Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Csp-92-2021.pdf
PDF · 115.63 KB
Case nature
Area
Subarea
1Csp/92/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu: P. K., K.. Q.. X.., K. K. Z. XX, XXX XX C., P.: XX XXX XXX, právne zastúpeného A.. A. Š., B. K. K. Z. XX, S.. X.. C. XXX, XXX XX C., proti žalovanému: G. E., H.. X.X.XXXX, R. C. XXX XX S. XXX, v konaní o zaplatenie 10.415,88 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Stranám súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Tunajšiemu súdu bola z upomínacieho konania dňa 12.5.2021 postúpená žaloba o zaplatenie sumy 10.415,88 € s príslušenstvom s odôvodnením, že Právny predchodca žalobcu, spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom: Štúrova ul. 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, poskytol žalovanému na základe zmluvy o úvere pod číslom zmluvy 059/5008/16SU a číslom úverového účtu 16968227 (ďalej aj ako „úverová zmluva“) úver vo výške 14200.00 €, ktorý žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Poskytnutie úveru a platobnú disciplínu splácania úveru preukazujeme výpisom z účtu. 2. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil úver za predčasne splatný s účinnosťou k 20.07.2018, t. j. v 10. deň odo dňa doručenia vyhlásenia úveru za predčasne splatný. 3. Nakoľko žalovaný v deň účinnosti vyhlásenia úveru za predčasne splatný dlžnú sumu nezaplatil, voči právnemu predchodcovi žalobcu sa tak od 21.07.2018 dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. 4. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 11.12.2019 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva o postúpení pohľadávok je založená v registri Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 1OpP/16/21. 5. Výška postúpenej pohľadávky bola postupcom vyčíslená ku dňu 11.12.2019. Po dátume vyčíslenia postúpenej pohľadávky žalovaný zaplatil na úhradu svojho dlhu sumu 1000 €, ktorá bola započítaná na úhradu dlžnej istiny úveru.
6. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 10415.88 € spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej výzve nezaplatil. 7. Súdu žalobca tiež predložil doklady podpísané žalovanou v žiadosti o poskytnutie úveru, kde žalovaná deklarovala výšku svojho príjmu a výšku výdavkov. Jeho predchodca overil príjmy a zaťaženie žalovanej, na základe čoho poskytol žalovane úver so stanovením výšky primeranej mesačnej splátky. 8. Predložená úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. 9. Náš právny predchodca postupoval v súlade s § 53 ods. 9 OZ a úver riadne predčasne zosplatnil v zmysle § 566 OZ. Ako dôkaz predložil poslednú výzvu pred zosplatnením, ktorou predchodca vyzval žalovanú na zaplatenie omeškaných splátok a upozornil žalovanú, že v prípade nezaplatenia pohľadávky z titulu nezaplatených splátok, bude oprávnený na zosplatnenie úveru. Nakoľko žalovaná omeškané splátky nezaplatila, čo preukazoval výpisom z účtu, predchodca úver vyhlásil za predčasne splatný, čo oznámil žalovanej listom zo dňa 1.7.2018. Právny predchodca tak postupoval plne v súlade s § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ, keď úver predčasne zosplatnil dňa 1.7.2018 pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 20.3.2018, tj. po uplynutí 3 mesiacov od omeškania splátky za súčasného upozornenia žalovanej na možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 10. Premlčacia doba na uplatnenie predčasne zosplatneného nároku začala v zmysle § 103 druhá veta OZ plynúť od splatnosti splátky splatnej dňa 20.3.2018, pre ktorej nezaplatenie sa celý dlh stal splatným. Inštitút zročnosti celého dlhu, ako strata výhody splátok, predstavuje sankciu pre dlžníka a prostriedok ochrany veriteľa. Nemôže tak mať pre veriteľa uvedený nepriaznivý následok. Premlčacia doba na uplatnenie nároku z predčasne zosplatneného úveru neplynie od omeškania prvej nezaplatenej úverovej splátky, ale najskôr od splátky, pre nezaplatenie ktorej sa úver stal predčasne splatným v súlade s § 565 OZ pri dodržaní zákonného postupu podľa § 53 ods. 9 OZ. Nakoľko bol spor začatý dňa 19.3.2021, tj. pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby v zmysle § 101 OZ s počiatkom plynutia najskôr od 21.3.2018, uplatnený nárok v čase začatia sporu premlčaný nebol. 11. Naviac žalobca argumentoval aj neplynutím lehôt upravených z.č. 62/2020 Z.z., podľa ktorého v zmysle § 1 písm. a) lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (25.3.2020) do 30. apríla 2020 neplynú; § 8 písm. a) lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (19.1.2021) do 28. februára 2021 neplynú.
12. K žalobe žalobca pripojil:
- Zmluva o spotrebiteľskom poistenom OTP refinanc exprese zo dňa 3.5.2016 č. 059/5008/16SU uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu - OTP Banka Slovensko, a.s. a žalovaným,
- Všeobecné obchodné podmienky OTP Banky Slovensko, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo účinné od 18.11.2015,
- Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 3.5.2016,
- Rozhodcovská zmluva zo dňa 3.5.2016,
- Posledná výzva pred zosplatnením zo dňa 22.5.2018 adresovaná žalovanému s potvrdením o doručení dňa 28.5.2018,
- Vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa 1.7.2018 adresovaná žalovanému s potvrdením o doručení dňa 10.7.2018,
- Okamžitý (priebežný) výpis z účtu za obdobie od 6.6.2016 do 18.11.2019,
- Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2019 s kópiou nedoručenej zásielky od žalovaného,
- Výzva žalobcu zo dňa 5.3.2021 adresovaná žalovanému na zaplatenie pohľadávky s kópiou podacieho hárku zo dňa 9.3.2021
13. Dodatočne na výzvu súdu žalobca oznámil, vo vzťahu ku skúmaniu bonity klienta jeho právnym predchodcom, že predkladá ďalšie dôkazy a to čestné vyhlásenie žalovanej o výške jej pravidelného príjmu 1200,00 € pozostávajúceho zo sumy 700,00 € ako príjmu zo zamestnania a zo sumy 500,00 € ako iného zdokladovateľného príjmu. Žalovaná ako zamestnávateľa uviedla Obec Prakovce, s druhom práce: opatrovateľka. Zároveň predložil aj dopyt jeho právneho predchodcu do Spoločného registra bankových informácií za účelom preverenia výdavkov žalovanej a jej úverového zaťaženia. Zároveň uviedol, že predmetným úverom došlo k refinacovaniu pôvodných záväzkov žalovanej čo vyplýva nielen z označenia zmluvy o úvere v jej záhlaví, ale aj z čl. I bod 3 zmluvy v spojení s čl. III bod 1 zmluvy.
Z uvedeného dôvodu sa v zmysle § 1 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z. na dotknutú zmluvu o úvere nevzťahovalo § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. o preverovaní bonity pred poskytnutím úveru.
14. Žalovaný ešte v odpore podanom v rámci upomínacieho konania uviedol, že súd nemal vydať platobný rozkaz s poukazom na § 299 Civilného sporového poriadku. Spotrebiteľovi prislúchajú práva v súlade s Európskou smernicou 90/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na spotrebiteľov sa vzťahuje plná ochrana spotrebiteľa, ktorá hovorí o tom, že každý je spotrebiteľom, kto si zoberie úver. 15. Spotrebiteľskú úverovú zmluvu uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu dňa 3.5.2016. Výška úveru mu bola poskytnutá v sume 14 200,- Eur, výška mesačnej splátky 214,58 Eur, počet splátok 94 mesiacov, RPMN 7,70 %, ročná RPMN 10,02 %. Dohoda o výške úrokov musí byt' v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. 16. Žalobca v podanom žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta. 17. Podľa názoru žalovanej zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. 18. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, má žalovaný za to, že v zmysle § 548 Občianskeho zákonníka je súd povinný prihliadnuť na premlčanie z úradnej povinnosti (ex offo) bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával. 19. V prejednávanom spore je potrebné za účelom správneho určenia počiatku plynutia premlčacej doby aplikovať § 103 Občianskeho zákonníka, nakoľko plnenie dlhu bolo dohodnuté v splátkach a veriteľ využil svoje právo dané mu v § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, čo nie je sporné. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo" a nie od slova „mohol". Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohol byt' dôvodne podaný návrh na začatie konania na súd. Podľa § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka pri zosplatnení úveru začína plynúť premlčacia doba nie od omeškania celej zosplatnenej pohľadávky (teda nie od momentu účinnosti zosplatnenia), ale od omeškania splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu. Žalovaný zastáva názor, že by malo ísť o prvú orneškanú splátku, ktorá nebola uhradená, resp. bola uhradená len čiastočne, čo je logicky dôsledok zásady upravenej v paragrafe 101 Občianskeho zákonníka spočívajúcej v tom, že relevantné je posúdenie toho, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát. Zákonodarca totiž jasne v paragrafe 103 vete druhej Občianskeho zákonníka uviedol, od kedy plynie premlčacia doba pri zosplatnení úveru, tj. odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 20. V danom prípade mohol veriteľ zosplatniť úver už v prípade, keď žalovaný bol v omeškaní so splatením splátky splatnej dňa 20.11.2017, a teda od tohto momentu začala plynúť premlčacia doba. Keďže žalobca podal žalobu na súde až dňa 19.03.2021, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Žalobca mohol žalobu podať do 20.11.2020.
21. Na vytýčené pojednávanie sa strany nedostavili, žalobca aj žalovaný svoju neprítomnosť písomne ospravedlnili, kvôli čomu súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával bez ich prítomnosti.
22. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že dňa 3.5.2016 predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluva o spotrebiteľskom poistenom OTP refinanc exprese č. 059/5008/16SU, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 14.200 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 95 mesačných splátkach po 214,58 eur vždy k 20-ému dňu v mesiaci počnúc od 20.6.2016. V zmluve je uvedený termín konečnej splatnosti úveru 20.3.2024. Ročná percentuálna miera nákladov poskytnutého úveru je v zmluve uvedená vo výške 10,02 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov 9,93 % a ročná úroková sadzba 7,70 % a odplata 8,79 %. Celkové náklady spotrebiteľa sú v zmluve uvedené vo výške vo výške 20.237,39 eur.
23. Z prehľadu splátok a úhrad bolo zistené, že na predmetnom úvere žalovaný uhradil žalobcovi resp. jeho predchodcovi celkovo sumu 2.784,12 eur do postúpenia pohľadávky a sumu 1.000 eur po postúpení pohľadávky.
24. Právny predchodca žalobcu dňa 22.5.2018 listom - „Posledná výzva pred zosplatnením“ vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Táto zásielka bola žalovanému preukázateľne doručená dňa 28.5.2018. Listom zo dňa 1.7.2018
- „Vyhlásenie úveru za predčasne splatný“ oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že úver sa stal splatným v celom rozsahu naraz ku desiatemu dňu odo dňa doručenia tejto výzvy, ktorá bola žalovanému doručená dňa 10.7.2018.
25. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
27. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
28. Podľa § 1 ods. 1-2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
29. Podľa § 2 písm. a - d / zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
30. Podľa § 7 ods. 1-2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 31. Podľa § 11 ods. 1-2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. (2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
32. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
33. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
34. Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že žaloba nie je dôvodná v celom rozsahu.
35. Súd zo žalobcom predložených listín má za preukázané, že žalobca nedisponuje v tomto spore aktívnou vecnou legitimáciou, teda hmotnoprávnym vzťahom so žalovaným, na základe ktorého by bol oprávnený sa domáhať žalovaného plnenia.
36. V prvom rade je potrebné poukázať na nespornú skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená predmetná zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver a žalovaný tento úvere nesplácal riadne a včas. V dôsledku jeho omeškania s uhrádzaním jednotlivých splátok tohto úveru právny predchodca žalobcu listom zo dňa 1.7.2018 (č.l. 24) vyhlásil okamžitú splatnosť celého úveru. Toto oznámenie bolo doručené žalovanému do vlastných rúk. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ vyžaduje pred zosplatnením pohľadávky upozornenie spotrebiteľa
na možnosť takéhoto postupu v zmysle § 565 OZ aspoň 15 dní pred takýmto postupom. Výzva zo dňa 22.5.2018 obsahujúca upozornenie na možnosť zosplatnenia celej pohľadávky bola žalovanému taktiež doručená do vlastných rúk a to dňa 28.5.2018. Súd teda konštatuje, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k zosplatneniu predmetného úveru. Pohľadávka však nebola postúpená po termíne konečnej splatnosti úveru, t.j. 20.3.2024.
37. Súd poukazuje na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý pred postúpením pohľadávky z bankového subjektu na nebankový - žalobcu bez súhlasu klienta, vyžaduje 90 dňové omeškanie klienta a písomnú výzvu. Existencia takejto výzvy pred postúpením pohľadávky a už vôbec jej reálne doručenie alebo aspoň odoslanie žalovanému nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Z tohto dôvodu súd považuje postúpenie uplatnenej pohľadávky na žalobcu za neplatné, čo má za následok nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie v tomto súdnom sporovom konaní. 38. Podľa názoru súdu nie je možné stotožňovať výzvu v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka s výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. V prvom prípade sa jedná o ochranu dlžníka a spotrebiteľa a v druhom prípade sa jedná o ochranu bankového tajomstva klienta banky, preto nie je možné doručenie žaloby považovať za splnenie povinnosti výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože v tom čase sa už spor sporových strán stáva vecou verejne známou v zmysle zásady verejnosti súdneho pojednávania a prejednania veci. 39. Zo strany žalobcu neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca nepredložil doručenku k oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti. Žalobca v podanej žalobe uvádza, že najskôr zaslal žalovanému predžalobnú upomienku a následne oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu. Takéto oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, nemôže spôsobovať žiadne právne následky, keďže žalobca nepredložil doručenku k tomuto oznámeniu. V zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.“ Na základe uvedených skutočností žalobca nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Keďže žalobca nepredložil listinný dôkaz o tom, že sa oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dostalo do sféry dispozície žalovaného, žalobca nepreukázal, že žalovaným mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej a preto neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. 40. Za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno považovať predžalobnú upomienku a tiež ani oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, tieto dokumenty sa vzťahujú na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a nie na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z uvedeného dôvodu žalobca nepreukázal, že by právny predchodca žalobcu postupoval v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže nepredložil výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a preto žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu, na ktorú je konajúci súd povinný prihliadať ex offo. 41. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, a to kumulatívne. 42. Keďže žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, nepreukázal logicky ani lehotu 90 dní a preto neboli splnené podmienky v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu.
43. V neposlednom rade súd poukazuje na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, teda nie je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru pre nedodržanie povinnosti splácať úver riadne a včas. Žalobca súdu ani na výzvu nepreukázal, že by jeho právny predchodca bol býval posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver všetkými dostupnými prostriedkami. Žalobca nepredložil súdu žiadne doklady o príjme predložené žalovaným pred poskytnutím úveru, z ktorých by bol býval vyplýval jeho reálny mesačný príjem a uspokojil sa iba s tým, že žalovaný sám uviedol svoj priemerný mesačný príjem bez akýchkoľvek dokladov vo výške 1200 €. Neboli predložené žiadne výplatné pásky, pracovné zmluvy alebo iné doklady o príjme. Toto súd považuje za jednoznačne nedostatočné na relevantné posúdenie príjmu klienta - spotrebiteľa a považuje za hrubé porušenie povinností dodávateľa v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko teda právny predchodca nebol oprávnený zosplatniť predmetný úver, tak v zmysle už uvedeného § 17 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nebol ani oprávnený platne postúpiť takúto pohľadávku pred dojednaným dňom zročnosti (20.3.2024 - pozn.) na žalobcu. Aj vzhľadom na túto skutočnosť súd konštatuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
44. Súd pre teoretické objasnenie vecnej legitimácie odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009, v ktorom je jednoznačne uvedené, že: „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal“.
45. Keďže nedošlo k platnému postúpeniu predmetnej uplatnenej pohľadávky na súčasného žalobcu, tak súd musí na jeho strane konštatovať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v spore, čo má za následok zamietnutie žaloby v celom rozsahu.
46. Súd ešte pre kompletnosť považuje za potrebné sa vyjadriť k argumentu žalobcu o tom, že nakoľko účelom predmetného spotrebného úveru bolo refinancovanie iných úverov, tak sa v zmysle § 1 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z. na dotknutú zmluvu o úvere nevzťahovalo § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. o preverovaní bonity pred poskytnutím úveru. Takýto argument žalobcu neobstojí, nakoľko uvedené zákonné ustanovenie sa týka prípadu, kedy už existujúci úverový vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa refinancuje novým úverom, a teda novou úverovou zmluvou. V tomto prípade tak tomto nebolo, nakoľko predmetný úverom sa refinancovali úvery spotrebiteľa v iných bankových subjektoch než bol právny predchodca žalobcu, čo vyplýva zo zmluvy samotnej.
47. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 255 ods. 1 C.s.p. a nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca v spore nebol úspešný a úspešný žalovaný si trovy neuplatnil a z obsahu spisu nie je súdu známe, aby mu vôbec boli bývali vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.