Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-1025-2001.pdf
PDF · 94.34 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/1025/2001
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Danielom Petričkom, PhD., v spore žalobcov: 1/ H. U., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, XXX XX X. 2/ P. U.ová, nar. XX.XX.XXXX, K. XXX, XXX XX X., obaja zast.: JUDr. Danica Holováčová, advokátka, Čajkova 5, 040 01, proti žalovanému: Regia K., s. r. o., K. 86, XXX 51 K., IČO: 36 201 588, zast.: JUDr. Iveta Fejleková, advokátka, Námestie osloboditeľov 25, 071 01 Michalovce, v spore o zaplatenie 865,23 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 20.11.2001 sa žalobcovia domáhali náhrady za používanie pozemku, ktorý majú v podielovom spoluvlastníctve zapísanom na LV č. XXXk. ú. K., a to vlastníkom stavby zapísanej na LV č. XXX postavenej na uvedenom pozemku - žalovaným. K uvedenej žalobe predložili listinné dôkazy a to: Výpis z katastra nehnuteľností, vyhlásenie o vložení nepeňažného vkladu do základného ímania REGIA Orechova, s.r.o., geometrický plán, výpis z obchodného registra a plnomocenstvá. 2. Súd dňa 3.9.2002 vydal platobný rozkaz vo veci samej, proti tomu podal žalovaný odpor, v ktorom spochybnil nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcov k dotknutej nehnuteľnosti - notárskej zápisnice N 8/2001 vydanej notárkou JUDr. Annou Černákovou. V danej veci prebieha konanie, ktoré je vedené na OS MI pod sp. zn. 13C/941/01. Z tohto dôvodu požiadal žalovaný o prerušenie konania do právoplatného skončenia tohto konania sp. zn. 13C/941/01. Podaným odporom s vecným odôvodnením došlo ex lege k zrušeniu platobného rozkazu (§ 174 ods. 2 OSP) 3. Žalobcovia vo vyjadrení k odporu spochybnili vyjadrenie žalovaného k nadobudnutiu vlastníckeho práva, pričom uviedli, že vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti nadobudli v dedičskom konaní D 1488/97 zo dňa 14.10.1997. 4. Na pojednávaní konanom dňa 04.06.2003 súd uznesením konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 13C/941/01. Dňa 18.11.2016 žalobcovia súdu doručili návrh na pokračovanie v konaní. 5. V replike doručenej súdu 20.02.2018 žalovaný uviedol, že nárok v danej veci nie je daný, toto konanie bolo prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. 13C/941/2001. Žalobcovia nesplnili podmienky na vydanie osvedčenia - vyhlásenia o vydržaní nehnuteľností uvedených v notárskej zápisnici N 8/2001, Mz 8/2001 z 19.01.2001 spísaného notárkou JUDr. Annou Černákovou - uvedené judikoval Okresný súd Michalovce v rozsudku sp. zn. 13C/941/2001 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 1Co/81/2014, právoplatný dňom 02.09.2015.
6. Vyjadrenie žalovaných k replike bolo súdu doručené dňa 29.09.2018. Žalovaným citované rozsudky Okresného súdu Michalovce v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach nie sú spôsobilé na zápis do katastra nehnuteľností. Uvedené vyplýva aj z podania Okresného úradu Sobrance, katastrálneho odboru zo dňa 20.11.2015, č.: Z 1084/2015/Ta právoplatný výrok o tom, že žalovaní 1. a 2. nesplnili podmienky pre vydanie osvedčenia, nie sú predmetom zápisu do katastra nehnuteľností, nepreukazuje vznik, zmenu, alebo zánik vlastníckeho práva. Zároveň poukázali na to, že predmetnému výroku chýba materiálna vykonateľnosť - kde chýbajú obsahové náležitosti exekučného titulu, ktoré by umožňovali bezproblémové identifikovanie subjektov i rozsah judikovanej povinnosti. Zároveň žalobcovia poukázali, že Krajský súd v Košiciach v rozsudku negatívne znejúcu žalobu na určenie, že žalovaní nie sú vlastníkmi zamietol. Žalobcovia mali za to, že súd tak rozhodol preto, že by sa takýmto výrokom nebol dosiahnutý stav právnej istoty medzi stranami sporu a takto znejúci výrok by tiež bol nezapínateľný s poukazom na § 42 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona, nakoľko by absentovalo pozitívne určenie vlastníka, bez ktorého by vec spadala do právneho režimu res nullius - čo by v konečnom dôsledku viedlo k pripadnutiu veci v prospech štátu v zmysle § 135 ods. 1 OZ. Pokiaľ však súd neurčil, že žalovaní nie sú vlastníkmi, potom nepriamo potvrdil ich vlastnícke právo. Žalobcovia sú toho názoru, že údaje katastra zapísané na LV č. XXX, k. ú. K. sú v rozsahu § 7 písm. c) katastrálneho zákona (údaje o vlastníkoch) hodnoverné v zmysle § 70 katastrálneho zákona, pretože právoplatný výrok neznel na neplatnosť osvedčenia. Výroky citovaných rozsudkov nie sú záväzné v zmysle § 70 ods. 1 katastrálneho zákona a § 228 CSP. V zmysle § 71 ods. 1 katastrálneho zákona záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam. Záver výroky citovaných rozsudkov sú materiálne nevykonateľné a z toho dôvodu aj nespôsobilé k zápisu do katastra nehnuteľností. Tým pádom nie je dotknutá hodnovernosť a záväznosť údajov aktuálne zapísaných v katastri nehnuteľností, z ktorých je v súlade s § 71 ods. 1 potrebné vychádzať. 7. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu 23.11.2018 k tvrdenia žalobcov uviedol, že právna teória pozná viacero druhov súkromnoprávnych žalôb. Ak je kritériom žalobný návrh hovoríme o žalobách na plnenie a žalobách určovacích. Ak je kritériom právny účinok, meritórneho rozhodnutia, ktorý sa má dosiahnuť hovoríme o žaloby s deklatórnymi účinkami a konštitutívnymi účinkami. Keďže určovacia žaloba znie, či tu právo je alebo či tu právo nie je, rozsudok vydaný v tejto veci bude mať účinky deklatórne. Z toho vyplýva, že určovací rozsudok nie je exekučným titulom a vykonateľnosť nie je jeho vlastnosťou. Formulácia žalobného petitu v konaní vedenom pod sp. zn. 13C 941 2001 bola odvodená z judikatúry - rozsudok Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 60/98 zo dňa 30.11.1998. Zároveň rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. n. 1Co/81/2014 v závere odôvodnenia uvádza dôvody zamietnutia negatórnej určovacej žaloby, teda že daný naliehavý právny záujem na určení neboli splnené podmienky na vydanie osvedčenia, nie je zároveň daný naliehavý právny záujem na negatórnej určovacej žalobe. Už samotná táto procesná prekážka bráni súdu v možnosti jej vyhovieť. K ust. § 70 ods. 1 katastrálneho zákona uviedol, že údaje z katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže ich opak - čomu v danej veci došlo vo vyššie spomínanom konaní 13C 941/2001. Nie je možné, aby súd ignoroval existenciu rozsudku, ktorým už bola právoplatne vyriešená otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, pretože táto otázka je prejudiciálna a skorším posúdením je súd viazaný. 8. Dňa 18.03.2019 bolo súdu doručené doplnenie vyjadrenia žalovaného, kde zdôraznil, že inštitút osvedčenia o vydržaní vydaný notárom podľa § 63 zákona č. 323/1992 sa mal použiť iba v prípadoch, kde išlo o vzťahy dlhodobo nesporné. Súdna prax zaujala názor, že osoby dotknuté neoprávneným osvedčením vydržania sa môžu voči nemu brániť na súde viacerými druhmi žalôb - jednou z nich je aj žaloba o určení, že u takýchto osôb neboli splnené zákonné podmienky osvedčenia vydržania. Právoplatným rozsudkom, ktorým súd vyhovel takej žalobe došlo k usporiadaniu spornosti konkrétneho práva medzi účastníkmi pre ktorých je takýto rozsudok záväzným. Právoplatným výrokom rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 24.06.2013 sp. zn. 13C/941/2001-519 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.06.2015 sp. zn. 1Co/81/2014-559, ktorým bolo určené, že žalobcovia nesplnili podmienky na vydanie osvedčenia boli záväzne a nezmeniteľne usporiadané sporné vlastnícke právo ku konkrétnej nehnuteľnosti medzi žalobcami a žalovaným. Na tomto nemení nič ani skutočnosť, že Okresný úrad Sobrance, katastrálny odbor tento rozsudok nezapísal formou záznamu do katastra nehnuteľností. Kataster nehnuteľností je totiž verejnou knihou, ktorej údaje sú hodnoverné iba pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona). Údaje katastra, ktorých hodnovernosť bola vyvrátená sa nesmú používať( §71 ods. 3 katastrálneho zákona). Žalobcom teda v konaní chýba aktívna legitimácia, keďže právoplatným súdnym rozhodnutím bolo vyvrátené tvrdenie o tom, že sú vlastníkmi sporných parciel a rovnako bola vyvrátená aj hodnovernosť ich vlastníctva do katastra nehnuteľností, dokonca zotrvávaním na žalobe porušujú ust. § 71 ods. 3 katastrálneho zákona.
9. Vzhľadom na tvrdenia žalobcov na pojednávaní konanom dňa 9.4.2019 súd učil žalobcom lehotu 30 dní na predloženie dôkazov ohľadom výšky uplatneného nároku a aj samotného nároku. 10. Dňa 15.05.2019 žalobcovia súdu predložili dôkazy, že žalovaný vykonával právne úkony, ktorými potvrdzoval vlastnícky vzťah žalobcov k predmetnej nehnuteľnosti. Po vzájomnej dohode sporových strán bol žalovanému zo strany žalobcov doručený návrh kúpnej zmluvy týkajúci sa predmetnej nehnuteľnosti, na ktorý žalovaný reagoval svojim listom zo dňa 14.04.2016 v zmysle akceptácie návrhu. Dôkazy návrh kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam na LV č. XXX, k.ú. K., návrh na posúdenie predbežnej zmluvy - akceptácia z 14.04.2016. Ďalej v konaní vedenom na OS MI pod sp. zn. 16C/135/2016 sa prejednávala žaloba vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam, ktorú podal samotný žalovaný dňa 27.04.2016. V priebehu konania vzal žalovaný žalobu späť a súd konanie uznesením z 28.11.2018 zastavil. Dôkazy žaloba vo veci OS MI 16C/135/2016, uznesenie OS MI z 28.11.2018. Tieto právne aj faktické úkony žalovaného preukazujú to, že žalovaný považoval žalobcov za podielových spoluvlastníkov dotknutých nehnuteľností. K uvedenému predložili opätovne LV č. XXX, k.ú. K.. 11. Dňa 24.09.2019 bol súdu predložený návrh na zmenu žaloby ohľadom výšky uplatneného nároku. Súd uznesením vyšším súdnym úradníkom zo dňa 17.02.2020 zmene žalobného návrhu vyhovel. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný sťažnosť. Súd uznesením 13C/1025/2001-126 zo dňa 15.4.2020 v spojení s opravným uznesením 13C/1025/2001-131 zo dňa 1.7.2020 vyhovel sťažnosti žalovaného a zmenu žaloby nepripustil 12. Podľa § 7 písm. c) zákona č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“ v príslušnom gramatickom tvare), kataster obsahuje tieto údaje: údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len "vlastník") a o inej oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a ak ide o cudzinca iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, 13. Podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. 14. Podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E". (odsek 2) 15. Podľa § 71 ods. 1 Katastrálneho zákona, záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť a na informačné systémy o nehnuteľnostiach. (odsek 1). 16. Podľa § 71 ods. 2 Katastrálneho zákona záväzné údaje katastra slúžia ako podklad na písomné vyhotovenie verejných listín a iných listín. 17. Podľa § 71 ods. 3 Katastrálneho zákona, Údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať. 18. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 19. V uvedenom prípade je potrebné uviesť, že žalobcovia bolí zapísaní ako vlastníci nehnuteľnosti na LV č. XXX kat. územie K. ako vlastníci parciel XX/X - zastavané plochy vo výmere 1.415 m2 a parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 141 m2 na základe osvedčenia o vydržaní notárom podľa § 63 zák. č. 323/1992 Z. z. Uvedený právny inštitút vyvolal viacero právnych pochybností, preto za účelom odstránenia negatívnych právny následkov, súdna prax zaujala stanoviskom, že osoby ktoré boli takýmto neoprávneným osvedčením dotknuté na prácach, sa môžu brániť súdnou cestou určovacou žalobou. Vo veci vedenej na Okresnom súde Michalovce sp. zn. 13C/941/2001 bolo rozsudkom zo dňa 24.6.2013 v spojení s rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/81/2014-559 zo dňa 10.6.2015 určené, že žalobcovia (vo veci 13C/941/2001 ako žalovaní) nesplnili podmienky na vydanie osvedčenia o vydržaní. 20. V prvom rade je potrebné uviesť, že deklaratórne rozhodnutie len dekraruje stav, ktorý už vznikol skôr, a teda nekonštituuje (nevytvára) nový právny stav. Jeho účinkom je autoritatívne potvrdenie práva a povinnosti a má účinky ex tunc, teda spätne odo vzniku. Konštitutívne rozsudky, na rozdiel od deklaratórnych, nevytvárajú len vzťahy procesne vyjadrené najmä v účinkoch procesnej záväznosti o hmotných subjektívnych právach, ktoré trvali už pred vydaním rozhodnutia, ale sú priamo v zmysle
ustanovení hmotného práva dôvodom vzniku nového, predtým neexistujúceho hmotnoprávneho vzťahu, prípadne jeho zmeny alebo zániku. Právoplatným súdnym výrokom tu dochádza k zmene doterajšieho hmotnoprávneho stavu, v dôsledku čoho konštitutívne rozsudky majú, ak zákon neustanovuje inak, účinky ex nunc. 21. Pokiaľ ide o vlastnícke právo k dotknutým pozemkom je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu o vlastníckom práve rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 24.06.2013 sp. zn. 13C/941/2001-519 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.06.2015 sp. zn. 1Co/81/2014-559 má deklaratórny charakter, a teda iba osvedčuje (nezakladá), že žalobcovia (žalovaní v danom spore 13C/941/2001) nenadobudli vlastnícky vzťah k dotknutým pozemkom. Ide o doklaratórne rozhodnutie súdu, ktoré spochybnilo hodnovernosť zápisu v katastri nehnuteľností týkajúceho sa vlastníckeho práva zapísaného na LV č. XXX. Uvedená skutočnosť spochybňuje aktívnu legitimáciu žalobcov spore. Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, že Okresný úrad Sobrance, katastrálny odbor, tento rozsudok nezapísal formou záznamu do katastra nehnuteľností. Kataster nehnuteľností je totiž verejnou knihou, ktorej údaje sú hodnoverné iba pokiaľ sa nepreukáže opak. Údaje katastra, ktorých hodnovernosť bola vyvrátená sa dokonca nesmú používať. 22. Z uvedeného dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalobcov je súd toho názoru, že žalobu bolo potrebné zamietnuť, bez ohľadu na zápis na LV. Dodatočné právne či faktické úkony, ktoré urobil žalovaný po vydaní vyššie uvedeného rozhodnutia súdu s cieľom nadobudnúť vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam prostredníctvom kúpy dotknutých pozemkov resp. vyporiadania a zrušenia podielového spoluvlastníctva, nemajú žiadny vplyv určenie vlastníckeho práva žalobcov, keďže toto bolo jednoznačne spochybnené rozhodnutím súdu. 23. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, má v súlade s citovaným zákonným ustanovením nárok na plnú, teda 100% - tnú náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu súd v konečnom rozhodnutí priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu, o ktorých výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v samostatnom uznesení v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP) Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP) Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.