Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/11/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vékonyovej a členov senátu JUDr. Aleny Radičovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A. XXX/XX, D., právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s. r. o., so sídlom Jesenského 231/5, Partizánske, IČO: 47 239 948, proti žalovanému: REAL Property Development s. r. o., so sídlom R. Jašíka 158/8, Partizánske, IČO: 53 743 725, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č. k. -27 zo dňa 22. decembra 2023, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. -27 zo dňa 22.12.2023 nariadil zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne voči žalovanému vo výške 50.000,- eur tak, že v prospech žalobkyne zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam žalovaného nachádzajúcim sa v okrese Partizánske, obec E., k. ú. E., evidovaným Okresným úradom Partizánske, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX ako parcela reg. "C" parc. č. XXX/X o výmere 135 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. "C" parc. č. XXX/X o výmere 56 m2 - záhrada, parcela reg. "C" parc. č. XXX/X o výmere 90 m2 - záhrada, parcela reg. "C" parc. č. XXX/X o výmere 168 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. "C" parc. č. XXX/X o výmere 288 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. "C" parc. č. XXX/X o výmere 24 m2- zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. "C" parc. č. XXX/XX o výmere 217 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. reg. "C" parc. č. XXX/XX o výmere 148 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, stavba - rodinný dom so súp. č. XXX stojaci na parcele č. XXX/X, stavba - prevádzková budova bez súp. č. stojaca na parcele reg. "C" parc. č. XXX/X. Súčasne žalobkyni uložil povinnosť podať proti žalovanému žalobu o zaplatenie 50.000,- eur, a to v lehote 30 dní od nariadenia tohto zabezpečovacieho opatrenia. Žalobkyni súd nepriznal náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

2. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobkyňa uviedla, že so žalovaným uzatvorila dňa 26.10.2022 Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy podľa , na základe ktorej mu zaplatila 50.000,- eur. Z dôvodu nemožnosti plniť svoje záväzky zo strany žalovaného bola zmluva ukončená dohodou dňa 03.10.2023 a žalovaný mal zaplatenú sumu najneskôr v lehote do 03.12.2023, čo však nespravil. Žalobkyňa mala obavu, že táto pohľadávka uhradená nebude, nakoľko žalovaný nereaguje na telefonické výzvy a urgencie. Žalobkyňa poukázala na personálne pomery v spoločnosti, keď jedinou spoločníčkou žalovaného je A. E. a konateľmi sú A. E. a jej manžel D. E.. Pani A. E. je zároveň jedinou spoločníčkou aj v spoločnosti ALFA Reality Group s. r. o. a i v tejto spoločnosti sú konateľmi A. E. a jej manžel D. E.. Žalobkyňa uviedla, že aj spoločnosť ALFA Reality Group s. r. o. má voči nej neuhradený záväzok titulom uzavretia Rezervačnej zmluvy zo dňa 21.10.2022 a

následnej Dohody o ukončení rezervačnej zmluvy zo dňa 03.10.2023, a to vo výške 5.000,- eur. Žalobkyňa zdôraznila, že označené personálne prepojené spoločnosti dlžia aj ďalším fyzickým osobám a neuhradené záväzky a spory sú vedené na Okresnom súde Prievidza. Spoločnosť ALFA Reality Group s. r. o. previedla už časť svojho majetku na tretie osoby, čo vyplýva z údajov v katastri nehnuteľností. Podľa žalobkyne je dôvodný predpoklad, že aj žalovaný v krátkej dobe pristúpi k takýmto prevodom svojho majetku. O neschopnosti žalovaného uhrádzať svoje záväzky svedčí aj skutočnosť, že na liste vlastníctve žalovaného sú už zriadené záložné práva na základe zabezpečovacieho opatrenia súdu.

3. Súd prvej inštancie sa stotožnil s návrhom žalobkyne, keď mal predloženými listinami, ktorými boli Zmluva o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2022, Dohoda zo dňa 03.10.2023 o ukončení Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, Rezervačná zmluva na kúpu nehnuteľnosti zo dňa 21.10.2022, príkaz na úhradu zo dňa 27.10.2022 a zo dňa 01.12.2022 osvedčené, že žalobkyňa má voči žalovanému peňažnú pohľadávku. Taktiež mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa osvedčila listom vlastníctva č. XXX, k. ú. E., že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností evidovaných na tomto liste vlastníctva, teda má majetok, ktorý je spôsobilým predmetom záložného práva. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vedený pre okres Partizánske, k. ú. E., bolo zistené, že zo zápisov (D. a F. XXXX/XX), že na tento majetok už bolo súdom zriadené zabezpečovacie opatrenie na peňažnú pohľadávku inej osoby v spore vedenom na súde pod spisovou značkou , čo zas preukazuje odôvodnenú obavu žalobkyne z ohrozenia exekúcie pohľadávky na peňažné plnenie a odôvodnenú obavu z ohrozenia a sťaženia samotného výkonu súdneho rozhodnutia zo strany žalovaného. Na základe všetkých týchto skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila všetky podmienky na vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to aj existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom uviedol, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mu znemožňuje plniť svoje záväzky a dostáva ho do situácie, ktorá mu znemožňuje vykonávať svoju činnosť, čo ho uvedie do omeškania v iných zmluvách. Súd podľa jeho názoru vôbec nebral do úvahy, že má svoje povinnosti aj z iných zmlúv s ďalšími klientami a týmto klientom sa vydaním napadnutého uznesenia znemožňuje uspokojovať si základnú potrebu, a to je bývanie. Súd týchto klientov dostáva do situácie, že možno vôbec nebudú môcť ďalej riešiť bývanie, nakoľko už nebudú mať možnosť čerpania úveru, ktorý im teraz banka je ochotná poskytnúť. Okrem iného, takýmto opatrením mu súd znemožnil pokračovať v administratívnej práci vybavovania stavebného povolenia na daných parcelách, a tým ho dostal do situácie, že nebude môcť dodržať termíny a podmienky zmlúv a vzniká mu škoda.

5. K tomu, že už v čase vydania napadnutého uznesenia boli zriadené zabezpečovacie opatrenia na jeho majetok, uviedol, že zabezpečovacie opatrenie, ktoré bolo zapísané na základe uznesenia súdu č. k. -92 je už vyriešené a čaká sa len na samotný výmaz, o čom je právna zástupkyňa žalobkyne informovaná. Okrem toho poukázal na to, že personálne prepojená spoločnosť ALFA Reality Group, s.r.o. je realitnou kanceláriou, ktorá nehnuteľnosti aj kupuje a následne predáva. V rámci takejto činnosti kúpila nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území G. s tým, že po ich rekonštrukcii ich plánovala predať v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Realizácia týchto predajov v žiadnom prípade nesvedčí o tom, že by mal byť ohrozený budúci výkon rozhodnutia a povinnosť žalovaného. Taktiež mal za to, že už zriadené zabezpečovacie opatrenia nie sú dôkazom jeho neschopnosti uhrádzať svoje záväzky. Tieto boli nariadené z dôvodu, že súd dáva takúto možnosť žalobcovi aj bez dokazovania. Záverom zdôraznil, že v konaní nebolo preukázané, že by sa účelovo vyhýbal plneniu svojich záväzkov a mal podlžnosti. Z uvedených dôvodov žiadal zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, aby mohol vykonávať svoju činnosť a plniť si záväzky z uzatvorených zmlúv.

6. Žalobkyňa k podanému odvolaniu uviedla, že rozhodnutie súdu bolo vydané v súlade so zákonom a je vecne správne. Skutočnosť, že v čase podania jej návrhu boli na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. E. už zriadené záložné práva na základe zabezpečovacieho opatrenia v prospech iných fyzických osôb, svedčí o platobnej neschopnosti, ako aj jej nezodpovedných praktikách žalovaného v rámci vykonávania jeho podnikateľskej činnosti. Dala do pozornosti súdu, že medzičasom bolo na nehnuteľnostiach žalovaného zriadené ďalšie zabezpečovacie opatrenie. Ak by vznikla nariadením zabezpečovacieho opatrenia žalovanému škoda, tak len vlastnou vinou, keďže vyberal od klientov zálohy, ktoré minul, pričom aj z vyjadrenia samotného žalovaného vyplýva, že budú neuhradené záväzky žalovaného narastať.

Odvolanie žiadala odmietnuť z dôvodu, že nemá všetky zákonom predpísané náležitosti. K vyjadreniu predložila aktuálny výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. E.. Žiadala potvrdiť odvolaním napadnuté rozhodnutie s tým, že jej bude priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

7. Následne žalovaný zopakoval v podanom vyjadrení svoju argumentáciu z podaného odvolania. Opakovane zdôraznil, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ho dostáva do nepriaznivej situácie a rovnako aj jeho klientov, ktorí možno vôbec nebudú môcť riešiť svoje bývanie. Zopakoval, že nariadené zabezpečovacie opatrenia nie sú dôkazom jeho neschopnosti uhrádzať svoje záväzky.

8. Na to žalobkyňa opätovne uviedla, že žalovaný nepreukázal, že by bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené v rozpore so zákonom. Trvala na tom, že osvedčila všetky zákonné podmienky pre vyhovenie jej návrhu. Podľa jej názoru je zrejmé, že ak by si žalovaný riadne a včas plnil svoje záväzky, k zriadeniu zabezpečovacích opatrení by nedošlo. Poukázala na to, že žalovaný jej doposiaľ nezaplatil ani časť jej pohľadávky, ktorú si už medzičasom uplatnila žalobou, ktorá je vedená na Okresnom súde Prievidza pod spisovou značkou a v ktorom konaní bol vydaný platobný rozkaz.

9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa potvrdiť.

10. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť v konaniach, ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej sumy (pohľadávky) za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Primárnym účelom zabezpečovacieho opatrenia v zmysle nie je len posilnenie pozície veriteľa, ale aj zabránenie zhoršeniu jeho pozície.

12. Predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia spôsobilého predmetu záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty s tým, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku žalobcu. Posledným predpokladom je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia a zriadením záložného práva sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Týmto spôsobom sa tak má posilniť vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie musí súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.

13. V zmysle ustanovenia súd zabezpečovacím opatrením môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, s cieľom zabezpečiť výlučne peňažnú pohľadávku veriteľa, v prípade, ak navrhovateľ v návrhu preukáže, že je tu hrozba zmarenia exekúcie. V prejednávanej veci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobkyňa domáha za účelom zabezpečenia jej pohľadávky vo výške 50.000,- eur, ktorej existenciu žalovaný v odvolaní nepopiera. Rovnako nie je sporné, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. E., ktoré je možné zaťažiť záložným právom. Je teda zrejmé, že sú osvedčené (a žalovaným nerozporované) dve základné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia peňažnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému, ako aj existencia spôsobilého predmetu záložného práva vo vlastníctve žalovaného. V konaní však zostala spornou skutočnosť, či bola splnená aj posledná zákonná podmienka na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená.

14. Súd prvej inštancie uzavrel, že za situácie, keď na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného už viazne záložné právo v prospech iného veriteľa, čo je zrejmé z výpisu z katastra nehnuteľnosti týkajúceho sa nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, je postavenie žalobkyne v prípadnej exekúcii

značne oslabené. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na skutočnosť, že zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti nespôsobí neprimeranú ujmu na právach žalovaného, a to i z dôvodu, že na uvedenej nehnuteľnosti už viazne iné záložné právo v prospech iného veriteľa. Súd preto vyhovel návrhu žalobkyne, a takýto zásah do majetkových práv žalovaného považoval za primeraný a náležitý, a to aj s prihliadnutím na to, že po 03.12.2023 žalovaný bez osvedčeného dôvodu neplní svoj záväzok voči žalobkyni.

15. S vyššie uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu podľa a k odvolacím námietkam žalovaného uvádza, že žalovaný v odvolacom konaní nespochybňoval existenciu pohľadávky žalobkyne, neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré túto splatnú pohľadávku doposiaľ neuhradil (a to ani čiastočne). Žalovaný teda v odvolacom konaní nespochybňoval existenciu splatnej pohľadávky, ktorej zaplatenie má byť nariadením zabezpečovacieho opatrenia zabezpečené. Taktiež v odvolacom konaní ani len netvrdil, že má dostatok majetku na úhradu tejto pohľadávky. Opakovane poukazoval na porušenie práv tretích osôb, pričom nebola ani len osvedčená skutočnosť, že by tu skutočne existovali predpoklady pre vznik takejto škody tretím, neurčeným osobám. Žalovaný nevysvetlil, či už má s týmito tretími osobami uzavreté zmluvy a ako by sa mala zmeniť situácia týchto osôb, keďže predmetné nehnuteľnosti už sú zaťažené záložným právo, ktoré bolo zriadené súdom v inom konaní na zabezpečenie inej pohľadávky veriteľov žalovaného. Žalovaný vo všeobecnosti uviedol, že škoda tretích osôb by mala predstavovať skutočnosť, že tieto osoby budú musieť bývať v nájme a nebudú si môcť zabezpečiť vlastné bývanie, čo je jednak ničím nepodložené a hypotetické tvrdenie a súčasne uvedené nemá vplyv na posúdenie existencie predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný v odvolacom konaní namietal, že v dôsledku odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu nebude môcť pokračovať v administratívnej činnosti vybavovania stavebného povolenia. Odhliadnuc od toho, že žalovaný opäť nepreukázal, že prebieha administratívne konanie vo veci stavebného povolenia alebo má zmluvnú povinnosť začať takéto administratívne konanie, tak odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako konkrétne odvolaním napadnuté uznesenie bráni vydaniu stavebného povolenia. Nie je zrejmé, prečo má žalovaný za to, že na nehnuteľnostiach zaťažených záložným právom nemôže stavať, resp. nemôžu mu byť na takúto stavebnú činnosť vydané potrebné povolenia.

16. Žalovaný ako odvolateľ mal taktiež za to, že ho nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poškodí pri možnosti riadne vykonávať svoju podnikateľskú činnosť a plniť si svoje zmluvné záväzky. Ide opäť o všeobecné tvrdenie žalovaného, ktoré nie je podložené žiadnymi dôkazmi. Na uvedené všeobecné tvrdenie reaguje odvolací súd taktiež všeobecne, že žalovaný má v predmete podnikania celkovo 18 činností, a preto zriadenie vecného bremena na jeho nehnuteľnosti nemôže paralyzovať jeho podnikateľskú činnosť. Okrem toho žalovaný nepreukázal, že v súvislosti s uvedenými nehnuteľnosťami už má uzavreté zmluvy, ktorých plnenie sa stane v dôsledku vydania rozhodnutia súdu nemožné, dostane sa do omeškania a podobne. Zriadenie záložného práva samé o sebe neznamená, že žalovaný nebude môcť plniť svoje zmluvné povinnosti. Uvedené platí o to viac, že nehnuteľnosti žalovaného už sú zaťažené záložným právom, a preto sa situácia žalovaného vydaním rozhodnutia súdu prvej inštancie zásadným spôsobom nemení. Tvrdenia o tom, že záložné právo, ktoré bolo zriadené súdom v inom konaní, bude v najbližšej dobe vymazané, žalovaný opäť ničím nepodložil.

17. Odvolací súd považuje za podstatné, že žalovaný v odvolaní výslovne neuviedol, že je schopný plniť si svoje splatné záväzky a jeho obrana spočívala len v tom, že nebolo preukázané, že nie je schopný plniť žalobkyni, resp. celkovo svoje záväzky. Sám však nepreukázal existenciu majetku, ktorý by postačoval na úhradu pohľadávky žalobkyne a neprejavil ani vôľu túto pohľadávku žalobkyne (ktorej existenciu a splatnosť nespochybňoval) uhradiť. V predmetnej veci sú pritom jasné indície, že žalovaný má viacero veriteľov, voči ktorým si riadne a včas nesplnil svoje záväzky a má voči ním dlhy.

18. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že existencia obavy, že exekúcia bude zmarená, preukázateľne vychádza zo skutočností, že žalovaný má viacero veriteľov so splatnými záväzkami a na jeho nehnuteľnostiach už je súdom zriadené záložné právo. Žalovaný v podanom odvolaní formuloval všetky svoje tvrdenia a námietky všeobecne, bez toho, že by uviedol konkrétne skutočnosti a predložil dôkazy, ktorými by vyvrátil žalobkyňou osvedčenú skutočnosť, že tu existuje obava, že exekúcia na vymoženie jej pohľadávky bude ohrozená. Odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie, dospel po prejednaní

odvolania žalovaného (ktorého dôvodmi je viazaný) k záveru, že v danej právnej veci boli naplnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď žalobkyňa osvedčila splnenie aj poslednej zákonnej podmienky na jeho nariadenie, teda osvedčila obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, a preto jej odvolací súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).