Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16P-26-2021.pdf
PDF · 146.62 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/26/2021
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľky: A.. C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B., Z. XXXX/X, toho času X. B., H. L. XX, zastúpená: Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s. r. o., so sídlom v Nových Zámkoch, Turecká 36, IČO: 47 258 250, proti manželovi: A.. R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B., F. XXXX/XXX, zastúpený JUDr. Martinom Gancznerom, advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, Forgáchova bašta 7, IČO: 42 117 097, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode: C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B., Z. XXXX/X, toho času X. B., H. L. XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo A.. C. F., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX a A.. R. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 01.12.2001 v Nových Zámkoch, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Nové Zámky, vo zväzku 39, ročník 2001, na strane 92, pod poradovým číslom 190, r o z v á d z a.
II. Súd schvaľuje dohodu rodičov, v zmysle ktorej maloleté dieťa: C. F., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke od právoplatnosti rozsudku. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa: C. F., nar. XX.XX.XXXX sumou 350 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
IV. Rodičia uzavreli dohodu, v zmysle ktorej otec má p r á v o sa s maloletým dieťaťom: C. F., nar. XX.XX.XXXX stýkať
- každý nepárny týždeň od štvrtka od 14.00 hod. do pondelka do 08.00 hod. tak, že si dieťaťa prevezme v školskom zariadení a po skončení styku odovzdá do školského zariadenia, prípadne si dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku dieťa odovzdá v mieste bydliska matky.
- každý rok počas Vianoc dňa 24.12. od 10.00 - 17.00 hod. a dňa 26.12. od 10.00 - 20.00 hod.
- počas letných prázdnin v mesiaci júl od 01.07. od 10.00 hod. do 14.07. do 20.00 hod. a v mesiaci august od 01.08. od 10.00 hod. do 14.08. do 20.00 hod. tak, že si otec dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku dieťa odovzdá v mieste bydliska matky.
Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
VI. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky trovy štátu vo výške 16,80 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 08.04.2021 domáhala rozvodu manželstva s manželom, pretože ich manželstvo je len formálne a neplní svoj účel, z dôvodu úplného citového odcudzenia zo strany navrhovateľky. Ohľadne práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode navrhla dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch od nedele do nedele s tým, že obaja rodičia budú mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otec bude prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 200 eur mesačne. Pred otvorením pojednávania matka mal. dieťaťa uviedla, že sa zmenila situácia vo vzťahu k úprave práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, a preto mal. dieťa žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať na platenie výživného vo výške 350 eur mesačne.
2. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Ohľadne zverenia mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matke sa rodičia dohodli a zároveň sa dohodli na úprave styku. Sporná zostala výška výživného s tým, že otec žiadal určiť výživné vo výške v rozpätí od 250 - 300 eur.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením predložených listinných dôkazov, a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Účastníci uzavreli manželstvo 01.12.2001, u oboch manželov sa jedná o manželstvo prvé a posledné spoločné bydlisko mali na adrese: X. B., F. XXXX/XXX. Z manželstva pochádza jedno mal. dieťa: C. F., nar. XX.XX.XXXX.
5. Navrhovateľka vo svojej výpovedi upresnila, že na návrhu trvá. Manželstvo uzavreli v roku 2001 pred 20 rokmi. Po roku sa im narodila dcéra G. a bývali v X. B. na Z. ulici. Manžel bol stále v práci, cez leto chodil sám k moru. Odôvodňoval to tým, že musí pracovať, aby si mohli kúpiť rodinný dom. Na materskej s dieťaťom bola 3 roky. Po 3 rokoch kúpili rodinný dom v X. B. na F. XXX, ktorý úplne prerobili, zmenili dispozične, vymenili kúrenie, vodu, všetko. Dom bol ohodnotený na 3 mil. Sk. 1/3 vyplatili bratovi manžela, 1/3 rodičom a 1/3 predstavovala dedičstvo manžela. Brat manžela bol vyplatený naraz, pretože v tom čase staval dom na S. ulici a manželovým rodičom boli vyplácané finančné prostriedky mesačne, kým bývali v ich byte na Z., kde mali právo doživotného bývania. Prepis vlastníctva domovej nehnuteľnosti sa uskutočnil vtedy, keď sa vyplatili finančné prostriedky bratovi manžela, t. j. pred 15 rokmi. Dom bol napísaný do výlučného vlastníctva manžela na základe darovacej zmluvy, kedy zobral manžel rodičov k notárovi. Dozvedela sa o tom až neskôr a manželovi povedala, že je to nefér a chce odísť. Nepáčilo sa mu to, vyhrážal sa tým, že jej zoberie dieťa. Manžel nechcel, aby nadobúdala akýkoľvek majetok hnuteľný alebo nehnuteľný s odôvodnením, že sa to napíše na firmu, čím sa bude znižovať daňový základ. Počas manželstva nikde nechodila, bola doma. Na diskotéke bola raz, vrátila sa o 12-tej v noci, s čím mal tiež problém. Následne sa starala len o rodinu a chod domácnosti. Počas manželstva boli na dvoch alebo troch dovolenkách. Keď manžel kričal, bolo to neznesiteľné, nejednalo sa o bežný krik. Nezhody vyvrcholili v marci 2021, kedy musela odísť do obce Z., aby sa postarala o svojho imobilného otca a deti nechala na manžela. Manžel jej po 4 dňoch zavolal, že deti sú zlé, neakceptujú ho a už nechce s nimi byť a odišiel. Po návrate matky z nemocnice dňa 10.03.2021 sa vrátila domov a následne manžel odišiel s tým, že ide upratovať byt na Z. ulicu. Neprišiel celý víkend, až dňa 17.03.2021 v deň svojich narodenín a povedal deťom, že sa už nevráti, odchádza preč. I predtým sa stávalo, že manžel celé víkendy bol mimo domu a venoval sa svojim koníčkom a športovaniu spolu so svojou kamarátkou. Po týchto udalostiach sa jednoznačne rozhodla ukončiť manželstvo, o čom manžela informovala. Zaujímala ho iba otázka úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu. Povedala mu, že chce, aby bolo mal. dieťa zverené do jej starostlivosti, s čím nesúhlasil. Trval na striedavej starostlivosti a na základe toho došlo k zmene úpravy práv a povinností tak, ako je uvedené v návrhu. Po prevzatí návrhu prišiel domov, bol nahnevaný, kričal a povedal, že sa má do 48 hodín vysťahovať. Našla si výborný podnájom, kde mohli ísť aj so psom, avšak keď to manželovi oznámila, opäť kričal, nesúhlasil s tým, všetko sa to odohrávalo za prítomnosti detí, ktoré to veľmi ťažko znášali. Následne zostali žiť v rodinnom dome a nevedeli, kedy manžel príde. Intímne sa nestýkajú asi 5 rokov od obdobia, ako bola na školení a volali jej z nemocnice, že manžel je hospitalizovaný. Zľakla sa, vedela, že jednal z nemeckým partnerom, čo bolo náročné. Vtedy sa s manželom dohodli, že budú žiť spolu len kvôli deťom a bude rešpektovať, ak nebude mať záujem o intímne spolužitie s ním. Po vykonanom dokazovaní žiadala návrhu na rozvod manželstva vyhovieť.
5.1 Právny zástupca navrhovateľky žiadal návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva vyhovieť, vzhľadom na vykonané dokazovanie a súhlasné stanovisko manžela.
6. Manžel vo svojej výpovedi upresnil, že s rozvodom súhlasí. K ich manželstvu uviedol, že sa zobrali a mali nedorozumenia od začiatku. Snažil sa rodinu finančne zabezpečiť, pracoval a za pomoci svojich rodičov začal podnikať a získal určité kontakty v Nemecku. Najprv pracoval v PD Zbrojníky vo vzdialenosti 50 km od trvalého bydliska. Odchádzal skoro ráno a chodil neskoro, práca bola neobmedzená z dôvodu poľnohospodárskej činnosti. Nepoprel, že v tom čase sa nestaral o dieťa toľko ako matka. Mali rozdielne názory i na starostlivosť o mal. deti. Už keď sa narodila dcéra, nezhodli sa na mene, následkom čoho vznikali hádky a prejavoval sa aj vplyv svokrovcov. Bol na dovolenke na jachte, keďže venuje filmovaniu, spravil video a navrhol manželke, aby išli aj ako rodina, s čím ona nesúhlasila kvôli veku dieťaťa. I v tejto časti mali rozdielne názory. Pred uzatvorením manželstva nadobudol členské práva a povinnosti k 2- izbovému bytu na Z. X v X. B.. Po uzavretí manželstva ich vyzvali, aby byt odkúpili. Tento byt odkúpili do BSM a dohodli sa, že keď dcéra nadobudne plnoletosť, tak jej ho darujú, k čomu aj prišlo. Uvedený byt je na mene dcéry. Rodičia sa rozhodli za života rozdeliť majetok a rodinný dom, v ktorom bývali, prepísali na neho darovacou zmluvou, nebolo to na silu a následne vyplatil svojho súrodenca. V podstate s tým manželka súhlasila a boli dohodnutí tak, že každý z nich bude mať majetok vo výlučnom vlastníctve, ktorý nadobudne po svojich predkoch titulom daru alebo dedenia. Každý z nich mal z týchto dôvodov svoj účet a spravoval finančné prostriedky sám, nemali spoločný účet. V marci 2011 sa im narodil mal. syn, ktorého oživovali, bol pri pôrode a z týchto dôvodov sa chce o dieťa intenzívne starať a venovať sa mu. Prispôsobil tomu i svoje pracovné povinnosti, odkúpil podiely a je 100 % vlastníkom spoločnosti. Upravil chod firmy a zisk je z provízií. Má viac času pre rodinu. Nezhody boli od začiatku a mali nezhody i v intímnom živote. Ich manželstvo je formálne, v podstate tak ako uviedla navrhovateľka asi 5 rokov. Snažili sa ho udržať v ostatných rovinách len kvôli deťom.
6.1 Právny zástupca manžela v záverečnej reči uviedol, že manžel s rozvodom súhlasí, a preto navrhol návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva vyhovieť.
7. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
8. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
10. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
11. V § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, respektíve rodiny založenej manželstvom. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t. j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný.
12. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva je dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú hlboko, vážne a trvalo narušené a nie je tu predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov je formálne posledných 5 rokov, odkedy sa účastníci intímne nestýkajú a zotrvali v manželstve len kvôli deťom, čo obaja uznali a nepopreli. Postupom času došlo u navrhovateľky k úplnému citovému odcudzeniu a aj keď nebolo jednoznačne preukázané, že manžel nadviazal mimomanželskú známosť, nepoprel, že sa jedná o priateľku, čo rovnako negatívne poznačilo manželské spolužitie. Manželstvo účastníkov neplní ani jednu z funkcií stanovených v Zákone o rodine, pretože v čase rozhodovania súdu účastníci nevytvárajú spoločne zdravé rodinné prostredie pre nich a ich deti, pretože už nebývajú v spoločnej domácnosti. Intímne sa nestýkajú 5 rokov a spoločne nehospodária od uzatvorenia manželstva, pretože každý z nich mal svoj účet, z ktorého uhrádzal výdavky v zmysle vzájomnej dohody. Zistené príčiny rozvratu manželstva, a to úplné citové odcudzenie navrhovateľky pre správanie manžela, ktoré nie sú len prechodného charakteru, boli dôvodom na vyhovenie návrhu, a preto súd po vykonanom dokazovaní vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia s dôrazom na súhlasné stanoviská účastníkov ohľadne rozvodu, návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel a ich manželstvo rozviedol, pretože obnovenie manželského spolužitia do úvahy neprichádza.
13. Z potvrdenia o čistom mesačnom príjme otca bez pečiatky a podpisu zamestnávateľa za obdobie od 06/2020 do 06/2021 mal súd preukázané, že otcovi bola vyplatená čistá mzda vo výške 6 134,61 eur, čo mesačne v priemere predstavuje sumu 511 eur.
13.1 Z daňového priznania z dani z príjmov právnickej osoby na spoločnosť O. V. spol. s r. o. X. B., L. X za rok 2019 mal súd preukázané, že základ dane znížený o odpočet výdavkov predstavoval sumu 31 755,76 eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 2 646 eur.
13.1.1 Z daňového priznania za rok 2020 mal súd preukázané, že základ dane znížený o odpočet výdavkov predstavoval sumu 45 228,39 eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 3 769 eur.
13.1.2 Z účtovnej uzávierky ku dňu 31.12.2020 vyplýva, že peniaze a účty v bankách sú vo výške 114 041 eur a ostatné krátkodobé záväzky vo výške 214 068 eur.
13.2 Rozpis výdavkov otca týkajúce sa nákladov na dom, zálohové platby plyn 98 eur, voda 80 eur, elektrina 111 eur, výdavky na byt nájomné 140 eur.
13.3 Potvrdenie o čistom mesačnom príjme matky za obdobie od 09/2020 do 06/2021, z ktorého mal súd preukázané, že jej bola vyplatená čistá mzda vo výške 4 372,46 eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 437 eur. Začiatok pracovaného pomeru 29.09.2020 s tým, že pracovný pomer naďalej trvá u posledného zamestnávateľa.
13.3.1 Potvrdenie o čistom mesačnom príjme matky u ďalšieho zamestnávateľa za obdobie od 06/2020 do 03/2021, z ktorého mal súd preukázané, že matke bola vyplatená čistá mzda vo výške 2 559,07 eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 284 eur.
13.4 Nájomná zmluva o prenájme, ktorú uzatvorila matka mal. dieťaťa s prenajímateľom s terajším zamestnávateľom dňa 01.06.2021. Predmetom prenájmu je byt v budove reštaurácie C., nachádzajúci sa na 2. poschodí, ktorý má 2 izby, kuchyňu a kúpeľňu, výška nájomného dohodou v sume 300 eur, kde nie sú zahrnuté úhrady spojené s užívaním bytu, ktoré sú spolu vo výške 50 eur, elektrina, plyn, voda.
13.5 Úhrada poistného vo výške 67,62 eur, poistenie plnoletého dieťaťa vo výške 33,81 eur a v rovnakej sume mal. dieťaťa v poisťovni Generali La Vita.
13.6 Správa kolízneho opatrovníka zo dňa 28.06.2021 (č. l. 66), z ktorej mal súd preukázané, že kolízny opatrovník vykonal dňa 1.6.2021 na adrese F. č. XXX, X. B. šetrenie pomerov v domácnosti rodičov, kedy v čase šetrenia boli prítomní matka, otec, maloletý C. a dospelá dcéra G.. Šetrením pomerov bolo zistené, že v spoločnej domácnosti žije matka A.. C. F., nar. XX.XX.XXXX, maloletý C. a dospelá sestra G. F., nar. XX.XX.XXXX. Nehnuteľnosť je vo vlastníctve otca. Dom pozostáva zo štyroch izieb
s kuchyňou, ktorá je spojená s obývacou izbou a jedálňou. Maloletý C. má v dome vlastnú izbu, ktorá je zariadená posteľou, písacím stolom a sektorovým nábytkom, a je prispôsobená jeho aktuálnym potrebám. Domácnosť je účelne a moderne zariadená. Hygiena a čistota domáceho prostredia bola na veľmi dobrej úrovni. Mesačné náklady na bývanie so všetkými réžiami činia 350 eur mesačne, tieto výdaje hradí otec. Matka pracuje ako účtovníčka pre spoločnosť Jolly club s.r.o. a zarobí približne 700 eur mesačne Otec dieťaťa A.. R. F., nar. XX.X.XXXX je konateľom vlastnej firmy O. V. s.r.o. a zarobí približne 400 eur mesačne. Matka sa v rámci šetrenia vyjadrila, že naďalej trvá na podanom návrhu, ak to bude v záujme maloletého dieťaťa. Vyjadrila sa, že pri striedavej osobnej starostlivosti by sa chcela striedať s otcom dieťaťa na adrese F. č. XXX, X. B., nakoľko tam deti majú svoje zázemie a nechcela by ich traumatizovať striedaním domácností. Dôvodom návrhu, ktorý podala, bolo, že maloletý s otcom boli spätý, spoločne chodili na futbalové tréningy a zápasy, a myslela si, že ich vzťah je na dobrej úrovni a dieťa by v tom čase so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasilo. Avšak po odchode otca zo spoločnej domácnosti sa prestal maloletý C. s otcom stýkať, nechcel s otcom tráviť čas a chodiť na futbal. Maloletý sa matke vyjadril, že by chcel ostať v jej starostlivosti. Matka si aktívne hľadá štvorizbový podnájom, ktorý by vyhovoval pri striedavej osobnej starostlivosti maloletého C.. Otec maloletého dieťaťa sa vyjadril, že súhlasí s podaným návrhom. V predrozvodovej situácii sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti do bytu na adrese Z. 9, X. B., ktorý je v jeho vlastníctve. S maloletým C. trávi voľný čas a komunikácia medzi nimi je bezproblémová. Jeho predstava realizácie striedavej osobnej starostlivosti by bola taká, že by sa vrátil späť do nehnuteľnosti na F. ulici č. XXX v X. B., a matka by si našla podnájom, kde by si maloleté dieťa zobrala počas jej realizácie striedavej osobnej starostlivosti. Kolízny opatrovník vykonal počas šetrenia v domácnosti pohovor s maloletým dieťaťom bez prítomnosti rodičov. S vyhotovením zvukového záznamu o priebehu pohovoru mal. C. nesúhlasil. Maloletý bol rodičmi informovaný o podanom návrhu. Dieťa bolo kolíznym opatrovníkom oboznámené o jeho funkcii a jeho zastupovaní na prebiehajúcom súdnom pojednávaní. Maloletý C. bol v čase šetrenia riadne zaopatrený, čisto a primerane oblečený, uvoľnený, trochu horšie sa mu komunikovalo, uviedol, že radšej sa vyjadruje písomne. Maloleté dieťa uviedlo, že otec mu až tak nechýba odkedy odišiel zo spoločnej domácnosti, nakoľko naňho zvykol kričať. Má rád oboch rodičov rovnako, no želal by si ostať v starostlivosti matky a cez víkendy by chcel trávil čas s otcom. Rád by s otcom naďalej chodil na rôzne výlety a na futbal, avšak momentálne ho futbal nudí . Kolízny opatrovník položil maloletému dieťaťu otázku, či si vie prestaviť priebeh striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňovom intervale, k čomu sa vyjadril, že nie, no rád by si to vyskúšal.
13.6.1 Z doplňujúcej správy kolízneho opatrovníka zo dňa 17.08.2021 (č. l. 89) mal súd preukázané, že kolízny opatrovník dňa 10.8.2021 vykonal šetrenie pomerov na strane matky na adrese H. L.. XX, X. B.. Matka má k dispozícii dvojizbový byt, ktorý má v podnájme. V domácnosti matka býva s maloletým C., niekedy k nej príde prespať aj staršia dcéra G. F., nar. XX.XX.XXXX. V byte sa nachádza obývacia izba s rohovým rozťahovacím gaučom so sektorovým nábytkom a televízorom, ďalšia z miestností je kuchyňa s príslušenstvom, kúpeľňa je zariadená potrebným sanitárnym vybavením. Maloletý C. má k dispozícii vlastnú izbu, ktorá je zariadená posteľou, písacím stolom a vstavanou skriňou. Izba je zariadená pre potreby a pokojný spánok maloletého dieťaťa. Matka dieťaťa nemá vlastnú izbu, spí v obývacej izbe, k čomu sa vyjadrila, že je to pre ňu zatiaľ postačujúce. Byt bol účelne zariadený pre potreby rodiny, hygiena a čistota domáceho prostredia bola na veľmi dobrej úrovni. Mesačné výdavky na bývanie činia 300,00 eur nájomné a 50,00 eur náklady na energie. Ďalej sa matka vyjadrila, že aktívne hľadá väčší podnájom, nakoľko chce aby deti aj ona mali zabezpečený väčší komfort. Matka pracuje vo firme Jolly club s.r.o a jej mesačný príjem je cca 700,00 eur mesačne. Okrem toho poberá rodinné prídavky na jedno dieťa v sume 25,50 eur mesačne. Momentálne pracuje ako zamestnanec, má prerušenú živnosť. Z vykonaného šetrenia vyplýva, že matka má vytvorené vhodné bytové a sociálne pomery pre výchovu maloletého C..
13.7 Zo správy referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 20.08.2021 (č. l. 92) po konzultáciách s rodičmi a mal. dieťaťom bolo preukázané, že nedokončený proces psychorozvodu negatívne zasahuje do vzájomnej komunikácie rodičov. Odlišné postoje rodičov k úprave styku a všeobecne odlišné výchovné postoje rodičov sťažili hľadanie spoločnej dohody, s ktorou by obaja súhlasili. Napokon sa rodičia dohodli na úprave práv a povinností vo forme zverenia mal. do starostlivosti matky a s rozšírenou úpravou styku otca s dieťaťom, a to každý druhý týždeň od štvrtka do pondelka. Táto forma úpravy styku sa javí byť v záujme mal. a aktuálne nevnímajú kontraindikácie, ktoré by mohli narušiť zdravý harmonický vývin dieťaťa. Rodičia boli edukovaní o ich pôsobení na mal. dieťa, aby v čo najmenšej miere negatívne vplývali na zdravý psychický vývin dieťaťa. Je na rodičoch, ako budú aplikovať svoje rodičovské zručnosti a kompetencie v najlepšom záujme mal. v bežnom živote.
13.8 Pohyby na bežnom a firemnom účte otca z peňažného ústavu Tatrabanka (č. l. 123 - 153 a 164
- 205).
13.9Výpisy z osobného účtu matky v peňažnom ústave Slovenská sporiteľňa (č. l. 102 - 122).
14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
15. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť sa na o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
16. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
17. Citované ustanovenie § 25 Zákona o rodine je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 24, keďže sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).
18. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 ústavy. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2010, č. k. I. ÚS 120/2010-15).
19. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená (nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15).
20. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitosti na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča je najmä, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičov, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti je okrem iného, aby vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1997).
21. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
23. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
24. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
25. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
26. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
27. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
28. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
30. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
31. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
32. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
33. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
34. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.
35. S rozvodom je spojené konanie i ohľadne úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode podľa § 100 CMP. Po vykonanom dokazovaní s poukazom na vyjadrenie mal. dieťaťa, ako aj závery referátu poradensko-psychologických služieb rodičia uzavreli dohodu, v zmysle ktorej sa mal. dieťa zveruje do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd dohodu rodičov schválil podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, pretože mal za to, že uvedená dohoda rešpektuje právo mal. dieťaťa a zohľadňuje jeho najlepší záujem. Počas konania sa rodičia dohodli i na úprave styku otca s mal. dieťaťom, ktorá sa stala súčasťou rozsudku vzhľadom na to, že počas styku má otec právo realizovať zákonné povinnosti vyplývajúce mu z § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine a rozvíjať citové väzby medzi ním a mal. dieťaťom. Rodičovská dohoda je súčasťou rozsudku podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine.
36. Sporným medzi rodičmi zostalo výživné, pretože po navrhovanej zmenenej úprave práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, matka žiadal určiť výživné vo výške 350 eur vzhľadom na vyčíslené potreby mal. dieťaťa a finančné možnosti otca.
Otec s návrhom matky nesúhlasil, čo odôvodňoval vekom mal. dieťaťa s tým, že je ochotný prispievať i nad rámec výživného a uhrádzať jednorazové výdavky, napr. týkajúce sa futbalu tak ako doteraz a žiadal určiť výživné v rozpätí od 250 - 300 eur.
37. Matka mal. dieťaťa vo svojej výpovedi upresnila, že pracovala ako živnostníčka účtovníčka 15 rokov a následne prerušila živnosť a zamestnala sa. Jej príjem podľa vlastného vyhlásenia bol asi 700 eur mesačne. Z príjmu uhrádzala stravu, hygienické potreby, oblečenie pre deti, hračky, čo bolo potrebné a drobné výdavky do domácnosti, poháre, hrnce, uteráky, posteľné prádlo, skrinky do kúpeľne, práčku, sušičku. Ostatné náklady uhrádzal manžel. Nie je evidovaná v žiadnej odbornej ambulancii. Mal. dieťa C. v šk. roku 2021/2022 nastúpilo do 5. ročníka ZŠ na P. ulici. Výdavky na školu: školské pomôcky 25 eur, strava 5 eur na deň, spolu 150 eur, oblečenie a obuv 60 eur, hygienické potreby 15 eur, hračky 15 eur. Životné poistenie 33 eur, stavebné sporenie 21 eur od narodenia. Mal. dieťa je členom futbalového klubu, mesačný poplatok 20 eur, letné kopačky 70 - 100 eur, halovky 70 - 100 eur, dresy, štucne, fľaše 20 eur, náklady na pohonné hmoty ohľadne účasti na turnajoch 30 eur. Alikvotná časť nákladov na bývanie 175 eur. Dieťa nie je evidované v žiadnej odbornej ambulancii. Otec je jediným spoločníkom a konateľom v spoločnosti. Jeho príjmy sú podľa nej neobmedzené. Ak vybral peniaze, jednalo sa o osobnú potrebu. Otec si platí životné poistenie štvrťročne 2 000 eur. Sponzoroval futbalový klub a raz jej hovoril, že je to 4 000 eur ročne a po zápase platil obed celému klubu. Z týchto dôvodov žiadala určiť výživné vo výške 350 eur mesačne.
37.1 Právny zástupca matky po vykonanom dokazovaní v záverečnej reči ohľadne výživného uviedol, že má za to, že príjem otca mu umožňuje platiť výživné v zmysle návrhu matky vo výške 350 eur i s poukazom na preukázané pravidelné mesačné výdavky na mal. dieťa vo výške 494 eur. Aj keď nebolo možné presne zistiť čistý mesačný príjem otca, mesačný príjem jeho spoločnosti za rok 2020 bol vo výške 3 700 eur. Otec nepoprel pohyby na účte a zároveň z uvedeného vyplýva, že nedisponuje žiadnou hotovosťou, aj napriek tomu mesačne podporoval futbalový klub sumou 200 - 250 eur. Na účte spoločnosti v pokladni by podľa udania otca mala byť suma 75 000 eur. Je nelogické, aby vyberal z účtu firmy finančné prostriedky v hotovosti a vkladal ich do pokladne, kde už má 75 000 eur. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že akúkoľvek transakciu nad 5 000 eur je možné realizovať len na účet a nie v hotovosti. Z daňového priznania za rok 2020 na str. 3, riadok 42 ostatné dlhodobé záväzky 214 068 eur. Tieto údaje sú odlišné od bankových úverov, výdavkov na zamestnancov a od daňových záväzkov, ktoré sú v predchádzajúcich kolónkach. Uvedená suma je použiteľná na vypožičanie finančných prostriedkov s. r. o. Otec za obdobie od 08/2020 do 02/2021 použil 2 000 eur na stávkovanie a rovnako platil vysoké niekoľkotisícové sumy na poistenie v spoločnosti Generali. V žiadnom prípade nie je možné uznať výdavok vo výške 800 eur pre účtovníčku. Finančné možnosti otca zodpovedajú navrhovanému a žiadanému výživnému s tým, že ak otec zaplatí sumu 350 eur a matka prispeje sumou vo výške 1/3 spolu s rodinnými prídavkami, bude matka schopná pokryť vyčíslené pravidelné mesačné výdavky na mal. dieťa.
38. Otec mal. dieťaťa vo svojej výpovedi uviedol, že z jeho príjmov uhrádzali režijné náklady na dom a byt. Rodinný dom bol zrekonštruovaný asi pred 12 rokmi. Veľa vecí sa robilo svojpomocne. Rekonštrukcia stála asi 4 000 - 5 000 eur. Okrem toho vyplácal z firmy na účet výplatu vo výške 1 500 - 2 000 eur. Z tejto sumy vyplácal 800 eur účtovníčke. Na život mu zostane po zaplatení výdavkov 1 000 - 1 500 eur. Jediným výdavkom je udržiavanie futbalového klubu, ktorý navštevovalo ich mal. dieťa. Venuje sa tomuto klubu i sám a trávi tam veľa času a finančne ho podporuje mesačne sumou okolo 200 - 250 eur. Jedná sa o súkromný klub, keďže má skúsenosti s manažovaním, venuje sa tomu, patrí to i medzi jeho záľuby, je tam asi 50 detí. Nie je evidovaný v žiadnej odbornej ambulancii, nemá výdavky so svojim zdravotným stavom. Otec zdôraznil, že jeho čistý mesačný príjem bol vo výške 2 500 eur, tak ako to vyplýva z výpisov z účtov, z ktorého uhrádzal náklady na bývanie v rodinnom dome a byte dcéry spolu vo výške 429 eur a účtovníčke sumu 800 eur, ktorá je momentálne na materskej dovolenke a tak je to výhodnejšie. Jeho zmluva o životnom poistení bude ukončená ku dňu 31.12.2021, v zmysle ktorej by mu mali byť vyplatené finančné prostriedky vo výške 70 000 eur, kde navrhol, aby boli vyplatené matke mal. dieťaťa, pretože sa dohodli, že tieto peniaze budú použité na kúpu bytu pre mal. dieťa.
38.1 Právny zástupca otca mal. dieťaťa v záverečnej reči uviedol, že v žiadnom prípade nerozporuje, že by otec nedisponoval finančnými prostriedkami, avšak nesúhlasí s oprávnenými potrebami 10 ročného dieťaťa vo výške 500 eur. Mal za to, že adekvátne sú výdavky vo výške 380 eur. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že otec bude mať výdavky na mal. dieťa po dobu 1/3 v mesiaci a ak ešte bude platiť výživné
v zmysle návrhu, výživné by predstavovalo sumu 510 eur. Táto suma je privysoká a nie je možné potom zistiť, aké výživné bude požadované, keď dieťa nastúpi na strednú školu. Otec navrhol určiť primerané výživné v rozpätí od 250 - 300 eur s poukazom na preukázané potreby mal. dieťaťa vo výške 380 eur.
39. Kolízny opatrovník mal. dieťaťa pre prípad rozvodu ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností navrhol rozhodnúť v zmysle dohody rodičov, ktorú vníma pozitívne a nevyplývajú z nej žiadne kontraindikácie. Zdôraznil, že uvedená dohoda je v záujme mal. dieťaťa i v prospech jeho zdravého psychického a fyzického vývinu. Zároveň navrhol i vzhľadom na vykonané dokazovanie, aby rodičia spolupracovali na vzájomnej kooperácii, dieťa na styk riadne pripravovali a aby mal. dieťa uvedené nevnímalo ako záťaž ale ako význam, ktorý je týmto stykom sledovaný s tým, že styk by mal prebehnúť v príjemnej atmosfére účastníkov. Výživné žiadal určiť vo výške 350 eur s tým, že táto suma vychádza z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa. Reflektuje schopnosti a možnosti rodičov. Po zaplatení výživného otcovi zostane primeraná suma na zabezpečenie vlastnej reprodukcie pracovnej sily. V neposlednom rade dieťa má právo na životnú úroveň, akú má v tomto prípade otec.
40. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že čistý mesačný príjem matky je vo výške 700 eur a nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Čistý mesačný príjem otca je min. vo výške 2 500 eur, tak ako to vyplýva z pohybov na jeho účte, čo v podstate uznal a nerozporoval s tým, že je výlučným vlastníkom domovej nehnuteľnosti. Otec dieťaťa je jediným spoločníkom spoločnosti O. V. spol. s r. o. X. B., ktorá vlastní motorové vozidlá a motocykle, ktoré užíva otec mal. dieťaťa. Z uvedeného vyplýva, že finančná situácia na strane otca je nepomerne lepšia a vyššia ako na strane matky a už len zo samotného príjmu je zrejmé, že príjem otca predstavuje zhruba 3,5 násobok príjmu matky. Súd i napriek tomu dáva do pozornosti, že daňový základ spoločnosti otca bol za rok 2020 vyšší ako v roku 2019 a po rozpočítaní na 12 mesiacov predstavoval sumu 3 769 eur. Ak otec mal. dieťaťa zaplatí z uznaného a nerozporovaného príjmu 2 500 eur určené výživné vo výške 350 eur, zostane mu suma postačujúca na pokrytie všetkých ostatných výdavkov bez akejkoľvek ujmy. Uznané výdavky otca predstavujú sumu 429 eur, ktorá pozostáva z nákladov na bývanie v rodinnom dome a výdavkov na byt dcéry rodičov. Výdavok otca vo výške 800 eur pre účtovníčku súd v žiadnom prípade neuznal a poukazuje na to, že sám otec uviedol, že vypláca účtovníčku zo svojho príjmu preto, že je to takto výhodnejšie, keďže je na materskej. Určené výživné z príjmu otca predstavuje len 14 %. Súd poznamenáva, že vychádzajúc z rozhodovacej praxe, výživné by sa malo pohybovať v rozmedzí 20 - 30 % čistého príjmu povinného rodiča. Je samozrejmé, že je to za celé obdobie vyživovacej povinnosti povinného rodiča, teda najskôr od času narodenia, najneskôr do času, kedy bude dieťa schopné samostatne sa živiť, a preto je potrebné mať na zreteli aj skutočnosť, že percentuálny pomer má zohľadňovať individuálne okolnosti prípadu ako aj vek mal. dieťaťa, čo v danej veci je 10 rokov, a teda nemôže byť hneď priznané maximálne možné výživné. V neposlednom rade súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že sám otec mal. dieťaťa uviedol, že je ochotný naďalej platiť dieťaťu všetky výdavky na futbal, nákup oblečenia a kopačiek. Vždy mu všetko kúpil a je ochotný podieľať sa aj na mimoriadnych výdavkoch. Kúpil to, čo bolo potrebné. Uvedené tvrdenie otca je však čiastočne v rozpore s jeho konečným vyjadrením ohľadne navrhovaného výživného v rozpätí od 250 - 300 eur s poukazom na to, že uznával preukázané potreby dieťaťa mesačne vo výške 380 eur, ktoré bližšie nezdôvodnil a mal výhrady voči výdavkom týkajúcich sa ošatenia, pretože ich uznal len vo výške 30 eur mesačne a zároveň mal výhrady voči nákladom na stravu počas dní, kedy by malo byť dieťa u neho v rámci realizovaného styku, čo za mesiac predstavuje 8 dní x 5 eur na deň, spolu 40 eur. Z týchto dôvodov sa súd s námietkami otca nestotožnil a jednoznačne zdôrazňuje, že výška výživného má odzrkadľovať i životnú úroveň povinného rodiča, čo je v danej veci zohľadnené. Pri určení výživného súd vychádzal z preukázateľných nevyhnutných mesačných výdavkov mal. dieťaťa, ktoré súd uznal a pozostávajú z výdavkov na školské pomôcky 25 eur, strava mesačne 150 eur, oblečenie, obuv 60 eur, hygienické potreby 15 eur, hračky 15 eur a alikvotná časť nákladov na bývanie 175 eur, čo spolu predstavuje sumu 440 eur. Súd nezapočítal do nevyhnutných mesačných výdavkov životné poistenie a stavebné sporenie. Ak otec dieťaťa zaplatí určené výživné vo výške 350 eur a matka prispeje na výživu mal. dieťaťa vzhľadom na jej príjem a zohľadnenú každodennú starostlivosť vo výške 110 eur, bude matka schopná pokryť všetky nevyhnutné výdavky mal. dieťaťa i životné poistenie a stavebné sporenie, pretože k tejto sume je potrebné ešte pripočítať rodinné prídavky vo výške 25,50 eur. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd určil výživné na mal. dieťa vo výške 350 eur vzhľadom na preukázané a uznané nevyhnutné mesačné výdavky na mal. dieťa a finančné možnosti otca s tým, že zároveň zohľadnil i tú skutočnosť, že obaja rodičia majú ešte vyživovaciu povinnosť voči plnoletému dieťaťu G. F., ktorú si plnia dobrovoľne v zmysle § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine.
41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože uvedený zákon na konanie o rozvod manželstva neustanovuje inak.
42. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.
43. Na návrh matky súd vyžiadal výpis z podnikateľského účtu otca z peňažného ústavu Tatra banka, a preto súd zaviazal matku na úhradu sumy 16,80 eur v zmysle faktúry č. 2862729 ako trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté deti alebo iná peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§44CMP).