Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Csr-1-2021.pdf
PDF · 136.66 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csr/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: F.. F. Z., nar. X. XX. XXXX, bytom A. XXXX/X, Q., zastúpený JUDr. Vlastou Pastorkovou, advokátkou, so sídlom Strojárska 3998, 069 01 Snina proti žalovanému: NYLUS SK, s. r. o., so sídlom Vodárenská 2011/38, 059 51 Poprad, IČO: 46 131 604, zastúpenému JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, so sídlom Štefánikova 8. 058 01 Poprad o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku pod č. k. T. zo dňa 2.11.2015 zamieta.
II. Súd žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajší súd dňa X. X. XXXX žalobu, ktorou žiadal zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej a mediačnej, záujmové združenie právnických osôb so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, pod č. k. T. zo dňa X. XX. XXXX.
2. V žalobe žalobca uviedol, že dňa XX. X. XXXX od súdneho exekútora P.. F. B. obdŕžal Upovedomenie o začatí exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodcovským rozsudkom bol rozhodnutý spor, ktorý rozhodcovská doložka nepredvídala, táto sa na spor medzi žalobcom a žalovaným nevzťahuje s tým, že táto ani nebola individuálne dohodnutá medzi stranami sporu, nebola uzavretá podľa právneho poriadku SR a rozhodcovský rozsudok prekračuje dosah rozhodcovskej doložky. Poukázal na to, že žalobca so žalovaným nikdy nebol v žiadnom právnom vzťahu. So žalovaným obchodovala len spoločnosť X. U. Q.. J.. H.., ktorej konateľom bol žalobca a ktorá zanikla dňa XX. X. XXXX v dôsledku zlúčenia V rozhodcovskom konaní bola predložená Zmluva o všeobecných nákupných podmienkach zo dňa X. X. XXXX, uzatvorená medzi žalovaným a spoločnosťou X. U. Q.. J.. H.., ktorej konateľom bol žalobca a ktorú podpísal iba ako konateľ, nie ako fyzická osoba, pričom do zmluvy dodatočne boli dopísané osobné údaje žalobcu ako ručiteľa. Podľa žalobcu v zmluve sú neurčité označenia zmluvných strán, čo vyvoláva neurčitosť a nejasnosť právneho úkonu a jeho jednotlivých ustanovení, týkajúcich sa najmä práv a povinností zmluvných strán, z čoho vyplýva, že rozhodcovská doložka čl. XII. zmluvy sa nemôže vzťahovať aj na ručiteľa, keďže nie je určitá, je v rozpore s dobrými mravmi a nie je v súlade s platnými právnymi predpismi. Rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Podľa žalobcu ručiteľský záväzok nevznikol platne, nie je dostatočne určitý a zrozumiteľný a je zameniteľný s iným, nemá náležitosti právneho úkonu podľa § 34 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobca ďalej dodal, že mu neboli doručované žiadne písomnosti, nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, nebolo mu umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní a teda priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami zákona a tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej a taktiež bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Doteraz žalobcovi nebol doručený ani sporný rozhodcovský rozsudok zákonným spôsobom, a teda ani nemohol nadobudnúť právoplatnosť a ani vykonateľnosť. Samotný spor vzniknutý z tohto vzťahu nemal by z predložených sudcovskému súdu a už vôbec nemal byť rozhodovaný rozhodcami prehne spotrebiteľské spory.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil listiny - zmluvu o všeobecných nákupných podmienkach zo dňa X. X. XXXX a navrhol vykonať dokazovanie vypočutím strán sporu.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu žalobcu zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej lehote. Poukázal na ustanovenie § 41 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého žalobu o možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Na námietku žalobcu, že mu neboli doručené žiadne písomnosti týkajúce sa sporu, žalovaný poukázal na tzv. fikciu doručenia s tým, že je toho názoru, že žalobca cielene odmietal prevziať písomnosti týkajúce sa sporu, aby tak oddialil právne následky s tým súvisiace. Ohľadne platnosti ručiteľského záväzku žalovaný poukázal aj na Zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa XX. XX. XXXX, ktorej účelom bolo zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa
- spoločnosti Z. Q. za účelom prípadného urovnania záväzkov záložného dlžníka - spoločnosti X. U. Q.. J.. H... Táto zmluva podľa žalovaného preukazuje, že žalobca prejavil svoju vôľu dojednať ručiteľský záväzok a že nie je len výsledkom následného doplňovania údajov. Súčasťou tejto zmluvy je aj kópia zmluvy o všeobecných nákupných podmienkach, ktorá je pripojená k zmluve o zriadení záložného práva.
Čo sa týka rozhodcovskej doložky, podľa žalovaného sa táto vzťahuje aj na v zmluve dojednaný ručiteľský záväzok, keďže tak odberateľ a dodávateľ, ako aj ručitelia súhlasili s prenesením rozhodovacej právomoci na rozhodcovský súd. Žalovaný ďalej dodal, že nie sú splnené zákonné predpoklady na zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktoré zákon vymedzuje v § 40 ods. 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. Naopak, zrušenie rozhodcovského rozsudku je vylúčené vzhľadom na ustanovenie § 41 citovaného zákona.
5. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil listinu - zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa XX. XX. XXXX
6. Okresný súd Humenné v tejto veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. XCsr/X/XXXX-XX zo dňa X. XX. XXXX a to tak, že žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vo svojom odôvodnení súd riešil otázku, či na prejednanie veci sa vzťahuje zákon o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. alebo zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní č. 335/2014 Z. z. a či na daný ručiteľský záväzok je potrebné aplikovať občiansky alebo obchodný zákonník podľa toho, či ide o spotrebiteľský charakter sporu alebo nie. Súd dospel k záveru, že sa nejedná o spotrebiteľský charakter sporu, keďže žalobcu ako fyzickú osobu, ktorá má úzke väzby vo vzťahu k obchodnej spoločnosti ako jej konateľ a spoločník, nemožno považovať za spotrebiteľa, nakoľko v danom prípade prevzal ručenie za záväzok tejto spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy (t. j. z obchodnoprávneho vzťahu) a preto je je potrebné aplikovať Zákon o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z.. V ďalšom súd riešil, či žalobca podal na súd žalobu v lehote ustanovenej zákonom a za týmto účelom bolo potrebné skúmať, kedy bol žalobcovi doručený rozhodcovský rozsudok. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcovi bol v rozhodcovskom konaní ako žalovanému v 3/ rade doručovaný sporný rozhodcovský rozsudok poštou doporučene do vlastných rúk, kde túto zásielku si tento neprevzal v odbernej lehote a zásielka bola rozhodcovskému súdu vrátená dňa 17. 12. 2015 a keďže žalobca podal žalobu na súd až dňa X. X. XXXX, t. j. po márnom uplynutí 60 dennej prekluzívnej lehoty, súd žalobu žalobcu zamietol a nezaoberal sa dôvodmi, pre ktoré žalobca žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok.
7. O odvolaní žalobcu rozhodol prvý krát odvolací súd rozsudkom č. k. XXCoSr/X/XXXX - XXX zo dňa XX. X. XXXX, ktorým rozsudok č. k. XCsr/X/XXXX-XX zo dňa X. XX. XXXX potvrdil a vyslovil, že žiadna
zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie záverom, že v danom prípade bola žaloba podaná po uplynutí lehoty na podanie takejto žaloby, pričom dodal, z priloženého spisu vyplýva, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručovaný na jeho správnu adresu a žalobca ani nikdy netvrdil, že v čase doručovania sa nezdržiaval v mieste svojho trvalého bydliska, resp. že si túto zásielku nemohol prevziať, a pokiaľ rozhodcovský súd už pri prvom doručovaní použil možnosť doručiť písomnosť na posledné známe sídlo doporučenou zásielkou, nie je potrebné skúmať, či predtým vynaložil primerané úsilie na zistenie možnosti doručiť žalobcovi rozsudok osobne.
8. O dovolaní žalobcu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. XCdo/XXX/ XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa XX. F. XXXX, sp. zn. XXCoSr/X/XXXX zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení poukázal, že žalobca už v žalobe pred súdom prvej inštancie tvrdil, že mu neboli doručené žiadne písomnosti týkajúce sa sporu, ktoré tvrdenie v odvolacom konaní doplnil o ďalšiu skutočnosť, že sa v čase doručovania rozhodcovského rozsudku nezdržiaval na doručovacej adrese, v dôsledku čoho neboli u neho splnené podmienky pre uplatnenie tzv. fikcie doručenia (§ 47 ods. 2 OSP), o čom doložil do spisu čestné prehlásenia v anglickom a poľskom jazyku. Ďalej dovolací súd uviedol, že odvolací súd sa s doručovaním súvisiacou námietkou, týkajúcou sa splnenia podmienok pre uplatnenie fikcie doručenia, vôbec nezaoberal a táto mohla byť významná pre rozhodnutie súdu, práve z dôvodu, že žalobca v odvolacom konaní predkladal dôkazy, ktorými sa snažil vyvrátiť správnosť údajov na doručenke, a ktorými sa snažil preukázať, že sa v čase doručovania rozhodcovského rozsudku na doručovacej adrese nezdržiaval. Podľa dovolacieho súdu je potrebné si uvedomiť, že s otázkou riadneho doručenia písomnosti súvisí nielen otázka správnosti adresy, na ktorú je písomnosť doručovaná, ale i (v prípadoch, ak sa pri doručovaní uplatnila tzv. fikcia doručenia) otázka, či boli splnené všetky podmienky pre jej uplatnenie. Až za splnenia oboch týchto predpokladov (t. j. doručovanie na správnu adresu a splnenie predpokladov pre uplatnenie fikcie doručenia) bolo možné konštatovať účinné doručenie písomnosti.
9. Po vrátení veci rozhodoval odvolací súd opätovne o odvolaní žalobcu druhy krát uznesením č. k. XXCoSr/X/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým súd rozsudok č. k. XCsr/X/XXXX-XX zo dňa X. XX. XXXX zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd potvrdil správnosť aplikácie zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. účinného v čase doručovania rozhodcovského rozsudku na tento prípad. Zároveň uložil súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúcimi pre prípadné uplatnenie fikcie doručenia, teda či sa zdržiaval adresát v mieste a na adrese, na ktorú bola zásielka rozhodcovského súdu doručovaná a či bol zachovaný postup pri doručovaní tak, ako to vyžadoval Občiansky súdny poriadok a za tým účelom si opätovne vyžiadať spis Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. T. a z jeho obsahu zistiť, či bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu doručovaný riadne v súlade s vtedy platným ust. § 47 ods. 2 O.s.p. aj s prihliadnutím na judikatúru vzťahujúcu sa na doručovanie. Ďalej odvolací súd uviedol, že v prípade, ak nebude preukázaný spôsob doručenia podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, je nutné vychádzať zo záveru, že žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná včas, nakoľko nedošlo k účinnému doručeniu rozsudku rozhodcovského súdu a následne bude potom povinnosťou súdu prvej inštancie sa zaoberať dôvodmi, pre ktoré žiada žalobca zrušiť rozhodcovský rozsudok.
10. Súd sa teda oboznámil s listinami predloženými stranami sporu, so spisom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. T., vypočul strany sporu a ich právnych zástupcov a zistil tento skutkový stav:
11. Dňa X. X. XXXX bola uzatvorená Zmluva o všeobecných nákupných podmienkach medzi dodávateľom Z., Q.. J.. H.., IČO: XX XXX XXX a odberateľom X. U., Q.. J.. H.. IČO: XX XXX XXX zastúpeným konateľom F.. F. Z.. Zo zmluvy vyplývajú vedľajší účastníci - ručitelia a to F.. F. Z. a Q. B.. Zmluva bola podpísaná dodávateľom v zastúpení konateľa X. A., odberateľom v zastúpení konateľa F.. Z. F. a ručiteľmi t. j. Q. B. a F.. Z. F..
Predmet plnenia bol vymedzený v čl. I. tejto zmluvy ako nákup a predaj granulátu na výrobu plastov, špecifikovaný v objednávke, kde obsahom objednávky bude množstvo, druh, vymedzenie času dodávky, požadovaná kvalita a dohodnutá cena, pričom k uzatvoreniu zmluvy postačuje vystavenie objednávky zo strany odberateľa a jej potvrdenie faktickým plnením dodávateľa resp. vystavením faktúry zo strany dodávateľa, čo obe strany považujú za kúpnu zmluvu.
Podľa čl. X tejto zmluvy, ručiteľ berie na seba záväzok, že v prípade, ak odberateľ nesplní z akýchkoľvek dôvodov svoje záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy, je povinný tieto záväzky uspokojiť dodávateľovi. Ručiteľ je povinný uhradiť záväzky za odberateľa bezodkladne potom, čo ho na plnenie vyzval veriteľ, pričom vo výzve nie je potrebné uvádzať dôvod, nakoľko tento vyplýva z obsahu tejto zmluvy.
Podľa čl. XII tejto zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy, predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., IČO: 35 862 882. Zmluvné strany sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadia s tým, že takéto rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné.
12. Dňa XX. XX. XXXX medzi záložným veriteľom Z. Q., Q.. J.. H.., IČO: XX XXX XXX a záložným dlžníkom X. U., Q.. J.. H.. IČO: XX XXX XXX, zastúpeným konateľom F.. F. Z., bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci, ktorou záložný veriteľ zabezpečuje pohľadávky vzniknuté zo Zmluvy o všeobecných nákupných podmienkach zo dňa X. X. XXXX, predmetom ktorej je nákup a predaj granulátu na výrobu plastov ako pohľadávky, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy do budúcnosti vrátane akéhokoľvek príslušenstva predmetných pohľadávok, pričom táto zmluva tvorí prílohu tejto zmluvy.
13. Podľa čl. IX bod 1 písm. b) Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu, písomnosti v rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd doručuje poštou, osobou oprávnenou prepravovať a doručovať poštové zásielky alebo kuriérom.
14. Podľa čl. IX bod 2 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na uvedené miesto ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené dňom vrátenia nedoručenej zásielky Rozhodcovskému súdu, ak sú zaslané do posledného známeho miesta pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti a to aj vtedy, ak sa adresát alebo osoba oprávnená konať v mene alebo za adresáta alebo osoba oprávnená preberať písomnosti za adresáta o tom nedozvie.
15. Dňa X.X.XXXX žalobca predložil súdu preložené vyhlásenia, ktoré predložil súdu XX.X.XXXX. V prvom prehlásení, na ktorom nie je uvedený dátum, T. A., I. X, Z., F. V. V. X. J. prehlásil, že žalobca sa v dňoch 25. - 27. 11. zdržiaval v jeho dome. V druhom vyhlásení, na ktorom tiež nie je uvedený dátum, T. A. potvrdil, že v dňoch 25./27. 11. 2015 mal obchodné stretnutie so žalobcom vo Varšave ohľadom dodávky materiálov k jeho zmluvám.
16. Z pripojeného rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu oboznamuje č. vyplýva nasledovné:
- Dňa X.X.XXXX navrhovateľ Z. Q., Q.. J.. H.. doručil Stálemu rozhodcovskému súdu návrh na vydanie rozhodnutia o zaplatenie 110.000,- eur s príslušenstvom voči odporcovi v 1/ rade X. U. Q.. J.. H.., voči odporcovi v 2/ rade ručiteľovi Q. B. a voči odporcovi v 3/ rade ručiteľovi F.Á. Z..
- Stály rozhodcovský súd doručoval Q. B., F. Z.Š. a spoločnosti X. U. Q.. J.. H.. výzvu na podanie žalobnej odpovede a výzvu na ustanovenie rozhodcu. Z doručenky do vlastných rúk vyplýva, že za spoločnosť X. U. Q.. J.. H.. bola výzva na podanie žalobnej odpovede doručená tejto spoločnosti dňa 13.8.2015, na doručenke je podpis s dodatkom konateľ.
- Spoločnosť X. U. Q.. J.. H.. dňa 3.9.2015 Stálemu rozhodcovskému súdu doručila vyjadrenie sa k žalobe, ako aj vyjadrenie k ustanoveniu rozhodcu. Na tomto podaní sa nachádzajú dva podpisy, jeden je totožný s podpisom na doručenke a jeden podpis je čitateľný ako B..
- Z fotokópie obálky vyplýva, že Q. B. si výzvu na podanie žalobnej odpovede neprevzal v odbernej lehote. Táto bola vrátená rozhodcovskému súdu dňa 8.9.2015.
- Z ďalšej fotokópie obálky vyplýva, že zásielka doručovaná F. Z., ako výzva na žalobnú odpoveď, bola doručovaná dňa 13.8.2015, zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, táto sa vrátila rozhodcovskému súdu dňa 8.9.2015. Na doručenke sa tiež uvádza, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bolo dňa 13.8.2015, opakované doručenie bolo dňa 14.8.2015 a v tento deň bol zásielka uložená.
- Rozhodcovský súd doručoval oznámenie o zložení senátu spoločnosti X. U. Q.. J.. H.., ktoré bolo doručené dňa 21.9.2015, na doručenke je podpis s dodatkom konateľ.
- Rozhodcovský súd doručoval spoločnosti X. U. Q.. J.. H.. vyjadrenie žalobcu, rovnako vyjadrenie žalobcu bolo doručované aj F. Z. a Q. B., pričom z doručenky vyplýva, že spoločnosť X. U. Q.. J.. H.. si vyjadrenie žalobcu prevzala dňa 5.10.2015, na doručenke je uvedený podpis. Q. B. si zásielku neprevzal v odbernej lehote, rozhodcovskému súdu sa vrátila dňa 28.10.2015. Taktiež F. Z. si zásielku v odbernej lehote neprevzal, táto mu bola doručovaná dňa 5.10.2015 s výzvou o opakované doručenie, opakované doručenie bolo dňa 6.10.2015, v ktorý deň bola zásielka uložená, rozhodcovskému súdu sa vrátila dňa 28.10.2015.
- Rozhodcovský súd doručoval rozhodcovský rozsudok spoločnosti X. U. Q.. J.. H.., ktorý nebol prevzatý v odbernej lehote, tento bol doručovaný na sídlo spoločnosti dňa 25.11.2015, zásielka sa vrátila rozhodcovskému súdu dňa 17.12.2015.
- Q. B. si rozhodcovský rozsudok neprevzal v odbernej lehote.
- Podľa doručenky na zásielke pre F. Z. sa nachádza označenie zásielky ako J. T., tiež sa tu uvádza neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 25.11.2015, opakované doručenie dňa 26.11.2015 a v tento deň bol zásielka uložená, ďalej sa tu uvádza dátum vrátenia 15.12.2015, dôvod vrátenia je označený ako „neprevzatá v odbernej lehote“ a pečiatka rozhodcovského súdu o prijatí zásielky dňa 17.12.2015.
17. Žalovaný sa po vrátení veci tunajšiemu súdu v písomnom vyjadrení zo dňa 22.4.2021 namietol písomnosti od tretích osôb o tom, že sa žalobca v dobe doručovania rozhodcovského rozsudku nachádzal mimo svojej adresy bydliska, pretože stav zdržiavania sa adresáta v mieste doručenia nenarušuje taká jeho neprítomnosť v mieste doručenia, ktorá vyplýva z adresátom zvolenej organizácie bežného pracovného dňa a nezakladá dôvod brániaci mu prevziať alebo vyzdvihnúť doručovanú zásielku, pričom žalobca mal reálnu možnosť dozvedieť sa o pokusoch poštového doručovateľa predmetnú zásielku mu doručiť a stále počas celej lehoty na uloženie sa mohol so zásielkou oboznámiť.
18. Žalobca na pojednávaní dňa 7.10.2021 uviedol, že hoci ide o dlhú dobu v dňoch 25. - 27.11.2015 bol v X. na obchodných jednaniach, ktoré spája aj s inými aktivitami, napr. lyžovaním alebo návštevou rodiny a na takéto cesty chodí väčšinou autom. Žalobca nevedel uviesť, kedy sa vrátil domov po obchodných jednaniach, pretože matne si spomína, že išli sa v tom čase lyžovať aj na pár dní, avšak po príchode domov v schránke nenašiel žiadny lístok. Žalobca tiež dodal, že ani iné písomnosti z rozhodcovského súdu mu doručované neboli, pričom si nepamätal, či ako konateľ spoločnosti X. U. preberal od Stáleho rozhodcovského súdu písomnosti doručované tejto spoločnosti, nepamätal si tiež, či podpisoval nejaké podania určené do rozhodcovského konania a ani nevedel, aké doklady v rámci rozhodcovského konania boli doručené spoločnosti X. U.. Žalobca však o rozhodcovskom konaní vedel. Žalobca všetky písomnosti preberá na svojej adrese, keďže má viacej súdnych sporov, a v tom čase mu ani manželka nenechala žiaden lístok od písomností doručovaných rozhodcovským súdom. Žalobca ďalej dodal, že všetky zásielky riadne preberá na adrese jeho trvalého pobytu na ulici A. v Q., ktoré sú mu doručované, či už od polície, alebo od súdu. Žalobca býva v byte a schránku na prijímanie písomnosti má riadne označenú svojim menom, avšak v čase, keď chodí poštový doručovateľ, zvyčajne nikto nie je doma, pretože poštový doručovateľ chodí zvyčajne doobedu a celá rodina je v takomto období preč, avšak kľúčik od schránky majú všetci členovia jeho domácnosti, teda aj on. Žalobca ozrejmil tiež postup vyberania zásielky v prípade, ak nie je zastihnutý poštovým doručovateľom tak, že prvý člen domácnosti, ktorý príde domov, vyberá schránku a obsah schránky položí na komodu, pričom doporučené zásielky sa následne vyberajú na pošte. Po oboznámení obsahu spisu rozhodcovského súdu žalobca sa na tieto skutočnosti fakt nepamätal, pričom tieto záležitosti väčšinou riešil jeho kolega, pán B.. Žalobca po nahliadnutí do doručenky zo dňa 13.8.2015 a po nahliadnutí do vyjadrenia sa k žalobe, potvrdil, že ide o jeho podpisy. Žalobca sa nevedel vyjadriť k rozporu, že všetky žlté lístky si riadne v domácnosti odovzdávajú a následne doporučené zásielky vyberajú na pošte, pričom ani jedna zásielka doručovaná jemu zo Stáleho rozhodcovského súdu nebola prevzatá v odbernej lehote.
19. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 7.10.2021 uviedol, že na konkrétny čas uzatvorenia zmluvy so spoločnosťou X. U. Q.. J.. H.. a žalobcom si nespomína, ale spomína si jasne na osobu pána F. Z., ktorý pred ním danú zmluvu podpísal. Údaje o ručiteľoch sa podľa žalovaného na tejto zmluve dopisovali pri podpise tejto zmluvy, a to z občianskych preukazov predložených ručiteľmi.
20. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala, že doručenka nachádzajúca sa v spise rozhodcovského súdu nespĺňa obsahovú stránku, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 144 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 543/2005 o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy a podľa jej názoru,
by tam mal byť uvedený odosielateľ, potom číslo konania a adresát a ďalej označenie doručovanej písomnosti vrátane čísla listu. Taktiež predmetná doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručovania zdržoval, teda nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XCdO/XXX/XXXX z XX.XX.XXXX v takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, resp. jeho zástupcu, ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval, účastník nemá povinnosť preukázať opak toho, čo nie je uvedené na doručenke, teda o čom neplatí predpoklad pravdivosti. Žalobca sa v čase doručovania predmetného rozhodcovského rozsudku nezdržiaval v mieste a na adrese, na ktorú bol rozhodcovský rozsudok doručovaný, a teda nebol zachovaný taktiež postup pri doručovaní tak, ako to vyžadoval vtedy platný Občiansky súdny poriadok. Ďalej bola toho názoru, lehota na podanie žaloby splnená bola a súd by sa mal zapodievať skutkovými tvrdeniami, že rozhodcovská doložka sa nevzťahovala na ručiteľov. Preto navrhla, aby súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania.
21. Podľa právneho zástupcu žalovaného rozhodcovský súd doručoval písomnosť v súlade so štandardnými predpokladmi a podmienkami na doručovanie písomností, táto písomnosť bola doručovaná na poslednú známu adresu žalobcu, ktorá vyplývala zo Zmluvy o všeobecných nákupných podmienkach a bola doručovaná s opakovanou výzvou na opätovné doručenie, následne bola zásielka uložená a po uplynutí lehoty, v ktorej bola táto zásielka uložená, bola vrátená späť odosielateľovi, a je teda zrejmé, že na tejto doručenke sa nachádzajú všetky podstatné skutočnosti, ktoré sa majú na tejto doručenke nachádzať, teda označenie odosielateľa, prijímateľa listiny, spisové značky konania a teda došlo k riadnemu doručeniu tejto zásielky alebo doručovaniu tejto zásielky. S poukazom na odôvodnenie druhého rozhodnutia odvolacieho súdu tiež dodal, že neprítomnosť príjemcu na mieste doručenia je takou skutočnosťou, ktorá nebráni nadobudnutiu účinkov doručenia. Podľa žalovaného sa žalobca snaží účelovo poukázať na nejaké porušené ustanovenie ohľadom doručovania takýchto zásielok z dôvodov, že sa krátkodobo, v rozsahu dvoch alebo troch dní, nezdržiaval na adrese, kde mu bola doručovaná zásielka. Jednoznačne nejaká krátkodobá neprítomnosť žalobcu v mieste trvalého bydliska nemôže spôsobiť nenastanie účinkov doručenia tejto zásielky a preto rozsudok rozhodcovského súdu doručený žalobcovi bol na základe fikcie doručenia, a tento nepodal žalobu v zákonnej lehote. Preto navrhol súdu žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.
Právny stav
22. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ako „ZoRK“) účinnom od 1.7.2002 rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 25 ods. 1 ZoRK účinného od 1.7.2002 ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.
Podľa ust. § 25 ods. 4 ZoRK účinného od 1.1.2015 ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností.
Podľa ust. § 35 ZoRK účinného od 1.1.2015 doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle.
Podľa ust. § 41 ZoRK účinného od 1.1.2015 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa ust. § 51 ods. 3 ZoRK účinného od 1.1.2015 Ak niektorú otázku postupu konania nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ak to povaha veci pripúšťa.
23. Podľa ust.§ 158 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) účinného od 1.4.1964 do 30.6.2016, rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.
Podľa ust. § 47 ods. 1 OSP účinného od 1.9.2003 do 30.6.2016 do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.
Podľa ust. § 47 ods. 2 OSP účinného od 15.10.2008 do 30.6.2016, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
Posúdenie veci súdom
24. Vzhľadom na predošlý priebeh tohto súdneho sporu je ustálené posúdenie, že je potrebné na danú vec aplikovať ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., teda v danom prípade nejde o prípad, na ktorý by sa aplikovali normy spotrebiteľského práva. Spornou otázkou ostalo posúdenie, či rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa domáha žalobca v tomto konaní, bol alebo nebol žalobcovi doručený fikciou doručenia.
25. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že pre uplatnenie tzv. fikcie doručenia je nutné súčasné splnenie predpokladov doručovania na správnu adresu a to, že adresát sa v mieste doručovania zdržuje, pričom musí byť zachovaný aj postup, ktorý ukladá procesný predpis pre doručenie tak, aby mohlo dôjsť k uplatneniu fikcie doručenia.
26. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX dospel k záveru, že právna otázka - predpoklady uplatnenia tzv. fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ustálená. „Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v cit. ustanovení ("...považuje sa posledný deň lehoty za deň doručenia...") bolo predpísané súčasné splnenie nasledovných podmienok: a) možnosť náhradného doručenia nebola zákonom vylúčená, b) adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, c) adresát sa zdržiaval v mieste doručovania, d) doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), e) druhý pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný, f) adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce, g) adresát si zásielku do 3 dní od uloženia nevyzdvihol. Tieto podmienky boli stanovené kumulatívne, preto ak z nich nebola splnená čo i len jedna, neuplatnila sa fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 OSP. Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie vychádzala teda z toho, že adresát sa v čase doručovania (t. j. v konkrétny deň) skutočne zdržiaval v mieste doručenia a mal tak možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať či vyzdvihnúť. Táto skutočnosť (zdržiavanie sa účastníka v mieste doručenia) bola jedným z predpokladov a zákonnou podmienkou pre uplatnenie právnej fikcie doručenia, pričom nebolo rozhodujúce miesto trvalého bydliska, ale okolnosť zdržiavania sa na adrese, kam bola zásielka určená do vlastných rúk doručovaná (k tomu pozri i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 233/2010).“
27. Z vykonaného dokazovania potom vyplýva, že v danom prípade možnosť náhradného doručenia nebola zákonom vylúčená, žalobca pri prvom doručovaní rozhodcovského rozsudku dňa 25.11.2015 zastihnutý nebol, z doručenky vyplýva, že žalobcovi sa oznámil pokus o druhé doručenie na deň
26.11.2015, ktoré doručenie nebolo úspešné, a zásielka bola v tento deň uložená na pošte a žalobca si počas doby jej uloženia zásielku neprevzal, odosielateľovi sa vrátila dňa 17.12.2015. Sporné ostalo posúdenie podmienky, či sa žalobca v mieste doručovania zdržiaval, keďže žalobca tvrdil, že v čase doručovania rozhodcovského rozsudku sa v dňoch 25.11. až 27.11.2015
28. K tejto podmienke pre vznik fikcie doručenia súd poukazuje na závery uvedené v odôvodnení v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. D.. Ú. XXX/XX-XX zo dňa 27.9.2007, podľa ktorých „základným predpokladom náhradného doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP je skutočnosť, že adresát nebol zastihnutý na adrese doručenia, hoci sa na tejto adrese v čase doručenia, ale aj počas plynutia úložnej doby, zdržiaval (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 94/2000, uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2001). Tento predpoklad nie je daný nielen pri dlhodobej neprítomnosti adresáta na tomto mieste, ale aj pri krátkodobom (prechodnom) pobyte v čase doručenia mimo adresy doručenia, napr. z dôvodu liečenia, dovolenky a pod. Ak je adresátom dostatočne preukázané, že záver o tomto predpoklade náhradného doručenia bol nesprávny, ide o doručenie neúčinné.“
29. Pre súd je zrejmé, že doručovacia adresa žalobcu, na ktorú rozhodcovský súd doručoval všetky písomnosti bola správna. Žalobca má od 11.7.2020 na tejto adrese prihlásený trvalý pobyt, rovnako táto adresa bola uvedená aj v obchodnom registri ako adresa spoločníka a konateľa v spoločnosti X. U., Q.. J.. H.. v čase od 23.12.2011 do 9.3.2016 a tiež túto adresu má žalobca uvedenú ako adresu miesta podnikania zverejnenú v živnostenskom registri. Žalobca tiež uviedol, že schránku na doručovanie písomnosti ma riadne označenú. Avšak v prípade doručovania písomností z rozhodcovského súdu žalobca tvrdí, že žiadne písomnosti mu doručované neboli. V odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 3.10.2017 žalobca uvádza, že rozhodcovský rozsudok mu fyzicky doručený nebol, hoci rozhodcovskému súdu bola známa adresa trvalého pobytu žalobcu, na ktorej preberá poštové zásielky a rozhodcovský súd nevynaložil primerané úsilie na ich doručenie tak, aby bolo overiť snahu o ich doručenie, a preto nemohla fikcia doručenia v prípade rozhodcovského rozsudku nastať. Až vo vyjadrení v odvolacom konaní zo dňa 17.1.2018 žalobca dodáva, že žalobca sa v rozhodnom čase na doručenie zásielky nezdržiaval na adrese preukazujúc to novými dôkazmi, ktoré bez svojej viny vzhľadom na odstup času nemohol predložiť skôr.
30. Súd vyhodnocujúc dôkazy každý jednotlivý a tiež v ich vzájomnej súvislosti berúc do úvahy všetko, čo v konaní vyšlo najavo, dospel k záveru, že obrana žalobcu, prečo nenastala fikcia doručenia rozhodcovského rozsudku, nie je presvedčivá. Hoci žalobca v čase podania žaloby nedisponoval písomnými prehláseniami svojich partnerov o obchodných jednaniach v X., je zrejmé, že v čase podania žaloby, ako aj v čase ďalšieho priebehu súdneho konania vedomosť o tom, že sa v čase doručovania rozhodcovského rozsudku na svojej adrese nezdržiaval, musel predsa mať. Tiež je súd toho názoru, že žalobca mohol na preukázanie svojich tvrdení predložiť, prípadne označiť aj iné dôkazy - napr. korešpondenciu s obchodnými partnermi o dojednaní času stretnutí, cestovné výkazy pri použití motorového vozidla, účtovné doklady z rozhodného obdobia, ktoré by podporili dôveryhodnosť obchodných stretnutí v zahraničí. V neposlednom rade žalobca tiež mohol včas vyžiadať si od doručujúceho orgánu (Slovenská pošta, a. s.) správu, či v rozhodnom období boli žalobcovi doručované aj iné písomnosti a s akým výsledkom.
31. Súd je tiež toho názoru, že pre neúčinnosť doručovania rozhodcovského rozsudku bolo potrebné preukázať nielen to, že žalobca nebol prítomný pri prvom a druhom pokuse o doručenie zásielky, ale aj počas celej doby, kedy bola zásielky uložená na pošte. Z údajov vyznačených na doručenke vyplýva, že prvý (neúspešný) pokus pošty o doručenie zásielky sa uskutočnil 25.11.2015, tento (rovnako neúspešný) pokus bol zopakovaný 26.11.2015. Z doručenky ďalej vyplýva, že zásielka bola 26.11.2015 uložená na pošte, v odbernej lehote nebola však prevzatá, poštou bola preto vrátená 15.12.2017; rozhodcovskému súdu bola doručená 17.12.2015. Žalobca preukazoval svoju neprítomnosť v dňoch 25. až 27.11.2015, pričom nevedel uviesť, kedy sa vrátil domov, avšak tiež dodal, že mohol sa tiež ísť lyžovať. Z týchto tvrdení bez označenia ďalších dôkazov preto súd konštatuje, že v konaní nebolo žalobcom preukázané, že by sa žalobca v čase doručovania rozhodcovského rozsudku na svojej adrese nezdržiaval. Podľa názoru súdu časom doručovania zásielky do vlastných rúk je potrebné rozumieť nielen prvý deň doručovania a jeho opakovaný pokus v druhý deň, ale tiež čas od oznámenia, že zásielka bola uložená na pošte na vyzdvihnutie, po celú úložnú dobu. Taktiež úpravu „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ je potrebné podľa názoru súdu vykladať v širšom kontexte a nie len pre čas prvého a druhého pokusu o doručenie zásielky, ale po celý čas úložnej doby, kedy by potom úprava fikcie
doručenia a možnosť uloženia zásielky na pošte alebo orgáne obce nemala význam. Podľa názoru súdu fikcia doručenia by nenastala v prípade, ak by žalobca vôbec nemal možnosť doručovanú zásielku prevziať. Tiež treba poukázať na možnosti, ktoré vyznačuje poštový doručovateľ v prípadoch, kedy sa zásielka vracia adresátovi, kde sú uvedené možnosti - 1/ adresát je neznámy, 2/ zásielka neprevzatá v odbernej lehote, 3/ adresát zomrel, 4/ adresát nezastihnutý, 5/ adresát požiadal o doposielanie a 6/ nedostatočná adresa, ktoré môžu byť odosielateľovi zásielky naznačovať, či sa adresát na svojej adrese zdržuje alebo nie. V danom prípade pri doručovaní všetkých písomností z rozhodcovského súdu boli zásielky doručované žalobcovi odosielateľovi vrátené s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“, preto je súd toho názoru, že zásielka vrátená s takouto poznámkou nie je spôsobilá vzbudiť pochybnosť, že sa adresát na určenej adrese nezdržiava..
32. K tvrdeniam žalobcu, že mu z rozhodcovského súdu neboli doručované žiadne písomnosti, súd uvádza, že tomu obsah rozhodcovského spisu nenasvedčuje, že by predmetné doručovania nezodpovedali zákonu. Z kópii obálok vyplýva, že písomnosti boli doručované žalobcovi na adresu trvalého pobytu, bol žalobcovi oznámený čas druhého pokusu ich doručenia a tiež mu bola oznámená skutočnosť o uložení zásielky na pošte, pričom zásielky boli vrátené s uvedeným dôvodu „neprevzatá v odbernej lehote“. Tiež je nesporné, že žalobca o rozhodcovskom konaní vedel. Súd je preto tiež toho názoru, že ak žalobca vedel, že rozhodcovské konanie prebieha a žiadne písomnosti mu doručované neboli, hoci obsah rozhodcovského spisu preukazuje opak, v záujme ochrany svojich práv v súlade so zásadou právo praje bdelým žalobcovi nič nebránilo informovať sa na tomto rozhodcovskom súde o priebehu tohto konania, o jeho účastníkoch, tiež mohol tomuto súdu uviesť prípadne inú adresu na doručenie, prípadne ho požiadať o opakované doručenie listín prípadne požiadať o nahliadnutie do spisu. Súd tiež zistil účelovosť tvrdení žalobcu bez rozumného vysvetlenia, keďže na jednej strane žalobca tvrdí, že všetky zásielky jemu doručované si riadne preberá, žlté lístky si odkladajú v domácnosti na stabilné miesto, schránku na prijímanie zásielok má riadne označenú svojim menom, a predsa z obsahu rozhodcovského spisu vyplýva, že zásielky od tohto rozhodcovského súdu žalobca v odbernej lehote neprebral. Žalobca tiež uviedol, že ani manželka mu nenechala žiadny lístok od rozhodcovského súdu. Pokiaľ doručovanie prebehlo v súlade so zákonom a obsah spisu nedáva dôvod pre opačný záver, je prípadné následné konanie tretích osôb z hľadiska právnych účinkov doručenia irelevantné. (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/204/2017 zo dňa 10.1.2018)
33. Súd po vykonanom dokazovanie dospel k záveru, že fikciou doručenia rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňom 17. 12. 2015, a teda dňom 18. 12. 2015 mu začala plynúť 60 - dňová prekluzívna lehota na podanie žaloby na súd na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Jej posledný deň pripadol na deň 16. 2. 2016. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 5. 5. 2016, t. j. po márnom uplynutí 60 - dňovej prekluzívnej lehoty, určenej v ust. § 41 ZoRK na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto žalobu zamietol bez potreby skúmania dôvodov uvádzaných žalobcom na jeho zrušenie.
K trovám konania
35. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. V danom prípade bolo predmetom konania zrušenie rozhodcovského rozsudku a keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, úspešnému žalovanému patrí náhrada trov konania v celom rozsahu. Preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že ho priznal žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CSP podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.