Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/73/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., zastúpená zákonnými zástupcami : JUDr. O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom N. D. P. X, XXX XX N. D. P., O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X-XX/X/XX, XXXX S., Rakúska republika, právne zast.: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO 36854808, proti žalovanému: Mesto Šamorín, Mestský úrad, Hlavná 37, 931 01 Šamorín, právne zast.: JUDr. Ludevít Rabay, advokát, so sídlom Krížna 17D, 811 07 Bratislava 1, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 18185/ŠÚ/18185/2669/2020 zo dňa 20.07.2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Mesta Šamorín číslo: 18185/ŠÚ/18185/2669/2020 zo dňa 20. 07. 2020 a rozhodnutie riaditeľky Základnej školy O. N. S. číslo: 33/2020 zo dňa 24. 06. 2020 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1.

Riaditeľka Základnej školy O. N., so sídlom G. XXX, S., svojim rozhodnutím č. 33/2020 zo dňa 24.06.2020 podľa o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako aj podľa a , a o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa a o správnom konaní rozhodla, že neprijala v školskom roku 2020/2021 do prvého ročníka základnej školy dieťa I. O., narodenú XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX S..

2.

Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Mesto Šamorín ako zriaďovateľ základnej školy schválilo 8.6.2020 na školský rok 2020/2021 počet prijímaných žiakov do 1. ročníka s najvyšším počtom žiakov 110 a počtom tried 5. Dôvodom na rozhodnutie o neprijatí maloletej I. O. do prvého ročníka základnej školy bol vyšší počet zapísaných detí do prvého ročníka, ako sú kapacitné možnosti školy.

3.

Proti uvedenému rozhodnutiu podala maloletá prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne - matky JUDr. O. O. odvolanie dňa 29.06.2020, v ktorom namietala, že dcéru prihlásila na plnenie povinnej školskej dochádzky v stanovenej lehote, pričom adresa jej trvalého bydliska je v obvode školy, na ktorú podala prihlášku a taktiež spĺňa aj kritérium veku.

4.

Žalovaný Mesto Šamorín svojim rozhodnutím číslo: 18185/ŠÚ/18185/2669/2020 zo dňa 20.07.2020, zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie riaditeľky Základnej školy O. N., so sídlom G. XXX, S..

5.

Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že maloletá účastníčka konania bola prihlásená zákonným zástupcom dňa 04.03.2020 na trvalý pobyt v S. v školskom obvode určenom už citovaným všeobecným záväzným nariadením. Mesto ako zriaďovateľ základnej školy v súlade s ustanovením schválilo dňa 08.06.2020 na školský rok 2020/2021 počet prijímaných žiakov do prvého ročníka s najvyšším počtom 110 a počtom tried 5. Pretože kapacita na prijímanie žiakov do prvého ročníka základnej školy bola vyčerpaná v zmysle školského zákona, riaditeľ základnej školy musel rozhodnúť z kapacitných dôvodov tak ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia tak, že v predmetnej veci postupoval v súlade so zákonom a zriaďovateľom schváleným počtom prijímaných žiakov do prvého ročníka na školský rok 2020/2021.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby

6.

Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 10.09.2020 žalobu, v ktorej namietala, že maloletá mala bydlisko v spádovej oblasti kde sa nachádza škola, ktorá rozhodovala v prvom stupni o jej prijatí resp. neprijatí do prvého ročníka základnej školy, pričom sa jedná o jedinú základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským v S.. V konaní tak nie je sporné, že žalobkyňa splnila podmienky pre prijatie na základnú školu, t. j. v čase podania prihlášky bola prihlásená na trvalý pobyt v školskom obvode základnej školy a dovŕšila 6 rokov veku. Ďalej poukázala, že jediným dôvodom neprijatia žalobkyne bolo, že dôvodom na rozhodnutie o neprijatí je vyšší počet zapísaných detí do prvého ročníka ako sú kapacitné možnosti školy. Druhostupňový správny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia, ktorým potvrdil rozhodnutie o neprijatí nijako nevysporiadal s argumentami uvedenými v odvolaní žalobkyne, pričom nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a zaťažil konanie vadou nepreskúmateľnosti predmetného rozhodnutia.

7.

Právny zástupca žalobkyne ďalej poukázal, že z celkového počtu 55 neprijatých detí na základné vzdelávanie do prvého ročníka základnej školy nebolo prijatých 22 detí s trvalým pobytom mimo školský obvod pre ktorý je základná škola spádová. Z vysvetlenia riaditeľky uvedeným v odpovedi zo dňa 22.07.2020 vyplýva, že na základné vzdelanie sa prihlásilo 33 detí s trvalým pobytom v školskom obvode základnej školy, ktoré napriek tomu že o to požiadali, neboli prijaté na základné vzdelanie v mieste svojho trvalého bydliska. Z uvedenej odpovede ďalej vyplýva, že z týchto 33 detí ktoré sa riadne hlásili na vzdelávanie a ktoré podali žiadosť o zápis do prvého ročníka, došlo údajne k odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky u 21 detí a k údajnému prijatiu na základné vzdelanie do prvého ročníka na inej škole u 12 detí. Žalobkyňa s trvalým pobytom v školskom obvode spádovej základnej školy na základné vzdelanie do prvého ročníka prijatá nebola, pričom žalovaný ako zriaďovateľ základnej školy, ani samotná základná škola nezabezpečili umiestnenie žalobkyne do inej základnej školy. Pokiaľ sú ostatné informácie poskytnuté riaditeľkou základnej školy o iných deťoch pravdivé, bola žalobkyňa jedinou žiačkou s trvalým pobytom v meste S., ktorá tu nebola prijatá na základné vzdelanie a ktorej

nebol zabezpečený ani nástup na inú náhradnú školu. Právny zástupca žalobkyne poukazuje, že rozhodnutiami správnych orgánov došlo k odopretiu práva žalobkyne na základné vzdelanie a plnenie povinnej školskej dochádzky v spádovej škole, bez uvedenia akéhokoľvek legitímneho dôvodu, ktorý by odôvodňoval výber žalobkyne ako žiaka neprijatého na vzdelávanie ako ani odlišný postup uplatnený voči žalobkyni v porovnaní s ostatnými deťmi v rovnakej situácii s trvalým pobytom v školskom obvode základnej školy. Právny zástupca žalobkyne ďalej poukazuje, že už 30. apríla 2020 vedela základná škola ako zriaďovateľ, že počet podaných prihlášok prevyšuje kapacitné možnosti školy. Je neprijateľné, aby zriaďovateľ základnej školy, ktorý má zabezpečiť vzdelanie aspoň pre žiakov majúcich pobyt na území mesta, nevytvoril dostatok miest zodpovedajúci požiadavkám. Z rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že svojim postupom porušili základné právo žalobkyne na prístup k vzdelaniu, čo garantuje , 2 . Okrem toho žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala, že o odvolaní riaditeľky základnej školy Mgr. O. S., rozhodoval v druhom stupni ako vedúci školského odboru mesta S. jej manžel S. S.. V danom prípade ide o osobu, u ktorej možno dôvodne predpokladať, že má vzhľadom na svoj pomer taký záujem na výsledku konania, pre ktorý je možné pochybovať o jeho nepredpojatosti. Je neprijateľné, aby zamestnanec správneho orgánu v druhom stupni revidoval rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré vydala osoba ktorou je taký zamestnanec v manželskom vzťahu. V tejto súvislosti poukázal právny zástupca žalobkyne na rozhodnutie NS SR Spr 311/2012 zo dňa 18.06.2012.

8.

Právny zástupca žalobkyne ďalej poukázal, že podľa ustanovenia o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov „dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Prvostupňovým rozhodnutím o neprijatí potvrdeným odvolacím správnym orgánom bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, ktorý by odôvodňoval uplatnenie odlišného postupu voči žalobkyni v porovnaní s ostatnými deťmi v rovnakej situácii s trvalým pobytom v školskom obvode základnej školy došlo k nezákonnému vylúčeniu žalobkyne zo vzdelávania na jej spádovej škole a to na základe rasy alebo etnického pôvodu žalobkyne. Žalobkyňa má za to, že sa stala obeťou odlišného zaobchádzania z dôvodu, že je po svojom otcovi dieťaťom s moslimským - tureckým pôvodom. Táto skutočnosť musela byť pritom konajúcim orgánom zrejmá už z mena a priezviska otca žalobkyne.

III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika, duplika

9.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 27.11.2020, v ktorom uviedol, že v napadnutých rozhodnutiach riaditeľky základnej školy ako aj žalovaného bol riadne uvedený dôvod neprijatia žalobkyne do školy a to kapacitné možnosti základnej školy, ktoré neumožňovali prijatie žalobkyne, keďže počet zapísaných detí do prvého ročníka bol vyšší ako schválený počet prijímaných žiakov do prvého ročníka v školskom roku 2020/2021. Ďalej žalovaný uviedol, že obe rozhodnutia spĺňajú aj požiadavky kladené na rozhodnutia správnych orgánov podľa § 46 a § 47 správneho poriadku, pretože v zmysle § 5 ods. 3 písm. a) zákona o školskej správe je rozhodnutie o prijatí a neprijatí žiaka do školy vo výlučnej kompetencii riaditeľa školy, pričom žalovaný ako aj riaditeľka školy mali pre svoje rozhodnutia všetky podklady a dostatočne zistený skutkový stav veci, pričom žiaden právny predpis neustanovuje akým spôsobom má riaditeľ školy postupovať pri rozhodovaní o prijatí žiaka do školy za situácie, ak je do prvého ročníka prihlásený vyšší počet detí ako je schválený počet prijímaných detí. Žalovaný ďalej poukázal, že maloletá žalobkyňa má aktuálnu adresu pobytu v G. č. XXX, kým rodičia maloletej žalobkyne majú inú adresu trvalého pobytu, a to matka v obci N. D. P. č. X a otec vo S.. V čase podania prihlášky do prvého ročníka základnej školy mala maloletá žalobkyňa adresu trvalého pobytu na ulici C. č. XX, S., byt č. X, vlastník bytu F. G.. Maloletá žalobkyňa bola prihlásená na trvalý pobyt v S. odo dňa 04.03.2020 do 23.07.2020 s tým, že predtým bola

žalobkyňa prihlásená na trvalý pobyt v obci N. D. P. č. X v rodinnom dome vlastníčky patriacej matke žalobkyne, a teda na adrese zhodnej s adresou trvalého pobytu matky žalobkyne. Odo dňa 24.07.2020 je maloletá žalobkyňa prihlásená na trvalý pobyt G. č. XXX. Žalovaný uviedol, že z vlastnej činnosti má vedomosť, že žalobkyňa v byte č. X vlastnícky patriacemu F. G., nachádzajúcom sa na ul. C. XX v S. sa nikdy nezdržiavala. V priebehu piatich mesiacov mala maloletá žalobkyňa 2 krát zmenenú adresu trvalého pobytu, vždy inú ako je adresa trvalého pobytu jej rodičov a zároveň zákonných zástupcov. Vychádzajúc z týchto skutkových okolností sa preto javí, že adresa trvalého pobytu maloletej žalobkyne sa prispôsobuje aktuálnym potrebám, pričom v danom prípade bola maloletá žalobkyňa prihlásená na trvalý pobyt v S. dňa 04.03.2020, v čase krátko predchádzajúcom podaniu prihlášky na prijatie do prvého ročníka základnej školy (prihláška podaná dňa 16.04.2020. Po tom ako bolo napadnutými rozhodnutiami rozhodnuté o neprijatí žalobkyne do prvého ročníka základnej školy, bola opätovne a bezprostredne po prevzatí napadnutého rozhodnutia žalovaného zmenená adresa trvalého pobytu maloletej zo S. do G.. Žalovaný má za to, že rozhodnutiami o neprijatí žalobkyne do školy, nemohlo byť porušené jej právo na vzdelanie, ani nimi nemohlo byť zasiahnuté do jej súkromného a rodinného života, a to nielen preto, že neprijatie žalobkyne do školy malo podklad v riadnom zákonnom dôvode spočívajúcom vo vyčerpaní kapacity na prijímanie žiakov do prvého ročníka, ale aj s prihliadnutím na uvedené skutkové okolnosti týkajúce sa na jednej strane prihlasovania maloletej žalobkyne na účelový trvalý pobyt v mieste aktuálne vyhovujúcom jej potrebám a na druhej strane reálneho bydliska a miesta pobytu maloletej žalobkyne v obci N. D. P. č. X, pre ktorú je spoločným školským obvodom Základná škola v U.. Žalovaný ďalej uviedol, že napriek tomu uvedené skutočnosti nemali vplyv na postup základnej školy ako aj žalovaného vo veci rozhodovania, pretože jediným dôvodom neprijatia boli kapacitné možnosti školy. Pokiaľ sa týka námietky o rozhodovaní vylúčeného zamestnanca žalovaného p. S. S. pre jeho manželský vzťah s riaditeľkou základnej školy Mgr. O. S., žalovaný uviedol, že menovaný zamestnanec sa nepodieľal na príprave podkladov k vydaniu rozhodnutia, ani na samotnom rozhodnutí, ani žiadnym iným spôsobom nevstupoval do rozhodovacieho procesu. Obsahom úkonov menovaného zamestnanca bola výlučne len administrácia spisového materiálu vo veci spočívajúca v skompletizovaní spisu a v jeho predložení kancelárii primátora mesta S., ktorá už následne pripravovala podklady pre samotné rozhodnutie žalovaného vo veci. Samotný manželský vzťah S. S. s riaditeľkou školy sám osebe a bez ďalšieho objektívne nemôže byť a ani nie je takou závažnou skutočnosťou, ktorá by založila predpojatosť, či spochybnila nestrannosť menovaného zamestnanca žalovaného. Pokiaľ ide o otázku diskriminácie v súvislosti s moslimským - tureckým pôvodom žalobkyne, tak žalovaný túto skutočnosť odmietol a uviedol, že konanie riaditeľky neobsahuje ani len náznaky takejto diskriminácie. Ide o tvrdenie špekulatívne, účelové a neopodstatnené vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam.

10.

K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril právny zástupca žalobkyne replikou zo dňa 10.03.2021, v ktorej uvádza, že trvá na tom, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného sú nedostatočne odôvodnené a nenapĺňajú kritériá preskúmateľnosti pre nedostatok odôvodnenia podľa . Poukázal na rozhodnutie NS SR č. Sžp 76/2009 zo dňa 27.04.2010 a č. , ako aj . Žalobkyňa má za to, že pokiaľ právna úprava neurčuje postup riaditeľa školy v prípade že je prihlásený počet detí vyšší ako je kapacita školy, výber žiaka neprijatého na základné vzdelávanie oproti prijatým žiakom v porovnateľnej situácii musí vychádzať z relevantných dôvodov, z logických argumentov, ktoré musia byť v odôvodnení rozhodnutia riadne vyjadrené, aby rozhodnutie spĺňalo požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. V súvislosti s osobnými pomermi v rodine žalobkyne žalovaný uviedol, že v prihláške žalobkyne do školy na školský rok 2020/2021 zo dňa 16.04.2020 bolo uvedené, že rodičia žalobkyne žijú v spoločnej domácnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukázal, že skutočnosti ktoré žalobkyňa uviedla až v žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, nemôžu byť samo o sebe dôvodom pre zrušenie takéhoto rozhodnutia a rovnako, že pre súd je rozhodujúci stav ktorý tu bol v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa k uvedenej námietke žalovaného v prvom rade uvádza, že nejde o skutočnosť podstatnú pre posúdenie meritu veci a žalovaný jej pripisuje neprimeraný význam. Žalobkyňa k uvedenej námietke žalovaného pre upresnenie uviedla, že žalovaný ju aj nesprávne obsahovo interpretuje. Otec žalobkyne dochádza za zamestnaním do Viedne, kde zotrvá viacero dní po sebe a počas tohto obdobia sa zdržiava na adrese jeho trvalého pobytu. Skutočnosť, že žalobkyňa žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá zabezpečuje starostlivosť o plnenie školskej dochádzky žalobkyňa sama, preto nie je v rozpore so skutočnosťami uvedenými v prihláške, keďže táto skutočnosť bola daná

aj v čase podania prihlášky. Spoločná domácnosť rodičov žalobkyne nemá žiadny vplyv na spôsob akým matka žalobkyne zabezpečuje plnenie školskej dochádzky počas bežných školských dní.

11.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o účelovom prehlásení pobytu žalobkyne pre potreby nástupu do školy, žalobkyňa uvádza, že dĺžka pobytu žalobkyne v spádovej oblasti základnej školy je pre konanie o správnej žalobe bezpredmetná. Pokiaľ žalovaný svojou argumentáciou navodzuje dojem, že žalobkyňa mala možnosť byť umiestnená do inej školy, o neprijatí žalobkyne rozhodla riaditeľka základnej školy 24.06.2020, pričom najskôr dňa 14.07.2020 bola vec predložená žalovanému ako odvolaciemu orgánu. Žalovaný tak mal vedomosť o skutočnosti, že žalobkyňa ako dieťa, zo spádovej oblasti nemá žiadnu inú náhradnú školu, v ktorej by mohla plniť školskú dochádzku.

12.

V replike sa právny zástupca žalobkyne opätovne zaoberal aj otázkou zaujatosti zamestnanca školského odboru mesta S. p. S. S. v súvislosti s jeho príbuzenským ( manželským vzťahom) s riaditeľkou základnej školy, ktorá rozhodla na prvom stupni. Opätovne rovnako ako v žalobe poukázal na diskrimináciu, pričom uviedol rovnaké dôvody, ktoré sú obsahom žalobného návrhu.

13.

K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 24.05.2021, pričom v duplike žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobkyne, že ide o nepreskúmateľné rozhodnutia je nedôvodné, pretože v oboch rozhodnutiach je riadne uvedený zákonný dôvod neprijatia do školy a to kapacitné možnosti základnej školy. Žalobkyňa neuviedla žiadnu právnu argumentáciu, ktorou by spochybnila zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalovaný poukázal na výlučnú kompetenciu riaditeľa školy o prijímaní žiakov na plnenie povinnej školskej dochádzky do naplnenia ich maximálneho počtu v triede príslušného ročníka. Čo sa týka výberu prijatých resp. neprijatých žiakov, je to vo výlučnej kompetencii riaditeľa školy, a teda súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie riaditeľky základnej školy či žalovaného preskúmavať. V súvislosti so zaujatosťou S. S. ako manžela riaditeľky školy, žalovaný uviedol že zotrváva na svojich argumentoch ktoré uviedol vo vyjadrení. Tak isto žalovaný odmieta akúkoľvek diskrimináciu vo vzťahu k etnickému pôvodu maloletej a žalovaný sa voči takýmto argumentom ohradzuje a uvádza, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania a takáto skutočnosť ani nevyplýva z jednotlivých odôvodnení napadnutého rozhodnutia resp. prvostupňového rozhodnutia.

IV. Relevantná právna úprava

14.

Podľa (školský zákon) Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len ""). Zápis sa koná od 1. apríla do 30. apríla, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku.

15.

Podľa školského zákona Miesto a čas podľa odseku 2 určí a) obec všeobecne záväzným nariadením, 20) b) orgán miestnej štátnej správy v školstve, 21) c) zriaďovateľ cirkevnej školy, d) zriaďovateľ súkromnej školy.

16.

Podľa školského zákona Základná škola vyžaduje pri dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky osobné údaje podľa prvého až šiesteho bodu a . Zákonný zástupca môže základnej

škole poskytnúť tieto osobné údaje pred dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky prostredníctvom elektronického podania doručeného do elektronickej schránky základnej školy21a) alebo prostredníctvom elektronického dokumentu, ktorý je autorizovaný kvalifikovaným elektronickým podpisom.9a)

17.

Podľa § 20 ods. 5 školského zákona Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, 22) v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len "spádová škola"), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie.

18.

Podľa § 20 ods. 6 školského zákona Riaditeľ spádovej školy je povinný prednostne prijať na plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, ktorí majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy, a žiakov umiestnených v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu, 23) ktorého sídlo sa nachádza v školskom obvode tejto spádovej školy, a to až do výšky maximálneho počtu žiakov v triede príslušného ročníka. Ak je počet žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, ktorí ju majú plniť v spádovej škole, vyšší, ako sú kapacitné možnosti spádovej školy, postupuje zriaďovateľ podľa osobitného predpisu. 24)

19.

Podľa školského zákona Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky podľa a o ktorého prijatie na základe podľa požiadal zákonný zástupca do spádovej školy alebo inej školy podľa výberu zákonného zástupcu. Na základné vzdelávanie možno výnimočne prijať dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku a absolvovalo povinné predprimárne vzdelávanie, a to vždy po vyjadrení príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a všeobecného lekára pre deti a dorast. Ak ide o dieťa, ktoré absolvovalo predprimárne vzdelávanie v zahraničí, zákonný zástupca predloží riaditeľovi kmeňovej školy doklad s uvedením názvu a adresy materskej školy, ktorý potvrdzuje, že dieťa navštevovalo príslušnú materskú školu.

20.

Podľa § 60 ods. 2 školského zákona O prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne riaditeľ školy 34) do 15. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má základné vzdelávanie začať. Riaditeľ školy do 30. júna zašle zoznam detí prijatých na plnenie povinnej školskej dochádzky obci, v ktorej majú trvalý pobyt, ktorý obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu prijatého dieťaťa.

21.

Podľa § 60 ods. 3 školského zákona Do prvého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku a dosiahlo školskú spôsobilosť.

22.

Podľa § 60 ods. 4 školského zákona Ak nemožno umiestniť dieťa do základnej školy, riaditeľ tejto školy informuje zákonného zástupcu dieťaťa a príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý následne určí školu, v ktorej bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku, alebo zabezpečí inú formu jeho vzdelávania podľa tohto zákona.

23.

Podľa o štátnej správe, školstve a o školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov Riaditeľ základnej školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni. Rozhoduje o a) prijatí žiaka do školy,

24.

Podľa § 46 správneho poriadku

Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

25.

Podľa § 47 správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

(4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.

(5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.

(6) Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.

(7) Osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania v plnom rozsahu vyhovuje, len vyznačí v spise a účastníkovi konania sa namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia vydá osobitný doklad alebo poskytne plnenie.

V. Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci správnym súdom

26.

Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu ako aj priebeh administratívneho konania ktoré predchádzalo ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia, za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania požiadali o nariadenie pojednávania a správny súd preto postupom podľa vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 4. novembra 2021, pričom zistil, že žaloba je dôvodná.

27.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že nezákonnosť rozhodnutia vidí v arbitrárnosti, keď správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí neuviedli dôvody pre ktoré nebola maloletá prijatá do prvého ročníka základnej školy. Poznamenal, že v danom čase sa jednalo o 12 prípadov podobných maloletej, avšak 9 detí bolo pridelených do iných škôl a len 3 deti neboli prijaté vôbec ako maloletá. Uviedol, že dôvody ktoré uviedli správne orgány vo svojich rozhodnutiach sú nepreskúmateľné, pričom na druhom stupni rozhodoval podľa jeho názoru zaujatý pracovník, keďže vedúci odboru

ktorý rozhodoval o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu je manželom riaditeľky školy, ktorá rozhodovala vo veci v prvom stupni. Poukázal že ako dôvod neprijatia bolo uvedené vyčerpané kapacitné možnosti, avšak podotkol, že tieto kapacitné možnosti si určil sám žalovaný, pričom obce sú povinné zabezpečiť dostatok kapacitných možností na to, aby mohli byť deti ktoré majú nastúpiť do I. ročníka základnej školy riadne zapísané a prijaté.

28.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že podľa jeho názoru je rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zákonné a riadne odôvodnené. Vyplýva z neho jasne, že maloletá nebola prijatá z kapacitných dôvodov. Poznamenal, že ide výslovne o rozhodnutie v právomoci riaditeľky školy a žalovaný žiadnym spôsobom nemôže do toho zasahovať. Čo sa týka určenia kapacitných možností prijatia, tak o tomto rozhoduje zriaďovateľ, ktorý posudzuje aktuálny stav detí v danom obvode s prihliadnutím na viaceré skutočnosti, napr. pôrodnosť a iné. Prihliada sa pritom aj na personálne a technické možnosti školy. Poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané 24.6.2020, odvolanie proti nemu bolo podané 29.6.2020, žalovaný rozhodol 20.7.2020, pričom od 24.7.2020 už žalobkyňa mala trvalý pobyt mimo územia mesta S.. Čo sa týka o zaujatosti zamestnanca, ktorý mal rozhodovať v druhom stupni, žalovaný uviedol, že v druhom stupni rozhodoval primátor a nie tento zamestnanec.

29.

Právny zástupca žalobkyne reagoval na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, keď poukázal, že samotné rozhodnutie žalovaného má prvky diskriminácie, pretože neobsahuje žiadne kritériá, z ktorých by bolo zrejmé ako postupovala riaditeľka pri určovaní toho ktorého dieťaťa či ho prijme alebo nie. Okrem toho poukázal, že do konca apríla 2020 bolo podaných 143 žiadostí o prijatie detí do l. ročníka, pričom zriaďovateľ rozhodol o vytvorení kapacitných miest len pre 110 detí. Uviedol, že primátor síce podpisuje druhostupňové rozhodnutie, avšak je zrejmé, že obsah tohto rozhodnutia vytvárajú príslušné odbory a keďže ako uviedol žalovaný na pojednávaní, že školský odbor v S. má len jedného zamestnanca a tým bol práve manžel riaditeľky školy, tak je zrejmé, že toto rozhodnutie vypracovával on.

30.

Právny zástupca žalovaného reagoval na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, keď uviedol, že riaditeľka má právomoc samostatne rozhodnúť o prijatí resp. o neprijatí žiaka. V tomto smere bolo vydané aj prvostupňové rozhodnutie a odmietajú akúkoľvek diskrimináciu. Ide len o domnienky žalobcu. Pokiaľ ide o zaujatosť, je pravda, že primátor podpisuje rozhodnutia ktoré vydá príslušný odbor, avšak primátor má ľudí, ktorí uvedené rozhodnutia posudzujú, teda aj v tomto smere bolo rozhodnutie posúdené predtým ako ho primátor podpísal.

31.

Predmetom súdneho prieskumu v danej veci je posúdenie, či rozhodnutie riaditeľky Základnej školy O. N. v S., resp. rozhodnutie žalovaného Mesta Šamorín spĺňa kritériá riadneho odôvodneného rozhodnutia, a to s prihliadnutím na námietku žalobkyne, že tieto rozhodnutia sú nedostatočne odôvodnené a arbitrárne.

32.

Krajský súd, pri preskúmaní prvostupňové rozhodnutia zistil, že toto prvostupňové rozhodnutie obsahuje stručné odôvodnenie, v ktorom je uvedený ako dôvod neprijatia maloletej I. O., nar. XX.XX.XXXX do prvého ročníka Základnej školy O. N. na G. ulici XXX, S. z dôvodu, že tomu bránil vyšší počet zapísaných detí do prvého ročníka, ako sú kapacitné možnosti školy.

33.

Z obsahu odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia, t. j. rozhodnutia žalovaného Mesta Šamorín rovnako vyplýva, že žalovaný sa v tomto rozhodnutí odvoláva na kapacitné možnosti školy a toto odôvodnenie obsahuje uvedené skutočnosti „dieťa účastníka“ bolo prihlásené zákonným zástupcom 4.3.2020 na trvalý pobyt v S., v školskom obvode určenom už citovaným všeobecným záväzným nariadením. Mesto, ako zriaďovateľ základnej školy v súlade s ust. schválilo dňa 8.6.2020 na školský rok 2020/2021 počet prijímaných žiakov do prvého ročníka, najvyšším počtom žiakov 110, počtom tried 5. Pretože kapacita na prijatie žiakov do 1. ročníka základnej školy bola vyčerpaná v zmysle školského zákona, riaditeľ základnej školy musel rozhodnúť z kapacitných dôvodov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a

postupoval teda v súlade so zákonom a zriaďovateľom schváleným počtom prijímaných žiakov do 1. ročníka na školský rok 2020/2021.

34.

Z uvedených rozhodnutí je teda zrejmé, že prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný, sa odvolávajú na kapacitné možnosti základnej školy, na ktorú mala byť maloletá prijatá. Ďalej z týchto rozhodnutí je zrejmé, že do prvého ročníka tejto základnej školy bolo prijatých 110 detí.

35.

Podľa názoru krajského súdu tvrdenie žalobkyne, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné, je dôvodné, pretože ani jedno z rozhodnutí neobsahuje kritériá, podľa ktorých boli tieto deti vyberané do 1. ročníka základnej školy, a teda ide o zásadnú otázku, ktorá mala byť riešená, aby bolo možné vyvodiť jasný záver, aké skutočnosti mali vplyv na to, že iné deti boli do 1. ročníka základnej školy zapísané a maloletá žalobkyňa do 1. ročníka tejto školy zapísaná nebola.

36.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

37.

Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie je dôležitou obsahovou náležitosťou rozhodnutia a plní niekoľko funkcií. V prvom rade má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania, posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutie fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností, resp. aby z týchto argumentov, ktoré sú obsahom tohto rozhodnutia bolo zrejmé, aké skutočnosti boli rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä tie skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotil správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhnuté dôkazy a napokon, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa vôbec nevykonali alebo sa o nich správny orgán dozvedel až po vyhlásení rozhodnutia. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu.

38.

Osobitnú pozornosť však musí správny orgán venovať tým skutočnostiam, ku ktorým dospeje na základe inštitútu voľnej úvahy. V týchto prípadoch spravidla vychádza len zo všeobecného vymedzenia zákonných podmienok, ktoré zároveň predstavujú hranicu voľnej úvahy. V prípade, že rozhodnutie neobsahuje jasné a zrozumiteľné dôvody, z ktorých možno zistiť aké okolnosti viedli správny orgán k vydaniu takéhoto rozhodnutia, tak sa považuje rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené, čo je dôvodom na jeho zrušenie.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na základný princíp dobrej verejnej správy, ktorým je princíp rovnosti a zákazu diskriminácie. Princíp rovnosti vyjadruje podstatu a zmysel existencie právnej úpravy, cieľom ktorej je v demokratickom štáte zaručiť, že v objektívne rovnakých situáciách sa s osobami bude rovnako zaobchádzať. V danom prípade teda musí z oboch rozhodnutí správnych orgánov vyplývať, prečo mal. I. O. nebola prijatá do 1. ročníka základnej školy a ďalších 110 detí, ktoré boli do tejto základnej školy prijaté boli zapísané do 1. ročníka. Z uvedeného rozhodnutia musia vyplývať jasné a zrozumiteľné kritériá, na základe ktorých bolo rozhodované o jednotlivých deťoch pri ich do 1. ročníka základnej školy.

39.

Princíp rovnosti sa musí pri výkone verejnej moci presadzovať vždy. Odporúčanie CEM/Rec(2007)7 v článku 3 bode 1 explicitne uvádza, že orgány verejnej správy konajú v súlade s týmto princípom.

Ide o kogentné pravidlo, ktoré znamená, že v objektívne rovnakých situáciách rozhodovacia činnosť verejnej správy nemôže vykazovať rozdielnosť. Podľa článku 3 bodu 2 tohto odporúčania orgány verejnej správy musia zaobchádzať so súkromnými osobami, ktoré sa nachádzajú v rovnakej situácii, rovnakým spôsobom. Na druhej strane to však neznamená, že orgány s náležitou starostlivosťou nezohľadňujú a spravodlivo neposudzujú každý individuálny prípad s použitím platných právnych predpisov. Princíp teda sám o sebe v praxi nevylučuje, aby správne orgány rozhodovali s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu.

40.

Cieľom princípu rovnosti je predchádzať nerovnakému zaobchádzaniu s osobami a súčasne zabezpečiť, aby sa s osobami nachádzajúcimi sa v tej istej skutkovej a právnej situácii zaobchádzalo rovnako, resp. obdobne.

41.

S princípom rovnosti je rovnako spojený a veľmi úzko aj zákaz diskriminácie. Princíp rovnosti je všeobecnejší.

42.

V súvislosti s preskúmavaním rozhodnutia, krajský súd poukazuje aj na to, že každý má právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Toto právo je zakotvené v článku 36 ods. 1 Listiny a v článku 46 ods. 1 SR. Chápe sa ako nevyhnutná súčasť práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru, a to v najužšom vzťahu k materiálnej rovine rozhodnutia na jednej strane a zárukám ochrany práv materiálnych a realizácia práv procesných účastníkov konania na strane druhej. Obsah práva účastníka správneho konania na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu predstavuje jeho právo na to, aby rozhodnutie obsahovalo odôvodnenie, v ktorom správny orgán zrozumiteľne, logicky a dostatočne vysvetlí, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vzal do úvahy, aký skutkový stav na základe nich zistil, alebo tento skutkový stav posúdil z vecného hľadiska a po právnej stránke, pritom vyjadril svoje stanoviská ku skutočnostiam a argumentom a dôkazom, ktoré účastníci v konaní uplatnili, prípadne navrhli. V danom prípade teda argumentácia žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu, že dôvodom pre neprijatie boli kapacitné možnosti školy, pričom správne orgány bez dlhšieho vo svojich rozhodnutiach nevysvetlili, prečo rozhodovali v prípade žalobkyne tak, že iné deti boli do 1. ročníka základnej školy zapísané a žalobkyňa zapísaná nebola, je možné posudzovať ako nedostatočne odôvodnené rozhodnutia vo vzťahu ku kritériám, ktoré boli hodnotené pri tomto výbere.

43.

Z uvedeného dôvodu preto krajský súd uznal námietku žalobkyne, že rozhodnutia sú nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné za dôvodnú.

44.

V súvislosti s námietkou týkajúcou sa zaujatosti osoby, ktorá rozhodovala v druhom stupni, tak krajský súd poznamenáva, že podľa názoru krajského súdu v danom prípade išlo o námietku, ktorá vyvoláva určité pochybnosti o zákonnom postupe žalovaného pri posudzovaní odvolania prvostupňového správneho orgánu, keďže z obsahu spisového materiálu, ako aj z námietky žalobkyne jednoznačne vyplýva, že v prvom stupni rozhodovala o žiadosti maloletej riaditeľka školy, ktorá je manželkou vedúceho školského odboru Mesta Šamorín, pričom Mesto Šamorín v danom prípade rozhodovalo ako druhostupňový správny orgán.

45.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje, že tento neštandardný postup, spočíva v tom, že ako sa vyjadril aj sám právny zástupca žalovaného na pojednávaní, že školský odbor Mesta Šamorín má len jednu osobu a tou práve je pán S. S., ktorý je manželom riaditeľky základnej školy JUDr. O. S., ktorá rozhodovala v prvom stupni. Argumentácia žalovaného, že dané druhostupňové rozhodnutie podpisoval primátor je logická, avšak z praxe rozhodovania kedy podpisuje rozhodnutie štatutár obce, resp. mesta je zrejmé, že tieto rozhodnutia tento štatutár nevypracováva a pripravujú mu ho príslušné odbory a v danom prípade je to školský odbor, a teda školský odbor Mesta Šamorín, ktorý má len jedného zamestnanca, ktorým je práve S. S., teda je zrejmé, že prípravu takéhoto rozhodnutia vykonávala práve táto osoba. Právny zástupca žalovaného sa túto skutočnosť snažil ospravedlniť tým, že primátor v danom prípade má svojich zamestnancov, ktorí takéto rozhodnutia posudzujú, čo však z pohľadu krajského

súdu vyznieva nelogicky, pretože z dlhoročnej praxe a skúsenosti z preskúmavania postupov správnych orgánov je zrejmé, že práve príslušný odbor takéto rozhodnutie vypracováva a predkladá ho samotnému štatutárnemu zástupcovi obce, či mesta.

46.

Podľa názoru krajského súdu by bolo potrebné v ďalšom konaní v prípade, že bude rozhodovať o odvolaní riaditeľky, opätovne žalovaný túto skutočnosť zohľadniť a zabezpečiť, aby takéto rozhodnutie bolo vydané tak, aby neboli žiadne pochybnosti o zaujatosti pracovníka, ktorý bude rozhodovať v rámci druhého stupňa správneho konania, a ktorý bude toto rozhodnutie predkladať primátorovi na podpis.

47.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

48.

O trovách konania rozhodol súd podľa , keď procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

49.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.