Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Er/223/2010

Potvrdené rozhodnutím 16CoE/6/2022
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. advokátskou kanceláriou Advocate s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: O. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C. N. XX, o vymoženie sumy 316 € s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom 821 08 Bratislava, Záhradnícka 60, pod spis. zn. EX 1977/10, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 28Er/223/2010-43 zo dňa 09. 11. 2021, takto rozhodol: Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e ."

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpený Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25 proti povinnému O. B., D.. XX.XX.XXXX, N. C. N. XX, XXX XX C. N., občan SR, vedenej pod spisovou značkou EX 1977/10 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 316 € s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť trovy exekúcie v sume 39,83 Eur súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60 v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen poverením č. k. -9 zo dňa 27.04.2010 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie voči povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 316 € s príslušenstvom a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave pod sp. zn. SR 19581/09 zo dňa 20.11.2009. Exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 09.03.2010.

2. Dňa 02.02.2016 súdny exekútor doručil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 s poukazom na § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré bolo exekútorovi doručené dňa 21.01.2016. V doplnení oprávnený uviedol, že exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom odkazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Tieto skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa Z uvedeného dôvodu oprávnený navrhol, aby exekučný súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.

3. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

4. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

5. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

6. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na a) neprijateľné zmluvné podmienky, b) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo c) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

8. Súd preskúmal predložený exekučný titul, z ktorého zistil, že rozhodcovským súdom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu 316 € so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 316 € od 19.05.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 316 € od 22.09.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 127,16 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený a povinný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 09.01.2009, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Oprávnený vyplnil dňa 17.09.2009 zmenku v zmysle Dohody o vyplnení zmenky a táto bola predložená povinnému na zaplatenie dňa 22.09.2009. Rozhodcovský súd mal za to, že predložená zmenka má povahu zmenky zabezpečovacej, pričom hlavným záväzkom je zmluva o úvere. Rozhodcovský súd mal za to, že po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania a na základe dokazovania vykonaného z listinných dôkazov považoval rozhodcovský súd návrh žalobcu za dôvodný. Rozhodcovský súd ma za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky.

9. Preskúmaním exekučného titulu mal súd preukázané, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval a priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj oprávnený, ktorý dňa 21.01.2016 doručil exekútorovi Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučný súd je preto v danej situácii povinný skúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a v prípade kladného zistenia, je exekučný súd povinný posúdiť vecnú správnosť exekučného titulu konkrétne či bolo v rozhodcovskom konaní prihliadnuté na a) neprijateľné zmluvné podmienky, b) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, c) rozpor s dobrými mravmi.

10. Z listín predložených oprávneným súd zistil, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 09.01.2009 zmluvu o úvere. V zmysle tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 200,- € a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu navýšenú o príslušný poplatok vo výške 104,- €, t. j. celkovo zaplatí čiastku 304,- € v 4 mesačných splátkach po 76,- € počnúc dňom 14.02.2009 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru s tým, že dlžník prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Pokiaľ ide o postavenie veriteľa ako dodávateľa, o uvedenej skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti, a to jednak s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa uvedený v Obchodnom registri, ktorým je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne. Pokiaľ ide o postavenie povinného ako dlžníka, tento mal preukázateľne postavenie spotrebiteľa. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že povinný v úverovej zmluve prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na účel zamestnania, nakoľko v predmetnej zmluve mohol povinný označiť len účel „zamestnanie, povolanie, podnikanie resp. iný účel“, pričom takto označený účel nebol ničím preukázaný. Vzhľadom na uvedené

exekučný súd posúdil vzťah medzi oprávneným a povinným ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko na právny vzťah založený medzi účastníkmi konania zmluvou o úvere je nutné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a o spotrebiteľských zmluvách, a to aj napriek tomu, že úverová zmluva bola uzavretá podľa ustanovení . Na základe uvedeného súd uzavrel, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 03.11.2008 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Súd mal teda preukázané, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

11. Podľa (ďalej len „“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia zmluvy, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

13. Podľa § 4 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia zmluvy veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

14. „Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ“ (Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 93/2015, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 8/2015 (ďalej len „Stanovisko NS SR“).

15. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nutné uzavrieť, rozhodcovský súd vec nesprávne právne posúdil, keď mal za to, že zmluva o úvere zo dňa 09.01.2009 nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa resp. , ani spotrebiteľskou zmluvou v zmysle . Zákon o spotrebiteľských úveroch predstavuje osobitnú právnu úpravu (lex specialis) vo vzťahu k (zmenkový zákon). Zmenku, ktorá bola vystavená v zjavnom rozpore s ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch, nemožno hodnotiť inak, ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle , nakoľko sa jedná o úkon, ktorý svojím obsahom a účelom odporuje zákonu. V zjavnom rozpore s ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch bola vyplnená zmenková suma, keď príslušenstvo presahovalo povolených 30 % sumy istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenková suma pozostávala aj z nezaplateného poplatku za poskytnutie úveru, ktorý bol vo výške 52 % sumy úverovej istiny. Zároveň si oprávnený uplatnil zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne

16. Z predloženej fotokópie zmenky, ktorú oprávnený priložil k návrhu na vykonanie exekúcie a na základe ktorej bol priznaný nárok v exekučnom titule, súd zistil, že bola vystavená povinným dňa 09.01.2009, t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere (kauzálneho vzťahu), pričom číslo zmluvy o úvere je uvedené aj priamo na zmenke a táto bola následne vyplnená oprávneným v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 407,96 € s dátumom začiatku úročenia od 19.05.2009 zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne. Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že súvislosť vystavenej zmenky so zmluvou o úvere bola rozhodcovskému súdu známa a túto súvislosť ako takú vzal do úvahy a nespochybnil ju. Ako už bolo uvedené, rozhodcovský súd nesprávne neposúdil právny vzťah medzi účastníkmi ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Exekučný súd mal preukázané, že predmetná zmenka bola vystavená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nárok z takto vyplnenej zmenky v žiadnom prípade jej majiteľovi nemožno priznať.

17. Exekučný súd teda zistil, že v prejednávanej exekučnej veci sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, pričom vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, avšak v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprípustnosť použitia zmenky.

18. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) <http://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20090101.html> musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

21. Podľa Stanoviska NS SR, ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

22. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci ide medzi účastníkmi exekučného konania o právny vzťah, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, venoval exekučný súd pozornosť skúmaniu, či zmluva o úvere zo dňa 09.01.2009 neobsahuje neprijateľné podmienky a či na tieto podmienky bolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní vo vzťahu k priznanému peňažnému plneniu. Zo zmluvy o úvere zo dňa 09.01.2009 súd zistil, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré majú vo vzťahu k nej povahu všeobecných obchodných podmienok, obsahujú v bode 17. zmluvné dojednanie nasledovného znenia: „Dohoda o vyplnení zmeniek: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek (ďalej aj ako „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako „remitent“) vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek viazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň , kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že Remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená, a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“

23. Z odôvodnenia exekučného titulu, ako aj z čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru mal exekučný súd preukázané, že zmenka, na základe ktorej bol oprávnenému priznaný nárok v rozhodcovskom konaní, bola vystavená ako neúplná (blankozmenka), pričom pri vystavení v nej nebola uvedená zmenková suma. Nevyhnutným predpokladom platného vystavenia takejto zmenky a možnosti priznania nároku z takejto zmenky je platné uzavretie dohody o vyplňovacom práve, nakoľko listina, v ktorej nie je uvedená zmenková suma, inak nie je platná ako vlastná zmenka (čl. I ). Exekučný súd teda skúmal (rovnako ako to mal skúmať aj rozhodcovský súd), či bola Dohoda o vyplnení zmeniek v zmluve o úvere uzavretá platne, konkrétne či sa v prípade tejto dohody nejedná o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.

24. V prvom rade je zrejmé, že dohoda o vyplnení zmeniek nie je v zmluve o úvere zmluvným dojednaním týkajúcim sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a teda z tohto hľadiska nie je z posúdenia v zmysle vyňaté. Zároveň z obsahu Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nevyplýva, že v nich obsiahnutá dohoda o vyplnení zmeniek je zmluvným dojednaním, ktoré bolo dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy o úvere individuálne, a teda že by povinný, ktorý má postavenie spotrebiteľa a ochranu tomu prislúchajúcu, mal možnosť zmluvu o úvere uzavrieť bez tejto dohody, pretože táto bola začlenená medzi ostatné ustanovenia vopred pripravených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

25. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pričom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ . Ďalej z bodu 04. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem a viac dní, tak je povinný zaplatiť omeškanú splátku spolu so zmluvnou pokutou 10- € za každý jeden prípad omeškania. Ďalej z uvedeného ustanovenia vyplýva, že dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe idúcich splátok, v oboch prípadoch so zmluvnou pokutou 20,- € s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Povinný sa zároveň zaväzuje uhradiť oprávnenému za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 2,- €. Ďalej z bodu 06. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu 312,-€, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka.

26. Exekučný súd zistil, že dôsledkom uzavretia Dohody o vyplnení zmeniek dodávateľ získal možnosť zahrnúť do zmenkovej sumy, ktorá bude ďalej voči dlžníkovi - spotrebiteľovi znamenať abstraktný zmenkový záväzok, pohľadávky z poplatku za poskytnutie úveru, uvedeného v zmluve, ďalších poplatkov za upomienky a zo zmluvných pokút. Zmluvné strany sa dohodli, že vyplnená zmenka bude predstavovať voči dlžníkovi - spotrebiteľovi samostatný zmenkový nárok. Už táto skutočnosť s ohľadom na nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov predstavuje podstatné oslabenie pozície dlžníka

- spotrebiteľa voči veriteľovi. V zmysle Dohody o vyplnení zmeniek má veriteľ zo zmluvy o úvere ako remitent právo vyplniť do zmenky zmenkovú sumu pozostávajúcu zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi. Je teda bez rozumnej pochybnosti, že v zmysle uvedeného veriteľ môže do zmenkovej sumy zahrnúť aj svoje nároky z poplatkov a zmluvných sankcií obsiahnutých v predmetnej spotrebiteľskej zmluve.

27. Dohoda o vyplnení zmeniek nebola s dlžníkom - spotrebiteľom individuálne dojednaná, ale je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dôsledkom jej uzavretia získal dodávateľ možnosť uplatniť pred rozhodcovským súdom nárok zo zmenky, do ktorej mohol sám vyplniť zmenkovú sumu tak, že táto bude pozostávať aj z nezaplateného poplatku za poskytnutie úveru (ktorý v danom prípade predstavoval 52 % úverovej istiny) a ďalej bude pozostávať z hrubo nevyvážených ustanovení zmluvy o úvere, ktoré sú samy osebe spôsobilé naplniť definíciu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

28. Exekučný súd mal teda preukázané, že dohoda o vyplnení zmeniek napĺňa hypotézu generálnej klauzuly obsiahnutej v po jej posúdení vo vzťahu k ostatným dojednaniam predmetnej zmluvy o úvere. Je potrebné zdôrazniť, že identifikovať existenciu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bolo nutné už podľa okolností existujúcich v dobe uzatvorenia zmluvy o úvere. Neprijateľnosť Dohody o vyplnení zmeniek bola daná vzhľadom na obsah zmluvy o úvere už v čase uzavretia zmluvy. Preto niet pochybnosti o tom, že dohoda o vyplnení zmeniek spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

29. Z uvedeného vyplýva, že predmetná dohoda o vyplnení zmeniek je ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve v zmysle absolútne neplatná. Absencia dohody o vyplňovacom práve spôsobuje neplatnosť neúplne vyplnenej zmenky. Rozhodcovský súd preto jednoznačne pochybil, keď na základe takejto zmenky priznal oprávnenému plnenie z dôvodu, že neprihliadol na neprijateľné podmienky v zmluve o úvere.

30. Podľa Stanoviska NS SR, aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

31. Exekučný súd odkazujúc na argumentáciu v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto rozhodnutia dospel k záveru, že zmenka, na základe ktorej rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenie, je z viacerých dôvodov neplatná. Napriek tomu súd preskúmal aj to, či rozhodcovský súd prihliadol na korektív dobrých mravov vo vzťahu k jednotlivým zápisom na zmenke.

32. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Avšak aj napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z ustanovenia , najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. V oblasti súkromného práva platí obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom je jednak modifikovaná zmluvná sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní, jednak predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo všeobecnosti. Preto aj pri úrokovej doložke na zmenke s ohľadom na zmysel a význam inštitútu zmenkového úroku jeho výška nemôže byť bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a účelom predmetného inštitútu v systéme platného práva.

33. Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. V zmysel judikatúry Najvyššieho súd ČR „dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“

34. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Súd preto zameral svoju pozornosť na výšku zmenkového úroku. Z bankovej úrokovej štatistiky, vedenej Národnou bankou Slovenska a dostupnej na jej webovom sídle, vyplýva, že v čase vystavenia predmetnej zmenky bola priemerná úroková miera novoposkytnutých úverov v závislosti od začiatočnej doby fixácie pri spotrebiteľských úveroch v rozmedzí 7,96 - 15,27 % ročne a pri ostatných úveroch pre domácnosti v rozmedzí 4,78 - 7,86 % ročne. Predmetný zmenkový úrok tieto sadzby mnohonásobne prevyšuje.

35. V danom kontexte je nepochybné, že úroková doložka na zmenke ako právny úkon, ktorým vznikol záväzok dlžníka (navyše spotrebiteľa) platiť majiteľovi zmenky odplatu zo zmenkovej sumy vo výške 91,25 % ročne, t.j. úrok, ktorý za obdobie jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy, je v rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Úrokovú doložku na zmenke je preto ako priečiacu sa dobrým mravom nutné považovať v zmysle za neplatnú. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke (odhliadnuc od ostatných okolností, spôsobujúcich neplatnosť zmenky ako takej) mal rozhodcovský súd prihliadať ex offo, aj bez návrhu.

36. Za rozporné s dobrými mravmi je tiež potrebné hodnotiť vyplnenie samotnej zmenkovej sumy, ktorej súčasťou je aj nezaplatený poplatok za poskytnutie úveru a jednak jeho samotná výška (52 % úverovej istiny pri splatnosti 4 mesiacov) je tiež bez pochybností v rozpore s morálkou a dobrými mravmi. Z

odôvodnenia exekučného titulu nevyplýva akú celkovú finančnú čiastku na základe uzavretej zmluvy o úvere povinný zaplatil oprávnenému pred podaním návrhu na začatie rozhodcovského konania a túto skutočnosť neozrejmil ani oprávnený (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku), výšku zmenkovej sumy doplnenej do predmetnej zmenky preto nemožno preskúmať a túto skutočnosť je potrebné pričítať k ťarche oprávneného.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd uzavrel, že v prejednávanej exekučnej veci sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na neprípustnosť použitia zmenky, ani na rozpor s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov súd exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

38. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

39. Podľa ustanovenia § 203 ods.1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

40. Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času vypočítaných podľa §-ov 14, 15, 22, 23 MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“).

41. Súd pri vyčísľovaní odmeny vychádzal z č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v účinnosti od 01.05.2008, konkrétne podľa .

42. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie exekútora v sume 39,83 Eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy v minimálnej sume 39,83 Eur a to a) odmena súdneho exekútora podľa v minimálnej sume 33, Eur, DPH vo výške 20 % z odmeny a hotových výdavkov exekútora (zo sumy 33, Eur, t. j. 6,64 Eur), nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, pričom súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal z písomného podania súdneho exekútora.

43. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa ustanovením § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, uložil oprávnenému, aby nahradil exekútorovi trovy exekúcie, pretože súd mal za to, že oprávnený spôsobil príčinnú súvislosť medzi zavinením a zastavením exekúcie, teda zastavenie exekúcie procesne zavinil, keďže podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia odvolanie j e prípustné.

Odvolanie možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie n i e j e prípustné.