Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_K2-18C-30-2022.pdf
PDF · 88.5 KB
Case nature
Area
Subarea
K2-18C/30/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice, sudcom Mgr. Karolom Fiľom, žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v B., C. C. XX, proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v B., C. C. XX, zastúpenej: JUDr. Ján Lemeš, advokát, so sídlom v Košiciach, Žižkova č. 19, o zaplatenie 1.541,80 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.06.2022 v spojení s podaniami doručenými súdu dňa 30.11.2022 a 09.03.2023 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 1.541,80 eur a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, od roku 2015 mal v pivničných priestoroch bytového domu na C. XX F. B. uskladnený nábytok detskej izby vyrobený na mieru pozostávajúci z 9 skriniek a 1 kuchynskú skrinku, pričom žalovaná bez upozornenia dala tento nábytok do zberného dvora. Podľa žalobcu mu týmto konaním žalovaná spôsobila škodu dokonca väčšiu ako žiada priznať, keďže suma 1.531,80 eur, ktorú si žalobca uplatnil predstavuje len hodnotu materiálu potrebného na výrobu uvedeného nábytku. Žaloba obsahuje podrobný opis materiálu s uvedením jeho hodnoty, ktorý bol podľa žalobcu použitý na výrobu nábytku. Nábytok dal žalobca najprv na chodbu, keďže v roku 2012 začal s rekonštrukciou bytu.
3. Žalobca na preukázanie svojho nároku spolu so žalobou predložil: Fotografie spoločných priestorov bytového domu, List zo dňa 27.02.2020, Splnomocnenie zo dňa 12.03.2022.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná poukázala na to, že s ohľadom na čas vykonávania rekonštrukcie nábytok mal minimálne 20 rokov a na to, že žalobca zložil tento nábytok v roku 2015 v pivničných priestoroch bez súhlasu spoluvlastníkov spoločných priestorov. Žalovaná uviedla, že nábytok z požiarno-bezpečnostných dôvodov nemal byť v daných priestorov uložený. Dňa 15.12.2021 zástupca spoločnosti Livonec vykonal preventívnu požiarnu prehliadku, z ktorej vyplynul záver : znížená úniková cesta v pivnici – odstrániť skrine a na 2. poschodí – vypratať kvety. Nasledujúci deň preto žalovaná vyvesila spolu so záznamom o vykonaní preventívnej protipožiarnej prehliadky oznam : vypratať kvety a skrinky. Keďže nikto skrinky nevypratal a ani sa ku nim nik neprihlásil požiadala žalovaná G. B. a H. o odvezenie nábytku na zberný dvor. Následne asi po mesiaci žalobca prišiel za žalovanou a pýtal sa na skrine. Potom, čo mu žalovaná oznámila, že skrine sú na zbernom dvore, žalobca ohlásil vec na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Košiciach. Tiež poukázala na to, že žalobca užíva 2 pivnice a 2 miestnosti bez toho, aby uhrádzal nájomné.
5. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení predložila: Oznam, Záznam o vykonaní preventívnej protipožiarnej obhliadky. V konaní tiež navrhla vyžiadať spis vedený OO PZ Košice nad Jazerom v súvislosti s trestným oznámením podaným žalobcom na žalovanú a navrhla vypočuť strany konania a svedkov E. B. a I. H..
6. V reakcii žalobca uviedol, že k žiadnej dohode o užívaní spoločných priestorov nedošlo a preto platí režim z roku 1973, v zmysle ktorého súhlas od ostatných spoluvlastníkov spoločných priestorov na uloženie nábytku nepotrebuje. K veku nábytku žalobca uviedol, že bol vyrobený v roku 2010. Poukázal na to, že žalovaná vedela, že nábytok je jeho a napriek tomu ho zlikvidovala bez akéhokoľvek upozornenia. Podľa žalobcu „Oznam“ nebol na nástenke nikdy vyvesený. Tiež uviedol, že vytýkané skrine neboli jeho skrine, ale skrine, ktoré sú v pivniciach ako náhrady pivníc pre jednoizbové byty. Poukázal tiež na to, že kvety v marci 2022 z 2. poschodia odstránené neboli. Žalobca tiež uvádza, že pri kolaudovaní v roku 2013 skrine nahrádzajúce pivnice tam nezavadzali a tie skrine nezasahujú do koridoru únikovej cesty. Žalobca tvrdil, že momentálne na mieste, kde jeho nábytok zaberal 0,9 m a 0,3 m, t.j. 0,27 m2 zaberajú 2 krabice o TV prijímačov celý priestor za vchodovými dverami. Ani nábytok a ani krabice však do únikovej cesty nezasahujú. Domová dôverníčka nemá právo vypratať cudzí majetok zo spoločných priestorov a keď ho chcela vypratať, mala ho na to upozorniť. Napokon poukázal na to, že do roku 2012 slúžil pivničný priestor pre vlastníkov ako priestor pre nepotrebné odpady a až keď žalobca dal priestor do poriadku, vlastníci oň prejavili záujem. Žalobca k podaniu predložil fotografie spoločných priestorov.
7. Žalovaná následne opätovne uviedla, že nábytok bol vyprataný a odvezený na zberný dvor na základe záznamu požiarneho technika, oznam bol na nástenke vo vestibule a keďže naň nikto nereagoval, p. B. a p. H. staré skrinky odviezli. Žalovaná uviedla tiež, že skrinky boli staré a nemali žiadnu resp. zanedbateľnú hodnotu. Žalovaná s podaním predložila fotografie skriniek.
8. Vo veci sa uskutočnilo pojednávanie dňa 24.11.2023 za prítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu. Žalobca nebol prítomný.
9. V konaní bolo nesporné, že v mesiaci marec 2022 bol na základe pokynu žalovanej z pivničných priestorov bytového domu na C. XX F. B. odstránený nábytok vo vlastníctve žalobcu. Nebolo sporné, že nábytok bol vyrobený najneskôr v roku 2010 a uložený bol v pivničných priestoroch nepretržite od roku 2015 v rozobratom stave pričom zaberal plochu približne 0,27 m2. Skutočnosť, že bol uskladnený v rozobratom stave vyplýva z nesporného faktu, že zaberal plochu o rozlohe 0,27 m2. Sporným v konaní je, či žalovaná oznámila svoj úmysel odstrániť uvedený nábytok, či konala protiprávne a napokon sporným je aj to, či odstránením nábytku žalobcovi vznikla škoda.
10. Z dokazovania vykonaného predloženými listinami a výsluchom žalovanej mal súd preukázané tieto skutočnosti:
- z výsluchu žalovanej: žalovaná mala vedomosť o tom, že predmetný nábytok je vo vlastníctve žalobcu. Žalovaná priamo neinformovala žalovaného o úmysle odstrániť jeho nábytok.
- Zo záznamu o preventívnej protipožiarnej prehliadke: technik požiarnej ochrany vykonal dňa 15.12.2021 preventívnu požiarnu ochranu v bytovom dome na C. XX F. B. so záverom, že je potrebné odstrániť skrine z pivnice a na 2. poschodí vypratať kvety. Skrine v zázname nie sú bližšie konkretizované.
- Z Oznamu a záznamu o preventívnej protipožiarnej prehliadke: uvedené dokumenty nepreukazujú uskutočnenie upozornenia žalobcu na úmysel žalovanej odstrániť nábytok žalobcu z pivničných priestorov, keďže zo záznamu nevyplýva, že sa má odstrániť nábytok žalobcu. Totiž skrine uvedené v závere záznamu nie sú nijako konkretizované a nábytok žalobcu bol uložený v pivničných priestoroch v rozobratom stave, teda nie ako skrine.
- Z fotodokumentácie predloženej stranami: v rôznych častiach spoločných priestorov bytového domu na C. XX F. B. boli a sú uložené rôzne veci (krabice, kvety, skrine, stolička, posilňovací stroj, rúra).
- Z listu zo dňa 27.02.2020: obsah listu žiadnym spôsobom nesúvisí s nábytkom žalobcu, ktorý bol na pokyn žalovanej odstránený v marci 2022 z pivničných priestorov bytového domu na Čingovskej 13 v Košiciach.
- Zo splnomocnenia zo dňa 12.03.2022: obsah plnomocenstva nesúvisí s predmetom tohto konania, keďže ide o splnomocnenie pre A. A. J. na zastupovanie v konaní proti žalobcovi o odovzdanie dvoch nebytových priestorov nachádzajúcich sa v suteréne bytového domu na C. XX F. B..
11. Súd nárok posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.
12. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
13. Z vykonaného dokazovania a nesporných skutočností súd zistil tento skutkový stav: V mesiaci marec 2022 bol na základe pokynu žalovanej z pivničných priestorov bytového domu na C. XX F. B. odstránený nábytok vo vlastníctve žalobcu. Tento nábytok bol vyrobený v roku 2010 a uložený bol v pivničných priestoroch nepretržite od roku 2015 v rozobratom stave pričom zaberal plochu pivničných priestorov približne 0,27 m2. Žalovaná neinformovala priamo žalobcu o jej úmysle odstrániť nábytok žalobcu pred odstránením tohto nábytku z pivničných priestorov, a to napriek vedomosti o tom, že nábytok je jeho. V rôznych častiach spoločných priestorov bytového domu na C. XX F. B. boli a sú uložené rôzne veci (krabice, kvety, skrine, stolička, posilňovací stroj, rúra).
14. Uplatnený nárok žalobcu predstavuje nárok na náhradu škody. Pri nároku na náhradu škody súd skúma splnenie štyroch predpokladov, a to porušenie právnej povinnosti, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie škodcu. Dôkazné bremeno preukázania porušenia právnej povinnosti, existencie škody, príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou a zavinenia pri nároku na náhrade škody nesie žalobca. To znamená všetky uvedené predpoklady musí žalobca v konaní tvrdiť a zároveň aj preukázať. Ohľadom predpokladu existencie škody platí v zmysle ustálenej judikatúry, že pri škode na použitých veciach je potrebné zistiť všeobecnú cenu, ktorá mali veci v čase ich poškodenia (R 27/1977) a zároveň, že pri určení tejto ceny sa vychádza z cenového predpisu, prípadne z ceny nadobúdacej s prihliadnutím na jej pokles vyplývajúci z jej veku, amortizácie, funkčnosti a pod., ako aj s prihliadnutím na jej prípadný vzrast, ktorý nastal následkom zhodnotenia veci (R 5/1978).
15. K nároku na náhradu škody, ktorý žalobca uplatnil žalobou, súd uvádza, že napriek tvrdeniam žalobcu o tom, že mu vznikla odstránením jeho nábytku z pivničných priestorov škoda vo výške 1.541,80 eur, žalobca v konaní vznik škody v uvedenej výške nepreukázal. Z vyššie uvedeného odseku 14. tohto odôvodnenia vyplýva, že pri zisťovaní výšky škody je rozhodujúca cena danej veci v čase jej poškodenia resp. zničenia. Žalobca si žalobou uplatňuje voči žalovanej svoj nárok na náhradu škody, ktorý mu mala vzniknúť zničením používanej veci, a to jeho 12 rokov starého nábytku, ktorý mal v rozobratom stave uskladnený v pivničných priestoroch približne 7 rokov. Žalobca pri vyčíslení výšky uplatnenej škody vychádzal z tvrdenej hodnoty materiálu potrebného na výrobu tohto nábytku. Žalobca síce rozpísal v žalobe, ako dospel k výslednej hodnote materiálu potrebného na výrobu svojho zničeného nábytku v sume 1.531,80 eur, avšak na preukázanie tejto hodnoty materiálu nepredložil v konaní žiadne dôkazy a ani nenavrhoval žiadne dokazovanie. Pritom vznik škody a teda aj tvrdenú hodnotu materiálu žalovaná rozporovala, keď tvrdila, že ide o starý nábytok, ktorý nemal žiadnu hodnotu. Súd zdôrazňuje, že hoci je v konaní nesporné zničenie nábytku vo vlastníctve žalobcu, pre určenie, či došlo zničením nábytku naozaj k vzniku škody, je rozhodujúce, akú mal tento nábytok cenu v čase jeho zničenia. Súd pri určení tejto ceny tohto používaného nábytku musí prihliadať na jeho vek, stav a funkčnosť. Súd takisto nemôže nechať bez povšimnutia skutočnosť, že žalobca uvedený nábytok minimálne od roku 2015 až do jeho zničenia nepoužíval a mal ho v rozobranom stave uskladnený v pivničných priestoroch. Je všeobecne známou skutočnosťou, že sa cena ako aj funkčnosť veci s narastajúcim vekom znižuje. Teda súd považoval obranu žalovanej, ktorá tvrdila, že nábytok nemal vzhľadom na svoj vek žiadnu hodnotu, za logickú. Uvedenú obranu umocňoval aj fakt, že žalobca nábytok 7 rokov ani nepoužíval a mal ho v rozobratom stave uložený v pivničných priestoroch. Preto bolo na žalobcovi, aby uniesol svoje dôkazné bremeno v konaní a spornú skutočnosť o hodnote nábytku v čase jeho zničenia, teda o vzniku skutočnej škody na jeho majetku, preukázal. Žalobca však v konaní svoje dôkazné bremeno neuniesol, keďže v konaní nenavrhol na preukázanie svojho tvrdenia o hodnote svojho zničeného nábytku žiadne dokazovanie.
16. Nepreukázanie čo i len jedného zákonného predpokladu vzniku nároku na náhradu škody má za následok zamietnutie žaloby o nároku na náhradu škody. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal existenciu škody, súd žalobu zamietol. Existenciou ostatných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody sa už preto nebolo potrebné zaoberať. Preto na závere o zamietnutí žaloby nič nezmenilo ani zistenie súdu, že zo záznamu o preventívnej protipožiarnej prehliadke nevyplýva záver o potrebe odstrániť nábytok žalobcu a ani skutočnosť, že žalovaná mu svoj zámer odstrániť jeho nábytok neoznámila. Tieto zistenia totiž nijako nepreukazujú výšku škody.
17. Keďže žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno o vzniku škody, bolo nadbytočné a nehospodárne vykonávať dokazovanie, ktoré navrhla žalovaná. Teda z dôvodu nadbytočnosti a hospodárnosti súd nevykonal dokazovanie vyžiadaním spisu vedeným OO PZ Košice nad Jazerom v súvislosti s trestným oznámením podaným žalobcom na žalovanú a žalovaným navrhnutým výsluchom žalobcu a svedkov E. B. a I. H..
18. Strany sa vo svojich podaniach venujú pomerne obšírne aj skutočnostiam súvisiacim s výkonom funkcie domovej dôverníčky zo strany žalovanej. Tieto skutočnosti však súd nepovažoval za podstatné pre rozhodnutie o nároku na náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi podľa jeho tvrdenia zničením jeho nábytku, preto ich v odôvodnení tohto rozhodnutia neuvádza.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 CSP. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).