Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28Cb-4-2021.pdf
PDF · 143.41 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcu Construction s.r.o., IČO: 31 106 064, so sídlom Nadlice č. 64, 956 32 Nadlice, zastúpený JUDr. Lukášom Tykom, advokátom so sídlom Gagarinova 10A, 821 05 Bratislava, proti žalovanému Mesto Žiar nad Hronom, IČO: 00 321 125, so sídlom Š. Moysesa 46, 965 19 Žiar nad Hronom, zastúpený URBÁNI & Partners s.r.o., IČO: 36 646 181, so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 76.994,98 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 76.994,98 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 76.994,98 Eur od 14.06.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 07.12.2020 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 76.994,98 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.09.2019 bola medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej bol najmä záväzok žalobcu zhotoviť pre žalovaného dielo „Rekonštrukcia Mestskej knižnice“ a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu diela. Žalobca svoj záväzok zhotoviť dielo splnil, čo žalobca preukazuje protokolom o prevzatí diela. Dňa 14.05.2020 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. R., ktorá sa stala splatnou 13.06.2020. Uvedená faktúra sa týkala vyúčtovania ceny diela. Žalovaný faktúru napriek písomnej výzve neuhradil.
2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom sp. zn. XXUp/XXX/XXXX zo dňa 13.01.2021. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu s poukazom na zákon č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Vec bola následne dňa 26.03.2021 postúpená Okresnému súdu Žiar nad Hronom.
3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že využil svoje právo a uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, v dôsledku čoho mu vznikla pohľadávka proti žalobcovi, ktorá konzumuje žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu. Podľa čl. 19.1 a 19.10 zmluvy o dielo lehota splatnosti zmluvnej pokuty plynie od jej uplatnenia. Teda uplatnením vznikla pohľadávka žalovaného proti žalobcovi (§ 2 zákona o účtovníctve), a to ako dôsledok porušenia termínu ukončenia diela žalobcom podľa čl. 19.2 písm. f) v spojení s čl. 15.1 a 15.2 zmluvy dielo. Nakoľko žalovaný mal financovanie diela zabezpečené zmluvným vzťahom s Environmentálnym fondom Slovenskej republiky, omeškanie s termínom dokončenia na strane zhotoviteľa spôsobilo, že žalovaný prišiel o finančné prostriedky vo forme dotácie a plniť musel z vlastných prostriedkov, čo mu spôsobilo škodu. Uvedené bolo podľa čl. 3.2 zmluvy o dielo pre žalobcu
zrejmé, pričom pre žalovaného bolo kľúčové, aby bolo financovanie diela (5 % vlastné prostriedky, 95 % dotácia) zachované. Vzhľadom k tomu uplatnil zmluvnú pokutu v rozsahu, ktorý zodpovedá uvedenej situácii a poctivému obchodnému styku. Podľa ustanovení § 358 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) žalovaný započítal na uplatňované pohľadávky žalobcu svoje pohľadávky voči žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca nemá toho času žiadny nárok na plnenie.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že dňa 21.07.2020 mu bolo doručené Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok (ďalej len „Oznámenie“) vyhotovené žalovaným dňa 21.07.2020, ktorým žalovaný žalobcovi oznámil, že si jednostranne započítava svoju pohľadávku voči žalobcovi vo výške 76.994,98 Eur, ktorej právnym dôvodom má byť uplatnený nárok na zmluvnú pokutu v zmysle čl. 19.2 písm. f) zmluvy o dielo, s pohľadávkou žalobcu vo výške 76.994,98 Eur, ktorej právnym dôvodom je zhotovenie diela vyúčtované predmetnou faktúrou. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti je zrejmé, že žalovaný nespochybňuje vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela, vyúčtovanej faktúrou č. R.. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.07.2020, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 130/2020 dňa 08.07.2020, bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi a uznesením OS Trenčín zo dňa 20.07.2020, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 142/2020 dňa 24.07.2020, bola povolená reštrukturalizácia žalobcu. Žalobca neuznáva právny dôvod a výšku údajnej pohľadávky žalovaného uplatnenej v Oznámení a aj v prípade jej dôvodnosti (čo žalobca neuznáva) pohľadávka žalovaného nebola v zmysle § 359 ObZ spôsobilá na započítanie, keďže žalobca neeviduje žiadne iné uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu, pričom v zmysle čl. 19.10 zmluvy o dielo je prípadná pohľadávka zo zmluvnej pokuty splatná do 30 dní od doručenia jej vyúčtovania. Podľa § 114 ods. 1 písm. f) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) je jedným z účinkov začatia reštrukturalizačného konania nemožnosť voči žalobcovi započítať pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou. Oznámením voči žalobcovi teda nebolo možné započítať údajnú pohľadávku žalovaného. Okamih splatnosti zmluvnej pokuty a jej uplatnenie žalovaným postupom podľa čl. 19.7 zmluvy o dielo, resp. aplikáciou čl. 19.10 zmluvy o dielo nemá žiadny súvis ani relevanciu na prípadný okamih vzniku údajnej pohľadávky žalovaného. Do reštrukturalizačného konania si veritelia prihlasujú svoje pohľadávky bez ohľadu na ich splatnosť. Aj v prípade preukázania právneho dôvodu a výšky údajnej pohľadávky žalovaného táto pohľadávka (nárok na zmluvnú pokutu) je pohľadávkou, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou. Následok neprihlásenia si pohľadávok veriteľov do reštrukturalizačného konania je uvedený napríklad v § 155 ods. 2 ZKR, podľa ktorého zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi...; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. Žalovaný si do reštrukturalizačného konania žalobcu neprihlásil žiadnu svoju pohľadávku, pričom svoju údajnú pohľadávku si uplatnil voči žalobcovi postupom, ktorý nie je v zmysle vyššie uvedených ustanovení ZKR dovolený. Nakoľko záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe zmluvy o dielo, ktorá bola uzavretá dňa 09.09.2019 (t.j. pred začatím reštrukturalizačného konania), všetky prípadné pohľadávky alebo nároky vyplývajúce zo zmluvy o dielo si mal žalovaný prihlásiť do reštrukturalizačného konania žalobcu, čo však žalovaný neuskutočnil. V zmysle § 120 ods. 2 ZKR je nepochybné, že údajná pohľadávka žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikla po začatí reštrukturalizačného konania, ale pred jeho začatím, na základe čoho táto pohľadávka nemá status prednostnej pohľadávky. Žalobca naviac spochybňuje právny dôvod ako aj výšku údajnej pohľadávky žalovaného, nakoľko podľa jeho názoru nevznikol žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty nárok, a v prípade preukázania opaku žalobca spochybňuje výšku zmluvnej pokuty, ktorá s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti nie je primeraná. Žalobca zhotovil dielo v zmysle zmluvy o dielo riadne a včas s prihliadnutím na poskytnutú, resp. neposkytnutú súčinnosť zo strany žalovaného a s prihliadnutím na zmenu diela vyvolanú konaním žalovaného.
5. Žalovaný vo vyjadrení doručenom 24.09.2021 uviedol, že k vykonaniu diela včas zo strany žalobcu nedošlo. S ohľadom na uvedené žalovaný využil svoje právo vyplývajúce z čl. 19.7, 19.8 a 19.10 zmluvy o dielo a založil voči žalobcovi svoj nárok na zmluvnú pokutu. Tento svoj nárok vzniknutý uplatnením podľa zmluvy započítacím prejavom žalovaného v zmysle § 358, 359 ObZ započítal voči žalobcovi. Započítací prejav žalovaného spôsobil, že nárok žalobcu v tomto konaní je v celosti konzumovaný. Nárok žalovaného na zmluvnú pokutu sa odvíjal od zásadného dátumu, ktorým bolo ukončenie diela včas, t.j. v zmluvne dohodnutom termíne. Tento termín mal pre žalovaného ten význam, že nedodržanie spôsobovalo, že žalovaný mal naviazané pridelenie nenávratného finančného príspevku (NFP) na rekonštrukciu, pričom omeškanie žalobcu ako zhotoviteľa ho o NFP pripravilo. Preto aj uplatnil nárok
na zmluvnú pokutu, pričom bol oprávnený vyúčtovať pokutu až do výšky 100 % ceny diela podľa čl. 19.2 písm. f) zmluvy. Pokutu teda uplatnil vo výške konzumujúcej nárok žalobcu na zaplatenie. Pohľadávka žalovaného vznikla až uplatnením. Dovtedy išlo len o záväzkové právo. Až uplatnením nároku na zmluvnú pokutu vznikla žalovanému pohľadávka, pričom jej splatnosť by bola podľa zmluvy čl. 19.10 práve 30 dní od obdržania vyúčtovania. Pohľadávka žalovaného neexistovala v čase začatia reštrukturalizačného konania a preto nebolo možné nejestvujúcu pohľadávku ani prihlásiť. Aj z pohľadu účtovníctva vznik pohľadávky je dôležitý pre jej zaúčtovanie. Pre vznik pohľadávky z obchodného styku je dôležitý okamih uplatnenia práva na plnenie. Až od tohto momentu existuje pohľadávka. Uvedenému korešponduje dojednanie v zmluve medzi sporovými stranami, ako aj stanovenie splatnosti pohľadávky zo zmluvnej pokuty. Právny dôvod vzniku pohľadávky žalovaného je práve uplatnenie (jednostranný právny úkon) nároku na zmluvnú pokutu. Až od momentu uplatnenia plynie i premlčacia lehota, ktorá sa v súlade s čl. 19.10 zmluvy počíta od 31. dňa po uplatnení. Zmluvný vzťah bol určený vopred neurčenému okruhu účastníkov, ktorým bolo zrejmé, že ide o dielo financované aj z prostriedkov štátu (NFP), žalobca teda vedel vopred aj o sankciách, ktoré hrozia za jednotlivé porušenia, a najmä za porušenie termínu zhotovenia diela (čl. 15.1 zmluvy). Zdôraznené to bolo aj znením čl. 15.2, kde omeškanie s termínom bolo stanovené ako podstatné a súčasne uplatnenie akejkoľvek sankcie znamenalo, že to nemá vplyv na povinnosť náhrady škody alebo odstúpenia od zmluvy. Žalovanému vznikla škoda, ktorá spočíva v tom, že nenastal majetkový prírastok v dôsledku neposkytnutia NFP na financovanie diela - rekonštrukcie knižnice, ktorý by pri vykonaní diela riadne a včas vznikol.
6. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 09.11.2021, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a oboznámil sa s prednesom právnych zástupcov strán sporu, pričom zistil nasledujúce skutočnosti:
7. Zo Zmluvy o dielo zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy je zhotovenie diela „Rekonštrukcia Mestskej knižnice“, v zmysle podmienok uvedených v tejto zmluve a jej prílohách, vrátane vypracovania projektovej dokumentácie skutočného vyhotovenia. Podľa čl. 3.2 zmluvy, objednávateľ oboznamuje zhotoviteľa a zhotoviteľ berie na vedomie, že dielo bude financované formou dotácie z Environmentálneho fondu na činnosť L5 „Zvyšovanie energetickej účinnosti existujúcich verejných budov vrátane zateplenia“ (95 %) a z vlastných zdrojov objednávateľa (5 %). Podľa čl. 6.2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľom ponúknutá cena za dielo je cena podľa rozpočtu. Zhotoviteľ sa zaväzuje vykonať práce, dodávky a služby v ním ponúknutej výške ceny podľa rozpočtu a bez ohľadu na vlastné vynaložené náklady. Zhotoviteľ prehlasuje, že ním ponúknutá cena bola tvorená tak, že zohľadnila všetky pravidlá pre tvorbu ceny podľa rozpočtu. Zmluvné strany považujú rozpočet, ktorý je prílohou „A“ tejto zmluvy za úplný a záväzný. Podľa bodu 6.5 zmluvy, dohodnutá celková cena diela podľa rozpočtu je vo výške 180.283,85 Eur bez DPH (216.340,62 Eur s DPH). Podľa čl. 7.2 zmluvy, cena za dielo bude uhradená na základe daňového dokladu (ďalej len „faktúra“) vystaveného zhotoviteľom po riadnom ukončení a odovzdaní diela objednávateľovi. Podľa čl. 7.7 zmluvy, objednávateľ je povinný uhradiť faktúru zhotoviteľa najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia faktúry objednávateľovi, ktorá spĺňa všetky náležitosti. V prípade, že lehota splatnosti faktúry pripadne na deň pracovného voľna alebo deň pracovného pokoja, bude sa za deň splatnosti považovať nasledujúci pracovný deň. Podľa čl. 15.1 zmluvy, zhotoviteľ je povinný dokončiť práce na diele a dielo odovzdať objednávateľovi najneskôr do 29.11.2019. Zhotoviteľ je oprávnený dokončiť práce na diele a dielo odovzdať objednávateľovi i pred dohodnutým termínom dokončenia a odovzdania a prevzatia diela a objednávateľ je povinný skôr dokončené dielo prevziať. Podľa čl. 15.2 zmluvy, omeškanie zhotoviteľa diela s ukončením a/alebo odovzdaním diela v zmluvnej lehote sa považuje za podstatné porušenie zmluvných povinností. Objednávateľ si je v takomto prípade oprávnený uplatniť príslušné sankcie. Uplatnenie jednej sankcie nemá vplyv na uplatnenie si ďalších sankcií za porušenie zmluvy. Rovnako tým nie je dotknuté právo objednávateľa odstúpiť od zmluvy. Podľa čl. 19.1 zmluvy, uplatnením akejkoľvek zmluvnej pokuty alebo zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty dohodnutej v tejto zmluve nie je dotknutý nárok oprávnenej strany na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená porušením povinnosti povinnej strany, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, a to aj v rozsahu presahujúcom zmluvnú pokutu. Podľa čl. 19.2 písm. f) zmluvy, zhotoviteľ je povinný uhradiť objednávateľovi nasledovnú zmluvnú pokutu za porušenie nasledujúcich ustanovení tejto zmluvy, a to: čl. 15 bod 15.1, t. j. ak zhotoviteľ nedokončí a/ alebo neodovzdá dielo objednávateľovi v dohodnutom termíne, vo výške 100 % z celkovej dohodnutej ceny diela s DPH. Podľa čl. 19.7 zmluvy, zmluvnú pokutu, resp. úrok z omeškania, vyúčtuje oprávnená strana povinnej strane písomnou formou. Vo vyúčtovaní musí byť uvedené to ustanovenie zmluvy, ktoré
k vyúčtovaniu zmluvnej pokuty, resp. úroku z omeškania, oprávňuje a spôsob výpočtu celkovej výšky zmluvnej pokuty, resp. úroku z omeškania. Podľa čl. 19.8 zmluvy, povinná strana sa musí k vyúčtovaniu zmluvnej pokuty, resp. úroku z omeškania, vyjadriť najneskôr do 3 dní odo dňa jeho obdržania, inak sa má za to, že s vyúčtovaním súhlasí. Vyjadrením sa v tomto prípade rozumie písomné stanovisko povinnej strany. Podľa čl. 19.10 zmluvy, povinná strana je povinná uhradiť vyúčtované zmluvné pokuty, resp. úroky z omeškania, najneskôr do 30 dní odo dňa obdržania príslušného vyúčtovania. 8. K predmetnej zmluve o dielo bol uzavretý Dodatok č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX. Tiež bol uzavretý Dodatok č. 2 zo dňa 19.11.2019, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli na viacprácach v celkovej výške 21.561,74 Eur bez DPH (25.874,09 Eur s DPH) podľa položkového rozpočtu, ktorý je prílohou tohto dodatku. Strany sa dohodli na zmene čl. 7.2. zmluvy o dielo tak, že cena za dielo bude uhradená na základe dvoch daňových dokladov (ďalej aj „faktúry“), prvej faktúry vystavenej zhotoviteľom za vykonané práce ku dňu 29. 11.2019 a druhej faktúry po riadnom ukončení a odovzdaní diela objednávateľovi. Tiež sa strany dohodli na zmene čl. 15.1 zmluvy o dielo tak, že zhotoviteľ je povinný dokončiť práce na diele a dielo odovzdať objednávateľovi najneskôr do 15.12.2019. Následne bol ešte uzavretý Dodatok č. 3 zo dňa 10.01.2020, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli na vypustení niektorých stavebných objektov, resp. konštrukcií z príloh - oceneného výkazu výmer a opisu predmetu zmluvy. 9. Z protokolu o odovzdaní stavby „Rekonštrukcia Mestskej knižnice Žiar nad Hronom“ na základe zmluvy o dielo zo dňa 09.09.2019 vyplýva, že objednávateľ (žalovaný) prevzal od zhotoviteľa (žalobcu) dielo /časť diela/ podľa priloženého súpisu prác. Objednávateľ dielo ku dňu 14.05.2020 preberá. Hodnotenie kvality vykonaných prác: 100 %. V časti Popis závad je uvedené: Bez vád a nedorobkov. Protokol obsahuje podpisy a pečiatky objednávateľa a zhotoviteľa. XX. Faktúrou č. R. zo dňa 14.05.2020 žalobca fakturoval žalovanému Stavebné práce - Mesto Žiar nad Hronom - Rekonštrukcia mestskej knižnice, na základe ZoD zo dňa 9.9.2019 a na základe priloženého súpisu vykonaných prác. Celková fakturovaná suma s DPH bola 76.994,98 Eur. Vo faktúre je uvedený dátum splatnosti 13.06.2020. 11. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 01.07.2020, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 130/2020 zo dňa 08.07.2020, bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi - žalobcovi. Uznesením OS Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 20.07.2020, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 142/2020 zo dňa 24.07.2020, bola povolená reštrukturalizácia dlžníka - žalobcu. Uznesením OS Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 09.04.2021, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 72/2021 zo dňa 16.04.2021, bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka - žalobcu a ukončená jeho reštrukturalizácia. 12. Z oznámenia o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 21.07.2020 súd zistil, že ním žalovaný oznámil žalobcovi, že v zmysle § 580-581 Občianskeho zákonníka a § 358 Obchodného zákonníka jednostranne započítava svoju pohľadávku (ktorá predstavuje nárok žalovaného ako objednávateľa podľa Zmluvy o dielo z 9.9.2019 ohľadne „Rekonštrukcia Mestskej knižnice“ na zmluvnú pokutu v zmysle článku 19, bod 19.2 písm. f) za nedodržanie termínu odovzdania diela, pričom z tohto nároku žalovaný uplatňuje len časť vo výške 76.994,98 Eur) voči žalobcovi vo výške 76.994,98 Eur s pohľadávkou žalobcu v zmysle doručenej faktúry č. R. vo výške 76.994,98 Eur. Žalovaný uviedol, že pohľadávka žalobcu voči nemu po tomto započítaní zaniká v celom rozsahu.
13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola dňa 09.09.2019 uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela - Rekonštrukcia Mestskej knižnice. Toto dielo bolo zo strany žalobcu ako zhotoviteľa vykonané v celom rozsahu a za vyhotovenie časti tohto diela si predmetnou faktúrou uplatnil žalovanú sumu. Podľa názoru žalobcu nedošlo k zániku jeho uplatnenej pohľadávky z dôvodu započítania na základe písomného úkonu žalovaného zo dňa 21.07.2020. V tom čase pôsobili účinky začatia reštrukturalizačného konania žalobcu, pričom jedným z týchto účinkov je, že počas reštrukturalizačného konania nemožno voči dlžníkovi (žalobcovi) započítať pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou. Pokiaľ aj by žalovaný mal pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty, s čím však žalobca nesúhlasí a túto spochybňuje, táto pohľadávka mala byť prihlásená do reštrukturalizačného konania žalobcu, a to bez ohľadu na jej splatnosť. Žalobca úspešne prešiel reštrukturalizáciou a zo zákona vyplýva, že pohľadávky, ktoré neboli prihlásené, sa stávajú nevymáhateľnými, čo platí aj pre tvrdenú pohľadávku žalovaného. Pokiaľ žalovaný písomným podaním z 21.07.2020 mienil započítať svoju pohľadávku, táto v tom čase nebola splatná, a preto toto započítanie je aj v rozpore s § 359 ObZ. Žalobca popiera aj samotný nárok žalovaného na zaplatenie predmetnej zmluvnej pokuty, keďže má za to, že nedošlo k omeškaniu s odovzdaním diela. Písomné podanie žalovaného zo dňa 21.07.2020 z obsahovej stránky nie je uplatnením pohľadávky na zmluvnú pokutu, jedná sa o oznámenie o jednostrannom započítaní
pohľadávok, ktoré nie je možné považovať za uplatnenie zmluvnej pokuty. Zo žiadnej listiny zároveň nevyplýva, že by si žalovaný osobitným písomným úkonom uplatnil zaplatenie predmetnej zmluvnej pokuty. Základným účelom reštrukturalizácie je vytvoriť tzv. superzmluvu, tzn. reštrukturalizačný plán medzi dlžníkom a veriteľmi, pričom pokiaľ sa niektorý z veriteľov nezúčastní na tomto pláne, jeho pohľadávka sa stáva nevymáhateľnou. V zmysle ZKR sa do reštrukturalizačného konania prihlasujú aj pohľadávky, ktorých vznik je viazaný na splnenie podmienky, tzn. pokiaľ by aj vznik pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty v prejednávanej veci bol viazaný na nejaký písomný úkon žalovaného, stále sa jedná o pohľadávku, ktorá mala byť prihlásená v reštrukturalizačnom konaní.
14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že medzi stranami nie je sporné, že bola uzavretá predmetná zmluva o dielo, takisto nie je sporný vznik nároku žalobcu na istinu uvedenú v predmetnej faktúre ako časť ceny za dielo. Nie je sporné, že žalovaný urobil voči žalobcovi započítací prejav vo vzťahu k svojmu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Porušením povinnosti žalobcu odovzdať dielo včas vzniklo právo na uplatnenie zmluvnej pokuty, avšak až samotným uplatnením vznikla pohľadávka na jej zaplatenie, ktorú by bolo možné prihlásiť v reštrukturalizácii, pričom táto pohľadávka vznikla jej uplatnením až predmetným započítacím prejavom. Je potrebné teda rozlišovať pojem vzniku práva a vzniku pohľadávky. Pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty bola spôsobilá na započítanie a pokiaľ prípadne nebola v tom čase splatná, práve z dôvodu, že žalobca bol v tom čase v reštrukturalizačnom konaní, sú splnené podmienky § 359 ObZ, keďže nebol schopný plniť svoje záväzky. Predmetná zmluva o dielo založila právo uplatniť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, až uplatnením vznikla pohľadávka na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty. V čase začatia reštrukturalizačného konania voči žalobcovi teda neexistovala žiadna pohľadávka žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, čo vyplýva z ustanovení zmluvy o dielo. Nie sú teda naplnené podmienky vyplývajúce z § 114 ods. 1 ZKR. Zmluva o dielo upravovala vznik pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty osobitným spôsobom, a to tým, že bude uplatnená zo strany oprávnenej osoby. Aj z pohľadu zákona o účtovníctve pohľadávka je nehmotným majetkom a vzniká až jej uplatnením. Žalovaný teda uplatnil svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, až tým vznikla jeho pohľadávka, keďže zmluva o dielo predpokladá takýto aktívny úkon objednávateľa. Článok 19.7 zmluvy o dielo upravuje spôsob uplatnenia tohto práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, na základe čoho vznikne pohľadávka. Písomné podanie zo dňa 21.07.2020 okrem náležitostí jednostranného započítania spĺňa aj všetky zmluvou stanovené náležitosti uplatnenia práva na zaplatenie zmluvnej pokuty. Aj v zmysle § 120 ods. 2 ZKR pohľadávka vzniká až vtedy, keď je tu nejaké právo na plnenie, k čomu v prejednávanej veci došlo až uplatnením práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, vtedy sa toto právo premenilo na pohľadávku. Pokiaľ aj právo na zaplatenie pokuty vznikne porušením povinnosti zabezpečenej touto pokutou, právo na jej uplatnenie sa premlčuje vo všeobecnej 4-ročnej premlčacej lehote a až týmto uplatnením vzniká pohľadávka ako peňažné plnenie a peňažný záväzok protistrany, ktorú by bolo možné prihlásiť do reštrukturalizačného konania. Až do doručenia podania z 21.07.2020 žalovaný nemal pohľadávku, teda peňažný nárok voči žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty a nemal teda možnosť ani povinnosť si ju prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní. Aj pri zodpovednosti za vady v Obchodnom zákonníku si je potrebné najskôr uplatniť nárok z vád a bez tohto uplatnenia jednotlivé nároky nevznikajú. Takisto pri zmluve o pôžičke, kde čas plnenia je ponechaný na vôli dlžníka, vznikne pohľadávka veriteľa ako peňažný nárok až jej uplatnením voči dlžníkovi. Nie je v rozpore s účelom reštrukturalizácie, aby si až do konca premlčacích dôb, resp. lehôt stanovených v zákone, mohli veritelia uplatňovať svoje nároky, čím dochádza k vzniku jednotlivých pohľadávok. Pohľadávka žalovaného teda vznikla až po začatí reštrukturalizačného konania. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty mohol byť uplatnený v 4-ročnej lehote od porušenia povinnosti, vtedy vznikla pohľadávka na jej zaplatenie a následne sa stala splatnou po uplynutí 30 dní od jej vzniku, tak ako vyplýva zo zmluvy o dielo. Oneskorené odovzdanie diela je preukázané už samotným dátumom vystavenia predmetnej faktúry s odkazom na príslušné ustanovenia zmluvy o dielo. Žalovanému vznikla v skutočnosti škoda v oveľa väčšom rozsahu, ako je uplatnená zmluvná pokuta s poukazom na to, že dielo malo byť z rozhodujúcej časti financované cez nenávratný finančný príspevok a toto bolo viazané práve na ukončenie diela v dohodnutej lehote.
15. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 261 ods. 2 ObZ, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa § 536 ods. 2 ObZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa § 358 ObZ, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Podľa § 359 ObZ, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 113 ods. 3 veta prvá zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), o začatí reštrukturalizačného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné konanie. Podľa § 114 ods. 1 písm. f) ZKR, začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať. Podľa § 120 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Podľa § 120 ods. 2 ZKR, pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Podľa § 155 ods. 2 ZKR, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
16. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.
17. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa XX.XX.XXXX uzavreli medzi sebou zmluvu o dielo, v zmysle ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa zhotoviť dielo „Rekonštrukcia Mestskej knižnice“ v rozsahu a spôsobom vyplývajúcim z príloh k zmluve. Na strane zhotoviteľa vystupoval podnikateľ a s prihliadnutím na všetky okolnosti je zrejmé, že sa uzavretie predmetnej zmluvy týkalo jeho podnikateľskej činnosti. Na strane objednávateľa vystupoval subjekt verejného práva - mesto (§ 261 ods. 3 písm. b) ObZ), pričom s prihliadnutím na predmet zmluvy je možné dôjsť k záveru, že sa týkal zabezpečovania verejných potrieb. Po právnej stránke teda predmetnú zmluvu treba posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o dielo, čo bolo vyjadrené aj v samotnej zmluve. Medzi stranami ďalej nebolo sporné, že dielo bolo odovzdané objednávateľovi dňa 14.05.2020, ako to vyplýva z protokolu o jeho odovzdaní. Žalobca dňa 14.05.2020 vystavil faktúru č.
R., P. fakturoval príslušnú časť ceny diela vo výške 76.994,98 Eur. Samotný vznik práva žalobcu ako zhotoviteľa na zaplatenie uvedenej ceny diela žalovaný nepopieral.
18. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že uvedená pohľadávka žalobcu zanikla v dôsledku jednostranného započítania zo strany žalovaného, keď si mal voči nej započítať svoju pohľadávku voči žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalovaný pritom poukazoval na čl. 19.2 písm. f) zmluvy o dielo, podľa ktorého zhotoviteľ (žalobca) je povinný uhradiť objednávateľovi zmluvnú pokutu za porušenie čl. 15.1 zmluvy, t.j. ak zhotoviteľ nedokončí a/alebo neodovzdá dielo objednávateľovi v dohodnutom termíne s tým, že zmluvná pokuta bola dojednaná vo výške 100 % z celkovej dohodnutej ceny diela s DPH. Bolo preukázané, že písomným podaním zo dňa 21.07.2020 žalovaný oznámil žalobcovi, že si jednostranne započítava svoju pohľadávku na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty, z ktorej si uplatňuje len časť vo výške 76.994,98 Eur, ktorá zodpovedá žalobcom fakturovanej cene diela. Ďalej bolo preukázané, že ku dňu 09.07.2020 (§ 199 ods. 9 ZKR) začalo reštrukturalizačné konanie vedené voči žalobcovi. Predmetné oznámenie žalovaného o jednostrannom započítaní pohľadávok teda bolo vyhotovené a žalobcovi doručené v čase po začatí reštrukturalizačného konania. Podľa § 114 ods. 1 písm. f) ZKR platí, že pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať, teda jednostranné započítanie takejto pohľadávky niektorého z veriteľov nemôže spôsobiť zánik pohľadávky dlžníka. Žalovaný v súvislosti s uvedeným tvrdil, že jeho pohľadávka na zaplatenie predmetnej zmluvnej pokuty vznikla počas reštrukturalizačného konania, teda má sa jednať o prednostnú pohľadávku v zmysle § 120 ods. 2 ZKR, na ktorú nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania. Argumentoval, že síce k porušeniu zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti žalobcu došlo pred začatím reštrukturalizačného konania, tým mu však vzniklo len „právo na uplatnenie zmluvnej pokuty“ a až samotným jej uplatnením (teda písomným podaním zo dňa 21.07.2020) vznikla pohľadávka na jej zaplatenie, pričom poukazoval na dojednania predmetnej zmluvy o dielo, najmä jej čl. 19.7 až 19.10. Tvrdil, že až do doručenia podania z 21.07.2020 žalovaný nemal pohľadávku, teda peňažný nárok voči žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty a nemal teda možnosť ani povinnosť si ju prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní. S uvedeným názorom žalovaného sa však súd nestotožnil.
19. Pri právnom posúdení veci bolo potrebné vychádzať z § 120 ods. 2 ZKR, ktorý jednoznačne definuje okamih vzniku pohľadávky pre účely posúdenia, či sa jedná o prednostnú pohľadávku alebo nie, a to tak, že je ním okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 OZ bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia, teda bez ohľadu na splatnosť pohľadávky. V ust. § 488 OZ je obsiahnutá definícia záväzkového právneho vzťahu na účely občianskeho práva. Obsahom záväzkovoprávneho vzťahu je súhrn subjektívnych práv a povinností jeho účastníkov. Aspoň jedna osoba musí nevyhnutne vystupovať na strane práva a súčasne aspoň jedna osoba na strane povinnosti, ktorá tomuto právu zodpovedá. Právo veriteľa na plnenie označuje OZ ako pohľadávku. Od pohľadávky ako práva na plnenie sa terminologicky odlišuje právny nárok, ktorý predstavuje súdne vymáhateľné právo. Pohľadávka sa stáva nárokom od jej splatnosti (actio nata). Nárok je teda právo na plnenie v časovom úseku medzi jeho splatnosťou a jeho zánikom alebo naturalizáciou, podľa toho čo nastane skôr (porov. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J. a kol. Občiansky zákonník II. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 1830-1831). Z ust. § 120 ods. 2 ZKR vyplýva, že práve posudzovanie okamihu vzniku nároku, teda súdnej vymáhateľnosti, ku ktorej dochádza po nadobudnutí splatnosti pohľadávky, je irelevantné pre účely posúdenia okamihu jej vzniku a jej prípadného prednostného charakteru. Pokiaľ sa jedná o dohodu o zmluvnej pokute, táto má pri svojom vzniku vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti akcesorický zabezpečovací charakter. Situácia sa mení v dôsledku porušenia zabezpečenej povinnosti, keď veriteľovi vznikne právo na zaplatenie zmluvnej pokuty (pohľadávka) a dlžníkovi vznikne tomu zodpovedajúca povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Tieto oprávnenia a povinnosti tvoria obsah právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe porušenia zabezpečenej povinnosti. Ide o nový právny (záväzkový) vzťah (§ 488 OZ), ktorý vznikol z porušenia povinnosti a ktorý má svoje špecifické funkcie. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty je zodpovednostným nárokom, lebo vzniká v dôsledku porušenia povinnosti.
20. Článok 19.2 zmluvy o dielo obsahuje štandardné dojednanie o zmluvnej pokute, keď z neho jednoznačne vyplýva, že zhotoviteľ je povinný uhradiť zmluvnú pokutu (t.j. vzniká mu povinnosť ju zaplatiť a tomu zodpovedajúce právo - pohľadávka objednávateľa na jej zaplatenie) v dojednanej výške, ak poruší svoju povinnosť dokončiť a/alebo odovzdať dielo v dohodnutom termíne. Aj v prejednávanej veci teda nie je dôvod pochybovať o tom, že vznik práva (pohľadávky) objednávateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty mal nastať okamihom porušenia zabezpečenej povinnosti zhotoviteľa, tak ako je to štandardom v civilnoprávnych vzťahoch a vyplýva to z § 544 OZ (účastník, ktorý poruší povinnosť, je zaviazaný
zaplatiť pokutu). Záväzkový vzťah z titulu dojednanej zmluvnej pokuty teda aj v tomto prípade v súlade s § 488 OZ mal vzniknúť okamihom porušenia zabezpečenej povinnosti, kedy by žalovanému vzniklo právo na plnenie zmluvnej pokuty (pohľadávka na jej zaplatenie) od žalobcu a žalobcovi by vznikla povinnosť splniť záväzok z dojednania o zmluvnej pokute. Pokiaľ žalovaný poukazoval na čl. 19.7 až 19.10 zmluvy o dielo, tieto nemožno považovať za nejakú zmluvnú modifikáciu zákonnej úpravy vzniku pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty takým spôsobom, že k porušeniu zabezpečenej povinnosti by musela kumulatívne pristúpiť ďalšia právna skutočnosť, podľa tvrdení žalovaného v podobe písomného uplatnenia zmluvnej pokuty. Predmetné články zmluvy o dielo sú systematicky zaradené pod nadpisy Spôsob vyúčtovania zmluvných pokút a Lehota splatnosti zmluvných pokút. Ako už bolo uvedené, lehota splatnosti pohľadávky je pre účely posúdenia jej prednostného charakteru v zmysle § 120 ods. 2 ZKR irelevantná. Z čl. 19.7 až 19.9 zmluvy vyplýva len spôsob vyúčtovania zmluvnej pokuty zo strany oprávneného účastníka, a to písomnou formou so špecifikovaním porušenej zmluvnej povinnosti a spôsobu výpočtu pokuty, pričom podľa čl. 19.10 zmluvy je povinná strana povinná uhradiť vyúčtované zmluvné pokuty do 30 dní od obdržania vyúčtovania (lehota splatnosti). Uvedené ustanovenia zmluvy je potrebné považovať len za dohodu o čase plnenia záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle § 340 ods. 2 ObZ, nie za zmluvnú modifikáciu okamihu vzniku samotnej pohľadávky objednávateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty a jej zodpovedajúcej povinnosti zhotoviteľa ju zaplatiť, ku vzniku ktorých dochádza už samotným porušením zabezpečovanej povinnosti, ako jednoznačne vyplýva z čl. 19.2 zmluvy. Pokiaľ sa v čl. 19.7 až 19.10 zmluvy, vrátane ich nadpisu hovorí o vyúčtovaní zmluvnej pokuty, je tiež potrebné uviesť, že posúdenie okamihu vzniku záväzku pre účely zákona o účtovníctve, na ktorý poukazoval žalovaný, je pre posúdenie prejednávanej veci irelevantný, keďže súd musí vychádzať z § 120 ods. 2 ZKR v spojení s § 488 a § 544 OZ. Nenáležité je aj pripodobňovanie danej situácie k úprave zodpovednosti za vady a nárokov z vád, keďže v takých prípadoch priamo zákonná úprava viaže vznik konkrétnych práv a povinností na uplatnenie konkrétneho nároku z vád, čo nie je prípad vzniku pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý je podľa § 544 OZ viazaný len na porušenie zabezpečenej povinnosti.
21. Navyše o účelovosti argumentácie žalovaného, ktorá podľa názoru súdu nezodpovedá vôli strán zmluvy o dielo ako na ňu možno z jej znenia usudzovať, svedčí aj samotné znenie započítacieho prejavu zo dňa 21.07.2020, ktoré je podľa tvrdení žalovaného aj oným „uplatnením“ práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, v dôsledku ktorého mala vzniknúť samotná pohľadávka na jej zaplatenie. V predmetnom písomnom podaní žalovaný uvádza, že si uplatňuje len časť svojho nároku na zmluvnú pokutu, z čoho vyplýva, že mal za to, že mu voči žalobcovi vznikol nárok vo väčšej výške (až 100 % z celkovej ceny diela), a teda aj gramatickým výkladom tohto prejavu vôle je nutné dôjsť k záveru, že žalovaný odvodzoval vznik svojho práva (pohľadávky) na zaplatenie zmluvnej pokuty až do výšky 100 % z celkovej ceny diela z porušenia zmluvnej povinnosti žalobcu odovzdať dielo včas, pričom si z nej na započítanie uplatňuje len časť zodpovedajúcu výške pohľadávky žalobcu.
22. Súd sa v prejednávanej veci z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal a nevykonával dokazovanie vo vzťahu k posúdeniu toho, či bola predmetná zmluvná pokuta medzi stranami dojednaná platne, či bola uplatnená v primeranej výške, či žalovanému skutočne vznikla nejaká škoda, vo vzťahu ku ktorej by primeranosť zmluvnej pokuty mohla byť posudzovaná, ani či vôbec došlo k porušeniu povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa zabezpečenej zmluvnou pokutou. Riešenie týchto právnych otázok nebolo pre rozhodnutie prejednávanej veci relevantné. Súd totiž s poukazom na vyššie uvedené úvahy dospel k záveru, že aj pokiaľ by všetky uvedené okolnosti boli splnené, teda aj ak žalobca skutočne porušil povinnosť odovzdať dielo včas a žalovanému skutočne vznikla pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške zodpovedajúcej pohľadávke žalobcu na zaplatenie ceny diela, na meritórne rozhodnutie veci by to nemalo vplyv, keďže by to nič nemenilo na fakte, že takáto pohľadávka žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty by s poukazom na skutkové okolnosti v každom prípade vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania vedeného voči žalobcovi. Zo zmluvy o dielo vyplýva termín dokončenia a odovzdania diela 29.11.2019, ktorý bol dodatkom č. 2 predĺžený do 15.12.2019. Z protokolu podpísaného oboma stranami vyplýva, že dielo bolo odovzdané dňa 14.05.2020, čo medzi nimi nebolo sporné. K porušeniu povinnosti žalobcu odovzdať dielo včas, s ktorým je spojený vznik pohľadávky žalovaného na zaplatenie predmetnej zmluvnej pokuty, teda mohlo dôjsť len v uvedenom časovom rozmedzí medzi dohodnutým termínom odovzdania diela a jeho faktickým odovzdaním. Je logicky vylúčené, aby k porušeniu povinnosti odovzdať dielo včas došlo až po jeho faktickom odovzdaní. Samotný žalovaný uviedol, že oneskorené odovzdanie diela má byť preukázané už samotným dátumom vystavenia predmetnej faktúry (14.05.2020) s odkazom na príslušné ustanovenia zmluvy o dielo. Ak teda aj žalobca
skutočne porušil povinnosť odovzdať dielo včas (k čomu súd pre nadbytočnosť nevykonával ďalšie dokazovanie), k tomuto porušeniu by nevyhnutne došlo pred dňom 09.07.2020, kedy začalo voči nemu reštrukturalizačné konanie. Keďže súd dovodil, že v prejednávanej veci nie je dôvod na iné posúdenie, než že vznik pohľadávky žalovaného na zaplatenie predmetnej zmluvnej pokuty bol viazaný (len) na predmetné porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu, je zrejmé, že aj táto pohľadávka žalovaného by musela vzniknúť pred začatím reštrukturalizačného konania. Jedná sa teda o pohľadávku, ktorá mala byť uplatnená v reštrukturalizácii prihláškou (§ 120 ods. 1 ZKR) a vzťahujú sa na ňu účinky začatia reštrukturalizačného konania, t.j. aj nemožnosť jej započítania voči dlžníkovi (žalobcovi) v zmysle § 114 ods. 1 písm. f) ZKR. Písomným podaním zo dňa 21.07.2020 teda nemohlo dôjsť k započítaniu takejto pohľadávky žalovaného voči uplatnenej pohľadávke žalobcu. Súd teda nemal preukázané, že by uplatnená pohľadávka žalobcu na zaplatenie ceny diela vo výške 76.994,98 Eur, ktorej samotný vznik ani výšku žalovaný nepopieral, dosiaľ akýmkoľvek spôsobom zanikla. Keďže ku dňu 17.04.2021 bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalobcu a ukončená jeho reštrukturalizácia, pričom nebolo sporné, že žalovaný si žiadne pohľadávky voči žalobcovi v reštrukturalizácii neprihlásil, jeho prípadné pohľadávky sa stali nevymáhateľnými (§ 120 ods. 1, § 155 ods. 2 ZKR).
23. Pre úplnosť súd uvádza, že právny názor žalovaného týkajúci sa stanovenia okamihu vzniku jeho tvrdenej pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty, je možné považovať aj za rozporný so zmyslom a účelom reštrukturalizácie. Jej účelom je vyriešenie situácie dlžníka, ktorý je v úpadku alebo mu úpadok hrozí tým, že so súhlasom veriteľov je schválený reštrukturalizačný plán týkajúci sa splácania záväzkov dlžníka, resp. aspoň ich časti s tým, že možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov ako v prípade vyhlásenia konkurzu. Zo strany veriteľov pritom nevyhnutne dochádza k určitým ústupkom, najmä v podobe nutnosti strpieť neskoršie uspokojenie ich pohľadávok, resp. len ich čiastočné uspokojenie. Bolo by v rozpore s týmto zmyslom a účelom, aby v situácii, kedy dlžník porušil svoju povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou pred začatím reštrukturalizačného konania, bol jeho zmluvný partner nečinný napriek prebiehajúcej reštrukturalizácii, a v období napr. niekoľko rokov po jej skončení a schválení reštrukturalizačného plánu prišiel s tým, že teraz si uplatňuje svoje právo na zaplatenie takej pokuty, pričom okolnosť, že dlžník medzitým prešiel reštrukturalizáciou, by mala byť irelevantná.
24. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nebol preukázaný zánik uplatnenej pohľadávky žalobcu na zaplatenie ceny odovzdaného diela v dôsledku započítania pohľadávky žalovaného, ani iným spôsobom. Žalobou uplatnený nárok preto súd považoval za dôvodný a žalobcovi ho priznal.
25. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd v zmysle § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, a to z dlžnej sumy 76.994,98 Eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, ktorou si ju žalobca uplatnil, t.j. od 14.06.2020. Výška úroku z omeškania 9 % ročne zodpovedá ust. § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. V zmysle § 369c ObZ v spojení s § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu uplatneného nároku, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.