Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-91-2022.pdf
PDF · 116.48 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/91/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov: 1. H. U., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, 2. P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, obaja zastúpení JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Čajakova 5, proti žalovanej: REGIA Orechová, s.r.o., so sídlom Orechová 86, IČO: 36 201 588, zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou, advokátkou, so sídlom v Michalovciach, Námestie osloboditeľov 25, o zaplatenie 865,23 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 13C/1025/2001 zo dňa 8. novembra 2021
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 13C/1025/2001-184 zo dňa 8. novembra 2021.
Žalovaná má proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom zamietol žalobu. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali náhrady za užívanie pozemkov v ich podielovom spoluvlastníctve, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, kat. úz. Orechová ako parcela č. 98/5 - zastavané plochy s výmerou 1415 m2 a parcela č. 99 - zastavané plochy s výmerou 149 m2 (ďalej aj len „dotknuté parcely“), a to od žalovanej ako vlastníčky stavby súp. č. 88, postavenej na parc. č. 99, zapísanej na LV XXX, kat. úz. Orechová.
3. Žalobcovia na preukázanie podielového spoluvlastníctva dotknutých parciel predložili výpis z LV č. XXX, kat. úz. Orechová, z ktorého vyplýva, že titulom nadobudnutia ich vlastníckeho práva bolo osvedčenie o vydržaní nehnuteľností podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len zák. 323/1992 Zb.).
4. Žalovaná v konaní namietala aktívnu legitimáciu žalobcov z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 13C/941/2001-519 zo dňa 24.6.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/81/2014-559 zo dňa 10. júna 2015, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 2.9.2015 bolo určené, že žalobcovia nesplnili podmienky na vydanie osvedčenia - vyhlásenia o vydržaní nehnuteľností v notárskej zápisnici N8/2001, Nz8/2001 zo dňa 19.1.2001, spísaného notárkou JUDr. Annou Černákovou, so sídlom v Michalovciach, S. Chalúpku č. 1 podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb. a § 134 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), a to k parcele č. 98/5 - zastavaná plocha s výmerou 1415 m2 a k parcele č. 99 - zastavaná plocha s výmerou 149 m2, zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. Orechová. Vychádzajúc
z tohto právoplatného rozsudku považovala za vyvrátenú hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností o vlastníctve žalobcov, z ktorého dôvodu nie je záväzný údaj o ich vlastníckom práve k dotknutým nehnuteľnostiam a nemožno z tohto zápisu vychádzať s poukazom na § 71 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv (ďalej len katastrálny zákon).
5. Právne súd posudzoval vec podľa § 7 písm. c/, § 70 a § 71 katastrálneho zákona a dospel k záveru, že žalobcovia nie sú aktívne legitimovaní v danom spore, z ktorého dôvodu ich žalobu zamietol.
6. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobcovia boli zapísaní ako vlastníci dotknutých nehnuteľností na LV č. XXX, kat. úz. Orechová na základe osvedčenia o vydržaní notárom podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb., pričom právoplatným rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 13C/941/2001 zo dňa 24.6.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/81/2014 zo dňa 10.6.2015 bolo určené, že žalobcovia (vo vyššie uvedených veciach v postavení žalovaných) nesplnili podmienky na vydanie osvedčenia o vydržaní. Uviedol, že tento rozsudok je deklaratórnym rozsudkom, teda deklaruje stav, ktorý vznikol už skôr a nekonštituje (nevytvára) nový právny stav. Má teda účinky ex tunc, teda spätne, na rozdiel od konštitutívnych rozsudkov, ktoré majú účinky ex nunc, t.j. do budúcna. Rozsudok súdu o nesplnení podmienok na vydanie osvedčenia o vydržaní má deklaratórny charakter a iba osvedčuje (nezakladá), že žalobcovia (v spore sp. zn. 13C/941/2001 v postavení žalovaných) nenadobudli vlastnícky vzťah k dotknutým pozemkom (na základe osvedčenia o vydržaní ako nadobúdacieho titulu uvedeného na tomto LV - poznámka odvolacieho súdu). Toto deklaratórne rozhodnutie spochybnilo hodnovernosť zápisu v katastri nehnuteľností, týkajúceho sa vlastníckeho práva žalobcov k pozemkom zapísaným na LV č. XXX a táto skutočnosť spochybňuje aktívnu legitimáciu žalobcov v spore. Na tomto závere podľa názoru súdu prvej inštancie nemení nič ani skutočnosť, že Okresný úrad Sobrance, katastrálny odbor, tento rozsudok nezapísal formou záznamu do katastra nehnuteľností. Kataster nehnuteľností je totiž verejnou knihou, ktorej údaje sú hodnoverné iba, pokiaľ sa nepreukáže opak. Údaje katastra, ktorých hodnovernosť bola vyvrátená, sa dokonca nesmú používať. Konštatoval tiež, že právne i faktické úkony, ktoré urobila žalovaná po vydaní vyššie uvedeného rozhodnutia súdu s cieľom nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, resp. zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, nemajú žiaden vplyv na posúdenie otázky vlastníckeho práva žalobcov, keďže ich vlastnícke právo bolo jednoznačne spochybnené rozhodnutím súdu.
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal ich náhradu úspešnej žalovanej proti neúspešným žalobcom.
8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP a navrhli zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhli zmeniť rozsudok tak, že súd prizná žalobcom žalobou uplatnený nárok a zaviaže žalovanú na náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania zdôraznili, že sú stále zapísaní ako vlastníci dotknutých parciel na LV č. XXX, kat. úz. Orechová, na základe osvedčenia o vydržaní notárom podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb. Aj keď rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 13C/941/2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/81/2014 zo dňa 10.6.2015 bolo určené, že žalobcovia (vo veci sp. zn. 13C/941/2001 v postavení žalovaných) nesplnili podmienky na vydanie osvedčenia o vydržaní, v týchto rozsudkoch nebolo nikdy konštatované, že žalobcovia nie sú vlastníkmi uvedených nehnuteľností. Voči nim nebolo nikdy iniciované ani žiadne konanie, týkajúce sa žaloby o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, za užívanie ktorých od žalovanej žiadali zaplatenie žalovanej sumy. Vytýkali súdu, že v odôvodnení sa zameral iba na strohé konštatovanie o nedostatku legitimácie žalobcov, a to napriek tomu, že žalobcovia sú ako vlastníci stále zapísaní na LV č. XXX, kat. úz. Orechová a na tomto LV nebola nikdy zapísaná žiadna poznámka o tom, že by ich vlastnícke právo bolo spochybnené. Neboli tak dané dôvody na argumentáciu súdu, že tieto údaje sa ďalej nesmú používať v zmysle § 71 ods. 3 katastrálneho zákona. Hodnovernosť zápisu vlastníckeho práva na LV č. XXX, kat. úz. Orechová nebola ani spochybnená žiadnym takým spôsobom smerom k samotnej notárskej zápisnici, že by bolo určené, že vlastníkom dotknutých parciel je niekto iný. Vyššie uvedené rozsudky majú povahu len medzitýmnych rozsudkov, t. zn., že ich výroky hovoria iba o dôvode alebo základe uplatneného nároku, nie však o samotnom vlastníckom práve žalobcov. V rozhodnutiach nebolo konštatované ani to, že notárska zápisnica N8/2001, Nz8/2001 zo dňa 19.1.2001 je neplatná, čo by znamenalo stratu vlastníckeho práva žalobcov. Zdôraznili, že vyššie uvedenými rozsudkami súdy zamietli žalobu žalovanej (v konaní sp. zn. 13C/941/2011 v postavení
žalobcu) o určenie, že žalobcovia nie sú vlastníkmi uvedených pozemkov. Ak ani súd nedeklaroval stratu vlastníckeho práva u žalobcov, títo majú k uvedenému pozemku naďalej status vlastníka. Tieto rozsudky sú materiálne nevykonateľné a z toho dôvodu nespôsobilé zápisu do katastra nehnuteľností, čo uviedol aj samotný Okresný úrad Sobrance. Tým pádom nie je dotknutá hodnovernosť a záväznosť údajov aktuálne zapísaných v katastri nehnuteľností, z ktorých je v súlade s § 71 ods. 1 katastrálneho zákona potrebné vychádzať aj v aktuálnom súdnom konaní. Poukázali ďalej na podanie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalovanou, ktorú žalobu následne zobrala žalovaná späť, čím nepriamo potvrdila vlastnícke právo žalobcov aj k dotknutým parcelám. Vytýkali ďalej súdu nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia a zo všetkých týchto dôvodov nesúhlasili s napadnutým rozsudkom.
9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K odvolacím námietkam žalobcov uviedla, že súd jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil zamietavý výrok nepreukázaním aktívnej legitimácie žalobcov, keď konštatoval, že títo síce v katastri nehnuteľností sú vedení ako spoluvlastníci spornej parcely, za užívanie ktorej žiadajú náhradu, avšak s poukazom na titul, na základe ktorého sa mali stať vlastníkmi, teda osvedčenie o vydržaní, prihliadol na skutočnosť, že právoplatným súdnym rozhodnutím bolo určené, že žalobcovia nesplnili podmienky na vydanie osvedčenia o vydržaní. Z tohto vyvodil záver, že toto rozhodnutie súdu spochybnilo hodnovernosť zápisu vlastníckeho práva žalobcov v katastri nehnuteľností, z čoho vyvodil logický záver, že žalobcovia nepreukázali svoju aktívnu hmotnoprávnu legitimáciu. Odôvodnenie rozsudku podľa názoru žalovanej teda spĺňa zákonné podmienky uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Nesúhlasila s názorom žalobcov, že právoplatné rozhodnutia súdov o určení, že žalobcovia nesplnili podmienky na vydanie osvedčenia, nie sú spôsobilé spochybniť hodnovernosť zápisu ich vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. V tej súvislosti poukázala na zásadu, že pokiaľ došlo v právoplatnom súdnom rozhodnutí k úprave konkrétneho vzťahu medzi stranami sporu, nemôže už iný súd v inom konaní vedenom medzi tými istými stranami rozhodnúť o rovnakom vzťahu inak, keďže je predchádzajúcou úpravou viazaný. K argumentácii žalobcov, že zamietavý výrok, týkajúci sa negatívneho určovacieho petitu o tom, že žalobcovia nie sú vlastníkmi sporných parciel, preukazuje ich vlastníctvo žalovaná uviedla, že z dôvodov rozsudku, týkajúcich sa tohto zamietavého výroku jasne vyplýva, že k zamietnutiu došlo výlučne z procesného dôvodu, a to jeho duplicity vo vzťahu k druhému petitu, ktorému bolo vyhovené. Odvolací súd dospel k záveru, že úspechu druhého petitu bráni nedostatok naliehavého právneho záujmu popri ďalšom petite, ktorému bolo vyhovené. Z uvedeného teda nevyplýva záver prezentovaný žalobcami, že zamietavý výrok potvrdzuje ich vlastníctvo. Za rovnako nesprávny považuje názor žalobcov v súvislosti so žalobou žalovanej na zrušenie podielového spoluvlastníctva. Išlo totiž o zrušenie podielového spoluvlastníctva medzi žalobcami a žalovanou, čo nemožno stotožňovať s výlučným vlastníctvom, ako to tvrdia žalobcovia. Žalovaná stále uznáva, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi pôvodnej parcely č. 594, čo sami potvrdili aj v terajšej žalobe, keď uviedli, že spoluvlastnícke podiely nadobudli titulom dedenia rozhodnutím sp.zn. D/1488/97 zo dňa 14.10.1997. Keďže aj dotknuté parcely, ku ktorým si dali osvedčiť vydržanie, boli vytvorené geometrickým plánom z tejto pôvodnej parcely, vychádzala žalovaná zo záveru, že aj k tejto parcele sú podielovými spoluvlastníkmi v rovnakom rozsahu a podaním žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mienila definitívne usporiadať spory so žalobcami. Neznamená to však, že tým mieni rešpektovať výlučné vlastníctvo žalobcov, ktoré si dali osvedčiť. Rovnaká skutočnosť viedla žalovanú aj k predbežnému súhlasu odkúpiť podiely žalobcov. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam žalobcov v odvolaní žalovaná navyše poukázala na to, že ide o prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie a na ktoré odvolací súd nemôže prihliadať. V závere poukázala na to, že celé toto konanie je motivované výlučne snahou žalobcov získať od žalovanej peňažné prostriedky. To bolo dôvodom, že žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci si dali osvedčiť výlučné vlastníctvo k takej časti spoločného pozemku, ktorú nikdy predtým ako svoje výlučné vlastníctvo neužívali, a to z toho dôvodu, že na ňom stojí stavba, ktorú žalovaná nadobudla kúpou a tak od nej mohli vymáhať nájomné, resp. plnenie titulom bezdôvodného obohatenia.
10. Žalobcovia v replike zotrvali na podanom odvolaní.
11. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné vyhovieť.
13. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. septembra 2022 o 9.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 20. septembra 2022 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
15. Žalobcovia uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).
16. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. 18. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. 19. Žalobcovia v podstatnej časti už len opakujú argumenty uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto ich odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožnili prijať iné závery. 20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov v prejednávanom spore, ktorý nedostatok vyplynul z tej skutočnosti, že ich vlastnícke právo k dotknutým parcelám, za ktorých užívanie sa domáhajú v tu prebiehajúcom spore náhrady od žalovanej, bolo spochybnené právoplatným rozhodnutím súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 13C/941/2001 a následne na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 1Co/81/2014. Výsledkom vyššie uvedených súdnych konaní je právoplatný rozsudok o určení, že žalobcovia nesplnili podmienky na vydanie osvedčenia - vyhlásenia o vydržaní nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. Orechová ako parcela č. 98/5 a č. 99, z ktorej skutočnosti nepochybne vyplýva, že žalobcovia sa nemohli stať vlastníkmi dotknutých nehnuteľností na základe tohto nadobúdacieho titulu. 21. Súd svoje úvahy, ako dospel k tomuto záveru, uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval, tieto úvahy sú správne a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje a na ne odkazuje.
22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcov odvolací súd uvádza nasledovné:
23. Predmetom konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov zapísaných na LV XXX, kat. úz. Orechová ako parcela č. 98/5 a č. 99 v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, u každého z nich v rozsahu 1/2, pričom nadobúdacím titulom je osvedčenie o vydržaní podľa § 63 zák. 323/1992 Zb.
24. Už v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 13C/941/2001 a následne vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 1Co/81/2014 bolo preukázané, že žalobcovia v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. D/1488/1997 nadobudli spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX, kat. úz. Orechová ako parcela č. 594 s výmerou 9293 m2 v podiele 108/4608 z celku. Notárskou zápisnicou zo dňa 19.1.2001 notárka JUDr. Anna Černáková osvedčila vyhlásenie žalobcov o vydržaní vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám č. 98/5 s výmerou 1415 m2 a č. 99 s výmerou
149 m2, každému v rozsahu 1/2 z celku. Vyššie uvedené osvedčenie o vydržaní sa stalo podkladom pre zápis vlastníckeho práva žalobcov do katastra k nehnuteľností na LV č. XXX, kat. úz. Orechová k dotknutým parcelám, u každého v rozsahu 1/2. Aj v súčasnosti je na LV č. XXX, kat. úz. Orechová uvedený ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov k dotknutým parcelám osvedčenie o vydržaní podľa § 63 zák. 323/1992 Zb.
25. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp.zn. 13C/941/2001 zo dňa 24.6.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/81/2014 zo dňa 10.6.2015 bolo určené, že žalobcovia nesplnili podmienky na vydanie osvedčenia - vyhlásenia o vydržaní nehnuteľností, v súčasnosti vedených na LV č. XXX, kat. úz. Orechová ako parcely č. 98/5 a č. 99, ktoré osvedčenie bolo spísané notárkou JUDr. Annou Černákovou podľa § 63 zák. 323/1992 Zb.
26. Týmito právoplatnými rozsudkami bola záväzným spôsobom vyriešená vo vzťahu medzi stranami sporu otázka vlastníckeho práva žalobcov k dotknutým parcelám tak, že vlastnícke právo žalobcovia nemohli nadobudnúť, a teda ani nenadobudli na základe osvedčenia o vydržaní pre nesplnenie zákonných podmienok, vyžadovaných v ust. § 63 zák. 323/1992 Zb., a teda žalobcovia nie sú vlastníkmi dotknutých parciel na základe tohto titulu, hoci zápis na LV č. XXX, kat. úz. Orechová svedčí v ich prospech.
27. Vyššie uvedenými rozsudkami bola vyvrátená hodnovernosť údajov katastra uvedených v § 7 katastrálneho zákona o vlastníctve žalobcov (§ 70 ods. 2 katastrálneho zákona) a v zmysle ust. § 71 ods. 3 katastrálneho zákona tieto údaje sa nesmú používať.
28. Žalobcovia tak nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam titulom osvedčenia, na vydanie ktorého v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu v inom konaní nesplnili zákonné podmienky.
29. Iba samotná skutočnosť, že rozsudok súdu nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností ani záznamom a rozhodnutím súdu nebolo výslovne určené, že žalobcovia nie sú vlastníkmi dotknutých nehnuteľností (z ktorého dôvodu žalobcovia sú naďalej vedení v katastri nehnuteľností ako vlastníci dotknutých nehnuteľností), nemôže viesť k nerešpektovaniu právoplatného rozsudku súdu o určení, že žalobcovia nesplnili podmienky pre vydanie osvedčenia o vydržaní nehnuteľností.
30. Pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším rozhodnutím (viď R 40/2013).
31. Otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia sa zaoberala nielen judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (porovnaj najmä uznesenie z 29. apríla 2010 sp. zn. 1Cdo/133/2009), ale aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze II. ÚS 349/09-36 z 20. januára 2010 rozhodol o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej "ústava") a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej "dohovor") zdôrazniac, že vzhľadom na zásadu prejudiciality, vyplývajúcu z ustanovenia § 135 ods. 2 O.s.p., ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods. 2 O.s.p. všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu.
32. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k správnemu záveru, že žalobcovia nie sú aktívne vecne legitimovaní v prejednávanom spore, z ktorého dôvodu vecne správne rozhodol, ak žalobu zamietol.
33. K odvolacej námietke žalobcov, že rozsudkami Okresného súdu Michalovce sp.zn. 13C/941/2001 a Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/81/2014 nebola konštatovaná neplatnosť notárskej zápisnice č. N 8/2001, Nz 8/2001 z 19.1.2001, čo by podľa ich názoru znamenalo stratu ich vlastníckeho práva odvolací súd uvádza, že súdnou praxou už bola vyriešená otázka nemožnosti určiť neplatnosť osvedčenia vydaného notárom (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 MCdo/24/2008 z 21.12.2009).
34. Ako uviedol Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 4 MCdo/24/2008 zo dňa 21.12.2009, Notársky poriadok za listiny, vyhotovované v rámci notárskej činnosti, považuje aj notárom vydané osvedčenia právne významných skutočností, medzi ktoré patrí aj osvedčenie o vyhlásení o vydržaní (§ 56 ods. 1 písm. g/ zákona 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, ďalej len Notársky poriadok), ktoré je notár povinný spísať do notárskej zápisnice. Takéto osvedčenie vydané notárom v prípade, že obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 63 Notárskeho poriadku, má povahu verejnej listiny (nie povahu právneho úkonu) so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami (§ 134 O.s.p., § 34 a § 46a katastrálneho zákona). Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia, na rozdiel od spisovania právnych úkonov, je totiž len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Osvedčenie o právnej skutočnosti, vydané notárom na žiadosť účastníka, je teda listinou, na ktorej sa nachádza iba záznam o ním uvedených skutočnostiach. Takéto osvedčenie nie je právnym úkonom. Notársky poriadok pritom nemá osobitné ustanovenie, ktoré by umožňovalo osobe tvrdiacej o sebe, že bola vydaným osvedčením dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil jeho neplatnosť alebo neúčinnosť. Rovnako ani hmotné právo nemá zákonné ustanovenia, ktoré by umožňovali dotknutej osobe domáhať sa neplatnosti a neúčinnosti osvedčenia vydaného notárom. V hmotnom práve sa nachádzajú len zákonné ustanovenia, ktoré upravujú platnosť právneho úkonu. Žaloba o neplatnosť alebo neúčinnosť osvedčenia o právne významnej skutočnosti, vydaného notárom vo forme notárskej zápisnice, nemá teda oporu v príslušných právnych predpisoch. Účastník sa preto nemôže s úspechom domáhať určenia neplatnosti, resp. neúčinnosti takéhoto osvedčenia.
35. Vychádzajúc z vyššie uvedeného záveru súd nemôže určovať neplatnosť osvedčenia vydaného notárom a túto otázku nemôže posudzovať ani ako prejudiciálnu. V zmysle ustálenej súdnej praxe súd môže posudzovať iba (ne)splnenie zákonných podmienok pre vydanie osvedčenia - vyhlásenia o vydržaní nehnuteľnosti podľa ust. § 63 zák. 323/1992 Zb., pričom žalovaná využila práve tento prostriedok právnej ochrany a pri jeho využití bola aj úspešná.
36. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 13C/941/2001 zo dňa 24.6.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/81/2014 zo dňa 10. júna 2015 bol deklarovaný stav s účinkami ex tunc, t.j. spätne, že žalobcovia nesplnili podmienky pre vydanie osvedčenia - vyhlásenie o vydržaní nehnuteľností, obsiahnutého v notárskej zápisnici zo dňa 19.1.2001, čím bola spochybnená hodnovernosť zápisu ich vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, kat. úz. Orechová.
37. Nemožno sa stotožniť ani s odvolacou námietkou žalobcov, že pokiaľ v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 13C/941/2001 a následne na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 1Co/81/2014 bola zamietnutá žaloba o určenie, že žalobcovia nie sú vlastníkmi dotknutých parciel, majú naďalej status vlastníka týchto pozemkov a nie je tým dotknutá hodnovernosť a záväznosť údajov aktuálne zapísaných v katastri nehnuteľností, z ktorých je v súlade s § 71 ods. 1 katastrálneho zákona potrebné vychádzať aj v tomto súdnom konaní. Odvolací súd uvádza, že k zamietnutiu žaloby o určenie, že žalobcovia nie sú vlastníkmi dotknutých nehnuteľností, došlo výlučne z procesných dôvodov, keď bol konštatovaný nedostatok naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe za situácie, že bolo vyhovené žalobe o určenie, že neboli splnené podmienky na vydanie osvedčenia o vydržaní. Z uvedeného teda nemožno vyvodiť záver, že zamietavý výrok potvrdzuje vlastníctvo žalobcov.
38. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalobcov, že rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 13C/941/2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/81/2014 majú povahu medzitýmnych rozsudkov, keďže týmito rozsudkami nebolo rozhodované iba o základe alebo dôvode procesného nároku, nebolo nimi rozhodované, či tu je alebo nie je právo a uvedenými rozsudkami bol vyčerpaný celý predmet konania v zmysle § 212 CSP.
39. Nedôvodná je aj odvolacia námietka o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, keďže rozsudok súdu prvej inštancie má všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP a nemožno ho považovať za nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobcovia nie sú v spore aktívne legitimovaní, a to s poukazom na skutkové zistenia a právne predpisy, ktoré aplikoval, v týchto úvahách nie je žiaden logický rozpor a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky otázky, významné z hľadiska rozhodnutia v tomto spore. Nedošlo tak ani k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania na súde prvej inštancie.
41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní neúspešní, nemajú preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla im povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnej žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, zohľadňujúc ust. § 251 CSP.
42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).