Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_43CoCsp-43-2021.pdf
PDF · 135.49 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoCsp/43/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu T.. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX S. XXX, zast. JUDr. Peter Vachan, advokát s. r. o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092 proti žalovanému BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Revúca sp. zn. 6Csp/60/2021-27 zo dňa 8. septembra 2021 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Revúca sp. zn. 6Csp/60/2021-27 zo dňa 8. septembra 2021 potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd v prvej výrokovej vete nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.03.2016 vo vzťahu k vymoženiu dlhu žalovaného zo zmluvy o úvere zo dňa 07.12.2010 č. 8054565010 uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom, písomne uznaného žalobcom v Dohode o splátkovom kalendári a Dohode o uznaní dlhu z 29.03.2016 a upustiť od konania smerujúceho k uplatňovaniu nároku na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu. V druhej výrokovej vete rozhodol, že žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Treťou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V štvrtej výrokovej vete zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 33,- Eur na účet okresného súdu.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojim návrhom doručeným okresnému súdu dňa 09.08.2021 domáhal proti žalovanému uloženia povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.03.2016 a upustiť od vykonávania zrážok zo mzdy. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2016 bola žalovanému postúpená pohľadávka Poštovej banky, a.s. proti žalobcovi vzniknutá na základe Zmluvy o úvere č. 8054565010 zo dňa 07.12.2010, ktorá má byť považovaná za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu uvedenia nesprávnej výšky celkových nákladov úveru, záväzky z tejto zmluvy o úvere žalobca uznal písomne v Dohode o splátkovom kalendári a Dohode o uznaní dlhu z 29.03.2016, na zabezpečenie záväzkov z ktorej bola toho istého dňa uzatvorená aj sporná Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá má byť neprijateľnou a neplatnou.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd doručil návrh žalovanému, ktorý sa k nemu vyjadril dňa 11.08.2021. V ňom uviedol, že Okresný súd Revúca už nariadil neodkladné opatrenie, ktorého sa žalobca domáha, a to uznesením zo dňa 04.08.2021 v konaní vedenom pred Okresným súdom Revúca pod sp. zn. 8Csp/46/2021. K výške celkových nákladov uvedených v zmluve o úvere uviedol, že táto je
ovplyvnená výškou poistného, ktoré bolo v danom prípade dobrovoľné a nebolo podmienkou získania spotrebiteľského úveru. Dohoda o splátkovom kalendári a Dohoda o uznaní dlhu z 29.03.2016, ako aj Dohoda o zrážkach zo mzdy z toho istého dňa nie sú neplatnými právnymi úkonmi a preto žalovaný navrhol návrh zamietnuť.
4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že z pripojeného spisu Okresného súdu Revúca sp. zn. 8Csp/46/2021 okresný súd zistil, že v tomto konaní začatom obsahovo na základe rovnakého návrhu žalobcu bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým mala byť žalovanému uložená totožná povinnosť ako v predmetnom konaní 6Csp/60/2021. Predmetom tohto konania pod sp. zn. 8Csp/46/2021 však bol nárok zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy pri uspokojení pohľadávky žalovaného voči žalobcovi podľa Zmluvy o úvere č. 2237908611 zo dňa 16.06.2011, teda inej ako tej, ktorá je predmetom konania pod sp. zn. 6Csp/60/2021. Okresný súd konštatoval, že aj záväzky z tejto zmluvy o úvere žalobca uznal v Dohode o splátkovom kalendári a Dohode o uznaní dlhu uzatvorenej tiež dňa 29.03.2016, na zabezpečenie ktorých bola toho istého dňa uzatvorená aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Obidve dohody o zrážkach zo mzdy sú podľa okresného súdu identické, neodlíšiteľné, ale viažu sa k samostatne uzatvoreným dohodám o splátkovom kalendári na samostatné dve zmluvy o úvere. Tieto dohody o zrážkach zo mzdy boli samostatne predložené aj platiteľovi mzdy. Okresný súd preto dospel k záveru, že skôr začaté konanie vedené pred okresným súdom pod sp. zn. 8Csp/46/2021 nie je prekážkou začatého konania pre konanie vedené pod sp. zn. 6Csp/60/2021 a preto predmetné konanie nezastavil.
5. Okresný súd konštatoval, že neodkladné opatrenie je možné vydať pred začatím konania alebo po jeho začatí, a to z dvoch dôvodov, ktorým je buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo potreba zabezpečiť exekúciu, ak by mala byť ohrozená. Okrem toho musí byť osvedčený nárok, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana a navrhovateľ musí osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo dôvodnosť obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia.
6. Predloženú Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.03.2016 posúdil okresný súd ako uzavretú na samostatnej listine, nie v súvislosti s uzatváraním zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako súčasť podmienok jeho poskytnutia, ale so značným časovým odstupom po uzavretí zmluvy o úvere. Podľa okresného súdu preto nemožno usudzovať, že by existovala akákoľvek okolnosť, ktorá by žalobcu priamo alebo nepriamo nútila takúto dohodu uzavrieť. Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.03.2016 preto okresný súd nepovažoval za neplatnú alebo neprijateľnú.
7. Ako predbežnou otázkou sa okresný súd zaoberal tým, aké záväzky vznikli žalobcovi zo Zmluvy o úvere č. 8054565010 a či je tu nejaký dôvod, pre ktorý by vymáhanie prípadných nárokov žalovaného voči žalobcovi mohlo odporovať právu. Uzavretú zmluvu o úvere považoval za zmluvu podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „ZoSU“), ktorá založila existenciu spotrebiteľského vzťahu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“). Okresný súd považoval za osvedčené, že zmluva medzi Poštovou bankou, a.s. (ďalej aj predchodca žalovaného) a žalobcom neobsahuje správny údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť. Úver vo výške 3.000,- Eur mal žalobca splatiť v 30 mesačných splátkach po 134,27 Eur (vrátane poistenia) mesačne so splatnosťou k 7. dňu v mesiaci od 07.01.2011 do 07.06.2013. Podľa zmluvy mal žalobca zaplatiť celkové náklady 807,81 Eur (t.j. celkovú čiastku, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť je 3.807,81 Eur). Podľa okresného súdu však súčet všetkých 30 splátok po 134,27 Eur predstavuje celkovú čiastku 4.028,10 Eur a výška nákladov úveru predstavuje sumu 1.028,10 Eur, t.j. o 220,29 Eur viac ako je uvedené v zmluve o úvere. Podľa okresného súdu zmluva o úvere je pritom formulovaná tak, že žalobca nemal na výber uzatvorenie zmluvy bez poistenia, iba si mohol vybrať medzi tzv. základným súborom poistenia a tzv. komplexným súborom poistenia. Zmluva o úvere preto neobsahuje správny údaj o výške celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. j) ZoSU v znení účinnom k 07.12.2010 a preto sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd konštatoval, že žalobca je preto povinný vrátiť len istinu poskytnutého úveru v rozsahu 3.000,- Eur a žiadne iné záväzky mu z tejto zmluvy o úvere nevznikli.
8. Podľa okresného súdu právny predchodca žalovaného a ani žalovaný uvedené dôsledky bezúročnosti poskytnutého úveru nezohľadňovali a nerešpektovali, keď Poštová banka, a.s. so žalobcom dňa 29.03.2016 uzatvorila Dohodu o splátkovom kalendári a Dohodu o uznaní dlhu, podľa obsahu ktorej sa žalobca zaviazal zaplatiť zvyšok dlhu zo zmluvy o úvere vrátane úrokov a poplatkov a v tomto rozsahu
aj žalovaný zamestnávateľa žalobcu požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy predložením Dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy. Predloženie Dohody o zrážkach zo mzdy v tomto prípade neslúži len splateniu oprávnených nárokov žalovaného na vrátenie istiny poskytnutého úveru, ale smeruje aj k vymoženiu takých nárokov (úroky a poplatky), ktoré žalobca nie je povinný zaplatiť. Vykonaním zrážok zo mzdy podľa Dohody o zrážkach zo mzdy by žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie vymožením záväzku, k zaplateniu ktorého žalobca nie je povinný. Okresný súd preto dospel k záveru, že je dôvodné a potrebné dočasne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným neodkladným opatrením. Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preto vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.03.2016 vo vzťahu k vymoženiu dlhu žalovaného zo Zmluvy o úvere zo dňa 07.12.2010 č. 8054565010 a upustiť od konania smerujúceho k uplatňovaniu nároku na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu. Okresný súd konštatoval, že nariadené neodkladné opatrenie formuloval tak, aby bol vyjadrený odlišný skutkový základ podaného návrhu vzhľadom na ďalšie konanie vedené pod sp. zn. 8Csp/46/2021.
9. Konštatoval, že nebol zistený žiadny nárok, ktorý by si mohol žalobca voči žalovanému uplatniť a preto neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej a takýto postup žalobca ani nenavrhoval.
10. Okresný súd konštatoval, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení je spôsobilé predísť konaniu vo veci samej v tom zmysle, že ak poskytne účastníkom konania vo výroku a v odôvodnení dostatočne skutkovo a právne argumentačne podložené odpovede na sporné otázky, účastníci konania stratia záujem ďalej sa o svoje domnelé práva súdiť v riadnom súdnom konaní. Dosiahnutie tohto cieľa vyžaduje použitie kontradiktórneho prístupu aj v konaní o nariadení neodkladného opatrenia a preto okresný súd podaný návrh doručoval pred rozhodnutím žalovanému na vyjadrenie sa so zámerom nechať mu priestor na sformulovanie procesnej obrany. Konštatoval, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na zaplatenie zvyšku istiny bezúročného úveru v rozsahu 3.000,- Eur po odpočítaní doposiaľ zaplatených úhrad, zaplatenia ktorého sa môže žalovaný domáhať podaním žaloby na súde. V zmysle ust. § 330 ods. 1 CSP okresný súd konštatoval, že neobmedzil čas trvania nariadeného neodkladného opatrenia.
11. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzajúc z predpokladu, že nebude nasledovať konanie o žalobe žalobcu, v ktorom by mohlo byť rozhodnuté aj o trovách konania o tomto neodkladnom opatrení a v súlade s ust. § 255 CSP priznal žalobcovi ako úspešnej strane náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému. Vzhľadom na oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. v) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej aj „ZoSUP“) a pretože návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, podľa § 2 ods. 2 ZoSUP zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,- Eur žalovaného, ktorý bol v konaní neúspešný.
12. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy by mal byť vymáhaný neopodstatnený nárok voči žalobcovi s hrozbou prípadného bezdôvodného obohatenia, t.j. smerujúci k vymoženiu záväzku, na zaplatenie ktorého žalobca nie je povinný. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že nariadeniu neodkladného opatrenia nepredchádzalo žiadne súdne konanie, v ktorom by sa rozhodlo, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný nesúhlasil ani so záverom súdu, že žalobca nemal na výber ohľadne poistenia, pretože zo zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že žalobca sa mohol rozhodnúť, či a aký typ poistenia si zvolí. Žalobca nemusel začiarknuť žiadne políčko, čím by bol poskytnutý úver bez poistenia. Keďže v danom prípade sa jednalo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, do celkových nákladov úveru sa v zmysle § 2 písm. g) ZoSU nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie úveru, t.j. poplatok za poistenie nemá byť započítaný do celkových nákladov spojených s úverom. V konkrétnom prípade nebol poplatok za poistenie zarátaný do celkových nákladov, pretože žalobca uzatvoril zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru s tým, že táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo získanie za ponúkaných podmienok. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom pohľadávka žalovaného voči žalobcovi oprávnená a žalovaný na ochranu a zabezpečenie vymoženia tejto pohľadávky využil zákonom prípustný prostriedok, a to dohodu o splátkovom kalendári, ktorou žalovaný ako veriteľ umožnil žalobcovi plniť v mesačných splátkach, a dohodu o zrážkach zo mzdy.
13. Žalovaný v odvolaní uviedol, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je zákonný zabezpečovací prostriedok slúžiaci veriteľom na posilnenie ich práv a zabezpečenie pohľadávok. Z týchto dôvodov preto nemôže byť výkon práv veriteľa v prípade využitia a aplikácie dohody o zrážkach zo mzdy
v ich neprospech a nemôže byť ani obmedzovaný a znemožňovaný. Žalovaný pri aplikácii inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy dodržal všetky zákonné podmienky jeho aplikácie. Žalovaný dohodu zaslal žalobcovi domov na jeho adresu, tento mal možnosť ju nepodpísať, avšak rozhodol sa ju podpísať a následne chce svoje rozhodnutie zvrátiť. Ani rozsah zrážok nemôže byť svojvoľný, pretože je limitovaný ust. § 551 OZ, pričom sa v danom prípade jedná o platný právny úkon obsahujúci všetky zákonom predpísané náležitosti a aj miera ochrany spotrebiteľa má svoje limity a nemôže byť absolútna. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Cdo/1201/2009.
14. Podľa žalovaného neboli splnené procesné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu absencie neodkladnosti úpravy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko sa jedná o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nejde ani o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale jedná sa o uplatnenie zabezpečovacieho inštitútu. S odkazom na ust. § 53 ods. 4 OZ poukázal na gramatický výklad tohto ustanovenia s tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je zmluvnou podmienkou ako právnou skutočnosťou nezávislou od vôle, s ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik práva či povinnosti, ale samostatným dvojstranným právnym vzťahom, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok, t.j. je to zabezpečovací inštitút. Poukázal aj na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551 OZ neuvádza povinnosť zmluvných strán určiť výšku zrážok zo mzdy. Táto však nesmie byť väčšia ako pri výkone rozhodnutia. Podľa žalovaného je zároveň napadnuté rozhodnutie nedostatočným spôsobom odôvodnené. V tejto súvislosti poukázal na viacero rozhodnutí Ústavného súdu SR, Ústavného súdu ČR, Najvyššieho súdu SR ako aj citácie z právnickej literatúry. Podľa žalovaného došlo v konaní na súde prvého stupňa k porušeniu práva strany konania na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania.
15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 01.10.2021. V ňom uviedol, že osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu vo vzťahu k zrážkam zo mzdy, ktoré sú realizované v rozpore so zákonom. Podľa neho sú zrážky zo mzdy na základe spornej dohody o zrážkach zo mzdy vykonávané v rozpore so zákonom a výrazným spôsobom zasahujú do ekonomickej situácie spotrebiteľa, pretože o výške pohľadávky zo zmluvy o úvere, ktorá je bezúročná a bez poplatkov rozhoduje veriteľ a nie súd. Odkázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov z 21.08.2018 sp. zn. 20Co/42/2018, Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/102/2018 zo dňa 21.11.2018, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu Nitra zo dňa 05.04.2019 sp. zn. 25Co/73/2019. Poukázal na to, že preukázal existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, preukázal že právny vzťah vyžaduje bezodkladnú úpravu, pričom podľa názoru žalobcu výkonom práv z dohody o zrážkach zo mzdy v prospech veriteľa by mohlo v danom prípade dôjsť k zásahu do práv a právom chráneného záujmu žalobcu. Preukázaná bola aj potreba nariadenia neodkladného opatrenia, pretože veriteľ požiadal zamestnávateľa o vykonávanie zrážok podľa predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré sa mali vykonávať až do oznámenia žalovaného o uspokojení pohľadávok. Odkázal pritom na viacero rozhodnutí Krajského súdu v Nitre. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a priznal mu právo na náhradu trov konania.
16. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 12.10.2021. V ňom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu o osvedčení potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, pretože žalovaný sa domáha len zabezpečenia uspokojenia svojej pohľadávky využitím zákonného zabezpečovacieho prostriedku, ktorý obsahuje všetky zákonné náležitosti a je legitímnym prostriedkom. Je nevyhnutné pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení zohľadniť všetky aspekty a individuality sporu a na základe toho vykonať dokazovanie a vydať rozhodnutie vo veci samej. Zopakoval, že v danom prípade neboli splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia.
17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilný sporový poriadok (CSP) v rozsahu podaného odvolania v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
18. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného - Poštová banka, a.s. bola uzavretá dňa 07.12.2010 Zmluva o úvere Dostupná pôžička č. 8054565010, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobcovi vo výške 3.000,- Eur s dohodnutým spôsobom splácania v počte 30
mesačných mesačných splátok splatných vždy k 7. dňu v mesiaci vo výške po 134,27 Eur s celkovou výškou nákladov 807,81 Eur, ktoré splátky obsahujú v sebe aj poistenie - komplexný súbor poistenia.
19. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že zabezpečenie poskytnutého úveru malo byť realizované Dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.03.2016 uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného - Poštová banka, a.s. Zabezpečenie dohodou o zrážkach zo mzdy sa malo týkať uspokojenia pohľadávky právneho predchodcu žalovaného - Poštová banka, a.s. podľa čl. II. Dohody o úhrade dlhu a Dohody o uznaní dlhu zo dňa 29.03.2016 uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného
- Poštová banka, a.s. Z čl. II. Dohody o splátkovom kalendári a Dohody o uznaní dlhu uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného - Poštová banka, a.s. dňa 29.03.2016 vyplýva, že žalobca sa zaviazal uhradiť právnemu predchodcovi žalovaného dlh vo výške 4.316,90 Eur s príslušenstvom, pričom podľa čl. I. sa malo jednať o pohľadávku vzniknutú na základe Zmluvy o úvere č. 8054565010. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2016 došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa žalobcu - Poštová banka, a.s. na žalovaného.
20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný svojim listom zo dňa 09.06.2021, ktorý bol doručený zamestnávateľovi žalobcu dňa 16.06.2021 predložil na realizáciu Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorou bola zabezpečovaná pohľadávka na základe Dohody o uznaní dlhu zo dňa 29.03.2016, pričom sa jednalo o záväzok zo Zmluvy o úvere č. 8054565010.
21. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
22. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
23. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
24. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
25. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
26. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej OZ) v znení účinnom ku dňu 07.12.2010 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
27. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
28. Podľa § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
29. Podľa § 551 ods. 2 OZ proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
30. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
31. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd preskúmal v rozsahu a výhradne z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní. Predmetom preskúmavania odvolacím súdom je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného dňa 29.03.2016 a upustiť od konania smerujúceho k uplatneniu nároku na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu. Podstatnou otázkou v tomto konaní o nariadení neodkladného opatrenia bolo posúdiť splnenie predpokladov na jeho nariadenie, t.j. potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu vychádzajúc zo žalobcom uvedených okolností o spornej výške pohľadávky žalovaného, vychádzajúc z jeho tvrdenia o charaktere poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov, o neplatnosti dohody o splátkovom kalendári a dohody o uznaní dlhu zo dňa 29.03.2016, čo má za následok aj neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
32. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca osvedčil dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov tým, že pre nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov a preto uplatnením práv z dohody o zrážkach zo mzdy by mohlo vzniknúť v prospech žalovaného bezdôvodné obohatenie vymožením záväzku, na ktorého zaplatenie žalobca povinný nie je. Zároveň mal preukázané, že dohoda bola predložená zamestnávateľovi žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy, avšak výška dlhu bola žalobcom spochybnená. Okresný súd dospel tiež k záveru, že dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.03.2016 nemožno považovať za neplatnú alebo neprijateľnú (bod 8. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).
33. Účelom a zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie rýchlej a efektívnej procesnej ochrany subjektívnemu právu navrhovateľa. Neodkladné opatrenie môže byť nariadené pred začatím konania vo veci samej, počas takéhoto konania, ale aj po jeho skončení. Zákon predpokladá dva dôvody nariadenia neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom na povahu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorého účelom je rýchle a efektívne poskytnutie ochrany subjektívneho práva, vydaniu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní súdu o návrhu na jeho nariadenie. Len pokiaľ sa žalobca domáha vydania neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, je povinnosťou súdu pred jeho nariadením zistiť, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 324 ods. 3 CSP. Tento záver vyplýva z ust. § 324 ods. 3 s použitím § 343 ods. 1 CSP. V danom prípade splnenie účelu žalobcom navrhovanej ochrany nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením z dôvodu povahy práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V zmysle § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením sa má dosiahnuť zabezpečenie peňažnej pohľadávky. V danom prípade sa však žalobca domáhal ochrany iného práva ako peňažnej pohľadávky a preto zabezpečovacie opatrenie nepripadá v danej veci do úvahy.
34. Žalobca sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhal z dôvodu potreby úpravy pomerov strán sporu, pričom v návrhu neuviedol, že mieni podať žalobu vo veci samej. Aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí v druhej výrokovej vete rozhodol, že žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a predchodcom žalovaného a neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, jedná sa o neodkladné opatrenie majúce povahu rozhodnutia vo veci samej na základe návrhu na jeho nariadenie podaného pred podaním žaloby vo veci samej. V danom prípade nariadenie neodkladného opatrenia nie je nasledované žalobou vo veci samej a preto takéto súdom nariadené neodkladné opatrenie má povahu rozhodnutia vo veci samej, avšak bez toho aby tvorilo prekážku veci rozhodnutej
- res iudicatae. Takáto možnosť vyplýva priamo z ust. § 336 a § 337 CSP. Zároveň odvolací súd konštatuje, že žalobca nenavrhol obmedzenie trvania požadovaného neodkladného opatrenia, súd tomuto aj v celom rozsahu vyhovel a časovo neobmedzil jeho trvanie (bod 15. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).
35. Podľa odvolacieho súdu existujúcemu právnemu stavu zodpovedá záver, že samo o sebe použitie inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy vo vzťahu k zabezpečeniu pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľského úveru nie je zákonom zakázané alebo nedovolené. Jedná sa o dovolený právny inštitút upravený v § 551 OZ. Zároveň je nevyhnutné dospieť k záveru, že samotná dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá slúži ako zabezpečovací prostriedok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. OZ, t.j. vychádza zo vzťahu medzi spotrebiteľom a poskytovateľom úveru. Z charakteru dovolenosti dohody o zrážkach zo mzdy ako spôsobu zabezpečenia záväzku spotrebiteľa podľa § 5a ods. 1 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva jej prípustnosť len vtedy, ak bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, ak bol spotrebiteľ poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť a získanie spotrebiteľského úveru nebolo podmienené jej uzavretím (§ 9 ods. 13 ZoSU).
36. Osobitne vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa nie je možné neprihliadať na to, že vzhľadom na nevyvážený vzťah medzi poskytovateľom spotrebiteľského úveru a dlžníkom ako spotrebiteľom je nevyhnutné zasiahnuť a obmedzovať zmluvnú autonómiu vôle strán v prospech spotrebiteľa ako slabšej strany. Konkrétne vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy je nevyhnutné pristupovať obzvlášť citlivo vzhľadom na možnosť postihovania príjmu spotrebiteľa ako fyzickej osoby dohodami o zrážkach zo mzdy, a to vychádzajúc zo subjektívneho posúdenia veriteľa o výške a rozsahu neuhradeného dlhu bez toho, aby výška dlhu, ako aj podmienky jeho poskytnutia prešli súdnou kontrolou (rozsudok ESD č. C-106/77 vo veci Simenthal).
37. Z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/2020-32 zo dňa 28.04.2020 vyplýva, že samotné použitie inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy pri zabezpečovaní spotrebných úverov je treba považovať za rizikovú kombináciu takejto dohody a spotrebných úverov práve z dôvodu vyššie uvedenej absencie súdnej kontroly pri uplatňovaní práva poskytovateľa úveru použitím dohôd o zrážkach zo mzdy.
38. Pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je navrhovateľ povinný tvrdiť a aspoň osvedčiť existenciu konkrétnych individuálnych okolností, ktoré umožňujú súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana z dôvodu potreby úpravy pomerov strán sporu. Úlohou a zmyslom konania o nariadení neodkladného opatrenia nie je posudzovať intenzitu a celú šírku konania a postupov predchádzajúcich samotnému uzavretiu zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy, t.j. okolností za ktorých k ich podpisu došlo. Účelom neodkladného opatrenia je zaoberať sa tvrdeniami žalobcu, ktorými osvedčuje dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia, v danom prípade jeho tvrdení o spornej výške dlhu, z dôvodu posúdenia poskytnutého úveru za bezúročný a bez poplatkov.
39. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie tvrdenia žalobcu o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana z dôvodu potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Nie je preto potrebné ako v riadnom kontradiktórnom procese preukázať určité tvrdenie, postačuje jeho osvedčenie. Podľa odvolacieho súdu v čase vydania rozhodovania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobca osvedčil svoje tvrdenia o tom, že je spochybnený nárok žalovaného čo do jeho výšky, pričom žalovaný dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.03.2016 už predložil zamestnávateľovi žalobcu na realizáciu. 40. Nie je úlohou a zmyslom konania o nariadení neodkladného opatrenia v celej šírke vykonať dokazovanie a posudzovať prípadnú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Prípadný záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru môže byť výsledkom dokazovania vo veci samej na základe žaloby o plnenie z úveru. Žalobca v návrhu na neodkladné opatrenie a dokladmi k nemu priloženými osvedčil okrem iného spornosť výšky svojho dlhu, ktorý mal byť zabezpečený Dohodou o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej môže byť vykonaný zásah do majetkovej sféry žalobcu vo forme zrážok zo mzdy, a to bez toho, aby samotná sporná výška dlhu bola preskúmaná súdom.
41. Ako už bolo uvedené vyššie, okresný súd odôvodnil nariadenie neodkladného opatrenia tým, že dôvodnosť potreby bola osvedčená tým, že úver považoval za bezúročný a bez poplatkov a využitím dohody o zrážkach zo mzdy by mohlo dôjsť k vymoženiu záväzku, na úhradu ktorého žalobca nie je povinný, čím by mohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia a preto je potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu.
42. K tomuto záveru dospel okresný súd na základe posúdenia obsahu zmluvy, keď súčet výšky splátok a ich počtu nezodpovedá v zmluve uvedenej výške celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom sa jedná o podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSU
a preto sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. K tomuto záveru dospel na základe zistenia, že žalobca nemal možnosť pri poistení zvoliť si uzavretie zmluvy bez poistenia, ale mohol si vybrať len medzi základným súborom a tzv. komplexným súborom poistenia. Žalovaný v odvolaní s takýmto záverom nesúhlasil a tvrdil, že voľba poistenia bola dobrovoľným rozhodnutím žalobcu, poistenie nebolo podmienkou poskytnutia úveru a keďže sa jednalo o dobrovoľnú dodatkovú službu, v zmysle § 2 písm. g) ZoSU sa náklady poistenia nezapočítavajú do celkových nákladov spotrebiteľa pri úhrade úveru.
43. Odvolací súd v danom prípade konštatuje, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spochybňoval výšku celkových nákladov, ktorú má ako spotrebiteľ uhradiť, pretože keďže súčet 30 splátok po 134,27 Eur predstavuje 4.028,10 Eur, t.j. náklady predstavujú 1.028,10 Eur, keďže úver bol poskytnutý vo výške 3.000,- Eur a celkové náklady teda nie sú vo výške 807,81 Eur tak, ako sú uvedené v zmluve, ale o 220,29 Eur vyššie. Podstatná náležitosť zmluvy o úvere, t.j. celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSU preto bola podľa žalobcu nesprávna, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a výška záväzku žalobcu voči žalovanému je sporná.
44. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ je sporná výška záväzku spotrebiteľa z úverovej zmluvy, má táto skutočnosť vplyv na výšku plnenia, na ktorú je spotrebiteľ povinný voči veriteľovi. Podľa odvolacieho súdu, ak existuje potencionálne riziko alebo hrozba, že voči spotrebiteľovi bude uplatnený a vymáhaný nárok v spornej výške, na ktorý by veriteľovi nevznikol nárok, potom je tu hrozba, že prostredníctvom síce legálneho a dovoleného inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy môže byť postihnutý majetok spotrebiteľa v rozsahu nad zákonný rámec, a to bez toho, aby bola judikovaná súdom buď samotná existencia alebo výška dlhu spotrebiteľa voči veriteľovi. Znamená to, že v prípade spornosti rozsahu plnenia záväzku spotrebiteľa voči veriteľovi v prípade uplatnenia práv z dohody o zrážkach zo mzdy sa spotrebiteľ vystavuje riziku subjektívneho posúdenia veriteľa o správnej výške dlhu a v prípade absencie súdneho rozhodnutia o takejto výške môže dôjsť výkonom dohody o zrážkach zo mzdy k neoprávnenému zásahu do majetkových práv spotrebiteľa, a to bez súdnej kontroly výšky plnenia, neprijateľných zmluvných podmienok, príp. platnosti zmluvy uzavretej medzi stranami konania. Odvolací súd je preto toho názoru, že súd prvej inštancie správne posúdil existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a to zabrániť neodôvodnenému zásahu do majetkového práva žalobcu nad rozsah zákonom určenej výšky skutočného dlhu, pričom správne konštatoval aj existenciu potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, keď bolo preukázané, že žalovaný začal s realizáciou uspokojenia svojej pohľadávky voči žalobcovi na základe súkromnoprávneho inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, pričom samotná výška plnenia, ktoré má byť uspokojené touto dohodou bez súdneho prieskumu, je sporná.
45. Nie je vecou rozhodovania o neodkladnom opatrení ustáliť bez vykonania riadneho dokazovania, či tvrdenie žalobcu o absencii podstatnej náležitosti zmluvy je správne, podstatou rozhodovania o neodkladnom opatrení je, či sú osvedčené také okolnosti, ktoré umožňujú prijať súdu záver o potrebe neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Keďže rozsah plnenia, t.j. výška záväzku žalobcu voči žalovanému je sporná a vo veci samej nebolo súdom rozhodnuté o výške plnenia, pričom žalovaný už uplatňuje práva z Dohody o zrážkach zo mzdy, potom zodpovedá rozhodnutiu súdu prvej inštancie jeho záver o preukázaní predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia.
46. Otázka, či poistenie bolo dobrovoľne zvolené žalobcom alebo či sa jednalo o podmienku poskytnutia úveru, môže byť predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, pričom pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení je podstatné to, či je táto okolnosť sporná a či vzhľadom na spornosť tejto okolnosti tu existuje potreba neodkladnej úpravy pomerov. Okresný súd dal na túto otázku kladnú odpoveď, t.j. že takáto potreba neodkladnej úpravy tu je a odvolací súd sa s týmto záverom stotožnil. Ďalšie závery súdu prvej inštancie o nedobrovoľnosti voľby poistenia, o premlčaní nároku žalovaného, atď. sú pre rozhodovanie o neodkladnom opatrení v danom prípade nadbytočné a odvolací súd sa nimi nezaoberal. Vyriešenie týchto otázok môže byť predmetom konania vo veci samej.
47. Pokiaľ preto žalovaný v odvolaní namietal záver okresného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, od ktorého odvodil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, nie je táto námietka dôvodná, pretože v prejednávanej veci pre účely neodkladného opatrenia postačuje existencia spornosti, t.j. pochybnosti o výške plnenia žalobcu voči žalovanému. Práve na účely úpravy pomerov, kým sa táto spornosť a pochybnosť o výške plnenia neodstráni (napr. v konaní o veci samej na základe žaloby žalovaného o splnenie zostatku dlhu), slúži procesný prostriedok ochrany ohrozeného práva vo forme
neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému ukladá povinnosť zdržať sa uplatnenia práv z dohody o zrážkach zo mzdy. Odvolací súd tým mieni poukázať na skutočnosť, že otázka dobrovoľnosti alebo nedobrovoľnosti poistenia nie je predmetom tohto konania o nariadení neodkladného opatrenia. Pre posúdenie splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje v danom prípade existencia spornosti o výške plnenia z dôvodu tvrdenia o nesprávne uvedenej obligatórnej náležitosti zmluvy o úvere, a to celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Tvrdenie žalovaného o dobrovoľnom poistení potvrdzuje práve spornosť medzi skutkovými tvrdeniami strán sporu a z dôvodu zabráneniu uplatnenia práv z dohody o zrážkach zo mzdy takým spôsobom, ktorý by mohol zasiahnuť nad zákonný rámec plnenia spotrebiteľa voči veriteľovi je v konaní osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, keď žalovaný dohodu o zrážkach zo mzdy už predložil zamestnávateľovi žalobcu na realizáciu.
48. Pokiaľ preto žalovaný v odvolaní namietal, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože jeho pohľadávka je v celom rozsahu oprávnená a na jej zabezpečenie použil legálny a zákonom dovolený inštitút dohody o zrážkach zo mzdy, na toto tvrdenie odvolací súd neprihliadol, pretože ak ako bolo uvedené vyššie, základným a hlavným dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia je správny záver okresného súdu o tom, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy môže dochádzať k zásahu do majetkových práv žalobcu v rozsahu vyššom, ako je zákonom povolené, pričom samotná výška bola žalobcom spochybnená. Tvrdenia žalovaného v odvolaní o oprávnenosti výšky dlhu, o dobrovoľnosti poistenia a teda aj o existencii zákonnej obligatórnej náležitosti správneho určenia celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, môžu byť predmetom rozhodovania vo veci samej. Žalovaný preto v odvolaní neuviedol žiadnu skutkovú a právnu okolnosť, ktorá by bola spôsobilá na zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
49. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mal skúmať, či dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky zákonné náležitosti podľa § 37 a § 551 OZ, táto časť odvolania je irelevantná vzhľadom k tomu, že okresný súd konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že Dohodu o zrážkach zo mzdy nepovažuje za neprijateľnú, ani za neplatnú (bod 8. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).
50. Aj napriek vyššie uvedenému záveru súdu prvej inštancie a názoru odvolacieho súdu, že dohoda o zrážkach zo mzdy je legitímnym nástrojom na zabezpečenie úhrady pohľadávky veriteľa, neznamená táto skutočnosť prekážku vydania neodkladného opatrenia, ak je v konaní osvedčená existencia nároku, ktorého ochrana sa má nariadením neodkladného opatrenia poskytnúť a potreba neodkladnej úpravy pomerov, čo v obidvoch prípadoch splnené bolo.
51. Odvolací súd sa nestotožňuje ani so všeobecným tvrdením žalovaného o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď žalovaný v odvolaní bližšie nešpecifikoval túto výhradu voči napadnutému rozhodnutiu a len poukázal na viacero rozhodnutí Ústavného súdu SR, ČR a Najvyššieho súdu SR. Podľa odvolacieho súdu je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia dostatočne jasné, keď okresný súd konštatoval svoj názor o spornosti výšky pohľadávky, vzhľadom na ním konštatovanú nesprávnu výšku celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť oproti údaju uvedenému v zmluve, pričom v danom prípade pre ochranu spotrebiteľa postačuje samotná spornosť týchto údajov, ktorá vyplýva aj z podaní žalobcu a žalovaného.
52. Pokiaľ preto súd prvej inštancie v prvom výroku napadnutého rozhodnutia nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.03.2016 a upustiť od konania smerujúceho k uplatneniu nároku na vykonávanie zrážok zo mzdy, je v tejto časti napadnuté rozhodnutie správne.
53. V druhej výrokovej vete okresný súd rozhodol, že žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu. Ako už bolo uvedené vyššie, nariadené neodkladné opatrenie, keďže nebola žalobcovi uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej, má povahu rozhodnutia vo veci samej. Tým, že súd prvej inštancie neuložil povinnosť žalobcovi podať žalobu vo veci samej, má nariadené neodkladné opatrenie trvalý charakter. 54. Žalovaný tento charakter, t. j. v zásade časovo neobmedzené trvanie neodkladného opatrenia v odvolaní nenamietol a nenapádal. Súd prvej inštancie nepovažoval uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej žalobcovi za opodstatnené, pričom však rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha odvolaciemu prieskumu aj z hľadiska, či neuloženie takejto povinnosti podať žalobu bolo dôvodné a zákonné (viď Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový
poriadok, C.H.Beck, Veľké komentáre, 2016, str. 1137). Žalovaný žiadnym spôsobom neuloženie tejto povinnosti nenamietal, čím neuviedol žiaden odvolací dôvod voči druhému výroku a ani voči časovo neobmedzenému účinku nariadeného neodkladného opatrenia. Keďže žiadne odvolacie dôvody voči trvalému charakteru neodkladného opatrenia a neuloženiu povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej žalovaný v odvolaní neuviedol, neumožnil tak odvolaciemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia voči výroku o neuložení povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej vzťahu a ani vo vzťahu k časovej neobmedzenosti a k trvalému charakteru neodkladného opatrenia, pričom odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný podľa § 380 ods. 1 CSP.
55. V treťom výroku napadnutého rozhodnutia zaviazal okresný súd žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%. Ani v tejto časti žalovaný žiadne konkrétne odvolacie dôvody neuviedol. Odvolací súd však konštatuje, že vzhľadom na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, okresný súd postupoval správne, keď v súlade so zásadou úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.
56. V štvrtej výrokovej vete uložil okresný súd žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh vo výške 33,- Eur. Ani voči tejto časti napadnutého rozhodnutia žalovaný konkrétne odvolacie dôvody neuviedol. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na zaplatenie súdneho poplatku zaviazal žalovaného ako stranu neúspešnú v tomto konaní. Žalobca ako spotrebiteľ je oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. v) ZoSUP a vzhľadom na neúspech žalovaného v tomto konaní je povinný podľa § 2 ods. 2 ZoSUP zaplatiť súdny poplatok za podanie tohto návrhu. Aj v tejto časti je preto napadnuté rozhodnutie správne.
57. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že je viazaný odvolacími dôvodmi a pretože iné odvolacie dôvody žalovaný v odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu neuviedol, nebol odvolací súd oprávnený preskúmavať napadnuté rozhodnutie z iných dôvodov a v inom rozsahu ako uviedol žalovaný v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu. Žalovaným uvedené dôvody v odvolaní neboli po skutkovej ani právnej stránke spôsobilé na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
58. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil vo všetkých jeho výrokových vetách ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
59. Pretože žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že mu priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
60. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).