Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Ek-1870-2023.pdf
PDF · 81.1 KB
Case nature
Subarea
15Ek/1870/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21/21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnému: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX F., 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX F., 3/ G. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých, so sídlom SNP 419/4, 980 22 Veľký Blh, zák. zast.: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX F., o vymoženie 135,- Eur, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Bronislava Pračková, so sídlom ul. Cyrila a Metoda 22, 96501 Žiar n/Hronom, IČO: 37 889 125, pod zn. EX 244EX 592/23, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi: JUDr. Bronislava Pračková, so sídlom ul. Cyrila a Metoda 22, 96501 Žiar n/Hronom, IČO: 37 889 125 trovy exekúcie vo výške 36,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/1870/2023 zo dňa 28. 11. 2023 súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/1870/2023 zo dňa 29. 02. 2024 súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.
2. Povinný 1/ v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že si nie je vedomý dlhu po poručiteľovi a nikto ho nevyzval na jeho zaplatenie. Povinný namieta premlčanie pohľadávky. Ďalej uviedol, že v dedičskom konaní nebola zmienka o takomto dlhu.
3. Povinný 2/ v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie aj za povinného 3/, nakoľko od 11. 05. 2023 bol súdom ustanovený za opatrovníka. Povinný 2/ v návrhu uviedol súpis zdedených vecí po poručiteľovi. Uviedol, že dlhy nie sú v uznesení o dedičstve uvedené.
4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhom na zastavenie exekúcie uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie.
5. Proti predmetnému uzneseniu podal povinný v 1) rade odvolanie (ktoré súd podľa obsahu posúdil ako sťažnosť), domáhajúc sa, aby bola vec vrátená do bodu, kedy boli povinní vyzvaní, kto, koľko a komu má zaplatiť. Povinný v 1) rade tiež uviedol, že v súvislosti s dedičstvom po svojom strýkovi berie na vedomie, že ak prijme dedičstvo, zároveň prijíma aj dlhy. Ďalej podotkol, že nakoľko sú 3 dedičia, čo dedili rovným dielom, tak je potrebné platbu rozdeliť na 3 diely. Podľa povinného v 1) rade je nemysliteľné, aby bol postup súdneho exekútora bez výzvy dedičov, čo považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi.
6. K sťažnosti povinného v 1) rade sa podaním doručeným súdu dňa 20.12.2023 vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že povinná neuviedla v čom považuje postup súdu za nesprávny, ani neuviedla žiadne nové skutočnosti a dôkazy. Povinná má možnosť sa so sťažnosťou na činnosť súdneho exekútora obrátiť na Slovenskú komoru exekútorov. Vzhľadom k uvedenému žiada Okresný súd, aby podanie povinnej zamietol ako nedôvodné.
7. Konajúci sudca v rozhodnutí o sťažnosti uviedol, že: „Po preskúmaní napadnutého uznesenia v nadväznosti na podanú sťažnosť zo strany povinného v 1/ rade musí sudca prvej inštancie konštatovať, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka ohľadom neexistencie dôvodu pre zastavenie exekúcie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Vyšší súdny úradník totiž pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie, resp. pri posudzovaní podaných návrhov na zastavenie exekúcie nevzal do úvahy okrem iného aj výklad poskytnutý napr. Krajským súdom v Žiline v rámci rozhodnutia sp. zn. 21S/58/2010 z 30.07.2014, kde tento súd rovnako ako bolo vyššie uvedené skonštatoval, že sankcia uložená správnym orgánom má osobný charakter a je neoddeliteľne spojená s osobou delikventa. Výkon takejto sankcie nemôže v dôsledku smrti prejsť na inú fyzickú osobu - dediča. Nejedná sa o ani pohľadávku, ktorá by spadala do pasív dedičstva. Vzhľadom k tomu, že pôvodný adresát správnej (administratívnej) sankcie pred začatím exekúcie zomrel, v exekučnom konaní nebola v dôsledku smrti páchateľa správneho deliktu, resp. priestupku splnená jedna z podmienok konania na strane účastníka. Napriek tomu, že nebohý A. B. mal dedičov, títo podľa názoru sudcu nevstúpili do jeho povinností viazaných výhradne k osobe nebohého, ktorá mu bola správnym orgánom uložená pred jeho smrťou. Nie je preto možné na podklade predloženého exekučného titulu viesť proti dedičom poručiteľa exekúciu.“ Ďalej uviedol, že „V danom prípade tiež neunikla pozornosti sudcu skutočnosť, ktorá vyplynula pri skúmaní procesnej spôsobilosti povinného v 3) rade byť účastníkom konania z elektronickej lustrácie v Registri obyvateľov ako aj tvrdenia povinného v 2/ rade v podanom návrhu na zastavenie exekúcie, a to, že povinný v 3) rade je pozbavený spôsobilosti na právne úkony. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nedostatok procesnej spôsobilosti povinného v 3) rade v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie je nedostatkom podmienky konania, ktorý možno odstrániť, a preto bude okrem iného úlohou vyššieho súdneho úradníka, aby túto vadu ak v tomto štádiu možno ešte odstránil, prípade zvolil postup podľa § 69 Civilného sporového poriadku.“
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom
uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
13. V nadväznosti na vyššie uvedené aj judikatúra zastáva názor, že vyslovenie viny a uloženie správneho trestu je čisto osobnej povahy. Rozhodnutie o pokute za správny delikt je rozhodnutie konštitutívneho charakteru; povinnosť zaplatiť pokutu vzniká ex nunc právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa pokuta ukladá. Ak zomrie v priebehu konania fyzická osoba, s ktorou bolo konanie o uložení pokuty za správny delikt vedené, nemožno pokutu uložiť ich dedičom. Uvedený názor vychádzal z pravidla o neprenosnosti verejných práv a povinností, ak nevyplýva zo zákona vyslovene niečo iné. Konkrétne z judikatúry vyplynul záver o neprenosnosti verejnoprávnej zodpovednosti za správny delikt na právneho nástupcu osoby. Odmietanie právneho nástupníctva bolo odôvodňované tým, že deklarácia zodpovednosti a uloženia trestu je rýdzo osobnej povahy. Základnou tézou trestnej dogmatiky bolo, že každý má byť zodpovedný len za svoje vlastné zavinené konanie, nikomu nemožno pričítať následky za konanie, ktoré sám nespáchal, resp. spáchal niekto iný, trest má byť uložený len páchateľovi, ktorému má spôsobiť ujmu a pôsobiť na neho preventívne.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že exekúciu vedenú proti povinným v celom rozsahu zastavuje v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
15. Podľa § 195 Exekučného poriadku, sú trovami exekučného konania trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 16. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
18. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
19. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
20. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199c ods. 2 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí; to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať.
23. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
24. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NSSR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
15. Súd v zmysle § 198 ods. 2 Exekučného poriadku vyzval súdneho exekútora, či si v prípade zastavenia exekúcie uplatňuje trovy exekúcie. Súdny exekútor súdu uviedol nasledovné, cit.: „v prípade zastavenia exekúcie si uplatňujem trovy exekúcie v zmysle § 22 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2023 vo výške 36,00 EUR s DPH.“
18. O náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora rozhodol súd podľa § 199c ods. 2 Exekučného poriadku tak, že na náhradou paušálnych výdavkov súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávneného. Exekúcia proti povinnému bola ukončená zastavením súdom z dôvodu, že nie je možné na podklade predloženého exekučného titulu viesť proti dedičom poručiteľa exekúciu. Dôvod zastavenia exekúcie možno pričítať oprávnenému v tom rozsahu, že podal prostredníctvom zástupcu nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie. Keby návrh podaný nebol, súdnemu exekútorovi by nárok na náhradu paušálnych výdavkov nevznikol. Z uvedených dôvodov súd podľa § 199c ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora vo výške 30,- EUR podľa ustanovenia § 22 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. a na náhradu dane z pridanej hodnoty vo výške 6,- EUR podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného. Súd na záver dodáva, že spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Oprávnenému je možné dôvod zastavenia exekúcie pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. súdny poplatok), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným.