Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Cpr-41-2019.pdf
PDF · 101.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-20Cpr/41/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: N., proti žalovanej: COCO s.r.o., IČO: 47 373 580, so sídlom Kollárova 3, 917 01 Trnava, právny zástupca: Dudzík & Gerová advokátske združenie, so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru okamžitým zrušením, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresný súd v Trnave dňa 02.10.2019 sa žalobkyňa domáhala určenia, že dôvody na skončenie pracovného pomeru nie sú dané, ďalej určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a že pracovný pomer naďalej trvá.
2. Vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 16.10.2019.
3. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaná uzavreli dňa 29.10.2015 pracovný pomer. Ako zamestnankyňa od 15.07.2019 do 01.08.2019 čerpala dovolenku. Dňa 02.08.2019 riadne nastúpila do práce, pri odchode ju zavolala pani M. a oznámila jej, že s ňou chce skončiť pracovný pomer dohodou, na čo žalobkyňa nepristúpila. Vzápätí jej oznámila, že žalobkyňa hrubo porušila pracovnú disciplínu, keďže tri krát neprišla do práce, čo žalobkyňa považuje za účelové klamstvo. Pani M. je predložila na podpis listinu, ktorú však žalobkyňa nechcela podpísať, ale z opatrnosti si ju prefotila. Doma zistila, že ide o okamžité skončenie pracovného pomeru. Počas štyroch rokov práce nikdy neabsentovala a riadne si plnila svoje pracovné povinnosti. Predložila pracovnú zmluvu.
4. V rámci informatívneho výsluchu zo dňa 15.11.2019 žalobkyňa vzala späť žalobu v časti určenia, že dôvody na skončenie pracovného pomeru nie sú dané, vo zvyšku na žalobe zotrvala a uplatnila si náhradu trov konania. Predložila kópiu listiny - Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 02.08.2019.
5. K žalobe sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila žalovaná dňa 09.12.2019 a uviedla, že počas pracovného pomeru bola žalobkyňa často nedisciplinovaná a nedodržiavala dohodnuté a plánované dovolenky jej aj iných zamestnancov a v podstate len oznamovala, kedy príde a nepríde. Hoci sa jej konateľka žalovanej snažila vyjsť v ústrety, vyvolávalo to napätie medzi ostatnými zamestnancami. Dovolenky sa plánujú vopred, v mesiaci máj. Žalobkyňa mala schválenú dovolenku od 01.07.2019 do 04.07.2019. V deň 10.07.2019 žalobkyňa oznámila, že si našla novú známosť a chcú ísť spolu na dovolenku. Konateľka žalovanej oznámila, že to nie je možné, lebo žalobkyňu nemá kto zastúpiť.
Žalobkyňa však napriek tomu v dňoch 20.07.2019, 26.07.2019 a 27.07.2019 do práce nenastúpila a svoju neprítomnosť nijako nevysvetlila, ani neospravedlnila. Do práce nastúpila až dňa 02.08.2019. Po skončení zmeny žalobkyne jej konateľka žalovanej oznámila, že s ňou chce skončiť pracovný pomer okamžite, čo žalobkyňa odmietla podpísať. Súhlasila, aby boli zavolaní zamestnanci, ktorí potvrdia odmietnutie prevzatia listiny. Okamžité skončenie pracovného pomeru si žalobkyňa odfotila do mobilu a následne jej bolo zaslané aj poštou s tým, že zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Na výzvu na prevzatie mzdy žalobkyňa nereagovala, preto jej bola zaslaná prostredníctvom poštového poukazu. Skončenie pracovného pomeru považuje za platné a žiada žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Predložila listiny: výpis z obchodného registra, fotokópiu vrátenia zásielky, okamžité skončenie pracovného pomeru, registračný list zamestnanca, výplatné pásky za obdobie 7-8/2019 a fotokópia poštového poukazu - mzda za 7-8/2019.
6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 10.02.2020 reagovala žalobkyňa (replika) a uviedla, že p. M. vytvárala na pracovisku napätie, lebo nevedela ovládať svoje povýšenecké a bezcitné správanie voči zamestnankyniam. Počas celého pracovného pomeru na letnej dovolenke nikdy nebola. Dovolenku v dňoch, keď byť na pracovisku neprítomná, jej sama konateľka žalovanej určila a ústne schválila. Viaceré zamestnankyne boli nespokojné a odišli. Rozpis zmien žalovaná špekulatívne upravovala a keď sa žalobkyňa dožadovala kópie, bolo jej povedané, že kniha je už skartovaná. Má dostatok dôkazov, ktoré predloží na pojednávaní.
7. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 19.03.2020 sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že tvrdenia žalobkyne sú zavádzajúce a klamlivé. Žalobkyňa kontaktuje niektoré jej zamestnankyne s tým, aby išli pracovať k nej a aby svedčili v jej prospech, o čom prikladá sms správy.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:
9. Z pracovnej zmluvy zo dňa 29.10.2015 súd zistil, že žalobkyňa na strane zamestnanca a žalovaná na strane zamestnávateľa uzavreli pracovný pomer s dňom nástupu do práce 01.11.2015 s druhom práce: pánska kaderníčka.
10. Z listiny - Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 02.08.2019 vyplynulo, že žalovaná oznámila žalobkyni, že s ňou okamžite končí pracovný pomer v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že tri zmeny po sebe v dňoch 20.07.2019, 26.07.2019 a 27.07.2019 nenastúpila do zamestnania, neodpracovala nariadené a plánované pracovné zmeny, čím jej vznikla neospravedlnená absencia. Listina je podpísaná žalovanou a svedkami: Q., MY. a P. s tým, že žalobkyňa odmietla prevziať výpoveď.
11. Na pojednávanie dňa 28.04.2021 sa žalobkyňa nedostavila bez ospravedlnenia. Právny zástupca žalovanej namietol, že ide o určovaciu žalobu a žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd vypočul p. M. - konateľku žalovanej, ktorá vypovedala, že evidenciu dochádzky viedli tak, že si vždy na mesiac dopredu povedali, ako budú zamestnankyne pracovať na zmeny. U žalobkyne sa však situácia dostala do takých rozmerov, že keď si chcela čerpať väčšie voľno nečakala, kým jej bude dovolenka schválená a iba oznámila, že nepríde. Isté časové obdobie to rešpektovala, napr. v marci a apríli bola na kúpeľnej liečbe, kde takisto oznámila, že nepríde a vie aj o tom, že mala iné pracovné aktivity. Ak si čas neprítomnosti na zmenách odpracovala v iné dni v týždni, tolerovala to a nijako to neriešila. Neskôr sa však situácia zhoršila a neprítomnosti žalobkyne spôsobili narušenie pracovného procesu celej firmy ako aj ostatných zamestnankýň.
12. Žalovaná do spisu doložila vyplnené dovolenkové lístky žalobkyne za rok 2017, 2018, rozpis pracovnej doby za október 2017 a apríl 2019. Z dokladu o práceneschopnosti žalobkyne vyplynulo, že trvala od 18.03.2019, kedy si čerpala kúpeľnú liečbu do 05.04.2019 (vyplynulo z rozpisu pracovnej doby zamestnanca za apríl 2019).
13. Na pojednávanie dňa 10.11.2021 sa žalobkyňa opäť nedostavila bez ospravedlnenia. Súd vypočul svedkyňu P., ktorá vypovedala, že žalovaná je jej zamestnávateľ, poznám aj pani žalobkyňu, pracovali spolu, u žalovanej pracuje už 9 rokov. So žalobkyňou spolupracovali normálne, nemali žiadne problémy, s dovolenkami to fungovalo tak, že sa pred letom dohodli ako kolegyne, ako chcú mať dovolenku, potom to nahlásili vedúcej a tá dovolenku schválila. Na otázku, ako to bolo ohľadom dovoleniek v lete 2019,
uviedla, že si spomína, že N. (pozn. žalobkyňa) prišla na zmenu a vravela, že aj ona má mať dovolenku, ale nemá ju schválenú a svedkyňa jej vravela, že tam už majú schválenú dovolenku iné dve kolegyne. Na prevádzke vždy niekto musel byť, nepamätá si presne koľko ich bolo, ale museli sa striedať. Na otázku, či si spomína na dni 20.7., 26.7. a 27.7.2019, či žalobkyňa prišla do práce a či mala dovolenku, vypovedala, že dovolenku nemala schválenú, ale neprišla, pamätá si to, lebo na ňu čakali, mali toho veľa a tým pádom museli vybaviť aj zákazníkov, ktorý boli k N. objednaní. Spomína si na to, že žalobkyňa si chcela organizovať dni kedy bude pracovať tak ako ona chcela a nie tak ako bola potrebná jej prítomnosť na pracovisku. Bola prítomná, keď bolo žalobkyni doručované okamžité skončenie pracovného pomeru, v ten deň pracovala. Spomína si, že žalobkyňa už chcela odísť, ale vedúca ju zavolala dozadu, aby sa mohli v súkromí porozprávať. Svedkyňa bola neskôr prizvaná a bolo jej oznámené, že žalobkyni bola daná výpoveď, ale odmietla ju prevziať, mohla si ten papier prečítať, bol položený na stole a bola požiadaná, či by som mohla ako svedok uviesť a podpísať, že žalobkyňa si predmetnú listinu prevziať nechcela. Ona si to prečítala a listinu podpísala.
14. Na pojednávaní dňa 10.11.2021 súd vypočul aj svedkyňu Q., ktorá vypovedala, že je zamestnaná u žalovanej, pracuje od 08.06.2019, pani žalobkyňu pozná. Spomína si, že nastúpila do rozbehnutej prevádzky, zmeny boli naplánované, potom prišlo leto a plánovali sa dovolenky. Spomína si na žalobkyňu, že oznámila dopredu, že ona do práce nepríde aj keď dovolenku schválenú nemá. Svedkyňa má na starosti chod prevádzky, ale toto nejako neriešila. Potom sa stalo to, že žalobkyňa neprišla a neuviedla k tomu nič, ani sa neospravedlnila, že nepríde. V ten deň keď neprišla do práce, mala aj klientov. Keď prišli, tak buď ich vybavila niektorá z kolegýň, ak to bolo časovo možné alebo boli nútení ich poslať preč. Na otázku, či narušila táto absencia chod prevádzky, uviedla, že určite áno. Majú tam časový harmonogram, kde je rozvrhnutá práca a keď sa vyskytne absencia, vždy to do chodu prevádzky zasiahne. Bolo jej oznámené, že so žalobkyňou bude skončený pracovný pomer, prečítala si ten dokument a následne ho podpísala aj s kolegyňami. Aj žalobkyňa vedela o aký dokument ide, bolo jej to oznámené.
15. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“), pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
16. Podľa § 59 ods. 1 ZP, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
17. Podľa § 68 ods. 1 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
18. Podľa § 68 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
19. Podľa § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
20. Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
21. Podľa § 38 ods. 1 ZP, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
22. Podľa § 38 ods. 4 ZP, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
23. Podľa § 81 písm. b) ZP, zamestnanec je povinný najmä byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.
24. Podľa § 111 ods. 1 ZP, čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.
25. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
26. Pokiaľ ide námietku právneho zástupcu žalovanej, že ide o určovaciu žalobu a žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, súd konštatuje, že nie je dôvodná. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Z ust. § 77 Zákonníka práce jednoznačne explicitne vyplýva, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením, môže zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Pri určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti, ktorá v danom prípade vyplýva z ust. § 77 ZP.
27. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa Zákonník práce zakotvuje ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre oboch účastníkov, v praxi by sa mal tento dôvod uplatňovať len vo výnimočných prípadoch, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte zamestnával počas výpovednej doby.
28. Zákonník práce výslovne požaduje, aby sa dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru skutkovo vymedzil tak, aby nebol zameniteľný s iným dôvodom. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť vymedzený takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní zamestnanca alebo zamestnávateľa spočíva a tiež aj z dôvodu, aby nebolo možné dodatočne meniť dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru.
29. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaná doručila žalobkyni listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru. Účinky doručenia listiny nastali odmietnutím prijatia písomnosti zo strany žalovanej podľa § 38 ods. 4 ZP, čo na listine potvrdili svojimi podpismi tri svedkyne odmietnutia prevzatia listiny. Ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru boli uvedené opakované absencie žalobkyne v práci, a to dňa 20.07.2019, 26.07.2019 a 27.07.2019, čo bolo žalovanou vyhodnotené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Vzhľadom na deň okamžitého skončenia pracovného pomeru - 02.08.2019, súd konštatuje, že žalovaná pristúpila k okamžitému skončeniu pracovného pomeru včas - v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedela. Takisto žalobkyňa sa domáhala na súde určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru včas - v prekluzívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Spornou skutočnosťou bolo, či žalobkyňa opakovane neprišla do práce bez ospravedlnenia a či je možné toto jej konanie hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.
30. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Skutočnosti, ktoré
sú podstatou tohto dôvodu, nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania zamestnanca niekedy v kratšej, inokedy v dlhšej dobe. (rozhodnutie NS SR, sp. zn.: 5Cdo/81/2010)
31. V danom prípade bolo nesporné, že žalobkyňa sa v dňoch 20.07.2019, 26.07.2019 a 27.07.2019 nedostavila do práce. Žalobkyňa tvrdila, že dovolenku mala schválenú ústne, pričom tvrdila, že svoje tvrdenia vie preukázať viacerými dôkazmi, ktoré predloží na pojednávaní. Na nariadené pojednávania sa však opakovane nedostavila a súdu nepredložila žiaden z dôkazov, ktorý by preukazoval jej tvrdenia. Naopak, žalovaná tvrdila, že žalobkyňa dovolenku schválenú nemala, čo mal súd za preukázané z výsluchu svedkýň, ktoré uviedli, že v dané dni sa do prevádzky dostavili objednaní klienti žalobkyne, pričom táto do práce neprišla, neuviedla dôvod a na pracovisku ju čakali. Uvedené konanie žalobkyne vážne narušilo chod prevádzky, lebo zákazníci museli byť vybavení inými zamestnankyňami popri ich zákazníkoch, alebo v prípade, že to čas neumožnil, zákazníci museli byť poslaní preč. Z uvedeného mal súd za to, že žalobkyňa svojím konaním narušila chod prevádzky s následkom možného vzniku škody na ušlom zisku, prípadne poškodenia dobrého mena prevádzky žalovanej, ktorá nemohla vybaviť objednaných zákazníkov. Z uvedeného je potrebné vyvodiť, že opakované absencie žalobkyne mali intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny, pričom súd mal za to, že od zamestnávateľa nebolo možné spravodlivo žiadať, aby ďalej zamestnával žalobkyňu vo výpovednej dobe, a preto skončenie pracovného pomeru žalobkyne okamžite bolo platné. Podľa § 111 ods. 1 ZP čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ. Žalovaná súdu predložila dovolenkové lístky za roky 2017 a 2018 a uviedla, že v roku v roku 2019 v mesiaci marec a apríl žalobkyňa bola kúpeľnej liečbe, čo mal súd za preukázané z dokladu do práceneschopnosti potvrdenom sociálnou poisťovňou. Po uvedenej liečbe žalobkyňa dovolenku na leto 2019 schválenú nemala. Žalobkyňa súdu nepredložila vyplnený a potvrdený dovolenkový lístok na dni, kedy mala podľa žalovanej vykázanú absenciu. Tvrdenia žalobkyne, že dovolenku mala schválenú ústne, tak ostali nepodložené dôkazmi. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalobkyňa porušila závažne pracovnú disciplínu tým, že opakovane absentovala na pracovisku v dňoch 20.07.2019, 26.07.2019 a 27.07.2019, čím porušila základné povinnosti zamestnanca podľa § 81 písm. b) ZP a žalobu v celom rozsahu zamietol. (výrok I)
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keďže žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, priznal žalovanej právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. (výrok II)
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.