Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Csp/57/2021

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpený JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: D., nar. X.XX.XXXX, bytom B., štátny občan D. a D., v spore o zaplatenie 207,79 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. V y h l a s u j e, že Okresný súd Košice I nemá právomoc konať vo veci.

II. Konanie z a s t a v u j e.

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.2.2021 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 160,67 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 39,78 Eur odo dňa 7.7.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 19,98 Eur odo dňa 8.8.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 42,29 Eur odo dňa 7.9.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 22,49 Eur odo dňa 13.10.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 36,13 Eur odo dňa 7.11.2017 do zaplatenia a zmluvnú pokutu v sume 47,12 Eur, titulom neuhradenia faktúr za poskytnuté služby. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu vo výške 16,50 Eur a trovách právneho zastúpenia vo výške 109,94 Eur.

2. Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.8.2019. Jeho právny predchodca uzavrel so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s Dodatkom k zmluve. Postupca vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúry č. 3417160122 dňa 21.6.2017 na sumu 37,78 Eur so splatnosťou 6.7.2017, faktúru č. 3418128494 dňa 21.7.2017 na sumu 19,98 Eur so splatnosťou dňa 7.8.2017, faktúru č. 3419097764 zo dňa 21.8.2017 na sumu 42,29 Eur so splatnosťou dňa 6.9.2017, faktúru č. 3420060260 zo dňa 21.9.2017 na sumu 22,49 Eur so splatnosťou dňa 12.10.2017, faktúru č. 8102678923 zo dňa 21.10.2017 na sumu 36,13 Eur so splatnosťou dňa 6.11.2017. Keďže žalovaná neplnila svoje dohodnuté záväzky právny predchodca žalobcu ju upomienkami opakovane vyzval na ich úhradu. Uplatňuje si aj zmluvnú pokutu vypočítanú ako: Zmluvná pokuta =základ - ( počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ).

3. Podľa ust. ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

4. Z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 25.3.2021 súd zistil, že žalovaná má evidovaný pobyt v Slovenskej republike v Košiciach a pobytový preukaz občana EÚ jej platí odo dňa 7.9.2016 do 5.9.2026. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie Policajného zboru Košice Staré Mesto oznámilo súdu, že žalovaná na adrese B. v T. nebýva, nemá tam označený zvonček a ani byt so svojim menom.

5. V konaní vystupuje strana sporu - žalovaná, ktorá má štátnu príslušnosť D. a D. ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem.

6. Súd preto skúmal, či je v danej veci daná právomoc súdu na konanie.

7. Právnu úpravu právnych vzťahov s cudzím prvkom obsahuje o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. nasl. upravuje právomoc slovenských justičných orgánov. V ust. zákona je stanovené, že ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. V konaní je zrejmé, že žalovanou stranou je fyzická osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky. Preto na uvedenom ust. zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom nemožno založiť právomoc slovenského súdu na konanie.

8. Procesné podmienky, aj keď ich výslovne a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak neustanovuje inak, súd skúma ( prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie vždy zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí okrem iných, aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa ust. . Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t.j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví a to kedykoľvek počas konania, a to aj v čase keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (ust. ).

9. Zmluva o poskytovaní verejných služieb, na ktorú sa v žalobe žalobca odvoláva, má charakter spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čiže mal postavenie dodávateľa v zmysle ust. , kým žalovaná je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, z čoho vyplýva, že žalovaná má postavenie spotrebiteľa v zmysle ust. . Žalovaná, t.j. spotrebiteľ, je cudzím štátnym príslušníkom, a to konkrétne štátnym príslušníkom D. a D., čo súd zistil v rámci šetrenia pobytu žalovanej. Súd tiež má za preukázanú skutočnosť, že žalovaná má evidovaný pobyt na území Slovenskej republiky, avšak podľa správy Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach zo dňa 11.5.2021 sa žalovaná v súčasnosti a ani v čase podania žaloby nezdržiavala na adrese uvedenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a ani dopytom nebola súdom zistená žiadna iná adresa na území Slovenskej republiky, na ktorej by sa žalovaná mohla zdržiavať.

10. Podľa ust. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

11. Podľa ust. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky.

12. Podľa ust. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v .

13. Podľa ust. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.

14. Podľa ust. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "").

15. Podľa ust. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

16. Podľa ust. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa ust. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa ust. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Z citovaných ustanovení o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyplýva, že právomoc slovenských súdov je pri sporoch s cudzím prvkom daná, ak osoba, proti ktorej smeruje žaloba, má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Bydliskom treba rozumieť miesto, v ktorom osoba býva s úmyslom zdržovať sa tam trvale (nie prechodne). Nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, prípadne pobyt cudzinca, podstatný je úmysel osoby trvale sa v určitom mieste zdržovať. Bydliskom treba chápať miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade, kde pracuje. Ide o všeobecné pravidlo určenia právomoci (resp. o všeobecnú právomoc) slovenských súdov v sporoch s cudzím prvkom, ktoré sa však použije subsidiárne, t.j. len, ak neprichádza do úvahy výlučná právomoc podľa ust. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom alebo ak nebola právomoc slovenských súdov založená písomnou dohodou medzi účastníkmi záväzkového vzťahu, v takom prípade však súd musí skúmať, či takáto dohoda o právomoci je z hľadiska pravidiel určených v ustanoveniach o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom platná, resp. prípustná. Popri všeobecnej právomoci však môže v konkrétnom prípade prichádzať do úvahy ešte právomoc podľa ust. až o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Vzhľadom na prejednávanú vec by pri skúmaní právomoci slovenských súdov mohli prichádzať do úvahy, okrem ustanovenia, ktoré upravuje všeobecnú právomoc slovenských súdov, ešte ustanovenia o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a ust. a o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nakoľko žalovaná, ktorá je cudzím štátnym príslušníkom, má postavenie spotrebiteľa (ide teda o vec, týkajúcu sa spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom však v danom prípade aplikovať nemožno, aj keď ide o vec, týkajúcu sa spotrebiteľskej zmluvy, keďže spotrebiteľ v danom prípade nemá postavenie žalobcu, ale žalovanej, ktorá navyše ani nemá bydlisko na území Slovenskej republiky.

20. Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade je daná právomoc slovenského súdu, preto tunajší súd napokon vychádzal z ust. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého je právomoc slovenských súdov daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že právomoc súdov Slovenskej republiky nie je daná, keďže žalovaná ako spotrebiteľ, nemala v čase podania žaloby až po súčasnosť bydlisko (ktorý pojem je potrebné vykladať podľa vnútroštátneho práva, t.j. nie trvalé bydlisko, ale miesto kde sa osoba skutočne zdržiava) na území Slovenskej republiky.

22. Keďže ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní, súd v súlade s citovaným ustanovením konanie voči žalovanej zastavil. Súd súčasne poukazuje na záver vyjadrený v rozhodnutí Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp. zn. "pokiaľ súd zistí nedostatok svojej právomoci, musí tu byť iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec postúpiť, pokiaľ žiaden takýto orgán súd nezistí, vec patrí do právomoci súdov, uvedené však neplatí, ak ide o prípad právomoci cudzozemského orgánu".

23. Podľa ust. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

24. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania uvedeného v ust. , keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku existencie neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, ktorý zavinil žalobca tým, že sa domáhal nároku voči žalovanej ako spotrebiteľovi zo spotrebiteľskej zmluvy na súde, ktorému nepatrí právomoc takýto nárok žalobcu prejednať a rozhodnúť, na základe čoho došlo k zastaveniu konania. Vzhľadom na to, že žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd ich náhradu žalovanej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1-2 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ust. ).

Podľa ust. rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. 366 prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.