Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/17/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu a členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Construction s.r.o., so sídlom Nadlice č. 64, 956 32 Nadlice, IČO: 31 106 064, zast. JUDr. Lukáš Tyko, advokát, so sídlom Gagarinova 10A, 821 05 Bratislava proti žalovanému Mesto Žiar nad Hronom, so sídlom Š. Moysesa 46, 965 19 Žiar nad Hronom, IČO: 00 321 125, zast. URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 o zaplatenie 76.994,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. -127 zo dňa 09. novembra 2021 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. -127 zo dňa 09. novembra 2021 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 76.994,98 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 14.06.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to do 3 dní od jeho právoplatnosti. V druhej výrokovej vete priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 76.994,98 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 09.09.2019 bola medzi ním ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej bol najmä záväzok žalobcu zhotoviť pre žalovaného dielo „Rekonštrukcia Mestskej knižnice“ a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu diela. Žalobca svoj záväzok zhotoviť dielo splnil a po jeho prevzatí dňa 14.05.2020, podľa protokolu o prevzatí diela, vystavil žalovanému faktúru č. VF202005001 so splatnosťou 13.06.2020, ktorú žalovaný neuhradil.

3. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, čím mu vznikla pohľadávka voči žalobcovi, ktorá konzumuje žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu. Poukázal na čl. 19.1 a 19.10 zmluvy o dielo, podľa ktorých lehota splatnosti zmluvnej pokuty plynie od jej uplatnenia a teda uplatnením vznikla pohľadávka žalovaného proti žalobcovi ako dôsledok porušenia termínu ukončenia diela žalobcom podľa čl. 19.2 písm. f) v spojení s čl. 15.1 a 15.2 zmluvy o dielo. Omeškanie s termínom dokončenia na strane zhotoviteľa spôsobilo, že žalovaný prišiel o finančné prostriedky vo forme dotácie a plniť musel z vlastných prostriedkov, čím došlo k vzniku škody. Pre žalovaného bolo kľúčové zachovanie financovania diela 5%

z vlastných prostriedkov a 95% z dotácie, čo bolo uvedené v článku 3.2 zmluvy o dielo. Žalovaný preto započítal na uplatnenú pohľadávku žalobcu svoju pohľadávku voči žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca nemá žiaden nárok na plnenie.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v priebehu konania žalobca potvrdil, že dňa 21.07.2020 mu bolo doručené Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok (ďalej len „Oznámenie“) vyhotovené žalovaným dňa 21.07.2020, ktorým žalovaný žalobcovi oznámil jednostranný zápočet pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vo výške 76.994,98 Eur, pričom právnym dôvodom žalovaným uplatnenej pohľadávky má byť nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. 19.2 písm. f) zmluvy o dielo. Žalovaný teda nespochybňuje vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela. Žalobca však zdôraznil, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.07.2020, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 130/2020 dňa 08.07.2020, bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi a uznesením toho istého súdu zo dňa 20.07.2020, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 24.07.2020 pod č. 142/2020, bola povolená reštrukturalizácia žalobcu. Žalobca neuznával právny dôvod a výšku pohľadávky uplatnenej žalovaným v započítaní a aj v prípade jej dôvodnosti nebola pohľadávka žalovaného spôsobilá na započítanie podľa (ďalej „“). Poukázal na ust. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“), podľa ktorého jedným z účinkov začatia reštrukturalizačného konania je nemožnosť voči žalobcovi započítať pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje pprihláškou. Žalovaný preto nemohol započítať voči žalobcovi jeho údajnú pohľadávku, pričom okamih splatnosti zmluvnej pokuty a jej uplatnenie žalovaným podľa čl. 19.7, resp. čl. 19.10 zmluvy o dielo nemá vplyv na okamih vzniku údajnej pohľadávky žalovaného, pretože veritelia si prihlasujú do reštrukturalizačného konania svoju pohľadávku bez ohľadu na ich splatnosť. Nárok na zmluvnú pokutu je pohľadávkou, ktorá sa prihlasuje v reštrukturalizácii prihláškou a následok neprihlásenia tejto pohľadávky do reštrukturalizačného konania je podľa ten, že okamihom zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. Podľa žalobcu si žalovaný do reštrukturalizačného konania žalobcu neprihlásil žiadnu svoju pohľadávku a svoju údajnú pohľadávku si voči žalobcovi uplatnil postupom, ktorý nie je v súlade s ustanoveniami . Pretože prípadný záväzkový vzťah medzi stranami konania na základe zmluvy o dielo vznikol dňom uzavretia zmluvy o dielo dňa 09.09.2019, t. j. pred začatím reštrukturalizačného konania, všetky prípadné pohľadávky zo zmluvy o dielo si mal žalovaný prihlásiť do reštrukturalizačného konania žalobcu, čo žalovaný neurobil. Žalobca tvrdil, že podľa údajná pohľadávka žalovaného na základe zmluvnej pokuty nevznikla po začatí reštrukturalizačného konania, ale pred jeho začatím, a preto nemá status prednostnej pohľadávky. Žalovanému preto nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a aj v prípade jeho preukázania spochybňoval jej neprimeranú výšku. Žalobca tvrdil, že ako zhotoviteľ vykonal dielo riadne a včas s prihliadnutím na poskytnutú, resp. neposkytnutú súčinnosť zo strany žalovaného a s prihliadnutím na zmeny diela vyvolané konaním žalovaného.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podľa žalovaného žalobca dielo nevykonal včas. Žalovaný preto využil právo vyplývajúce zo zmluvy a založil voči žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu, ktorý vznikol uplatnením podľa zmluvy o dielo a ktorý bol započítaný voči žalobcovi a preto je nárok žalobcu v celosti konzumovaný. Nárok žalovaného na zmluvnú pokutu sa odvíjal od zmluvne dohodnutého dátumu ukončenia diela. Nedodržanie dohodnutého termínu malo za následok, že omeškanie žalobcu ako zhotoviteľa pripravilo žalovaného o nenávratný finančný príspevok (NFP) a preto žalovaný uplatnil nárok na zmluvnú pokutu až do výšky 100% ceny diela podľa článku 19 bod 2 písm. f) zmluvy. Zopakoval, že pohľadávka žalovaného vznikla až jej uplatnením a dovtedy išlo len o záväzkové právo. Podľa žalovaného až uplatnením nároku na zmluvnú pokutu mu vznikla pohľadávka a jej splatnosť by podľa článku 19.10 zmluvy bola 30 dní od obdržania vyúčtovania. Pohľadávka žalovaného neexistovala v čase začatia reštrukturalizačného konania a preto nebolo možné nejestvujúcu pohľadávku ani prihlásiť. Podľa žalovaného pre vznik pohľadávky z obchodného styku je dôležitý okamih uplatnenia práva na plnenie. Až od tohto okamihu existuje pohľadávka. Právny dôvod vzniku pohľadávky žalovaného je práve uplatnenie (jednostranný právny úkon) nároku na zmluvnú pokutu. Až od momentu uplatnenia plynie aj premlčacia lehota, ktorá sa v súlade s čl. 19.10 Zmluvy počíta od 31. dňa po uplatnení. Žalovanému vznikla škoda, ktorá spočíva v tom, že nenastal majetkový prírastok v dôsledku neposkytnutia NFP na financovanie diela, ktorý by bol pri vykonaní diela riadne a včas vznikol.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že strany sporu na pojednávaní dňa 09.11.2021 zotrvali na svojich tvrdeniach.

7. Po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Poukázal na to, že medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o dielo dňa 09.09.2019, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa vykonať pre žalovaného ako objednávateľa dielo „Rekonštrukcia Mestskej knižnice“. Vzhľadom na postavenie žalobcu ako podnikateľa a žalovaného ako subjektu verejného práva, ako aj podľa obsahu zmluvy o dielo, konštatoval jej uzavretie v zmysle . Nespornou bolo aj odovzdanie diela žalobcom žalovanému dňa 14.05.2020 a v ten istý deň vystavenie faktúry č. VF202005001 na sumu 76.994,98 Eur, ktorú žalovaný neuhradil. Okresný súd konštatoval, že samotný vznik práva žalobcu ako zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela žalovaný nepopieral.

8. K procesnej obrane žalovaného o zániku pohľadávky žalobcu v dôsledku jednostranného započítania okresný súd konštatoval, že započítací prejav žalovaného zo dňa 21.07.2020 bol realizovaný v čase po začatí reštrukturalizačného konania (09.07.2020) voči žalobcovi. Konštatoval, že v zmysle pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať a teda jednostranné započítanie takejto pohľadávky niektorého z veriteľov nespôsobuje zánik pohľadávky dlžníka. Okresný súd neprihliadol na tvrdenia žalovaného, že nárok na zmluvnú pokutu mu vznikol počas reštrukturalizačného konania a teda má sa jednať o prednostnú pohľadávku podľa , na ktorú nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania. Okresný súd poukázal na ust. , ktoré pre účely posúdenia, či sa jedná o prednostnú pohľadávku definuje okamih vzniku pohľadávky tak, že ním je okamih vzniku práva na plnenie podľa (ďalej aj „“) bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia, teda bez ohľadu na splatnosť pohľadávky. Právo veriteľa na plnenie označuje ako pohľadávku. Od pohľadávky ako práva na plnenie sa terminologicky odlišuje právny nárok, ktorý predstavuje súdne vymáhateľné právo. Pohľadávka sa stáva nárokom od jej splatnosti (actio nata). Nárok je teda právo na plnenie v časovom úseku medzi jeho splatnosťou a zánikom alebo naturalizáciou podľa toho, čo nastane skôr a odkázal na dielo Števček, Dulak, Bajánková a kol.: II. Komentár, C.H.Beck, 2019, str. 1830-1831. Z ust. vyplýva, že posudzovanie okamihu vzniku nároku, teda súdnej vymáhateľnosti, ku ktorej dochádza po nadobudnutí splatnosti pohľadávky, je irelevantné pre účely posúdenia okamihu jej vzniku a jej prípadného prednostného charakteru. Pri dohode o zmluvnej pokute v dôsledku porušenia zabezpečovanej povinnosti vzniká veriteľovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty (pohľadávka) a dlžníkovi vznikne tomu zodpovedajúca povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Ide o nový právny záväzkový vzťah podľa , ktorý vznikol z porušenia povinnosti a má svoje špecifické funkcie. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty je zodpovednostným nárokom, lebo vzniká v dôsledku porušenia povinnosti.

9. Okresný súd s odkazom na čl. 19.2 Zmluvy o dielo uviedol, že vznik práva (pohľadávky) objednávateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty mal nastať okamihom porušovania zabezpečenej povinnosti zhotoviteľa a záväzkový vzťah z titulu dohodnutej zmluvnej pokuty v súlade s mal vzniknúť okamihom porušenia zabezpečenej povinnosti, kedy by žalovanému vzniklo právo na plnenie zmluvnej pokuty (pohľadávka na jej zaplatenie) od žalobcu a žalobcovi by vznikla povinnosť splniť záväzok z dojednania o zmluvnej pokute. Žalovaným uvádzané články 19.7 a 19.10 Zmluvy o dielo nie sú modifikáciou zákonnej úpravy vzniku pohľadávky, ale sa jedná o dohodu o spôsobe vyúčtovania a lehote splatnosti zmluvných pokút. Lehota splatnosti je pritom pre účely posúdenia jej prednostného charakteru podľa irelevantná. Žalovaným citované články 19.7 a .9 Zmluvy o dielo je potrebné podľa okresného súdu považovať za dohodu o čase plnenia záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu podľa a nie za zmluvnú modifikáciu okamihu vzniku samotnej pohľadávky žalovaného ako objednávateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, ku vzniku ktorej dochádza už samotným porušením zabezpečenej povinnosti podľa čl. 19.2 Zmluvy.

10. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd sa z dôvodu hospodárnosti už nezaoberal a nevykonal dokazovanie k posúdeniu, či predmetná zmluvná pokuta bola dojednaná platne, v primeranej výške, či vznikla žalovanému nejaká škoda a ani či došlo k porušeniu povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa zabezpečenej zmluvnou pokutou. Riešenie týchto otázok podľa okresného súdu by bolo v prejednávanej veci irelevantné, pretože ani prípadné preukázanie porušenia povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa by nič nemenilo na fakte, že predmetná pohľadávka žalovaného vznikla

pred začatím reštrukturalizačného konania voči žalobcovi. Termín dokončenia a odovzdania diela bol dohodnutý pôvodne na deň 29.11.2019, dodatkom č. 2 predĺžený do 15.12.2019, pričom na základe podpísaného protokolu obidvoma stranami sporu vyplýva odovzdanie diela ku dňu 14.05.2020, čo sporné medzi stranami sporu nebolo. K porušeniu povinnosti odovzdať dielo včas, s ktorým je spojený vznik pohľadávky žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, mohlo dôjsť len v uvedenom časovom rozmedzí medzi dohodnutým termínom odovzdania a faktickým odovzdaním. Logicky je preto vylúčené, ak by k porušeniu povinnosti odovzdať dielo včas došlo až po jeho faktickom odovzdaní. Ak žalobca aj porušil povinnosť odovzdať dielo včas, k porušeniu by nevyhnutne došlo pred dátumom 09.07.2020, kedy sa začalo voči nemu reštrukturalizačné konanie. Pretože vznik pohľadávky žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty bol viazaný na porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu, potom aj pohľadávka žalovaného musela vzniknúť pred začatím reštrukturalizačného konania. Jedná sa teda o pohľadávku, ktorá mala byť uplatnená v reštrukturalizácii prihláškou podľa a vzťahujú sa na ňu účinky začatia reštrukturalizačného konania, t. j. aj nemožnosť jej započítania voči dlžníkovi (žalobcovi) podľa . Písomným podaním žalovaného zo dňa 21.07.2020 teda nemohlo dôjsť k započítaniu jeho pohľadávky voči pohľadávke žalobcu. Okresný súd preto nemal preukázané, že by uplatnená pohľadávka žalobcu na zaplatenie ceny diela, ktorá bola predmetom konania vo výške 76.994,98 Eur, ktorej vznik ani výšku žalovaný nepopieral, akýmkoľvek spôsobom zanikla. Pretože dňa 17.04.2021 bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalobcu a ukončená jeho reštrukturalizácia a nie je sporné, že žalovaný si žiadne pohľadávky voči žalobcovi v reštrukturalizácii neprihlásil, jeho prípadné pohľadávky sa stali nevymáhateľnými podľa a .

11. Podľa okresného súdu žalovaným uvádzaná procesná obrana je aj v rozpore s účelom reštrukturalizačného konania, kedy takýmto žalovaným tvrdeným spôsobom uplatnenia nároku na zmluvnú pokutu by mohol veriteľ uplatniť svoj nárok až niekoľko rokov po skončení reštrukturalizácie a schválení reštrukturalizačného plánu, a to bez prihliadnutia na medzitým realizovanú reštrukturalizáciu. Okresný súd preto dospel k záveru, že nebol preukázaný zánik uplatnenej pohľadávky žalobcu na zaplatenie ceny odovzdaného diela v dôsledku započítania a ani iným spôsobom a preto uplatnený nárok považoval za dôvodný a žalobcovi ho priznal.

12. Z dôvodu omeškania žalovaného s jeho povinnosťou plnenia peňažného záväzku zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej sumy 76.994,98 Eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, t. j. od 14.06.2020 vo výške 9% ročne podľa Nariadenia vlády č. a zároveň žalobcovi priznal podľa aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.

13. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval podľa a žalobcovi, ako strane úspešnej v konaní, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

14. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodov podľa a . Namietal nezohľadnenie započítacieho prejavu žalovaného ako aj nesprávne priznanie úrokov z omeškania, pretože nezohľadňuje zádržné právo. V odvolaní zopakoval, že na strane žalovaného došlo k vzniku pohľadávky až okamihom uplatnenia nároku na zmluvnú pokutu. Bez uplatnenia tohto práva majúceho dispozičnú autonómiu vôle strany, nevznikne právo na plnenie a teda ani pohľadávka. Takýto vznik pohľadávky až okamihom jej uplatnenia má vplyv na posúdenie premlčania, kedy aj právna úprava zmluvnej pokuty predpokladá v prvom rade uplatnenie práva a až uplatnením práva vzniká nárok na plnenie vo forme zmluvnej pokuty a toto právo sa premlčuje vo všeobecnej 4-ročnej lehote. Poukázal na to, že zmluvná autonómia vyjadrená v zmluve o dielo má prednosť a neodporuje žiadnej kogentnej právnej úprave. Zopakoval, že pohľadávkou je právo veriteľa požadovať na dlžníkovi plnenie určitého finančného záväzku a takéto právo vznikne až vtedy, ak to ustanovuje písomná zmluva o dielo tak, ako v prejednávanom prípade a pre každé právo podliehajúce premlčaniu platí, t. j. aj pre pohľadávku zo zmluvnej pokuty, že sa mohla uplatniť na súde až po jej vzniku, teda po vykonaní práva uplatneného u zhotoviteľa a po uplynutí splatnosti. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal na predmet premlčania, ktorým je právo, pohľadávka, dlh, nárok, záväzok a nestotožnil sa s okresným súdom, ktorý posúdil potrebu konania ako vznik pohľadávky a teda povinnosť žalovaného prihlásiť si pohľadávku v reštrukturalizácii žalobcu. Odkázal na ust. a zopakoval, že právo sa najprv malo uplatniť, čo sa aj stalo a až potom je možné hovoriť o pohľadávke a jej splatnosti. Zopakoval svoje tvrdenie, že v prejednávanej veci sa nejedná o žiadnu budúcu a ani o podmienenú pohľadávku a

bez uplatnenia práva na strane objednávateľa podľa ustanovení zmluvy pohľadávka vôbec nevznikne. Tvrdil, že jej vznik teda nie je ani istý a v čase reštrukturalizácie takáto pohľadávka neexistovala.

15. Žalovaný v odvolaní namietal, že ani v prípade správnosti záveru okresného súdu o právnom posúdení veci nie je správny jeho záver ohľadne úroku z omeškania. Poukazoval na existenciu zádržného práva vyplývajúceho zo zmluvy o dielo a nakoľko žalovaný nebol povinný uhradiť faktúru v celosti ani v prípade oprávnenosti faktúry, omeškanie zo žalovanej istiny nenastalo dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry žalobcu, omeškanie mohlo nastať najskôr uplynutím doby zádržného, ktorá v čase podania žaloby nenastala. Poukázal na to, že už zo samotnej faktúry je zrejmé, že žalobca bol v omeškaní podľa termínu dohodnutého zmluvne.

16. Podľa žalovaného okresný súd nesprávne právne posúdil danú vec, nedostatočne ju odôvodnil v niektorých častiach, v dôsledku čoho je rozsudok nesprávny, nespravodlivý a nezákonný. Nie sú dané žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali vyhovenie žalobe v celom rozsahu istiny, úroku z omeškania a neprihliadnutie na právny úkon žalovaného, ktorým uplatnil právo voči zhotoviteľovi, t. j. voči žalobcovi a založil svoj peňažný nárok, ktorý následne započítal. Názory okresného súdu v napadnutom rozhodnutí sú nedostatočné pri určení rozsahu plnenia žalovaného a nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu, pretože žalovaný nárok na istine popieral v dôsledku svojho započítacieho úkonu. Na základe uvedeného žalovaný tvrdil, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, o čom svedčí rozhodnutie ohľadne priznaného úroku z omeškania ešte v čase, keď žalovaný nemal povinnosť plniť žalobcovi ani v rozsahu vyplývajúcom z faktúry v dôsledku zádržného do kolaudácie objektu tvoriaceho predmet zmluvy o dielo, rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k naplneniu podmienok pre nesprávne vyhodnotenie unesenia dôkazného bremena, pretože žalovaného tvrdenia ohľadne jeho postupu majú oporu v zmluve o dielo a bolo preukázané, že žalobca dielo nevykonal včas. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol, alternatívne aby ho zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové rozhodnutie a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 27.01.2022. V ňom uviedol, že podané odvolanie nespĺňa náležitosť podľa , keďže z neho nevyplýva uvedenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie vecne správne, okresný súd dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol všetky skutočnosti rozhodujúce pre jeho vydanie, ktoré boli uvedené jasne a zrozumiteľne.

18. K tvrdeniam žalovaného o nesprávnom skutkovom zistení, keď mal okresný súd nesprávne priznať žalobcovi úrok z omeškania, hoci naň nemal nárok v dôsledku zádržného, žalobca uviedol, že tieto tvrdenia o zádržnom sú nesprávne a nepravdivé a žalovaný neuviedol žiadne konkrétne ustanovenie zmluvy o dielo, z ktorého by malo údajné zádržné vyplývať. Z odvolania vôbec nevyplýva, aký má byť súvis medzi pohľadávkou žalobcu uplatnenou v konaní a údajným zádržným právom. Z čl. 7 Zmluvy o dielo nevyplýva žiadne zádržné z ceny diela, nakoľko citované ustanovenie zmluvy upravuje vo vzťahu ku kolaudácii podmienky zábezpeky zloženej žalobcom, prípadne bankovej záruky predloženej žalobcom. Podľa žalobcu akékoľvek tvrdenia žalovaného týkajúce sa zádržného nie sú novotami v odvolacom konaní podľa a z uvedeného dôvodu nie je možné na tieto tvrdenia žalovaného ani prihliadať.

19. K tvrdeniam v odvolaní o nesprávnom právnom posúdení súdom prvej inštancie žalobca uviedol, že započítanie pohľadávky žalovaným zo dňa 21.07.2020 po začatí reštrukturalizačného konania voči žalobcovi nespôsobilo voči žalobcovi z dôvodu ust. žiadne právne účinky týkajúce sa prípadného zániku pohľadávky žalobcu a zároveň žalovaný vyjadril jednoznačnú nespochybniteľnú vôľu a úmysel uznať pohľadávku žalobcu, avšak ju nezaplatiť, ale spôsobiť jej zánik inak, t. j. započítaním. Žalobca odkázal opätovne na ust. , a zdôraznil, že vznik pohľadávky na zmluvnú pokutu nie je viazaný na jednostranný úkon zo strany žalovaného, t. j. na vyúčtovanie podľa bodu 19.7 Zmluvy o dielo, pretože pohľadávka na zmluvnú pokutu vzniká už samotným porušením zmluvnej povinnosti. Zopakoval, že údajná pohľadávka žalovaného, ktorej vznik popiera, na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikla po začatí reštrukturalizačného konania, ale pred jeho začatím, na základe čoho nemá táto pohľadávka status prednostnej pohľadávky a na takúto

pohľadávku pôsobia účinky , a . Bez ohľadu na uvedené skutočnosti však žalobca zdôraznil, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 09.04.2021, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 72/2021 dňa 16.04.2021, bol súdom potvrdený reštrukturalizačný plán žalobcu a v zmysle žalovanému zaniklo právo vymáhať akúkoľvek pohľadávku voči žalobcovi, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizácie žalobcu, ktorú si mal žalovaný uplatniť prihláškou v reštrukturalizačnom konaní. Podľa žalobcu okamih splatnosti zmluvnej pokuty a jej uplatnenie žalovaným postupom podľa bodu 19.7, resp. bodu 19.10 Zmluvy o dielo nemá súvis ani relevanciu na prípadný okamih vzniku údajnej pohľadávky žalovaného. Žalovaný si do reštrukturalizačného konania žalobcu neprihlásil žiadnu pohľadávku. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa a (ďalej ) bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 09.09.2019 bola uzavretá medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom Zmluva o dielo podľa a nasl. (ďalej „zmluva“), predmetom ktorej bolo zhotovenie diela „Rekonštrukcia Mestskej knižnice“ podľa podmienok uvedených v tejto zmluve a jej prílohách, vrátane vypracovania projektovej dokumentácie skutočného vyhotovenia. Podľa čl. 3.2 zmluvy objednávateľ oboznamuje zhotoviteľa a zhotoviteľ berie na vedomie, že dielo bude financované formou dotácie z Environmentálneho fondu na činnosť L5 „Zvyšovanie energetickej účinnosti existujúcich verejných budov vrátane zateplenia“ (95 %) a z vlastných zdrojov objednávateľa (5 %). V čl. 6.2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľom ponúknutá cena za dielo je cena podľa rozpočtu. Zhotoviteľ sa zaväzuje vykonať práce, dodávky a služby v ním ponúknutej výške ceny podľa rozpočtu a bez ohľadu na vlastné vynaložené náklady. Zhotoviteľ prehlasuje, že ním ponúknutá cena bola tvorená tak, že zohľadnila všetky pravidlá pre tvorbu ceny podľa rozpočtu. Zmluvné strany považujú rozpočet, ktorý je prílohou „A“ tejto zmluvy za úplný a záväzný. V čl. 6.5 zmluvy bola dohodnutá celková cena diela podľa rozpočtu vo výške 180.283,85 Eur bez DPH (216.340,62 Eur s DPH). Podľa čl. 7.2 zmluvy, cena za dielo bude uhradená na základe daňového dokladu (ďalej len „faktúra“) vystaveného zhotoviteľom po riadnom ukončení a odovzdaní diela objednávateľovi. Podľa čl. 7.7 zmluvy, objednávateľ je povinný uhradiť faktúru zhotoviteľa najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia faktúry objednávateľovi, ktorá spĺňa všetky náležitosti. V prípade, že lehota splatnosti faktúry pripadne na deň pracovného voľna alebo deň pracovného pokoja, bude sa za deň splatnosti považovať nasledujúci pracovný deň. Podľa čl. 15.1 zmluvy, zhotoviteľ je povinný dokončiť práce na diele a dielo odovzdať objednávateľovi najneskôr do 29.11.2019. Zhotoviteľ je oprávnený dokončiť práce na diele a dielo odovzdať objednávateľovi i pred dohodnutým termínom dokončenia a odovzdania a prevzatia diela a objednávateľ je povinný skôr dokončené dielo prevziať. Podľa čl. 15.2 zmluvy omeškanie zhotoviteľa diela s ukončením a/ alebo odovzdaním diela v zmluvnej lehote sa považuje za podstatné porušenie zmluvných povinností. Objednávateľ si je v takomto prípade oprávnený uplatniť príslušné sankcie. Uplatnenie jednej sankcie nemá vplyv na uplatnenie si ďalších sankcií za porušenie zmluvy. Rovnako tým nie je dotknuté právo objednávateľa odstúpiť od zmluvy. Podľa čl. 19.1 zmluvy, uplatnením akejkoľvek zmluvnej pokuty alebo zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty dohodnutej v tejto zmluve nie je dotknutý nárok oprávnenej strany na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená porušením povinnosti povinnej strany, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, a to aj v rozsahu presahujúcom zmluvnú pokutu. Podľa čl. 19.2 písm. f) zmluvy, zhotoviteľ je povinný uhradiť objednávateľovi nasledovnú zmluvnú pokutu za porušenie nasledujúcich ustanovení tejto zmluvy, a to: čl. 15 bod 15.1, t. j. ak zhotoviteľ nedokončí a/alebo neodovzdá dielo objednávateľovi v dohodnutom termíne, vo výške 100 % z celkovej dohodnutej ceny diela s DPH. Podľa čl. 19.7 zmluvy, zmluvnú pokutu, resp. úrok z omeškania, vyúčtuje oprávnená strana povinnej strane písomnou formou. Vo vyúčtovaní musí byť uvedené to ustanovenie zmluvy, ktoré k vyúčtovaniu zmluvnej pokuty, resp. úroku z omeškania, oprávňuje a spôsob výpočtu celkovej výšky zmluvnej pokuty, resp. úroku z omeškania. Podľa čl. 19.8 zmluvy, povinná strana sa musí k vyúčtovaniu zmluvnej pokuty, resp. úroku z omeškania, vyjadriť najneskôr do 3 dní odo dňa jeho obdržania, inak sa má za to, že s vyúčtovaním súhlasí. Vyjadrením sa v tomto prípade rozumie písomné stanovisko povinnej strany. Podľa čl. 19.10 zmluvy povinná strana je povinná uhradiť vyúčtované zmluvné pokuty, resp. úroky z omeškania, najneskôr do 30 dní odo dňa obdržania príslušného vyúčtovania.

22. Dňa 19.11.2019 bol uzavretý Dodatok č. 1 k uvedenej zmluve o dielo ako aj Dodatok č. 2, ktorým okrem iného došlo aj k zmene čl. 15.1 zmluvy o dielo tak, že zhotoviteľ je povinný dokončiť práce na diele a dielo odovzdať objednávateľovi najneskôr do 15.12.2019. Dodatkom č. 3 zo dňa 10.01.2020 sa zmluvné strany dohodli na vypustení niektorých stavebných objektov, resp. konštrukcií z príloh - oceneného výkazu výmer a opisu predmetu zmluvy.

23. Z písomne potvrdeného protokolu o odovzdaní stavby „Rekonštrukcia Mestskej knižnice Žiar nad Hronom“ na základe zmluvy o dielo zo dňa 09.09.2019 vyplýva, že žalovaný ako objednávateľ ku dňu 14.05.2020 prevzal od žalobcu ako zhotoviteľa dielo /časť diela/ podľa priloženého súpisu prác bez vád a nedorobkov.

24. Faktúrou č. VF202005001 zo dňa 14.05.2020, splatnou dňa 13.06.2020, žalobca fakturoval žalovanému Stavebné práce - Mesto Žiar nad Hronom - Rekonštrukcia mestskej knižnice, na základe ZoD zo dňa 9.9.2019 a na základe priloženého súpisu vykonaných prác vo výške 76.994,98 Eur s DPH.

25. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 01.07.2020, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 130/2020 dňa 08.07.2020, bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi - žalobcovi. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 20.07.2020, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 142/2020 dňa 24.07.2020, bola povolená reštrukturalizácia dlžníka - žalobcu. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 09.04.2021, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 72/2021 dňa 16.04.2021, bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka - žalobcu a ukončená jeho reštrukturalizácia.

26. V oznámení o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 21.07.2020 žalovaný oznámil žalobcovi, že v zmysle -581 a jednostranne započítava svoju pohľadávku (ktorá predstavuje nárok žalovaného ako objednávateľa podľa Zmluvy o dielo z 9.9.2019 ohľadne „Rekonštrukcia Mestskej knižnice“ na zmluvnú pokutu v zmysle článku 19, bod 19.2 písm. f) za nedodržanie termínu odovzdania diela, pričom z tohto nároku žalovaný uplatňuje len časť vo výške 76.994,98 Eur) voči žalobcovi vo výške 76.994,98 Eur s pohľadávkou žalobcu v zmysle doručenej faktúry č. VF202005001 vo výške 76.994,98 Eur a pohľadávka žalobcu voči žalovanému po tomto započítaní zaniká v celom rozsahu.

27. Podľa (ďalej „“) zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

28. Podľa (ďalej „“), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

29. Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

30. Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

31. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „“) o začatí reštrukturalizačného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné konanie. Iné rozhodnutia alebo písomnosti súdu vydané pred začatím reštrukturalizačného konania sa v Obchodnom vestníku nezverejňujú.

32. Podľa začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.

33. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje

pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

34. Podľa pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

35. Podľa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

36. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd žiadne vady. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré týmto v zmysle odkazuje. Vzhľadom na dôvody žalovaným podaného odvolania odvolací súd dodáva k veci nasledovné.

37. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie výhradne v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní.

38. Súd prvej inštancie správne posúdil existenciu obchodno-záväzkového zmluvného vzťahu medzi stranami sporu na základe uzavretia zmluvy o dielo podľa a nasl. . Z obsahu písomne uzavretej zmluvy je nesporné, že zmluvné strany, t. j. žalobca ako zhotoviteľ v postavení podnikateľa a žalovaný ako objednávateľ v postavení subjektu verejného práva si pre ich záväzkový vzťah dohodli aplikáciu v súlade s a .

39. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu ako zhotoviteľa voči žalovanému ako objednávateľovi na zaplatenie dohodnutej ceny diela po jeho vykonaní a odovzdaní žalovanému. Vznik a existencia zmluvného vzťahu, odovzdanie a prevzatie diela ku dňu 14.05.2020, ako ani výška uplatneného nároku na zaplatenie ceny diela sporná medzi stranami sporu nebola. V priebehu konania žalovaný v rámci procesnej obrany poukazoval na zánik pohľadávky žalobcu z dôvodu jednostranného zápočtu žalovaného zo dňa 21.07.2020. Na tento započítací prejav, v ktorom žalovaný uplatnil voči žalobcovi svoju pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty, okresný súd neprihliadol z dôvodu, že započítanie bolo vykonané už po začatí reštrukturalizačného konania a takémuto započítaniu, ako spôsobu zániku pohľadávky, bráni ust. . Okresný súd odôvodnil tento svoj záver právnym posúdením vzniku pohľadávky zo zmluvnej pokuty (ktorá bola predmetom započítania zo strany žalovaného) tak, že táto pohľadávka vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania a teda bolo potrebné ju prihlásiť vo forme prihlášky a po začatí reštrukturalizačného konania zákonná úprava bráni jej započítaniu, pričom v priebehu konania došlo aj k schváleniu reštrukturalizačného plánu a z dôvodu, že žalovaný si žiadnu pohľadávku v rámci reštrukturalizácie voči žalobcovi neuplatnil, ust. upravuje zánik práva veriteľov, ktorí si neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, v danom prípade voči žalobcovi. S takýmto skutkovým a právnym posúdením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

40. Žalovaný v odvolaní uviedol dve výhrady voči napadnutému rozhodnutiu. Nesúhlasil s priznanými úrokmi z omeškania keď tvrdil, že priznaniu úroku z omeškania bráni dohodnuté zádržné právo podľa zmluvy o dielo. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle prostriedkami procesného útoku a

procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, ako aj hmotnoprávne námietky. Znamená to, že skutkové tvrdenia a hmotnoprávne námietky sa považujú za prostriedky procesnej obrany, ktoré je nevyhnutné uplatniť včas, t.j. v zákonom určenej lehote v súlade so zásadou zákonnej a sudcovskej koncentrácie konania. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 09.11.2021 v súlade s vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania. Podľa prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalovaný prvýkrát uvedenú obranu voči uplatneným úrokom z omeškania s odkazom na dohodu o zádržnom práve uplatnil až v odvolaní. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu správne poukázal na to, že sa nejedná v danom prípade o novotu v odvolacom konaní podľa , t. j. aby na takýto prostriedok procesnej obrany mohol odvolací súd prihliadnuť. Žalovaný až v odvolaní namietal uplatnený nárok žalobcu v časti úrokov z omeškania, a to tvrdením o dohodnutom zádržnom práve, ktoré malo brániť priznaniu úrokov z omeškania z istiny v prospech žalobcu. Žiadne takéto tvrdenie v priebehu konania až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania žalovaný neuplatnil. Takto uplatnený prostriedok procesnej obrany nespĺňa žiaden z predpokladov novôt uvedených v pod písm. a) - d) , ktoré by umožňovali odvolaciemu súdu na takto oneskorene uplatnenú procesnú obranu prihliadnuť. Pretože žalovaný túto procesnú obranu uplatnil neskoro a neboli preukázané predpoklady posúdenia tejto procesnej obrany ako novoty, ktoré by spĺňali zákonom určené podmienky, odvolací súd na uvedený prostriedok procesnej obrany prvýkrát uplatnený žalovaným v odvolaní neprihliadol. Odvolací súd sa ďalej už nezaoberal všeobecnými skutkovými tvrdeniami žalovaného v odvolaní o realizácii zádržného práva, navyše keď je potrebné súhlasiť so žalobcom, že žiadne skutkové tvrdenia ohľadne konkrétneho vplyvu zádržného v konkrétnej výške na priznané plnenie a na úrok z omeškania žalovaný v odvolaní neuviedol. Žalovaný v odvolaní nenamietal priznanú úrokovú sadzbu, t.j. výšku úroku z omeškania. Pokiaľ preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti uvedenej na faktúre č. VF202005001 postupoval správne a v súlade so zisteným skutkovým stavom.

41. Druhou výhradou žalovaného v odvolaní bolo jeho tvrdenie uplatňované v priebehu celého konania o tom, že jeho pohľadávka na zmluvnú pokutu vznikla až momentom jej uplatnenia, t. j. ku dňu 21.07.2020, kedy žalovaný realizoval voči žalobcovi jednostranné započítanie a preto nešlo o pohľadávku, ktorá sa mala uplatniť v reštrukturalizácii voči žalobcovi prihláškou a neuplatnia sa voči tejto pohľadávke obmedzenia vyplývajúce zo zákazu započítania podľa . S takýmto tvrdením odvolací súd nesúhlasí.

42. Odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý sa správne v súlade so zisteným skutkovým stavom a v súlade s existujúcou právnou úpravou dostatočne, podrobne, jasne a zrozumiteľne vysporiadal s otázkou vzniku pohľadávky použitej žalovaným na započítanie, t.j. zmluvnej pokuty, ktorá bola viazaná na porušenie povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa na včasné vykonanie diela. Súd prvej inštancie správne konštatoval rozdiel medzi samotným vznikom pohľadávky ako predmetu práva, ktorý nie je možné stotožňovať so splatnosťou pohľadávky a spôsobom jej uplatnenia podľa postupu dohodnutým v čl. 19.7 a čl. 19.10 zmluvy o dielo. Nad rámec záverov okresného súdu odvolací súd dodáva nasledovné.

43. Zmluvná pokuta patrí systematicky medzi zabezpečovacie inštitúty a jej základná úprava sa nachádza pre oblasť súkromnoprávnych vzťahov v a nasl. . V ust. - pre účely obchodnozáväzkových vzťahov osobitnou úpravou len dopĺňa právnu úpravu . Základnou charakteristikou zmluvnej pokuty je, že sa jedná o právo, ktorého vznik je viazaný výhradne na porušenie zmluvnej povinnosti. Pokiaľ by bola zmluvná pokuta dojednaná pre účely iné ako vyplývajúce z porušenia povinnosti, nejednalo by sa o zmluvnú pokutu (viď. napr. dielo Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: II., C.H.Beck, 2015, str. 1882). Už z povahy dojednania tohto zabezpečovacieho prostriedku vyplýva, že jej vznik je viazaný na porušenie právnej povinnosti, na ktorú je dohodnutá v zmysle príslušnej zmluvy v písomnej podobe. Bez porušenia povinnosti, na ktorú je viazaná zmluvná pokuta k vzniku práva na zaplatenie zmluvnej pokuty nedôjde.

44. Z takejto povahy zmluvnej pokuty, ktorej vznik je viazaný výhradne na porušenie povinnosti (dohodnutej v zmluve), potom vyplýva aj posudzovanie jej premlčania. Keďže v danom prípade medzi stranami sporu došlo k uzavretiu obchodnozáväzkového vzťahu, potom aj prípadné premlčanie sa upravuje komplexnou úpravou obsiahnutou v . V zmysle , pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť

porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava. Pri posudzovaní premlčania je preto nevyhnutné rozlišovať medzi vznikom práva na zmluvnú pokutu a jej splatnosťou, keďže premlčacia lehota pri zmluvnej pokute začíta plynúť odo dňa, kedy bola povinnosť, na ktorú je zmluvná pokuta viazaná, porušená. Je nepochybné, že zmluvná pokuta je právom vzniknutým výhradne z porušenia povinnosti. Premlčacia doba pri tomto práve začína preto plynúť odo dňa porušenia povinnosti, ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou. Nie je preto rozhodujúci čas plnenia (splatnosť zmluvnej pokuty), ale len skutočnosť, kedy došlo k porušeniu povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, čo sa nemusí kryť s dobou splatnosti zmluvnej pokuty (viď Oľga Ovečková: Premlčanie v obchodnom práve, Wolters Kluwer, 2015, str. 183).

45. Z uvedeného vyplýva, ako bolo uvedené aj v citovanom diele, že je nevyhnutné rozlišovať medzi vznikom práva na zmluvnú pokutu a splatnosťou zmluvnej pokuty. Ust. definuje vznik práva veriteľa na plnenie (pohľadávku) od dlžníka zo záväzkového vzťahu a vznik povinnosti dlžníka splniť záväzok. Pokiaľ právo na zmluvnú pokutu, ako zmluvné právo, je viazané výhradne na okamih porušenia povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, prvým dňom porušenia tejto povinnosti došlo k vzniku práva (veriteľa) na zmluvnú pokutu (voči dlžníkovi).

46. Súčasťou práva veriteľa, t. j. subjektu oprávneného na plnenie voči dlžníkovi ako subjektu povinnému na plnenie, je aj jeho vymáhateľnosť, t.j. vynutiteľnosť jeho splnenia. Premlčanie znamená oslabenie vymáhateľnosti ako zložky práva, avšak neznamená zánik samotného práva. Uplatnením námietky premlčania dlžníkom dochádza k zániku nároku, t. j. subjektívne už existujúce právo prestalo byť uplatnením námietky premlčania pred súdom autoritatívne vynútiteľné. Z diela autorov Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: I, Komentáre, Nakladatelství C.H. Beck, 2015, str. 677 a 678, vyplýva: „Podstata premlčania spočíva v oslabení subjektívneho práva o jeho právnu nárokovateľnosť. Pre pochopenie inštitútu premlčania je nevyhnutné vysvetliť pojmy „subjektívne právo“ a „právny nárok“. Nárok predstavuje tú zložku subjektívneho práva, ktorá predstavuje možnosť domôcť sa ochrany subjektívneho práva štátom.“ Samotné právo veriteľovi však uplatnením námietky premlčania nezaniká. Stále trvá, existuje, avšak oslabené o nárok, t. j. o autoritatívnu vynútiteľnosť (viď Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák a kol.: Občanský zákonník I., Velké Komentáře, 2. vydání, C.H.Beck, 2009, strana 585).

47. Ako už bolo uvedené vyššie, od vzniku práva na zmluvnú pokutu oprávňujúceho na plnenie treba odlišovať splatnosť zmluvnej pokuty, ktorá má vplyv na prípadné priznanie úroku z omeškania z existujúcej zmluvnej pokuty. V prípade zmluvnej pokuty sa začiatok plynutia premlčacej lehoty v prípade obchodnozáväzkových vzťahov neriadi všeobecnou úpravou podľa (keď premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde), ale sa riadi ust. ako špeciálnou úpravou začiatku plynutia premlčacej lehoty pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti, ktorým je aj zmluvná pokuta. Úprava začatia plynutia premlčacej lehoty pri zmluvnej pokute v zmysle má pritom kogentnú povahu vzhľadom na ust. . Na uvedenom príklade posúdenia premlčania zmluvnej pokuty odvolací súd mienil poukázať na zásadná rozdiel medzi vznikom práva na zmluvnú pokutu a jej splatnosťou.

48. Pokiaľ si preto zmluvné strany v bode 19. 2, písm. f) zmluvy o dielo dohodli zmluvnú pokutu v prípade nedokončenia a neodovzdania diela v dohodnutom termíne, potom jednoznačne vymedzili povinnosť, ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou, a tou je včasné vykonanie a odovzdanie diela. Bod 19.7 zmluvy o dielo neupravuje iným spôsobom vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, ale upravuje spôsob, ako už vzniknutú zmluvnú pokutu (prvým dňom omeškania s povinnosťou riadneho a včasného odovzdania diela) uplatniť, a to písomným vyúčtovaním. Bod 19.10 zmluvy o dielo upravuje lehotu splatnosti zmluvnej pokuty, t.j. už vzniknutej zmluvnej pokuty ako existujúceho práva. Uvedené články 19.7 a 19.10 zmluvy o dielo, ako to správne uviedol okresný súd, nemodifikujú a nemenia vznik práva na zmluvnú pokutu, ale upravujú spôsob jeho uplatnenia (písomná forma) a lehotu splatnosti.

49. Ust. , predposledná veta , ako to správne konštatoval aj okresný súd, v súkromnoprávnych vzťahoch jednoznačne rozlišuje medzi vznikom pohľadávky a splatnosťou pohľadávky. Na posúdenie, či sa jedná o pohľadávku prednostnú (ktorá sa neuplatňuje prihláškou a na ktorú neplatí zákaz započítania podľa po začatí reštrukturalizačného konania) je preto relevantný okamih vzniku pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu bez ohľadu na čas plnenia, t.j. bez ohľadu na jej splatnosť. Práve z dôvodu nejednoznačnej aplikačnej praxe pri

predchádzajúcej úprave ustanovenia v znení do 28.02.2017 (kedy toto ustanovenie nemalo definičný znak vymedzujúci prednostné pohľadávky okamihom ich vzniku), zákonodarca s účinnosťou od 01.03.2017 vymedzil moment vzniku pohľadávky podľa bez ohľadu na to, či v čase začatia reštrukturalizačného konania už nastal čas plnenia, t.j. splatnosť pohľadávky (viď dielo Milan Ďurica; Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár, 4. vydanie, C. H. Beck, 2021, str. 958). Na to, aby sa v danom prípade mohlo jednať o prednostnú pohľadávku v zmysle je nevyhnutné, aby sa jednalo o takú pohľadávku, ktorá vznikla počas reštrukturalizačného konania, t.j. po zverejnení uznesenia súdu o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku, čo v danom prípade bolo ku dňu 09.07.2020. V danom prípade o takúto pohľadávku žalovaného, ktorá je zmluvnou pokutou za porušenie povinnosti včasného odovzdania predmetu diela, nešlo.

50. Ako správne konštatoval okresný súd, Dodatkom č. 2 k zmluve o dielo došlo k zmene dohodnutého času plnenia, t.j. k odovzdaniu a prevzatiu diela, a to ku dňu 15.12.2019. V konaní nebolo sporné, že k odovzdaniu a prevzatiu diela došlo dňa 14.05.2020. Ako správne konštatoval okresný súd, k vzniku práva na zmluvnú pokutu došlo prvým dňom po uplynutí dohodnutej doby odovzdania diela, t.j. od 16.12.2019. Tento dátum predchádza dňu nadobudnutia účinkov začatia konkurzného konania (09.07.2020). Žalovaným vykonaný zápočet v oznámení zo dňa 21.07.2020 bol preto realizovaný po začatí reštrukturalizačného konania, pričom v ňom bola použitá na započítanie pohľadávka vzniknutá pred začatím reštrukturalizačného konania a takýto zápočet uvedenej pohľadávky je vylúčený v zmysle , ako to správne konštatoval okresný súd v napadnutom rozhodnutí.

51. Keďže zmluvná pokuta viazaná na porušenie povinnosti včasného odovzdania a vykonania diela je právom, ktoré vzniká výhradne z porušenia povinnosti, v danom prípade okamihom prvého dňa omeškania s včasným a riadnym odovzdaním a vykonaním diela, potom právo na zmluvnú pokutu, t.j. pohľadávka ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov v zmysle , vzniklo prvým dňom omeškania povinnosti zhotoviteľa. Jej písomné vyúčtovanie a jej splatnosť nemá vplyv na jej posúdenie ako pohľadávky, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania a ktorá sa mala prihlásiť v konkurze voči žalobcovi prihláškou, čo žalovaný neurobil a preto nemohol s právnymi účinkami dňa 21.07.2020 započítať túto svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie ceny diela. Okresný súd preto postupoval správne, keď na takto realizovaný zápočet neprihliadol, pretože mu bráni kogentná úprava . Navyše v čase vydania napadnutého rozhodnutia došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu žalobcu a keďže v konaní nebolo sporné, že žalovaný si žiadnu pohľadávku, t.j. ani ním uplatnenú na jednostranný zápočet, v reštrukturalizácii voči žalobcovi neuplatnil, potom je táto jeho pohľadávka nevymáhateľná a okresný súd postupoval správne, keď na túto pohľadávku neprihliadol ani ako na prostriedok procesnej obrany, pretože má povahu naturálnej obligácie, t.j. ktorú nie je možné v konaní pred súdom priznať v zmysle .

52. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukazoval na to, že žalovaným podané odvolanie neobsahuje v zmysle povinnú náležitosť, a to označenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, na túto námietku odvolací súd neprihliadol, pretože žalovaný priamo v odvolacom návrhu v rámci podaného odvolania v bode V. označil zmeny ktorého rozhodnutia sa domáha, a to rozhodnutia č.k. -127, t.j. z obsahu odvolania je jednoznačne žalovaným v zmysle identifikované rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje.

53. Žalovaný v odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu neuviedol žiadne skutkové ani právne dôvody, ktoré by boli spôsobilé na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa .

55. Žalovaný podal odvolanie proti celému rozhodnutiu okresného súdu, t.j. aj proti druhej výrokovej vete o náhrade trov konania. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, okresný súd mu správne priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu podľa zásady úspechu v zmysle . Odvolací súd preto potvrdil napadnuté rozhodnutie aj v jeho druhej výrokovej vete o náhrade trov konania.

56. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania postupoval odvolací súd podľa s použitím a pretože bol žalobca v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu,

priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalovanému, ktorý úspešný v odvolacom konaní nebol.

57. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).