Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/20/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore a žalobkyne 1/ G. P., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom L., E. XXX/XX a žalobkyne 2/ N.. A. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom v B. C., B. XXX/XX, obe zastúpené advokátkou JUDr. Ivetou Bračokovou, Advokátska kancelária v Lučenci, M. Rázusa 29, proti žalovaným 1/ N. P., nar. XX. XX. XXXX a 2/ N. P., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom v L., N. XXX/X, obaja zastúpení advokátom JUDr. Michalom Treščákom ml., Advokátska kancelária v Košiciach, Thurzova 6, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných v rade 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -349 zo dňa 08. 11. 2021, takto

rozhodol:

I. Pokračuje v konaní s N.. A. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. C., B. XXX/XX, ako dedičkou žalobkyne v rade 1/.

II. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

III. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a o výške trov rozhodne súd prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam v kat. úz. Tisovec, evidovaným na LV XXXX ako parc. č. XXX/X ako zastavané plochy a nádvorie o výmere 192 m2, parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvorie o výmere 134 m2, parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvorie o výmere 27 m2 parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvorie o výmere 299 m2. Uvedené nehnuteľnosti v celosti (v 1/1) prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne N.. P.XX., rod. XXXXXX/XXXXj, nar. XXX4, P. (I. výrok). Žalobkyni N.. L. uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. Tisovec, evidovaným na LV č. XXXX, na vyrovnanie hodnoty ich spoluvlastníckych podielov sumu 1.548,50 EUR do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok). Napokon určil, že stavba garáže, nezapísaná v katastri nehnuteľností, nachádzajúca sa v kat. úz. Tisovec, na pozemku parc. KN-C č. XXX/X patrí v celosti (v 1/1) do dedičstva po neb. C. P., nar. XX. XX. XXXX a zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom L., E. XXX (III. výrok).

2.1. Okresný súd vychádzal zo žaloby, ktorou sa pôvodný žalobca Samuel Zúrik, nar. 10. 04. 1939 domáhal žalobou doručenou súdu 29. 05. 2017 zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti v kat. úz. Tisovec zapísanej na LV XXXX ako pozemok, v tom čase parcela KN-C č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 652 m2, ktoré patrili v polovici žalobcovi a v polovici žalovaným v rade 1/, 2/. Uvedenú nehnuteľnosť v Tisovci, na E. ulici užíval pôvodný žalobca

ako zastavaný pozemok s priľahlým dvorom, na ktorej sa nachádzal rodinný dom vo vlastníctve žalobcu, súp. č. XXX, evidovaný na LV XXXX. Na pozemku sa ďalej nachádza podpivničená murovaná garáž súp. č. XXX, ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľností a žalobca tvrdil, že ju dal postaviť v r. 1970. Žalobca pripojil znalecký posudok na ohodnotenie nehnuteľnosti č. XX/XXXX zo dňa 18. 04. 2017, ktorý vypracoval znalec Ing. K. J. a ktorým bola stanovená všeobecná hodnota pozemku na sumu 3.097 EUR. Žalobca navrhol prikázať parc. C-KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 652 m2 do svojho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalovaným sumu 1.548,50 EUR na vyrovnanie hodnoty pripadajúcej na ich spoluvlastnícky podiel. 2.2. Žalovaní so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasili, ale navrhli jeho reálne rozdelenie podľa geometrického plánu č. 32966334-36/2017 zo dňa 31. 07. 2017, ktorý bol vyhotovený K. E..

3. Okresný súd predchádzajúcim rozsudkom č. k. -78 zo dňa 26. 04. 2018 vyporiadal spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti reálnym rozdelením tak, ako navrhli žalovaní, keď mal za to, že pôvodná parc. č. XXX/X o výmere 652 m2 môže byť rozdelená podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Na odvolanie pôvodného žalobcu C. P. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -123 zo dňa 21. 11. 2018 zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že okresný súd sa nevysporiadal s otázkou účelného využitia pozemkov a či rozdelenie nehnuteľností nevytvára priestor na susedské spory medzi účastníkmi konania, prípadne s užívateľmi a vlastníkmi ďalších priľahlých nehnuteľností. Sporná nehnuteľnosť sa nachádza v území obce, na ktorom bola realizovaná individuálna výstavba rodinných domov. Nehnuteľnosti sú evidované ako zastavané plochy a nádvoria, a ich využitie slúži na bývanie a oddych užívateľov domovej nehnuteľnosti. Medzi stranami ostalo tiež sporné vlastníctvo garáže, postavenej na pozemku, ktorý súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaným. Okresný súd mal znovu posúdiť, či žalovanými predložené novovytvorené pozemky z hľadiska polohy, tvaru a celkovej plochy zodpovedajú požiadavkám ich riadneho využitia.

4.1. V ďalšom konaní okresný súd na pojednávaní 20. 11. 2019 pripustil zmenu žaloby, ktorou sa pôvodný žalobca domáhal prikázania nehnuteľností zameraných geometrickým plánom č. 32966334-36/2017, ktorý bol vyhotovený K. E. a úradne overený dňa 01. 08. 2017 v celosti s tým, že na vyrovnanie hodnoty odstupujúcich spoluvlastníckych podielov vyplatí žalovaným spoločne a nerozdielne sumu 1.548,50 EUR. Súčasne sa pôvodný žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom garáže v kat. úz. Tisovec na parc. KN-C č. XXX/X. 4.2. Uznesením č. k. -258 zo dňa 21. 04. 2021 okresný súd rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi pôvodného žalobcu C. P., ktorý zomrel XX. XX. XXXX a to s G. P., nar. XX. XX. XXXX a N.. A. E., nar. XX. XX. XXXX. 4.3. Na pojednávaní konanom 11. 10. 2021 okresný súd pripustil ďalšiu zmenu žaloby, keď žalobkyne preukázali, že na základe dedičského konania a uznesenia o dedičstve po pôvodnom žalobcovi bol do katastra nehnuteľností zapísaný pod č. Z 1052/2020 geometrický plán vyhotoviteľa K. E. č. 32966334-36/2017 a na základe toho, že výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. KN-C XXX/X, zapísaný na LV č. 3941 sa stala žalobkyňa v 2/ rade N.. A. E.. Stavbu garáže na pozemku KN-C č. XXX/X navrhli žalobkyne určiť do dedičstva po C. P., ktorý túto stavbu nadobudol výstavbou pred rokom 1976, teda pred účinnosťou Stavebného zákona.

5. Žalobkyňa N.. A. E. na pojednávaní uviedla, že do rodinného domu sa s rodičmi nasťahovali v roku 1968, pričom na prvom podlaží býval brat pôvodného žalobcu (jej otca) N. P. s rodinou, ktorý mal auto, ktoré parkoval v garáži na prízemí rodinného domu. V roku 1970 si rodičia žalobkyne tiež kúpili auto. Pretože im N. P. garáž neuvoľnil, postavili spornú garáž. Po ukončení stavby otec žalobkyne parkoval auto v tejto novej garáži, ku ktorej dostal tabuľku s č. 136. Garáž žalobcovia dosiaľ výhradne používajú a do roku 2019 platili za garáž daň. Pokiaľ žalovaný v rade 1/ tvrdil že vlastnícke právo garáže patrilo jeho otcovi, tak dedičské konanie vedené pod sp. zn. po poručiteľovi N.ovi P. bolo zastavené, pretože nebol predložený hodnoverný dôkaz o tom, že tento poručiteľ bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

6.1. Žalovaný v rade 1/ na pojednávaní uviedol, že spornú garáž staval jeho otec N. P., ktorý predtým spolu so svojim bratom C. P.om stavali aj rodinný dom, do ktorého sa nasťahovali r. 1968. Žalovaný v roku 2011 po smrti otca zistil, že dom ani pozemky nie sú vysporiadané. Spolu so žalobkyňou 2/ a jej otcom urobili s predchádzajúcimi majiteľmi nehnuteľností u notárky kúpno-predajnú zmluvu, ktorou dali pozemky do poriadku. Následne po dvoch rokoch začal otec žalobkyne 2/ riešiť aj rodinný dom a urobil to tak, že si dal darovacou zmluvou podiel prepísať na seba. Uviedol, že za garáž platí daň od

roku 2019 na základe oznámenia Mesta Tisovec a listiny označenej ako Zoznam stavieb z roku 1973 (č. j. 396/1973 zo dňa 14. 03. 1973) svedčiacej, že otec žalovaného N. P. bol evidovaný ako vlastník garáže, ktorý platil daň do roku 2006. Predložil daňové priznanie z roku 1996. 6.2. Žalovaní 1/, 2/ navrhli žalobu zamietnuť s tým, aby súd vyporiadal spoluvlastníctvo reálnym rozdelením. Pokiaľ ide o stavbu garáže, navrhli žalobu v tejto časti zamietnuť, z dôvodu chýbajúcej aktívnej legitimácie a z dôvodu, že nebol naplnený okruh pasívne legitimovaných subjektov.

7.1. Okresný súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Pri vyporiadania spoluvlastníctva prihliadol na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa pre zachovanie podielového spoluvlastníctva žalovaných a žalobkyne v rade 2/, ktorá ako dedička vstúpila do právneho postavenia pôvodného žalobcu C. P.. Po vrátení veci na ďalšie konanie odvolacím súdom sa okresný súd znovu zaoberal otázkou účelného a funkčného využitia sporných nehnuteľností a dospel k záveru, že ich rozdelenie tak, ako navrhli žalovaní, nie je možné, pretože by odporovalo účelnému využitiu nehnuteľností. Na parc. č. 313/5 je postavený rodinný dom, patriaci do výlučného vlastníctva žalobkyne a v tomto rodinnom dome dlhodobo býva jej matka, žalobkyňa v 1/ rade. Pozemky, ktoré sú predmetom vyporiadania, vlastní žalobkyňa v jednej polovici, tvoria s rodinným domom funkčný celok a slúžia na lepšie využitie rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v rade 2/. Rozdelením nehnuteľností by sa mohol sťažiť obvyklý spôsob života doterajšieho vlastníka a užívateľa rodinného domu. Nebolo sporné, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vysporiadania, je využívaná spolu s rodinným domom, ktorý postavil pôvodný žalobca v roku 1968. Žalovaní sporné pozemky používali na uskladnenie vecí. Rozdelenie nehnuteľností podľa geometrického plánu vyhotoveného geodetom K. E., ktoré navrhli žalovaní, by bolo v rozpore s funkčným využitím nehnuteľností vzhľadom na ich tvar a polohu v lokalite, kde sa realizovala individuálna výstavba rodinných domov. Prikázaním veci do vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu, ako navrhol pôvodný žalobca aj žalobkyňa je možné predísť ďalším sporom v budúcnosti, na čo možno podľa okresného súdu usudzovať z doterajších prejavov strán sporu. 7.2. Vzhľadom na to, že nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne, súd ju zaviazal na zaplatenie náhrady za odstúpenie spoluvlastníckeho podielu žalovaných vo výške 1.548,50 EUR, pričom súd vychádzal z všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, stanovenej znaleckým posudkom Ing. K.a J.a č. XX/XXXX zo dňa 18. 04. 2017.

8.1. Predmetom konania bolo po smrti pôvodného žalobcu určenie, že stavba garáže na pozemku parc. KN-C č. XXX/X, ktorý mal byť vyporiadaný v rámci konania o zrušenie spoluvlastníctva, patrí v celosti do dedičstva C. P., nar. 10. 04. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX, naposledy bytom Tisovec, E. XXX. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe bol preukázaný vzhľadom na neistotu vlastníckych práv žalobkýň k danej stavbe, ktorá nie je zapísaná do katastra nehnuteľností a ktorej vyriešenie bolo potrebné aj s ohľadom otázky vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporových strán. Aktívna legitimácia žalobkýň bola preukázaná dedičským rozhodnutím sp. zn. z 11. 03. 2020 po poručiteľovi C. P., z ktorého vyplýva, že sú dedičmi poručiteľa. Pasívna legitimácia žalovaných je daná tým, že garáž je postavená na parcele v podielovom spoluvlastníctve žalovaných. 8.2. Okresný súd mal zhodnými tvrdeniami vypočutých svedkov preukázané, že garáž postavil C. P. za účelom parkovania svojho motorového vozidla a od postavenia garáže túto využíval iba on. Garáž tvorí so stavbou rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne v rade 2/ jeden celok. Pôvodný žalobca garáž nadobudol výstavbou svojpomocne, z materiálu, ktorý nadobudol z inej stavby, počas svojho života garáž nerušene užíval. Spochybňovanie vlastníctva garáže zo strany žalovaných začalo až po podaní žaloby o vyporiadnie podielového spoluvlastníctva. 8.3. S obranou žalovaného v rade 1/ sa okresný súd vysporiadal tak, že z listinného dôkazu - Zoznam stavieb č. j. 396/1973 zo dňa 14. 03. 1973 o pridelení evidenčných čísiel v Tisovci, ktorý obsahuje údaj s menom N.a P., že garáži bolo pridelené č. 136, nemožno mať za to, že vlastníctvo garáže svedčí v prospech otca žalovaného 1/, ktorý v súvislosti s návrhom na prejednanie novoobjaveného dedičstva vo veci ani v konaní o zápis do katastra nehnuteľností na Okresnom úrade Rimavská Sobora pod Z 595/2019 nevedel predložiť dôkazy svedčiace o nesporom vlastníctve svojho otca.

9. Na právne zdôvodnenie zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva uviedol okresný súd a na určenie, že stavba garáže patrí do dedičstva uviedol , Žalobkyniam v rade 1/ a 2/, ktoré boli v konaní úspešné, priznal podľa , , ods. 1 náhradu trov konania v rozsahu 100 % od žalovaných v rade 1/ a 2/.

10.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaní 1/ a 2/ odvolanie zo dňa 27. 12. 2021. Poukázali na to, že otázka určenia vlastníctva stavby garáže na pozemku parc. č. KN-C XXX/X sa stala rozhodujúcou k určeniu toho, či zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k pozemku, na ktorom stavba stojí, dôjde jeho reálnym rozdelením, alebo prikázaním v celosti do vlastníctva niektorej zo strán sporu. Zo strany žalobcov súd vykonal dokazovanie k otázke vlastníctva garáže čestnými vyhláseniami osôb a výsluchmi týchto osôb ako svedkov a listinami, preukazujúcimi platenie dane od roku 2006. Uvedené dôkazy a svedkov žalovaní spochybnili. 10.2. Žalovaní popierali tvrdenia žalobkýň Zoznamom stavieb č. j. 396/1973 zo dňa 14. 03. 1973 o pridelení evidenčných čísiel v Tisovci, z ktorého vyplýva, že garáži bolo pridelené evidenčné číslo XXX a ako vlastník garáže je uvedený otec žalovaného 1/, ďalej listinami preukazujúcimi platenie dane z nehnuteľnosti v roku 1996 a Oznámením Mesta Tisovec č. 113/2019 z 14. 02. 2019. Dôkaz Zoznamom stavieb č. j. 396/1973 zo dňa 14. 03. 1973 žalobcovia nespochybnili a okresný súd ho vyhodnotil nesprávne, pretože podľa vtedy platnej právnej úpravy a vykonávacej vyhlášky č. 93 o číslovaní budov, táto vyžadovala pre stavbu garáže evidenčné číslo. Podmienkou pre určenie evidenčného čísla budovy bolo vydanie rozhodnutia o uvedení stavby do trvalého užívania. To, kto bude zapísaný do zoznamu evidenčných čísiel ako vlastník, je vyčítané z rozhodnutia o uvedení stavby do trvalého užívania, ktoré má charakter stavebného povolenia podľa súčasných predpisov. 10.3. Okresný súd sa nevysporiadal ani s Oznámením mesta Tisovec č. 113/2019, v zmysle ktorého patrí garáž do dedičstva po otcovi žalovaného 1/, ktoré je záznamovou listinou do katastra nehnuteľností. Uvedené oznámenie deklaruje vlastnícke právo otca žalovaného v 1/ rade s poukazom na Zoznamom stavieb č. j. 396/1973 zo dňa 14. 03. 1973. 10.4. Napokon žalovaní namietali, že v konaní o určenie stavby garáže do dedičstva po pôvodnom žalobcovi je nesprávne naplnený okruh žalovaných podľa , pretože žaloba mala smerovať voči každému, koho sa rozsudok týka. Žalovanými mali byť všetci právni nástupcovia otca žalovaného 1/, ktorým sú žalovaný 1/ a ďalej jeho nevlastný brat N. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX, E. E., ktorá skutočnosť bola súdu známa, nakoľko bol účastníkom dedičského konania po spoločnom otcovi na tom istom súde. Žalovaní túto skutočnosť oznámili podaním z 26. 04. 2021. V tej súvislosti ďalej namietali, že žalovaná v rade 2/, ktorá neprichádza do úvahy ako dedič po otcovi žalovaného 1/, nie je v tejto časti žaloby pasívne legitimovaná. 10.5. Vzhľadom na to, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo rozhodol o vlastníckom práve ku stavbe garáže na základ pochybných vyhlásení a výpovední svedkov a nebol naplnený okruh žalovaných tvoriacich nútené procesné spoločenstvo, navrhli, aby odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 10.6. V replike na vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu, žalovaní zopakovali, že súd rozhodol o vlastníckom práve ku garáži na základe tendenčných čestných vyhlásení a pochybných svedeckých výpovední a ignoroval dôkazy preložené žalovanými. V konaní o určenie vlastníctva garáže bol nesprávne naplnený okruh žalovaných, v ktorom tvoria nútené procesné spoločenstvo žalovaný 1/ a ďalší právny nástupca jeho otca N. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. E. a právnym nástupcom nie je žalovaná v 2/ rade, ktorá nemá pasívnu legitimáciu a proti ktorej rozsudok smeruje.

11.1. Žalobkyne v rade 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že v celom spore zostalo sporné vlastníctvo stavby garáže na pozemku parc. č. KN-C XXX/X, kde žalovaný tvrdil, že je vlastníkom garáže a až následne sa začal domáhať dodatočného prejednania dedičstva k nej s tým, že garáž patrila do vlastníctva jeho nebohého otca. Žalovaný nijakým hodnoverným dôkazom nepreukázal svoje vlastnícke práva k predmetnej stavbe. Ak by dedičia po N.ovi P. (otcovi žalovaného 1/) boli preukázali vlastníctvo k predmetnej stavbe, žalobkyne by procesným postupom rozšírili žalobu o všetkých dedičov N.a P.. Právny zástupca spochybňuje svedecké výpovede K. Svinčiaka, nar. 04. 06. 1945 aj ďalších vypočutých svedkov, ktorými sú staršie osoby a majú zdravotné problémy vyplývajúce z veku. Preto bol aj na pojednávaní okresného súdu upozornený na spôsob, akým položil svedkovi otázky. Navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť. 11.2. Právna zástupkyňa žalobkýň podaním z 14. 04. 2022 oznámila, že žalobkyňa v rade 1/ zomrela dňa 31. 03. 2022 a následne predložila uznesenie o dedičstve okresného súdu Rimavská Sobota , zo dňa, zo dňa 21. 06. 2022 a navrhla pokračovať v konaní s dedičkou N.. A. E. doterajšou žalobkyňa v 2/ rade.

12. Krajský súd ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaných 1/ a 2/ viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle a a bez nariadenia pojednávania ( a contr. ) rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil, pretože rozhodnutie je vecne správne.

13.1. Podľa , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. 13.2. Podľa , v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

14. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v rade 1/ zomrela po vydaní rozhodnutia súdom prvej inštancie a pred rozhodnutím o odvolaní žalovaných, odvolací súd rozhodol o pokračovaní v konaní s N.. A. E., nar. B., bytom Rimavská Sobota, Rožňavská 857/16, ako dedičkou žalobkyne v rade 1/. Odvolací súd vzhľadom na pochybnosti uvedené zo strany žalovaných poukazuje na to, že iba žalobkyňa N.. E. nadobudla aktívnu legitimáciu v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva už po pôvodnom žalobcovi C. P. na základe dedičského rozhodnutia, ale vzhľadom na žalobu o určenie vlastníctva stavby garáže do dedičstva po ňom, ako žalobkyňa v rade 1/ vstúpila do práv žalobkyne v rade 1/ G. P.ovej, po ktorej je právnym nástupcom v konaní o určenie vlastníctva stavby žalobkyňa v 2/ rade. O procesnom nástupníctve odvolací súd rozhodol v súlade s . 15. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Okresný súd prikázanie nehnuteľností do vlastníctva žalobkyne odôvodnil tým, že na parc. č. XXX/X je postavený rodinný dom, patriaci do výlučného vlastníctva žalobkyne a v tomto rodinnom dome dlhodobo býva jej matka, žalobkyňa v 1/ rade. Pozemky, ktoré sú predmetom vyporiadania, vlastní žalobkyňa v jednej polovici, tvoria s rodinným domom funkčný celok a slúžia na lepšie využitie rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v rade 2/. Rozdelením nehnuteľností by sa mohol sťažiť obvyklý spôsob života doterajšieho vlastníka a užívateľa rodinného domu. V odseku 68. odôvodnenia rozhodnutia okresný súd správne poukázal na to, že je viazaný žalobou v tom, čo má byť predmetom vyporiadania, nie však navrhovaným spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva. 16. Podľa žalovaných bolo pre posúdenie veci, z hľadiska nimi navrhovaného rozdelenia nehnuteľností, rozhodujúce zodpovedanie otázky vlastníctva stavby garáže. Pretože vlastníctvo spornej garáže sa nedá v konaní o zrušenie spoluvlastníctva k pozemkom, na ktorých je postavená vyriešiť prejudiciálne, žalovaní mali sami podať protinávrh o určenie stavby garáže do dedičstva po poručiteľovi N.ovi P. a rozhodnutie súdu o tejto žalobe by tak predchádzalo rozhodnutiu o vysporiadaní spoluvlastníctva. 17.1. Žalobu na určenie vlastníctva stavby garáže podala len žalobkyňa resp. jej právni predchodcovia. Aktívnu legitimáciu žalobkýň 1/ a 2/ mal okresný súd preukázanú dedičským rozhodnutím sp. zn. z 11. 03. 2020 po poručiteľovi C. P.. Pasívnu legitimáciu žalovaných 1/ a 2/ mal preukázanú tým, že sporná garáž je postavená na parcele v podielovom spoluvlastníctve žalovaných. Vzhľadom na to, že žalovaný v 1/ rade sa nedomáhal vlastníctva určovacou žalobou, okresný súd sa s jeho obranou vysporiadal tým, že v súvislosti s návrhom na prejednanie novoobjaveného dedičstva vo veci ani v konaní o zápis do katastra nehnuteľností na Okresnom úrade Rimavská Sobora pod Z 595/2019 nevedel predložiť dôkazy svedčiace o nesporom vlastníctve svojho otca. 17.2. Odvolací súd dodáva, že v súvislosti so sporom o určenie vlastníctva k stavbe garáže mal žalovaný v 1/ rade vedomosť o tom, že odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí poukázal nato, že pokiaľ je vlastníctvo garáže sporné, nie je možné bez ďalšieho prikázať do výlučného vlastníctva žalovaným novovytvorený pozemok na ktorom sporná stavba stojí. V odvolaní síce správne uvádzali, že otázka určenia vlastníctva stavby garáže sa stala rozhodujúcou k určeniu toho, či zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k pozemku, na ktorom stavba stojí, dôjde jeho reálnym rozdelením, alebo prikázaním v celosti do vlastníctva niektorej zo strán sporu, ale pokiaľ žalovaný v rade 1/ tvrdil, že sporná garáž by mala patriť do novoobjaveného dedičstva po jeho otcovi N.ovi P., bolo jeho povinnosťou podať určovaciu žalobu, v ktorej mal označiť všetkých dedičov. Keďže v posudzovanej veci nepredložil svoj protinávrh na určenie stavby do dedičstva po svojom právnom predchodcovi, ale navrhol iba zamietnutie žaloby, ktorú podala jeho procesná protistrana, v odvolaní nemôže namietať, že súd nekonal so všetkými dedičmi poručiteľa N.a P.. Okresný súd sa s pasívnou legitimáciou žalovaných vyrovnal v súlade s predmetom konania a skutkovými zisteniami. 18. Žalovaní spochybňovali hodnotenie dôkazov a skutkové závery. K tomu odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaní spochybnili písomné čestné prehlásenia, okresný súd vypočul uvedené osoby ako svedkov žaloby a s týmito dôkazmi sa náležite vysporiadal. Nebolo sporné, že išlo o staršie osoby, ktoré

sa vyjadrovali okolnostiam, týkajúcim sa času výstavby garáže a jej užívania pôvodným žalobcom C. P.om, ktorý preukázal, že kupoval zo svojho materiál na výstavbu garáže. Napokon žalovanému v 1/ rade nič nebránilo označiť a predvolať takých svedkov, ktorý by potvrdzovali verziu vlastníctva garáže., resp. usporiadať vlastníctvo spornej garáže skôr, ako žalobkyňa. 19. Žalovaný v rade 1/ na podporu svojich tvrdení k hodnoteniu dôkazu Zoznam stavieb č. j. 396/1973 zo dňa 14. 03. 1973, nepredložil rozhodnutie o uvedení stavby garáže do trvalého užívania a preto samotný evidenčný zoznam nepovažoval okresný súd vzhľadom na ostatné zistenia za rozhodujúci dôkaz. Žalovaný 1/ dostatočne skutkovo nepodporil ani svoje tvrdenia v otázke, že sporná garáž sa užívala ako funkčné príslušenstvo obytného domu, ktoré nehnuteľnosti spoločne užívali právni predchodcovia žalobkyne a žalovaného v rade 1/, rodičia žalobkyne so žalobkyňou a rodičia žalovaného v rade 1/. Žalovaný nevysvetlil, ako mohol byť jeho právny predchodca vlastníkom garáže, ale nie vlastníkom stavby rodinného domu, s ktorým tvorí garáž funkčný celok na spoločnom pozemku, na ktorých boli obe stavby postavené. Oznámenie Mesta Tisovec č. 113/2019 z 14. 02. 2019 bolo vydané po začatí súdneho konania a pokiaľ odkazuje na Zoznamom stavieb č. j. 396/1973, s týmto dôkazom sa súd vysporiadal. 20. Podľa nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. 21. V konaní o určenie vlastníctva stavby garáže, ako stavby, ktorá nie je zapísaná na liste vlastníctva nešlo na strane žalovaného 1/ o nútené procesné spoločenstvo, pretože chýbal predmet dedičstva. Takáto vec nemohla byť ani dedičsky prejednaná, čomu nasvedčuje výsledok konania vo veci sp. zn. , ktoré konanie bolo zastavené. Nútené spoločenstvo na strane dedičov vylučuje aj skutočnosť, že u žalovaného, ani jeho spoludediča, nemohlo dôjsť prípadným zamietnutím žaloby o určenie vlastníctva garáže k žiadnej zmene. Nútené spoločenstvo o určenie vlastníctva k stavbe vzniklo iba na strane dedičov po C. P. v konaní o žalobe, ktorú podal o určenie vlastníctva garáže a trvalo do smrti žalobkyne v rade 1/ G. P.ovej. 22. Pokiaľ žalovaní spochybňovali ako sa súd vysporiadal s procesným postavením žalovanej v rade 2/, odvolací súd uvádza, že v konaní ani v rozhodnutia nebolo sporné a pochybné, že proti žalovanej v rade 2/ smeruje rozsudok v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. 23. Okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil a žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní skutkové zistenia a právne posúdenie nespochybnil, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie z tých istých dôvodov potvrdil. 24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ). V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa a žalovaní sú povinní v zmysle , zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania.

25. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).