Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-66-2021.pdf
PDF · 152.1 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/66/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151 proti žalovanému PANAMERA GROUP, s.r.o., so sídlom Pribinova 38, 960 01 Zvolen, IČO: 46 658 521, zast. JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen o zaplatenie 2.756,73 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č.k. 15Cb/17/2019-133 zo dňa 15. júna 2021 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č.k. 15Cb/17/2019-133 zo dňa 15. júna 2021 potvrdzuje.
II. Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.756,73 Eur do 3 dní od jeho právoplatnosti. V druhej výrokovej vete priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 30.10.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.756,73 Eur a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil vznikom škody, ktorú spôsobil žalovaný dňa 28.11.2018 pri vykonávaní výkopových prác na Haličskej ulici v Lučenci, keď poškodil NN káblové vedenie, pričom bola spísaná so žalovaným dohoda o úhrade škody po jej vyčíslení, ktorú žalobca vyčíslil vo faktúre č. 22050718 vo výške 147,60 Eur. Svoj nárok odôvodnil ďalej tým, že dňa 27.08.2018 žalovaný pri vykonávaní výkopových prác v Lučenci, Rúbanisko III. taktiež poškodil NN káblové vedenie a tiež bola spísaná dohoda o úhrade škody, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť po vyčíslení všetkých nákladov spojených s opravou poškodeného elektrického zariadenia a ktorú žalobca vyčíslil vo faktúre č. 22037518 zo dňa 23.10.2019 na sumu 2.609,13 Eur.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu nesúhlasil s uplatneným nárokom, pričom nepoprel vykonávanie výkopových prác v uvedených dňoch na miestach určených žalobcom a nepoprel ani doručenie faktúr od žalobcu. Tieto faktúry však žalovaný žalobcovi vrátil, keďže podľa jeho tvrdenia k poškodeniu káblov nedošlo jeho konaním a nezodpovedá za škodu, pričom namietal vznik samotnej škody a nepreukázanie predpokladov na vznik zodpovednosti za škodu. Tvrdil, že k vzniku škody nedošlo v dôsledku jeho činnosti, ale v dôsledku zle uloženého káblového vedenia, čo oznámil žalobcovi listom zo dňa 12.11.2018. Tvrdil, že kábel nebol uložený v správnej hĺbke, nebol prekrytý ochrannou fóliou, ani pieskovým zásypom. Vo vzťahu
k dohodám o úhrade spôsobenej škody namietal, že tieto neboli podpísaná žalovaným a namietal aj výšku uplatnenej škody.
4. Žalobca sa v priebehu konania k tvrdeniam žalovaného vyjadril tak, že škoda vzniknutá dňa 28.11.2018 bola v minimálnom rozsahu, preto nebola na miesto privolávaná polícia, avšak bola spísaná len dohoda o úhrade škody. Pri škode vzniknutej dňa 27.08.2018 bola už škoda väčšieho rozsahu, preto bola privolaná aj polícia, ktorá zdokumentovala vzniknutý stav a začala trestné stíhanie vo veci poškodzovania cudzej veci. Zo šetrenia príslušníkmi PZ vyplynulo, že škodu spôsobil zamestnanec žalovaného Y. V., pričom pri vykonaní výkopových prác boli vytýčené inžinierske siete, o čom bol vykonaný aj zápis z vytýčenia, v ktorom bola trasa kábla vytýčená a vyznačená červenou farbou a kolíkmi. Žalovaný teda vedel polohu a umiestnenie kábla a podľa žalobcu nie je rozhodujúca hĺbka, v ktorej bol kábel uložený. Žalovaný nepravdivo uvádzal, že kábel bol v hĺbke 40 cm, pričom z dokazovania vyplynulo, že sa nachádzali približne v hĺbke 80 cm. Žalobca poukázal na to, že kábel bol do zeme ukladaný v roku 1984 v súlade s vtedy platnou legislatívou. Po uplynutí viac ako 30 rokov v teréne mohli byť vykonané viaceré úpravy, čo mohlo okrem vplyvu poveternostných podmienok zmeniť na niektorých miestach hĺbku. Žalovaný však vedel trasu inžinierskych sietí, ktorá bola vopred vytýčená. Škoda vznikla pri prevádzkovej činnosti žalovaného, a to pri vykonávaní výkopových prác. Vznik škody pri týchto prácach vyplynul z výpovedí osôb, ktoré tieto výkopové práce vykonávali, ako aj ďalších svedkov a nesporná bola skutočnosť, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s vykonávaním výkopových prác. Žalovaný nepreukázal žiaden liberačný dôvod v zmysle § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a obmedzil sa len na tvrdenie, že káblové vedenie nebolo postavené v súlade s normami.
5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd vo veci pripojil aj vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva PZ Lučenec, odboru poriadkovej polícii OO PZ Lučenec, ČVS: ORP-760/LC- LC-2018. Z neho okrem iného vyplýva, že pri ohliadke dňa 27.08.2018 o 11.10 hod. bolo zistené, že výkop bol spočiatku v hĺbke 80 cm, z druhej časti o hĺbke 55 cm. Kovová časť čakanu, ako aj zemina okolo bola silne začiernená. Po odhrnutí nakopanej zeminy v hĺbke výkopu 80 cm našli príslušníci PZ hrubý čierny kábel. Čierna ochranná bužitka bola poškodená, poškodenie v tvare nepravidelného kruhu s priemerom cca 2,5 cm. V mieste sa nenachádzala žiadna ochranná výstražná fólia a bolo vykonané aj zafotenie miesta ohliadky.
6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že vzhľadom na námietku žalovaného, žalobca zaslal podrobný rozpis vykonaných prác pri odstraňovaní škody spôsobenej dňa 27.08.2018 spolu s pracovným príkazom č. 84049064 a popisom použitého materiálu s tým, že časť činností nebola zo strany žalobcu v rámci škodovej udalosti účtovaná, pretože žalobca umožnil, aby výkopové práce na odstránení poruchy vykonával žalovaný. Činnosti vykonávané dňa 27.08.2018 účtované neboli, účtoval sa len celý deň 31.08.2018 s tým, že prestoje vznikli z dôvodu nepripravenosti výkopu zo strany žalovaného, pričom sa jednalo o rozsiahly zásah v rozpätí cca 4m kábla. V prácach sa pokračovalo dňa 03.09.2018 a dňa 07.09.2018. Všetky uvedené činnosti ako druh, rozsah prác a dĺžka vykonávaných prác vyplývajú z pracovného príkazu č. 84049064.
7. Po vykonaní dokazovania okresný súd rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Nárok uplatnený žalobcom posúdil ako nárok zo zodpovednosti za škodu vzniknutú prevádzkovou činnosťou podľa § 420a OZ, ktorá má povahu objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje protiprávnosť konania a pre jej vznik sa vyžaduje kumulatívne splnenie vzniku škody, jej spôsobenie prevádzkovou činnosťou a príčinnej súvislosti medzi škodou a prevádzkovou činnosťou.
8. Okresný súd rozdelil uplatnený nárok na dve časti. V prípade spôsobenej škody na Haličskej ulici v Lučenci dňa 28.11.2018 žalovaný nerozporoval ani výšku, ani samotný vznik škody. Pracovníci žalovaného potvrdili, že v tomto prípade si nedali vytýčiť priebeh káblov. Na základe zisteného skutkového stavu dospel preto okresný súd k záveru, že za túto škodu vzniknutú dňa 28.11.2018 na Haličskej ulici v Lučenci zodpovedá žalovaný v plnej výške, keďže žalovaný túto škodu žiadnym spôsobom nerozporoval, nespochybňoval, nenamietal ani výšku vzniknutej škody.
9. Okresný súd konštatoval vo vzťahu k druhej časti uplatneného nároku, a to škode vzniknutej pri výkopových prácach dňa 27.08.2018 v Lučenci na adrese Rúbanisko III., že zamestnanci žalobcu potvrdili vytýčenie a zameranie káblov. Z tohto dôvodu aj vykonávali výkopové práce ručne, avšak žalovaný sa bránil odkazom na liberačné dôvody podľa § 420a ods. 3 OZ z dôvodu, že káble neboli
uložené v dostatočnej hĺbke, neboli chránené fóliou a nebolo tam pieskové lôžko a pretože žalobca si nesplnil povinnosť na úseku označenia, nemôže byť zodpovednosť prenášaná na žalovaného. Žalobca vychádzal z policajnej správy ako relevantného listinného dôkazu, pričom podľa neho žalovaný ani neuviedol, z čoho vychádzal pri tvrdených skutočnostiach ohľadne hĺbky. Zdôrazňoval, že poškodené káble boli vytýčené, škoda vznikla práve s poukazom na prevádzkovú činnosť žalovaného a výška škody bola riadne vydokladovaná a preukázaná listinami žalobcu.
10. Okresný súd v prípade tejto druhej škody vzniknutej dňa 27.08.2018 konštatoval, že po predložení listinných dôkazov zo strany žalobcu, a to rozpisu prác a kalkulačného listu, vrátane pracovného príkazu, žalovaný upustil od namietania výšky škody.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené preto vo vzťahu k výške škody okresný súd ju mal preukázanú. Okresný súd konštatoval, že žalovaný naďalej namietal nedostatočné zabezpečenie ochrany a označenia inžinierskych sietí zo strany žalobcu, nepoprel však vytýčenie káblov vysokého napätia, ktoré bolo zamerané, pričom zameranie sporné medzi stranami sporu nebolo. Práve vzhľadom na obdobie ich uloženia približne v 80. rokoch bola podľa žalobcu požiadavka vykonania týchto výkopových prác ručne a nie mechanizmami. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že káble neboli uložené v dostatočnej hĺbke a neboli označené signalizačnou fóliou, okresný súd vychádzal z vyšetrovacieho spisu a zo záznamu, ktorý bol spísaný na mieste samom pri ohliadke miesta činu príslušníkmi OO PZ dňa 27.08.2018. Z tohto záznamu vyplýva, že výkop je v hĺbke 80 cm, z druhej časti o hĺbke 55 cm. Po odhrnutí nakopenej zeminy výkopu v hĺbke 80 cm sa nachádzal hrubý čierny kábel. Podľa okresného súdu z týchto správ vyplýva, že kábel nebol uložený v hĺbke 40 cm, ako to tvrdili pracovníci žalovaného. Naopak príslušníkmi PZ bolo zistené, že to bolo v hĺbke 80 cm s tým, že k piesku a k fólii sa nevyjadrovali. Okresný súd zobral do úvahy aj fakt, že žalovaný na mieste samom po kontakte s majiteľom spoločnosti žalovaného podpísal dohodu o úhrade, kde žiadnym spôsobom nenamietal a nevytýkal nedostatky a nevyjadroval sa k hĺbke, resp. pochybeniam na strane žalobcu. Až po zistení, že poistka sa na uvedenú škodovú udalosť nevzťahuje, zvolil žalovaný obranu v liberačných dôvodoch, predovšetkým v hĺbke položenia káblov vysokého napätia.
12. Na základe takto zistených skutočností dospel okresný súd k záveru, že sú splnené predpoklady pre priznanie škody v celom rozsahu. Skutočnosť, že žalobcovi škoda vznikla, ako aj jej výška, boli v konaní preukázané. Preukázané bolo aj to, kto spôsobil škodu, čo žalovaný ani v jednom prípade nespochybňoval. Okresný súd mal preukázanú aj príčinnú súvislosť a vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď neboli zistené liberačné dôvody, dospel k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.756,73 Eur. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100% voči žalovanému.
13. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.
14. Podľa žalovaného okresný súd bez ďalšieho prevzal argumenty žalobcu a nevenoval sa skutkovým a právnym tvrdeniam žalovaného, nevysporiadal sa s pre vec podstatnými skutočnosťami, resp. ich úplne opomenul a svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatočným spôsobom. Podľa žalovaného podstatným pre rozhodnutie v danej veci je ustálenie všetkých právnych predpisov, a to najmä predpisov pre kladenie silových elektrických vedení - aktuálne známych pod označením STN - stavebnotechnická norma a ich obsahu, čo okresný súd nerešpektoval, a to napriek tomu, že otázka správnosti, resp. nesprávnosti spôsobu uloženia káblov elektrického vedenia bola primárnym argumentom žalovaného. Tvrdil, že žalovaný vychádzal zo zásady „iura novit curia“, podľa ktorej právne predpisy nie sú predmetom dokazovania, pretože ich súd musí poznať. Okresný súd sa však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia normami upravujúcimi kladenie káblov elektrického vedenia vôbec nezaoberal a ani na ne žiadnym spôsobom nepoukázal. Opomenul preto vyriešiť otázku správnosti spôsobu uloženia káblov elektrického vedenia, čo podľa žalovaného spôsobuje zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a nedovoľuje mu reagovať na argumenty súdu prvej inštancie. Napadnutý rozsudok preto považoval za nepreskúmateľný.
15. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že v konaní nebolo sporné tvrdenie žalobcu o tom, že predmetný úsek elektrického vedenia bol položený ešte niekedy v 80. rokoch. Vtedy platné technické a stavebné normy mali byť preto použité aj na položenie inkriminovaného vodiča VN. Na daný úsek sa mala preto aplikovať „Československá státní norma, předpisy pro kladení silových elektrických vedení“ schválená dňa 09.09.1970 označená ako ČSN 34 1050, resp. DT 621.315.1/.3. (ďalej „ČSN“).
16. Podľa žalovaného na str. 25 uvedenej ČSN sa nachádza úprava, že v prípade vodiča VN od napätia 10 kV do 35 kV má byť uložený v teréne v hĺbke minimálne 100 cm a podľa zobrazení tejto ČSN obrázok 1b nad vodičom VN má byť 20 cm hrubá piesková vrstva, na ktorej má byť uložená výstražná fólia, pričom táto norma sa vzťahuje práve na poškodený kábel.
17. Žalovaný poukazoval na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, keď okresný súd ustálil, že poškodený kábel bol v hĺbke 80 cm. Poukázal na to, že okresný súd sa odvolal na vyššie uvedený vyšetrovací spis OR PZ Lučenec, keď podľa okresného súdu k piesku a fólii sa príslušníci PZ nevyjadrovali. Žalovaný namietal tento záver súdu prvej inštancie, pretože na inom mieste okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. 3 ods. 4 citoval z vyšetrovacieho spisu: „Pri obhliadke bolo zistené, že výkop spočiatku v hĺbke 80 cm, z druhej časti o hĺbke 55 cm“ a ďalej „V mieste sa nenachádzala žiadna ochranná výstražná fólia“. Z tohto vyplýva, že kábel elektrického vedenia bol uložený v jednom mieste v hĺbke 80 cm, v druhom mieste len 55 cm, zároveň z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že okolo kábla neboli uložené žiadne ochranné prvky. Žalovaný zopakoval tvrdenie jeho zamestnancov, že kábel bol uložený v hĺbke 40 cm a rozdiel oproti údajom vo vyšetrovacom spise vznikol tým, že po vzniku škody zamestnanci žalobcu požiadali zamestnancov žalovaného, aby predmetný kábel očistili, toto očistenie vyžaduje odstránenie zeminy a teda prehĺbenie výkopu. Hĺbka konštatovaná vo vyšetrovacom spise 55 cm vyvracia uloženie celej časti kábla v hĺbke 80 cm.
18. Žalovaný uviedol, že s odkazom na uvedenú ČSN je však evidentné, že ak by aj bol reálne kábel uložený v hĺbke 80 cm, nespĺňal by obsah normy. Podľa žalovaného však viac ako hĺbka, v ktorej sa kábel nachádzal, je podstatná absencia ochranných prvkov, a to buď pieskovej vrstvy a výstražnej fólie, resp. absencia tehál podľa obrázku 1 na str. 25 tejto normy. Žalovaný tvrdil, že súd mal uvedenú ČSN vyhľadať, pretože jej obsah mal poznať a mal rozhodnúť s prihliadnutím na zistenie, ktorým malo byť nesprávne uloženie kábla elektrického vedenia.
19. Tým, že trasa pre výkop bola vytýčená, žalobca mal vedomosť o existencii poškodeného kábla, a tým že sa o stav okolia, v ktorom leží a o stav zabezpečenia nestará, prenáša zanedbanie a porušenie svojich povinností na žalovaného.
20. Tvrdenia a námietky žalovaného ohľadne dohody o náhrade škody, ktorú mali uzavrieť zamestnanci žalovaného so zamestnancami žalobcu na mieste incidentu, okresný súd nezobral do úvahy, pričom zamestnanci žalovaného podpisujúci uvedenú dohodu neboli oprávnení konať za žalovaného, vystupovať v jeho mene a ani uzatvárať v jeho mene zmluvy, t.j. ani dohody o náhrade škody.
21. Žalovaný preto tvrdil, že vzhľadom na spôsob uloženia poškodeného kábla v rozpore s platnými normami upravujúcimi spôsob jeho uloženia, zamestnanci žalovaného nemohli vznik škody predvídať. Naopak, poškodený kábel elektrického vedenia bol uložený v rozpore s technickými normami, nebol chránený žiadnymi ochrannými či výstražnými prvkami a preto škoda bola spôsobená podľa žalovaného konaním poškodeného a žalovaný za ňu nezodpovedá.
22. V lehote na podanie odvolania doručil žalovaný aj uvedenú normu ČSN 34 1050 s dátumom schválenia 09.09.1970.
23. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 02.09.2021 v ktorom uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím okresného súdu. Poukázal na to, že zodpovednosť za škodu žalovaného je zodpovednosťou prevádzkovou podľa § 420a OZ a žalovaný nepreukázal liberačný dôvod na to, aby sa tejto zodpovednosti zbavil. Naopak žalobca preukázal, že škoda vznikla v súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovaného a taktiež preukázal výšku škody. Pokiaľ žalovaný namietal, že káblové vedenie sa nenachádzalo v hĺbke predpísanej technickou normou, žalobca zopakoval jeho uvedenie do prevádzky v roku 1984 od kedy došlo k rôznym terénnym úpravám, ktoré boli spôsobené vplyvom počasia alebo aj činnosťou človeka s tým, že túto skutočnosť potvrdili aj
svedkovia žalovaného. Zopakoval, že svedkovia žalovaného nepravdivo uvádzali uloženie kábla v hĺbke 40 cm aj napriek tomu, že z vyšetrovania vyplynulo jeho uloženie v hĺbke 80 cm. Poukázal na to, že v zmysle platnej normy sa ochranné fólie nepoužívajú, ale namiesto nich sa používajú betónové tvárnice a zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu žiadnych predpisov. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že jeho zamestnanci boli pod nátlakom pri podpise dohody o náhrade škody. Dohoda bola podpísaná až nasledujúci deň po spôsobení škody a jej podpis bol telefonicky konzultovaný s konateľom žalovaného. Žalobca preto nemal dôvod pochybovať o tom, že vedúci skupiny nie je oprávnený podpisovať tieto dohody. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
24. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 06.10.2021. Nesprávnosť uloženia kábla podľa žalovaného nie je len jeho tvrdením, ale sa jedná aj o záver podľa vyšetrovacieho spisu, ktoré závery neboli sporné a teda že kábel sa nenachádzal v celej dĺžke uloženia v hĺbke 80 cm, ale miestami aj v hĺbke 55 cm. Aj keby bol kábel uložený v hĺbke 80 cm, podľa STN je táto hĺbka nedostatočná. Ak žalobca tvrdil, že namiesto červenej výstražnej fólie sa v danom prípade používajú ako ochranné prvky betónové tvárnice nad káblom podľa uvedenej technickej normy, žalobca týmto len potvrdil to, že elektrické vedenie nebolo uložené v súlade s príslušnými predpismi, keďže z vyšetrovacieho spisu, ako aj z výpovede svedkov vyplýva, že nad káblom žiadne betónové tvárnice uložené neboli. Žalobca teda pripúšťa v tomto štádiu, že kábel nebol uložený správne, nebol nijakým spôsobom chránený pred poškodením a ani označený ochrannými výstražnými prvkami. Opakovane odkázal na uvedenú ČSN o hĺbke uloženia káblov 100 cm s 20 cm pieskovou vrstvou a nad ňou uloženou výstražnou fóliou s alternatívou nahradenia fólie tehlou alebo betónovou doskou. Na preukázanie týchto skutočností žalovaný odvolaciemu súdu poskytol uvedenú stavebnú technickú normu. Aj samotný okresný súd v napadnutom rozsudku ustálil, že poškodený kábel bol uložený v hĺbke 80 cm bez zistenia prítomnosti výstražnej fólie, štrku alebo pieskového lôžka a teda paradoxne sám okresný súd judikoval uloženie poškodeného kábla v rozpore s právnymi predpismi a napriek tomu rozhodol opačne.
25. Ohľadne dohôd o náhrade škody žalovaný poukázal na skutočnosť „že vedúci pracovnej skupiny“ nie je jeho konateľom ani prokuristom a nemal oprávnenie podpisovať akékoľvek dohody a už vôbec nie o náhrade škody.
26. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
27. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný pri vykonávaní výkopových prác dňa 28.11.2018 na Haličskej ulici v Lučenci svojimi zamestnancami poškodil NN káblové vedenie. Na mieste bola spísaná toho istého dňa dohoda o úhrade škody podľa § 558 OZ medzi žalobcom a žalovaným, ktorú za žalovaného podpisoval L. D. za prítomnosti D. D.. Podľa obsahu tejto dohody ku škode malo dôjsť dňa 28.11.2018 o 14.10 hod. v Lučenci na Haličskej ulici pred Gymnáziom B. S. Timravy, kde bol poškodený kábel. Pri výkopových prácach došlo k zachyteniu kábla kopacím strojom. Fotodokumentácia o poškodení tohto kábla sa nachádza v spise na čl. 16. Z kalkulačného listu zo dňa 04.12.2018 v spise na čl. 13 vyplýva rozsah a druh vykonaných prác pri oprave poškodeného kábla, vrátane použitého materiálu a dopravy v sume 147,60 Eur. Žalobca vyúčtoval na ťarchu žalovaného uvedenú sumu faktúrou č. 22050718 zo dňa 14.01.2019 so splatnosťou dňa 28.01.2019.
28. Z obsahu spisu, ako aj zo zhodného tvrdenia strán sporu vyplýva, že dňa 27.08.2018 pri vykonávaní výkopových prác v Lučenci, Rúbanisko III. poškodil žalovaný pri vykonávaní prác jeho zamestnancami VN káblové vedenie. Na mieste bola spísaná dohoda o úhrade škody podľa § 558 OZ, ktorú za žalovaného podpisoval vinník Y. Berky. Z uvedenej dohody vyplýva dátum vzniku škody dňa 27.08.2018 na mieste Rúbanisko III., Lučenec, poškodenie VN kábla na vedení č. 450, pričom priebeh vzniknutej škody bol popísaný ako výkopové práce pre rozvod teplovodu. Príčina vzniku škody bola určená tak, že pri výkopových prácach došlo k zakopnutiu do VN kábla. Vzhľadom na rozsah poškodenia bol prizvaný príslušný útvar PZ Lučenec.
29. Zo spisu Okresného riaditeľstva PZ Lučenec, odboru poriadkovej polícii OO PZ Lučenec, ČVS: ORP-760/LC-LC-2018 vyplýva spísanie zápisnice o trestnom oznámení. Z nej vyplýva, že zamestnanec
žalobcu L. V. nahlásil dňa 27.08.2018 poškodenie káblov vysokého napätia, ktorému o 9.55 hod. dispečer nahlásil poruchu dodávky elektrického prúdu. Po oboznámení s kolegom začali bežné manipulačné práce pre vymedzenie poruchy. Následne bolo oznámené, že v Lučenci na Rúbanisku III. došlo pri výkopových prácach k poškodeniu elektrického kábla. Pri dostavení sa na miesto zistili, že pri výkope vedľa činžiaka č. 4 bol zabodnutý obhorený čakan do kábla s označením ANKTOY PV 3x240 mm2, ktoré vedie 22.000 voltov. V dôsledku toho došlo k rozsiahlemu skratu a výpadku prúdu. Po odkopaní a vytvorení priestoru na manipuláciu malo dôjsť k oprave kábla. Poškodením došlo k hmotnej škode na kábli cca 2.500,-- Eur. Z pripojeného spisu ČVS: ORP-760/LC-LC-2018 vyplýva vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania za prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a výsluch viacerých svedkov, okrem L. V. aj C.. T. Q., pracovníkov žalobcu, aj pracovníkov žalovaného O. D. a Y. V.. Obaja potvrdili, že výkopové práce boli robené ručne čakanom, nakoľko kábel nebol nijako označený. Chýbal tam piesok pod káblom a fólia. Na mieste samom vykonali príslušníci PZ ohliadku dňa 27.08.2018 o 11.10 hod. Pri ohliadke bolo zistené, že výkop je v počiatku v hĺbke 80 cm, z druhej časti o hĺbke 55 cm. Kovová časť čakanu, ako aj zemina okolo je silne začiernená. Po odhrnutí nakopanej zeminy v hĺbke výkopu 80 cm našli príslušníci PZ hrubý čierny kábel. Čierna ochranná bužitka poškodená. Poškodenie v tvare nepravidelného kruhu s priemerom cca 2,5 cm. V mieste sa nenachádzala žiadna ochranná výstražná fólia. Príslušníci PZ vykonali zafotenie miesta ohliadky.
30. Fotodokumentácia uvedeného poškodenia sa nachádza v súdnom spise, z ktorej vyplýva poloha zaťatého krompáča v kábli VN. Z obsahu spisu vyplýva rozsah, druh, ako aj povaha práce a materiálu použitého žalobcom pri oprave tohto poškodenia podľa kalkulačného listu v spise na čl. 5 v sume 2.609,13 Eur, pričom spotreba materiálu vyplýva zo sprievodky materiálu č. 49040127 v spise na čl. 6. Náklady na dopravu vyplývajú z rozpisu použitých dopravných prostriedkov a ich rozsahu v spise na čl. 7. Faktúrou č. 22037518 zo dňa 23.10.2018 vyúčtoval žalobca na ťarchu žalovaného vyššie uvedené náklady za opravu poškodeného vedenia vo výške 2.609,13 Eur so splatnosťou 23.10.2018.
31. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy výzvou zo dňa 20.08.2019. Žalovaný písomným vyjadrením zo dňa 12.11.2018 vrátil listom žalobcovi faktúru č. 22037518 a uviedol, že nezodpovedá za škodu účtovanú na jeho ťarchu, pretože poškodený kábel nebol uložený v dostatočnej hĺbke, nebol prekrytý ochrannou fóliou a ani pieskovým zásypom.
32. Svedok O. D. potvrdil, že pracoval pre žalovaného a aj to, že pri poškodení kábla dňa 28.11.2018 na Haličskej ceste v Lučenci sa jednalo o chybu zamestnancov žalovaného, ktorí nevedeli, kde sú káble uložené, nedali si ich vytýčiť a spoliehali sa na informácie od údržbára zo susediaceho gymnázia. Svedok potvrdil, že v prípade preseknutia kábla v Lučenci na sídlisku Rúbanisko bola vytýčená trasa, avšak káble mali byť v hĺbke 1 až 1,2 m, pričom podľa jeho vyjadrenia káble neboli prekryté chráničkou a nebolo tam ani pieskové lôžko. Svedok Y. V. uviedol, že tiež pracoval pre žalovaného a potvrdil, že on bol osobou, ktorá preťala kábel VN vedenia na sídlisku Rúbanisko III. v Lučenci a tento kábel bol v hĺbke 40 cm bez chráničky. Mimo tohto výkopu sa kábel mal nachádzať v hĺbke 80 cm. Svedok L. V. ako zamestnanec žalobcu, ktorý bol privolaný na riešenie škody vzniknutej poškodením VN kábla na sídlisku Rúbanisko III., Lučenec uviedol, že kábel mal byť uložený v hĺbke 80 cm v pieskovom lôžku podľa normy a uviedol, že trasa vedenia tohto kábla bola zameraná a vytýčená a z tohto dôvodu sa kopalo ručne, pretože kopáči vedeli o tom, že kábel je v danom mieste uložený.
33. Podľa § 420a ods. 1 zák. č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
34. Podľa § 420a ods. 2 OZ škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
35. Podľa § 420a ods. 3 OZ zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
36. Podľa § 186 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.
37. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
38. Súd prvej inštancie správne posúdil nárok uplatnený žalobcom ako nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou žalovaného. Táto skutočnosť sporná nebola. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť za škodu, pri ktorej vznik nároku na náhradu škody nevyžaduje porušenie právnej povinnosti, ale postačuje existencia udalosti vyvolaná prevádzkovou činnosťou (výkopové práce žalovaného vykonávané jeho zamestnancami), spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi týmito dvoma skutočnosťami. Okresný súd správne konštatoval, že všetky predpoklady nároku na náhradu škody vzniknutej prevádzkovou činnosťou žalovaného sú splnené.
39. Okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie celej uplatnenej sumy 2.756,73 Eur. Vychádzal zo skutočnosti, že žalobca preukázal vznik škody na vedení káblov NN a VN, ktoré poškodenie spôsobil pri výkopových prácach dňa 28.11.2018 na Haličskej ulici v Lučenci, ako aj dňa 27.08.2018 na Rúbanisku III., Lučenec žalovaný pri výkopových prácach realizovaných jeho zamestnancami. Okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že poškodenie uvedených káblov zamestnancami žalovaného sporné nebolo, mal preukázanú výšku škody na základe dokladov predložených žalobcom, ktorú následne v priebehu konania už žalovaný nespochybňoval a mal preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného (výkopové práce, pri ktorých došlo k poškodeniu) a vznikom škody uplatnenej v konkrétnej výške žalobcom voči žalovanému. Na druhej strane nemal preukázané liberačné dôvody, ktoré by žalovaného zbavovali jeho zodpovednosti za vzniknutú škodu. Konštatoval, že pri škode vzniknutej dňa 27.11.2018 na ul. Haličskej v Lučenci svedok, a to zamestnanec žalovaného O. D. potvrdil, že v danom prípade sa jednalo o ich zavinenie, keď nebol zameraný kábel a mechanizmom došlo k poškodeniu kábla. Zároveň okresný súd konštatoval, že k tejto časti uplatneného nároku žalobca neuviedol žiadne výhrady. S takýmto záverom sa odvolací súd stotožňuje a záver súdu prvej inštancie o vzniku nároku na náhradu škody v tejto časti považuje za správny.
40. Obrana žalovaného v priebehu celého konania spočívala v tvrdení o nesprávne uloženom kábli žalobcom v časti Rúbanisko III. Lučenec, keď podľa tvrdenia žalovaného kábel nebol uložený v hĺbke 80 cm, ale na niektorých častiach len v hĺbke 55 cm a neobsahoval ani ochranné a výstražné prvky. Okresný súd túto obranu posúdil tak, že liberačné dôvody zo strany žalovaného zistené nemal. S takýmto záverom okresného súdu sa odvolací súd stotožňuje.
41. Pokiaľ sa týka výšky uplatňovanej náhrady škody, po doplnení dokladov a skutkových tvrdení zo strany žalobcu o spôsobe a výške účtovania škody vzniknutej pri poškodení VN kábla na mieste Rúbanisko III. v Lučenci žalovaný ďalšie výhrady k výške uplatnenej škody neuplatnil. Návrh žalovaného na vypracovanie znaleckého posudku na určenie výšky škody okresný súd zamietol. V odvolaní žalovaný výšku škody nenamietal. Podstatou odvolania žalovaného je jeho tvrdenie o tom, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoj záver, jeho rozsudok je nepreskúmateľný, pretože okresný súd sa nevysporiadal s tvrdením žalovaného o nesprávne uložených kábloch, keď okresnému súdu mal byť známy obsah normy ČSN 34 1050, ktorá mala byť použitá pri posúdení správnosti uloženia káblov v 80. rokoch, pričom toto obdobie uloženia káblov sporné medzi stranami sporu nebolo. V odvolaní žalovaný tvrdil, že podľa tejto normy mal byť poškodený kábel VN uložený minimálne v hĺbke 1 m a nad VN káblom sa mala nachádzať výstražná fólia, resp. betónové dosky alebo tehly, pričom nebola splnená ani požiadavka hĺbky uloženia, ani požiadavka výstražného označenia alebo uloženia ochranného lôžka tehlami. Žalovaný tvrdil, že súd prvého stupňa mal uvedenú ČSN normu sám vyhľadať, jej obsah
mal poznať a mal rozhodnúť s prihliadnutím na zistenie, ktorým malo byť nesprávne uloženie kábla elektrického vedenia. S takýmto tvrdením odvolací súd nesúhlasí.
42. Žalovaný v priebehu celého konania až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej namietal vo vzťahu ku škode spôsobenej na mieste Rúbanisko III. Lučenec nesprávne uloženie kábla, a to jeho nedostatočnú hĺbku, ako aj absenciu ochranných a výstražných prvkov (fólia nad vedením VN kábla). Namietal, že nebol kábel uložený v hĺbke 80 cm, ale v jednej časti len v hĺbke 40 cm, pričom žiadne ochranné a výstražné prvky sa v mieste poškodenia nenachádzali. Až do vyhlásenia uznesenia okresného súdu o skončení dokazovania (§ 154 CSP) žalovaný neuviedol konkrétnu normu a jej obsah, na základe ktorej dospel k záveru o nesprávne uloženom kábli vo vzťahu k hĺbke a vo vzťahu k absencii ochranných a výstražných prvkov.
43. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že uloženie VN kábla je nesprávne a neuviedol žiaden právny predpis, technickú normu alebo iný predpis preukazujúci porušenie povinnosti pri uložení VN kábla zo strany žalobcu, potom súd prvej inštancie nemohol konštatovať porušenie povinnosti zo strany žalobcu, pretože žiadnu konkrétnu povinnosť, ktorej porušenia sa žalovaný domáhal, žalovaný neuviedol, neoznačil, neidentifikoval a nepredložil. Len označením a predložením konkrétnej technickej normy, z obsahu ktorej jednoznačne vyplýva spôsob uloženia VN kábla v čase ich ukladania (80. roky minulého storočia, čo sporné nebolo) by mohol okresný súd porovnať zistený skutkový stav na základe predložených fotografických snímok, svedeckých výpovedí a obsahu vyšetrovacieho spisu a následne dospieť k záveru o správnom alebo nesprávnom uložení VN kábla zo strany žalobcu. Žiadna takáto technická norma STN zo strany žalovaného do vyhlásenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie označená a ani predložená nebola. Je pritom povinnosťou škodcu, t.j. osoby, ktorá spôsobila škodu preukázať liberačné dôvody, ktorými preukazuje zbavenie sa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno o existencii liberačných dôvodov spočíva na prevádzkovateľovi prevádzkovej činnosti (Imrich Fekete: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 2. zväzok, Euro Kodex, r. 2015, str. 649).
44. Odvolací súd zdôrazňuje, že na preukázanie liberačných dôvodov, ktoré by žalovaného zbavili jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú z titulu prevádzkovej činnosti nepostačuje všeobecné tvrdenie žalovaného o nedostatočnej hĺbke uloženia VN kábla a o absencii výstražných a ochranných prvkov. Takéto konštatovanie je len tvrdením žalovaného bez toho, aby porušenie týchto povinností preukázal existenciou takého predpisu, právnej normy alebo technickej normy, ktorá by tvrdeniu žalovaného zodpovedala. V priebehu celého konania až do vyhlásenia napadnutého rozhodnutia žalovaný existenciu konkrétnej technickej normy ani len neoznačil a obsah takejto technickej normy nepredložil.
45. Až v odvolaní žalovaný poukázal na existenciu Československé státní normy - ČSN 34 1050, ktorá sa mala podľa neho použiť pri posudzovaní správnosti uloženia VN kábla, nakoľko podľa nesporných tvrdení strán sporu došlo k uloženiu tohto VN kábla v 80. rokoch minulého storočia. Žalovaný zároveň tvrdil, že okresný súd si mal sám túto normu vyhľadať, poznať jej obsah a aplikovať na zistený skutkový stav. S takýmto tvrdením odvolací súd nesúhlasí.
46. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 186 ods. 1 CSP len právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov SR sa nedokazujú. Znamená to, že zásada „iura novit curia“, t.j. zásada súd pozná právo je aplikovateľná na tie právne normy a predpisy, ktoré sa zverejňujú v Zbierke zákonov.
47. Podľa čl. 1, § 1 ods. 1 zák. č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej „Zákon o Zbierke zákonov“) tento zákon upravuje základné pravidlá tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov (ďalej len "právny predpis"), ktorými sú Ústava Slovenskej republiky (ďalej len "ústava"), ústavné zákony, zákony, nariadenia vlády Slovenskej republiky (ďalej len "nariadenie vlády"), vyhlášky a opatrenia ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných orgánov štátnej správy a Národnej banky Slovenska a ich vyhlasovanie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len "zbierka zákonov").
48. Podľa § 12 ods. 1 Zákona o Zbierke zákonov SR Zbierka zákonov je štátnym publikačným nástrojom Slovenskej republiky. V zbierke zákonov sa uverejnením vyhlasujú a) právne predpisy, b) iné právne akty podľa § 13 (ďalej len "iný akt") a
c) akty medzinárodného práva podľa § 20.
49. Podľa § 13 Zákona o Zbierke zákonov Inými aktmi, ktoré sa vyhlasujú v zbierke zákonov, sú a) rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, b) návrhy prijaté v referende, c) rozhodnutia predsedu národnej rady a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ak tak ustanovuje osobitný predpis, uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorých rozhodla, že sa majú uverejniť v zbierke zákonov a úplné znenia ústavy, ústavných zákonov a zákonov vyhlásených predsedom národnej rady, d) rozhodnutia prezidenta o rozpustení Národnej rady Slovenskej republiky, o vyhlásení referenda, o udelení amnestie, o prenesení právomoci dojednávať medzinárodné zmluvy a rozhodnutia prezidenta, ak tak ustanovuje osobitný predpis, e) rozhodnutia vlády o udelení amnestie vo veciach priestupkov, rozhodnutia vlády, ak tak ustanovuje osobitný predpis, a uznesenia vlády, o ktorých rozhodla, že sa majú vyhlásiť v zbierke zákonov, f) ďalšie akty, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
50. Podľa § 10 ods. 2 zák. č. 60/2018 Z.z. o technickej normalizácii Úrad oznámi prijatie slovenskej technickej normy alebo prijatie technickej normalizačnej informácie vo vestníku alebo v odôvodnených prípadoch na svojom webovom sídle.
51. Z uvedených ustanovení vyplýva, že slovenská technická norma nie je publikovaná v Zbierke zákonov, ale sa vyhlasuje vo vestníku Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR. Pri slovenskej technickej norme nejde preto o právny predpis zverejnený alebo oznámený v Zbierke zákonov SR, ktorý sa nedokazuje. Výkladom a contrario ust. § 186 ods. 1 CSP to potom znamená, že existencia ako aj obsah príslušnej STN je predmetom dokazovania a súd ex offo bez procesného návrhu dokazovanie o jej existencii a obsahu nevykonáva. Tvrdenie žalovaného o tom, že okresný súd si mal sám vyhľadať uvedenú normu ČSN 34 1050, nezodpovedá právnej úprave a ust. § 186 ods. 1CSP.
52. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ sa jedná o iné právne predpisy, t.j. odlišné od tých, ktoré sa zverejňujú v Zbierke zákonov podľa zák. č. 400/2015 Z.z., tieto sa stávajú predmetom dokazovania so všetkými z toho vyplývajúcimi povinnosťami pre sporové strany. Znamená to, že pokiaľ sa žalovaný v danom prípade odvoláva na existenciu normy ČSN, ktorá sa mala stať súčasťou právneho poriadku SR, bolo jeho povinnosťou preukázať, že konkrétna technická norma upravujúca spôsob uloženia VN kábla vo vzťahu k hĺbke a k označeniu ochrannými a výstražnými prvkami existuje, t.j. označiť takúto technickú normu ako aj predložiť ju a preukázať jej obsah tak, aby súd rozhodujúci o procesnej obrane žalovaného, ktorý preukazuje existenciu liberačných dôvodov na svojej strane, mohol porovnať zistený skutkový stav s obsahom existujúcej technickej normy. Žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil. Znamená to, že nie je povinnosťou súdu ex offo nad rámec procesnej aktivity strany sporu skúmať, či nejaký predpis, ktorý nepodlieha zverejneniu v Zbierke zákonov existuje, nie je povinný skúmať jeho označenie a nie je povinný bez procesného návrhu skúmať ani jeho obsah. Tieto procesné povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena zaťažujú tú sporovú stranu, ktorá sa mieni o existenciu a obsah takýchto predpisov nezverejnených v Zbierke zákonov opierať. Žalovaný si túto povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena nesplnil a neuniesol preto dôkazné bremeno o existencii liberačných dôvodov.
53. Okresný súd preto nemal procesnú povinnosť zaoberať sa všeobecným tvrdením žalovaného o nedostatočnej hĺbke uloženia VN kábla a o absencii výstražných a ochranných prvkov, pokiaľ žalovaný ani len neoznačil konkrétnu normu a neuviedol ani jej obsah, na základe ktorého by okresný súd mal možnosť porovnať tvrdenia žalovaného so zisteným skutkovým stavom. Záver súdu prvej inštancie o tom, že nemal zistené liberačné dôvody je preto správny z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena zo strany žalovaného o existencii konkrétnej technickej normy a jej obsahu, ktorý by preukazoval jeho tvrdenie o nesprávne uloženom VN kábli v nedostatočnej hĺbke bez ochranných a výstražných prvkov.
54. Z dôvodu komplexného posúdenia procesnej obrany žalovaného uvedenej v odvolaní sa odvolací súd zaoberal aj prípadnou povinnosťou okresného súdu zisťovať existenciu technickej normy a jej obsahu, ktorú žalovaný priložil v odvolaní a ktorá bola prijatá a schválená podľa dňa 09.09.1970 pod č. ČSN 34 1050. Odvolací súd tým mieni zdôrazniť tú skutočnosť, že predmetom dokazovania nie sú tie právne predpisy, ktoré boli zverejnené v Zbierkach, ktoré sú právnymi predchodcami Zbierky
zákonov SR, t.j. predmetom dokazovania nie sú ani tie právne predpisy, ktoré boli zverejnené v Zbierke zákonov bývalej ČSSR a ČSFR a ktoré sú platné a tvoria súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok, Veľké Komentáre, C.H. Beck, 2016, str. 711). Odvolací súd sa preto zaoberal otázkou, či žalovaným označená ČSN 34 1050 nebola v minulosti v právnom poriadku predchodcu Slovenskej republiky zverejnená v Zbierke zákonov.
55. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 10 ods. 3 Zákonného opatrenia Predsedníctva národného zhromaždenia č. 4/1962 Zb. o vyhlasovaní zákonov a iných právnych predpisov, podľa ktorého Vyhlášky o štátnych normách sa uverejňujú vo Vestníku Úradu pre normalizáciu. Podľa § 25 vyhlášky č. 97/1964 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o technickej normalizácii schválenú štátnu normu Úrad vyhlási vo svojom Vestníku. Vo vyhláške uvedie: a) číslo a názov štátnej normy a dátum jej schválenia, b) deň, od ktorého štátna norma nadobúda účinnosť, c) číslo a dátum schválenia normy, ktorú vyhlasovaná štátna norma zrušuje alebo mení.
56. Znamená to, že ani do vzniku samostatnej SR uvedená norma ČSN č. 341050 nebola zverejnená v Zbierke zákonov a teda nejedná sa o právny predpis, ktorého obsah sa nedokazuje.
57. Cit. ustanovenie § 10 ods. 3 Zákonného opatrenia Predsedníctva národného zhromaždenia č. 4/1962 Zb. bolo s účinnosťou od 15.05.1991 zrušené podľa § 12 ods. 1 z.č. 142/1991 Zb. o slovenských technických normách. Podľa § 5 ods. 2 z.č. 142/1991 Zb. o slovenských technických normách schválenie slovenskej normy oznámi Úrad vo Vestníku a uvedie, ktoré jej články sú záväzné. Toto oznámenie a vydanie slovenskej normy úradnou tlačou je podmienkou platnosti slovenskej normy.
58. Ani podľa tejto právnej úpravy platnej na území SR sa slovenská technická norma nezverejňovala v Zbierke zákonov, t.j. uvedené znamená, že jej obsah je predmetom dokazovania.
59. S účinnosťou od 01.01.2000 bol z.č. 142/1991 Zb. o slovenských technických normách zrušený podľa § 37 ods. 2 zák. č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky. V zmysle § 6 ods. 7 písm. f) z. č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky vyplýva, že slovenský národný normalizačný orgán postupuje pri tvorbe slovenskej technickej normy tak, že zabezpečí vydanie slovenskej technickej normy a oznámenie jej vydania vo vestníku.
60. Ani podľa tejto právnej úpravy platnej na území SR sa slovenská technická norma nezverejňovala v Zbierke zákonov, t.j. uvedené znamená, že jej obsah je predmetom dokazovania.
61. Vyššie uvedený zákon č. 264/1999 Z.z. bol s účinnosťou od 01.04.2018 zrušený a zákonom č. 56/2018 Z.z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 33). Podľa § 10 ods. 2 zákona o technickej normalizácii vyplýva (účinného od 01.04.2018), že úrad (Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR) oznámi prijatie slovenskej technickej normy alebo prijatie technickej normalizačnej informácie vo vestníku alebo v odôvodnených prípadoch na svojom webovom sídle. Znamená to, že ani podľa súčasnej právnej úpravy slovenská technická norma nepodlieha zverejneniu v Zbierke zákonov.
62. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani podľa súčasnej právnej úpravy a ani podľa predchádzajúcej právnej úpravy slovenská technická norma (STN) a ani československá štátna norma (ČSN) nepodlieha a ani nepodliehala zverejneniu v Zbierke zákonov. Znamená to, že STN a ani ČSN nepodlieha pod právne predpisy, ktoré sa v zmysle § 186 ods. 1 CSP nedokazujú a pre strany sporu to znamená, že pokiaľ sa chcú odvolávať na konkrétne znenia, musia jednak označiť príslušnú technickú normu, ďalej ju predložiť a poukázať na jej obsah tak, aby konajúci súd mal možnosť posúdiť existenciu samotnej normy a jej obsah a zistiť, či je jej obsah aplikovateľný na zistený skutkový stav a ak áno, či konkrétne konanie (činnosť) konkrétnej strany sporu je alebo nie je v súlade s touto technickou normou. Žalovaný takýmto spôsobom nepostupoval, žiadnu technickú normu do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie ani len neoznačil, žiadnu technickú normu nepredložil a nepreukázal svoje tvrdenie ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o nedostatočnej hĺbke uloženia VN káblu a absencii ochranných a výstražných prvkov v rozpore so znením technickej normy.
63. Žalovaný prvýkrát označil uvedenú normu ČSN 34 1050 až v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu a následne samostatným podaním pripojil celý text tejto normy. Skutkové tvrdenia a predloženie dôkazu je prostriedkom procesnej obrany. Žalovaný bol preto povinný označiť a predložiť túto technickú normu, ktorej existencia a obsah je predmetom dokazovania, najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania podľa § 154 CSP (zákonná koncentrácia konania). Zároveň bol žalovaný poučený o povinnosti predložiť a označiť všetky dôkazy aj na základe uznesenia okresného súdu sp. zn. 15Cb/17/2019-68 zo dňa 28.01.2020 v lehote určenej súdom do 15 dní od doručenia tohto uznesenia, ktoré prevzal dňa 25.02.2020 a v súdom určenej lehote (sudcovská koncentrácia) uvedenú technickú normu neoznačil a nepredložil. Žalovaný preto ani v rámci zákonnej a ani sudcovskej koncentrácie uvedenú technickú normu včas neoznačil a nepredložil. Označenie a predloženie technickej normy až v odvolaní je preto prostriedkom procesnej obrany vykonaným neskoro, na ktorý nemohol odvolací súd prihliadnuť, pretože bol uplatnený až po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Označenie a predloženie uvedenej technickej normy až v odvolaní nespĺňa žiaden z predpokladov, aby tento prostriedok procesnej obrany mohol byť posúdený za novotu v odvolacom konaní podľa § 366 CSP. Na existenciu a obsah uvedenej normy ČSN č. 34 1050 označenej a predloženej žalovaným v odvolaní preto odvolací súd prihliadnuť nemohol.
64. Na základe uvedeného potom vyplýva, že záver súdu prvej inštancie, že nemal zistené liberačné dôvody na základe skutkových tvrdení žalovaného o nedostatočnej hĺbke uloženia káblu a absencii ochranných a výstražných prvkov je preto správny, keďže žalovaný si nesplnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť preukázania technickej normy, na základe ktorej by odôvodnil svoje tvrdenie o konaní žalobcu v rozpore s jej obsahom.
65. Odvolací súd preto neprihliadol na tvrdenia žalovaného o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pretože bol to samotný žalovaný, ktorý neumožnil okresnému súdu, aby sa vysporiadal so zisteným skutkovým stavom pri porovnávaní spôsobu uloženia VN kábla s obsahom príslušnej technickej normy.
66. Z tohto dôvodu je preto irelevantné v odvolacom konaní zaoberať sa konkrétnym skutkovým tvrdením, či kábel bol v jednom mieste uložený v hĺbke 55 cm alebo 80 cm, či kábel mal alebo nemal ochrannú fóliu, pretože žiaden referenčný rámec záväzný pre žalobcu vo vzťahu k uloženiu VN káblov žalovaný nepredložil a nepreukázal a okresný súd preto nemal možnosť vysporiadať sa s týmito tvrdeniami žalovaného, ktoré ostali len v rovine sporných tvrdení o nesprávne uloženom kábli vo vzťahu k hĺbke a absencii ochranných a výstražných prvkov.
67. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto irelevantné a nadbytočné zo strany odvolacieho súdu zaoberať sa dohodami o náhrade škody, a to žalovaným namietaným nedostatkom oprávnení osôb, ktoré za neho tieto dohody podpísali.
68. Vzhľadom na uvedené je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie správne a žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutkové a právne okolnosti spôsobilé zmeniť správny záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní existencie liberačných dôvodov na strane žalovaného, ktoré by ho zbavili povinnosti nahradiť žalobcovi škodu vzniknutú z titulu prevádzkovej činnosti žalovaného podľa § 420a OZ.
69. Žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. napadol aj druhú výrokovú vetu o náhrade trov konania, ktorou okresný súd priznal žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100% voči žalovanému na základe zásady úspechu v spore podľa § 255 ods. 1 CSP. Pretože súd prvej inštancie vyhovel nároku žalobcu v celom rozsahu, je správny aj druhý výrok napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania priznaných žalobcovi ako strane úspešnej v spore.
70. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP.
71. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania sa súd riadil ust. § 255 ods. 1 CSP a napriek tomu, že žalobca bol v odvolaní úspešný v celom rozsahu, pretože podľa obsahu spisu mu preukázateľne v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol, že mu nepriznáva nárok na ich náhradu.
72. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).