Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_5C-3-2021.pdf
PDF · 151.66 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v sporovej veci žalobcu L. - H., E..L.., K. : XX XXX XXX, Y. W. Č.. XX/b, F., zast. advokátom Mgr. Miroslavom Hanecom, so sídlom Hruštiny 602, Žilina, Bratislava, proti žalovanej : C. C., W.. XX.XX.N., F. U. Y., Ľ.. Š. Č.. XXXX/ X, zast. Advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, o zaplatenie istiny 14.131,82 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 14.131,82 Euro s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 14.131,82 Euro od 19.4.2019 až do zaplatenia, všetko do 30-tich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 %.
III. Súd o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Platobným rozkazom vydaným v rámci upomínacieho konania Okresným súdom F. F. H. XX.XX.XXXX Č..V.. XUp/XXX/XXXX, bolo vyhovené žalobe, keď súd zaviazal žalovanú na zaplatení istiny 14 131,82 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od 19.04.2019 až do zaplatenia a k náhrade trov konania, ktorá škoda mala vzniknúť neoprávneným odberom plynu žalovanou na odbernom mieste U. Y. G.. Ľ.. Š. Č.. H.. X, od 19.12.2017 do 25.10.2018, porušením zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii, ktoré tvrdenie doložil znaleckým posudkom K.. T. N., Č. XXX/ PL-XXXX zo dňa 25.10.2018. Žalobca svoj nárok oprel o ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2002Z.z. o energetike a výšku pohľadávky vyčíslil s poukazom na § 1 ods. 14 vyhlášky MH SR č. 449/2002 Z.z. a fakturoval žalovanému faktúrou Č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2019, splatná dňa 18.04.2019 .
2. Proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote podala odpor žalovaná, ktorým namietla výšku vyčíslenej škody, oprávnenosť nároku na náhradu škody pre akúkoľvek manipuláciu s meradlom, ktorú nemožno vyvodzovať z každého poškodeniam plomby meradla, ale iba zo zásahu do meradla, následkom, ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odoberaného plynu. Poprela opodstatnenosť nároku voči nej, z dôvodov uvádzaných v žalobe, keď od 04.05.2017 nehnuteľnosť už nevlastní, keď odpočet plynu bol vykonaný až po roku od prevodu nehnuteľnosti. Žiadala v tomto smere doložiť žalobcom záznamy z posledného a predposledného odpočtu pred dátumom 06.11.2018. Spochybnila dôkaznú hodnotu znaleckého posudku K.. N., ktorý sa vyjadroval k otázke porušenia plomby na meradle, v ktorom smere navrhla vypočuť znalca, aby vysvetlil na základe akých porovnávaní dospel k záveru, že otlačok na plombe meradla nie je pravý. Rovnako z posudku nevyplynulo, či aj napriek zisteniam , plynomer meral správne. Tým nepovažovala zo strany žalobcu za preukázané
neoprávnený odber plynu pre úspešné uplatnenie nároku. Rovnako spochybnila spôsob výpočtu výšky škody, keď bez ďalšieho bola použitá vyhláška na výpočet škody, hoci z dostupných údajov o spotrebičoch v dome a ročnej spotrebe, bolo možné ustáliť výšku škody za rozhodné obdobie, keď žalobca tak neurobil. V tomto smere poukázala na rozhodnutie V. L. M. Č.. XXCob/XX/XXXX A. H. XX.XX.XXXX, XCo/XXX/XXXX-XXX o nároku žalobcu na náhradu skutočnej škody, pokiaľ sa preukáže , že škoda vznikla, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. V prípade preukázania protiprávneho konania žalovanej, bolo namieste pri výpočte výšky škody stanoviť jeho výšku pomocou typového diagramu, keď plynomer mal byť umiestnený na verejne prístupnom mieste a išlo o prvé takéto porušenie zo strany žalovanej. V dôsledku včas podaného odporu proti platobnému rozkazu, konanie pokračovalo na vecne a mieste príslušnom súde žalovanej.
3. Žalobca v replike nepovažoval za dôvodnú námietku žalovanej, že sa nemohla zúčastniť znaleckého skúmania meradla, keď zo žiadneho predpisu takáto povinnosť nevyplýva. Znalec pri porovnaní odtlačkov na plombe vychádzal z porovnania kontrolného otlačku na spornej plombe. Uviedol, že všetky kontrolné odtlačky sú vyrábané na CNC prístrojoch a sú identické. Na sporenej plombe boli vyobrazené znaky Y. XX - XX preto ich znalec porovnával s kontrolnými odtlačkami Y. XX - XX. Rovnako sa odvolal aj na vyjadrenie plynárenskej meteorológie o platnosti overenia zo dňa 3.4.2020. V súvislosti s pochybnosťami porušenie zabezpečenia proti neoprávnenému odberu a neoprávnenej manipulácii, konštatoval, že mohlo dôjsť k zásahu do samotného meradla, a teda ich faktickému stočením meradla na inú úroveň v tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky XObdo/ XX/XXXX, z ktorého vyplynulo, že zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. K námietkam súvislosti so zásahom do číselníka meradla poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trnava spisová značka XXCob/XX/XXXX, kde súd výslovne konštatoval, s odkazom na ustanovenie § 80 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike, že pri zodpovednosti za neoprávnený odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, sa nevyžaduje zásah do číselníka meradla. V súvislosti s námietkou záverov znaleckého posudku a odbornosti znalca, ktorý je z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, ktorá skúma plomby a pečate a tým môže relevantne vysloviť, či dané zákonné zabezpečenie bolo alebo nebolo porušené. Znalec sa nevyjadruje k právnym otázkam. Cieľom skúmania znalca bolo zisťovanie spôsobu narušenia, prípadne prekonanie zabezpečovacích a iných predmetov, zisťovanie prítomnosti mechanoskopickych stavov na poškodených predmetoch. Čo do pasívnej legitimácie žalovanej poukázal na ustanovení § 76 ods. 11 zákona o energetike, ktorý výslovne hovorí, že odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Posledný fyzický odpočet sa uskutočnil k 17.11.2017 so stavom číselníka 8495 m3. V súvislosti s námietkou vzniku škody, príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a protiprávnym konaním poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. XObdo/XX/XXXX, XObdo/XX/XXXX, odkazom na ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike , ktorý konštatoval, že postačuje, ak je preukázané, že došlo k neoprávnenému zásahu do určeného meradla a že odberateľ v poslednom období odoberal plyn prostredníctvom takéhoto meradla. Túto skutočnosť považoval za preukázanú práve závermi znaleckého posudku. Rovnako spochybnenia tvrdenia žalovanej, že rodinný dom je užívané na vlastné bývanie spochybnil, keďže ten sa využíval na podnikateľské účely. Na odbernom mieste sa poskytovali ubytovacie služby, čo vyplynulo zo samotnej reklamy inzerátu na internete a aj na oplotení, ako to vyplynulo z fotodokumentácie. Rovnako nebola splnená ani podmienkam, že meradlo sa nachádzalo na verejne dostupnom mieste, ktorú skutočnosť žalovaná potvrdila svojim podpisom na zápise dňa 6.12.2018. Žalobca preto považoval všetky námietky žalovanej v odpore za účelové, v snahe zbaviť sa zodpovednosti za neoprávnený odber. Na dôkaz svojich tvrdení doložil správu T. Y. L..C..I.. zo dňa 3.4.5020, inzeráty apartmánu na ubytovanie, doklad o fyzickom odpočte na plynomere dňa 17.11.2017.
4. Žalovaná v duplike zopakovala svoje tvrdenia o popretí vzniku škody, keď preddavky určené žalobcom pravidelne uhrádzala aj v rozhodnom období. Nepoprela, že mala uzavretú zmluvu so žalobcom ako odberateľ plynu v domácnosti dňa 3.12.2008 s dohodnutým 2. tarify D3 pre rodinný dom, domácnosť s predpokladaným ročným odberom 2300m3 do 25.6.2019. Nová vlastníčka nehnuteľnosti, jej dcéra C. C. uzavrela zmluvu so žalobcom dňa 26. 6. 2019 rovnako ako odberateľ plynu pre rodinný dom domácnosť, čo malo vyvrátiť tvrdenia žalobcu, že žalovaná mala zmluvu so žalobcom ako podnikateľský subjekt. Trvala na tom, že aj v prípade vyčíslenia výšky škody má žalobca nárok len na náhradu skutočne vzniknutej škody preukázaný žalobcom alebo prostredníctvom typového diagramu. V tomto smere navrhla vykonať dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej. Rovnako
vyjadrila podozrenie nad obchodnou praktikou žalobcu, ako dominantnejšou stranou, ktorý vedie spory vo väčšom rozsahu týkajúce sa neoprávneného odberu zemného plynu v zmysle uvedeného ustanovenia , kde je predpokladom objektívna zodpovednosť a nie podľa ustanovenia 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike v zmysle ktorého je potrebné preukázať zavinenie. Mala za to, že sa jedná o spotrebiteľskú právnu vec a od jej vyriešenia závisí aj výsledok sporu, nakoľko nárok na náhradu škody za neoprávnený odber zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike, ktorá súvisí výlučne s uzavretou zmluvou o dodávke zemného plynu alebo zmluvou a druženej dodávke uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa zákona o energetike v platnom znení. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Trnava dňa 29.10.2020 spisová značka XXCo/XXX/XXXX, kde súd konštatoval, že žalovaný ako odberateľ zemného plynu v domácnosti má právo na ochranu spotrebiteľa, ako to konštatoval aj Krajský súd v Prešove rozhodnutí XXCo/XXX/XXXX, ako to vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES, pričom stanovenie objektívnej zodpovednosti pri prípade neoprávneného odberu za okolností, keď odberateľ nie je vlastníkom plynomeru a tento nemôže dodatočne chrániť, aby neporušil povinnosť umožniť prístup k meradlu prevádzkovateľovi distribučnej siete, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a druhou zmluvnou stranou. V dôsledku toho nie je nezabezpečená ochrana spotrebiteľa a jeho ekonomických záujmov a nápravu je možné dosiahnuť iba uplatnením subjektívnej zodpovednosti . Žalovaná mala za to, že žalobca čo do výpočtu výšky škody nevyčerpal všetky možnosti smerom k prednostnému vyčísleniu skutočnej škody. Zopakovala svoje tvrdenia v odpore, brániaca sa aj tým, že na odbernom mieste dochádzalo k odberu plynu od roku 1989 , pričom meradlo sa nachádzalo na pôvodnom mieste bez zmeny, pričom pôvodná právna úprava neobsahovala zmienku o verejne prístupnom mieste, a výpočte škody prostredníctvom tohto kritéria( zákon číslo 70/1998 o energetike a o zmene zákona číslo 455/1991Zb. o živnostenskom podnikaní s účinnosťou od 1.7.1998, s poukazom na ustanovení § 30 ods. 1 a2/. Samotná skrinka plynomeru sa nachádzala podľa tvrdenia žalovanej na verejne prístupnom mieste, keď meradlo nebolo uzamknuté a prístup k nemu mohol mať hocikto, nakoľko brána k nehnuteľnosti bola otvorená bez uzamykania. Čo do výpočtu výšky škody mala za to, že naďalej je ju možné vyčísliť z priemernej spotreby za predchádzajúce obdobie, keďže fakturačné obdobie od 19.12.2018 do 26. 6. 2019 boli hradené preddavky celkom 999,86 eura pri spotrebe 2161 m3 plynu, pri započítaní distribúcie plynu s prepravou plynu do výšky 313,19 eura bez DPH a za obdobie od 27.06.2019 do 03.12.2019 úhrada preddavkov v sume 350,56 euro, keď samotná výška uplatnenej náhrady škody podstatne prevyšuje tieto sumy. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhla s poukazom na § 450 Obč.zákona znížiť neprimeranú výšku škody s prihliadnutím na špecifické okolnosti prípadu, tak aby sa zistená škoda blížila čo najviac ku skutočnej škode, považujúc takto vyčíslenú škodu neprimerane zasahujúcu do majetkový pomerov žalovanej, ktorá výška už nie je náhradou, ako sankcia za neoprávnený odber a nie je ani ako náhrada škody plniaca funkciu kompenzačnú a preventívnu, keďže takéto vyčíslenie, ako je uvedené v žalobe, škoda niekoľkonásobne prekračuje reálnu spotrebu žalovanej, odvolávajúc sa na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp.zn. XCo/ XX XXXX zo dňa 27. 6. 2018, keď súd konštatoval, vychádzajúc z občianskoprávneho inštitútu náhradu škody, ktorá plní funkciu kompenzačnú a preventívnu, pričom výška škody nemôže byť sankciou za neoprávnený odber. Opakovane spochybnila závery znaleckého posudku ako aj kvalifikáciu znalca na vykonanie takéhoto znaleckého úkonu , ktorý považovala za nedostatočný, nie úplný, bez výpovednej hodnoty pre samotné konanie, ktorý nemôže byť podkladom na rozhodnutie vo veci. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Trnava v konaní 31Cob/57/2019 zo dňa 26.5.2020.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový stav veci:
6. Na základe Zmluvy o dodávke plynu uzavretej dňa 03.12.2008 medzi spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel a.s. a žalovanou , na základe ktorej žalovaná odoberala plyn L. Y. I. U.V. Y., G.. Ľ. .Š. Č.. XXXX/X, Č.. T. XXXXXXXXXXXX.
7. Na základe zápisu zo dňa 6.11.2018, vyhotovené žalobcom, došlo k odmontovaniu plynomera výrobné Č..XXXXXXXXBXXX, so stavom 11546m3, výmena meradla č. XXXXXXXXBXXX, s vyhotovením fotodokumentácie, meradlo zabalené v zabezpečenej krabici, s 2ks plomby Č.. E. E. E. XXXXXX pre účely znaleckej expertízy, ktoré sa nachádzalo na fasáde rodinného domu, z verejného miesta neprístupné. Počas výmeny bola prítomná odberateľka pani C. osobne. Objekt bol využívaný na ubytovanie ako E. Y.. Zápis obsahuje údaje o spotrebičoch na nehnuteľnosti 1ks kotol, 2 ks. Plynových sporákov, plynová varná doska1ks.Žalovaná zápis potvrdila vlastným podpisom.
8. Z montážneho listu Č..XXXXXXXXX, vyhotovený dňa 06.11.2018 žalobcom vyplýva, že bola realizovaná výmena meradla na odbernom mieste u žalovanej.
9. Na mieste vyhotovenej fotodokumentácie, na ktorý sa odvoláva aj v zápise ,stav na plynomery v rozhodnom Č. F. XXXXXXXX. Plynomer bol zabezpečený dvomi plombami proti zneužitiu .Samotné meradlo bolo umiestnené na fasáde domu , vo dvore rodinného domu, ktorý podľa reklamy na oplotení domu, slúžil v rozhodnom čase ako ubytovanie, apartmán Magnólia.. Majiteľ nehnuteľnosti bol registrovaný ako platiteľ dane za ubytovanie Y. U. Y.. Nehnuteľnosť oplotená murovaným plotom prístupom z ulice cez malú priehľadnú kovovú bránku na zvonček. Samotné meradlo sa nachádzalo vo dvore, na neviditeľnej strane z ulice, založené do kovovej skrinky. Rovnako boli zadokumentované aj plynové spotrebiče , plynový kotol , plynový sporák Gorenje s plynovou varnou doskou, plynový sporák MORA s plynovou varnou doskou. Zdokumentované plomby na meradle pred odmontovaním meradla, ako aj po odmontovaním a vkladaním do krabice, zabezpečenie obalu krabice prelepením pred expedovaním.
10. Zo znaleckého posudku K.. T. N. Č..XXX/Pl-XXXX, vo veci potvrdenia neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 82 ods.1 písm. d/ Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, vyhotovený na požiadanie žalobcu v písomnej žiadosti uvedené údaje o meradle, rok výroby 2004, posledné overenie v roku 2014, U. Č.. XXXXXXX vyplynulo, že znalec obdržal prepravovaný obal v neporušenom stave (fot.č.1), s meradlom na ktorom bol stav číselníka XXXXXXXXmX ( fot.č.3), spolu so zábermi na označenia na hornej a dolnej časti plomby (fot.č.6 a 7) s dvoma plombami (fot.4 a 5). Už samotným optickým skúmaním povrchu len krytu číselníka v okolí plomby zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom - nástrojom ( fot.č.5) v hornom rohu. Znalec sporné otlačky na zabezpečení na meradle porovnal so všetkými kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští, ktoré prevzal od žalobcu na ktorých sa nachádzalo označenie „. - Y..U. I.. K.. F.. posudku znalec konštatoval, že optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolovaných odtlačkov (fot.č.8.9.10 a 11). Potvrdil, že odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, ale pravdepodobne vytvorené nekvalitne vytvorenými kópiami čeľustí plombovacích klieští, napr. do termoplatu. Samotné optické skúmanie vykonal na stereomikroskope NIKON VT-II a obrázky potom zhotovil digitálnym fotoaparátom zn. KODAK Easy Share. Pri konštantnom 23 násobnom zväčšení. V závere posudku v ods. III. Už len skonštatoval svoje zistenia v predchádzajúcom odseku, keď dospel k záveru, že na kryte číselníka meradla sa nachádzalo označenie XX-Y., ktoré môže potvrdiť, že odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Na plombe číselníka nezistil poškodenie ani prítomnosť lepiacej hmoty. Na základe jeho zistení konštatoval s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou.
11. Znalec zodpovedal na otázky žalovanej vo svojom vyjadrení dňa 03.11.2021 keď uviedol, že ročne vypracuje 750 znaleckých posudkov. Plynomery dostáva zabalené, doručované kurierskou službou. Audiovizuálne prostriedky pri skúmaní nepoužíva, pre neúčelnosť a nehospodárnosť, ktoré neovplyvnia závery posudku. K samotnému skúmaniu neprezíva odberateľov, keďže mu je neznáma ich identita. Len v dvoch prípadoch mali záujem byť prítomný, po telefonickej dohode, s tým, že tam bude prítomný aj zadávateľ, záujem stratili. Bežne nedostáva fotodokumentáciu pri demontáži plynomeru, nakoľko skúmaním fotodokumentácie sa nezaoberá, s tým sa zaoberá odvetvie kriminalistickej fotografie. Sporné odtlačky vždy porovnáva so všetkými kontrolnými odtlačkami čeľuští plombovacích klieští, ktoré mu boli predložené. Nitovú olovenú plombu osadenú v plynomery č. XXXXXXX-XBX-XX-K. je možné demontovať len s jej predelením, čím sa poškodí, tak aby nedošlo k poškodeniu mechanoskopických stôp na hornej a spodnej ploche plomby .(obr.č.4 až 7 posudku/, pričom pri odstránení plomby, odvŕtaním nemusí dôjsť k poškodeniu ostatných častí plynomeru. Plomba na plynomery slúži ako signalizačný prvok, pričom jej poškodenie , resp. výmena signalizuje, že bola porušená chránená oblasť. Uviedol, že plombovacie kliešte, v ktorých sú osadené výmenné čeľušte, ani pri rôznom tlaku pri vyhotovení plomby nemôžu spôsobiť také rozdiely, ktoré boli zrejmé z obrázkov č. 8 až 11 v posudku. Z toho vyplývalo, že neboli vyhotovené originálnymi čeľusťami., ale nekvalitne vyhotovenými kópiami napr. z termoplastu. Po odstránení plomby je umožnení prístup k číselníku, ktorý je možné následne demontovať, v dôsledku čoho plyn plynomerom preteká, ale na číselníku sa jeho množstvo nezaznamenáva. Predmetom znaleckého skúmania nebolo zistenie funkčnosti plynomeru ani skúmanie vnútorných častí plynomeru.
12. Z listu vlastníctva Č.. XXXX, V.. Ú. U. Y., F. C. C., dcéra žalovanej vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, kde bol namontovaný plynomer. Na základe osvedčenia o dedičstve záznamom Č.. A.- XXXX/XX 1/ a následne na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej dňa 04.05.2017 T. Č.. U.-XXXX/XXXX 1..
13..Zmluvou o združenej dodávke plynu uzavretou dňa 27.06.2019 medzi L. L. T. T. E..L.. E. C. C., sa stala novu odberateľkou na odbernom mieste U. Y., G.. Ľ.. Š. Č.. XXXX/X.
14. Žalobca vyčíslil v doklade o výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pri kategórii objektov, hotely, ubytovne, administratívne priestory za obdobie od 19.12.2017 do 25.10.2018, pri používaní spotrebičov 2 ks sporák MORA -kombi, varná doska a plynový kotol celkovú spotrebu spotrebičov 4/9m3/hod., pri dennom počte hodín používania spotrebičov 16hod., pri počte dní 311, celkovú spotrebu 24382,40m3.Celkom v hodnote 13 914,23€.Okrem toho vznikli žalobcovi náklady pri zistení neoprávneného odberu 137,22€, posudok na meradlo 50,-€,overenie plynomeru G4-G6 12,44€ a oprava plynomeru G1,6-G6 17,93€, celkom 217,59€.
15. Z odpovede Plynárenskej meteorológie, s.r.o. na žiadosť žalobcu, doručil odpoveď z ktorej vyplynulo, že predmetný plynomer na odbernom mieste č. L., U. X., M. Y. :F. J. T., výrobné Č..XXXXXXX-XBX-XX- K. bol naposledy overený dňa 14.01.2014 s platnosťou na 15 rokov v autorizovanom meracom stredisku Meteorologické pracovisko Spišská Belá. Overovacia značka meradla Y.-XX.
16. Predžalobnou výzvou dňa 20.08.2020, vyzval žalobca cestou právneho zástupcu na dobrovoľné plnenie úhradou na účet, neúspešne.
17. Podľa § 76 ods. 1 až3 a 11 Zákona č. 251/2012 Z.z. - o energetike - stav k 31.12.2013 dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie.
18. Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo použiť typové diagramy dodávky, ak nemá k dispozícii údaje namerané určeným meradlom.
19. Prevádzkovateľ distribučnej siete je na základe uzatvorenej zmluvy o distribúcii plynu povinný umožniť prístup k nameraným údajom alebo k údajom určeným použitím typových diagramov dodávky o dodávke plynu.
20. Odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom 69) je zakázaný.
21. Podľa § 60 Civilného sporového poriadku stranami sú žalobca a žalovaný.
22. Aktívna legitimácia žalobcu, spoločnosti L. H. E..L.., L. L. Y. W. Č. XX/D F. je daná oprávnením na základe povolenia úradu pre reguláciu sieťových odvetví, rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo XXXX/XXXX/P - T. A. H. XX. X. XXXX, T.U. H. X.X.XXXX, A. C. Č. XXXX/XXXX /. - T. A. H. XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2014, došlo k schváleniu prevádzkového poriadku spoločnosti SPP - Distribúcia, a.s., ako prevádzkovateľa distribučnej siete rovnako v zmysle vyhlášky číslo 24/2013Z.z. Úradu reguláciu sieťových. kde sú obsiahnuté podrobnej špecifikácie povinnosti subjektov na trhu s plynom vrátania distribúcie a postupov týchto subjektov na trhu s plynom. S poukazom na ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadkom veta druhá súd v tomto smere odkazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov v rozhodnutiach , rozsudok NS SR spisová značka 3Cdo/99/2012 zo dňa 12.3.2015, uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky spisová značka 1Cdo/107/2008 zo dňa 27. 10. 2009, a 4Cbo/30/2009 zo dňa 28.10.2009. Žalobca ako distribútor zemného plynu teda nie je subjektom totožným s dodávatel'om zemného plynu (v tomto prípade so Slovenským plynárenským priemyslom, a.s.), ktorý zabezpečuje pre koncového odberatel'a dodávku plynu. Tento dodávatel'ský vzt'ah sa ale realizuje prostredníctvom distribučnej siete, ktorú vlastní a spravuje žalobca, ktorý má v distribučnej sieti svoj vlastný plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu. Plyn v distribučnej sieti je teda majetkom žalobcu a žalobca účtuje dodávatel'om plynu (v danom
prípade Slovenskému plynárenskému priemyslu, a.s.) len plyn, ktorý prejde cez merače, keď žalobca realizuje distribúciu plynu v rámci distribučnej siete, v danom prípade dochádza k vzniku škody na strane prevádzkovatel'a distribučnej siete, ktorým je žalobca.
23 Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovanej, bolo nepochybne preukázané že žalovaná mala so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel a.s. uzavretú zmluvu o odbere zemného plynu s účinnosťou od roku 2008 až do uzavretia novej zmluvy v roku 2019, bez ohľadu na vlastníka nehnuteľnosti na ktorej meradlo bolo umiestnené, ako to vyplýva aj čl. II ods.2 Obchodných podmienok platných u spoločnosti SPP a.s. odberateľom je odberateľ plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti, nie však na podnikateľské účely. Podľa ods.4 tohto čl. zmluvnou stranou sú odberateľ a dodávateľ samostatne alebo spolu. Takto je v obchodných podmienkach uvádzaný odberateľ ako povinná osoba, ktorá uhrádza plnenia za dodávku plynu upravené v čl. IV obchodných podmienok . Zákon o energetike špecifikuje zmluvnú stanu ako odberateľ, tak ako ho označil aj v zmluve. V rozhodnom čase , keď ku škode došlo bola odberateľkou u žalobcu evidovaná žalovaná na základe platnej zmluvy,( § 17 a 17 a zákona o energetike/.
24. Žalovaná namietla, že predmetný spor je potrene posudzovať ako spotrebiteľský vzťah, keďže sa odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorou je aj zmluva o odbere plynu, keď v obdobnom spore súd nezistil relevantnost' spotrebitel'ského charakteru zmluvného vzťahu odberatel' - dodávatel' plynu v súvislosti s posudzovaním charakteru zodpovednosti odberatel'a za neoprávnený odber plynu, keď zodpovednost' žalovanej za neoprávnený odber zemného plynu je v zmysle citovanej platnej právnej úpravy (S 82 ZOE v znení v rozhodnom období) objektivna a žalobca má aktívnu legitimáciu na vymáhanie uplatnenej pohľ'adávky, nakoľko táto mu vyplýva ako prevádzkovatel'ovi distribučnej siete priamo zo ZOE (S 82 ods. 2), pričom napriek nesúhlasu žalovanej, resp. jej výkladu predmetného ust. S 82 ods. 2 ZOE
25. Podľa § 82 ods.1 až 4 písm. d/ Zákona č.251/2012 Z.z. - o energetike - stav k 31.12.2013, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, .
26. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
27. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
28. Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
29. Podľa § 1 ods.5 e/ až 3, a 9 , 14 vyhlášky č. 449/2012 Z.z. - spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ,škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a
30. Cena podľa odseku 1 sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu.
31. Množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta podľa vzorca NOP = D. P. HPs, kde NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu,
P je najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h, HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d.
32. Za denný počet hodín používania plynového spotrebiča podľa odseku 3 sa v prípade objektov určených na trvalé bývanie považujú nasledujúce doby, a to, ak ide o
1. spotrebič na varenie: dve hodiny,
2. prietokový ohrievač vody, plynový bojler alebo zásobníkový ohrievač vody: tri hodiny,
3. plynové vykurovanie
a) v období máj až september: jedna hodina, b) v období október až apríl: 10 hodín,
4. plynové vykurovanie kombinovanými kotlami a) v období máj až september: tri hodiny, b) v období október až apríl: 13 hodín,
5. ostatné plynové spotrebiče: 10 hodín denne.
33. V prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie a plyn je tu používaný na výrobné účely, technologické účely, v súvislosti s poskytovaním služieb či predajom tovarov alebo na iné účely (napríklad výrobné podniky, reštauračné zariadenia, hotely, obchodné prevádzky), za denný počet hodín používania plynového spotrebiča sa považuje v prípade objektov, v ktorých sa poskytuje dočasné ubytovanie (napríklad hotely, penzióny, ubytovne), objektov využívaných ako administratívne priestory, objektov, v ktorých sa poskytuje zdravotnícka starostlivosť, zariadení sociálnych služieb a podobne - 16 hodín denne.
34. Pri určení množstva neoprávnene odobratého plynu je rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu.
35. Ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.
36. K škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.
37. Na základe vykonaného dokazovania a ustáleného skutkového stavu, je zjavné, že bol urobený zásah do plomby číselníka meradla, na základe čoho bolo možné s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodne zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo porušené , otlačok na plombe vytvorený plombovacími čeľusťami, sa síce obsahovo zhodovala s pôvodnými čeľusťami plombovacích klieští, vykazovala však rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolovaných otlačkov, ktoré kontrolované otlačky boli pravdepodobne vytvorené nekvalitnými kópiami čeľustných plombovacích klieští, ako uviedol znalec, pravdepodobne z termoplatu. Znalec túto skutočnosť preveroval pod viacnásobným zväčšením mikroskopom, a vyhotovil z toho fotodokumentáciu s digitálnou mikroskopickou kamerou. Pri porovnaní obrázkov 8. a 9. vzájomne a obrázkov 10 a 11 vzájomne označené v znaleckom posudku na strane 5, je zjavné, že vytvorené znaky plombovacími kliešťami, ktoré slúžili na porovnanie kontrolovaných znakov na plombách vykazujú zjavné odlišnosti porovnania tvaru a rozmerov znakov. V tomto smere sa súd stotožnil s názorom vysloveným v uznesení NS SR č. 4Cdo/106/106/2020 zo dňa 29.6.2021 konštatoval: „Ak v spore bolo poukázané, že žalovaný odoberal plyn meradlom ktoré po zistení znalcom Ing. Petrom Leškom znaleckým posudkom vykazovalo tvarovú a rozmerovú nezhodu sporného a kontrolného odtlačku z dôvodu, že sporný odtlačok čeľusti plombovací klieští a kontrolný odtlačok neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, záver súdov nižších inštancií o neunesení dôkazného bremena nebol správny., keď konštatoval,
v dôsledku zásahu do plomby meradla možno dôvodne predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Jednoznačne dospel k záveru, že neobstálo právne posúdenie veci súdmi nižších inštancii, žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie protiprávneho úkonu(neoprávneného odberu/, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi, keďže nebolo preukázané, či v dôsledku porušenia plomby bolo meracie zariadenie nefunkčné a či žalovaný vykonala neoprávnený zásah do meradla neoprávnenou manipuláciou s ním, v dôsledku ktorého by následne nezaznamenávalo skutočný odber plynu(sp,zn.5Obdo 76/2019/“
38 . Škodou, ktorú je prevádzkovatel' distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t.j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava plynomeru a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložit' a ktoré by mu inak nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo.
39. Vychádzajú z citovaného ustanovenia § 82 ods. 1 zákona o energetike písm. d), že žalovaná bola zodpovedná za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bez ohľadu na jeho zavinenie . Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušením zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Táto skutočnosť v konaní bola preukázaná, ako to vyplynulo z posudku ako aj z fotodokumentácie. Žalovaný sa tým dopustil neoprávneného odberu plynu a žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody. V danom prípade je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu v zmysle citovaného ustanovenia zákona o energetike. Rovnako bola splnená aj podmienka, že žalovaný odoberá v čase keď meradlo nebolo zabezpečené proti neoprávnenej manipulácii. Žalobcovi vznikla škoda v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom plynu žalovaným. Uvedená skutočnosť nebola sporná medzi stranami , že sa jedná o objektívnu zodpovednosť, v ktorom smere žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo spisovej značky 5Obdo/32/2018 a 3Obdo/51/2017.
40. Žalobca bol oprávnený si uplatniť škodu skutočnú, spočívajúcu v odstránení protizákonného stavu, a hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti s neoprávneným odberom vynaložiť, a ktoré by mu nevznikli, ak k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Keďže nebolo možné určiť presné množstvo odobratého plynu v prípade neoprávneného odberu , kde už samotným poškodením zabezpečenia je mať pochybnosti o presnom odobratom množstve zemného plynu. V tomto smere je potrebné poukázať na § 19 zákona č. 142/2000 Z.z. o meteorológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého určené meradlá je možné používať na daný účel ,určené meradlá, ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia potom uvedené meradlo, vzhľadom na jeho poškodenie, podľa tohto ustanovenia nebolo možné použiť údaj z meradla o množstve odobratého plynu na ktorom bolo porušené zabezpečenia. Žalobca vyčíslil výšku vzniknutej škody v súvislosti s odobratím množstvom plynu použitím metodiky upravené vo všeobecne záväznom právnom predpise vo vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005Z.z..
41. Náhrada škody za neoprávnený odber plynu má špeciálnu právnu úpravu uvedenú v zákone o energetike, ktorý upravuje neoprávnený odber plynu a nároky prevádzkovatel'a distribučnej siete voči odberatel'ovi z neho vyplývajúce. Zodpovednostný vzťah vzniknutý z titulu neoprávneného odberu plynu je vzt'ahom občianskoprávnym medzi škodcom a poškodeným (prevádzkovatel'). V zmysle ustanovenia S 82 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčíslit' skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa S 95 ods. 1 písm. l). V súdenom spore bolo bezpochyby znaleckým posudkom preukázané porušenie zabezpečenia na meradle proti neoprávnenej manipulácii, pričom následkom porušenia zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii je nemožnost' vykonanie riadneho vyúčtovania plynu dodávatel'om. V rozhodnom období bol plyn na odberné miesto žalovanej dodaný. Odber zemného plynu poškodeným meradlom je vždy neoprávneným odberom a neoprávnený odber predstavuje existenciu protiprávneho úkonu. V príčinnej
súvislosti s neoprávneným odberom plynu vznikla žalobcovi škoda, ktorá škoda vznikla už len tým, že sa odoberal plyn poškodeným meradlom, teda, že došlo k neoprávnenému odberu plynu. Príčinná súvislost' v danom prípade existuje, keďže meradlo, ktoré bolo poškodené a ktorým sa realizoval neoprávnený odber plynu, bolo predmetom zmluvného vzťahu medzi žalovanou ako odberatel'om a jej dodávatel'om (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.), ktorý dodávatel' zasa odoberá plynu od žalobcu ako prevádzkovatel'a a distribútora siete podľa distribučnej zmluvy. V zmysle zákona o energetike neoprávnený odber sa rovná škode, pričom výška škody sa určí v zmysle citovaného ustanovenia zákona o energetike všeobecne závažným právnym predpisom vydaným podľa S 95 ods. 1 písm. l).
42. Žalovaná namietla, že sa jedná o nehnuteľnosť užívanú pre vlastné potreby , ako rodinný dom. Z fotodokumentácie žalobcu, ako aj z inzerátov na sociálnych sieťach vyplynulo, že objekt je používaný pre účely ubytovania, pomenovaný ako Apartmán Magnólia, čo rovnako odôvodňovalo vyčíslenie výšky škody posúdiť v danom rozsahu a nie ako rodinný dom pre osobné účely. Vlastníčkou od roku 2017 je dcéra žalovanej, keď napriek prechodu nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva dcéry žalovanej, nedošlo k zmene odberateľa plynu, až v roku 2019 bola uzavretá zmluva o odbere plynu s C. C.. Žalovaná žiadala v prípade vyhovenia žaloby, rozhodnúť o znížení výšky priznanej náhrady škody s poukazom na ust.§ 450 Obč. zákona , majúc za to, že žalobcom vyčíslená náhrada škody je v porovnaní so skutočnou spotrebou vyčíslenou dodávateľom zemného plynu SPP, a.s .neprimerane vysoká oproti reálnej spotrebe a súd ju môže znížiť prostredníctvom tohto moderačného práva. K tomu to záveru dospel na základe porovnania predložených faktúr za odber množstva plynu fakturované S..Č.. XXXXXXXXXX za fakturačné obdobie od 19.12.2017 do 18.12.2018 v celkovej sume 1416,97€ pri spotrebe zemného plynu v objeme 34 746kWh, t.j.3 201m3, pri platbách 1x95,-€ a 10 x 150,- €, pri započítaní distribúcie plynu 473,89€, neskôr vykonané oprava výpočtu, suma ponížená o 109,65€.Následne po výmene meradla fakturoval dodávateľ za fakturačné obdobie od 19.12.2018 do 26.06.2019 999,86€, pri započítaní distribúcie a prepravy plynu 313,19€, pri celkovej spotrebe 2161m3. S..Č..XXXXXXXXXX za obdobie od 27.06.2019 do 03.12.2019 úhrada 350,56€. Žalobcom vyčíslení škoda 14.131,82€, takto viacnásobne prevyšuje skutočnú spotrebu na nehnuteľnosti za rozhodné obdobie. Žalovaná vytkla posúdenie objektu ako ubytovne, keď na LV je objekt vedený ako rodinný dom, potom pri vyčíslení výšky vzniknutej škody bolo treba vchádzať z ust.§ 1 ods.4 Vyhlášky a nie ods.1 písm. a/.
43. Skutočnosť, že objekt bol v rozhodnom čase užívaný ako ubytovanie Magnólia, čo vyplynulo aj z fotodokumentácie objektu dňa 6.11.2018. Na objekte bolo označenie, že vlastník objektu, ktorý sprevádzkuje ubytovanie odvádza mestu dane za ubytovanie ako registrovaný daňovník
44. Podľa § 450 Obč.zák, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
45. Prichádza do úvahy len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Či sú tieto dôvody dané, musí súd starostlivo posúdiť. Berie pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila, a prihliadne pritom tiež na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Súd teda musí hodnotiť predovšetkým okolnosti vzniku škody, najmä z toho hľadiska, či vzhľadom na okolnosti vzniku škody je spravodlivé, aby škodca nahradil škodu v plnom rozsahu. Ďalej má zhodnotiť sociálnu situáciu tak škodcu, ako aj poškodeného, a to najmä v súvislosti s tým, ako spôsobenie škody zasiahlo do sociálnej situácie poškodenej osoby, resp. ako bude postihnutá sociálna situácia škodcu, ak ho súd zaviaže nahradiť škodu v plnom rozsahu. Z toho, že zákon akcentuje iba osobné a majetkové pomery fyzických osôb by sa dalo usudzovať, že zníženie náhrady škody by malo prevládať vo vzájomných vzťahoch medzi občanmi, a v prípade, keď ide o vzťah medzi dvoma právnickými osobami (napr. Obchodný zákonník nepozná inštitút zníženia náhrady škody) alebo o vzťah medzi občanom ako poškodeným a právnickou osobou ako škodcom, by malo byť zníženie náhrady škody skôr výnimkou. Výška vyčíslenej škody sa odvíjala od zistenej skutočnosti, že objekt slúži k dočasnému ubytovaniu osôb, kde sa počíta používanie spotrebičov 16hod.denne.Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, že objekt v rozhodnom čase bol užívaný ako rodinný dom, preto výpočet výšky škody sa odvíjal od daného účelu objektu a použil žalobca ust. § 1 ods.5 vyhlášky.
46. Zníženie náhrady škody neprichádza do úvahy, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. To znamená, že zníženie náhrady škody je možné iba pri škodách spôsobených z nedbanlivosti. Pokiaľ ide o škody spôsobené v rámci objektívnej zodpovednosti, treba skúmať, či škodca prípadne nekonal úmyselne, aj keď zavinenie nie je podmienkou vzniku objektívnej zodpovednosti za škodu. Tu súd mal pochybnosť o nevedomosti žalovanej , ktorá poprela to, že bol objekt užívaný na podnikateľské účely v rozhodnom čase, pričom k obdobný prípad neoprávneného odberu zistil žalobca aj v prípade syna žalovanej, ktorý škodu uznal a zaplatil je mimosúdnou dohodou 6.000,-€. Žalovaná bez pochyby bola si vedomá účelu, ktorému nehnuteľnosť slúžila , po prevode spoluvlastníckeho podielu na dcéru v roku 04.05.2017, mohla vykonať aj samotný prepis hodín plynomeru, keď tak urobila až v júni 2019, pričom naďalej mala vedené trvalé bydlisko W. E. Ľ.. Š. Č..XXXX/X, teda na tej istej nehnuteľnosti, na ktorom došlo k neoprávnenému odberu. Tým, že predmetný plynomer sa nachádzal na pozemku rodinného domu, umiestnený v plechovej skrinke, ktorá zjavne nebola viditeľná z ulice, ako to vyplynulo z fotodokumentácie samotnej skrinky, pri terase domu z bočnej strany, keď nehnuteľnosť bola oplotená murovaným oplotením len vstupná brána bola kovová. Prístup na nehnuteľnosť mal ten, koho vpustili na nehnuteľnosť a tými boli aj ubytovaní hostia, čo bolo tiež zodpovednosťou vlastníka nehnuteľnosti. Žalovaná pokiaľ reálne bývala na nehnuteľnosti, vedela kto sa pohybuje v tomto priestore. Obrana žalovanej preto nepresvedčila súd, že by bol dôvod znížiť vyčíslenú náhradu škody hoci aj s prihliadnutím na jej sociálnu situáciu a túto zníži primerane, s prihliadnutím na doposiaľ účtovanú spotrebu. Potom súd pre nesplnenie ďalších predpokladov pre vyhovenie návrhu v zmysle § 450 Obč.zák. tento nezohľadnil.
47. Nakoľko podl'a znaleckého posudku bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nie je zrejmé, či údaj o spotrebe zemného plynu uvedený na plynomeri, predstavuje skutočne odobrané množstvo plynu a teda nie je možné na základe objektívnych skutočností toto množstvo plynu určit'. Meradlo za rozhodné obdobie síce vykazovalo určité množstvo odobratého plynu, avšak vzhl'adom na charakter porušenia platnost' jeho overenia zanikla, preto s poukazom na ust.§ 15 ods. 1 písm. d) zákona č. 142/2000 zz. o metrológii nie je možné použit' toto meradlo na účely vyfakturovania spotrebovaného plynu, pričom z rovnakého dôvodu nie je potrebné preukazovat', či meradlo meralo správne a teda či údaj na číselníku je alebo nie je možné akceptovat'. Nakoľko stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle, na ktorom bola porušená plomba nebolo možné v zrnysle zákona č. 142/2000 Zz. o metrológií v spojení s ust. zákona o energetike použiť, musel žalobca určit' spotrebu zemného plynu na odbernom mieste žalovanej prostredníctvom vyhlášky MHSR č. 449/2012 Z.z., ktorá zároveň zohl'adňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnutel'nosti, v ktorej k odberu dochádzalo a ich skutočnú spotrebu a to za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla, teda v období od 19.12.2017 do 25.10.2019. Výšku škody žalobca vypočítal v súlade s vyhláškou, keď zobral do úvahy, že nehnuteľnosť bola užívaná na podnikateľské účely, čo zadokumentoval žalobca v čase zistenia neoprávneného odberu, reklama na stene oplotenia nehnuteľnosti, doklad o platení dane Y. U. Y. za ubytovanie v celkovej výške 14 131,82€, čo zahrňuje jednak množstvo vypočítaného neoprávneného odberu za rozhodné obdobie 13 914,23€, pri spotrebe 24.382m3 plynu. Vo výpočte škody si uplatnil aj náklady spojené so zist'ovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu vo Výške 217,59 eur a to za zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy 137,22 eur, za posudok na meradlo 50,00eur, za overenie plynomeru G4-G6 12,44 eur, za opravu plynomeru GI ,6-G6 17,93 eur a to podl'a S 1 ods. 14 vyhlášky.
48. V zmysle zákona o energetike boli splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu, preto súd uložil žalovanej povinnost' zaplatit' žalobcovi žalovanú pohl'adávku vo Výške 14 131,82 eur s príslušenstvom, ktorá bola určená v súlade s ustanovením §1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.
49. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákona, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
50. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
51. Podľa § 1 ods.1 21/2013 Z.z. - vykonávanie niektorých ustanovení Obchodného zákonníka -sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
52. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 19.04.2019, keď' vo vyúčtovaní škody žalobca stanovil dátum splatnosti na deň 18.04.2019, do ktorého žalovaná dlžnú sumu neuhradila, preto sa nasledujúci deň dostala do omeškania. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 percentuálnych bodov Viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, kedy výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 1,00%. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo Výške 9,00% , keďže nárok sa posudzoval, nie ako spotrebiteľský vzťah. Žalovaná výšku a spôsob vyčíslenia výšky úrokov z omeškania nepoprela v priebehu konania.
53. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
54. 0 trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.), ktorý bol úspešný v celom rozsahu platnej pohľadávky, voči žalovanej, ktorá nemala úspech v spore.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)