Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-37-2018.pdf
PDF · 122.19 KB
No categories available
20S/37/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX P., zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Juskom, so sídlom Rači potok 3, 040 01 Košice proti žalovanému: Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Trnave, odboru poriadkovej polície, Starohájska 3, 917 10 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ- TT-11-004/2017-PK zo dňa 16.1.2018 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Riaditeľ Obvodného oddelenia PZ Trnava, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Trnave Krajského riaditeľstva PZ v Trnave disciplinárnym rozkazom č. 7 zo dňa 07.11.2017 uložil žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) disciplinárny rozkaz
- zníženie služobného platu o 5% na dobu jeden mesiac podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorého sa žalobca dopustil zavineným porušením povinnosti ustanovenej podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. tým, že v rozpore s ustanoveniami:
Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru, čl. 43 ods. 5, pretože mal v pláne služieb zmenu na deň 8.10.2017, ktorá bola vykonaná dňa 2.10.2017, avšak pri nástupe do služby dňa 4.10.2017 sa s uvedenou zmenou neoboznámil.
2. V odôvodnení disciplinárneho rozkazu riaditeľ OO PZ Trnava uviedol, že na podklade zápisu v knihe kontrol zo dňa 5.10.2017 bolo zistené riaditeľom OR PZ v Trnave plk. Mgr. X. W., že počas kontroly administratívnych pomôcok a plánu služieb na OO PZ Trnava dňa 5.10.2017, mal v pláne služieb zmenu na deň 8.10.2017, ktorá bola vykonaná dňa 2.10.2017, avšak pri nástupe do služby dňa 4.10.2017 sa s uvedenou zmenou neoboznámil. Na podklade tohto zistenia bol v súlade s ust. § 56 ods. 1 zák.č. 73/1998 Z.z. dňa 11.10.2017 ppráp. T. V. požiadaný o písomné vyjadrenie sa k danej veci. Vyjadrenie bolo potrebné predložiť nadriadenému v lehote do 19,00 hod. dňa 14.10.2017.
3. Ppráp. T. V. (ďalej „žalobca“) svoje písomné vyjadrenie predložil v určenej lehote, pričom z tohto vyplynuli v podstate tieto podstatné skutočnosti: „Dňa 2.10.2017 v presne neurčenom čase som bol ústne oboznámený so zmenou služby, a to, že dňa 8.10.2017 som zaradený do futbalových opatrení v čase od 16,00 hod. do 22,00 hod. . Uvedenú zmenu som zobral na vedomie s tým, že keď som ju chcel podpísať plány sa na stálej službe nenachádzali. Pri nástupe do služby dňa 4.10.2017 som zmenu chcel taktiež podpísať, ale plány na stálej službe znova neboli, pričom v priebehu dňa som na podpísanie zmeny zabudol. Ďalej chcem k veci uviesť, že mojim konaním nevznikol žiadny škodlivý následok, nakoľko som o zmene vedel a dňa 8.10.2017 som do služby nastúpil včas, pričom mojim konaním nebola absolútne ohrozená bezpečnostná situácia na úseku Mesta Trnava.
4. ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ako aj s poukazom na skutočnosť, že žalobca bol dňa 24.07.2017 preukázateľne oboznámený na porade riaditeľa OO PZ Trnava (evidované v spise pod sp. zn. ORPZ- TT-OPP3-13-007/2017) so všetkými ustanoveniami v súvislosti s porušením čl. 43 ods. 5 Nariadenia prezidenta PZ č. 22/2013, nadriadený žalobcu na podklade zápisu v knihe kontrol zo dňa 5.10.2017 zistil, že počas kontroly administratívnych pomôcok a plánu služieb na OO PZ Trnava dňa 5.10.2017, mal v pláne služieb zmenu na deň 8.10.2017, ktorá bola vykonaná dňa 2.10.2017, avšak pri nástupe do služby dňa 4.10.2017 sa žalobca s uvedenou zmenou neoboznámil.
5. Uloženie druhu trestu disciplinárneho opatrenia za predmetné disciplinárne previnenie žalobcu riaditeľ OO PZ Trnava dôvodil prihliadnutím na povahu daného protiprávneho konania policajta. Pri posudzovaní závažnosti konania, ktorým došlo k porušeniu citovaných ustanovení interného predpisu, vzal do úvahy doterajší postoj menovaného policajta k plneniu jeho služobných povinností, ktoré mali najväčší vplyv na výber zvoleného disciplinárneho opatrenia. V tejto súvislosti nadriadený žalobcu uviedol, že ppráp. T. V. boli doteraz uložené dve disciplinárne opatrenie. L. rozhodovaní o druhu ukladaného disciplinárneho opatrenia sa prihliadalo aj na hodnotenie policajta v rámci hodnotiaceho systému PZ. V rámci tohto bol za rok 2015 hodnotený stupňom „B“. V rámci roku 2016 bol hodnotený stupňom „B“. Posúdením všetkých týchto okolností nadriadený dospel k záveru, že na nápravu menovaného policajta nepostačuje uloženie výčitky podľa § 54 zákona o štátnej službe. Podmienkam ustanoveným v § 56 ods. 2 tohto zákona bude primerane zodpovedať zníženie platu 5% na jeden mesiac. Závažnejšie, resp. vyššie disciplinárne opatrenie by v tomto prípade bolo podľa rozhodnutia nadriadeného z hľadiska okolností určujúcich druh disciplinárneho opatrenia neprimerané.
6. Na odvolanie žalobcu proti disciplinárnemu rozkazu č. 7 zo dňa 7.11.2017 žalovaný, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, odbor poriadkovej polície, rozhodnutím č. ORPZ- TT-11-004/2017-PK zo dňa 16.1.2018, podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolanie žalobcu zamietol a stotožniac sa so skutkovými a vecnými závermi správneho orgánu prvej inštancie, predmetný disciplinárny rozkaz potvrdil.
7. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že riaditeľ OO PZ Trnava si vo svojom disciplinárnom rozkaze odporuje, pričom sa v odvolaní opiera o všeobecnú zásadu tvorby práva „ius est ars boni et aequi“ vychádzajúcu z rímskeho práva uviedol, že bolo preukázané, že „žalobca dňa 4.10.2017 nevykonával službu v zákonných intenciách, hoci so zmenou bol preukázateľne a riadne oboznámený“. Bolo konštatované, že žalobca ako odvolateľ nepochopil, resp. nesprávne interpretoval podľa žalobcu spornú časť disciplinárneho rozkazu uvedenú vyššie. Zo strany žalovaného bolo v odôvodnení rozhodnutia uvedené, že uvedenú konštatáciu riaditeľa OO PZ Trnava je potrebné posudzovať v celom kontexte odôvodnenia, pričom je logické, že riaditeľ OO PZ Trnava citovaným textom poukázal na fakt, že odvolateľ bol riadne a preukázateľne oboznámený s predpismi školenými na pracovnej porade konanej dňa 24.7.2017 (okrem iných i s nariadením PPZ č. 22/2013 o činnosti základných útvarov SPP PZ v znení neskorších predpisov ako aj zákonom č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov s dôrazom na ust. § 47 a § 48) a taktiež zabezpečil oboznámenie sa policajta s vykonanou zmenou, a to preukázateľným
spôsobom - zápisom do osobitnej prílohy plánu služieb v zmysle čl. 43 ods. 5 Nariadenie prezidenta PZ č. 22/2013 v znení neskorších predpisov, pričom žalobca ako odvolateľ túto skutočnosť nepotvrdil svojim podpisom, čím došlo k jeho disciplinárnemu previneniu. Ďalej žalovaný uviedol, že porušenie zásady „ius est ars boni et aequi“ preštudovaním predložených materiálov zistené nebolo. Konštatoval, že právo je potrebné vnímať ako viacvýznamový normatívny systém zakladajúceho významnú schopnosť a zručnosť, ktorej obsahom je skutočnosť hovoriaca o umení aplikácie platného práva na konkrétny prípad s prihliadnutím na právne princípy a zásady skutočne minimálnou a nevyhnutnou vlastnosťou osoby, ktorá s právom ako takým pracuje. Ohľadom odvolacej námietky žalobcu, že svojim konaním nespôsobil žiadny následok, nakoľko do služby nastúpil, a preto nedošlo k spáchaniu disciplinárneho previnenia, žalovaný sa s týmto názorom nestotožnil, nakoľko existuje viacero konaní, kde nie je zrejmý následok konania, avšak k porušeniu interných predpisov došlo, a teda zakladajú znaky disciplinárneho previnenia (napr. nezapísanie, prípadne neodpísanie sa v knihe príchodov a odchodov, nevypísanie si knihy jázd).
II. Žaloba a jej dôvody
8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
9. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je založené na nesprávnom právnom posúdení veci ako aj na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Ďalej uviedol, že prvostupňový orgán sa nevysporiadal so skutočnosťami, na ktoré poukázal a nebral do úvahy ani jeho argumentáciu. Mal za to, že skutkové tvrdenie, že sa neoboznámil so zmenou plánu služieb, ktoré tvorilo podklad kvalifikácie jeho konania ako porušenia povinností policajta absolútne nezodpovedá skutočnosti, a teda je nepravdivé. Uviedol, že službu si riadne odslúžil, pričom ak by sa vychádzalo z tvrdenia nadriadeného o tom, že sa s plánom služieb neoboznámil, tak by do služby nenastúpil vôbec. Potvrdenie oboznámenia sa so zmenou pri plnení svojich služobných povinností síce opomenul, čo v uvedenom kontexte má len administratívny charakter, pričom takéto konanie v sebe nenesie žiadny stupeň nebezpečnosti a nie je ho možné kvalifikovať ako konanie, ktoré je porušením povinnosti policajta, teda disciplinárnym previnením. Rozdiel by nastal vtedy, ak by sa neoboznámil s plánom služieb a súčasne následne by logicky nedošlo k potvrdeniu oboznámenia sa s plánom služieb, následkom čoho by bolo nevykonanie zmenenej služby, pričom v danom prípade sa s plánom služieb oboznámil, službu riadne vykonal, pričom uvedené skutočnosti len opomenul administratívne potvrdiť.
10. Ďalej popísal skutkový dej, pričom uviedol, že dňa 2.10.2017 bol oboznámený s vykonanou zmenou v pláne služieb. Táto zmena sa týkala služby dňa 8.10.2017, pričom medzitým už vykonával službu dňa 4.10.2017. Pri nástupe do služby chcel vložiť podpis do plánu služieb pre overenie skutočností, že bol so zmenou služby oboznámený, ale vzhľadom k tomu, že plán služieb nebol v danej chvíli na mieste, ku ktorému by mal voľný prístup, tak oboznámenie sa so zmenou v pláne služieb nepodpísal a v dôsledku iných pracovných povinností už v priebehu služby na to nemyslel. Poukázal na všeobecnú zásadu tvorby práva v podmienkach právneho systému kontinentálnej Európy „ius est ars boni et aequi“ (právo je umenie dobrého a spravodlivého). V zmysle tejto zásady musia byť všetky zákonné a tým pádom aj všetky podzákonné normy v súlade s morálkou, inak sú tieto právne normy neplatné „ex nunc“. Z hľadiska logiky veci, vychádzajúc z konštatácie, že právo je determinantom regulácie vzorov správania sa spoločnosti vyplýva, že všetky právne normy, či už zákonné alebo podzákonné, sú tvorené za účelom úpravy vzťahov v spoločnosti. Pre túto úpravu využíva zákonodarca v princípe dva druhy právnych noriem z hľadiska vzniku, zmeny a zániku právnych vzťahov - konštitučné právne normy a deklaratórne právne normy. Kým konštitučné právne normy priamo zakladajú práva a povinnosti, z ktorých je možné vyvodiť právne následky, deklaratórne právne normy overujú existenciu týchto práv a povinností, prípadne existenciu vyvodených právnych následkov. V tejto súvislosti poukázal na znenie čl. 43 ods. 5 Nariadenia, z ktorého obsahu vyplýva, že ten kto schváli plán služieb, je povinný zabezpečiť toto oboznámenie sa s plánom služieb všetkými policajtmi tak, aby mohol následne toto oboznámenie preukázať. Cieľom tohto ustanovenia je to, aby po zmene služby policajt o tejto zmene vedel a nastúpil do výkonu služby v takto zmenenom čase. Napriek tomu, že riaditeľ OO PZ v Trnave v odôvodnení disciplinárneho rozkazu uviedol, že som bol riadne oboznámený so zmenou v pláne služieb a že toto oboznámenie je preukázateľné, neexistuje žiadny dôvod domnievať sa, že
„toto oboznámenie je preukázateľné“, v zmysle ním uvádzaných záverov. Poukázal ďalej na to, že ak z jeho strany nebola podpísaná zmena v pláne služieb, nemôže riaditeľ OO PZ v Trnave tvrdiť, že je preukázateľná skutočnosť, že som bol s touto zmenou oboznámený. Z hľadiska logického a systematického výkladu čl. 43 ods. 5 Nariadenia, v priamej príčinnej súvislosti s uplatnením všeobecných teórií tvorby práva je jednoznačné, že časť súvetia „každý policajt pri prvom nástupe do služby po schválení plánu služieb alebo po vykonaní zmeny v pláne služieb sa oboznámi s plánom služieb alebo s vykonanou zmenou...“ má konštitučný charakter. Cieľom tohto ustanovenia je dosiahnuť, aby bol každý policajt včas oboznámený so zmenou služby, pričom z logiky veci tiež vyplýva, že ak nariadenie používa pojem „pri prvom nástupe do služby“, je jednoznačné, že v čase výkonu prvej služby po zmene plánu služieb musí byť policajt oboznámený so zmenou v pláne služieb, pričom v skutočnosti môže o tejto zmene vedieť už pred týmto prvým nástupom do služby. Pokiaľ ide o druhú časť spomínaného súvetia „... toto oboznámenie potvrdí svojim podpisom aj s uvedením dátumu oboznámenia sa“ má jednoznačne deklaratórny charakter. Z logiky veci, s uplatnením všeobecných zásad tvorby práva v SR vyplýva, že takto koncipované znenie predmetného ustanovenia nezakladá priamo práva a povinnosti, s ktorými spája právne následky, ale iba odkazuje na skutočnosť, akým spôsobom sa preukazuje vznik týchto práv a povinností. Uvedená časť predmetného ustanovenia má teda deklaratórny charakter. Hoci pre osvedčenie existencie určitých práv a povinností je nevyhnutné riadnym spôsobom zaevidovať túto skutočnosť a teda deklarovať jej vznik, deklaratórne ustanovenia majú v prvom rade za cieľ kontrolu naplnenia konštituovaných práv a povinností a s ich nenaplnením teda nemôžu spájať právne následky, pretože po právnej stránke na to nie sú spôsobilé. V tejto súvislosti zdôraznil, že ak v inkriminovaný deň, t.j. 8.10.2017 nastúpil do výkonu služby v termíne podľa vykonanej zmeny v pláne služieb, týmto je dostatočným spôsobom preukázané, že o konštitučnom efekte zápisu zmeny v pláne služieb bol žalobca oboznámený, inými slovami, samotná skutočnosť, že som nastúpil do výkonu služby má deklaratórny charakter, ktorým je overená skutočnosť z vykonania a oboznámenia sa so zmenou v pláne služieb. Za tohto stavu cieľ predmetného ustanovenia nariadenia bol dosiahnutý, teda boli naplnené vyššie spomínané „dobro a spravodlivosť“ vo vzťahu k tomuto ustanoveniu. Keďže s absenciou deklarácie (osvedčenia) vzniku, zmeny alebo zániku právnych vzťahov alebo skutočností nie je možné spájať právne následky, pretože samotná deklarácia nemôže mať konštitučné účinky, mal za to, že nekonal v rozpore so zákonom ani v rozpore s internými právnymi predpismi. V dôsledku tejto skutočnosti preto disciplinárny rozkaz riaditeľa OO PZ v Trnave vykazuje vadu odôvodnenia stanoveného skutkového stavu a zároveň vadu chybnej právne kvalifikácie konania žalobcu.
III. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu
11. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
12. Mal za to, že disciplinárne konanie prebehlo v súlade so zákonom, vec bola správne právne posúdená, bol dostatočne zistený skutkový stav veci a preskúmavané rozhodnutia nemajú právne vady odôvodňujúce ich zrušenie.
13. Žalobné dôvody žalovaný označil za právne irelevantné a zopakoval dôvody preskúmavaného rozhodnutia uvedené v jeho odôvodnení. Ďalej uviedol, že žalobca vo svojom podaní, resp. v žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti, ako tie ktoré uviedol v rámci disciplinárneho konania a takisto v odvolacom správnom konaní. Tvrdí, že „ten kto schváli plán služieb je povinný zabezpečiť toto oboznámenie sa s plánom služieb všetkými policajtmi tak, aby mohol následne toto oboznámenie preukázať a zo strany nadriadeného je nevyhnutné, aby oboznámil policajta s vykonanou zmenou v pláne služieb tak, aby sa tento policajt o tejto zmene dozvedel a nastúpil do výkonu služby, tak ako je mu to stanovené po vykonaní zmeny“, pričom uvádza, že druhá časť spomínaného súvetia má jednoznačne deklaratórny charakter. S týmto názorom žalobcu žalovaný nesúhlasil, pretože z úplného znenia čl. 43 ods. 5 Nariadenia prezidenta PZ č. 22/2013 v znení neskorších predpisov vyplýva: „ten kto schváli plán služieb, po jeho schválení zabezpečí oboznámenie sa s plánom služieb všetkými policajtmi tak, aby mohol následne toto oboznámenie preukázať. Uvedené oboznámenie sa týka aj zmien v pláne služieb. Každý policajt pri prvom nástupe do služby po schválení plánu služieb alebo po vykonaní zmeny v
pláne služieb sa oboznámi s plánom služieb alebo s vykonanou zmenou a toto oboznámenie potvrdí svojím podpisom aj s uvedením dátumu oboznámenia sa. Oboznámenie potvrdí priamo v pláne služieb na jeho druhej strane alebo v osobitnej prílohe k plánu služieb, pri zmene v pláne služieb z dôvodu čerpania riadnej dovolenky, služobného voľna alebo práceneschopnosti policajta sa zápis o zmene služby ani oboznámenie nevykonajú“. Mal za to, že žalobca úmyselne vytrháva len časť článku, pričom tento si nesprávne vysvetľuje, nakoľko potvrdenie o vykonanej zmene je zabezpečené práve vykonaným záznamom, ktorý tvorí prílohu plánu služieb a prenáša zodpovednosť na nadriadeného, ktorý má podľa žalobcu zabezpečiť, aby sa ten koho sa zmena týka uvedenú zmenu podpísal.
14. Čo sa týka vyjadrenia sa žalobcu k druhej časti článku, kde žalobca tvrdí „inými slovami, samotná skutočnosť, že som nastúpil do výkonu služby má deklaratórny charakter“, tak s týmto názorom nesúhlasí, nakoľko žalobca vo svojom vyjadrení sa odvoláva na zásadu „ius est ars boni et aequi“, teda, že právna norma musí sledovať určité dobro a spravodlivosť. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že cieľom interného aktu riadenia bolo v čl. 43 ods. 5 Nariadenia okrem iného zabezpečiť výkon služby a plnenia základných úloh v zmysle zák.č. 171/1993 o policajnom zbore. Mohol by totiž nastať prípad, že po vykonaných zmenách v pláne služieb by nikto nenastúpil do výkonu služby a policajti by sa mohli brániť, že o zmene služby nevedeli, teda v konečnom dôsledku by prišlo k porušeniu dobra. Poukázal na to, že sám žalobca ako odvolateľ vo svojom vyjadrení v disciplinárnom konaní ako aj v podanej žalobe konštatuje, že opomenul podpísať zmenu v pláne služieb, pričom má za to, že takýmto konaním nespôsobil žiadny následok, nakoľko do služby nastúpil. Ďalej uviedol, že nakoľko predmetné nariadenie bolo v čase spáchania skutku platné, žalobca s ním bol riadne oboznámený, a teda bol povinný dodržať postup pri oboznamovaní sa so zmenami v pláne služieb stanovený v predmetnom nariadení. Na záver uviedol, že zo zabezpečených materiálov vyplýva, že dňa 4.10.2017, kedy sa žalobca neoboznámil s plánom služieb vykonával stálu službu v čase od 7,00 hodiny do 19,00 hodiny, pričom podľa zadovážených materiálov sa plán služieb OO PZ Trnava v čase o 15,30 hodine ukladá na stálu službu (miesto kde vykonával žalobca službu), teda mal dostatok priestoru na to, aby sa s vykonanou zmenou oboznámil.
IV. Relevantná právna úprava
15. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená,
16. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
17. Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
18. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
19. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
20. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
21. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
22. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
23. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.
24. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.
25. Podľa § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. nadriadený je povinný riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov.
26. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.
27. Podľa čl. 43 ods. 5 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru ten kto schváli plán služieb, po jeho schválení zabezpečí oboznámenie sa s plánom služieb všetkým policajtmi tak, aby mohol následne toto oboznámenie preukázať. Uvedené oboznámenie a preukázanie sa týka aj zmien v pláne služieb. Každý policajt pri prvom nástupe do služby po schválení plánu služieb alebo po vykonaní zmeny v pláne služieb sa oboznámi s plánom služieb alebo s vykonanou zmenou a toto oboznámenie potvrdí svojim podpisom aj s uvedením dátumu oboznámenia sa. Oboznámenie potvrdí priamo v pláne služieb na jeho druhej strane alebo v osobitnej prílohe k plánu služieb. Pri zmene v pláne služieb z dôvodu čerpania
riadnej dovolenky, služobného voľna alebo práceneschopnosti policajt sa zápis o zmene služby ani oboznámenie nevykonajú.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
28. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), nezistiac existenciu tzv. vád trestania uvedených v § 195 SSP, ktorá by správny súd oprávňovala preskúmať napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov, pričom za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
29. Z obsahu administratívneho spisu a podaní adresovaných správnemu súdu v predmetnej veci vyplýva, že medzi účastníkmi nie sú sporné skutkové zistenia ohľadom konania žalobcu kvalifikovaného ako disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zák.č. 73/1998 Z.z., ktoré spočívalo v tom, že žalobca porušil čl. 43 ods. 5 Nariadenia prezidenta PZ č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru, pretože mal v pláne služieb zmenu na deň 8.10.2017, ktorá bola vykonaná dňa 2.10.2017, avšak pri nástupe do služby dňa 4.10.2017 sa s uvedenou zmenou neoboznámil, tým že by túto skutočnosť potvrdil svojim podpisom.
30. Medzi základné povinnosti policajta okrem iných patrí svedomité plnenie úloh daných mu ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený (§ 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z.).
31. Na zabezpečenie jednotného postupu pri plnení úloh a povinností príslušníkmi Policajného zboru a na zvýšenie morálneho stavu a služobnej disciplíny vydávajú príslušné štátne orgány - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, minister vnútra Slovenskej republiky, prezident Policajného zboru a Prezídium policajného zboru vykonávacie všeobecne záväzné právne predpisy a interné nariadenia, ktoré majú prispieť k dôslednému plneniu úloh policajtov.
32. V danom prípade bolo úlohou správneho súdu posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky na uloženie disciplinárneho opatrenia - disciplinárneho rozkazu, spočívajúceho v znížení služobného platu o 5% na dobu jedného mesiaca žalobcovi za disciplinárne previnenie, ktoré bolo žalobcovi kladené za vinu, ďalej či napadnuté rozhodnutie vrátane disciplinárneho rozkazu sú rozhodnutiami zákonnými, či už z hľadiska procesnej stránky a rovnako tiež zo strany hmotnoprávnej.
33. Vzhľadom k tomu, že zistenie skutkového stavu v tejto veci neboli medzi stranami sporné a správny súd v tejto veci neuplatňuje sankčnú moderáciu (§ 198 SSP), pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutkového stavu zisteného v predmetnom disciplinárnom konaní, v ktorom je pre posúdenie disciplinárnej zodpovednosti žalobcu za porušenie služobných povinností podstatné konanie žalobcu, ktorého sa dopustil tým, že porušil čl. 43 ods. 5 Nariadenia prezidenta PZ č. 22/2013, pretože mal v pláne služieb zmenu na deň 8.10.2017, ktorá bola vykonaná dňa 2.10.2017, avšak pri nástupe do služby dňa 4.10.2017 sa s uvedenou zmenou neoboznámil v tom zmysle, že by ju vzal na vedomie svojim podpisom. Podľa názoru správneho súdu konaním žalobcu došlo jednoznačne k porušeniu čl. 43 ods. 5 vyššie citovaného nariadenia (je nepochybné, že túto zmenu v pláne služieb nepotvrdil žalobca svojim podpisom a neuviedol ani dátum kedy sa s touto zmenou oboznámil) a skutočnosť, že takýmto konaním žalobcu nedošlo k žiadnym právnym následkom nezbavuje žalobcu zodpovednosti za takéto disciplinárne previnenie. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že zák.č. 73/1998 Z.z. poskytol vybraným skupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom výhodnejšie sociálne zabezpečenie, než má väčšina pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný režim upravuje Zákonník práce. Medzi policajtom a policajným zborom sa jedná o štátno-zamestnanecký právny pomer, ktorý vzniká mocenským aktom služobného funkcionára a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pracovno-právneho pomeru. V tomto zamestnanecko-služobnom pomere účastníci nemajú rovnaké postavenie, čo sa prejavuje aj v úprave
služobnej disciplíny, v úprave nárokov vyplývajúcich zo služobného pomeru a úprave konania pred služobnými funkcionármi. Za tohto stavu preto je potrebné považovať za prirodzené, že zákon kladie prísnejšie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon štátnej služby v ozbrojených zložkách. V danom prípade sa jedná o vykonávanie pracovnej (služobnej činnosti) žalobcu v ozbrojenom zbore, kde v rámci vnútornej štruktúry policajného zboru platí princíp nadriadenosti/podriadenosti a nerešpektovanie interných predpisov žalovaného ako aj zákonov je nekompromisne sankcionované. V konečnom dôsledku to znamená, že zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších než iné zákony (Zákonník práce, Správny poriadok) vo vzťahu k plneniu služobných povinností.
34. Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú a podzákonnú úpravu práva a povinností policajtov, s prihliadnutím na zistený skutkový stav, správny súd preskúmaním obsahu administratívneho spisu a žalobou napadnutých správnych rozhodnutí oboch stupňov ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu konštatuje, že správne orgány pri ukladaní disciplinárneho opatrenia žalobcovi za zistené porušenie povinností policajta dostatočne zistili skutkový stav veci, ktorý bez pochybností preukazoval, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia na tom skutkovom základe, že sa neoboznámil so zmenou v pláne služieb v kontexte ako je to ustanovené v čl. 43 ods. 5 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 22/2013, čím jednoznačne porušil tento článok, za čo mu bolo s prihliadnutím na jeho predchádzajúce služobné hodnotenia uložené primerané disciplinárne opatrenie, spočívajúce v znížení služobného platu o 5% na dobu jedného mesiaca, ktoré do budúcnosti môže prispieť k náprave žalobcu pri plnení jeho služobných povinností a v dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny. Zároveň správny súd konštatuje, že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia nadriadený viedol konanie v súlade s ustanoveniami § 55 až § 60 zák.č. 73/1998 Z.z., pričom dbal na zachovávanie procesných práv žalobcu. Preskúmavané rozhodnutia oboch stupňoch sú riadne odôvodnené a rozhodnutie druhého stupňa obsahuje odpovede na všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu. Pokiaľ žalobca v súvislosti s výkonom jeho štátnej služby v policajnom zbore namieta šikanózne zaobchádzanie s jeho osobou zo strany nadriadeného, prípadne sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže využiť v zmysle ust. § 2a zák.č. 73/1998 Z.z. zákonom stanovené inštitúty právnej ochrany. Rovnako nie je predmetom v prejednávanej veci žalobcom tvrdené zanedbanie povinností nadriadených vyplývajúcich im z ust. § 49 písm. d) zák.č. 73/1998 Z.z. tým, že voči iným policajtom nevyvodili dôsledky z porušovania služobných povinností, za ktoré inak bolo udelené disciplinárne opatrenie žalobcovi. Na zisťovanie, objasňovanie a odstraňovanie žalobcom naznačených nežiaducich javov pri plnení povinností nadriadenými slúžia inštitúty vnútornej kontroly v rámci policajného zboru, prípadne kontroly zo strany nadriadených inštitúcií.
35. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, správny súd nezistil také žalobcom namietané nedostatky, ktoré by odôvodňovali zrušenie preskúmavaných rozhodnutí, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov konania v zásade neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).