadzovanie záujmov zamestnancov. Rovnako ani realizácia poslania a hlavné ciele navrhovanej organizácie uvedené v čl. II. Stanov nespĺňali podmienky pre vznik odborovej a ani zamestnávateľskej organizácie. V tejto súvislosti Najvyšší súd zdôraznil, že odborové hnutie je špecifická forma združovania zamestnancov, čo vyplýva z Dohovoru Medzinárodnej Organizácie práce č. 87 o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať z roku 1948, a ktorý je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke zákonov ako Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 489/1990 Zb. Podľa čl. 11 Dohovoru každý členský štát Medzinárodnej organizácie práce, pre ktorý je tento Dohovor záväzný, sa zaväzuje urobiť všetky potrebné a vhodné opatrenia na zabezpečenie slobodného výkonu práva odborovo sa organizovať pracovníkom a zamestnávateľom. Z ustanovenia čl. 37 ods. 2 zákona č. 462/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, implicitne vyplýva, že činnosť odborových organizácií je spojená s určitým podnikom alebo odvetvím. Žalobcovia v druhom a treťom rade vychádzajúc z obsahu súdneho spisu nemajú procesnú subjektivitu podľa ustanovenia § 35 ods. 1 SSP, keďže občianske združenie pri žalobcovi v druhom rade nevzniklo a pri žalobcovi v treťom rade nie sú uvedení jednotliví členovia prípravného výboru ako fyzické osoby s procesnou subjektivitou. Žalovaný v dôsledku svojho postupu podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o združovaní občanov nebol nečinný, keďže žalobca v prvom rade konajúci ako splnomocnenec členov prípravného výboru neodstránil vady stanov a návrhu na registráciu. Na základe vyššie uvedených skutočností, Najvyšší súd Slovenskej republiky postupoval v súlade s ustanovením § 249 SSP a žalobu zamietol. 6. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 7. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 8. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa nečinnosťou orgánu verejnej správy rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie 9. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa iným zásahom orgánu verejnej správy rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 10. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 10 SSP, na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné krajské súdy, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 13 ods. 1 SSP, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa § 13 ods. 2 SSP, ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, je miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žalovaný orgán verejnej správy. 14. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 15. Podľa § 98 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak o tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté. 16. Podľa § 145 ods. 5 SSP, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 17. Krajský súd v Bratislave v súlade s ustanovením § 97 SSP skúmal splnenie zákonných procesných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť. Z úradnej činnosti správny súd zistil, že o veci samej už bolo právoplatne rozhodnuté, a to uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžnz/3/2018 zo dňa 22.07.2019, právoplatným dňa 23.09.2019. Z daného uznesenia vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov v prvom až treťom rade proti žalovanému - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom žalovaného označeného ako „Upozornenie“ č. VVS/1-2200/90-2980 zo dňa 29.06.2015 rozhodol tak, že žalobu podľa § 249 SSP zamietol a účastníkom konania náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 167 ods. 1 SSP nepriznal. V konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn 7Sa/49/2021 sú v pozícii žalobcov a v pozícii žalovaného totožné subjekty, pričom ide aj o rovnaký predmet súdneho prieskumu - Upozornenie Ministerstva vnútra č. VVS/1-2200/90-2980 zo dňa 29.06.2015, čím je splnená podmienka nastúpenia tejto prekážky konania, a to totožnosť žalobcu a predmetu prieskumu. 18. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) je negatívnou procesnou podmienkou, ktorej nedostatok je neodstrániteľný, a na ktorú správne súdy prihliadajú ex offo. Znamená to, že správny súd nemôže preskúmavať tú istú vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady - ne bis in idem - nie dvakrát v tej istej veci. 19. Na základe vyššie uvedeného, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, dospel správny súd k záveru, že z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, je nevyhnutné správnu žalobu postúpenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.04.2021, v súlade s § 98 ods. 1 písm. a) SSP, odmietnuť, nakoľko predmetom súdneho prieskumu vo veci vedenej na správnom súde pod sp. zn. 7Sa/49/2021 je rovnaká právna vec, o akej sa už právoplatne rozhodlo, a to v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Sžnz/3/2018. 20. O náhrade trov konania rozhodol Krajský súd v Bratislave podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 438 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).