Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-6-2022.pdf
PDF · 91.37 KB
Case nature
Subarea
16CoE/6/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. advokátskou kanceláriou Advocate s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: O. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C. N. XX, o vymoženie sumy 316 € s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom 821 08 Bratislava, Záhradnícka 60, pod spis. zn. EX 1977/10, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 28Er/223/2010-43 zo dňa 09. 11. 2021, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“ alebo „okresný súd“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „Exekučný poriadok“) a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 € v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia (výrok II).
2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 09. 03. 2010 a je vedená na podklade Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 19581/09 zo dňa 20. 11. 2009. Konštatoval, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 09. 01. 2009. V zmysle tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 200 € a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu navýšenú o príslušný poplatok vo výške 104 €, t. j. celkovo zaplatí čiastku 304 € v 4 mesačných splátkach po 76 € počnúc dňom 14. 02. 2009 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru s tým, že dlžník prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. S prihliadnutím na povahu a označenie účastníkov a vopred pripravovaný obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi mal okresný súd za to, že išlo o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a podľa ustanovení zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia zmluvy.
3. Okresný súd v napadnutom uznesení ďalej uviedol, že dňa 02. 02. 2016 mu súdny exekútor doručil podanie oprávneného, ktorým doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Preskúmaním exekučného titulu mal súd preukázané, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval a priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj oprávnený. Z predloženej fotokópie zmenky, ktorú oprávnený priložil k návrhu na vykonanie exekúcie a na základe ktorej bol priznaný nárok v exekučnom titule, súd zistil, že bola vystavená povinným dňa 09. 01. 2009, t. j. v deň uzavretia zmluvy o úvere (kauzálneho
vzťahu), pričom číslo zmluvy o úvere je uvedené aj priamo na zmenke a táto bola následne vyplnená oprávneným v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 407,96 € s dátumom začiatku úročenia od 19. 05. 2009 zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne. Zmenková suma tak bola vyplnená v zjavnom rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, keď príslušenstvo presahovalo povolených 30 % sumy istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zároveň dohoda o vyplnení zmeniek nebola s dlžníkom - spotrebiteľom dojednaná individuálne, ale je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z ktorých nevyplýva, že dlžník mal možnosť zmluvu o úvere uzavrieť aj bez tejto dohody. Neprijateľnosť Dohody o vyplnení zmeniek bola daná vzhľadom na obsah zmluvy o úvere už v čase uzavretia zmluvy. Z uvedeného mal okresný súd za to, že predmetná dohoda o vyplnení zmeniek je ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná.
4. Okresný súd tiež poukázal na porušenie korektívu dobrých mravov pri uvedení úrokovej miery v zmenke so sadzbou 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Uviedol, že úrok, ktorý za obdobie jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy, je v rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Úrokovú doložku na zmenke ako priečiacu sa dobrým mravom preto považoval rovnako v zmysle ust. § 39 OZ za neplatnú. Z týchto dôvodov súd exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
5. Okresný súd na právne posúdenie veci aplikoval najmä ust. § 57 ods. 1 písm. m) zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 39, § 53 ods. 1 a ods. 5 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. O trovách exekúcie okresný súd rozhodol podľa ust. § 203 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v spojení s príslušnými ust. vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
6. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Oprávnený v ňom výslovne odmietal posudzovanie povinnej ako spotrebiteľa, nakoľko v zmysle zmluvy o úvere č. 6115981 zo dňa 09. 01. 2009 bol povinnej poskytnutý úver na účel zamestnania. Povinná v zmluve osobitne uviedla a podpísala vyhlásenie, že poskytnuté peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinná poskytnuté peňažné prostriedky použila. Je potrebné akceptovať dobrú vôľu oprávneného, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval, a v súvislosti s tým oprávnený poukázal aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené, najmä na účelovosť úveru tak podľa oprávneného nemožno na posúdenie zmluvy o úvere aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka. Oprávnený preto zastáva názor, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil. V odvolaní navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Oprávnený si zároveň uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) následne včas podané odvolanie oprávneného prejednal, rozhodnutie okresného súdu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP preskúmal a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správne.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
11. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
12. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1) neprijateľné zmluvné podmienky, 2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
14. Podľa § 25 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.
15. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere) v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
16. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).
17. Odvolací súd preskúmal výlučne iba podstatné odvolacie námietky oprávneného a dospel k záveru, že tieto neboli dôvodné. Podľa odvolacieho súdu je právny vzťah medzi oprávneným a povinnou vzťahom spotrebiteľským v zmysle § 52 a nasl. OZ a podľa dátumu uzavretia úverovej zmluvy sa naň vzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy platí, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú dodávateľ so spotrebiteľom uzatvára. Z obsahu a formy predloženej zmluvy o úvere je zrejmé, že táto má zjavne adhézny charakter. Bola uzatvorená na vopred predtlačenom formulári, ktorého súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky s tým, že povinný nemohol jej obsah a znenie v zásade nijakým spôsobom meniť alebo ovplyvniť. Navyše zo súdnej praxe je zrejmé aj to, že oprávnený túto zmluvu pri svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane. Dodávateľom vopred naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na účel „zamestnania“ odvolací súd považoval za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia na predformulovanom tlačive vylúčiť tento záväzkovoprávny vzťah spod pôsobnosti predpisov a ochranu spotrebiteľa.
18. Povinný je v Zmluve o úvere označený menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, teda identifikačnými údajmi fyzickej osoby nepodnikateľa. Povinný nie je označený údajmi, ktoré by ho identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 Obchodného zákonníka. Z obsahu spisu a z oprávneným predložených listín nevyplýva jednoznačne
ani záver o tom, že povinný uzavrel úverovú zmluvu za účelom získania peňažných prostriedkov na výkon svojho zamestnania. Zaškrtnuté políčko „zamestnanie“ v zmluve spoľahlivo nevylučuje, že by mohlo ísť o špekulatívny zámer dodávateľa vylúčiť tento zmluvný vzťah z pod predpisov chrániacich postavenie spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany. V zmluve nie je bližšie špecifikované napr. o aký druh zamestnania ide, prípadne za akým účelom sa má úver čerpať na tento druh zamestnania a pod., aby sa účel zmluvy mohol považovať za jednoznačne vymienený. Ďalej z formulácie zmluvy a jej všeobecných obchodných podmienok nebol povinný nijak uzrozumený o právnych následkoch zo zmluvného vzťahu, v ktorom by z dôvodu čerpania na účely zamestnania nevystupoval ako spotrebiteľ. Nejasnosti v zmluvách, pre ktoré je postavenie spotrebiteľa ohrozené je vždy potrebné vykladať v prospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že povinný nemá v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa.
19. Podľa právnej úpravy prijatej zákonom č. 438/2015 Z. z., ktorá je platná a účinná od 23. decembra 2015 a obsiahnutá v prechodnom ustanovení § 243f ods.1 Exekučného poriadku, sú exekučné súdy v spotrebiteľských veciach povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky na to, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými a rozhodcovskými súdmi poskytnutá primeraná ochrana, aká spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Zákonodarca jednoznačne upravil povinnosť exekučnému súdu zastaviť exekúciu napriek existencii právoplatného exekučného titulu, ak zistí, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, pričom nebol preukázaný opak. Ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku predstavuje jednoznačnú právnu domnienku, že v prípadoch uplatňovania nárokov zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je daný dôvod na zastavenie exekúcie, ak nie je preukázaný opak, pričom platí, že dôkazné bremeno na preukázanie opaku má oprávnený.
20. Vydaním rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 19581/09 zo dňa 20. 11. 2009, boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, keď rozhodcovský súd neposúdil právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský a neposkytol povinnému náležitú ochranu, a priznal oprávnenému právo na peňažné plnenie voči povinnému na základe zmenky. Rozhodcovským rozsudkom bolo oprávnenému priznané plnenie na podklade blankozmenky vystavenej povinnou dňa 09. 01. 2009, ktorá zabezpečovala plnenie povinného ako spotrebiteľa zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX - tiež zo dňa 09. 01. 2009, na základe ktorej oprávnený povinnému poskytol úver vo výške 200 €. Predmetná blankozmenka, oprávneným vyplnená na sumu 407,96 € s dátumom začiatku úročenia od 19. 05. 2009, bola vystavená v čase, keď si veriteľ mohol voči dlžníkovi uplatniť nárok zo zabezpečovacej zmenky len v tom prípade, ak zmenková suma v čase vyplnenia činila maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, teda v danom prípade maximálne 60 €. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že rozhodcovský súd neprihliadol na obmedzenie použitia zmenky na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, vyplývajúce z § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. Uvedené skutočnosti samé o sebe zakladajú dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) bod 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017.
21. V exekučnej veci bolo preukázané, že vymáhaný nárok v exekučnom konaní vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Oprávnený tak doplnením návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku svoje dôkazné bremeno za účelom vyvrátenia právnej domnienky v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku neuniesol. V prípade už začatej exekúcie sú preto splnené zákonné podmienky na jej zastavenie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
22. Odvolací súd na základe uvedených právnych záverov napadnuté uznesenie okresného súdu postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy , ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).