Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sa/29/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: K.. C. S., R.. V. XXX/X, XXX XX K., právne zastúpený: JUDr. Dana Čukylová, advokátka, so sídlom Nám. Slobody 7, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. 67078-2/2019-BA zo dňa 28.10.2019, takto

rozhodol:

I. Správny súd správnu žalobu z a m i e t a. II. Právo na náhradu trov konania účastníkom konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Žalovaný, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 67078-2/2019-BA zo dňa 28. októbra 2019, podané odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, č. 200-008543-CA04/2019 zo dňa 5. augusta 2019, ktorým táto pobočka rozhodla, že žalobca podľa a o sociálnom poistení (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov nemá nárok na materské, ktorý si uplatnil od 3. apríla 2019.

2. Žalobca si predložením žiadosti o materské č. B 1161483 uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec z dôvodu prevzatia dieťaťa do starostlivosti dňa 3. apríla 2019, z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Žalobca predloženou dohodou o prevzatí dieťaťa do starostlivosti uzatvorenou dňa 3. apríla 2019 medzi navrhovateľom a matkou dieťaťa A. D., deklaroval, že od 3. apríla 2019 preberá do starostlivosti dieťa I. S., nar. XX. F. XXXX. Žalobcovi dobrovoľné nemocenské poistenie vzniklo dňa 1. júla 2018. V čase posudzovania nároku na materské bolo uvedené nemocenské poistenie evidované ako trvajúce.

3. Žalovaný správny orgán v rámci konania vo veci nároku na materské zistil, že žalobca je sociálne zabezpečený na základe o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a jeho sociálne zabezpečenie vykonáva Okresné riaditeľstvo PZ v Michalovciach, Holého 46, 071 01 Michalovce. Podľa oznámenia Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach č. CPKE-OP2019/000684-009 zo dňa 27. mája 2019, žalobca nečerpá rodičovskú dovolenku a jeho pracovný čas mu umožňuje reálne poskytovať dieťaťu starostlivosť. Podľa doplňujúceho oznámenia č. CPKE-OP-2019/000684-010 zo dňa 3. júna 2019, žalobca má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas, pracuje prevažne cez víkendy a sviatky, má aj nočné služby; v oznámení je aj vyjadrenie k dochádzke žalobcu za apríl a máj 2019. Podľa oznámenia č.

CPKE-OP-2019/000684-011 zo dňa 12. júla 2019, žalobca je služobne zaradený ako policajt Okresného riaditeľstva PZ Michalovce, má nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. Ustanovenie citovaného zákona umožňuje žalobcovi vhodne upraviť pracovný čas na požiadanie, zo zdravotných alebo iných vážnych dôvodov, čo mu bolo aj umožnené. Zároveň potvrdzuje služby žalobcu za obdobie od januára do júna 2019. Žalobca v podaní doručenom pobočke dňa 4. júna 2019 čestne vyhlásil, že v čase vykonávania služby, starostlivosť o maloletého syna zabezpečujú starí rodičia.

4. Z okolností prípadu žalovaný správny orgán právne uzavrel, že žalobca ako príslušník Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach rodičovskú dovolenku odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti nečerpal, aj naďalej vykonával prácu v služobnom pomere. Zo zabezpečených informácií vyplýva, že žalobca vykonával pracovnú činnosť v takom rozsahu, ktorá mu bránila vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa. Možno konštatovať, že žalobcom deklarované prevzatie dieťaťa do starostlivosti dňom 3. apríla 2019 nie je reálne. Žalobca od 3. apríla 2019 aj naďalej vykonával službu, pričom išlo o výkon služby v takom časovom rozsahu, ktorý nemôže riešiť prenechávaním dieťaťa iným osobám. V prípade žalobcu išlo len o formálne naplnenie podmienok zákona o sociálnom poistení. Dôvodom nepriznania nároku na materské žalobcovi bolo nesplnenie podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenej v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinnom od 1. januára 2019.

II.

Správna žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného a duplika žalovanej k replike žalobcu

5. Žalobca v žalobe z 29.11.2019, doručenej do podateľne Krajského súdu v Košiciach toho istého dňa, v zákonom stanovenej lehote ( ) namietal, že rozhodnutie žalovanej je nezákonné, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácie relevantných právnych noriem upravujúcich nárok na materské iného poistenca.

6. Ďalej v správnej žalobe z 29.11.2019 žalobca uviedol na preukázanie svojich tvrdení nasledovnú skutkovú a právnu argumentáciu:

„S takýmto rozhodnutím žalovanej žalobca nesúhlasí. Jej právne posúdenie veci nemá oporu v ustanovení . Zákona o sociálnom poistení, ktorý paragraf určuje podmienky na priznanie nároku na materské inému poistencovi (...) Z podmienok uvedených v tomto paragrafe explicitne nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť. Riadnu starostlivosť je možné poskytovať dieťaťu osobne, ale aj pomocou inej plnoletej fyzickej osoby( starí rodičia, matka, pestúnka a pod.) alebo dokonca pomocou právnickej osoby (jasle, škôlka). Žalobca namieta žalovanou interpretovanú podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu, podľa ktorej je splnená len vtedy ak otec dieťaťa fakticky (nielen formálne) prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Žalobca je toho názoru, že v súlade so zákonom a pri súčasnom splnení podmienok vyplývajúcich z ust. zákona o sociálnom poistení, nevyplývala mu žiadna povinnosť výrazne obmedziť či upraviť povinnosti vyplývajúce zo služobného pomeru a už vôbec nie zanechania pracovnej činnosti, za účelom zabezpečovania starostlivosti o dieťa osobne. Žalobca namieta, že právne posúdenie veci žalovanou nemá oporu v ustanovení 49 zákona o sociálnom poistení, ktorý určuje požiadavky pre priznanie nároku na materské inému poistencovi, nakoľko z uvedených podmienok nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby správny súd podľa ust. , zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie a žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej.“

7. Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení z 24.02.2020 navrhol správnu žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú, argumentujúc nasledovne:

„Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky v prípade dobrovoľne nemocensky poistenej osoby sú ustanovené v § 31 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca sú upravené v § 49 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku, resp. materské, sa berú do úvahy aj ďalšie súvisiace ustanovenia zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako napríklad ustanovenia a a Výklad ustanovení v spojení s zákona o sociálnom poistení predpokladá, aby sa iný poistenec (v danom prípade v zmysle citovaného zákona otec dieťaťa), ktorý prevzal dieťa do svojej starostlivosti, o toto dieťa aj staral, čím by mu vznikla strata na jeho príjme zo zárobkovej činnosti. Z týchto ustanovení pomerne jednoznačne vyplýva, že sa vyžaduje osobná starostlivosť o dieťa, ktorá vedie ku strate príjmu zo zárobkovej činnosti. Výkon pracovnej činnosti v pracovnom resp. služobnom pomere na plný úväzok je však priamo v rozpore s uvedeným. Aj z zákona o sociálnom poistení vyplýva právny záver, že poistenec, ktorý dieťa prevzal do starostlivosti, sa musí o toto dieťa aj osobne starať. Pokiaľ zákon o sociálnom poistení vyžaduje osobnú starostlivosť o dieťa, potom je vylúčené vykonávanie pracovnej činnosti v takom rozsahu, ktorá by túto starostlivosť vylučovala. Vzhľadom na uvedené je opodstatnené, aby organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní nároku na materské skúmala, či vykonávaná pracovná činnosť je v takom rozsahu, ktorý nebráni poskytovať osobnú starostlivosť o dieťa alebo už je v takom rozsahu, ktorá poskytovanie osobnej starostlivosti vylučuje.“

8. V replike zo dňa 5.03.2020 sa žalobca vyjadril obdobne ako v odôvodnení správnej žaloby, pričom ďalej uviedol:

„Pojem starostlivosti o dieťa je definovaný v a o rodičovskom príspevku (ďalej zákon o rodičovskom príspevku), podľa ktorého riadna starostlivosť o dieťa je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. zákona o rodičovskom príspevku vypustená s účinnosťou od 01.01.2011. Do tohto dátumu sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami.

Od 01.01.2011 sa však môže starostlivosť v každom jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby. Rodič môže vykonávať zárobkovú činnosť akoukoľvek formou, pričom výška príjmu z tejto činnosti nemá vplyv na nárok na rodičovský príspevok ani na jeho výšku. Rodičia v čase vykonávania zárobkovej činnosti môžu zabezpečiť starostlivosť o svoje dieťa buď druhým rodičom, starým rodičom alebo inou plnoletou fyzickou osobou, alebo umiestnením dieťaťa v zariadení súkromnom, cirkevnom či štátnom vrátane materských škôl.“ Žalovaný správny orgán sa už vo forme dupliky k replike nevyjadril.

9. Pojednávanie v predmetnej veci sa konalo dňa 5.11.2021 za prítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne a zástupcu žalovanej, ktorý uviedol, že poukazuje na obsah vyjadrenia žalovanej k správnej žalobe zo dňa 24.2.2020, predloženého správnemu súdu, ako aj na samotný obsah preskúmavaného rozhodnutia a tiež prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce z 5.82019. Žalobca na pojednávaní poukázal na dôvody obsiahnuté v správnej žalobe a poukázal na to, že žiadny zákon neporušil, po formálnej stránke naplnil zákonné dôvody na vznik nároku a preto trval na tom, že napádané rozhodnutia sú nezákonné.

III.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

10. Krajský súd v Košiciach ako správny súd konajúc podľa procesnoprávnych podmienok uvedených v () v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (

a nasl. ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť.

11. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01. zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

12. Podľa § 31 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2019 povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak a) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.

13. Podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2019 iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

14. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení účinným do 31. decembra 2018, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.

15. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení účinnom od 01.01.2019 iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.

16. Podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení účinnom od 01.01.2019, ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.

17. Správny súd preskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu z 5.8.2019, ako aj rozhodnutie žalovaného z 28.10.2019, vychádzajúc pritom z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení, aby v rámci súdneho prieskumu predovšetkým objasnil, či sa žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom vysporiadali s argumentáciou žalobcu o jeho nároku na materské.

18. Z pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce č. 200-008543-CA04/2019 zo dňa 5. augusta 2019, bolo rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na materské z dôvodu nesplnenia podmienky faktického prevzatia starostlivosti o dieťa. Dôvodom nepriznania nároku na materské bolo, že žalobca naďalej vykonával pracovnú činnosť príslušníka Policajného zboru SR, z ktorej dosahoval príjem, a to v porovnateľnom rozsahu z hľadiska

času ako pred tým. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 27.8.2019 odvolanie, v ktorom uviedol, že považuje rozhodnutie za nezákonné.

19. Žalovaný správny orgán - Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 67078-2/2019-BA zo dňa 28.10.2019 zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu podľa o sociálnom poistení a potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce č. 200-008543-CA04/2019 zo dňa 5. augusta 2019. Odvolací správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal predovšetkým z osobitných podmienok nároku na materské, kde ako jeden z bodov, ktorý musí žiadateľ o materské naplniť je prevzatie dieťaťa do starostlivosti a následné poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu. Prevzatím dieťaťa do starostlivosti otcom sa rozumie, že otec dieťaťa prevzal na seba tú časť starostlivosti, ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka, aby sa matka mohla opätovne zaradiť do pracovného procesu.

20. V administratívnom konaní bolo zistené, že žalobca napriek tomu, že uzatvoril s matkou dieťaťa dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, uzatvorenou dňa 3. apríla 2019 a deklaroval, že od 3. apríla 2019 preberá do starostlivosti dieťa I. S., nar. XX. F. XXXX, naďalej bol služobne zaradený ako policajt Okresného riaditeľstva PZ Michalovce, mal nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas podľa a vykonával podľa uvedeného rozpisu aj služby, pričom išlo o výkon služby v takom časovom rozsahu, ktorý nemôže riešiť prenechávaním dieťaťa iným osobám. Zároveň žalobca v podaní doručenom pobočke dňa 4. júna 2019 čestne vyhlásil, že v čase vykonávania služby, starostlivosť o maloletého syna zabezpečujú starí rodičia.

21. Ustanovenie § 2 zákona o sociálnom poistení upravuje rozsah sociálneho poistenia, ktorým je nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Nemocenské poistenie je zadefinované v § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Z tohto ustanovenia citovaného zákona, v ktorom je zadefinované nemocenské poistenie, podľa správneho súdu Sociálna poisťovňa vyvodila správny záver o účele materského, ktoré je jednou z dávok nemocenského poistenia, t. j. kompenzovať stratu alebo zníženie príjmov zo zárobkovej činnosti a zabezpečiť príjem v dôsledku sociálnej udalosti. V tomto kontexte potom sociálna poisťovňa podľa správneho súdu aj správne posudzovala a vyhodnocovala splnenie podmienok nároku žalobcu na materské, pričom sa zamerala nielen na formálne splnenie zákonom stanovených podmienok, ale na ich materiálne splnenie v kontexte s účelom dotknutých ustanovení zákona o sociálnom poistení. Podstatou dávky nemocenského poistenia, ktorou je materské, je umožniť tehotnej žene pripraviť sa na narodenie dieťaťa a po narodení dieťaťa umožniť jej starať sa o dieťa, a to počas materskej dovolenky. Zákon o sociálnom poistení vytvára podmienky pre starostlivosť o dieťa aj pre iných poistencov, ktorým následne prostredníctvom dávky materského zabezpečuje príjem a kompenzuje jeho stratu počas rodičovskej dovolenky za splnenia zákonom stanovených podmienok. Je pravdou, že zákon o sociálnom poistení nedefinuje, čo konkrétne znamená prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o dieťa. Je ale logický a účelu citovaného zákona, ako aj účelu materského ako dávky nemocenského poistenia, zodpovedajúci záver Sociálnej poisťovne, že iný poistenec, v tomto prípade otec, by mal prevziať tú starostlivosť, resp. časť starostlivosti, ktorú realizovala matka. Pokiaľ teda ide o žalobnú námietku žalobcu týkajúcu sa výkladu definície pojmu starostlivosť o dieťa správny súd poznamenáva, že ustanovenie § 49 zákona o sociálnom poistení, obsahujúce pojem „prevzal dieťa do starostlivosti“ a obsah pojmu riadna starostlivosť v zákone o rodičovskom príspevku, nie je možné si zamieňať. Správne orgány sa s danou problematikou náležite vysporiadali, zdôrazňujúc pritom dikciu § 51 zákona o sociálnom poistení, výklad ktorého zahŕňa potrebu faktického prevzatia dieťaťa do starostlivosti.

22. Z jazykového vyjadrenia časti normy (slovné spojenie: „iný poistenec, ktorý sa o dieťa stará“) vyplýva, že musí ísť o starostlivosť osobnú, poskytovanú týmto poistencom. Presný obsah a rozsah osobnej starostlivosti, ktorú má iný poistenec poskytovať dieťaťu ako podmienku vzniku nároku na materské zákon o sociálnom poistení explicitne nevymedzuje. Možno ho však aspoň rámcovo vyvodiť jednak z limitu dĺžky poskytovania materského, (materské sa poskytuje najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, starostlivosť teda musí zodpovedať starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov), jednak z právnej úpravy obsiahnutej v § 51 zákona o sociálnom poistení, ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, prípadne

z iných dôvodov. Pokiaľ by totiž pre vznik nároku na materské postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná onou osobou, ustanovenie § 51 zákona o sociálnom poistení by stratilo svoje opodstatnenie (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR č.k. zo dňa 27.9.2021)

23. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dôsledne preskúmal predmetné rozhodnutia a dospel k záveru, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa dostatočne svoje rozhodnutia odôvodnili a nedošlo k porušeniu zákonnosti. Pokiaľ žalobca v replike obsahovo vymedzoval pojem starostlivosť o dieťa odkazom na definíciu riadnej starostlivosti o dieťa obsiahnutú v ustanovení a , v zmysle ktorého sa podmienka riadnej starostlivosti o dieťa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba „zabezpečuje“ riadnu starostlivosť o dieťa osobne, alebo inou plnoletou fyzickou alebo právnickou osobou, správny súd uvádza, že v príslušnom ustanovení používa už vyššie interpretované spojenie „iný poistenec ktorý sa o dieťa stará“ a nie pojem „zabezpečiť“ starostlivosť, čo je nutné rozlišovať, keďže pojem „zabezpečiť“ je pojmom obsahovo širším a teda môže zahŕňať aj starostlivosť o dieťa aj prostredníctvom iných osôb, než sú samotní rodičia dieťaťa (porovnaj znenie , a do 31.12.2010). Rovnako správny súd považuje za potrebné uviesť, že materské ako nemocenská dávka vyplácaná na základe nemocenského poistenia sa spravuje inými pravidlami, než rodičovský príspevok majúci charakter štátnej sociálnej pomoci.

24. Správny súd ďalej uvádza, že v predmetnej veci je žalobca policajtom, a teda okrem sa naňho plne vzťahuje aj , ktorý v ustanovení explicitne vymedzuje, kedy, t. j. za akých podmienok môže policajt alebo profesionálny vojak prevziať dieťa do osobnej starostlivosti na účely materského, konkrétne policajtom alebo profesionálnym vojakom, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, je otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela, otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu, manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, policajt alebo profesionálny vojak, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Z uvedeného je zrejmé, že podmienky stanovené , za ktorých je možné na účely materského prevziať dieťa do osobnej starostlivosti sú vymedzené užšie, než podmienky plynúce z zákona o sociálnom poistení. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej je zrejmé, že žalobca si bol tejto skutočnosti vedomý, keďže sa prihlásil na dobrovoľné nemocenské poistenie ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba v rámci všeobecného systému sociálneho poistenia. Správny súd však uvádza, že za daných okolností by prihlásenie sa na dobrovoľné nemocenské poistenie v spojení s následným uplatnením si nároku na materské za situácie, keď u poistenca nedochádza k strate alebo zníženiu príjmu, resp. keď poistenec neposkytuje dieťaťu starostlivosť v intenciách vyššie uvedenej interpretácie ustanovenia zákona o sociálnom poistení vo svojej podstate predstavuje akúsi „investíciu“ (vo forme poistného na dobrovoľné postenie) s garantovaným výnosom (vo forme nemocenskej dávky - materského), čo by však popieralo zmysel a účel poskytovania materského podľa zákon o sociálnom poistení.

25. O správnosti rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov svedčí podľa názoru správneho súdu aj právny názor obsiahnutý v stanovisku Slovenského národného strediska pre ľudské práva zo dňa 30.01.2019 (voľne dostupné na internetovej stránke inštitúcie), s ktorým sa súd stotožnil, prikláňajúc sa k názoru, že účelom priznania materského z nemocenského poistenia je tak, ako to uvádza explicitne zákon o sociálnom poistení kompenzácia straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej môže dôjsť v rôznych životných situáciách (napr. tehotenstvo, materstvo, alebo práve prevzatie starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku). Sociálna poisťovňa pri posudzovaní nároku dbá aj na reálne naplnenie podmienok, pre priznanie uplatneného nároku, pretože je podstatné aby nemocenská dávka, ktorá je poskytovaná ako kompenzácia pri strate príjmu z dôvodu starostlivosti o dieťa nebola zneužívaná.

26. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru NS SR, ktorý napr. v rozhodnutí č. k. z 19.06.2018 konštatoval, že „ ... je zneužívaním sociálneho systému, ak poistenec plánovane ukončí pracovnoprávny vzťah a bezprostredne nadväzujúc na to uzatvorí nový, bez žiadneho iného dôvodu, len s cieľom ovplyvniť výšku nemocenskej dávky vo svoj prospech.“ V tomto rozhodnutí najvyšší súd poukázal na svoje skoršie rozhodnutie sp. zn. zo dňa 02.07.2017, v ktorom

v uviedol, že „ ... skončenie pracovnoprávneho vzťahu a následné časovo nadväzujúce uzatvorenie nového medzi tými istými účastníkmi konania rovnakého typu, je účelové konanie, t. j. obchádzajúce účel a zmysel Zákona o sociálnom poistení.“

27. Krajský súd ako správny súd po podrobnom preskúmaní daného prípadu zistil, že správne orgány v administratívnom konaní rozhodli na základe správnej interpretácie zákonných ustanovení a predmetné rozhodnutia nemajú za následok ukrátenie žalobcu na jeho subjektívnych právach. Súd preto po zvážení všetkých uvedených skutočností v súlade s žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a , v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.