Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/44/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom v B., C. XX proti žalovanej: D. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom v B., C. XX, zastúpenej JUDr. Jánom Lemešom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Žižkova 19, o zaplatenie 1.541,80 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 24. novembra 2023 sp. zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 24. novembra 2023 č.k. -73.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 24. novembra 2023 č.k. -73 žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 1.541,80 € a náhrady trov konania titulom náhrady škody dôvodiac, že od roku 2015 mal v pivničných priestoroch bytového domu na C. XX F. B. uskladnený nábytok detskej izby vyrobený na mieru, pozostávajúci z 9 skriniek a 1 kuchynskú skrinku, pričom žalovaná bez upozornenia dala tento nábytok do zberného dvora, čím mu spôsobila škodu v žalovanej výške. Čo sa týka výšky škody, predstavuje len hodnotu materiálu potrebného na výrobu uvedeného nábytku.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalovaná mala vedomosť o tom, že predmetný nábytok je vo vlastníctve žalobcu, žalovaná priamo neinformovala žalovaného o úmysle odstrániť jeho nábytok. Uvedené bolo zistené z výsluchu žalovanej. Zo záznamu o preventívnej protipožiarnej prehliadke súd zistil, že technik požiarnej ochrany vykonal dňa 15.12.2021 preventívnu požiarnu ochranu v bytovom dome na C. XX F. B. so záverom, že je potrebné odstrániť skrine z pivnice a na 2. poschodí vypratať kvety. Skrine v zázname neboli bližšie konkretizované. Z oznamu a záznamu o preventívnej protipožiarnej prehliadke súd zistil, že nepreukazujú uskutočnenie upozornenia žalobcu na úmysel žalovanej odstrániť nábytok žalobcu z pivničných priestorov, keďže zo záznamu nevyplýva, že sa má odstrániť nábytok žalobcu. Totiž skrine uvedené v závere záznamu neboli nijako konkretizované a nábytok žalobcu bol uložený v pivničných priestoroch v rozobratom stave, teda nie ako skrine. Z foto dokumentácie predloženej stranami súd zistil, že v rôznych častiach spoločných priestorov bytového domu na C. XX F. B. boli a sú uložené rôzne veci (krabice, kvety, skrine, stolička, posilňovací stroj, rúra). Z obsahu listu zo dňa 27.02.2020 súd zistil, že žiadnym spôsobom nesúvisí s nábytkom žalobcu, ktorý bol na pokyn žalovanej odstránený v marci 2022 z pivničných priestorov.

4. Právne vec posúdil podľa ust. , , a (ďalej len ).

5. Súd uviedol, že nárok žalobcu predstavuje nárok na náhradu škody. Predpokladom priznania nároku na náhradu škody je splnenie 4 predpokladov: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie škodcu. Ohľadom predpokladu existencie škody platí, že pri škode na použitých veciach je potrebné zistiť všeobecnú cenu, ktorú mali veci v čase ich poškodenia (R 27/1977) a zároveň, že pri určení tejto ceny sa vychádza z cenového predpisu, prípadne z ceny nadobúdacej s prihliadnutím na jej pokles vyplývajúci z jej veku, amortizácie, funkčnosti a podobne, ako aj s prihliadnutím na jej prípadný vzrast, ktorý nastal následkom zhodnotenia veci (R 5/1978).

6. Súd konštatoval, že žalobca v konaní vznik škody v žalovanej výške nepreukázal. Žalobca tvrdil, že škoda mu mala vzniknúť zničením používanej veci, a to jeho 12 rokov starého nábytku, ktorý mal v rozobratom stave uskladnený v pivničných priestoroch približne 7 rokov. Pri vyčíslení výšky škody vychádzal z trhovej hodnoty materiálu potrebného na výrobu tohto nábytku. Súdu však nepredložil žiadne dôkazy ohľadne hodnoty materiálu ani nenavrhol žiadne dokazovanie. Pritom vznik škody a aj tvrdenú hodnotu materiálu žalovaná rozporovala, keď tvrdila, že išlo o starý nábytok, ktorý nemal žiadnu hodnotu. Súd zdôraznil, že hoci v konaní nebolo sporné zničenie nábytku vo vlastníctve žalobcu, pre určenie, či došlo zničením nábytku naozaj k vzniku škody je rozhodujúce, akú mal tento nábytok cenu v čase jeho zničenia. Súd pri určení tejto ceny používaného nábytku musel prihliadnuť na jeho vek, stav a funkčnosť. Takisto bez povšimnutia nemožno nechať skutočnosť, že žalobca uvedený nábytok minimálne od roku 2015 až do jeho zničenia nepoužíval, mal ho v rozobratom stave uskladnený v pivničných priestoroch. Nepreukázanie čo i len jedného zo zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody má za následok zamietnutie žaloby o nároku na náhradu škody. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal existenciu škody, súd žalobu zamietol a existenciou ostatných predpokladov už nebolo potrebné sa zaoberať.

7. Na uvedenom závere nič nezmenilo ani zistenie súdu, že zo záznamu o preventívnej protipožiarnej prehliadke nevyplýva záver o potrebe odstrániť nábytok žalobcu a ani skutočnosť, že žalovaná mu svoj zámer odstrániť jeho nábytok neoznámila. Tieto zistenia totiž nijako nepreukazujú výšku škody. Keďže žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno o vzniku škody, za nehospodárne považoval súd vykonanie dokazovania návrhmi zo strany žalovanej.

8. O trovách konania rozhodol podľa a , a keďže žalovaná mala vo veci plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

9.1 Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa obsahu odvolania, podľa a navrhol, aby odvolací súd nariadil povinnému zaplatiť navrhovateľovi dlžnú čiastku vo výške 1.531,80 € a nahradil trovy konania, a teda, navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. 9.2 Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že spoločné priestory užíva od roku 1973 a takisto sa o nich staral, pričom žalovaná v danej sekcii býva cca 12 rokov a pre túto sekciu nič neurobila a nie je schopná udržiavať v prevádzkyschopnom stave ani práce, ktoré boli vykonané jeho osobou v rokoch 2012 až 2019. Žalovaná nemá žiadne právo siahať na majetok kohokoľvek v tejto sekcii, má jedine právo v takomto prípade upozorniť majiteľa, aby to upratal, ale bohužiaľ ona to neurobila, lebo pre jej ego to bola pomsta žalobcovi. Nemá právo ohodnocovať majetok, ktorý neoprávneným spôsobom dala zlikvidovať. Žalovaná nemá právo rozhodovať o cudzom majetku, lebo jej to nepovoľuje žiaden . Žiada preto o prehodnotenie rozhodnutia.

10. Odvolanie žalobcu bolo žalovanej prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa 25.02.2024. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( , ďalej len ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia

a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

12. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia v tomto rozsahu potvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa ................. o ...... hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa ............... na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia , , a a contrario.

14. Žalobca namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia , t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod uplatnený žalobcom v odvolaní nie je naplnený.

16. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia , . Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

18. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal jeden z predpokladov priznania náhrady škody a to nepreukázal výšku škody, z ktorého dôvodu neuniesol dôkazné bremeno v spore.

20. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalobcu.

21. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

22. Predmetom konania je náhrada škody, preto súd prvej inštancie správne vychádzal z úvahy o potrebe splnenia základných predpokladov zodpovednosti, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou, a zavinenie, pričom správne v danom prípade uzavrel, že nebol splnený jeden z uvedených predpokladov, a to vznik škody, v dôsledku čoho existenciu ostatných predpokladov neskúmal.

23. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Môže k nemu dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných predpisov a iných noriem, ktoré mal žalovaný zachovávať zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne i z porušenia ust. § 415.

24. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom.

25. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade preukázaná. Nemožno ju len predpokladať.

26. Zavinenie znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode, vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo vedomá, či nevedomá nedbanlivosť.

27. Pre vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje splnenie všetkých štyroch zákonných predpokladov súčasne a tieto predpoklady vždy musí preukázať poškodený, t.j. žalobca. Zavinenie nemusí poškodený preukazovať, zákonodarca ho prezumuje a dôkazné bremeno smerujúce k vyvráteniu domnienky viny znáša škodca, t.j. žalovaný (v zmysle ust. § 420 ods. 3 Obč. zák. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil).

28. Správny je záver súdu prvej inštancie, že nebol preukázaný jeden z predpokladov zodpovednosti za náhradu škody, a to vznik škody.

29. Ustanovenie obsahuje pravidlo pre určenie výšky škody na veci. Ak má zodpovednosť za škodu plniť reparačnú funkciu, to znamená, že sa má poškodenému nahradiť to, o čo pri spôsobení škody prišiel, musí sa aj výška škody určiť tak, aby škodca mal povinnosť poškodenému nahradiť škodu vo výške zodpovedajúcej cene poškodenej veci v čase poškodenia. Zásada, podľa ktorej sa pri určení výšky ceny vychádza z ceny v čase poškodenia, a nie z ceny v čase nadobudnutia veci poškodeným (tzv. nadobúdacia cena), je spravodlivá najmä dnes, keď sa v dôsledku inflácie a podmienok na trhu aj ceny jednotlivých vecí prudko pohybujú, najmä smerom hore. Zásada, podľa ktorej sa pri určení ceny vychádza z ceny v čase poškodenia, však neznamená, že poškodený dostane náhradu škody vždy v takej výške, akú predstavuje cena poškodenej novej veci v čase poškodenia. Tak by sa poškodený bezdôvodne obohatil na úkor škodcu, najmä ak bola poškodená vec, ktorá sa užívala už niekoľko rokov, vec opotrebovaná alebo dokonca už aj predtým poškodená. Výška náhrady škody môže byť totožná s cenou veci v čase jej poškodenia iba vtedy, ak bola poškodená celkom nová vec. Pri všetkých ostatných veciach sa iba vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia a pri veciach starších alebo opotrebovaných, treba vždy prihliadať na vek, opotrebovanie veci a pod..

30. Podľa výkladu súdnej praxe sa škodou rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú možno objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch a ktorá sa prejavuje ako škoda skutočná a ako ušlý zisk (R 55/1971). Skutočnou škodou je majetková ujma, vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, potrebné vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné (R 27/1977, R 5/1978). Ušlým ziskom sa rozumie majetková ujma, vyjadriteľná v peniazoch, ktorá (na rozdiel od skutočnej škody) spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné dôvodne očakávať so zreteľom na obvyklý (pravidelný) chod vecí.

31. Súd prvej inštancie pri posudzovaní uvedeného kritéria (vznik škody) postupoval prihliadajúc na ustálenú rozhodovaciu prax súdov (R 27/1977 a R 5/1978), keď skúmal, či žalobca pri tvrdenej škode na použitých veciach preukázal všeobecnú cenu, ktorú mala vec v čase poškodenia.

32. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, keď žalobca pri vyčíslení výšky uplatnenej škody vychádzal z hodnoty materiálu potrebného na výrobu zničeného nábytku, aj odvolací súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal tvrdenú hodnotu materiálu a ani nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie jej hodnoty, navyše v tomto smere nenavrhol žiadne dokazovanie.

33. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na ustanovenia upravujúce, tzv. procesné bremená, a to povinnosť tvrdenia a dôkazu. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že strana sporu, ktorá má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd skutočnú potrebnú skutočnosť

dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to z jeho strany negatívne na výsledku sporu. Dôkazná povinnosť je povinnosť strany sporu označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených skutočností. Táto spočíva v povinnosti dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej strana uplatňuje deklarované právo. Pokiaľ dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu.

34. V civilnom procese ďalej platí aj tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán sporu a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku alebo obrany prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to čo strany nepredložia nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Stranám sporu teda hrozí, pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo „iden este non este aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje) nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.

35. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha tú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní skutočne preukázaná.

36. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že žalobca nepreukázal existenciu škody, v dôsledku čoho nebol naplnený jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne.

37. Odvolací súd zdôrazňuje, že na tomto závere nič nemení ani to, že nespornou skutočnosťou v spore bolo zničenie nábytku vo vlastníctve žalobcu, a dopĺňa, že nespornou skutočnosťou bolo aj to, že k zničeniu nábytku došlo z podnetu žalovanej, ktorá svoj zámer odstrániť nábytok žalobcu zo spoločných priestorov žalobcovi neoznámila, aj keď mala vedomosť o tom, komu uvedený nábytok patrí.

38. Tieto skutočnosti nie sú spôsobilé zvrátiť záver súdu prvej inštancie, o nepreukázaní existencie škody, v dôsledku čoho nebolo možné žalobe žalobcu vyhovieť.

39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle ust. ako vecne správny potvrdil.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a . Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ), zohľadňujúc ustanovenie .

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).