Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/6/2017

Potvrdené rozhodnutím 16Co/20/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore a žalobkyne 1/ G. P., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom L., E. XXX/XX a žalobkyne 2/ N.. A. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom v B. C., B. XXX/XX, obe zastúpené advokátkou JUDr. Ivetou Bračokovou, Advokátska kancelária v Lučenci, M. Rázusa 29, proti žalovaným 1/ N. P., nar. XX. XX. XXXX a 2/ N. P., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom v L., N. XXX/X, obaja zastúpení advokátom JUDr. Michalom Treščákom ml., Advokátska kancelária v Košiciach, Thurzova 6, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných v rade 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 16C/6/2017-349 zo dňa 08. 11. 2021, takto rozhodol: I. Pokračuje v konaní s N.. A. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. C., B. XXX/XX, ako dedičkou žalobkyne v rade 1/. II. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . III. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a o výške trov rozhodne súd prvej inštancie."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou, v právnej veci žalobkyne 1/ G. P., Y.. XX. XX. XXXX, L. E. G. L., E. XXX/XX a žalobkyne 2/ N.. A. E., Y.. XX. XX. XXXX, L. E. G. B. C., B. XXX/XX, obe právne zastúpené JUDr. Ivetou Bračokovou, advokátkou, so sídlom v Lučenci, Martina Rázusa 29 proti žalovanému 1/ N. P., Y.. XX. XX. XXXX, L. E. G. L., N. XXX/X a žalovanej 2/ N. P., Y.. XX. XX. XXXX, L. E. G. L., N. XXX/X, obaja právne zastúpení JUDr. Michalom Treščákom ml., advokátom, so sídlom v Košiciach, Thurzova 6, v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o určenie, vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd zrušuje a vyporiadúva podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území L., vedeným Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, a to k pozemkom parciel registra „C“ evidovaným na katastrálnej mape ako: parcela č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2 parcela č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 134 m2 parcela č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2 parcela č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 299 m2, tak že ich prikazuje do výlučného vlastníctva v celosti 1/1 žalobkyni 2/ N.. A. E., B. P.B., Y.. XX. XX. XXXX, B.. Č..: XXXXXX/XXXX, L. E. B. XXX/XX, XXX XX B. C..

Žalobkyňa 2/ N.. A. E. j e p o v i n n á zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území L., vedeným na LV č. XXXX na vyrovnanie hodnoty ich spoluvlastníckych podielov sumu 1.548,50 Eur, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd u r č u j e , že stavba garáže nezapísaná v katastri nehnuteľností nachádzajúca sa v katastrálnom území Tisovec na pozemku parcely C KN č. XXX/X patrí v celosti 1/1 do dedičstva po nebohom C. P., Y.. XX. XX. XXXX, Y. E. E. XXX, L., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX.

Žalobkyne 1/ a 2/ m a j ú voči žalovaným 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1) Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29. 05. 2017 sa žalobca C. P.Ú., Y.. XX. XX. XXXX, Y. E. E. XXX, L., zomr. XX. XX. XXXX (ďalej aj ako „pôvodný žalobca“) domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva so žalovanými k nehnuteľnosti vedenej v katastri nehnuteľností u Okresného úradu, katastrálneho odboru v Rimavskej Sobote pre okres Rimavská Sobota, obec L. a kat. územie L. na liste vlastníctva č. XXXX ako C-KN parc. č. XXX/X, zastavené plochy a nádvoria vo výmere 652 m2 tak, že ju prikazuje v pomere k celku v 1/1-ine do jeho výlučného vlastníctva. Zároveň žiadal, aby ho súd zaviazal povinnosťou zaplatiť žalovaným na vyrovnanie hodnoty ich podielu sumu 1.548,50 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Okrem uvedeného sa domáhal i náhrady trov konania v rozsahu 100 %.

2) Svoj v žalobe uplatnený nárok pôvodný žalobca skutkovo odôvodnil tým, že v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom, katastrálnym odborom v Rimavskej Sobote pre okres Rimavská Sobota, obec Tisovec a kat. územie Tisovec na liste vlastníctva č. XXXX sú on a žalovaní ohľadom nehnuteľnosti, a to pozemku C-KN par. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 652 m2 ako jej podieloví spoluvlastníci zapísaní pod B. 2 v pomere k celku 1/2-ici P. N. A. N. a pod B.3 v pomere k celku v 1/2-ici C. P.. Predmetný pozemok predstavuje v skutočnosti v prírode rodinným domom č. XXX v L. na ulici E. zastavaný pozemok spolu s priľahlým dvorom. Výlučným vlastníkom stavby rodinného domu č. XXX v L. na ulici E. vedeného na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie L., zapísaným pod B.1 v pomere k celku v 1/1-ine bol pôvodný žalobca. Nehnuteľnosť v podielovom vlastníctve pôvodného žalobcu so žalovanými bola v jeho výlučnom užívaní a je na nej postavený rodinný dom, ktorý predstavoval jeho výlučné vlastníctvo a ktorý výlučne pre svoje potreby užíval a obýval. V súvislosti so zamýšľaným zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti pôvodný žalobca požiadal Q.. K. J., znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností o vypracovanie znaleckého posudku na stanovenie jej všeobecnej hodnoty. Oslovený súdny znalec vypracoval dňa 18. 04. 2017 znalecký posudok, ktorým bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti - pozemku v podielovom spoluvlastníctve stanovená sumou celkom 3.097,- Eur a vychádzajúc z ktorej predstavuje potom finančný ekvivalent v pomere k celku 1/2-ičného spoluvlastníckeho podielu žalovaných sumu 1.548,50 Eur. Za účelom mimosúdneho doriešenia veci pôvodný žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 12. 05. 2017 vyzval žalovaných k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s tým, že predmetná nehnuteľnosť by pripadla v pomere k celku v celosti do výlučného vlastníctva pôvodného žalobcu a za 1/2-ičný spoluvlastnícky podiel žalovaných im pôvodný žalobca navrhol vyplatenie sumy 1.548,50 Eur, a to v celosti a v hotovosti pri podpísaní dohody. Žalovaní reagovali na návrh pôvodného žalobcu na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva písomnou ponukou na využitie predkupného práva pôvodného žalobcu na ich spoluvlastnícky podiel, za ktorý požadovali vyplatenie sumy 20.000,- Eur predstavujúcej takmer 13 násobok všeobecnej ceny ich podielu stanovenej súdnym znalcom. S takýmto riešením však pôvodný žalobca rozhodne nesúhlasil a požiadavku žalovaných na vyplatenie sumy 20.000,- Eur za ich polovičný spoluvlastnícky podiel z predmetnej nehnuteľnosti považoval za neprimeranú. Vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti pôvodný žalobca navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní jeho žalobe vyhovel.

3) Pôvodný žalobca spolu so žalobou predložil výpis z listu vlastníctva č. XXXX, kópiu z katastrálnej mapy, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, znalecký posudok č. 50/2017, návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva adresovaný žalovaným zo dňa 12. 05. 2017 a ponuku žalovaných na využitie predkupného práva adresovanú pôvodnému žalobcovi zo dňa 19. 05. 2017.

4) Žalovaní sa k žalobe vyjadrili vo svojom písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 19. 07. 2017 (na č. l. 24 a nasl. p. v.) s tým, že so zrušením podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti súhlasili. Uviedli, že ich návrhom zo dňa 12. 05. 2017 požiadal pôvodný žalobca o zaujatie stanoviska k zrušeniu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti kúpou ich podielu za sumu 1.548,50 Eur. Bezodkladne po oboznámení sa s návrhom pôvodného žalobcu mu odpovedali listom zo dňa 22. 05. 2017, z ktorej odpovedi vyplýva, že s navrhovanou sumou nesúhlasia, nakoľko majú ponuku na odkúpenie nehnuteľnosti za sumu 20.0000,- Eur od K. G. zo dňa 20. 04. 2017, ktorú zároveň priložili k svojmu vyjadreniu. Pôvodnému žalobcovi ponúkli žalovaní možnosť uplatniť si zákonné predkupné právo k nehnuteľnosti. Na túto odpoveď pôvodný žalobca nijakým spôsobom nereagoval a účelovo pristúpil k podaniu žaloby bez akejkoľvek ďalšej komunikácie. Vo vzťahu k spôsobu vyporiadania žalovaní nesúhlasili so spôsobom, ktorý navrhol pôvodný žalobca, nakoľko je podľa ich názoru možné nehnuteľnosť reálne rozdeliť. Žalovaní preto navrhli túto reálne rozdeliť s poukazom na , a to podľa stanoviska geodeta k rozdeleniu nehnuteľnosti. Žalovaní poukázali na to, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má prednosť deľba veci pred ostatnými spôsobmi vyporiadania, ktoré majú subsidiárnu funkciu a sú na mieste v prípade, ak reálne rozdelenie veci medzi podielových spoluvlastníkov nie je možné. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, alebo jej odpredajom nie sú fakultatívnymi, resp. alternatívnymi možnosťami výberu, ktoré má pôvodný žalobca k dispozícii, ale striktnou postupnosťou stanovenou práve v . Vo vzťahu k vyjadreniu pôvodného žalobcu o tom, že je výlučným užívateľom nehnuteľnosti žalovaní uviedli, že ide o zavádzajúce a klamlivé tvrdenie, nakoľko spolu s pôvodným žalovaným užívali nehnuteľnosť viac rokov spoločne, pričom žalovaní majú na nehnuteľnosti postavení altánok, ktorý užívajú a ktorý je možné vidieť aj na fotodokumentácii znaleckého posudku č. 50/2017. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaní konajúcemu súdu navrhli, aby zrušil ich podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti a vyporiadal ho reálnym rozdelením nehnuteľnosti v zmysle geometrického plánu, ktorý predložia a aby súd na náhradu trov konania zaviazal pôvodného žalobcu.

5) Žalovaní následne dňa 01. 08. 2017 (na č. l. 29 a nasl. p. v.) doručili súdu geometrický plán č. 32966334-36/2017 vyhotovený dňa 31. 07. 2017 geodetom K. E., vo vzťahu ku ktorému poukázali na to, že rozdelením pozemku tak, ako to navrhol geodet je zrejmé, že tento pozemok je reálne deliteľný a jeho rozdelením vzniknú samostatné pozemky, ktoré sú využiteľné a spôsobilé slúžiť naďalej doterajšiemu účelu.

6) Pôvodný žalobca zaujal k vyjadreniu žalovaných stanovisko vo svojom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 07. 09. 2017 (na č. l. 36 a nasl. p. v.). Uviedol, že na svojej žalobe trvá. Zdôraznil, že ešte pred tým, než podal žalobu na súd oslovil žalovaných za účelom prípadnej mimosúdnej dohody, kedy si dal znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností vypracovať znalecký posudok za účelom zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorú mal v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými, pričom tento znalecký posudok má vzhľadom na vyhlásenie znalca náležitosti súkromného znaleckého posudku v zmysle a je teda v celom rozsahu použiteľný pre civilné sporové konanie. Z ustálenej súdnej praxe pritom vyplýva, že primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva v zmysle je príslušný podiel z tzv. všeobecnej ceny celej veci, pretože len podľa všeobecnej ceny možno zistiť a v peniazoch vyjadriť protihodnotu prípadného obstarania obdobnej veci, predtým vyjadrenej podielom spoluvlastníka na spoločnej veci s tým, že za všeobecnú hodnotu je potrebné považovať výslednú objektivizovanú hodnotu nehnuteľnosti, ktorá je znaleckým odhadom jej najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia a ktorú by táto mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. V súvislosti s uvedeným pôvodný žalobca poukázal na to, že reakcia žalovaných bola taká, že mu ponúkli na predaj svoj polovičný spoluvlastnícky podiel z predmetnej nehnuteľnosti za cenu 20.000,- Eur, a teda za cenu dosahujúcu takmer 13 násobok znalcom určenej všeobecnej ceny. Takéto konanie žalovaných, nakoľko predmetom žaloby je len pozemok v katastrálnom území L. bez na ňom sa nachádzajúcich nadstavieb, je preto potrebné považovať za účelové ovplyvnené neprimeranou pohnútkou, keď síce prejavili ochotu sa mimosúdne vyporiadať, avšak požiadavku na finančné vyrovnanie svojho podielu stanovili v nereálnej výške ohľadom ktorej predpokladali, že nebude v možnostiach pôvodného žalobcu im takúto nereálnu cenu za ich podiel zaplatiť. V súvislosti s uvedenou podľa názoru pôvodného žalobcu premrštenou finančnou požiadavkou žalovaných, pôvodný žalobca podotkol, že v L. na ulici E. je realizačná cena celých domových nehnuteľností a teda rodinných domov s dvormi, prípadne vedľajšími stavbami na úrovni približne 40.000,- Eur a teda vzhľadom na to, že v podielovom spoluvlastníctve pôvodného žalobcu a žalovaných bol len domom a vedľajšími stavbami zastavaný pozemok spolu s priľahlým dvorom, je potom potrebné považovať finančnú požiadavku žalovaných jednoznačne za neprimeranú a nereálnu. Pôvodný žalobca nepopieral, že vychádzajúc zo zákonnej úpravy obsiahnutej v má pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálna deľba prednosť pred prikázaním veci za náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Rozhodne však tvrdil, že vzhľadom na charakter nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, ako aj vzhľadom na umiestnenie stavieb na tomto pozemku a spôsob ich využitia je jeho reálna deľba nemožná, pričom pôvodnému žalobcovi nebolo zrejmé, či žalovaní, resp. geodet, ktorý vyhotovil geometrický plán č. 32966334-36/2017 úmyselne, resp. len nedopatrením navrhli rozdelenie tohto pozemku spôsobom, ktorý nezohľadňuje vlastnícke právo k stavbám na ňom sa nachádzajúcim. V súvislosti s tým, že žalovaní sa odvolávajú okrem iného aj na fotodokumentáciu nachádzajúcu sa na pôvodným žalobcom predloženom znaleckom posudku, tak z tejto fotodokumentácie vyplýva aj to, že na geometrickým plánom novovytvorenej C-KN parc. č. 313/6, ktorú žalovaní mienia nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva sa nachádza nie nimi spomínaný altánok, ktorý však v skutočnosti altánkom nie je, ale je to prístrešok pre auto, ale na tejto parcele sa nachádza podpivničená murovaná garáž č. s. 136, ktorú pôvodný žalobca postavil v roku 1970 a ktorá tvorí jeho výlučné vlastníctvo, aj keď k nej nemá zapísané vlastnícke právo v katastri nehnuteľností. Žalovanými spomínaní altánok v skutočnosti prístrešok pre auto sa nachádza nad touto garážou, pričom ide o drevenú konštrukciu na betónových základových pätkách, ktorá v zmysle stavebného zákona nemá charakter trvalej stavby. Za nelogický potom považoval pôvodný žalobca návrh žalovaných, aby do ich výlučného vlastníctva bola prikázaná geometrickým plánom zabratá časť pozemku v podielovom spoluvlastníctve, ako aj priľahlý pozemok, ktorý je však v skutočnosti zastavaný stavbou vo výlučnom vlastníctve pôvodného žalobcu. Takýto spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva by pre pôvodného žalobcu znamenal stratu možnosti užívať predmet jeho vlastníctva - garáž, ktorá by sa takýmto spôsobom ocitla na cudzom pozemku. K problematike altánku, v skutočnosti prístrešku pre auto pôvodný žalobca uviedol, že tento žalovaní postavili asi pred 10 rokmi, avšak tento už dlhšiu dobu nevyužívajú. Geometrický plán, ktorý si dali žalovaní vypracovať podľa vyjadrenia pôvodného žalobcu nezohľadňuje ani okolnosť, že na prízemí rodinného domu pôvodného žalobcu sa taktiež nachádza garáž pre osobné motorové vozidlo, do ktorej je vstup zboku z dvora a geometrickým plánom navrhovaný spôsob deľby pozemku, ktorý zohľadňuje len výmerové ekvivalenty spoluvlastníckych podielov, by spôsobil zneprístupnenie tejto garáže v prípade vybudovania oplotenia na geometrickým plánom určenej hranici C-KN parc. č. 313/2 a parc. č. 313/7. Pôvodný žalobca bol preto rozhodne roho názoru, že žalovanými predložený geometrický plán nemôže nahrádzať prípadné znalecké dokazovanie na zodpovedanie základnej otázky prípadnej možnej reálnej deľby predmetnej nehnuteľnosti, v ktorom smere je ovšem dôkazné bremeno na žalovaných. Záverom svojho vyjadrenia pôvodný žalobca ešte poznamenal, že povinnosťou súdu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle nie je len skúmanie možnosti reálnej deľby spoločnej veci, ale aj skúmanie jej následného účelného využitia, ktorá podmienka podľa názoru pôvodného žalobcu pri žalovanými navrhovanom spôsobe vyporiadania splnená nie je. Spolu s vyjadrením pôvodný žalobca predložil rozhodnutie Mesta L. Č.. XXX/XXXX zo dňa 19. 04. 2017, čestné vyhlásenia K. C., Q. B. A. C. J. o tom, že murovanú garáž postavenú na parcele č. 313/2 postavil výlučne pôvodný žalobca.

7) Neskôr podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. 03. 2018 (na č. l. 52 a nasl. p. v.) sa žalovaní vyjadrili k vyjadreniu pôvodného žalobcu. Vo vzťahu k obligatórnemu skúmaniu deliteľnosti nehnuteľnosti v zmysle podľa ich názoru pôvodný žalobca nepoukázal na žiadny konkrétny dôvod, ktorý by reálnej deľbe skutočne bránil a robil by ju z faktického a právneho hľadiska nemožnou. Žalovaní uviedli, že subjektívne pocity pôvodného žalobcu o vhodnosti rozdelenia nehnuteľnosti a výhodnosti takéhoto riešenia pre pôvodného žalobcu nemôžu ísť predsa na úkor práv a právom chránených záujmov žalovaných. stanovuje konkrétne postupy vyporiadania podielového vlastníctva, ktorých poradie je zo zákona záväzné a rozhodnutie o voľbe postupu nenecháva na svojvôľu sporových strán. Takúto možnosť by mali len ak by k zrušeniu a vyporiadaniu došlo mimosúdne dohodou. Taktiež tvrdenie pôvodného žalobcu o tom, že altánok vo vlastníctve žalovaných je nevyužívaný a nie je stavbou považujú žalovaní v prvom rade za klamlivé a v druhom rade za bezpredmetné. Altánok využívaný je, čoho dôkazom sú veci v ňom uskladnené, ktorých povaha by pri nenakladaní s nimi zapríčinila ich degradáciu a skutočnosť, že altánok nie je stavbou nijakým spôsobom neznižuje dôvodnosť využívania pozemku na ktorom je postavený. Za neprijateľné považujú žalovaní tvrdenia pôvodného žalobcu aj o tom, že pôvodným žalobcom spomínaná samostatne stojaca garáž postavená na nehnuteľnosti je v jeho vlastníctve. Predložené čestné vyhlásenia považujú žalovaní za účelovo vykonštruované a bezpredmetné, nakoľko tieto boli predložené aj v správnom konaní o určenie súpisného čísla a o určenie, že stavebníkom je pôvodný žalobca, pričom mesto rozhodlo dňa 18. 09. 2017 tak, že jeho žiadosti nevyhovelo, nakoľko pôvodný žalobca nevedel preukázať vlastnícke právo k spomínanej samostatne stojacej garáži. Z hľadiska preukazovania vlastníckeho práva považovali žalovaní za bezpredmetné aj potvrdenie mesta o tom, že pôvodný žalobca zaplatil za garáž daň z nehnuteľností, nakoľko do času kým žil otec žalovaného 1/ túto daňovú povinnosť plnil práve on. Z doterajšieho konania, ako aj na základe vyššie uvedených skutočností a tak, ako to navrhol geodet v geometrickom pláne č. 32966334-36/2017 zo dňa 31. 07. 2017 je pre žalovaných zrejmé, že nehnuteľnosť je v zmysle reálne deliteľná a jej rozdelením vzniknú samostatné pozemky, ktoré sú využiteľné a spôsobilé slúžiť naďalej doterajšiemu účelu. Žalovaní konajúcemu súdu naďalej navrhujú, aby zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti - parcela reg. „C“ č. 313/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 652 m2, zapísané na LV č. XXXX pre okres Rimavská Sobota, obec L., k. ú. L. a vyporiadal ho reálnym rozdelením nehnuteľnosti v zmysle geometrického plánu č. 32966334-36/2017 zo dňa 31. 07. 2017 vyhotoveného geodetom K.Á. E.. Žalovaní zároveň navrhli, aby súd zaviazal pôvodného žalobcu na náhradu trov konania žalovaných vo výške 100 %. K podaniu pripojili rozhodnutie mesta Tisovec zo dňa 18. 09. 2017, ako aj majetkové priznanie za rok 1996.

8) Súd dňa 26. 04. 2018 danú vec za účasti pôvodného žalobcu, jeho právneho zástupcu, ako aj za účasti žalovaných a ich právneho zástupcu prejednal a rozhodol o nej.

9) Vo veci rozhodol Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom č. k. -78 zo dňa 26. 04. 2018 tak, že podielové spoluvlastníctvo pôvodného žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v okrese B. C., obci L., v katastrálnom území L., evidovanej pod par. č. XXX/X, vyznačenej ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 652 m2 zrušil. Na jednej strane do výlučného vlastníctva pôvodného žalobcu prikázal v celosti nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese B. C., obci L., katastrálnom území L., a to parcelu č. XXX/X, vyznačenú ako zastavaná plocha o výmere 192 m2 a novovytvorenú parcelu č. XXX/X, vyznačenú ako zastavaná plocha a o výmere 134 m2, identifikované geometrickým plánom č. 32966334-36/2017, vyhotoveným K. E. dňa 31. 07. 2017, úradne overeným dňa 01. 08. 2017. Na strane druhej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalovaných) prikázal v celosti nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese B. C., obci L., katastrálnom území L., a to novovytvorenú parcelu č. XXX/X, vyznačenú ako zastavaná plocha o výmere 27 m2 a novovytvorenú parcelu č. XXX/X, vyznačenú ako zastavaná plocha o výmere 299 m2, identifikované geometrickým plánom č. 32966334-36/2017, vyhotoveným K. E. dňa 31. 07. 2017, úradne overeným dňa 01. 08. 2017. Po zrušení podielového spoluvlastníctva, ktorá otázka nebola medzi pôvodným žalobcom a žalovanými v priebehu konania sporná, dospel prvoinštančný súd k záveru o reálnej deliteľnosti nehnuteľnosti - pozemku a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadal jeho reálnym rozdelením podľa návrhu žalovaných. Na odvolanie pôvodného žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -123 zo dňa 21. 11. 2021 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že posúdením účelného využitia veci sa musí súd v odôvodnení rozhodnutia zaoberať zo všetkých hľadísk posudzovaného prípadu, pričom Okresný súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že sporná nehnuteľnosť sa nachádza v území obce, na ktorom bola realizovaná individuálna výstavba rodinných domov. Nehnuteľnosti sú síce evidované ako zastavané plochy a nádvoria, ale aj z geometrického plánu vyplýva ich využitie na bývanie a oddych užívateľov domových nehnuteľností. Okresný súd síce prikázal do výlučného vlastníctva žalovaných pozemok s altánkom a pozemok na ktorom sa nachádza garáž, ale nevysporiadal sa s tým, ako z hľadiska účelového určenia danej lokality môžu strany sporu ďalej plnohodnotne využívať im do výlučného vlastníctva prikázané nehnuteľnosti, a či rozdelenie nehnuteľností nevytvára priestor na susedské spory medzi účastníkmi konania, prípade s užívateľmi ďalších priľahlých nehnuteľností. V prejednávanom prípade bude po zrušení a vrátení veci úlohou Okresného súdu znovu posudzovať účelné využitie spornej nehnuteľnosti z hľadiska návrhov a tvrdení, ktoré predložili strany sporu. Za týmto účelom bude vhodné zisťovať aj to, ako strany sporu doteraz realizovali svoje spoluvlastnícke a užívacie práva, kedy a akým titulom na spornom pozemku pôvodný žalobca nadobudol výlučné vlastnícke právo k rodinnému domu, odkedy rodinný dom, resp. samostatne stojacu garáž užíval, či a z akého dôvodu pôvodný žalobca na spoločnom pozemku postavil v roku 1970 ďalšiu samostatne stojacu garáž, či je táto stavba napojená na elektrickú prípojku, prípade kanalizáciu, či tieto slúžili k užívaniu pôvodnému žalobcovi, a pod. Okresný súd má znovu posúdiť, či predložené novovytvorené pozemky z hľadiska polohy, tvaru a celkovej plochy zodpovedajú požiadavkám ich riadneho využitia z hľadiska územného plánu obce a stavebných predpisov, či môžu byť novovytvorené pozemky využívané na zastavanie a akými stavbami, či môžu byť samostatne pripojené na elektrinu a ďalšie inžinierske siete. Za týmto účelom si súd mal vyžiadať potrebné správy od stavebného úradu a obce, prípadne na mieste samom vykonať obhliadku nehnuteľností. Odvolací súd dodal, že pokiaľ je vlastníctvo garáže sporné, nie je dobre možné bez ďalšieho prikázať do výlučného vlastníctva žalovaným novovytvorený pozemok, na ktorom sporná stavba stojí, keď by tento tvoril jedinú prístupovú cestu na novovytvorený pozemok, ibaže by účelnosť takéhoto využitia pozemkov vyplývala z komplexného posúdenia všetkých do úvahy pripadajúcich súvislostí posudzovaného prípadu, ktorými sa okresný súd nezaoberal.

10) Neskôr podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15. 02. 2021 (na č. l. 141 a nasl. p. v.) pôvodný žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne z dôvodu, že súd má svojim rozhodnutím dbať o to, aby jeho rozhodnutím boli vyriešené všetky prípadné možné spory strán a aby už nedošlo k ďalším súdnym sporom medzi stranami navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby, o ktorej súd rozhodol na pojednávaní vo veci samej dňa 20. 11. 2019 tak, že ju pripustil s tým, že predmetom sporu sa stal žalobný návrh pôvodného žalobcu v nasledovnom znení:

Súd zrušuje a vyporiadúva podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území L., ktoré boli zamerané geometrickým plánom vyhotoviteľa K.Y. E., geodetická kancelária Č. XXX, XXX XX R., IČO: XX XXX XXX, číslo plánu XXXXXXXX-XX/XXXX, úradne overeným Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálny odbor dňa 01. 08. 2017 pod číslom 340/2017 tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu C. P., nar. XX. XX. XXXX, E. E. XXX, L. prikazuje v celosti 1/1 nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území L., a to pozemky parciel registra „C“ evidované na katastrálnej mape: parcela C KN č. XXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 192 m2 parcela C KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 134 m2 parcela C KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2 parcela C KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 299 m2.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam na vyrovnanie hodnoty ich spoluvlastníckych podielov sumu 1.548,50 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd určuje, že výlučným vlastníkom stavby garáže v katastrálnom území Tisovec postavenej na pozemku parcela C KN č. XXX/X je žalobca C. P., Y.. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, L. v celosti 1/1.

11) Pojednávania vo veci samej konaného dňa 20. 11. 2019 sa zúčastnila právna zástupkyňa pôvodného žalobcu, žalovaní a právny zástupca žalovaných.

12) Právna zástupkyňa pôvodného žalobcu predložila na vyššie uvedenom pojednávaní rozhodnutie Okresného národného výboru - odboru výstavby v B. C. zo dňa 16. 06. 1964, a to za účelom deklarovania užívacích práv pôvodného žalobcu k rodinnému domu, ktorý súvisí s predmetom daného súdneho sporu, ako aj rozhodnutie Okresného národného výboru - odboru výstavby v Rimavskej Sobote zo dňa 26. 02. 1968. Po ďalšie súdu predložila potvrdenie mesta L. zo dňa 12. 09. 2017, z ktorého vyplýva, že daň z nehnuteľnosti za garáž, ktorá sa nachádza na spornej nehnuteľnosti bola zaplatená pôvodným žalobcom. Ďalej bolo zo strany právnej zástupkyne pôvodného žalobcu predložené aj rozhodnutie Okresnej prokuratúry B. C. zo dňa 09. 11. 2018, ktoré sa zaoberalo otázkou pridelenia súpisného čísla ku garáži, ktorá sa nachádza na spornej nehnuteľnosti. Zároveň právna zástupkyňa pôvodného žalobcu súdu predložila aj potvrdenie mesta L. zo dňa 28. 06. 2018 z ktorého vyplýva, že vyššie uvedenej garáži bolo pridelené evidenčné číslo XXX a čestné vyhlásenia pôvodného žalobcu, Q.. P. W., K. C., Q. B. A. C. J. o tom, že samostatne stojacu garáž nachádzajúcu sa na ulici E. G. L. postavil pôvodný žalobca, pričom v prípade čestných vyhlásení uvedených osôb sa jednalo o osoby, ktoré bývajú na E. M. G. L., teda o susedov pôvodného žalobcu.

13) Právny zástupca žalovaných na pojednávaní konanom dňa 20. 11. 2019 vo vzťahu k rozhodnutiam Okresného národného výboru uviedol, že ide o listiny, ktorými možno deklarovať iba vlastnícke právo k rodinnému domu patriacemu pôvodnému žalobcovi. Vo vzťahu k potvrdeniu mesta L. ohľadom platenia dane z nehnuteľnosti uviedol, že túto daň do roku 2011, teda do svojej smrti platil otec žalovaného 1/. Ohľadom vyjadrenia Okresnej prokuratúry B. C. zo dňa 09. 11. 2018 ozrejmil, že mu presne nie je známe, čo touto listinou právna zástupkyňa pôvodného žalobcu sledovala, keďže na základe danej listiny nemožno deklarovať vlastnícke právo. Vo vzťahu k predloženým čestným vyhláseniam mal za to, že tieto čestné vyhlásenia by nemali byť akceptované ako dôkaz, keďže mal okrem iného vedomosť od p. C., že si presne nebol vedomý toho, čo čestným vyhlásením deklaruje. Z uvedeného dôvodu preto navrhol vykonanie dôkazov výpoveďou svedkov, ktorí predmetné čestné vyhlásenia podali, a to minimálne p. C.. Vo vzťahu k predmetu sporu opätovne poukázal na zákonné ustanovenie , ktorý nedáva na výber možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Mal za to, že rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota v danej veci, ktoré bolo zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu bolo podľa jeho názoru správne. Zastával názor, že otázka účelného využitia spornej nehnuteľnosti bola v dostatočnej miere zohľadnená. Ohľadom garáže uviedol, že aj na základe súdu predložených listín je zjavné, že vlastníkom garáže, ktorú je potrebné v danom súdnom spore vyriešiť je otec žalovaného 1/, to vyplýva, aj z listín ktoré boli súdu v rámci súdneho sporu predložené, okrem iného teda apeloval na predložený zoznam rekreačných chát - podnikových a súkromných zo dňa 14. 03. 1973, v rámci ktorého bol ako vlastník garáže nachádzajúcej sa na E. M. C. H. XXX evidovaný N. P., teda otec žalovaného 1/, pričom tento listinný dôkaz nebol zo strany protistrany namietaný.

14) Žalovaný 1/ na pojednávaní vo veci samej dňa 20. 11. 2019 ohľadom rodinného domu, ktorý bol vo vlastníctve pôvodného žalobcu a stojí na pozemku, ktorý má byť vyporiadaný uviedol, že v danom rodinnom dome býval so svojimi rodičmi od roku 1968 až do roku 1989, teda pokiaľ sa neoženil. V predmetnom dome bývala jeho mama až do roku 2015, ktorá z uvedeného rodinného domu odišla z dôvodu zhoršenia svojho zdravotného stavu po mozgovej príhode, ako aj z dôvodu, že medzi ňou a pôvodným žalobcom došlo k značnému zhoršeniu vzájomných vzťahov. Rodinný dom v ktorom bývala jeho mama následne nadobudol pôvodný žalobca do svojho výlučného vlastníctva, podľa vedomostí žalovaného 1/ to bolo v roku 2014 - 2015, presne si už nevedel spomenúť. Predmetný dom postavili žalobca spolu s jeho otcom. Následne spolu s pôvodným žalobcom začali riešiť vyporiadanie príslušných pozemkov okolo domu, ktoré spolu s manželkou odkúpili. Na ozrejmenie ďalej uviedol, že ďalšiu polovicu pozemku, ktorej vlastníkom bol pôvodný žalobca odkúpila jeho dcéra a až následne túto polovicu darovala svojmu otcovi. Vzájomné vzťahy medzi žalovaným 1/ a pôvodným žalobcom sa pokazili po smrti otca žalovaného 1/ v roku 2011, kedy sa pôvodný žalobca začal snažiť rodinný dom získať iba pre seba. Žalovaný uviedol, že do predmetného rodinného domu či už jeho otec, ako aj on vložili nemalé finančné investície spočívajúce v jeho opravách a údržbe. Medzi ním a pôvodným žalobcom vznikalo viacej sporov, riešilo sa to miestami aj cez políciu, jednoducho povedané, pôvodný žalobca ho chcel z jeho pozemku takpovediac vyštvať. Mal za to, že aj v prípade rozdelenia pozemku je možné, aby došlo k účelnému využitiu vlastníckych práv. Na spornom pozemku si on sám dokáže postaviť plot. Zastával názor, že aj pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením by pôvodný žalobca nebol nijakým spôsobom ovplyvnený ani tým, že by sa zasahovalo do prípojok. Uviedol, že aj kanalizácia, ktorou disponoval pôvodný žalobca, ide cez susedný pozemok.

15) Žalovaná 2/ na pojednávaní konanom dňa 20. 11. 2019 uviedla, že sa pridržiava toho, čo uviedol jej manžel (žalovaný 1/). So žalovaným 1/ si po smrti jeho otca mysleli, že budú ich vlastnícke vzťahy vyriešené tak, že polovicu domu bude obývať pôvodný žalobca a druhú polovicu domu budú mať k dispozícii po smrti otca žalovaného 1/ oni, teda tak, ako tomu bolo v minulosti.

16) Na vyššie uvedenom pojednávaní rozhodol súd podľa uznesením o prerušení konania až do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. , nakoľko nahliadnutím do spisu tunajšieho súdu sp. zn. dospel súd k záveru, že vo vyššie uvedenom konaní sa riešila otázka, ktorá mala značný význam pre rozhodnutie súdu v tomto súdnom konaní, keďže sa v ňom na základe návrhu N. P., Y.. XX. XX. XXXX (žalovaného 1/) riešila otázka prejednania samostatne stojacej garáže, postavenej na pozemku vedenom v KN pre k. ú. Tisovec na LV č. XXXX ako parcela reg. C KN č. XXX/X o výmere 27 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie ako novoobjaveného majetku po poručiteľovi Mgr. N. P., B.. P., Y.. XX. XX. XXXX, P.. XX. XX. XXXX, naposledy bytom E. XXX, L., otcovi žalovaného 1/, ktorý v rámci dedičského konania nebol prejednaný, pričom vlastníkom uvedenej garáže mal byť práve menovaný N.. N. P..

17) Následne podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20. 12. 2019 (na č. l. 222 p. v.) právna zástupkyňa pôvodného žalobcu C. P., Y.. XX. XX. XXXX, ako aj súčasných žalobkýň oznámila, že jej klient C. P. Z. XX. XX. XXXX zomrel.

18) Neskôr uznesením č. k. -258 zo dňa 21. 04. 2021 tunajší súd podľa rozhodol, že v konaní pokračuje s dedičmi na strane pôvodného žalovaného, a to s 1/ G. P., Y.. XX. XX. XXXX, bytom v L., E. XXX/XX a 2/ N.. A. E., Y.. XX. XX. XXXX, E. G. B. C., B. XXX/XX.

19) Žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzápätí podaním doručeným súdu dňa 27. 04. 2021 (na č. l. 261 p. v.) navrhli, aby súd návrh pôvodného žalobcu v zmysle pripustenej zmeny žaloby zo dňa 20. 11. 2019 v celom rozsahu zamietol, vrátane návrhu pôvodného žalobcu, aby súd určil, že výlučným vlastníkom stavby garáže v katastrálnom území Tisovec postavenej na pozemku parcela C KN č. XXX/X je pôvodný žalobca C. P., Y.. XX. XX. XXXX, E. E.Y. XXX, L. v celosti 1/1. Okrem toho, že podľa ich názoru žalobkyne nemajú naliehavý právny záujem na takejto žalobe, žalovaní nie sú nositeľmi pasívnej legitimácie, pretože nie sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností. Doteraz je nesporné, že v zmysle oznámenia mesta L. č. 113/2019 z 14. 02. 2019 patrí garáž do dedičstva po otcovi žalovaného 1/, pričom ale po tejto vetve prichádza do úvahy rôzny okruh dedičov vrátane nevlastného brata žalovaného 1/ N. P., Y.. XX. XX. XXXX, bytom N. XX, Banská Bystrica a zároveň žalovaný 2/ (manželka žalovaného 1/) nikdy neprichádza do úvahy ako dedič, teda ani ako pasívne legitimovaný účastník konania v tejto časti návrhu (zdedená vec nepatrí do BSM). Žalovaní poukázali na to, že osobitným konaním o prejudiciálnej otázke vo veci vlastníctva ku garáži ako dedičstva po otcovi žalovaného 1/ v zmysle oznámenia mesta L. č. XXX/XXXX z 14. 02. 2019 malo byť dedičské konanie vedené Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. na notárskom úrade súdneho komisára JUDr. Magdalény Valušovej v Rimavskej Sobote. Uznesením súdneho komisára z 19. 04. 2021 bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania, ktoré podľa názoru súdneho komisára tvorí prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) s poukazom na . Napriek zjavne neprávnemu posúdeniu veci súdnym komisárom a prejudiciálne nevyriešenej otázke, žalovaní pre riadne pokračovanie v konaní navrhli súdu, aby otázku vlastníctva ku stavbe garáže posúdil podľa sám tak, že stavba garáže s poukazom na Oznámenie Mesta Tisovec č. 113/2019 zo dňa 14. 02. 2019 nepatrí do vlastníctva pôvodného žalobcu, preto nemôže byť z jeho strany nikdy sporná, čím odpadne prekážka pre rozhodnutie o merite veci, ktorým je zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k pozemku.

20) Žalobkyne následne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním doručeným súdu dňa 24. 08. 2021 (na č. l. 274 a nasl. p. v.) navrhli, aby súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkov I. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX B. C. a K. C.Q., Y.. XX. XX. XXXX, E. E. XXXX, XXX XX L. a to z dôvodu, že I. R. ako chlapec pomáhal pri stavbe garáže p. C. P. a zostal s ním v priateľskom kontakte až do dospelosti, v čoho dôsledku má vedomosť aj o užívaní garáže do súčasnosti a K. C. žije v blízkom susedstve rodiny C. P. G. L., dodnes má vedomosť o výstave a užívaní spornej garáže na pozemku parcela C KN č. XXX/X v k. ú. L.. Súčasťou podania žalobkýň boli listinné dôkazy označené ako čestné vyhlásenia K. C., Q.. P. W., Q. B., C. J. a medzičasom nebohého pôvodného žalobcu, ktoré vyhlasujú, že stavbu garáže v L. na pôvodnom pozemku (pred geodetickým zameraním) postavil C. P..

21) Žalobkyne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne neskôr vo svojom podaní zo dňa 05. 10. 2021 (na č. l. 302 a nasl. p. v.) poukázali na to, že v rámci dedičského konania a zápisu Uznesenia o dedičstve po neb. C. P. ako záznamovej listine č. P. XXXX/XXXX bol Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálny odbor v operáte KN zapísaný geometrický plán číslo 32966334-36/2017 vyhotoviteľa K. E., geodetická kancelária Č. XXX, XXX XX R., Q.: XX XXX XXX a vznikli novozamerané pozemky parciel C KN vedené na liste vlastníctva katastrálne územie Tisovec č. XXXX, a to:

- parcela č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2

- parcela č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 134 m2

- parcela č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2 a

- parcela č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 299 m 2. Rodinný dom so súpisným č. XXX, ktorý medzičasom patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne 2/ v celosti 1/1 a nie je predmetom žaloby, stojí na pozemku parcely C KN č. XXX/X, pričom vlastníctvo k nemu je zapísané na LV č. XXXX. Z dôvodu, že došlo k realizácii geometrického plánu č. 32966334-36/2017 vyhotoviteľa Jána Brndiara, geodetická kancelária ČA XXX, XXX XX R., Q.: XX XXX XXX bolo podľa vyjadrenia žalobkýň potrebné upraviť predmet tohto konania v zmysle záväzných údajov katastra nehnuteľností. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je, že pôvodný žalobca C. P. zomrel, pričom v podaní zo dňa 14. 02. 2019 navrhoval, aby súd rozhodol o vlastníctve k stavbe garáže na pozemku parcela C KN č. XXX/X, ktorá nie je evidovaná v katastri nehnuteľností. Pôvodný žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k tejto stavbe a predkladal i dôkazy k nadobudnutiu danej stavby, ktoré v súčasnosti žalobkyne dopĺňajú a navrhujú vo svojom podaní zo dňa 24. 08. 2021, aby ich Okresný súd Rimavská Sobota prijal a vykonal. Žalobkyne zároveň predložili dohodu zo dňa 17. 11. 1970 uzavretú medzi Stavoinvesta Rimavská Sobota a C. P., ktorý odkúpil materiál zo sanácie domu a použil ho na výstavbu garáže v L. pri rodinnom dome na pozemku parcely C KN č. XXX/X. Vzhľadom k tomu, že došlo ku zmene označenia, identifikácie predmetu sporu, ako i ku zmene na strane žalobcu, majú žalobkyne za to, že zmena žaloby sa javí ako základný procesný úkon na ich strane. Podľa názoru žalobkýň je určením vlastníckeho práva k stavbe garáže nutné sa vyhnúť ďalším sporom medzi účastníkmi konania. Do pozornosti prvostupňového súdu dali žalobkyne i tú skutočnosť, že v konaní vednom Okresným súdom Rimavská Sobota prostredníctvom súdneho komisára JUDr. Magdalény Valušovej, notárky, menovaná notárka v odôvodnení uznesenia č. k. -85, zo dňa 19. 04. 2021 uviedla: „Navrhovateľ a ani účastníci konania nevedia predložiť žiadny hodnoverný dôkaz o tom, že bol poručiteľ (pozn.: N. P. - brat pôvodného žalobcu C. P., otec žalovaného 1/) vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, mesto L. odmieta vydať oznámenie o určení súpisného čísla vzhľadom na prebiehajúcu spornosť vlastníctva a žiadosť o zápis stavby (Z595/2019) bola odmietnutá Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálnym oborom, do listu vlastníctva XXXX.“ Na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyne navrhli, aby súd pripustil zmenu žaloby nasledovne:

Súd zrušuje a vyporiadúva podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Tisovec vedené Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. 3894, a to pozemky parcel registra „C“ evidované na katastrálnej mape:

- parcela C KN č. XXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 192 m2

- parcela C KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 134 m2

- parcela C KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2

- parcela C KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 299 m2 tak, že ich prikazuje do výlučného vlastníctva v celosti 1/1 žalovanej 2/ N.. A. E., rodená P., Y.. XX. XX. XXXX, L. E. B. XXX/XX, XXX XX B. C..

Žalobca 2/ N.. A. E. je povinná zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Tisovec vedené na LV č. XXXX na vyrovnanie hodnoty ich spoluvlastníckych podielov sumu 1.548,50 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd určuje, že stavba garáže v katastrálnom území L. na pozemku parcela C KN č. XXX/X patrí v celosti 1/1 do dedičstva po neb. Samuelovi Zúrikovi, nar. 10. 04. 1939, naposledy bytom Bakulínyho 909, Tisovec, ktorý zomrel 30. 11. 2019.

22) Súd prvého stupňa dňa 11. 10. 2011 vec opätovne prejednal, a to už za účasti žalobkyne 2/ právnej zástupkyne žalobkýň 1/ a 2/, žalovaného 1/, právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/, ako aj za účasti svedkov K. C. A. I. R..

23) Na vyššie uvedenom pojednávaní súd uznesením v znení opravného uznesenia pripustil zmenu žaloby v súlade s vyššie uvedeným návrhom žalobkýň, pričom predmetom sporu sa stal žalobný návrh žalobkýň v tomto znení:

Súd zrušuje a vyporiadúva podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území L., vedené Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, a to pozemky parciel registra „C“ evidované na katastrálnej mape: parcela č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2 parcela č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 134 m2 parcela č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2 parcela č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 299 m2, tak že ich prikazuje do výlučného vlastníctva v celosti 1/1 žalobkyni 2/ N.. A. E., B. P., Y.. XX. XX. XXXX, L. E. B. XXX/XX, XXX XX B. C..

Žalobkyňa 2/ N.. A. E. je povinná zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území L., vedené na LV č. XXXX na vyrovnanie hodnoty ich spoluvlastníckych podielov sumu 1.548,50 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd určuje, že stavba garáže v katastrálnom území Tisovec na pozemku parcela C KN č. XXX/X patrí v celosti 1/1 do dedičstva po nebohom C. P., Y.. XX. XX. XXXX, naposledy bytom E. XXX, L., ktorý zomrel 30. 11. 2019. 24) Na pojednávaní konanom dňa 11. 10. 2021 právna zástupkyňa žalobkýň vo vzťahu k spornej garáži uviedla, že vlastníctvo p. P. bolo nadobudnuté výstavbou tejto garáže ako drobnej stavby ešte pred rokom 1976, teda pred účinnosťou stavebného zákona. K tejto skutočnosti navrhla ako dôkaz vykonať výsluchy svedkov, a to K.Á. C. A. I. R., ako aj výsluch žalobkyne 2/.

25) Právny zástupca žalovaných na vyššie uvedenom pojednávaní čo sa týka žaloby, resp. zmeny žaloby navrhovanej žalobkyňami v časti ktorej sa domáhajú, že garáž patrí do dedičstva po C. P., navrhol ju zamietnuť a v časti, v ktorej sa žalovaná 2/ domáha, aby bolo podielové spoluvlastníctvo k pozemkom zrušené a vyporiadné tak, že tieto sa prikazujú do jej vlastníctva, oproti jej povinnosti vyplatiť žalovaných, navrhol žalobu tiež zamietnuť, pričom zároveň navrhol súdu, aby rozhodol v zmysle už predloženého protinávrhu, ktorým je, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že pozemky vedené v katastri nehnuteľnosti pre k. ú. L., vedené ako parcely reg. „C“, č. parcely XXX/X A. XXX/X prikázal do vlastníctva žalobkyne 2/ a parcely č. XXX/X A. XXX/X prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných. Čo sa týka navrhovaného doplnenia dokazovania zo strany žalobkýň, osoby ktoré sa podpísali na čestných vyhláseniach navrhol vypočuť, nakoľko spochybňuje dôveryhodnosť týchto čestných vyhlásení. Z tohto dôvodu, i z dôvodu procesných návrhov protistrany uviedol, že bude žiadať toto pojednávanie odročiť, nakoľko posledné listiny, ktorými sú vyjadrenia žalobkýň zo dňa 05. 10. 2021 a predložená fotodokumentácia dohody z roku 1970 boli strane žalovaných doručené až dňa 08. 10. 2021, t.j. nebol dostatok času sa s nimi oboznámiť a žiadal ich vykonať až na najbližšom pojednávaní, pokiaľ nenavrhne vykonanie ďalších dôkazov.

26) Žalovaná 2/, ktorá sa pojednávania vo veci samej konaného dňa 11. 10. 2021 zúčastnila počas svojej výpovede ozrejmila súdu, že sa do rodinného domu v Tisovci so svojimi rodičmi nasťahovali v roku 1968. Špecifikovala, že je to dom dvojpodlažný a na prvom poschodí bývala rodina brata jej otca p. N. P., ktorý už v tom období vlastnil osobné auto - Octaviu. V dome na prízemí je garáž, ktorú on používal na parkovanie svojho auta. V roku 1970 sa jej otec rozhodol, že aj oni si kúpia auto. Žiadal, aby im jej krstný otec, t.j. p. N. P. uvoľnil garáž, ale napriek ich prosbe im garáž neuvoľnil a preto sa rozhodli, že si garáž postavia. Majú doklad o tom, že jej otec použil tehly z asanácie starého domu, z ktorých túto garáž postavil. Ešte garáž nebola úplne postavená, avšak poradovníkom im už bolo pridelené auto, ktoré zatiaľ parkovali v rodine I.. Po ukončení stavby ich auto jej otec začal parkovať už v tejto novej garáži. Pri stavbe garáže im opakovane pomohol p. C.. To, že jej otec garáž staval videli aj susedia, ktorí okolo nich bývajú, konkrétne p. J., I.. B., I.. C., A. L. Q. I. K. N. I.. R.. Garáž používajú doposiaľ, sú v nej uložené staré veci - zošity z čias štúdia žalobkyne 2/ na gymnáziu. Používa sa za účelom uskladnenia, je v nej uložený bicykel žalobkyne 2/, televízor, ktorý vlastnila stará mama žalobkyne 2/ z matkinej strany a ostatné drobné veci. Dom, dvor a garáž tvoria jeden celok. Keďže sa žalovaný 1/ N. P. opakovane vyhrážal, že bude stavať plot na ich pozemku, danú záležitosť žalobkyňa 2/ riešila aj so svojou advokátkou JUDr. Bračokovou. Keby sa tak stalo, v tom prípade by sa podľa názoru žalovanej 2/ výrazne obmedzila kvalita užívania rodinného domu, ako aj užívania garáže v rodinnom dome, pretože pri šírke, ktorá by rozdelením pozemkov zostala nie je možné dostať sa autom do garáže rodinného domu. Danú záležitosť žalovaná 2/ viackrát konzultovala so svojou advokátkou, ktorá sa osobne dostavila na dvor k rodinnému domu, a tak isto to konzultovala so súdnymi znalcami v oblasti stavebníctva Q.. K. J. A. Q.. E. J., ktorí sa vyjadrili, že nie je možné, aby taký úzky dvor prináležal k rodinnému domu. Vo vzťahu ku garáži, ku ktorej sa domáhajú určenia, že patrí do dedičstva, používajú ten istý zámok, ktorý bol na začiatku vložený do dverí, to znamená, tú garáž užívajú výhradne oni od roku 1970. Čo sa týka listov vlastníctva ku garáži, v tej dobe sa ešte nevydávali, ale jej otcovi (pozn. C. P.) p. Ľ. J., ktorý mal na starosti výstavbu garáží pridelil tabuľku s č. XXX, ktorú vlastnia doteraz. Do roku 2019 pravidelne platili daň za garáž, o čom majú aj doklady. Žalovaná 2/ počas svojej výpovede ďalej poukázala i nato, že v roku 2018, kedy bolo prvé súdne pojednávanie, žalovaný 1/, hoci prítomná na pojednávaní nebola sa vyjadril, že „to nie je garáž, len kopa tehál“. Má vedomosť o tom, že žalovaný 1/ na mieste spornej garáže chcel stavať rodinný dom, ale prišlo vyjadrenie z Krajského súdu Banská Bystrica v ktorom sa krajský súd nestotožnil s názorom žalovaného 1/. Následne žalovaný 1/ začal od roku 2019 platiť daň za túto garáž. Žalobkyňa 2/ ozrejmila súdu, že telefonovala na stavebný úrad mesta Tisovec pani Maďarovej, ktorá jej povedala: „Nech aj on niečo má“, pričom myslela na žalovaného 1/, ktorý dobre vychádza s p. G., ktorý je priateľom p. N. a preto pani N. a odbor stavebníctva sú podľa pocitu žalobkyne 2/ naklonení v prospech N. P., teda žalovaného 1/. V rodinnom dome, ktorý je pri sporných nehnuteľnostiach v súčasnosti býva mama žalobkyne 2/, teda žalobkyňa 1/, pričom tento rodinný dom v prípade, že by ho neskôr chceli predať by sa jej v stave po rozdelení podľa jej názoru už predať nepodarilo, v čoho dôsledku by podľa žalobkyne 2/ do značnej miery trpeli aj okolití susedia, keďže s najväčšou pravdepodobnosťou by sa do domu nasťahovali Rómovia a potom by sa ľudia naokolo iba sťažovali, a to aj napriek tomu, že je to lukratívna časť L.. Na otázku právneho zástupcu žalovaných ohľadom toho odkedy platili daň z nehnuteľností za garáž žalobkyňa 2/ uviedla, že si to presne nepamätá, musela by sa opýtať svojej mamy, ona mala v tom čase iba 6 rokov. Na otázku právneho zástupcu žalovaných ohľadom toho, aký vplyv má dobrý vzťah pani N. na spochybňovanie dôkazov predložených v danom súdnom spore žalobkyňa 2/ uviedla, že len chcela poukázať na svoj subjektívny pocit vo vzťahu k tomu, že sa protistrane vychádza zo strany mesta L., resp. pani N. viac v ústrety. Na otázku právneho zástupcu žalovaných prečo je v evidencii z roku 1973 podľa názoru žalobkyne 2/ evidovaný N. P. ako vlastník spornej garáže, žalobkyňa 2/ uviedla, že na to nevie odpovedať.

27) Žalovaný 1/, ktorý sa pojednávania vo veci samej konaného dňa 11. 10. 2021 rovnako zúčastnil počas svojej výpovede k danej veci uviedol, že má za to, že sa jedná o klamstvo. Zdôraznil, že spornú garáž staval jeho otec. Opísal, že sa so svojou rodinou v roku 1968 nasťahovali do rodinného domu z dôvodu, že ho spolu stavali jeho otec aj so svojim bratom C. P.. Po smrti otca žalovaný 1/ v roku 2011 zistil, že ani dom, ani pozemky okolo nie sú vysporiadané, preto boli na dedičskom konaní. Urobila sa kúpno - predajná zmluva s vtedajšími majiteľmi nehnuteľností. Spolu so žalobkyňou 2/ a jej otcom a s predchádzajúcimi majiteľmi pozemkov boli u notárky JUDr. Valušovej, s ktorými urobili kúpno - predajnú zmluvu a pozemky dali do poriadku. Následne po dvoch troch rokoch začal otec žalobkyne 2/ riešiť aj rodinný dom a urobil to, že si dal darovacou listinou svoj podiel napísať na seba. Vtedy sa žalovaný 1/ dozvedel, že chce mať dom iba pre seba, bez ďalšieho vyporiadania. Vo vzťahu k žalobkyni 2/ uviedol, že ona vie len to, čo jej povedali rodičia. Jeho mamu vyhodili z domu a nebolo pekné, keď mama žalobkyne 2/ svojej švagrinej povedala, že ona si tam už „odbývala“ to, čo do domu aj s manželom investovala. Podľa názoru žalovaného 1/ pozemok, ktorý vznikne rozdelením bohato stačí na postavenie rodinného domu. A aj prístupové cesty čo tam ostanú, sú podľa jeho názoru dostačujúce. Vo vzťahu k tomu, čo tvrdila žalobkyňa 2/ ohľadom toho, že platí dane, uviedol, že tieto dane od roku 2019 platí na základe listiny svedčiacej o tom, že má byť jeho otec evidovaný ako majiteľ spornej garáže. Na základe tejto listiny aj nanovo viedli dedičské konanie, ktoré síce bolo zrušené, avšak nebolo uvedené, že jeho otec nie je majiteľom garáže. Na pozemok, ktorý je predmetom sporu je riziko prísť z toho dôvodu, že mu je hneď zo strany žalobkyne 2/ povedané, že sa vyhráža. Vo vzťahu k tomu, že sa žalobkyňa 2/ vyjadrila, že by následne rodinný dom predala uviedol, že má za to, že áno, je to samozrejmé, keďže by potom predala všetko podľa jeho názoru za vyššiu cenu. V prípade, že by bola sporná nehnuteľnosť rozdelená, chcel by ju využívať, napr. ako záhradu, resp. na využívanie prístrešku. Má tam uložené mamine a otcove veci, ktoré sa museli vypratať z domu.

28) Svedok K. C. počas svojej svedeckej výpovede na pojednávaní dňa 11. 10. 2021 uviedol, že žalobkyňu 2/ pozná tak, že sú susedia a jej mamu, žalobkyňu 1/ opatruje. Žalovaného 1/ pozná, lebo je taktiež jeho susedom. O prejednávanej veci vie, že sa jedná o stavbu garáže. V čase kedy otcovia žalobkyne 2/ a žalovaného 1/ stavali rodinný dom, tak vykopali pri ňom veľkú jamu, v ktorej hasili vápno. Pôvodne sa potom do tej jamy postavila pivnica, pri ktorej svedok pomáhal a potom sa na tú pivnicu urobila platňa. Svedok pomáhal pri tom, keď sa stavala platňa. C. P. si potom na tej platni postavil garáž, keďže otec žalovaného 1/ parkoval svoje auto pod domom. Nakoľko C. P. nemal kde parkovať, tak si postavil garáž na uvedenej platni, aby tam mohol parkovať svoje auto. Garáž staval svojpomocne s tým, že mu prišli pomáhať susedia, ktorý už však pomreli. Nakoľko svedkovi otec žalobkyne 2/ tiež pomáhal, lebo bol jeho stavebným dozorom pri stavbe rodinného domu, tak sa mu aj on snažil pomôcť. Na otázku právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/ či svedok predtým ako prišiel vypovedať požil alkohol svedok odpovedal, že nepil. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaných ako často svedok popíja a koľko toho vypije, svedok odpovedal, že niekedy robil vodiča a vôbec nepil a teraz keď je už na dôchodku, tak si môže hádam dovoliť niekedy vypiť štamperlík, prípadne dva. Svedok ozrejmil, že po krčmách nechodí. Sudkyňa k osobe svedka skonštatovala, že na ňu nepôsobil dojmom, že by na pojednávaní bol v opitom stave.

29) Svedok I. R. počas svojej svedeckej výpovede na pojednávaní dňa 11. 10. 2021 ozrejmil, že kedysi bol členom poľovníckeho združenia J., v ktorom sa bližšie zoznámil s otcom žalobkyne 2/ a s otcom žalovaného 1/, s ktorými sa kamarátil. Ešte predtým pracoval v Z. G. L. ako rušňovodič, teda už v tom čase poznal mnohých L., medzitým aj otcov žalovanej 2/ a žalovaného 1/. Vedel o tom, že žalovaná 2/ a žalovaný 1/ majú nejaké majetkové spory. Nepamätal si už presne, ale niekedy v roku 1980 - 1981 ho požiadal C. P., či by mu nepomohol. Opravovali spolu strechu garáže a Š. V. P. Č. mu robil stierku. O pomoc ich požiadal C. P.B. ako majiteľ garáže. V tom čase tam už garáž stála, oni tam robili len strechu a poter. Poukázal na to, hoci nevedel, či je to dôležité, že keď bol na poľovačke s N. P., tak mu hovoril, že prišiel odniekadiaľ z R. a keďže nemal kde bývať, tak ho vraj zobral k sebe spolu s manželkou C. P.. Ozrejmil, že C. P. ešte hneď auto nemal, tak v tej garáži v dome parkoval N. P.. Potom si C. P. kúpil nejakú škodovku, asi 105 - ku a nemal kde parkovať, tak si na bývalej vápennej jame postavil garáž. Na otázku právnej zástupkyne žalobkýň, či si pamätá akej značky bolo auto, ktoré parkovalo v garáži v dome, v čase keď bol svedok pomáhať s opravou samostojacej garáže svedok odpovedal, že to bola Škoda Garde, alebo Rapid, ale skôr sa mu zdalo, že to bola Škola Garde, lepšie by to vedel povedať N. P., C. N. P. st. Svedok v závere svoje výpovede ešte uviedol, že keď sa aj robili nejaké úpravy na samostojacej garáži, tak sa rodičia žalovaného 1/ na balkóne smiali, že sa C. musí trápiť, musí robiť okolo garáže a oni parkujú v dome. Preto ešte robili aj regále do tej garáže, aby si tam pôvodný žalobca mohol uskladňovať nejaké veci.

30) Právna zástupkyňa žalobkýň na vyššie uvedenom pojednávaní po výsluchu svedkov k doposiaľ predloženým dôkazom, konkrétne k dôkazu - zoznamu rekreačných chát zo dňa 14. 03. 1973 uviedla, že predmetný zoznam vychádza zo skutočností, že sa jedná o zoznam stavieb, nie o zoznam o určení vlastníckych práv. Na základe tohto zoznamu možno len hypoteticky predpokladať, že boli prideľované evidenčné čísla a poukázala na to, že aj mesto Tisovec sa viackrát vyjadrilo, že nie je oprávnené určiť vlastníctvo k stavbám, mesto len eviduje stavby. Zároveň opätovne poukázala na to, že uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 14. 09. 2021 v ktorom prostredníctvom notára JUDr. Valušovej v konaní sp. zn. bolo vedené konanie po poručiteľovi N. P., teda otcovi žalovaného 1/ došlo k zastaveniu konania o dedičstve. Súdny komisár v odôvodnení tohto uznesenia uviedol: „Navrhovateľ a ani účastníci konania nevedia predložiť žiadny hodnoverný dôkaz o tom, že bol poručiteľ vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.“ Má za to, že do dnešného dňa žalovaný 1/ nepredložil žiadny dôkaz nie len v dedičskom konaní, ale ani v tomto súdnom konaní, kde by preukazoval vlastníctvo k predmetnej stavbe. V konaniach žalovaného 1/ a v pôvodnom konaní už nebohého C. P. bolo zrejmé, že vzťahy neboli medzi nimi veľmi priateľské a C. P. sa domáhal prešetrenia postupu mesta L. k určeniu súpisného čísla pre stavbu garáže na Okresnej prokuratúre v B. C., kde v podstate predkladal totožné doklady, ako v tomto súdnom konaní. Okresná prokuratúra mu odporučila domáhať sa určenia vlastníckeho práva ku garáži podaním žaloby na príslušnom súde a všetky skutočnosti, ktoré uvádzal vo svojom podnete, napr. čestné prehlásenia svedkov, skutočnosť, že na predmetnú garáž platil miestnu daň z nehnuteľnosti citovala: „by Vám mohli v súdnom konaní pri preukazovaní Vášho nároku pomôcť uniesť dôkazné bremeno.“ Konanie bolo vedené pod sp. zn. -9. Ďalej uviedla, že pokiaľ sa žalobkyňa 2/ vyjadrila, že by prípadné rozdelenie nehnuteľnosti robilo nehnuteľnosť nepredajnou, nemožno konštatovať, že má žalobkyňa 2/ záujem na základe výsledku tohto súdneho konania pristúpiť k predaju nehnuteľnosti. Uvedené ozrejmila len v súvislosti možného znefunkčnenia užívania predmetných nehnuteľností a pokiaľ stavba rodinného domu so súpisným číslom XXX je rodinným domom s dvomi bytovými jednotkami a jednou garážou, stavba samostatnej garáže tvorí funkčný celok so stavbou rodinného domu, je teda určená na to, aby bola užívaná buď s celým rodinným domom, resp. s niektorou bytovou jednotkou. Tak ako samotný C. P., aj žalobkyne predložili čestné prehlásenia osôb, ktoré poznali a vedia sa vyjadriť k nehnuteľnostiam, k ich užívaniu a výstavbe. Tak ako žalobkyne navrhli výpovede svedkov p. R. A. I.. C., nebránia sa tomu, aby boli vykonané ďalšie svedecké výpovede osôb, ktoré poskytli čestné prehlásenia. Jedná sa o p. Q.. P. W., Q. B. A. C. J.. Okrem týchto osôb právna zástupkyňa žalobkýň navrhla výsluch aj p. N. R. A. Q.. I. R., pričom uvedení svedkovia by sa mali vyjadriť k užívaniu sporných nehnuteľností ako aj k užívaniu stavieb. Právny zástupca žalovaných sa priklonil k tomu, aby súd v ďalšom konaní vykonal výsluch navrhovaných svedkov. V dôsledku vyššie uvedeného potom súd odročil pojednávanie na deň 08. 11. 2021, a to za účelom výsluchu ďalších svedkov s tým, že sporové strany oboznámil, aby všetky listinné dôkazy, resp. návrhy na vykonanie dokazovania v dostatočnom predstihu predložili súdu pred uskutočnením ďalšieho pojednávania o danej veci s tým, že súd na neskoršie podané návrhy nemusí prihliadať.

31) Súd prvého stupňa vec opätovne prejednal aj na ďalšom pojednávaní dňa 08. 11. 2021 a rozhodol o nej, pričom súd danú vec prejednal v prítomnosti žalobkyne 1/, právnej zástupkyne žalobkýň 1/ a 2/, žalovaného 1/, právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/, ako aj za prítomnosti svedkov Ing. P. W., N. R. A. Q. S..

32) Po otvorení pojednávania konaného dňa 08. 11. 2021 právna zástupkyňa žalobkýň uviedla, že trvajú na podanej žalobe a navrhujú, aby súd vykonal dôkazy, a to výsluchom na pojednávaní prítomných svedkov.

33) Právny zástupca žalovaných po tom, čo bolo pojednávanie dňa 08. 11. 2021 otvorené uviedol, že so žalobou v 1. bode, vo vzťahu k žalobnému návrhu, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a prikázal v žalobe označené parcely žalobkyni 2/ v tejto časti nesúhlasia, ale navrhol, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo, avšak jeho reálnym rozdelením, a to v zmysle geometrického plánu, ktorý bol v danom súdnom spore predložený. Zároveň navrhol, aby bola žaloba zamietnutá aj v 2. bode, teda v časti vyrovnania hodnoty spoluvlastníckych podielov v sume 1.548,50 Eur a zároveň žiadal žalobu zamietnuť i v 3. bode.

34) Svedok Q.. P. W. počas svojej výpovede na vyššie uvedenom pojednávaní ozrejmil, že pozná obe sporové strany, s rodičmi žalobkyne 2/ a žalovaného 1/ približne 30 rokov chodil na poľovačky. Mal vedomosť o tom, že sa v danej veci jedná o spor s podielmi nehnuteľnosti, ktorá je pri rodinnom dome, teda ku garáži. Na otázku právnej zástupkyne žalobkýň, či sa vie vyjadriť k tomu, kto staval spornú garáž a aby opísal jemu známe pomery k tejto garáži svedok odpovedal, že podľa jeho vedomostí bol hlavným staviteľom garáže C. P.. Mal vedomosť o tom, že túto garáž staval on asi cca v 80. tých rokoch, keď ho požiadal, či by mu na garáži nepostavil strechu. Jednalo sa o klasickú strechu, nič výnimočné, o jej postavenie ho teda požiadal C. P., pričom všetky práce prebiehali pod jeho vedením. Podľa vedomostí svedka je historicky dané, že čo sa týka stavby jednak rodinného domu, ako aj garáže, tak tieto realizoval C. P.. Svedok ďalej uviedol, že už v čase, keď stavali strechu, bolo viditeľné, že vzťahy medzi pôvodným žalobcom a jeho bratom boli naštrbené, ako príklad uviedol to, že keď dorobili strechu, tak za nimi prišiel p. N. P. st., ktorý povedal: „urobili ste už tú strechu?“ Svedok tým chcel ozrejmiť, že za celý čas im nikto iný nepomáhal, iba C. P.Ú.. N. P. C.. im nikdy s ničím nepomáhal. Vypočúvaný svedok mal takú vedomosť, že bratia mali dosť naštrbené vzťahy, pričom nikdy nechápal prečo tomu tak bolo, nakoľko pri niektorých vzájomných hádkach tie spory vyhrocovali až do bitky. Časom však zistil, prečo tomu tak bolo, a to vtedy keď nahliadol do katastra a zistil, že C. P. má na seba napísaný dom, a to v 1/1. Vo vzťahu k sporom medzi bratmi svedok uviedol, že C. P. bol držiteľom historických zbraní. Mal o tom vedomosť, že sa C. P. I. N. P. N.., že nejaké také zbrane má. Následne v dôsledku toho, že sa medzi dvomi bratmi nahromadili spory, tak N. P. N.. udal svojho strýka C. P., že je držiteľom nelegálnych zbraní. Po zásahu NAKA a následných peripetiách s tým súvisiacich to C. P. veľmi ťažko znášal. Svedok sa domnieva, že to bola jedna z príčin prečo pôvodný žalobca i zomrel. Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne žalobkýň, či vie svedok uviesť, aké auto parkovalo v spornej garáži a komu toto auto patrilo svedok odpovedal, že podľa jeho vedomostí v garáži parkoval C. P. a mal tam zaparkované auto „embéčku 120.“ Pamätal si aj to, že mu C. P. hovorieval, aby mu zohnal prípadne nejaké iné auto. Podľa vedomostí svedka N. P. C.. auto nemal. Na otázku právnej zástupkyne žalobkýň, či už stáli obvodové múry na spornej garáži v čase, keď svedok staval strechu, svedok odpovedal, že obvodové múry na danej garáži v období, keď sa stavala strecha, už stáli. Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne žalobkýň ohľadom toho z akého materiálu boli tieto obvodové múry, a či sa aj svedok podieľal na výstavbe týchto obvodových múrov svedok odpovedal, že na výstavbe obvodových múrov sa osobne nepodieľal, ale vzápätí dodal, že okolo garáže chodieval a je mu známe, že túto staval C. P. z materiálov, ktoré sám zohnal, nakoľko pracoval v stavebnej firme. C. P. ho oslovil aj s tým, či nepozná niekoho, kto robí vráta, ktoré neskôr mal na tejto garáži. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, aby svedok uviedol, kedy sa spoznal s p. C. P., pred koľkými rokmi to bolo, svedok odpovedal, že sa zoznámili vtedy, keď začal chodiť do prvej triedy základnej školy, kde učila jeho manželka, cca v roku 1963. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaných koľko mal svedok rokov, keď sa táto garáž stavala, svedok odpovedal, že mohol mať cca 26-28 rokov. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, aby svedok opísal a povedal, kedy došlo k incidentu medzi C. P. A. N. P. st., svedok poukázal na to, že tieto vzťahy boli dlhodobo napäté, dá sa povedať, že odvtedy ako začali spolu bývať a kontinuálne sa problémy medzi nimi nabaľovali. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaných, aby svedok uviedol kedy nazrel do katastra nehnuteľností, svedok odpovedal, že to bolo asi 10 rokov dozadu. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, či vie svedok konkretizovať približne v ktorom roku to bolo, svedok odpovedal, že to bolo asi vtedy, keď C. P. žalovaný 1/ udal na polícii pre držbu nelegálnych zbraní, za čo Y. C. P. odsúdený, len mu boli odobraté zbrane. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaných ohľadom toho aký má svedok vzťah so žalovaným 1/ svedok odpovedal, že chodili spolu na poľovačky, avšak uviedol, že je to typ človeka, ktorý nemá zrovna jeho dôveru.

35) Svedkyňa Q. S.Š. počas svojej výpovede na pojednávaní konanom dňa 08. 11. 2021 uviedla, že žalobkyňu 2/ a žalovaného 1/ pozná z dôvodu, že spolu ako deti vyrastali. Dodala, že asi pred piatimi rokmi bola spolu so svojou maminkou (pozn. medzi časom nebohou Q. B.) na mestskom úrade podpísať čestné vyhlásenie, že garáž, o ktorú sa vedie súdny spor postavil C. P.. Na otázku právnej zástupkyne žalobkýň, či svedkyňa aj naďalej býva na E. M., svedkyňa odpovedala, že áno. Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne žalobkýň, aby svedkyňa podľa svojich vedomostí uviedla, kto staval spornú garáž, kto sa javil pre ňu byť vlastníkom tejto garáže, aby sa teda vyjadrila k týmto okolnostiam vzhľadom k tomu, že dlhodobo býva na E. M., svedkyňa odpovedala, že v období keď sa garáž stavala, tak mala 12 - 13 rokov. Pamätala si, že garáž staval C. P.. V garáži vždy videla iba C. P.. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, aby svedkyňa uviedla, či si pamätá kto bol s p. C. P. v čase, keď spornú garáž staval, svedkyňa odpovedala, že prítomní boli susedia, čo vie tak napr. pán C.. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaných, aby svedkyňa ozrejmila, či si myslí, že garáž, ktorá sa stavala mala patriť C. P. a v prípade ak áno, prečo si myslí, že mala patriť jemu, svedkyňa uviedla, že v garáži vždy videla iba C. P., takže si z toho odvodzuje logický záver, že tá garáž nemohla byť stavaná pre niekoho iného, než C. P.. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, kedy začala svedkyňa bývať na E. M., odpovedala svedkyňa v tom smere, že na tejto ulici začala bývať v 70. tých rokoch, presne si to už nepamätala, či to bolo v 69. tom roku alebo v 70. tom roku, ale predtým tam chodila s rodinou na stavbu ich rodinného domu, ktorý stavali svojpomocne. Následne právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ predložil svedkyni k nahliadnutiu čestné vyhlásenie z roku 2017, ktoré je založené aj v súdnom spise s otázkou, či je toto písmo písmom jej mamy, na čo svedkyňa potvrdila, že je to písmo jej mamy a dodala, že na čestnom vyhlásení je i podpis jej mamy, t.j. Q. B.. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaných, či si svedkyňa pamätá, koľko rokov mala jej mama v čase podpisu čestného vyhlásenia svedkyňa odpovedala, že 71 rokov, avšak následne sa opravila a uviedla, že jej mama mala v čase podpisu čestného vyhlásenia 81 rokov.

36) Svedkyňa N. R.Š. počas svojej výpovede na pojednávaní konanom dňa 08. 11. 2021 uviedla, že sa s rodinou C. P.B. pozná dlho, a to z dôvodu, že manželka C. P. je jej bývalá kolegyňa zo školy a ich deti spoločne vyrastali. Chodievali spoločne aj na prechádzky a aj sa rodinne navštevovali. So žalovaným 1/ sa rovnako dobre pozná, keďže jeho mama bola taktiež učiteľka. Uviedla, že má vedomosť o tom, že garáž, ktorá je predmetom tohto sporu si staval C. P. sám. Podľa jej vedomostí má teraz v garáži auto jeho dcéra. Na otázku právnej zástupkyne žalobkýň od kedy sa so sporovými stranami pozná, svedkyňa odpovedala že sa poznajú asi od roku 1962. Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne žalobkýň, či sú Z. M., kde svedkyňa býva a ulica E. blízko seba, svedkyňa ozrejmila, že tieto ulice sú blízko seba. Na otázku právnej zástupkyne žalobkýň kto podľa svedkyne staval garáž, svedkyňa opätovne konštatovala, že ona to videla tak, že garáž staval C. P.. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, či svedkyňa nevie prečo žalobkyňa 2/ parkuje svoje auto v spornej garáži a nie v dome, svedkyňa odpovedala, že si asi zvykli v tej garáži parkovať, majú tam všetko po ruke, majú tam aj pivnicu. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaných, či si svedkyňa myslí, že si zvykli tam parkovať, alebo či jej niekto povedal túto informáciu, svedkyňa jednoznačne odpovedala, že o tom má znalosť, že tam parkujú, nakoľko N. P. parkoval v dome a C. P. parkoval svoje auto v garáži, ktorú sám postavil, preto si teda na parkovanie tejto garáže zvykli.

37) Po výsluchu svedkov na vyššie uvedenom pojednávaní právny zástupca žalovaných krátkou cestou predložil do súdneho spisu čestné prehlásenie K. Z., K. G. A. K. P. o tom, že spornú garáž postavil zosnulý N. P. zo svojich finančných prostriedkov. Zároveň právny zástupca žalovaných predložil do súdneho spisu majetkové priznanie za rok 1996, z ktorého vyplýva, že daň za spornú garáž a za jednu polovicu rodinného domu platil N. P., otec žalovaného 1/.

38) Právna zástupkyňa žalobkýň vo vzťahu k právnym zástupcom žalovaných na vyššie uvedenom pojednávaní predloženým listinným dôkazom poukázala na to, že strana žalovaných bola na poslednom pojednávaní poučená o tom, že všetky listinné dôkazy mali byť súdu predložené v dostatočnom predstihu s tým, že súd na neskoršie podané návrhy prihliadať nemusí. Vo vzťahu k predloženým čestným vyhláseniam ďalej uviedla, že tieto čestné vyhlásenia sú z roku 2018, pričom jedna z týchto osôb - K. G. je narodená až v roku 1975, teda niečo tvrdí iba sprostredkovane. K predloženému majetkovému priznaniu poukázala na to, že pokiaľ mesto L. na základe zoznamu stavieb, rekreačných chát a garáží z roku 1973 nevie jednoznačne určiť súpisné číslo k spornej garáži pre dané konanie, ako aj obdobné konania, súdy v Slovenskej republike pre určenie vlastníctva nepovažujú za podstatnú tú skutočnosť, kto od kedy, do kedy platí daň z nehnuteľností. Iné dôkazy nenavrhla v danej veci vykonať.

39) Právna zástupkyňa žalobkýň vo svojej záverečnej reči uviedla, že žalobkyne v celom rozsahu trvajú na podanej žalobe a na všetkých skutočnostiach ktoré k dnešnému dňu uviedli, ako aj na dôkazoch, ktoré boli navrhnuté a súdom vykonané. Mali za to, že vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, je žaloba dôvodná a navrhli, aby jej súd v celom rozsahu vyhovel. Zároveň mali za to, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v takom rozsahu, ako dával do pozornosti aj odvolací súd v konaní sp. zn. . Zároveň pre prípad úspechu navrhla, aby žalovaní 1/ a 2/ boli povinní nahradiť žalobkyniam 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100 %.

40) Žalobkyňa 2/ počas svojej záverečnej reči skonštatovala, že na podanej žalobe trvá.

41) Právny zástupca žalovaných vo svojej záverečnej reči žiadal, aby v navrhovanom rozsahu, tak ako to uviedol na začiatku pojednávania bola žaloba zamietnutá a žalovaní s ňou súhlasili iba v tej časti, aby bolo podielové spoluvlastníctvo zrušené, avšak navrhli, aby bolo vyporiadené rozdelením veci v zmysle už predloženého geometrického plánu a s poukazom na ustanovenie , ktoré zakotvuje, akým spôsobom sa ruší a vyporadúva podielové spoluvlastníctvo, kdežto v prvom rade, ak je ho možné zrušiť a vyporiadať rozdelením, tak musí byť zrušené a vyporiadané rozdelením. Skonštatoval, že podanou žalobou sa protistrana domáha, aby bolo podielové spoluvlastníctvo zrušené prikázaním podielu do vlastníctva žalobkyne 2/ oproti jej povinnosti žalovaných vyplatiť a zároveň sa domáha, aby súd určil, že stavba garáže na sporných pozemkoch patrí do vlastníctva nebohého C.

P.. Žalovaní mali za to, že medzi nosné dôkazy, ktoré žalobkyne predložili patrí dohoda o nakúpenom stavebnom materiály z roku 1970 p. C. P., pričom k tejto uviedli, že z danej listiny nijako nevyplýva, že tento materiál mal byť použitý na stavbu garáže, a keby aj bol použitý na stavbu garáže, automaticky to jeho vlastnícke právo ku garáži nezakladá. Medzi ďalšie nosné dôkazy žalobkýň považovali žalovaní svedecké výpovede a predložené čestné prehlásenia, ktoré považovali žalovaní za vykonštruované a nepravdivé a v mnohom sa zakladajúce len na domnienkach svedkov alebo ich pocitoch. Žalovaní v tomto konaní predložili viaceré dôkazy k otázke spornej garáži, ohľadne zodpovedania vlastníctva ku ktorej je potrebné dospieť z dôvodu, že tvorí prekážku pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní vlastníctva tak reálnym rozdelením pozemkov. Medzi nosný dôkaz, ktorý žalovaní predložili patril zoznam stavieb z roku 1973, v ktorom je ako vlastník ku stavbe garáže zapísaný p. N. P. C.., teda otec žalovaného 1/. Žalobkyne v tomto konaní viackrát vytýkali tejto listine, že má nezáväzný charakter, nakoľko sa jedná o evidenčné číslo tejto garáže a nie o jej súpisné číslo. Žalovaní mali za to, že žalobcovia nesprávne posudzovali túto skutočnosť s poukazom na aktuálne zákony, nakoľko v čase zostavovania tohto zoznamu platil ku ktorému jedným z vykonávacích predpisov bola Vyhláška č. 93 o určovaní názvov obcí, ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní budov. Táto Vyhláška v ustanovuje, že „ostatné budovy a objekty, ktoré sú základmi pevne spojené so zemou a ktoré slúžia iba na dočasné bývanie /záhradné domčeky, chaty, a pod./ alebo na iné účely /kiosky, garáže, a pod./ a nie sú označené súpisným číslom, musia mať evidenčné číslo“. Táto istá Vyhláška v ustanovuje, že „podmienkou pre určenie čísla budovy, alebo objektu /súpisného, orientačného, evidenčného/ je vydanie rozhodnutia o uvedení stavby do trvalého užívania alebo prevádzky“. Z uvedeného jednoznačne pre žalovaných vyplýva, že to, kto bude zapísaný do zoznamu evidenčných čísel vyplýva z rozhodnutia o uvedení stavby do trvalého užívania alebo prevádzky, čo ma analogicky podľa dnešných predpisov o stavebnom povolení charakter stavebného povolenia, lebo zákon o stavebnom povolení z roku 1958 ustanovuje v , že „vlastník je povinný udržiavať stavbu v riadnom užívateľnom stave podľa rozhodnutí záväzných pre prevedenie stavby a jej uvedenia do trvalej prevádzky“. Žalovaní zdôraznili použitý pojem trvalá prevádza a zároveň /užívanie/, nakoľko tento pojem sa používa v Vyhlášky ako podklad pre zápis vlastníka do zoznamu evidenčných čísiel stavieb. Mali za to, že do dnešného dňa nebolo preukázané, že osoba zapísaná v evidenčnom zozname stavieb - N. P. nebol vlastníkom garáže, nakoľko tento zoznam má charakter verejnej listiny a nebola spochybnená jej pravosť a nesprávnosť údajov v nej uvedených, pričom naopak s poukazom na uvedené a Vyhlášku mali žalovaní za to, že údaje do tohto zoznamu sa museli dostať z listiny obdobnej stavebnému povoleniu. To že p. N. P. st. bol vlastníkom stavby garáže potvrdzuje podľa názoru žalovaných aj skutočnosť, že do roku 2006 platil daň z nehnuteľností na túto garáž, o čom bol predložený dôkaz z daňového priznania z roku 1996 a neboli predložené dôkazy o tom, od kedy pán C. P. začal platiť daň za túto garáž. Žalovaní majú rovnako za to, že tvrdenia svedkov a účastníkov a obsah čestných vyhlásení o tom, kto staval garáž nie je dostatočným dôkazom z ktorého je možné prijať záver o tom, kto je vlastníkom spornej garáže, pretože vlastníkom a osobou, ktorá garáž stavala, niky nemusela byť tá istá osoba, mohli to byť aj rozličné osoby. Čo sa týka žaloby po procesnej stránke a navrhovaného žalobného bodu 3, aby bola garáž určená do vlastníctva Samuela P. alebo to, že bol jej stavebníkom, v tejto časti je potrebné žalobu zamietnuť. Žalovaná v 2/ rade nie je nositeľom aktívnej legitimácie, nakoľko nikdy netvrdila, že by ona mala byť vlastníkom alebo dedičom po vlastníkovi a zároveň nie je naplnený okruh pasívnej legitimácie subjektov, nakoľko sa jedná o spoločenstvo na strane žalovaných, ktoré musí byť naplnené všetkými jeho účastníkmi pre úspešnosť takej žaloby.

42) Žalovaný 1/ počas svoje záverečnej reči uviedol, že úplne súhlasí so svojim právnikom. Ku svedkom dodal, že ho len očierňovali a ponižovali, rovnako aj jeho otca. Tvrdenia ohľadom rozporu medzi bratmi sa nezakladajú na pravde.

43) Súd po zrušení rozhodnutia a vrátení veci odvolacím súdom okrem výsluchu sporových strán a svedkov K. C., I. R., Q.. P. W., N. R., Q. S. doplnil doteraz vykonané dokazovanie podaním pôvodného žalobcu doručeným súdu dňa 15. 02. 2019, podaním žalovaných 1/ a 2/ doručeným súdu dňa 20. 02. 2019, odpoveďou mesta L. doručenou súdu dňa 10. 07. 2019, oznámením žalobkýň 1/ a 2/ zo dňa 14. 11. 2019, lekárskym potvrdením zo dňa 18. 11. 2019, rozhodnutím Okresného národného výboru - odboru výstavby v Rimavskej Sobote zo dňa 16. 06. 1964, rozhodnutím Okresného národného výboru - odboru výstavby v Rimavskej Sobote zo dňa 26. 02. 1968, potvrdením mesta L. zo dňa 12. 09. 2017, upovedomením Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 09. 11. 2018, odpoveďou mesta Tisovec zo dňa 28. 06. 2018, čestnými vyhláseniami C. P., Q.. P. W., K. C., Q. B. A. C. J., uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -215 zo dňa 20. 11. 2019, uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -218 zo dňa 20. 11. 2019, oznámením právnej zástupkyne žalobkýň 1/ a 2/ zo dňa 20. 12. 2019 o úmrtí pôvodného žalobcu, plnou mocou udelenou žalobkyňami 1/ a 2/ ich právnej zástupkyni zo dňa 20. 12. 2019, úmrtným listom pôvodného žalobcu, uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. zo dňa 11. 03. 2020, podaním žalobkýň 1/ a 2/ zo dňa 27. 04. 2020, uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -85 zo dňa 19. 04. 2021, uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -258 zo dňa 21. 04. 2021, oznámením a ďalšími návrhmi žalovaných 1/ a 2/ zo dňa 26. 04. 2021, námietkou zaujatosti zákonnej sudkyne zo strany žalobkyne 2/ zo dňa 21. 08. 2021, návrhom žalobkýň 1/ a 2/ na vykonanie dokazovania zo dňa 24. 08. 2021, vyjadrením zákonnej sudkyne zo dňa 30. 08. 2021 k námietke zaujatosti, vrátením okresným súdom predloženej námietke zaujatosti zákonného súdu Krajským súdom v Banskej Bystrici zo dňa 09. 09. 2021, uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -297 zo dňa 20. 09. 2021, podaním žalobkyne 2/ evidovaným pod č. zo dňa 29. 09. 2021, vyjadrením žalobkýň 1/ a 2/ doručeným súdu dňa 06. 10. 2021, dohodou uzavretou dňa 17. 11. 1970 v kancelárii C., C. G. B. C., ako aj výpismi z LV č. XXXX a č. 3941, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

44) Z čestných vyhlásení K. C., Q. B. A. C. J. P. Z. XX. XX. XXXX (na č. l. 143, č. l. 146 a č. l. 148 p. v.) súd zistil, že murovanú garáž, postavenú na parcele č. 313/2 postavil výlučne C. P..

45) Z upovedomenia Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota zo dňa 09. 11. 2018 o spôsobe vybavenia podnetu pôvodného žalobcu (na č. l. 144 a nasl. p. v.) mal súd za preukázané, že pôvodný žalobca C. P.Ú. sa opakovanie obracal na mesto L. so žiadosťou o určenie súpisného čísla, vo vzťahu ku garáži nachádzajúcej sa na pozemku C-KN parc. č. XXX/X katastrálneho územia L., pričom v zmysle ustanovenia bodu 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní budov je doklad o vlastníctve pozemku alebo doklad o inom práve k pozemku obligatórnou prílohou žiadosti o určenie súpisného čísla, ktorý pôvodný žalobca mestu L. nepredložil, preto zo strany mesta L. nemohlo byť jeho žiadostiam vyhovené. Zo strany Okresnej prokuratúry B. C. bolo zároveň skonštatované, že do budúcna bude vhodné, aby sa pôvodný žalobca vo vzťahu k uvedenej garáži domáhal určenia vlastníckeho práva podaním žaloby na príslušnom súde a všetky skutočnosti ako napr. čestné prehlásenia svedkov, skutočnosť, že za predmetnú garáž platil miestnu daň z nehnuteľností a iné by mu mohli v prípadnom súdnom konaní pri preukazovaní jeho nároku pomôcť uniesť dôkazné bremeno.

46) Z potvrdenia mesta Tisovec zo dňa 12. 09. 2017 (na č. l. 147 p. v.) vyplýva, že C. P., Y.. XX. XX. XXX, E. E. XXX, L. zaplatil za rok 2017 daň z nehnuteľnosti za garáž 24. 05. 2017.

47) Zo žiadosti o oznámenie o súpisnom čísle stavby zo dňa 13. 02. 2019 (na č. l. 152 p. v.) adresovanej Mestskému úradu L. zo strany žalovaného 1/ súd zistil, že žalovaný 1/ žiadal mesto L. o oznámenie toho, či stavbe: charakteru garáže pre osobné motorové vozidlá, postavenej na parcele reg. C KN č. XXX/ X o výmere 635 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, vedenej na KN pre k. ú. L. Y. V. Č.. XXXX bolo už v minulosti určené orientačné, resp. evidenčné číslo, a ak áno, tak aké. Po ďalšie žiadal aj o oznámenie toho pod akým druhom stavby, resp. charakterom stavby je v evidencii vedená, či bola stavba postavená pred alebo po roku 1976, ako aj o oznámenie toho, kto je evidovaný ako stavebník, resp. vlastník danej garáže.

48) Z oznámenia mesta L. zo dňa 14. 02. 2019 (na č. l. 153) vyplýva, že podľa zoznamu stavieb č.j. XXX/XXXX zo dňa 14. 03. 1973 o pridelení evidenčných čísiel v L. a m.č. B. I. bolo evidenčné číslo XXX pridelené stavbe A. Y. M. E. G. L. A. A. G. E. K. M. N. P., bytom ul. E. XXX, L.. Z uvedeného zoznamu zároveň vyplýva, že stavba bola postavení pred rokom 1976.

49) Zo zoznamu rekreačných chát - podnikových a súkromných zo dňa 14. 03. 1973 (na č. l. 154 a nasl. p. v.) súd zistil, že ako vlastník autogaráže s evidenčným č. XXX, nachádzajúcej sa na ulici E. č. XXX bol vedený N. P..

50) Zo žiadosti o zápis stavby do katastra (skolaudovanej pred 1. 10. 1976) zo dňa 18. 02. 2019 (na č. l. 163 a nasl. p.v.) adresovanej žalovaným 1/ Okresnému úradu Rimavská Sobota, katastrálny odbor mal súd za preukázané, že žalovaný 1/ navrhol, aby uvedený úrad vykonal záznam a vyznačil vlastnícke právo jeho otca - N.. N. P., B.. P., Y.. XX. XX. XXXX, B.. Č.. XXXXXX/XXX, Y. E. E.Í. XXX, XXX XX L. ako vlastníka k stavbe postavenej na pozemku vedenom v KN pre okres B. C., obec L., k. ú. L. na LV č. XXXX ako parcela reg. C KN č. XXX/X o výmere 27 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, druh stavby: Samostatne stojaca garáž, súpisné č.: XXX, rok výstavby: pred rokom XXXX.

51) Mestom L., ako príslušným stavebným úradom podľa o územnom plánovaní a stavebného poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov bolo tunajšiemu súdu dňa 10. 07. 2019 (na č. l. 170 a nasl. p. v.) oznámené, že parcely identifikované geometrickým plánom č. 32966334-36/2017, vyhotoveným K. E., nachádzajúce sa v zastavanom území mesta L., v katastrálnom území L., a to:

- parcela č. F. XXX/X - vedená ako zastavaná plocha o výmere 192 m2,

- parcela č. F. XXX/X - vedená ako zastavaná plocha o výmere 134 m2

- parcela č. F. XXX/X - vedená ako zastavaná plocha o výmere 27 m2 a

- parcela č. F. XXX/X - vedená ako zastavaná plocha o výmere 299 m2

je možné zastavať stavbami, ako napríklad rodinný dom (na parcele č. CKN XXX/X), samostatne stojaca garáž, sklad na náradie a pod. (na parcele č. CKN XXX/X, XXX/X) a zároveň je možné tieto stavby napojiť na inžinierske siete, nachádzajúce sa v danej lokalite - v súlade s územným plánom mesta L..

52) Z rozhodnutia Okresného národného výboru - odboru výstavby v B. C. zo dňa 16. 6. 1964 (na č. l. 195 a nasl p. v.) súd zistil, že C. P. bolo vyhovené jeho žiadosti o vydanie stavebného povolenia na výstavbu novostavby v obci L., kat. územie Tisovec na pozemku parc. č. XXX/X, pozostávajúcej zo 6 izieb, 2 kuchýň, 2 predizieb a 2 špajzí, ktorú mal realizovať svojpomocne.

53) Z rozhodnutia Okresného národného výboru - odboru výstavby v Rimavskej Sobote č. výstavby 1337/1968 zo dňa 26. 02. 1968 (na č. l. 197 p. v.) vyplýva, že C. P. bolo vydané povolenie na užívanie budovy: rodinného domu v obci L., Č.. Z.. XXXX, č. parc. XXX/X, ktorý postavil na základe stavebného povolenia vydaného dňa 04. 06. 1965.

54) Z odpovedi mesta Tisovec zo dňa 28. 06. 2018 (na č. l. 203 p. v.) adresovanej C. P. je opätovne zrejmé, že podľa zoznamu stavieb č.j. 396/1973 zo dňa 14. 03. 1973, ktorým boli pridelené evidenčné čísla v L. A. N..Č.. B. I. bolo evidenčné číslo 136 na stavbu garáže pridelené N. P., E. L., M.. E. XXX.

XX) Z čestného vyhlásenia C. P. zo dňa 07. 03. 2018 (na č. l. 204 p. v.) mal súd za preukázané, že stavbu samostatne stojacej garáže číslo 136, na pozemku parc. č. CKN XXX/X na ulici E. G. L. postavil na svoje náklady v roku 1970 vyššie menovaný a je výlučne jeho vlastníctvom.

56) Z čestného vyhlásenia Q.. P. W. zo dňa 06. 09. 2018 (na č. l. 205 p. v.) súd zistil, že na stavbe samostatne stojacej garáže č. XXX, postavenej na parcele č. R. XXX/X na ulici E. G. L., menovaná osoba na danej stavbe realizovala strešný plášť strechy živičnou krytinou na stropné panely, pričom práce daná osoba previedla výlučne na náklady vlastníka garáže C. P..

57) Z úmrtného listu zo dňa 02. 12. 2019 (na č. l. 224 p. v.) je zrejmé, že C. P., rod. P., Y.. XX. XX. XXXX G. R. zomrel dňa XX. XX. XXXX G. N..

58) Z uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. , zo dňa 11. 03. 2020 (na č. l. 232 p. v.) mal súd za preukázané, že účastníkmi v dedičskej veci po poručiteľovi C. P., rod. P., Y.. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom E. XXX/XX, L., ktorý zomrel dňa 30. 11. 2019 ako ženatý bez zanechania závetu boli G. P., rod. N., Y.. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom E. XXX/XX, L., manželka poručiteľa a N.. A. E.Ž., rod. P., Y.. XX. XX. XXXX, B.. Č.. XXXXXX/XXXX, bytom B. XXX/XX, B. C., dcéra poručiteľa. Rovnako mal súd z uvedeného uznesenia za preukázané, že rodinný dom v L., C.. Č.. XXX, postavený na parcele č. XXX/X nadobudla do svojho výlučného vlastníctva N.. A.Á. E., teda žalovaná 2/.

59) Z uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -85, zo dňa 19. 04. 2021 (na č. l. 255 p. v.) vyplýva, že bolo konanie o dedičstve po poručiteľovi N. P.B., Y.. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom L., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX zastavené. V danom prípade sa jednalo o konanie o novoobjavenom majetku po poručiteľovi, otcovi žalovaného 1/, ktoré sa začalo na základe návrhu zo dňa 24. 06. 2019, pričom týmto novoobjaveným majetkom po vyššie uvedenom poručiteľovi mala byť práve sporná samostatne stojaca garáž, ktorá sa nachádza na parc. č. C KN XXX/X. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia zároveň vyplýva, že v konaní o dedičstve nebol predložený žiadny hodnoverný dôkaz o tom, že bol poručiteľ vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a rovnako i žiadosť o zápis stavby (Z 595/2019) bola Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálnym odborom, do listu vlastníctva č. XXXX odmietnutá.

60) Z dohody uzavretej dňa 17. 11. 1970 v kancelárii C., C. G. B. C. (na č. l. 304 p. v.) vyplýva, že C. P. získal materiál z asanácie „domu a plotu J.“ v hodnote do 50.000,- Kcs.

61) Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX ku dňu 04. 10. 2021 (na č. l. 306 p. v.) pre okres B. C., obec L., kat. územie L. súd zistil, že súčasnými vlastníkmi nehnuteľností: parc. č. XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2, parc. č. XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 134 m2, parc. č. XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2 a parc. č. 313/7, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 299 m2 je N. P., B.. P., Y.. XX. XX. XXXX a N. P., B.. G.Ľ., Y.. XX. XX. XXXX, obaja bytom Z. XXXX, L. G. C. I. X/X A. N.. A. E.Á., B.. P., Y.. XX. XX. XXXX, E. B. XXX/XX, B. C. v spoluvlastníckom podiele 1/2.

62) Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX ku dňu 04. 10. 2021 (na č. l. 307 p. v.) pre okres B. C., W. L., R.. Ú. L. vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX, postavenom na par. č. XXX/ X v spoluvlastníckom podiele 1/1 je N.. A. E., B.. P., Y.. XX. XX. XXXX, E. B. XXX/XX, B. C..

63) Súd konštatuje, že v danom súdnom spore nevykonal dôkaz obhliadkou sporých nehnuteľností s prihliadnutím na hospodárnosť tohto súdneho sporu, ako aj vzhľadom na to, že vykonanie daného dôkazu nebolo podľa názoru súdu nutné pre rozhodnutie o veci. Rovnako súd nevykonal ani na pojednávaní dňa 08. 11. 2021 žalovanými predložený dôkaz čestnými vyhláseniami K. P., K. G. A. K. Z. zo dňa 25. 06. 2018 a majetkovým priznaním za rok 1996, a to opierajúc sa o sudcovskú koncentráciu konania, keďže súd mal za to, že tieto listinné dôkazy neboli zo strany žalovaných včas predložené, a to ani napriek uzneseniu prijatom na pojednávaní konanom dňa 11. 10. 2021 (viď č. l. 317 p. v.).

64) Podľa , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

65) Podľa , spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

66) Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

67) Predmetom tohto súdneho sporu, ešte pred zmenou žaloby bolo iba zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pri ktorom súd aplikuje kogentné ustanovenie a ustanovenie . Súd sa najskôr zaoberal existenciou podielového spoluvlastníctva k predmetu vyporiadania, pričom je nesporné, že procesné strany, konkrétne žalovaná 2/ a žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, ktoré sa nachádzajú v okrese B. C., obci L., kat. území L., a to konkrétne pozemkov s parc. č. XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2, parc. č. XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 134 m2, parc. č. XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2 a parc. č. XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 299 m2, a to žalobkyňa 2/ v pomere spoluvlastníckeho podielu 1/2 a žalovaní 1/ a 2/ v 1/2.

68) V tomto spore je súd síce viazaný žalobou, nie však navrhovaným spôsobom vyporiadania. Žalobou je viazaný len v tom smere, čo má byť predmetom vyporiadania. V danom prípade bol teda súd viazaný len tým, že predmetom vyporiadania majú byť vyššie uvedené nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne 2/ a žalovaných 1/ a 2/. Z kogentného ustanovenia vyplýva aj kogentné poradie vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je súd viazaný. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k dohode podľa o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi sporovými stranami nedošlo, a to ani napriek tomu, že sa o ňu pôvodný žalobca pokúšal. Nie je právne relevantné skúmať, z akých dôvodov a koho zavinením k uzavretiu dohody nedošlo. Dôležitý je fakt ku dňu rozhodovania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, že dohoda o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uzavretá nebola. V zmysle vyššie citovaného , ak nedôjde k dohode o zrušení spoluvlastníctva, súd zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

69) Keďže nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu a neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre zachovanie podielového spoluvlastníctva, súd podielové spoluvlastníctvo žalovanej 2/ a žalovaných 1/ a 2/ zrušil, pričom obe sporové strany so zrušením ich podielového spoluvlastníctva súhlasili. Strany sporu sa však už na spôsobe vyporiadania svojho podielového spoluvlastníctva nevedeli zhodnúť. v citovaných zákonných ustanoveniach stanovuje poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov pre vyporiadanie, pričom tieto sú pre súd záväzné.

70) V prvom rade prichádza do úvahy vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, pokiaľ je toto dobre možné. Vec teda musí byť deliteľná nielen z technického hľadiska, ale toto rozdelenie musí byť dobre možné aj z ďalších hľadísk, najmä z funkčného a účelného, teda aby veci vzniknuté delením mohli ich vlastníkom ďalej slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe, podstate a poslaniu. Určité špecifiká oproti deleniu hnuteľných vecí sú dané pri veciach nehnuteľných, či už samostatne vo vzťahu k pozemkom alebo vo vzťahu k pozemkom a stavbám na nich stojacích. Pri pozemkoch prichádza reálne rozdelenie do úvahy zásadne tam, keď ide o predmet spoluvlastníctva fakticky aj funkčne deliteľný, čo je dané predovšetkým pri nezastavaných pozemkoch. V prejednávanom prípade po vrátení veci odvolacím súdom sa prvoinštančný súd opätovne zaoberal práve otázkou účelného a funkčného využitia sporných nehnuteľností a dospel k záveru, že ich rozdelenie v danom prípade nie je možné, pretože by odporovalo najmä ich účelnému využitiu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovanej 2/ patrí 1/2 sporných pozemkov, pričom účel ich využitia zo strany žalovanej 2/ je determinovaný tým, že na parcele č. 313/5 je postavený rodinný dom patriaci do jej výlučného vlastníctva. V predmetnom rodinnom dome dlhodobo býva matka žalovanej 2/. Možno teda konštatovať, že pozemky priliehajúce k rodinnému domu, ktoré sú predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva tvoria spolu s rodinným domom funkčný celok a slúžia na lepšie využitie daného domu. Vyporiadaním podielového spoluvlastníctva jeho rozdelením by sa podľa názoru súdu mohol sťažiť obvyklý spôsob života žalovanej 2/ a jej mamy, ktorá v danej nehnuteľnosti trvalo žije, ako aj spôsob obhospodarovania danej nehnuteľnosti. Súd ďalej uvádza, že hoc je pravdou, že sporné pozemky je možné technicky ako i fakticky rozdeliť žalovanými 1/ a 2/ navrhovaným spôsobom rozdelenia v zmysle nimi predloženého geometrického plánu č. 32966334-36/2017 zo dňa 31. 07. 2017 vyhotoveného geodetom K. E., avšak toto rozdelenie uvedeným spôsobom by bolo podľa názoru súdu v rozpore s funkčným využitím daných nehnuteľností, ktoré by boli z podielového spoluvlastníctva po jeho rozdelení odčlenené, berúc do úvahy jednak ich tvar a polohu, ale aj ten fakt, že sa jedná o pozemky na mieste kde už je realizovaná individuálna výstava rodinných domov. Žalovaní v tomto smere súdu nepredložili dôkaz - znalecký posudok svedčiaci v prospech vyporiadania podielového spoluvlastníctva nimi navrhovaným rozdelením, hoci mali vedomosť o spornosti tejto otázky.

71) V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácii, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. 09. 2011, sp. zn. ).

72) Ďalšou možnosťou vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorú navrhoval aj pôvodný žalobca a neskôr aj žalovaná 2/ bolo prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu. V danom prípade je súd toho názoru, že prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkov je možné predísť i prípadným ďalším sporom medzi spoluvlastníkmi, ktoré by hodnotiac doterajšie prejavy sporových strán mohli vznikať i naďalej. Je nesporné, že nehnuteľnosť, ktorá má byť vyporiadaná je zo strany žalovanej 2/ využívaná spolu s rodinným domom, ktorý postavil jej otec (pôvodný žalobca) v roku 1968 a ktorý, trvalo obýva jej mama, ktorá je už vyššieho veku. Na strane druhej je tu strana žalovaných, ktorá sporné pozemky v súčasnosti využíva prevažne na uskladňovanie vecí.

73) Na podklade vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo, avšak aj v ich vzájomnej súvislosti súd podielové spoluvlastníctvo žalovanej 2/ a žalovaných 1/ a 2/ zrušil, pričom s ohľadom na vyššie opísané okolnosti prípadu považoval za vhodné, aby ich vyporiadal tak, že predmet spoluvlastníctva prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej 2/ s tým, že ju zároveň zaviazal na zaplatenie náhrady spoluvlastníckeho podielu žalovaných vo výške 1.548,50 Eur, a to vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty daných nehnuteľností stanovenej znaleckým posudkom Q.. K. J. č. 50/2017 zo dňa 18. 04. 2017, ktorá sa súdu javila aj vzhľadom na lokalitu v ktorej sa nehnuteľnosti nachádzajú ako primeraná.

74) Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

75) Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

76) Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

77) Po vrátení veci odvolacím súdom a úmrtí pôvodného žalobcu sa predmetom súdneho sporu okrem zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyne 2/ a žalovaných stalo na základe žalobného návrhu žalobkýň 1/ a 2/ i určenie, že stavba garáže nachádzajúca sa v katastrálnom území Tisovec na pozemku parcely C KN č. 313/6, teda na pozemku, ktorý mal byť vyporiadaný patrí v celosti 1/1 do dedičstva po nebohom C. P.B., Y.. XX. XX. XXXX, naposledy bytom E. XXX, L., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. Keďže sa jedná z procesného hľadiska o tzv. určovaciu žalobu, súd ako prvú otázku riešil existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkýň na požadovanom určení. Súd konštatuje, že v danom prípade existuje právna neistota ohľadne vlastníckych práv žalobkýň k danej garáži nezapísanej do katastra nehnuteľností, ktorej vyriešenie bolo potrebné aj z ohľadom na otázky týkajúce sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporových strán.

78) Vo vzťahu k charakteru žaloby, ktorou sa žalobkyne domáhajú určenia, že vyššie uvedená garáž patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi, sa súd zaoberal i procesnou podmienkou úspešnosti pozitívnej určovacej žaloby, a to nerozlučným procesným spoločenstvom, keďže v prípade takejto žaloby je potrebné, aby stranou v spore boli všetci do úvahy prichádzajúci dediči po poručiteľovi, ktorému malo prináležať vlastnícke právo, pričom v danom prípade mal súd z pripojeného uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. , zo dňa 11. 03. 2020 (na č. l. 232 p .v.) za preukázané, že po nebohom C. P., B.. P., Y.. XX. XX. XXXX, B.. Č.. XXXXXX/XXX, Y. E. E. XXX/XX, L., ktorý zomrel dňa 30. 11. 2019 a bol popri žalovaných 1/ a 2/ pôvodným podielovým spoluvlastníkom parcely č. XXX/X na ktorej bola postavená sporná garáž, prichádzajú do úvahy ako dedičky iba žalobkyňa 1/, manželka poručiteľa a žalovaná 2/, dcéra poručiteľa, ktoré boli na podanie žaloby aktívne legitimované. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaných súd konštatuje, že hoc predmetná garáž nie je evidovaná na liste vlastníctva, avšak je postavená na parcele č. XXX/X, ktorá je v ich podielovom spoluvlastníctve a bola aj v podielovom spoluvlastníctve pôvodného žalobcu o ktorom žalované tvrdia, že bol jej vlastníkom.

79) Ohľadom vyššie uvedenej garáže nezapísanej do katastra nehnuteľností ku ktorej neexistuje žiadne kolaudačné rozhodnutie, keďže bola postavená ešte pred rokom 1976, mal súd vykonaným dokazovaním, a to najmä zhodnými tvrdeniami svedkov za preukázané, že do katastra nehnuteľností nezapísanú garáž postavil C. P.Ú., manžel žalobkyne 1/ a otec žalovanej 2/, ktorý túto garáž postavil za účelom toho, aby v nej mohol parkovať svoje motorové vozidlo, túto garáž od počiatku jej postavenia využíval iba on s tým, že predmetná garáž má podľa názoru súdu svoje využite a tvorí jeden celok so stavbou rodinného domu zapísanou na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý sa nachádza v kat. území L. a bol postavený na par. č. 313/5. Od počiatku bol pôvodný žalobca v tom domnení, že táto samostatne stojaca garáž je jeho výlučným vlastníctvom, ktoré nadobudol jej výstavbou realizovanou svojpomocne z materiálu získaného sanáciou inej stavby. Počas celého života ju nerušené pre svoje účely a v dobrej viere vo svoje výlučné vlastníctvo, ktoré začalo byť spochybňované až po podaní žaloby o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd užíval. Vykonaným dokazovaním sa dôveryhodným súdu javil skutkový stav, z ktorého vyplynulo, že vlastníkom vyššie uvedenej garáže bol Samuel Zúrik, nar. 10. 04. 1939, naposledy bytom E. XXX/XX, L., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX a preto súd vyhovel i žalobnému návrhu žalobkýň na určenie, že stavba garáže nachádzajúca sa v katastrálnom území L. na pozemku parcely C KN č. XXX/X patrí v celosti 1/1 do dedičstva po nebohom C. P..

80) Vo vzťahu k listinnému dôkazu - zoznamu stavieb č. j. 396/1973 zo dňa 14. 03. 1973 o pridelení evidenčných čísiel v L. A. N..Č.. B. I. z ktorého vyplýva, že vyššie uvedenej garáži boli pridelené evidenčné číslo 136 je súd toho názoru, že na základe iba tejto listiny nemožno deklarovať vlastnícke právo svedčiace v prospech otca žalovaného 1/, ktorý či už v dedičskom konaní o novoobjavenom majetku vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. -85, ako ani v konaní vedenom Okresným úradom Rimavská Sobota, Správou katastra pod Z 595/2019 nevedel predložiť žiadne ďalšie dôkazy svedčiace v prospech vlastníckeho práva svojho otca a rovnako ich nepredložil ani v tomto súdnom spore.

81) Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

82) Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí ktorým sa konanie končí.

83) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia v spojení s . V konaní mali žalobkyne plný úspech a preto im súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ) . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.