Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/46/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci osoby povinnej platiť výživné: N. X., narodený XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, O., zastúpený advokátkou: Mgr. Klaudia Szekeres, so sídlom Široká 569, Tešedíkovo a osoby oprávnenej prijímať výživné: I. X., narodený X.XX.XXXX, bytom B. XXX, W., zastúpený zvolenou zástupkyňou: S. X., bytom B. XXX, W., o návrhu osoby povinnej platiť výživné o zrušenie výživného, o odvolaní osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -205 zo dňa 22.3.2021 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. -235 zo dňa 20.5.2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zrušenie vyživovacej povinnosti od 17.2.2020 naďalej a v časti náhrady trov konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie označenými v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. počnúc dňom 1.3.2021 znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči plnoletému dieťaťu zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 50 Eur mesačne, ktoré výživné je navrhovateľ povinný uhrádzať do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám plnoletého dieťaťa, výrokom II. zmenil uznesenie Okresného súdu Galanta, číslo konania - 01 zo dňa 08.11.2018 v časti bežného výživného, výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, výrokom V. návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti otca voči plnoletému dieťaťu vo zvyšku zamietol.

2. Rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom označenými v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , Zákona o rodine, .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že vyživovacia povinnosť voči osobe oprávnenej prijímať výživné (ďalej len „oprávnený“) bola naposledy určená uznesením Okresného súdu Galanta, č. k. -101 zo dňa 8.11.2018, ktorým súd prvej inštancie schválil zmier, v ktorom sa navrhovateľ zaviazal uhrádzať výživné k rukám oprávneného vo výške 100 Eur mesačne. Oprávnený je poberateľom invalidného dôchodku, v roku 2020 v sume 182,20 Eur, v roku 2021 v sume 187 Eur mesačne. Za invalidného bol uznaný spätne k júlu 2016. Za rok 2016 mu bola vyplatená z titulu invalidného dôchodku suma 920,64 Eur a vianočný príspevok 100 Eur, v roku 2017 suma 2.022 Eur a vianočný príspevok 100 Eur, v roku 2018 suma 2.071,23 Eur a vianočný príspevok 100 Eur, v roku 2019 suma 2.125,35 Eur a vianočný príspevok 200 Eur a v roku 2020 suma 2.487,96 Eur. Študoval na Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Galante, v študijnom odbore „obchod a podnikanie“, kde ukončil 3. ročník v školskom roku 2014/2015, 4. ročník neukončil, nakoľko nebol pripustený k maturitnej skúške. Jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie je teda základné. Žije v spoločnej domácnosti s matkou

a starým otcom. V spoločnej domácnosti žila aj stará matka oprávneného, ktorá v priebehu konania dňa 28.9.2020, zomrela. Stará matka poberala starobný dôchodok v sume 162,80 Eur mesačne. Starý otec je poberateľom starobného dôchodku v roku 2020 v sume 240,70 Eur, v roku 2021 v sume 250,10 Eur. Sú u neho vykonávané zrážky exekútorom v sume 23,50 Eur. Matka oprávneného je poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie od júla 2019 v sume 572,36 Eur, od júla 2020 v sume 634,06 Eur mesačne. V septembri 2020 vo výške 951,09 Eur a od októbra 2020 vo výške 476,74 Eur. Matka oprávneného poberala prídavky na dieťa od 1.1.2020 do 31.5.2020 v sume 24,95 Eur. Oprávnený nevlastní žiaden významný majetok. V oddelenej časti domu žije brat matky oprávneného a jej strýko, rovnako v domácnosti oprávneného býva striedavo brat oprávneného. Pri výpočte výdavkov na bývanie bral súd prvej inštancie do úvahy počet šiestich osôb, keďže tieto sú uhrádzané pre všetky tieto osoby. Mesačné výdavky na bývanie sú: elektrina 191 Eur, internet 22,28 Eur, DIGI 19 Eur, TV 15,90 Eur, drevo 500 Eur/sezóna - 41,67 Eur mesačne, voda 59,38 Eur, spolu 349,23 Eur/6 osôb, 1 osoba 58,21 Eur. Výdavky oprávneného: mobil 63,98 Eur - súd prvej inštancie považoval za primeraný výdavok sumu 20 Eur, strava 83,33 Eur (z 250 Eur/3 osoby), hygiena 10 Eur (30 Eur/3 osoby), taxi služba 6 Eur - súd prvej inštancie považoval za primeranú sumu 20 Eur mesačne a na ošatenie 30 Eur mesačne, výdavky na lieky oprávnený deklaroval vo výške 80 Eur mesačne. Z bločkov na č. l. 153 však súd prvej inštancie vyhodnotil, že oprávnený po odpočítaní voľno predajných položiek uhradil lieky v hodnote 45,68 Eur, t. j. spolu 267,22 Eur. Osoba povinná platiť výživné (ďalej len „povinný“) v čase konania až do decembra 2020 žila spolu s družkou v obecnom byte vo Vozokanoch. Od uvedeného času žije povinný sám. Je zamestnancom spoločnosti Partner in Pet Food SK s.r.o. s čistým mesačným príjmom v období 2/2020 - 2/2021 v sume 1.011,23 Eur. Družka povinného je zamestnanom spoločnosti COOP Jednota Galanta s čistým mesačným príjmom v období 3/2019 - 2/2020 v sume 656,53 Eur. Nevlastnia žiadny nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Výdavky povinného: bývanie 268,86 Eur, telefón 24,50 Eur, splátka spotrebiteľského úveru 179,71 Eur, telefón a internet družky 50,60 Eur, t. j. spolu 523,67 Eur. V čase vyhlásenia rozsudku sú výdavky povinného v sume 473,07 Eur, čo predstavuje sumu 538,16 Eur, ako sumu rozdielu medzi príjmami a výdavkami povinného.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že považoval za nesporné, že jediným príjmom oprávneného je jeho čiastočný invalidný dôchodok, v súčasnosti v sume 187 Eur mesačne, pričom v zmysle záverov odborného posudku o invalidite má pracovnú schopnosť v rozsahu 45%. Súd prvej inštancie nemal pochybnosti o tom, že pri stavoch, ktoré neboli u oprávneného spochybnené, t. j. odpadávanie, točenie hlavy, panika z ľudí a zmeny priestoru a pod., je veľmi náročné nájsť vhodnú prácu. Rovnako je potrebné vziať do úvahy obdobie protipandemických opatrení, kedy majú problém získať, resp. udržať zamestnanie zdraví ľudia. Súd prvej inštancie hodnotil tiež vzťah účastníkov a mal za to, že povinný mal vyvinúť väčšiu snahu o reálnu pomoc oprávnenému vzhľadom na jeho diagnózy. Povinný neplatil riadne výživné, ktoré následne zaplatil až v exekučnom konaní tak, ako to vyplýva z obsahu pripojeného spisu a nezaujímal sa o zdravie oprávneného. Na základe uvedeného súd prvej inštancie považoval za nespravodlivé rozhodovať o zrušení, resp. znížení vyživovacej povinnosti odo dňa podania návrhu a rozhodoval o návrhu od stavu v čase vyhlásenia rozsudku. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výške výživného došlo na strane oprávneného k zmene pomerov, a to, že má príjem z titulu čiastočného invalidného dôchodku. V čase posledného rozhodovania bol však oprávnený dobrovoľne nezamestnaný a ani si nemienil vybaviť tento dôchodok. Teda v danom prípade nebolo preukázané, že by oprávnený nemohol pracovať. Jediným rozdielom oproti uvedenému stavu je suma čiastočného invalidného dôchodku, avšak táto sama o sebe nepokrýva všetky výdavky oprávneného vo výške 267 Eur. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nezrušil vyživovaciu povinnosť, ale znížil ju o 50 Eur. Pokiaľ povinný prispeje na výživu oprávneného sumou 50 Eur a matka s ohľadom na podstatne nižší príjem sumou 30 Eur, budú tak zabezpečené základné životné potreby oprávneného. Povinnému po odpočítaní všetkých pravidelných výdavkov zostane suma 538,16 Eur. Pritom v uvedenej sume je zahrnutá splátka spotrebiteľského úveru, ktorý záväzok nemá prednosť pred výživným. Po odpočítaní primeraného výdavku na stravu v sume 80 Eur, oblečenie 20 Eur a hygienu 10 Eur povinnému zostane suma 428,16 Eur. Súd prvej inštancie mal za to, že oprávnený je pohotový mladý muž, ktorý sa orientuje v športe, politike, učí sa angličtinu, používa čiastočne aj počítač a je v jeho záujme a schopnostiach, aby sa snažil nájsť si prácu, aj s pomocou rôznych podporných organizácií, pričom zárobkom z vlastnej činnosti, spolu s invalidným dôchodkom a výživným od rodičov by tak dosiahol životnú úroveň svojho otca. Na základe uvedeného počnúc dňom 1.3.2021 súd prvej inštancie znížil vyživovaciu povinnosť povinného voči oprávnenému zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 50 Eur mesačne, zároveň zmenil uznesenie Okresného súdu Galanta, č. k. -101 zo dňa 08.11.2018 v časti bežného výživného a návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti otca voči plnoletému

dieťaťu vo zvyšku zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením .

5. Proti rozsudku a dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie osoba povinná platiť výživné (ďalej aj „povinný“) z dôvodov podľa a . V odvolaniach uviedol, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti podal na základe správy od oprávneného cez messenger zo dňa 12.1.2020, z ktorej sa dozvedel, že oprávnený poberá invalidný dôchodok a v ktorej oprávnený výslovne uviedol, že už nemusí platiť výživné. Rozsudkom č. k. -66 zo dňa 11.1.2010 súd prvej inštancie určil výživné pre oprávneného v sume 200 Eur mesačne, avšak po vydaní rozsudku dňa 20.1.2010 povinný s matkou oprávneného uzatvorili dohodu, v zmysle ktorej mal platiť výživné v sume 130 Eur mesačne a podľa tejto dohody povinný aj riadne plnil. Podotkol, že z jeho strany nebola neochota platiť výživné, iba ho uhrádzal podľa uvedenej dohody a nie podľa určenia súdom. Namietal tiež proti názoru súdu prvej inštancie, že za zlé vzťahy s oprávneným môže čiastočne aj on, nakoľko do roku 2016 mal s oprávneným dobré vzťahy, avšak aktuálne je oprávnený ovplyvňovaný matkou a preferuje jej názory. Uviedol, že od roku 2016 sa snažil viackrát zmieriť s oprávneným, nakoľko však matka v tomto ohľade zohráva kľúčovú úlohu, všetky jeho snahy o znovu nadviazanie osobného kontaktu s oprávneným tak boli neúspešné. Mal za to, že vzhľadom na uvedené okolnosti, ako aj na vyjadrenie oprávneného pri jeho osobnom výsluchu zo dňa 9.2.2021 v mieste bydliska, sú dané dôvody na zrušenie vyživovacej povinnosti v zmysle ustanovenia Zákona o rodine. Podotkol pritom, že oprávnený sa vôbec nesnaží uplatniť sa na trhu práce. Taktiež namietal, že súd prvej inštancie bez bližšieho skúmania, či platí výživné alebo nie, svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že by bolo nespravodlivé rozhodovať o návrhu ku dňu podania návrhu, s čím povinný nesúhlasil. Dôvody odvolania uvedené v odvolaní proti pôvodnému rozsudku sa vzťahujú aj na dopĺňací rozsudok. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vyhovel jeho návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti ku dňu podania návrhu. V prípade, ak by odvolací súd vyživovaciu povinnosť nezrušil, žiadal, aby táto bola znížená počnúc od podania jeho návrhu.

6. Osoba oprávnená prijímať výživné (ďalej aj „oprávnený“) odvolanie nepodala, k odvolaniam osoby povinnej platiť výživné sa nevyjadrila.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej časti o zrušenie vyživovacej povinnosti od 17.2.2020 naďalej v medziach daných rozsahom odvolania ( ) a bez viazanosti dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie osoby povinnej platiť výživné je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej časti o zrušenie vyživovacej povinnosti od 17.2.2020 naďalej a v časti náhrady trov konania zrušiť ( ) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu osoby povinnej platiť výživné zrušiť jeho vyživovaciu povinnosť k osobe oprávnenej prijímať výživné s účinnosťou od 15.2.2020, naposledy určenú uznesením Okresného súdu Galanta č. k. -101 zo dňa 8.11.2018. Súd prvej inštancie rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom rozhodol dňom 1.3.2021 o znížení vyživovacej povinnosti osoby povinnej platiť výživné voči osobe oprávnenej prijímať výživné zo sumy 100 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne a vo zvyšku návrh zamietol. Vzhľadom na to, že osoba povinná platiť výživné nepodala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku v časti o zrušenie vyživovacej povinnosti od 15.2.2020 do 16.2.2020, v tejto časti rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom nadobudol právoplatnosť. S poukazom na vyššie uvedené bolo úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či boli splnené podmienky pre

zrušenie vyživovacej povinnosti osoby povinnej platiť výživné k osobe oprávnenej prijímať výživné, odkedy a v akom rozsahu.

9. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

14. Podľa rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

15. Pojem výživné znamená zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb medzi osobami, ktoré majú k sebe príbuzenský alebo iný rodinný vzťah. Pojmovými znakmi výživného je majetková hodnota, ktorá má vyhranený účel (úhrada osobných potrieb) a že jej základom a vlastným dôvodom existencie je určitý osobný, rodinný vzťah medzi oprávneným a povinným. Vyživovaciu povinnosť má osoba, ktorá má hradiť úhradu osobných potrieb. Korešponduje jej nárok na výživné, ktorý má osoba oprávnená. Výživné je právny inštitút, ktorý je vnútorne diferencovaný a to podľa povahy osobného pomeru medzi oprávneným a povinným. Spoločenské funkcie vykazujú rozdiely, pokiaľ ide o jednotlivé druhy výživného. Z toho hľadiska je spoločensky najvýznamnejšia vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Funkcia výživného je podmienená i mravnými názormi spoločnosti. Právna úprava inštitútu výživného sa snaží zaistiť, aby tam, kde dôjde k poruchám v rodinnoprávnych vzťahoch, bola riešená tak, aby ich pôsobenie bolo čo najmenej obmedzené. Pre úpravu výživného to konkrétne znamená, že zákon usiluje zaistiť i pre poruchové prípady plnenie výživného pravidelne, riadne a v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho funkcii v rodine. Nárok na výživné a vyživovacia povinnosť sú založené priamo v zákone. To znamená, že k vzniku vyživovacej povinnosti postačí, aby tu existovali podmienky, ktoré zákon stanoví, bez toho, aby k tomu museli pristúpiť akékoľvek ďalšie právne skutočnosti. Právne predpisy, ktoré upravujú výživné, majú kogentnú povahu, teda nemôžu byť menené dohodou medzi oprávneným a povinným. Z povahy výživného ako zákonného nároku vyplýva i to, že zákon záväzne upravuje i jeho rozsah. Vzhľadom k mnohotvárnosti konkrétnych prípadov sa pri jeho určovaní kladie dôraz na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Pri rozhodovaní o výživnom musí súd vychádzať zo zistení, ktoré určujú rozhodujúce podmienky pre stanovenie a výšku výživného v dobe rozhodovania. Pre rozsudok je rozhodný stav, ktorý tu je v dobe jeho vyhlásenia.

16. Plnenie vyživovacej povinnosti je (z pohľadu potreby autoritatívneho súdneho rozhodnutia) spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Riešenie na to nadväzujúcich majetkových otázok dotknuté subjekty vnímajú veľmi citlivo. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd,

kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sa preskúmavajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie.

17. Odvolací súd poznamenáva, že predmetom tohto konania bol návrh osoby povinnej platiť výživné na zrušenie vyživovacej povinnosti k osobe oprávnenej prijímať výživné (k plnoletému synovi), s ohľadom na tvrdenú skutočnosť, že od ostatnej úpravy výživného osoba oprávnená prijímať výživné nadobudla schopnosť sama sa živiť.

18. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného z výživného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa ako zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. V praxi môže byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, ďalej zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, odpadnutie zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť - nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť, uzavretie manželstva (oprávneným pri príspevku na výživu rozvedeného manžela), strata schopností, možností poskytovať výživné (tak ako vyživovacia povinnosť vzniká zo zákona, môže zo zákona aj zaniknúť; v prípade súdnej úpravy vyživovacej povinnosti sa však spravidla účastníci z dôvodu právnej istoty dožadujú vyslovenia zrušenia vyživovacej povinnosti).

19. Zo znenia ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného. Ustanovenie rešpektuje dispozičný princíp a princíp oficiality. Pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o vyživovacej povinnosti voči plnoletému sa vyžaduje aktivita (ide výlučne o návrhové konanie) zo strany dotknutých osôb. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Najneskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu. Nemožno rozhodnúť o zmene pomerov, ktorá má nastať v budúcnosti. Náležitosťou návrhu na zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti v takomto prípade je uvedenie údaja o tom, odkedy má byť zmena vykonaná. Podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, napriek deklaratórnym účinkom rozsudku, neoprávňuje povinného prestať s plnením výživného. Riadnym plnením až do právoplatnosti rozsudku sa vyhne prípadným trestnoprávnym alebo exekučným následkom v prípade, ak súd návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti nevyhovie.

20. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

21. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( , čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

22. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka konania) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenia sa totiž chápu aj z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa , ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a tieto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. ). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

23. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k takémuto spôsobu rozhodnutia. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, bez odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. Vo vzťahu k návrhu na zrušenie výživného pri posúdení schopnosti osoby oprávnenej prijímať výživné samej sa živiť súd prvej inštancie konštatoval, že nemal pochybnosti o tom, že pri stavoch osoby oprávnenej prijímať výživné je náročné nájsť si prácu a rovnako je potrebné vziať do úvahy obdobie protipandemických opatrení. Z obsahu prekúmavaných rozsudkov však nie je zrejmé, z akých dôkazov súd prvej inštancie pri týchto záverov o neschopnosti osoby oprávnenej prijímať výživné samej sa živiť vychádzal, prečo nehodnotil závery znaleckého posudku, resp. prečo nevychádzal zo záverov Odborného posudku o invalidite zo dňa 17.9.2019, z čoho vyvodil záver, že osoba oprávnená prijímať výživné nie je schopná nájsť si prácu, resp. súd prvej inštancie nezodpovedal podstatnú otázku, akú prácu si hľadala, kde si prácu hľadala, či si hľadala prácu aj prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, či je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, tiež súd prvej inštancie nevyhodnotil žiadnym spôsobom ukončenie štúdia osoby oprávnenej prijímať výživné. Rovnako zavinenie na zlých vzťahoch medzi účastníkmi súd prvej inštancie bez ďalšieho pričítal osobe povinnej platiť výživné,

dokonca bez právnej kvalifikácie považoval za nespravodlivé rozhodovať o zrušení výživného, resp. o znížení výživného od podania návrhu. Tiež súd prvej inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu o znížení výživného od 1.3.2021, nie od podania návrhu, neuviedol žiadne zákonné ustanovenie, podľa ktorého toto považoval za nespravodlivé, teda nielenže neodôvodnil toto skutkové zistenie a ani naň neaplikoval žiadnu právnu normu. Ďalej na jednej strane súd prvej inštancie konštatuje, že pre osobu oprávnenú prijímať výživné je náročné nájsť si prácu (odsek 18.), na druhej strane súd prvej inštancie konštatuje, že osoba oprávnená prijímať výživné je schopná si privyrobiť zárobkom z vlastnej činnosti (odsek 19.), teda súd prvej inštancie odôvodňuje svoje rozhodnutie rozporne. Z obsahu preskúmavaných rozsudkov tak nie je zrejmé, z akých dôvodov súd prvej inštancie vyvodil záver o tom, že nie sú v prejdnávanej veci dané dôvody na zrušenie výživného počnúc podaním návrhu, resp. sú dané dôvody len na zníženie výživného práve na sumu 50 eur mesačne a len od 1.3.2021. Ničím nepodložené úvahy súdu prvej inštancie o tom, že osoba oprávnená prijímať výživné nie je schopná sama sa živiť, nie sú postačujúce pre rozhodnutie súdu prvej inštancie spôsobom uvedeným v preskúmavaných rozsudkoch. Postup súdu prvej inštancie, že s ohľadom na stavy osoby oprávnenej prijímať výživné je veľmi ťažké nájsť si prácu, že v čase protipandemických opatrení majú problém získať prácu aj zdraví ľudia, v dôsledku čoho sú tak dané dôvody len pre zníženie výživného a len od 1.3.2021, nie je riadne a zrozumiteľne odôvodnený a odvolaciemu súd nezostáva skonštatovať, že preskúmavané rozsudky postrádajú dostatočné zdôvodnenie. Hoci súd prvej inštancie rozsiahlo opisuje čiastkové skutkové zistenia, závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné a odvolacie námietky osoby povinnej platiť výživné sú tak opodstatnené.

25. Podľa uvedenom v rubrike označenej ako konanie vo veciach výživného plnoletých osôb, konanie sa začína len na návrh.

26. Podľa súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

27. Podľa súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

28. Podľa súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

29. Odvolací súd konštatuje, že konanie o výživnom plnoletých osôb podľa recentnej procesnej úpravy podlieha pravidlám civilného mimosporového kódexu, pričom špeciálna úprava týchto konaní je upravená v ustanoveniach až . Špeciálna úprava sa týka najmä úpravy návrhovej iniciatívy, ktorá vyžaduje návrh na začatie konania, na rozdiel od iných konaní upravených v a ktoré konania možno začať aj bez návrhu. Odhliadnuc od uvedeného ale možno povedať, že na konanie ako také (priebeh a dokazovanie) sa vzťahuje všeobecná úprava . Uvedené znamená, že predovšetkým sa uplatňujú mimosporové pravidlá dokazovania vrátane kvality skúmaných skutočností.

30. Tu sa žiada zdôrazniť, že zákonný zánik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu. Vyživovacia povinnosť zaniká spravidla riadnym ukončením štúdia avšak existujú výnimky, kedy vyživovacia povinnosť zanikne skôr alebo výnimky, kedy zanikne neskôr alebo nezanikne nikdy. Odvolací súd pripomína, že pokiaľ ide o zdravotné postihnutie musí byť trvalé a objektívne svojím rozsahom znemožňujúce dieťaťu nadobudnúť schopnosť samostatne sa živiť. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťaťa vo výkone niektorých druhov povolaní nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade musí ísť o postihnutie trvalé.

31. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zrušenie vyživovacej povinnosti od 17.2.2020 naďalej, vrátane závislého výroku o

náhrade trov konania, zrušil ( ) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

32. Žiada sa dodať, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné tento rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej časti zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

33. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa , bude opätovne vec v zrušenom rozsahu posúdiť, výsledky dokazovania vyhodnotiť v súlade s ustanovením Civilného sporého poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty osoby povinnej platiť výživné, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom po zvážení všetkých preukázaných okolností daného prípadu vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením Civilného sporého poriadku odôvodniť.

34. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania ( ).

35. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).