Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/86/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov 1. E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom J., J. XXX/XX a 2. M. C., rod. B., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX, zastúpených JUDr. Evou Geleneky- Hencovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Bajzova 2 proti žalovaným 1. D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom X., Q. XXXX/XX, 2. F. A., rod. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. Z. V., F. XXX/X, zastúpených JUDr. Beátou Vrabcovou, advokátkou so sídlom Košiciach, Trieda SNP 88, 3. F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom J., J. XXX/X, prechodne bytom A. - Ť., B. XXXX/XX, o neplatnosť darovacích zmlúv, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. -356 zo dňa 19.7.2016 v spojení s návrhom na zrušenie predbežného opatrenia (od 1.7.2016 neodkladného opatrenia) nariadeného uznesením Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 20.7.2010 č.k. -19 s tým, že th. času je spor vedený na Okresnom súde Košice-okolie pod sp.zn.

rozhodol:

I. M e n í rozsudok tak, že určuje, že právne úkony:

- darovacia zmluva zo dňa 20.6.2008, uzatvorená medzi E. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B.É., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, na základe ktorej E. B. daroval F. B., rod. Z. nehnuteľnosti: parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 688 m2 a parcela č. XXX - záhrady o výmere 1671 m2, pôvodne vedené na LV č. XXX, th. č. na LV č. XXXX, kat. úz. J., ktorých vklad bol povolený dňa 18.7.2008, pod č. V 2111/08 - 18.7.2008 - 233/8,

- darovacia zmluva zo dňa 23.2.2010 uzatvorená medzi E. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B.H., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, na základe ktorej E. B. daroval F. B., rod. Z. nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXX s príslušenstvom a súčasťami nachádzajúcimi sa na parcele č. XXX, pôvodne vedenej na LV č. XXX, th. č. na LV č. XXXX, kat. úz. J., ktorá bola spísaná formou notárskej zápisnice N 56/2010, Nz 5954/2010, ktorej vklad bol povolený dňa 12.3.2010 pod č. V 381/10, sú neplatné v časti podielu 18/20 z celku s tým, že v prevyšujúcom rozsahu neplatnosti predmetných darovacích zmlúv v podiele 2/20 z celku predmetných nehnuteľností žalobu z a m i e t a.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov konania.

III. Z a m i e t a návrh žalovaných na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 20.7.2010 č.k. -19.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. Určuje, že právne úkony:

- darovacia zmluva zo dňa 20.6.2008 uzatvorená medzi E. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, na základe ktorej E. B. daroval F. B., rod. Z. nehnuteľnosti: parcelu č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 688 m2 a parcely č. XXX záhrady o výmere 1671 m2, vedené na LV č. XXX, katastrálneho územia J. v podiele 1/1, ktorej vklad bol povolený dňa 18.7.2008, pod č. V2111/08

- 18.7.2008 - 233/8,

- darovacia zmluva zo dňa 23.2.2010 uzatvorená medzi E. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, na základe ktorej E. B. daroval F. B.Š., rod. Z. nehnuteľnosť: rodinný dom, súpisné č. XXX s príslušenstvom a súčasťami nachádzajúcimi sa na parcele č. XXX, vedená na LV č. XXX, katastrálneho územia J. v celosti, ktorá je spísaná formou notárskej zápisnice N56/2010, NZ5954/2010, ktorej vklad bol povolený dňa 12.3.2010 pod č. V381/10, sú relatívne neplatné. II. Obom stranám sa náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodol o žalobe žalobkyne doručenej súdu prvej inštancie dňa 18.6.2010, ktorou sa žalobkyňa domáha, aby súd určil, že právne úkony:

- darovacia zmluva zo dňa 20.6.2008, uzatvorená medzi pôvodne žalovaným th.č. neb. E. B. (nar. XX.XX.XXXX) a žalovanou 3/ F. B., o prevode nehnuteľností v kat. úz. J., parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 688 m2 a parcela č. XXX záhrady o výmere 1671 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX a ktorej vklad Správou katastra Košice - okolie bol povolený dňa 18.7.2008,

- darovacia zmluva spísaná formou notárskej zápisnice pod číslom N56/2010, NZ5954/2010 dňa 23.2.2010, uzatvorená medzi pôvodne žalovaným v 1. rade a žalovanou v 3. rade o prevode nehnuteľností v kat. úz. J. stavba so súpisným číslom XXX na pozemku s parcelným číslom XXX zastavené plochy a nádvoria, ktorej vklad bol povolený do katastra nehnuteľností pod č. V381/2010 dňa 12.3.2010, sú neplatné.

3. Pôvodná žalobkyňa žalobu odôvodňovala tým, že s pôvodne žalovaným v 1. rade E. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavrela manželstvo dňa 18.7.1981, ktoré v čase podania žaloby trvalo a nedošlo medzi nimi k žiadnej modifikácii bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Ku dňu uzatvorenia manželstva bol pôvodne žalovaný v 1. rade E. B. jedným z podielových spoluvlastníkov nehnuteľností, a to rodinného domu súpisné č. XXX s prísl. a súčasťami, ktoré sa nachádzajú na parcele č. XXX o výmere 688 m2, parcela č. XXX záhrada o výmer 1671 m2 v kat. úz. J. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/20 k celku. Žalovaná 3/ bola taktiež podielovou spoluvlastníčkou v pomere 15/20 k celku. Na základe dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní spísanej vo forme notárskej zápisnice N786/90, NZ798/90 zo dňa 26.10.1990 sa stal pôvodne žalovaný v 1. rade E. B. výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností. Predmetná dohoda o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bola uzavretá počas trvania manželstva, a preto spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, v súlade s dohodou o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa stali súčasťou ich BSM. Žalovaný ale bez vedomia a bezodplatne previedol svoje vlastnícke právo vo vzťahu k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat. úz. J., v celom rozsahu na žalovanú v 3. rade, pričom túto skutočnosť zistila žalobkyňa pred podaním žaloby z výpisu katastra nehnuteľností, keďže predmetné nehnuteľnosti sú v súčasnosti vedené na LV č. XXXX, ako aj to, že výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností sa stala žalovaná v 3. rade. K prevodu vlastníckeho práva tak došlo na základe dvoch darovacích zmlúv, ktoré boli hore konkretizované, bez jej vedomia a súhlasu. Preto sa domáhala určenia relatívnej neplatnosti predmetných právnych úkonov, nakoľko nejde o bežnú vec a žalovaný mal mať súhlas s nakladaním s predmetnými nehnuteľnosťami.

4. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. - 261 zo dňa 21.05.2015 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. - 197 zo dňa 11.06.2013 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že zároveň zrušil aj uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 12.03.2014 č.k. - 236.

5. Súd prvej inštancie ďalej konal v intenciách tohto zrušujúceho uznesenia a vo veci vykonal dokazovanie jeho doplnením, vyhodnotením, pričom vec právne posúdil v zmysle ust. (ďalej len „“), a OZ, pričom rozhodol napadnutým rozsudkom.

6. Dospel k záveru, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 26.10.1990 č. N786/90, NZ798/90 pôvodne žalovaný 1/ E. B.J., st. v podiele 18/20 k celku, keďže 2/20 nadobudol dedením, pričom náhrada bola vyplatená zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM žalobkyne a pôvodne žalovaného 1/, a preto sa tieto podiely bez ohľadu

na znenie dohody stali predmetom BSM manželov (t.j. žalobkyne a pôvodne žalovaného 1/ E. B., Q.., th. č. nebohého - ďalej len „neb.“).

7. Súd prvej inštancie vychádzal z notárskej zápisnice č. N786/90, NZ798/90 a zistil, že účastníkmi tejto dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam boli F. B., rod. Z. (žalovaná v 3. rade), ktorá bola vlastníčkou podielu 15/20 k celku, F. F., rod. B., ktorá vlastnila podiel 1/20 k celku, X. B. vlastnil podiel 1/20 k celku, P. B.D.H. vlastnila podiel 1/20 k celku a E. B., st. vlastnil podiel 2/20 k celku. Všetci spoluvlastníci s obsahom zápisnice boli oboznámení a na znak súhlasu aj vlastnoručne túto zápisnicu podpísali. V bode 3 tejto dohody účastníci vyhlásili, že z titulu vzájomného vyporiadania E. B., Q.., pôvodne žalovaný v 1. rade vyplatil každému zo spoluvlastníkov 5.000,- Kčs. Preto súd prvej inštancie vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súd ČR spis. zn. , v ktorom je uvedené, že: „pre nadobudnutie veci prostredníctvom prostriedkov, ktoré pochádzajú jednak z BSM manželov, jednak z osobného majetku niektorého z manželov, stavajú sa veci takto nadobudnuté predmetom BSM manželov, bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM manželov“.

8. Z výpisu z Katastra nehnuteľností Košice - okolie súd prvej inštancie zistil, že na LV č. XXXX, kat. úz. J. sú zapísané parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 688 m2 a parcela č. XXX záhrady o výmere 1671 m2, rodinný dom súpisné č. XXX na parcele č. XXX ako výlučné vlastníctvo F. B., žalovanej 3/. Ako titul nadobudnutia týchto nehnuteľností sú uvedené: darovacia zmluva V381/10 zo dňa 12.3.2010 a darovacia zmluva V2111/08 zo dňa 18.7.2008-233/08.

9. Žalobkyňa tvrdila, že tieto darovacie zmluvy žalovaný uzavrel bez jej súhlasu, hoci tieto nehnuteľnosti patria do BSM. Žalovaný 1/ potvrdil, že na uzavretie týchto predmetných darovacích zmlúv súhlas žalobkyne nemal, a to potvrdila aj žalovaná 3/, ktorá uviedla, že žalobkyni nehovorili o uzavretí predmetných darovacích zmlúv. Súd preto dospel jednoznačnému záveru, že nešlo o bežné veci a pôvodný žalovaný 1/ na tieto právne úkony potreboval súhlas manželky - žalobkyne.

10. Keďže nebohý manžel žalobkyne súhlas na uzavretie predmetných darovacích zmlúv nemal, pričom nejde o bežné veci, súd prvej inštancie určil relatívnu neplatnosť právnych úkonov, ktorých žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti, a to v celom rozsahu.

11. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle (ďalej len „“) a aj keď úspešná žalobkyňa by mala právo na náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným, súd jej ich náhradu nepriznal, z dôvodu, že žalobkyni v 3. rade bolo priznané uznesením č. k. - 53 z 28.09.2011 oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a žalovaní v 1. a v 2. rade sú jej deti, pričom žalobkyňa v 3. rade je jej blízka príbuzná. Preto si každá zo strán bude znášať trovy konania sama, čo žalobkyni nespôsobí ujmu, ktorá by ohrozila jej životnú úroveň .

12. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podala odvolanie žalovaná v 3. rade. Uplatnila odvolacie dôvody podľa , , , a .

13. Uviedla, že súd prvej inštancie o univerzálnej sukcesii právnych zástupcov rozhodol bez vykonania akéhokoľvek dôkazu, t.j. oboznámenia dedičského osvedčenia po E. B. st. Žiadala, aby odvolací súd zabezpečil a vykonal dôkaz - preskúmal dedičské osvedčenie po nebohom pôvodnom žalovanom v 1. rade č.k. z 15.07.2015. Keďže tak nekonal, súd prvej inštancie nemal splnené procesné podmienky konania, čím porušil ust. a znemožnil žalovanej v 3. rade sa vyjadriť k dôkazu, t.j. k dedičskému osvedčeniu po E. B. st., a preto nemohla vzniesť námietku nezaradenia žalobkyne medzi dedičov, univerzálnych nástupcov E. B. Q.. a nemala vedomosť o okruhu dedičov v dedičskom konaní po E. B. Q.. Vzhľadom k tomuto pochybeniu, súd spôsobil v konaní inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú podľa ust. neopomenuteľnými dedičmi E. B. Q.. a v prípade úspechu žalobkyne v tomto konaní by spolu so žalobkyňou nadobudli titulom dedenia nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovania podľa uzavretých darovacích zmlúv, ktorých relatívnu neplatnosť žaluje žalobkyňa. Žalobkyňa by za predpokladu úspechu v tomto konaní nadobudla predmetné nehnuteľnosti do BSM, ktoré by sa rozdelilo podľa dedičských zásad a z jeho polovice by po 1/4-ine dedili žalovaní v 1. a v 2. rade.

14. Ďalej dávala do pozornosti zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu v danej veci , čo sa týka vyhodnotenia skutkových zistení a ich predčasného podriadenia pod citované hmotnoprávne predpisy.

Žalovaná v 3. rade poukazovala, že podiel 2/20 nadobudol neb. E. B. dedením a podiel vo výške 18/20 nadobudol od spoluvlastníkov vyplatením náhrady za ich podiely, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že neb. E. B. nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam ku dňu uzavretia manželstva vo veľkostí 2/20, a preto 2/20 z predmetných nehnuteľností nepatria do BSM (nie je tu vhodná aplikácia ) a vo veľkosti 18/20 nadobudol do svojho výlučného vlastníctva, s poukazom na konkrétne citované prechody, t.j. o veľkosti 1/20 k celku titulom dedenia na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Košice - vidiek v Košiciach zo dňa 10.01.1990, č. D1167/89, po poručiteľovi, svojom otcovi E. B., nar. dňa XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, vo veľkosti 1/20 k celku titulom dedenia na základe uznesenia Štátneho notárstva Košice - vidiek v Košiciach zo dňa 10.01.1990 č. D/71/90, po poručiteľovi, svojom ujovi P. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, vo veľkosti 15/20 k celku do svojho výlučného vlastníctva od žalovanej v 3. rade, svojej matky, na základe notárskej zápisnice zo dňa 26.10.1990 č. N786/90, Nz789/90 (ďalej len „NZ“), vo veľkosti 1/20 k celku do svojho výlučného vlastníctva od F. F., rod. B., nar. XX.XX.XXXX (teta E. B. Q..), na základe NZ, vo veľkosti 1/20 k celku do svojho výlučného vlastníctva od P. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, (teta E. B. st.), na základe NZ, vo veľkosti 1/20 k celku do svojho výlučného vlastníctva od X. B., nar. XX.XX.XXXX (uja E. B. Q..), na základe NZ.

15. Na základe uvedeného sa E. B. Q.. stal výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktorých darovanie žalobkyňa žaluje, keďže tieto vo veľkosti 2/20 k celku nadobudol dedením a vo veľkosti 18/20 k celku, ich nadobudol do svojho výlučného vlastníctva, na základe NZ.

16. Žalovaná v 3. rade apelovala na to, že nikdy počas konania netvrdila, že by jej manžel E. B. Q.. vyplatil ostatným spoluvlastníkom náhrady za ich podiely, keďže vždy tvrdila, že tieto podiely údajne vyplácala ona, aj keď na každom z pojednávaní malo údajné vyplácanie spoluvlastníckych podielov žalobkyňou podľa jej slov vo výpovediach iný, rozporuplný priebeh (viď jej konkrétne citácie na pojednávaniach konaných dňa 15.10.2012, 08.04.2013, 14.06.2016). Preto neexistuje a nikdy neexistoval žiaden priamy a relevantný dôkaz o tom, že žalobkyňa, či už samostatne alebo spolu so svojím manželom vyplatila súrodencov otca neb. manžela a žalovanú v 3. rade, z titulu vzájomného vyrovnania podielov na žalovanej nehnuteľnosti, nakoľko k vyplácaniu podielov z titulu vzájomného vyrovnania podielov zo strany žalobkyne, ani pôvodne žalovaného v 1. rade nikdy nedošlo, čo potvrdila aj sama žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 15.10.2012, kedy uviedla, že „nevlastní žiadny takýto doklad o vyplácaní podielov ostatným podielovým spoluvlastníkom,“ dávajúc do pozornosti aj výpoveď neb. E. B. Q.. na tomto pojednávaní, ako aj z dôvodu nepreukázania platby pre P. B. vo výške 75,- Sk. Žalobkyňa potvrdila vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 21.05.2013 skutočnosť, že žalovaná v 3. rade vyplácala podiely ostatným podielovým spoluvlastníkom za nehnuteľnosti (viď konkrétne jej výpovede na pojednávaniach dňa 14.11.2012, 14.06.2016, 15.10.2012, 21.05.2013, v zmysle ich citácií).

17. Taktiež v podanom odvolaní poukazovala na porušenie ust. a nedoplnenie zápisnice v zmysle jej prednesov na pojednávaní konanom dňa 23.05.2016 t.j. nedoplnenie výpovede týkajúcej sa kúpnej zmluvy, ktorú predložila na pojednávaní konanom dňa 23.05.2016. Za predpokladu, že by súd prvej inštancie doplnil zápisnicu konanú dňa 23.05.2016, mal by súd za preukázané, že žalovaná v 3. rade nadobudla do svojho vlastníctva nehnuteľnosti v podiele 15/20 k celku od svojej svokry, na základe kúpnej zmluvy, spísanej formou notárskej zápisnice zo dňa 25.06.1956, ktorá je súčasťou spisu a že tento podiel zaplatili rodičia žalovanej v 3. rade. Preto žiadala, aby sa s týmto dôkazom o vyplatení podielov ostatných podielových spoluvlastníkov z jej stany vysporiadal odvolací súd, keďže súd prvej inštancie tento dôkaz nevyhodnotil. Žalovaná v 3. rade trvala na tom, že chcela, aby jej majetok obsiahnutý v darovacích zmluvách dostali rovnakým dielom všetky jej deti, keďže neb. E. B. tvrdil, že sa o ňu postará a že za nehnuteľnosť uvedenú v darovacích zmluvách vyplatí všetkých svojich súrodencov, čo ale neučinil, a preto nebohý súhlasil s tým, že nehnuteľnosti jej naspäť daruje, nakoľko starostlivosť o ňu zabezpečuje dodnes nepretržite jej dcéra F. A. s rodinou, ktorej z vďačnosti za starostlivosť o ňu a o nehnuteľnosť uvedenú v darovacej zmluve darovala inú nehnuteľnosť, ktorú žalovaná v 3. rade vlastnila ešte pred podpisom oboch darovacích zmlúv.

18. Žalovaná v 3. rade popierala, aby neb. E. B. v čase podpisu oboch darovacích zmlúv požil alkoholické nápoje a aby nevedel, aký právny úkon uskutočňuje, keďže jeho podpis na predmetných darovacích zmluvách bol osvedčený na Notárskom úrade notárky JUDr. Evy Pršebice a neb. E. B. Q.. písomným

podaním osobne podal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Preto nie je pravdou, aby nebohý E. B. Q.. bol pri podpisovaní darovacích zmlúv pod vplyvom alkoholu.

19. Žalovaná v 3. rade trvala na tom, že potvrdenka o zaplatení 768,- Kčs, ktorú predložila žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 08.04.2013 a ktorá preukazuje platbu pre P. B., sa týka povinnosti vyplatenia danej sumy ako ustupujúcej dedičky z uznesenia Štátneho notárstva Košice - vidiek v Košiciach č. D71/90 z 10.01.1990, ktorým bolo prejednané novoobjavené dedičstvo po poručiteľovi P. B., ujovi E. B. Q.. a po ktorom neb. E. B. Q.. zdedil dedičský podiel na nehnuteľnosti z darovacích zmlúv vo veľkosti podielu 1/20 k celku. Preto považovala žalovaná v 3. rade za nesporné a preukázané, že nebohý nadobudol titulom dedenia podiel vo veľkosti 1/20 k celku z nehnuteľnosti na základe uznesenia Štátneho notárstva Košice - vidiek v Košiciach, č. D71/90 zo dňa 10.01.1990 po poručiteľovi P. B. a podiel vo veľkosti 1/20 k nehnuteľnosti na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Košice - vidiek v Košiciach zo dňa 10.01.1990 č. D1167/89, po poručiteľovi, svojom otcovi E. B., a preto tieto podiely nepatria do BSM žalobkyne a E. B. Q.., čo v konečnom dôsledku potvrdil aj súd prvej inštancie vo svojom prvom rozsudku vo veci zo dňa 11.06.2013 č.k. (viď 6. strana, 4. a 5. odsek odspodu rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 11.06.2013 č.k. - 197).

20. Žalovaná v 3. rade sa nestotožnila s tvrdením súdu prvej inštancie, uvedeným v 13. bode rozsudku, že v konaní nebolo preukázané, aby sa pôvodní podieloví spoluvlastníci v minulosti domáhali zaplatenia náhrady za svoje podiely. Pôvodní podieloví spoluvlastníci sa totiž nedomáhali zaplatenia náhrady za podiely, keďže im tieto vyplatila žalovaná v 3. rade, o čom predložila súdu prvej inštancie dôkaz

- prehlásenie, s odkazom na konkrétne výpovede citovaných svedkov. Apelovala na to, že už pred podpisom notárskych zápisníc bol nárok každého podielového spoluvlastníka už uspokojený, pričom k ich uspokojeniu došlo žalovanou v 3. rade v zmysle konkretizovaných skutočností. Žalovaná v 3. rade popierala, že by žalobkyňa alebo E. B. Q.. vyplácali podiely z nehnuteľnosti ostatným podielovým spoluvlastníkom, nakoľko ich vyplácala ona, čo preukázala v priebehu konania na súde prvej inštancie (viď výpovede na str. 1, 1. ods. výpovede žalovanej v 3. rade ZzP konaného dňa 14.11.2012, viď 2. strana, 5. a 9. ods. zhora predmetnej ZzP, viď 2. stranu 9. a 11. ods. zhora ZzP konaného dňa 14.06.2016, viď 3. stranu, 2. a 6. ods. zhora ZzP konaného dňa 14.06.2016 a ČP zo dňa 30.08.2012). Žalobkyňa ani E. B. v priebehu konania nepredložili žiadny dôkaz o vyplácaní podielov ostatným podielovým spoluvlastníkom.

21. Keďže v konaní bolo preukázané, že náhradu za podiely ostatným podielovým spoluvlastníkom vyplatila ona (žalovaná v 3. rade), E. B. Q.. nepotreboval na ich darovanie žalovanej v 3. rade súhlas manželky (žalobkyne), pričom žalobkyňa v priebehu konania na súde prvej inštancie ani nepredložila žiadny hodnoverný dôkaz o tom, že samostatne alebo spoločne so svojim nebohým manželom vyplatili z prostriedkov patriacim do ich BSM titulom vzájomného vyrovnania podielov na žalovanej nehnuteľnosti ostatných podielových spoluvlastníkov, pričom žalovaná v 3. rade takýto dôkaz predložila. Vzhľadom k tomu sa žalovaná nehnuteľnosť nestala predmetom BSM a preto rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle .

22. Žalovaná v 3. rade namietala aj znenie samotného výroku rozsudku, keďže žalobkyňa v petite neuvádzala skutočnosti, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo výroku rozsudku a preto súd rozhodol nad rámec požadovaný žalobkyňou, k čomu nebol oprávnený. Zároveň súd prvej inštancie nepostupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia ( ) a nevysporiadal sa z namietanými skutočnosťami, konkrétne citovanými v podanom odvolaní.

23. Navrhovala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol tak, že návrh žalobkyni na určenie neplatnosti darovacích zmlúv zamieta v celom rozsahu ako nedôvodný a zároveň, aby odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 20.07.2010 č.k. - 19, ktorým Okresný súd Košice - okolie nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanej v 3. rade zakázal predať, darovať, prenajať, zriadiť záložné právo alebo zabezpečovací prevod k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXX, kat. úz. J., obec J., okres Košice - okolie, a to parcely č. XXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 688 m2, parcely č. XXX - záhrady o výmere 1671 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX, až do právoplatného skončenia tohto konania. Uplatnila si náhradu trov konania v zmysle vyčíslenia.

24. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 3. rade uviedla, že súd dostatočne doplnil dokazovanie, ktorým odstránil prípadné pochybnosti a vzniknuté rozpory a dospel k jednoznačnému

záveru, ktorý považuje žalobkyňa za legitímny a správny. Navrhovala napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. K námietke žalovanej, že súd jej nesprávnym procesným postupom zabránil v uplatňovaní jej práv uviedla, že žalovaná mohla využiť všetky prostriedky účinnej procesnej obrany, ale svoje tvrdenia nepreukázala, čím neuniesla dôkazné bremeno v spore. Svoje tvrdenia uvádza len v domnelých úvahách, v dôsledku čoho sa snaží napádať aj dedičské osvedčenie po nebohom, pôvodnom žalovanom v 1. rade pod sp.zn. , čo nie je možné po právnej stránke akceptovať, ako aj tú skutočnosť, že sa s predmetným osvedčením nemohla oboznámiť a nemala vedomosť o okruhu dedičov po nebohom (viď v tomto smere zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Košiciach), kde krajský súd sa zaoberal otázkou zákonného spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti v určených podieloch. Upriamila pozornosť na dôkazy, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to na vyhlásenie účastníkov dohody zaprotokolované v notárskej zápisnici, výpovede samotných svedkov, svedeckú výpoveď pána F., ktorý potvrdil, že realizovala výber z vkladnej knižky za účelom vyplatenia vyrovnávacích podielov, výpoveď jej detí, ako aj pána X., pričom žalovaná doposiaľ nepredložila dôkazy, ktorými by tieto výpovede spochybnila, pričom samotná žalovaná v 3. rade si vo svojich výpovediach odporuje. Preto z vykonaného dokazovania a z predloženej notárskej zápisnice N786/90 zo dňa 26.10.1990, jednoznačne vyplýva záver, že žalovaný spolu s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi uzatvorili dohodu, v zmysle ktorej došlo k zrušeniu a vyporiadaniu ich podielového spoluvlastníctva, a to tak, že tieto nehnuteľnosti pripadli do výlučného vlastníctva E. B. st., s povinnosťou vyplatiť vyrovnávací podiel P. B. a X. B., každému jednotlivo vo výške 5.000,- Kčs, čo bolo v konaní spoľahlivo preukázané. Vyrovnávacie podiely vyplatila podielovým spoluvlastníkom ona a nie žalovaná v 3. rade, čo bolo taktiež v konaní riadne preukázané súborom dôkazov priamych, ako aj nepriamych, ktoré žalovaná v 3. rade označila za tendenčné, avšak okrem jej tvrdenia v konaní nepredložila dôkaz, ktorý by jej vyjadrenia objektívne verifikoval. Rovnako tak považovala za preukázané, že E. B. Q.. neplatne previedol na žalovanú v 3. rade nehnuteľnosti, nakoľko tak urobil za trvania manželstva a bez jej súhlasu, s odkazom na ust. , v zmysle ktorého len bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov sám, nakoľko v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný.

26. Apelovala na to, že súd nie je striktne viazaný znením petitu, ktorý strana navrhne, keďže v rámci predmetu konania a na základe vykonaného dokazovania, v súlade s návrhom súd rozhodne. Procesné nedostatky vytýkané žalovanou sú vo veci irelevantné, keďže súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal aj s tvrdeniami žalovanej o vyplatení, resp. nevyplatení vyrovnávacích podielov jednotlivým podielovým spoluvlastníkom a preto poukazovala len na tendenčnosť tvrdení žalovanej v 3. rade.

27. Žalovaná v 3. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne opätovne poukazovala na všetky svoje tvrdenia a mala za to, že dôkazné bremeno uniesla a spochybnila tak uplatnený nárok žalobkyne. Preto nesúhlasila s tvrdením žalobkyne o neunesení a nepredložení žiadneho priameho dôkazu, s poukazom na skutočnosti konkrétne uvádzané v jej odvolaní. Naďalej mala za to, že ako žalovaná v 3. rade predložila priamy dôkaz preukazujúci vyplatenie vyrovnávacích podielov z nehnuteľnosti. Nesúhlasila s výpoveďou svedka F., ktorý potvrdil, že žalobkyňa realizovala výber z vkladnej knižky za účelom vyplatenia vyrovnávacích podielov, spochybňujúc výpovede aj E. B., M. C., Q. B.. Opätovne mala za to, že neb. E. B. Q.. ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností v podiely 18/20 z celku predmetných nehnuteľností a 2/20 titulom darovania, nepotreboval na darovanie žalovanej v 3. rade, súhlas žalobkyne. Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

28. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej v 3. rade nevyjadrila, taktiež ani ostatní žalovaní v 1. a 2. rade.

29. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalovanej v 3. rade ako odvolanie podané aj žalovanými v 1. a 2. rade ( prvá veta ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle , , , a a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovanej v 3. rade a preto rozsudkom č.k. -412 zo dňa 30.11.2017 rozhodol v nasledovnom znení: I. P o t v r d z u j e rozsudok, ktorým súd určil, že právne úkony

- darovacia zmluva zo dňa 20.6.2008 uzatvorená medzi E. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, na základe ktorej E. B. daroval F. B., rod. Z. nehnuteľnosti: parcelu č. XXX zastavané

plochy a nádvoria o výmere 688 m2 a parcely č. XXX záhrady o výmere 1671 m2, vedené na LV č. XXX, katastrálneho územia J. v podiele 1/1, ktorej vklad bol povolený dňa 18.7.2008, pod č. V2111/08

- 18.7.2008 - 233/8,

- darovacia zmluva zo dňa 23.2.2010 uzatvorená medzi E. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, na základe ktorej E. B. daroval F. B., rod. Z. nehnuteľnosť: rodinný dom, súpisné č. XXX s príslušenstvom a súčasťami nachádzajúcimi sa na parcele č. XXX, vedená na LV č. XXX, katastrálneho územia J. v celosti, ktorá je spísaná formou notárskej zápisnice N56/2010, , ktorej vklad bol povolený dňa 12.3.2010 pod č. V381/10, sú relatívne n e p l a t n é s tým, že v súčasnosti sú predmetné nehnuteľnosti vedené vo výpise z katastra nehnuteľností, Okres Košice - okolie, obec J., katastrálne územie J., výpis z listu vlastníctva č. XXXX ako parcela č. XXX vo výmere 688 m2, zastavané plochy a nádvoria a ako parcela č. XXX vo výmere 1671, záhrady. II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. III.Z a m i e t a návrh žalovanej v 3. rade na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 20.7.2010 č.k. -19.

30. Proti hore uvedenému rozsudku Krajského súdu v Košiciach podala dovolanie žalovaná v 3. rade s tým, že Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 25.2.2021 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd SR konštatoval, že v danom prípade vo vzťahu k výplate spoluvlastníckych podielov zo strany žalobkyne, resp. neb. E. B. v prospech podielových spoluvlastníkov na základe dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, odvolací súd dospel k správnemu záveru, že pre nadobudnutie podielu 18/20 z predmetných nehnuteľností boli použité finančné prostriedky z BSM žalobkyne a nebohého jej manžela, ale keďže výslovne neuviedol, z ktorých častí rozhodnutia súdu prvej inštancie vychádzal, dovolací súd doplnil, že súd prvej inštancie v bodoch 9.-15. svojho rozhodnutia vyhodnotil relevantné dôkazy, pričom jeho závery sú logické a bez rozporov. Ďalej uviedol, že dovolateľka namietala, že nebolo prihliadnuté k dôkazu - prehlásenie zo dňa 1.10.1995, pričom táto námietka nie je dôvodná, pretože súdy sa s ňou v základnom konaní vysporiadali (bod 9. rozsudku súdu prvej inštancie), keď uzavreli, že išlo o vyplácanie podielov v súvislosti s nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu 15/20-in dotknutých nehnuteľností v prospech žalovanej 3/. Podotkol ale, že rozsudok odvolacieho súdu vo vzťahu k nedeliteľnosti darovacej zmluvy, z hľadiska možnosti čiastočnej neplatnosti právneho úkonu nie je odôvodnený, pričom ide o deliteľný predmet konania, a preto treba posúdiť jednotlivé právne podmienky uvedené v ust. , keďže ak je neplatnosťou zasiahnutá len časť právneho úkonu, vychádza zo zásady, že ostatná časť právneho úkonu nie je touto neplatnosťou dotknutá. Podmienkou je, že po oddelení neplatnej časti musí zvyšok právneho úkonu sám o sebe právne obstáť. V otázke oddeliteľnosti judikatúra vyslovila (Rc 44/1998), že pri posúdení sa uplatnia interpretačné zásady vyplývajúce z ust. . Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci vo vzťahu k deliteľnosti darovacej zmluvy z hľadiska právnych podmienok konštatoval, že bolo porušené právo žalovanej 3/ na súdnu ochranu a spravodlivý proces v zmysle a čl. 6 ods. 1 Dohovoru a bol naplnený dovolací dôvod podľa a preto zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom ako prvé uložil odvolaciemu súdu prioritne zistiť právnych nástupcov po žalobkyni a žalovanej v 3. rade, ktoré v priebehu dovolacieho konania zomreli.

31. Krajský súd v Košiciach, berúc zreteľ na intencie Najvyššieho súdu SR, uznesením č.k. -13 zo dňa 16. júna 2021 rozhodol v konaní o pokračovaní s právnymi nástupcami po neb. žalobkyni M. B., nar. XX.X.XXXX a po neb. žalovanej v 3. rade F. B., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, a to v zmysle ust. , , , a 66 a s odkazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 3.6.2020 sp.zn. , a keďže v danom prípade nastala situácia, že po neb. žalobkyni, zomr. X.XX.XXXX, ako aj po neb. žalovanej v 3. rade, zomr. XX.X.XXXX, by mali E. B., nar. XX.X.XXXX a M. C., rod. B., nar. X.X.XXXX vystupovať na strane žalobcov, ako aj na strane žalovaných, kde už aj doteraz vystupovali, nakoľko ich vôľa bola vystupovať na strane žalobcov, súd s nimi ďalej konal na strane žalobcov a to, ako so žalobcami v 1. a 2. rade s tým, že na strane žalovaných už len ostali pôvodní žalovaní, ako aj právni nástupcovia po pôvodne žalovanej v 3. rade F. B., rod. Z., ktorí sú th. č. označení v záhlaví tohto rozsudku, ktorí na podanom odvolaní naďalej trvali ako právni nástupcovia po neb. pôvodne žalovanej v 3. rade F. B., rod. Z., ako aj na skutočnostiach uvádzaných ňou v podanom odvolaní s tým, že rovnako žalobcovia v 1. a 2. rade v celom rozsahu zotrvali na podanej žalobe.

32. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalovaných ako odvolanie podané včas a oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, na pojednávaní, ktoré nariadil odvolací súd z dôvodu potreby zopakovania dokazovania a jeho doplnenia v zmysle a a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a , , z hľadiska žalovanými uplatnených odvolacích dôvodov podľa , , , a a v intenciách zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 25.2.2021 a jeho záveru o deliteľnosti predmetných darovacích zmlúv, keďže predmetom boli nehnuteľností získané na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v podiele 18/20 k celku a v podiele 2/20 k celku dedením, z hľadiska právnych podmienok podľa a , a nakoľko k uzavretiu napádaných darovacích zmlúv došlo v čase trvania manželstva a predmetné darovacie zmluvy sa týkali aj sčasti podielu 18/20 z predmetných nehnuteľností, ktoré nemohol th. času nebohý žalovaný E. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX nadobudnúť do výlučného vlastníctva, ale len do BSM ( ), nakoľko pre nadobudnutie podielu 18/20 z predmetných nehnuteľností boli použité finančné prostriedky z BSM neb. žalobkyne a neb. manžela, t.j. žalovaného E. B., pričom podiel 2/20 na dotknutých nehnuteľnostiach žalovaný nadobudol dedením do výlučného vlastníctva, čím s týmto podielom na prevádzaných nehnuteľnostiach mohol neobmedzene nakladať, dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti odvolania žalovaných a to čo sa týka neplatnosti predmetných darovacích zmlúv v rozsahu 18/20 k celku predmetných nehnuteľnostiach a preto v zmysle , nakoľko vo veci neboli splnené podmienky na potvrdenie, prípadne na zrušenie napadnutého rozsudku, zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určil, že právne úkony:

- darovacia zmluva zo dňa 20.6.2008, uzatvorená medzi E. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, na základe ktorej E. B. daroval F. B., rod. Z. nehnuteľnosti: parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 688 m2 a parcela č. XXX - záhrady o výmere 1671 m2, pôvodne vedené na LV č. XXX, th. č. na LV č. XXXX, kat. úz. J., ktorých vklad bol povolený dňa 18.7.2008, pod č. V 2111/08 - 18.7.2008 - 233/8,

- darovacia zmluva zo dňa 23.2.2010 uzatvorená medzi E. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, na základe ktorej E. B. daroval F. B., rod. Z. nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXX s príslušenstvom a súčasťami nachádzajúcimi sa na parcele č. XXX, pôvodne vedenej na LV č. XXX, th. č. na LV č. XXXX, kat. úz. J., ktorá bola spísaná formou notárskej zápisnice N 56/2010, Nz 5954/2010, ktorej vklad bol povolený dňa 12.3.2010 pod č. V 381/10, sú neplatné v časti podielu 18/20 z celku s tým, že v prevyšujúcom rozsahu neplatnosti predmetných darovacích zmlúv v podiele 2/20 z celku predmetných nehnuteľností, žalobu zamietol.

33. Verejné pojednávania v spore sa konali na Krajskom súde v Košiciach v dňoch 9.9.2021, 14.10.2021 a 4.11.2021 s tým, že na verejnom pojednávaní konanom dňa 4.11.2021 o 10,10 hod., v pojednávacej miestnosti č.dv. 230/II. poschodie, došlo k vyhláseniu rozsudku vo veci samej, pričom miesto a čas verejných pojednávaní na odvolacom súde bol oznámený stranám sporu doručením predvolania na pojednávanie zákonným spôsobom a to minimálne 5 dní pred termínom pojednávania na odvolacom súde.

34. Po zopakovaní a doplnení dokazovania na pojednávaniach konaných na odvolacom súde, odvolací súd po úprave aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu, so zreteľom na právne nástupníctvo po pôvodnej žalobkyni neb. M. B., ako aj pôvodnej žalovanej v 3. rade neb. F. B. a potom, čo žalobcovia v 1. a 2. rade uviedli, že v celom rozsahu trvajú na podanej žalobe, so zreteľom na skutočnosti v nej uvádzané, ako aj na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR, žalovaní uvádzali, že žalovaný v 1. rade žil vo viere a presvedčení, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností a to v celosti, keďže k tomu smerovala aj vôľa ich neb. matky - žalovanej v 3. rade a rovnako aj v darovacej zmluve zo dňa 20.6.2008 darca neb. E. B. vyhlásil, že daruje svoje podiely k nehnuteľnostiam obdarovanej (svojej matke) v celosti a obdarovaná vyhlásila, že tento dar s vďakou prijíma a teda vôľa zodpovedá učinenému prejavu, rovnako aj v darovacej zmluve vo forme notárskej zápisnice zo dňa 23.2.2010 N 56/2010, Nz 5954/2010, s odkazom aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.1.2002 a ust. , keďže vôľou E. B. bolo darovať predmetné nehnuteľnosti v celosti, čomu zodpovedala aj vôľa obdarovanej - jeho matky tieto dary v celosti prijať. Žalovaný F. B. v odvolacom konaní apeloval na to, že ako dedičia prichádzajú do úvahy všetci traja a preto nesúhlasil so svojim vydedením.

35. Žalovaní v odvolacom konaní predložili dedičské uznesenie Okresného súdu Košice-okolie č.k. -51 zo dňa 28.6.2019, , ktorým došlo k vydedeniu jej právnych nástupcov v zmysle , , keďže jedinou dedičkou zostávajúcich nehnuteľností sa stala F. A., žalovaná v tomto konaní s tým, že odvolací súd zistil, že ďalšie konania po poručiteľke F. B. sa na Okresnom súde Košice-okolie nevedú, pričom predmetným uznesením bolo konanie o dedičstve zastavené, keďže zostal len majetok nepatrnej hodnoty, uvedená novota v odvolacom konaní ( ) nemá vplyv na rozhodnutie v spore, čím nie je v spore ani naplnený odvolací dôvod podľa .

36. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné prostriedky a súčasne pri ich vykonávaní a hodnotení neporušil žiadne zákonné ustanovenie, môže účastník podať odvolanie, v ktorom môže za prísneho dodržania zákonných podmienok uvádzať nové skutočnosti alebo dôkazy, t.j. také, ktoré v konaní na súde prvého stupňa neboli uvedené a popri ktorých skutkový stav zistený súdom prvého stupňa už neobstojí.

37. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

38. Odvolací súd taktiež opätovne v odvolacom konaní preskúmal uplatnené odvolacie dôvody a to odvolací dôvod podľa , ktorý sa týka nesplnenia procesných podmienok potrebných pre rozhodnutie pre konanie a následné rozhodnutie súdu.

39. Odvolací dôvod podľa ust. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

40. Odvolací dôvod podľa ust. , t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v (th.č. ), ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami v tom čase účinného ), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia alebo poučenia o dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami (th.č. ), napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom, stranám sporu v rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod., pričom tento odvolací dôvod je daný aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, keďže ide o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016).

41. Odvolací dôvod podľa ust. , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej

stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

42. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

43. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy aj keď vyhodnotil podľa ust. a nasl. , z týchto dôkazov ale nedospel k správnym skutkovým zisteniam, nakoľko zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver a nakoľko napadnutý rozsudok v celom rozsahu neodôvodnil v zmysle , v časti odôvodnenia nedeliteľnosti darovacích zmlúv z hľadiska právnych podmienok podľa a , svojím procesným postupom odňal možnosť žalovaným konať pred súdom a neznemožnil ich realizáciu procesných práv priznaných ich v civilnom procese za účelom ochrany ich práv a právom chránených záujmov, aj keď vo veci boli splnené procesné podmienky, za ktorých mohol súd prvej inštancie konať, čím je odvolacia námietka v zmysle vo veci nedôvodná, nakoľko th. čas. nebohá žalovaná v 3. rade mala vedomosť o právnom nástupníctve po neb. E. B. Q.. (viď uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. - 236 zo dňa 12.03.2014).

44. K odvolacej námietke týkajúcej sa znemožnenia realizácie procesných práv priznaných žalovaným civilným procesom za účelom ochrany ich práv a právom chránených záujmov, ktorá mala nastať aj tým, že nebolo rozhodnuté o návrhu neb. žalovanej v 3. rade na doplnenie zápisnice z pojednávania konaného dňa 23.05.2016 (viď jej žiadosť z 31.05.2016 na č.l. 319 spisu), to ale nie je podľa odvolacieho súdu takým procesným pochybením súdu prvej inštancie majúcim vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pričom žalovaní po zrušení rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, Najvyšším súdom SR, uvedenú námietku už nerozporovali.

45. Odvolacia námietka týkajúca sa dôsledného nevyhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov (viď žalovanou predložený dôkaz týkajúci sa výplaty jednotlivých podielových spoluvlastníkov pred uzavretím NZ), taktiež nie je dôvodná, nakoľko sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku s jednotlivými vykonanými dôkazmi vysporiadal, pričom dospel k správnemu konečnému záveru, čo zdôraznil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí (viď bod 17.1), že „predmetné nehnuteľnosti nadobudol neb. E. B.Š. Q.. na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v podiele 18/20 k celku a v podiele 2/20 k celku dedením, pričom k uzavretiu napádaných darovacích zmlúv došlo v čase trvania manželstva a predmetné darovacie zmluvy sa týkali nehnuteľnosti, ktoré mohol žalovaný nadobudnúť do výlučného vlastníctva len v podiele 2/20, keďže v podiele 18/20 ich nadobudol do BSM ( ) s tým, že po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k správnemu záveru , že pre nadobudnutie podielu 18/20 z predmetných nehnuteľnosti boli použité finančné prostriedky z BSM žalobkyne a nebohého jej manžela“ a s odkazom na ust. odvolací súd len dopĺňa, že ide o deliteľné právne úkony tvoriace predmet konania, nakoľko predmetné nehnuteľnosti môžu byť aj v podielovom spoluvlastníctve.

46. Podľa prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami

sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

47. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

48. Podľa ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

49. Podľa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

50. Podľa veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

51. Podľa bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

52. K podanej námietke týkajúcej sa určenia neplatnosti darovacích zmlúv v ich celom rozsahu, odvolací súd poukazuje na ust. , a to že ide o deliteľný právny úkon, v dôsledku čoho je potrebné len sčasti vysloviť neplatnosť predmetných darovacích zmlúv, nakoľko podiel 2/20 na predmetných nehnuteľnostiach nadobudol nebohý E. B.Š., Q.. titulom dedenia a preto s odkazom na ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a tento podiel na predmetných nehnuteľnostiach netvoril bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podiel 18/20 z celku predmetných nehnuteľností nadobudol ale neb. žalovaný E. B. Q.. titulom uzavretej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, teda už nie do svojho výlučného vlastníctva, pričom k dohode došlo v čase trvania manželstva neb. E. B. Q.. a jeho manželky, t.j. žalobkyne, v zmysle notárskej zápisnice č. N786/90 a Nz798/90 zo dňa 26.10.1990 (neb. E. B. Q.. a žalobkyňa uzavreli manželstvo dňa 18.07.1981 a ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené), pričom v konaní bolo preukázané, že z titulu vzájomného vyporiadania bola zo spoločných prostriedkov, čo potvrdil aj neb. E. B. vo svojej výpovedi, ustupujúcej dedičke P. B. vyplatená suma 75,- Sk, keďže ostatní dedičia náhradu nežiadali (viď str. 84 spisu), čo bolo v čase BSM, dávajúc do pozornosti v tomto smere aj výpoveď svedka E. F. v znení, „že jeho matka od žalobkyne a E. B. Q.. prevzala sumu 5.000,- Kčs ako náhradu za podiel, ktorý nadobudol E. B. Q.. v nehnuteľnostiach, čo potvrdil aj neb. E. B. vo svojej výpovedi na str. 84 spisu, pričom tieto dôkazy žalovanou v 3 rade spochybnené neboli , so zreteľom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , v zmysle ktorého pre nadobudnutie veci do BSM manželom postačuje, že len časť použitých prostriedkov, ktoré pochádzajú jednak z BSM manželov, jednak z osobného majetku niektorého z manželov, bola z prostriedkov BSM použitá na nadobudnutie. Preto sú v tomto smere, aj odvolacie námietky žalovanej v 3. rade o jej vyporiadaní ustupujúcich podielových spoluvlastníkov v prospech neb. E. B. Q.. právne nedôvodné a vo veci irelevantné s tým, že v tomto smere procesná obrana bola nedostatočná.

53. Zároveň je nedôvodná aj ďalšia odvolacia námietka žalovaných týkajúca sa konkrétneho nevyhodnotenia predloženého dôkazu - prehlásenia z 1.10.1995, keďže v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR z 03.07.2003 sp.zn. nemusí všeobecný súd dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (od 01.07.2016 stranami sporu).

54. V tomto smere odvolací súd len podotýka, že pôvodne neb. žalovaný 1/ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktoré boli pôvodne vedené na LV č. XXX, kat. úz. J., a to k parcele č. XXX, dom súp. č. XXX, dvor o výmere 688 m2 a parc. č. XXX záhrada o výmere 1671 m2, na základe dohody o zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam s tým, že podiel 2/20 nadobudol dedením a podiel vo výške 15/20 nadobudol od spoluvlastníkov vyplatením náhrady za ich podiely. Tieto skutočnosti tvrdila nielen žalobkyňa, ale aj súd ich zistil z notárskej zápisnice č. N 786/90, Nz 798/90, ktorej obsahom bola aj táto dohoda. Súd z notárskej zápisnice č. N 786/90 a NZ 798/90 zistil, že účastníkmi tejto dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam boli F. B., rod. Z. (žalovaná 3/), ktorá bola vlastníčkou podielu 15/20 k celku, F. F., rod. B., ktorá vlastnila podiel 1/2 k celku, X. B. vlastnil podiel 1/20 k celku, P. B. vlastnila podiel 1/20 k celku a E. B., Q.. vlastnil podiel 2/20 k celku. Všetci spoluvlastníci s obsahom zápisnice boli oboznámení a na znak súhlasu aj vlastnoručne túto zápisnicu podpísali. V bode 3. tejto dohody účastníci vyhlásili, že z titulu vzájomného vyporiadania E. B., Q.., pôvodne žalovaný 1/ vyplatil každému zo spoluvlastníkov 5.000,- Kčs, pričom svedkyňa F. V., švagriná žalovanej 3/ tvrdila vo svojej svedeckej výpovedi, že ona si pamätá, že žalovaná 3/ vyplatila podielových spoluvlastníkov, t.j. súrodencov jej manžela po 5.000,- Kčs, lebo dokonca od nej si požičala peniaze na vyplatenie podielu pre P. B.. Žalovaná 3/ tvrdila, že jej rodičia dali na peniaze na vyplatenie podielov, čo aj urobila a stala sa podielovou spoluvlastníčkou v pomere 15/20 k celku, väčšinového podielu. Ak by bola vyplatila ostatných podielových spoluvlastníkov, nič jej nebránilo pri uzavretí dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti dňa 26.10.1990, aby nesúhlasila s tým, aby jej syn sa zaviazal vyplatiť každému podielovému spoluvlastníkovi 5.000,- Kčs, pričom tvrdenie neb. žalovanej 3/ vzhľadom na vyššie vykonané dokazovanie preto správne súd považoval za nelogické a nepravdivé. Žalobkyňa preukázala v tomto konaní, že spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam, k parc. č. XXX, dom č. XXX, dvor o výmere 688 m2 a parc. č. XXX záhrada o výmere 1671 m2, ktoré boli v tom čase zapísané na LV č. XXX, kat. úz. J., bolo zrušené a vyporiadané dohodou zo dňa 26.10.1990, ktorá bola obsahom notárskej zápisnice. Na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa dohodli tak, že predmetná nehnuteľnosť pripadla do výlučného vlastníctva E. B.J., st. pôvodne žalovanému 1/ s tým, že ten ostatným podielovým spoluvlastníkom, a to F. B.É., rod. Z., F. F., rod. B., P. B.D.H., rod. B.H., X. B. vyplatil náhradu za ich podiel. Taktiež súd mal za preukázané, že žalobkyňa spolu so svojim manželom E. B. Q.., vyplatila tento podiel po 5.000,- Kčs, pričom túto skutočnosť potvrdil aj neb. pôvodne žalovaný 1/ manžel a taktiež aj svedok X. B., keďže jeho sestra si požičala peniaze od matky na vyplatenie príbuzných s tým, že tieto peniaze matke aj vrátila, čo matka aj potvrdila.

55. Odvolací súd, čo sa týka odvolacích námietok, z hľadiska ich podstatného významu teda apeluje na to, že z výsledkov vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva boli predmetné nehnuteľnosti v podiele 18/20 k celku nadobudnuté nie do výlučného vlastníctva neb. E. B. Q.., ale do BSM neb. E. B. Q.. a žalobkyne ( ), nakoľko na ich nadobudnutie boli aj keď len sčasti použité finančné prostriedky patriace do BSM, čo z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, pričom 2/20 nadobudol neb. E. B., titulom dedenia do svojho výlučného vlastníctva s tým, že ide v zmysle o deliteľný predmet konania, keďže predmetom konania je určenie neplatnosti darovacích zmlúv k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť aj v podielovom spoluvlastníctve.

56. Čo sa týka námietky žalovaných o zhode vôle s prejavom a darovaním celej nehnuteľnosti s odkazom na ust. , tu odvolací súd poukazuje na ust. v tom znení, že učinené právne úkony musia byť zákonom dovolené a nesmú zákon obchádzať alebo sa priečiť dobrým mravom a preto aj darovacie zmluvy o prevode podielu 18/20 z predmetných nehnuteľností, tvoriace BSM, bez súhlasu pôvodnej žalobkyne, učinené jej neb. manželom E. B. Q.., sú relatívne neplatné s odkazom na ust. .

57. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v zmysle , v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keďže nemal splnené procesné podmienky na potvrdenie, ani na zrušenie napadnutého rozsudku.

58. Nakoľko každé rozhodnutie súdu musí byť aj vykonateľné , odvolací súd zápis predmetných nehnuteľností aktualizoval, keďže predmetne nehnuteľnosti sú v súčasnosti vedené na LV č. XXXX, Výpisu z katastra nehnuteľností okresu Košice - okolie, obec J., kat. úz. J. a zároveň v tomto smere len dopĺňa, že procesne súd prvej inštancie nepochybil, keď upravil petit žaloby žalobkyne, nakoľko jeho podstata z obsahového hľadiska ostala nezmenená, čo je vždy povinnosťou súdu, tak ako to aj teraz učinil odvolací súd vo svojom opätovnom rozhodnutí, vychádzajúc predovšetkým z požiadavky vykonateľnosti každého rozhodnutia súdu (viď rozsudok NS SR z 28.9.2010 sp.zn ).

59. Keďže odvolací súd nezrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, t.j. nepostupoval v zmysle os. 2 , neprichádza do úvahy ani zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného po začatí konania vo veci samej a preto zamietol návrh žalovanej v 3. rade na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 20.07.2010 č.k. -19, nakoľko od 01.07.2016 nariadené neodkladné opatrenie môže trvať aj po rozhodnutí vo veci, keďže dáva záruku stranám sporu, že rozhodnutie súdu bude vykonané a že nebudú mať strany sporu obavu z jeho nevykonania s tým, že kedykoľvek aj po rozhodnutí odvolacieho súdu môže niektorá zo strán podať návrh na jeho zrušenie v zmysle a , pričom od 01.07.2016 neodkladné opatrenie nemá dočasný charakter a je ho možné nariadiť vtedy, ak je potrebná bezodkladná úprava pomerov, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená ( ), pričom neodkladné opatrenie súd môže nariadiť na návrh, a to pred začatím konania, počas konania, ako aj po jeho skončení a môže trvať až do vykonateľnosti rozsudku.

60. O nároku na náhradu trov celého konania, t.j. aj trov dovolacieho konania, odvolací súd rozhodol v zmysle v spojení s a s odkazom na , keďže vychádzal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, t.j. blízkeho príbuzenského vzťahu strán sporu, ako aj z tej skutočnosti, že každá zo strán mala v spore len čiastočný úspech.

61. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).