Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_20S-37-2018.pdf
PDF · 70.55 KB
Case nature
Subarea
20S/37/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, predsedom senátu JUDr. Ľubomírom Bundzelom, v právnej veci žalobcu: T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX P., zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Juskom, so sídlom Račí potok 3, 040 01, Košice proti žalovanému: Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Trnave, odboru poriadkovej polície, Starohájska 3, 917 10 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-TT-11-004/2017-PK zo dňa 16.1.2018, o sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o výške náhrady trov konania sp. zn. 20S/37/2018-182 zo dňa 5.3.2021, t a k t o
rozhodol:
I. Správny súd sťažnosť žalobcu zamieta.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania o sťažnosti.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu č. ORPZ-TT-11-004/2017-PK zo dňa 16.1.2018 a aj s ním súvisiace rozhodnutie orgánu prvého stupňa č. 7/2017 zo dňa 7.11.2017 a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
2. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 20S/37/2018 - 118 zo dňa 03.07.2019 výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.08.2020.
3. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť o ktorej rozhodoval Najvyšší súd SR rozsudkom 10Asan/34/2019 zo dňa 26.01.2021 tak, že výrokom I. rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/37/2018-118 zo dňa 3. júla 2019 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. ORPZ- TT-11-004/2017-PK zo dňa 16. januára 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Výrokom II. rozhodol, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania na krajskom aj kasačnom súde.
4. Právny zástupca žalobcu si vyčíslil trovy konania dňa 02.03.2021 na krajskom súde v sume 1.118,77 Eur.
5. Po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/37/2018 - 118 zo dňa 03.07.2019 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR10Asan/34/2019 zo dňa 26.01.2021, ktorým súd priznal v zmysle § 167 ods. 1 SSP žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, rozhodol správny súd v zmysle § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania uznesením sp. zn. 20S/37/2018-182 zo dňa 5.3.2021 tak, že žalobcovi priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 105,- Eur (35,- Eur za správnu žalobu + 70,- Eur za kasačnú sťažnosť) a náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli v predmetnom konaní vo výške 806,01 Eur (odmena za úkony právnej služby vo výške 633,66 Eur + režijný paušál vo výške 38,02 Eur + DPH vo výške 134,33 Eur).
6. Proti uvedenému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal žalobca sťažnosť, nakoľko podľa nebo súd podľa nepostupoval pri priznávaní trov právneho zastúpenia správne, pretože nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon „Prevzatie a príprava veci ku kasačnej sťažnosti“ a s tým súvisiaci paušál a DPH. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd považoval tento úkon za duplicitne uplatnený, s čím žalobca nesúhlasí. Zdôraznil, že správne konanie na Krajskom súde je jednoinštančné, teda nie je možné podať voči nemu riadny opravný prostriedok, tak ako v iných konaniach. Z dôvodu, že kasačná sťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom (vyplývajúc z § 438 a iných SSP) je potrebné naň priložiť osobitnú plnú moc, pričom je logické, že vec ako takú je potrebné opätovne prevziať a právne odôvodniť najmä s poukazom na nesprávnosť rozhodnutia súdu, čo je diametrálne odlišná situácia.
7. Správny súd dôsledne preskúmal pôvodné plnomocenstvo žalobcu udelené jeho právnemu zástupcovi, aj následné plnomocenstvo, ktoré mu udelil špeciálne na účely konania o kasačnej sťažnosti. Tieto plnomocenstvá sú takmer rovnaké, teda v oboch prípadoch sa plnomocenstvo udeľuje na to, aby právny zástupca svojho klienta „zastupoval, vykonával všetky úkony, prijímal doručené písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzatváral zmier, uznával oprávnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky, vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnenie nárokov, a to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie.“ Rozdiel v plnomocenstvách spočíva v tom, že v pôvodnom plnomocenstve z 18.3.2018 je špecifikované konanie nasledovne: „na zastupovanie mojej osoby v súdnom konaní o preskúmanie právoplatného rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Odboru poriadkovej polície pod číslom ORPZ-TT-11-004/2017-PK“ a v následnom plnomocenstve z 4.9.2021 je špecifikované konanie nasledovne: „na zastupovanie mojej osoby pri podaní kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trnave pod 20S/37/2018“.
8. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že právny zástupca bol už v pôvodnom konaní oprávnený na zastupovanie klienta na podanie opravného prostriedku, čo jednoznačne vyplýva z textu plnomocnestva („podával opravné prostriedky“). Nakoľko v správnom súdnictve iný opravný prostriedok ako kasačná sťažnosť neexistuje, bol teda už z pôvodného plnomocenstva oprávnený na podanie kasačnej sťažnosti. Správny súd ho ani nevyzýval na doplnenie plnomocenstva, sám ho správnemu súdu doručil spolu s kasačnou sťažnosťou.
9. Konanie o kasačnej sťažnosti je konaním o opravnom prostriedku, hoci mimoriadnom, aj v tomto konaní sa vychádza z cieľa a účelu súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy o individuálnych právach účastníkov administratívneho konania, ktorým je práve dosiahnutie ochrany práv účastníkov. Hoci sa teda v kasačnom konaní preskúmava rozhodnutie správneho súdu, nie je to možné bez prieskumu samotného administratívneho konania a rozhodnutia. Preto neobstojí argument žalobcu, že vec treba opätovne prevziať a odôvodnenie namietanej nesprávnosti rozsudku je diametrálne odlišné od odôvodňovania samotnej žaloby a vyjadrení k nej. Ide o totožnú vec, o rovnaké rozhodnutie správneho orgánu a aj záujem žalobcu bol stále rovnaký - v tomto prípade to bolo zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, čo aj kasačnou sťažnosťou dosiahol. Išlo teda o rovnaký záujem ako v konaní pred správnym súdom, išlo o vecne rovnakú argumentáciu, preto nemožno tvrdiť, že je potrebné vec prevziať opätovne.
10. S ohľadom na vyššie uvedené považuje správny súd uznesenie vyššieho súdneho úradníka za vecne správne a preto v zmysle § 161 ods. 1 SSP sťažnosť zamietol.
11. Podľa § 161 ods. 1 SSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne.
12. O trovách sťažnosti rozhodol správny súd s poukazom na to, že žalobca nebol pri podanej sťažnosti úspešný a žalovanému žiadne trovy konania z podanej sťažnosti nevznikli, preto nebola náhrada trov konania o sťažnosti priznaná nikomu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu voči výroku I. nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 162 SSP).
Proti tomuto uzneseniu voči výroku II. je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.