Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Cb-18-2020.pdf
PDF · 167.28 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: Obec Ličartovce, Ličartovce 239, 08203 Ličartovce, IČO: 00327361, v konaní právne zastúpený JUDr. Lýdiou Farbakyovou advokátkou so sídlom Prešove, Floriánova 12, proti žalovanému: PPMR s.r.o., Ličartovce 325, IČO: 47143517, v konaní právne zastúpený advokátska kancelária VAĽO a PARTNERS s.r.o., so sídlom v Prešove, Konštantínova 3, IČO: 36868434, o zaplatenie 1635 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2943 EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1635 EUR od 10.04.2020 do zaplatenia, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1308 EUR od 31.03.2021 do zaplatenia všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. III. Vzájomnú žalobu žalovaného zamieta. IV. Žalobca má vo vzťahu k žalovanému ohľadom vzájomnej žaloby n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, ktorý výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.04.2020 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1635 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1635 EUR od 10.04.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti - stavby súpisné č. XXX postavenej na parcele KN C č. XXX/X, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Ličartovce, v ktorej sa nachádza nebytový priestor - predajňa mäsa a údenín o výmere 52,56 m2 pozostávajúca z priestorov: písm. a) predajňa o výmere 25,12 m2, písm. b) prípravne a chodba o výmere 8,5m2, písm. c) umyváreň a sklad prepraviek o výmere 3,36 m2, ak písm. d) miestnosť chladiaci box o výmere 3,40 m2, písm. e) šatňa pre zamestnancov o výmere 7,76 m2, písm. f) miestnosť WC, umývadlo o výmere 1,92 m2 písm. g) miestnosť sklad na čistiace potreby - výlevka o výmere 0,83 m2, písm. h) miestnosť kancelária o výmere 1,76 m2. Uviedol, že tento nebytový priestor užíva žalovaný bez platne uzatvorenej nájomnej zmluvy. 3. Uviedol, že žalovaný túto skutočnosť zistil z nákupného bločku zo dňa 19.02.2020. Žalobca uviedol, že štatutárny zástupca žalobcu starosta obce Ličartovce Viliam Jurko dňa 23.05.2013 podpísal za obec, ako prenajímateľ so spoločnosťou ako nájomcom FINE BUSINESS s.r.o., 044 57, Haniska 315, IČO: 46 782 745 nájomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe, ktorej poskytla obec Ličartovce do nájmu nebytové priestory nachádzajúce sa v objekte súpisné č. XXX o výmere 52,46 m2 za účelom prevádzkovania predajne „mäso a údeniny“ s dobou nájmu od 27.05.2013 do 27.05.2032 na 19 rokov s tým, že ročné nájomné sa malo započítavať s vloženou investíciou 25.000 EUR. Uviedol, že predmetná zmluva o nájme nebytových priestorov bola schválená obecným zastupiteľstvom až dňa
03.07.2013, potom ako bola podpísaná starostom obce už dňa 23.05.2013. Žalobca poukázal na to, že nie je možné túto zmluvu považovať za platný právny úkon s poukazom na ustanovenia zákona č.138/1991 Zb. o majetku obcí a zásady hospodárenia s majetkom obce Ličartovce. Štatutárny zástupca obce Ličartovce tak, nemohol urobiť bez rozhodnutia obce t.j. bez toho, aby obec prejavila svoju vôľu, formou schvaľovacieho uznesenia. Žalobca ďalej uviedol, že obec Ličartovce prostredníctvom svojho starostu dňa 28.02.2018 podpísala so spoločnosťou FINE BUSINESS s.r.o., dohodu o ukončení nájmu nebytového priestoru založeného zmluvou o nájme nebytového priestoru zo dňa 23.05.2013 s tým, že práva a povinnosti z tejto zmluvy mali prejsť na nástupnícku organizáciu LIC MARKET s.r.o. so sídlom 044 57, Haniska 315, IČO: 51 273 870, ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol Ing. Tomáš Papuga tak, ako bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti FINE BUSINESS s.r.o., následne dňa 01.03.2018 obec podpísala dodatok č.2 k zmluve o nájme nebytového priestoru zo dňa 23.08.2013 (správne malo byť 23.05.2013), v ktorom je uvedené, že dňa 01.03.2018 sa obec Ličartovce dohodli na uzatvorení dodatku č. 2 so spoločnosťou LIC MARKET s.r.o. so sídlom v Haniske, že vstupuje do všetkých práv a povinností nájomcu voči prenajímateľovi obec Ličartovce a to bez toho, aby bol tento dodatok podpísaný alebo schválený obecným zastupiteľstvom obce Ličartovce. Uviedol, že zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 02.03.2018 bodu 3. vyplýva, že „starosta obce predniesol žiadosť zmeny nájmu nebytových priestorov časti budovy súpisné č. 239 na nástupnícku organizáciu LIC MARKET s.r.o., so sídlom Haniska, IČO: 51 273 870, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je Ing. Tomáš Papuga“, pričom tento návrh na zmenu nájomcu v časti budovy súpisné č.239 bol schválený uznesením č.4/2018. Z tejto zápisnice obecného zastupiteľstva, žalobca uviedol, že z uznesenia č. 4/2018 je zrejmé len to, že obecné zastupiteľstvo schválilo zmenu nájomcu v časti budovy súpisné č. 239, avšak neschválilo prenájom majetku obce v zmysle čl. 8 bod 2 zásad hospodárenia s majetkom obce Ličartovce a príslušných ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obce. Po voľbách v novembri 2018 a zvolení nového obecného zastupiteľstva žalobca vyzval spoločnosť LIC MARKET s.r.o. na predloženie platnej zmluvy o nájme nebytových priestorov spolu s dodatkami a ďalších dokladov oprávňujúcich spoločnosť užívať nebytové priestory, pričom dňa 15.05.2019 dostal stanovisko k výzve, avšak mu neboli predložené žiadne doklady. Žalobca teda mal za to, že predmetné nebytové priestory na základe dodatku č. 2 zo dňa 01.03.2018, užíva spoločnosť LIC MARKET s.r.o.. Následne však vo februári 2020 žalobca z daňového dokladu o zakúpení tovaru zistil, že predmetné priestory užíva spoločnosť PPMR s.r.o. t.j. žalovaný. Skutočnosť, že nebytové priestory neužíva spoločnosť LIC MARKET s.r.o. vyplynula aj z písomného oznámenia tejto spoločnosti zo dňa 16.03.2020, v ktorom spoločnosť o LIC MARKET s.r.o. oznámila, že od 01.06.2018 spoločnosť už nemá žiadny vzťah k dotknutým nehnuteľnostiam, nakoľko došlo k protokolárnemu odovzdaniu prenajatých priestorov spoločnosti, ktorá je toho času prevádzkuje. Žalovaný teda minimálne od 01.06.2018 užíva nebytové priestory nehnuteľnosti súpisné č. 239 bez platnej nájomnej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho ju nebytové priestory užívať, za užívanie týchto nebytových priestorov nezaplatil žalobcovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti žiadnu odplatu. Žalobca na základe, uvedeného navrhol, aby súd zaviazal žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 1635 EUR za obdobie od 01.01.2019 do 31.03.2020 (15 mesiacov x 109 EUR), počas ktorého nebytové priestory užíval a náhradu za to neplatil. 4. Uviedol, že pri stanovení výšky nájomného vychádzal z obvyklého nájomného stanoveného v nájomnej zmluve zo dňa 23.05.2013 uzavretej so spoločnosťou FINE BUSINESS s.r.o.. Zo strany žalobcu bolo žalovanému poskytnuté plnenie v období od 01.01.2019 do 31.03.2020 - umožnenie užívania nebytových priestorov a prevádzkovanie mäsiarne v stavbe súpisné č. 239 a preto žiada, aby konzumované plnenie žalovaným bolo žalobcovi vydané. Žalobca uviedol, že písomným podaním zo dňa 30.03.2020 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy, pričom žalovaný na výzvu reagoval podaním zo dňa 15.04.2020 doručeným dňa 20.04.2020, v ktorom uviedol, že spoločnosť PPMR s.r.o. vstúpila do všetkých práv a povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy zo dňa 01.06.2018 uzatvorením dodatku č. 3 k nájomnej zmluve zo dňa 23.05.2013 v znení dodatku č. 1 zo dňa 20.02.2014 a dodatku č. 2 zo dňa 01.03.2018 a súčasne predložil aj protokol o odovzdaní nebytového priestoru. 5. Žalobca spolu so žalobou predložil listinné dôkazy a to výpis z listu vlastníctva č. XXX k.ú. Ličartovce, výpis z obchodného registra obchodnej spoločnosti žalovaného, zmluvu o nájme nebytového priestoru zo dňa 23.05.2013, zápisnicou zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 03.07.2013, výpis z obchodného registra spoločnosti FINE BUSINESS s.r.o., dohodu o skončení nájmu zo dňa 28.02.2018 zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 02.03.2018, zásady hospodárenia s majetkom obce Ličartovce účinné od 01.01.2008, výpis z obchodného registra spoločnosti LIC MARKET s.r.o., dodatok č. 2 k zmluve o nájme nebytového priestoru zo dňa 23.08.2003 dodatok č. 2 k zmluve o nájme nebytového priestoru zo dňa 23.08.2003 v znení dodatku č. 1 zo dňa 20.02.2014 zo dňa 01.03.2018, žiadosť o predloženie dokumentov o poskytnutí a poskytnutie stanovísk adresovanej zo
strany žalobcu spoločnosti LIC MARKET s.r.o. zo dňa 08.04.2019 ( č. listu spisu 20 ), stanovisko k výzve zo dňa 07.05.2019 adresované spoločnosťou LIC MARKET s.r.o. žalobcovi zo dňa 15.05.2019, kópiu bločku, odpoveď na výzvu adresovanú zo strany spoločnosti LIC MARKET s.r.o. žalobcovi zo dňa 16.03.2020 odpoveď na výzvu zo dňa 15.04.2020 adresovanú zo strany žalovaného žalobcovi, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 01.06.2018 adresované zo strany spoločnosti LIC MARKET s.r.o. žalobcovi. 6. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 23Cb/18/2020-46 zo dňa 03.06.2020, proti ktorému podal žalovaný odpor. 7. Žalovaný uviedol, že platobný rozkaz považuje za nedôvodný a uplatnenú pohľadávku rozporuje. Poukázal na to, že v súčasnosti už aj v Slovenskej republike sa začína po vzore Českej republiky vo zvýšenej miere akceptovať koncept dobromyseľného užívateľa, ktorý umožňuje nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka, ak je zapísaný v katastri nehnuteľností. Žalovaný žiadal, aby súd v rozsudku sa vysporiadal s tým, že žalovaný si uplatňuje tento koncept v menšom rozsahu a to tak, že spoločnosť FINE BUSINESS s.r.o. bola dobromyseľným užívateľom a nájomcom týchto priestorov. Poukázal na to, že predsa táto spoločnosť si z katastra nehnuteľností mohla zistiť, že žalobca je vlastníkom priestorov, ktoré prenajíma, pričom ju zásady hospodárenia, a to či zmluva bola vopred schválená obecným zastupiteľstvom, zaujímať nemuselo. Poukázal na to, že spoločnosť FINE BUSINESS s.r.o., mohla dobromyseľne vychádzať z toho, že žalobca si je vedomý zákonných a interných pravidiel nakladania s majetkom obce a pokiaľ by tieto dodržané neboli, že by nájomnú zmluvu neuzatvoril. Uviedol, že podľa jeho názoru neužíva predmetné nebytové priestory neoprávnene, ale na základe zmluvy uzatvorenej s vlastníkom nebytových priestorov, pričom opätovne poukázal na to, že postup obce Ličartovce, a teda či zmluva bola alebo nebola prejednaná obecným zastupiteľstvom, nemôže byť v neprospech žalovaného, pretože žalovaný nebytové priestory užíva dobromyseľne s tým, že ich užívanie má právne ošetrené. Uviedol, že už prvý nájomca nebytové priestory zrekonštruoval do užívania schopného stavu s tým, že vložené investície do týchto priestorov, sa budú odpočítavať z nájomného. Mal za to, že je potrebné nahliadať na to tak, že bol zhodnotený majetok obce, pričom po skončení nájomného vzťahu mu priestory v upravenom stave ostanú a zároveň žalovaný má za to, že cieľom žalobcu bolo zvýšenie občianskej vybavenosti obce, prevádzkovaní predajne „mäso údeniny“. Uviedol, že žalovaná suma neexistuje, pretože po dobu užívania týchto priestorov sa započítava nájomné voči investíciám jeho právnych predchodcov, a teda znižuje sa záväzok obce - žalobcu. Z hľadiska právnej istoty a prípadného iného právneho názoru na prejednávanú vec žalovaný vzniesol námietku započítania, investícií vykonaných prvým nájomcom, keď táto pohľadávka bola postúpená na žalovaného a predložil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 01.03.2018 uzatvorenú medzi spoločnosťou FINE BUSINESS s.r.o. a LIC MARKET s.r.o., a zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 01.06.2018 uzatvorenú medzi LIC MARKET s.r.o., a žalovaným. Taktiež predložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 01.06.2018. Vychádzajúc z nájomnej zmluvy v znení dodatkov, ako aj výšky bezdôvodného obohatenia vyčísleného žalobcom v sume 109 EUR mesačne na základe odrátavania investícií na úkor nájomného, výška zvýšených investícií ku dňu 31.12.2018 predstavuje 11 048,83 EUR, keďže žalobca požaduje bezdôvodné obohatenie za časť roku 2019 a tri mesiace roku 2020 uviedol, že si započítava pohľadávku z investícií žalovaného vo výške 1635 EUR a preto pohľadávka žalovaného predstavuje sumu 9413,83 EUR. Uviedol , že v tejto výške podáva protinávrh a navrhol, aby žalobca bol zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 9413,83 EUR. Uviedol, že má za nesporné, že by bolo protizákonné a nemorálne, ak by vo vlastníctve žalobcu ostali zrekonštruované priestory bez toho, aby bola z jeho strany poskytnutá akákoľvek odplata žalovanému. Uviedol však, že v záujme obyvateľov obce je ochotný na mimosúdne vyriešenie veci a to tak, že so žalobcom uzatvoriť novú nájomnú zmluvu na mesačné nájomné vo výške 130 EUR pričom táto suma sa bude každý mesiac započítavať oproti pohľadávke žalovaného na náhradu investícií. 8. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 05.08.2020 (č. l. sp. 65) a uviedol, že trvá na tom, že zmluva o nájme nebytových priestorov uzatvorená medzi spoločnosťou FINE BUSINESS s.r.o. ako nájomcom a podpísaná starostom obce p. Jurkom dňa 23.05.2013 bez toho, aby bola schválená obecným zastupiteľstvom je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Poukázal na to, že zmluvu starosta obce podpísal bez ich schválenia obecným zastupiteľstvom. Poukázal na ustanovenia zákona č.138/1991 Zb. o majetku obce v zmysle, ktorého vyplýva, že starosta obce nemôže urobiť právny úkon týkajúci sa majetku obce, bez predchádzajúceho prejavu vôle obce t.j. obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu zákon o majetku obcí nedáva takéto oprávnenie. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 389/2008 zo dňa 01.04.2009, ako aj na závery vyplývajúce z nálezov Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 721/2000 zo dňa 10.07.2001 a IV. ÚS 576 /2000 zo dňa 12.04.2001.
9. Žalobca uviedol, že žalovaný nemohol byť dobromyseľným užívateľom a nájomcom predmetných nebytových priestorov, pretože musel vedieť, že k schváleniu zmluvy obecným zastupiteľstvom nedošlo, a teda, ak nebytové priestory užíval, tak ich užíval bez právneho dôvodu a bez platne uzavretej nájomnej zmluvy, pričom zmluva o nájme a podnájme nebytových priestorov musí byť písomná. Žalobca ďalej poukázal na to, že z absolútne neplatného právneho úkonu zo dňa 23.05.2013 nemohli vzniknúť pre účastníka žiadne práva a povinnosti od samého počiatku, ide o úkon, ktorý nikdy nezaviazal žiadneho z jej účastníkov. Žalovaný, resp. prvý nájomca a to spoločnosť FINE BUSINESS s.r.o. nebol oprávnený (nemal žiadne právo) vložiť finančné prostriedky do nebytových priestorov, ktoré užíval bez právneho dôvodu a žalobcovi nevznikla žiadna povinnosť vrátiť vložené finančné investície do nebytových priestorov v jeho vlastníctve. Pokiaľ žalovaný predložil písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 01.03.2018 uzatvorenú medzi spoločnosťou FINE BUSINESS s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou LIC MARKET s.r.o. ako postupníkom na základe, ktorej mala byť postúpená voči žalobcovi ako dlžníkovi pohľadávka vo výške 12145,70 EUR uviedol, že tak túto zmluvu, ako aj zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú zo dňa 01.06.2018 medzi spoločnosťou LIC MARKET s.r.o. a žalovaným vo výške 11.816,64 EUR považuje za neplatné právne úkony a to s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súčasne žalobca poukázal na to, že ak žalovaný poukazuje na to, že bol zhodnotený majetok obce, tak v tomto prípade nemôže požadovať od žalobcu náhradu investícií, ktoré mali byť vložené do nebytových priestorov vo vlastníctve žalobcu, ale len výšku toho, o čo sa nebytové priestory zhodnotili. Žalobca však uviedol, že namieta voči investíciám zo strany spoločnosti FINE BUSINESS s.r.o. do nebytových priestorov a má za to, že k nim vôbec nedošlo. Pokiaľ ide o faktúry, ktoré žalovaný predložil, resp. spoločnosť FINE BUSINESS s.r.o. poukázal na to, že žalovaný nepredložil doklady o tom, že predmetné faktúry boli uhradené a kedy boli uhradené ďalej, je možné, že výdavky vynaložené spoločnosťou FINE BUSINESS s.r.o. boli touto spoločnosťou zahrnuté do nákladov spoločnosti a ponížil si tým daňový základ, pričom nie je možné tento výdavok považovať za zhodnotenie nehnuteľností. Ďalej žalobca poukázal na to, že faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 20.05.2013 nespĺňa náležitosti účtovného dokladu a taktiež faktúra Peter Družbacký - ALCAR, Košice znejúca na sumu 905 EUR, ďalej faktúra č. 1327 zo dňa 03.06.2013 na základe, ktorej bola montovaná klimatizácia žalobca uviedol, že klimatizačné zariadenie je odmontovateľné a môže si ho žalovaný demontovať, ďalej žalobca namietal, že z faktúry č. XXXXX zo dňa 25.09.2013 nie je zrejmé čo je predmetom dodávky, podľa faktúry č. XXXX zo dňa 24.05.2013 mala byť realizovaná montáž chladiaceho boxu a tu tiež namietal, že to nie je možné považovať za zhodnotenie nehnuteľností. Žalobca uviedol, že je nevyhnutné, aby žalovaný preukázal úhrady faktúr špecifikovaných pod bodom 1 až 13, aby predložil dôkazy, že sa vynaložené finančné prostriedky týkajú nebytových priestorov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti súpisné č. XXX, aby vôbec preukázal, že išlo o investície na zhodnotenie nehnuteľnosti nielen o bežnú údržbu a opravy nebytových priestorov. Mal za to, že je potrebné, aby žalovaný preukázal či predmetné faktúry boli riadne zaúčtované v účtovníctve spoločnosti FINE BUSINESS s.r.o. a či po tom, ako pohľadávku spoločnosti FINE BUSINESS s.r.o. ako postupca postúpila dňa 01.03.2018 na spoločnosť LIC MARKET s.r.o. odviedla v súlade so zákonom č. 595/2003 daň z príjmov. 10. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný predložil žalobcovi 13 faktúr v celkovej hodnote v celkovej hodnote 18.997,89 EUR, pričom táto celková pohľadávka nemôže byť, podľa názoru žalobcu podkladom platnej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.03.2018 a ani zo dňa 01.06.2018, keďže v každej zmluve bola postupovaná na postupníka pohľadávka v inej hodnote a to z dôvodu, že pohľadávku postupovanú postupcom na postupníka v prípade uvedených zmlúv by mali tvoriť jednotlivé faktúry v určitej výške. Ďalej žalobca poukázal na to, že v spoločnosti FINE BUSINESS s.r.o. bol spoločníkom Ing. Tomáš Papuga spolu so Štefanom Fabiánom, ktorý v súčasnom období figuruje ako spoločník 23 obchodných spoločnostiach a, ktorý bol spoločníkom aj v spoločnostiach FERFEX s.r.o., ktorá spoločnosti FINE BUSINESS s.r.o. vystavila faktúru dňa 25.09.2013 na sumu 4989,60 EUR a v súčasnosti je táto spoločnosť vymazaná z obchodného registra, keďže zanikla v dôsledku zlúčenia. Ďalej žalobca uviedol, že Štefan Fabián je spoločníkom aj spoločnosti GOLDENTEX s.r.o. spolu s Helenou Fabiánovou, ktorá vystavila spoločnosti FINE BUSINESS s.r.o. faktúru na sumu 3530 EUR dňa 31.10.2013. V súčasnom období je od 29.11.2013 spoločníkom spoločnosti Lászlo Rontó s bydliskom na území Maďarska. Žalobca zotrval na tvrdení, že žalovaný nedisponuje právnym titulom na základe, ktorého by bol oprávnený nebytové priestory užívať. Protinávrh navrhol, aby ho súd v celom rozsahu zamietol. 11. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie faktúrami, výpisom z obchodného registra spoločnosti TERFEX s.r.o., GOLDENTEX s.r.o., T.R.H. s.r.o. výsluchom štatutárnej zástupkyne žalobcu, výsluchom žalovaného, výsluchom Ing. Tomáša Papugu konateľa spoločnosti FINE BUSINESS s.r.o. a LIC MARKET s.r.o..
12. Súd vyjadrenie žalobcu doručoval žalovanému spolu s uznesením podľa ustanovenia §167 ods. 4 zák.č. 160/2005 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý sa k uvedenému vyjadril a uviedol, že zotrváva na podanom odpore a poukázal, že v prípade, že žalobca považuje zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 23.05.2013 za neplatnú je potrebné aplikovať koncept dobromyseľného užívania, keďže právny predchodca žalovaného dobromyseľne vychádzal z toho, že žalobca si je vedomý zákonných a interných pravidiel vkladania s majetkom obce, a pokiaľ by tieto zo strany žalobcu dodržané neboli, tak by právny predchodca žalovaného nájomnú zmluvu neuzatvoril. Uviedol, že je potrebné zdôrazniť, že podľa názoru žalovaného, tento neužíva predmetné nebytové priestory neoprávnene, ale na základe zmluvy uzatvorenej s vlastníkom nebytových priestorov, pričom žalovaný upozornil, že to, že postup žalobcu, a teda či zmluva bola alebo nebola prejednaná obecným zastupiteľstvom, nemôže byť v neprospech žalovaného, pretože žalovaný nebytové priestory užíva dobromyseľne s tým, že ich užívanie má právne ošetrené. Čo sa týka vzájomného návrhu uviedol, že je potrebné sa zaoberať aj zmluvou o nájme nebytových priestorov priestorov v znení dodatku č. 1 zo dňa 22.02.2014, kde vtedajší starosta obce potvrdil, že výška vložených investícií zo strany právneho predchodcu žalovaného predstavuje sumu 18.397,89 EUR. Potom tak, ako žalovaný vo svojom odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, jeho pohľadávka voči žalobcovi predstavuje sumu vo výške 9413,83 EUR a navrhol na vytýčenom pojednávaní, aby súd vypočul Ing. Mateja Mihála štatutárneho zástupcu žalovaného, Ing. Tomáša Papugu a pána Viliama Jurka bývalého starostu obce.
13. Žalobca uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku a pokiaľ ide o uplatnenú pohľadávku žalovaným vo výške 9413,83 EUR, ktorú si uplatnil vzájomným návrhom poukázal, že toto dostatočným spôsobom doposiaľ nešpecifikoval t.j. nekonkretizoval dostatočne právny dôvod jej vzniku a ani dostatočne listinnými dôkazmi nepreukázal, súčasne vzniesol námietku premlčania nároku žalovaného. 14. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 31.03.2021 podal návrh na zmenu žaloby, ktorou navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby z dôvodu rozšírenia žalobného návrhu za obdobie od 01.04.2020 do 31.03.2021 titulom vydania bezdôvodného obohatenia a, teda aby bol zaviazaný žalovaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi 2943 EUR s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1635 EUR od 10.04.2020 do zaplatenia a s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1308 od 31.03.2021 do zaplatenia. 15. Súd vykonal dokazovanie LV č. XXX pre k. ú. Ličartovce a mal zistené, že žalobca je vlastníkom nebytového priestoru súpisné č. XXX stojaceho na parcele č. XXX/X. 16. Podľa zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 23.05.2013 uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom - a spoločnosťou FINE BUSINESS s.r.o. ako nájomcom, článku II. bolo uvedené, že predmetom nájmu je stavebno-technická oddelená samostatná časť stavby nachádzajúca sa na pozemku č. XXX/X a to súpisné č. XXX nachádzajúca sa na prízemí so samostatným vchodom podľa priloženého dispozičného riešenia, ako priestor na prevádzkovanie obchodnej činnosti na predaj mäsa a údenín o celkovej výmere podlahovej plochy 52,62 m2, a k tomu nebytového priestoru právo prístupu z obecnej miestnej komunikácie parcela č. XXX/X. 17. Podľa článku. III. nájomnej zmluvy - nájom bol uzatvorený na dobu od 27.05.2013, na dobu určitú 19 rokov. Nájom končí 27.05.2032. 18. Podľa článku IV. bodu 1. - nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na nájomnom vo výške 25 EUR za 1 m2 prenajatej podlahovej plochy nebytového priestoru 52,65 m2. 19. Podľa článku V. nájomnej zmluvy bodu 1. - nájomca so súhlasom prenajímateľa jestvujúci nebytový priestor rozšíril o prístavbu, podľa priloženej dokumentácie, doterajšie nebytový priestor zrekonštruoval a vybavil príslušným zariadením, ktorých celková vložená investícia nájomcom, podľa priložených účtovných dokladov predstavuje celkom sumu 25 000 EUR. 20. Podľa bodu 2. článku V. nájomnej zmluvy strany si dojednali: „nakoľko sa jedna o maloobchodnú prevádzku, ktorá svojím sortimentom výrazne prispeje k zásobovaniu obyvateľov obce základnými potravinami na dlhodobé obdobie, prenajímateľ súhlasí s tým, aby dohodnutá ročná výška nájomného za nebytový priestor bola vzájomne započítaná s dohodnutou ročnou výškou nájomného podľa článku IV, (okrem úhrad za služby podľa článku IV. ods. 2) a prípadnému rozdielu zo zvýšenej miery inflácie podľa článku IV. ods. 1. V prípade ukončenia nájmu podľa článku III. sa zmluvné strany dohodli, že započítaním nájmu a vložených investícií hnuteľné zariadenie ako vybavenie prevádzky sa prevádza do vlastníctva prenajímateľa. V prípade skoršieho ukončenia nájmu podľa článku VII .sa tie to zhodnotené investície stanú predmetom písomnej dohody o zániku nájmu. “ 21. Podľa bodu 3. článku V. nájomnej zmluvy - k započítaniu podľa odseku 1 dôjde na základe faktúry prenajímateľa na úhradu ročného nájomného a čiastkovej faktúry nájomcu v tejto výške nájomného z celkovej investície podľa odseku 1.
22. Zo zápisnice (č. l. sp. 12) zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 03.07.2013 mal súd zistené, že v zmysle bodu 5. bolo prejednané, že starosta obce predložil prítomným poslancom návrh nájomnej zmluvy medzi obcou Ličartovce a firmou FINE BUSINESS s.r.o., Haniska na prenájom nebytových priestorov - 52,65 m2 v budove Obecný úrad MŠ Ličartovce, za účelom prevádzkovania predajne mäsa a mäsových výrobkov. Návrh zmluvy v prílohe zápisnice, pričom k tomuto bodu bolo prijaté uznesenie č. 14/2013 - obecné zastupiteľstvo schvaľuje nájomnú zmluvu o prenájme nebytových priestorov obecného úradu a MŠ Ličartovce pre FINE BUSINESS s.r.o., Haniska. 23. Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie dohodou o skončení nájmu zo dňa 28.02.2018 uzatvorenú medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou FINE BUSINESS s.r.o. ako nájomcom v zmysle, ktorej bolo uvedené, že podľa článku V. ods. 2 zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 23.05.2013 v znení dodatku č. 1 sa dohodli o skončení nájmu takto: „nájom nebytových priestorov k predmetu zmluvy uvedeného článku II. zmluvy o nájme nebytového priestoru z 23.05.2013 v znení dodatku č. 1 z 20.02.2014 sa končí dňom 28.02.2018 s tým, že práva a povinnosti z tejto zmluvy sa dňom 01.03.2018 prevádzajú na nástupnícku organizáciu LIC MARKET s.r.o.“. V zmysle bodu 3 dohody o skončení nájmu účastníci tejto dohody vzájomne prehlásili, že ku dňu zániku nájmu predmetu nájomného vzťahu podľa odseku 1. nemajú voči sebe nijaké nároky vyplývajúce z nájomného vzťahu. 24. Súd vo veci vykonal dokazovanie zápisnicou zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 02.03.2018 ( č.l. sp. 15) v zmysle, ktorej obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie č. 4 pod bodom č. 3 s tým, že starosta obce predniesol žiadosť zmeny nájmu nebytových priestorov časti budovy súpisné č. 239 na nástupnícku organizáciu LIC MARKET s.r.o. so sídlom Haniska č. 315, ktorej jediným spoločníkom ako aj konateľom je Ing. Tomáš Papuga. Uznesenie znelo: „Obecné zastupiteľstvo schvaľuje zmenu nájomcu nebytových priestorov v časti budovy súpisné č. 239 na nástupnícku organizáciu LIC MARKET s.r.o.“. 25. Zo strany žalobcu boli predložené zásady hospodárenia s majetkom obce Ličartovce (č. l. sp. 16 až 17) účinné od 01.01.2008 v zmysle, ktorých čl. 8 - prenájom obecného majetku bodu 2. vyplynulo, že prenájom majetku obce schvaľuje obecné zastupiteľstvo. Podľa bodu 3. Podrobnosti o majetku obce upraví a schváli obecné zastupiteľstvo. Bod 4. Obecný úrad predkladá polročne obecnému zastupiteľstvu informáciu o uzatvorených nájmoch. 26. Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie označenou listinou dodatok č. 2 k zmluve o nájme nebytového priestoru z 23.08.2013 v znení dodatku č. 1 z 20.02.2014 uzatvorený medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou LIC MARKET s.r.o. ako nájomcom v zmysle, ktorej bolo uvedené, že podľa čl. 3 dohody o skončení nájmu nebytového priestoru z 28.02.2018 s doterajším nájomcom FINE BUSINESS s.r.o. sa dňa 01.03.2018 dohodli na uzatvorení tohto dodatku č. 2 k zmluve o nájme nebytového priestoru z 23.08.2013 v znení dodatku č. 1 z 20.02.2014 s tým, že podľa bodu 1. obchodná spoločnosť LIC MARKET s.r.o. dnešným dňom vstupuje do všetkých práv a povinností nájomcu voči prenajímateľovi obec Ličartovce, ktoré vyplývajú z nájomnej zmluvy, a to najmä: a) právo užívať predmet nájmu za účelom prevádzkovania obchodnej činnosti na predaj mäsa a údenín v prenajatom objekte vo vlastníctve prenajímateľa tak, ako je to vymedzené v článku 2. nájomnej zmluvy, podľa písmena b) článku III. Nájomnej zmluvy: doba nájmu znie takto: nájomné sa uzatvára od 01.03.2018 na dobu určitú. Nájom končí 28.03.2032. Podľa písmena d) právo na započítanie ročného nájomného s vloženými investíciami podľa článku V. nájomnej zmluvy so skutočným stavom uvedeným v protokole z 01.03.2018 o odovzdaní predmetného nebytového priestoru do užívania a na všetky práva a povinnosti podľa článku VI. a ostatných ustanovení tejto nájomnej zmluvy. Dodatok bol uzatvorený dňa 01.03.2018. 27. Podľa kópie pokladničného bloku tento bol vydaný spoločnosťou PPMR s.r.o. teda žalovaným s uvedením prevádzky Ličartovce 239 vydaným dňa 19.02.2020. 28. Z odpovede na výzvu zo dňa 15.04.2020 mal súd zistené, že žalovaný na základe výzvy žalobcu odpovedal ohľadom užívania nebytového priestoru so súpisným č. 239 nachádzajúceho sa v obci Ličartovce to, že spoločnosť vstúpila do všetkých práv a povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy dňa 01.06.2018 uzatvorením dodatku č. 3 k uvedenej nájomnej zmluve. Ďalej uvádzal, že k úhrade nájomného v zmysle zmluvy o nájme nebytového priestoru z 23.05.2013 v znení dodatku č. 1 z 20.02.2014 a dodatku č. 2 z 01.03.2018 a dodatku č. 3 z 01.06.2018 dochádza formu k zápočtu pôvodnej investície. 29. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj dodatkom č. 3 z 01.03.2018 uzatvoreným medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom v zmysle, ktorého bolo uvedené, že na základe zmluvy o nájme nebytového priestoru z 23.05.2013 v znení dodatku č. 1 z 20.02.2014 a dodatku č. 2 z 01.03.2018 sa zmluvné strany dohodli, že obchodná spoločnosť žalovaného dnešným dňom vstupuje do všetkých práv a povinností nájomcu voči prenajímateľovi obec Ličartovce, ktoré vyplývajú z nájomnej zmluvy a to najmä: písm. a) právo užívať predmet nájmu za účelom prevádzkovania obchodnej spoločnosti na
predaj mäsa a údenín v prenajatom objekte vo vlastníctve prenajímateľa, tak ako je to vymedzené v článku II. nájomnej zmluvy. Písm. b) čl. 3 nájomnej zmluvy doba nájmu znie takto nájomné sa uzatvára od 01.06.2018 na dobu určitú. Nájom končí 31.05.2027. S tým, že ostatné ustanovenia nájomnej zmluvy zostávajú v platnosti. 30. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 01.03.2018 medzi spoločnosťou FINE BUSINESS s.r.o. ako postupníkom a spoločnosťou LIC MARKET s.r.o. ako postupníkom v zmysle, ktorej podľa článku I. bolo uvedené, že dlžník pre účely tejto zmluvy sa rozumie obec Ličartovce, ktorý má voči postupníkovi záväzok v sume 12 145,70 EUR a že tento záväzok vznikol z titulu vložených investícií do nehnuteľnosti stavby súpisné č. XXX postavenej na parcele č. XXX/X, k. ú. Ličartovce, ktorá je vo vlastníctve dlžníka, zmluva o postúpení tejto pohľadávky bola uzatvorená bezodplatne. 31. Ďalej zo strany žalovaného bola predložená zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 01.06.2018 uzatvorená medzi spoločnosťou LIC MARKET s.r.o. ako postupníkom a žalovaným ako postupníkom, kde v zmysle článku 1 sa dohodli, že dlžníkom pre účely tejto zmluvy sa rozumie obec Ličartovce, ktorá má voči postupníkovi záväzok v sume 11 816,64 EUR s tým, že vznikol z titulu vložených investícií do nehnuteľnosti stavby súpisné č. XXX postavenej na parcele č. XXX/X katastrálne územia Ličartovce. Rovnako zmluva bola uzatvorená bezodplatne. 32. Podľa listu adresovaného zo strany žalovaného žalobcovi zo dňa 30.06.2020 žalovaný žiadal žalobcu o zaplatenie sumy vo výške 9413,83 EUR v lehote najneskôr do 05.07.2020 (súd poukazuje na to, že ide o listinu doručovanú po podaní žaloby v tejto právnej veci) s tým, že nárok spoločnosti na zaplatenie predmetnej sumy vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.06.2018. 33. Žalovaný taktiež predložil oznámenie o postúpení pohľadávky, avšak bez vykázaného doručenia, ktoré adresovala spoločnosť, ale LIC MARKET s.r.o. žalobcovi zo dňa 01.08.2018 s tým, že informovala spoločnosť LIC MARKET s.r.o. žalobcu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.03.2018 na túto spoločnosť bola postúpená pohľadávka voči obci sume 12 145,70 EUR a zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01.06.2018 táto spoločnosť zvyšnú časť pohľadávky v sume 11 816,64 EUR postúpila novému veriteľovi a to spoločnosti PPMR s.r.o.. 34. Súd vo veci vykonal dokazovanie faktúrami č. XXXXXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXX, Č.. P., Č.. XXXXXXXX, Č.. P., Č.. XXXX/XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXXX, Č.. XXFXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXXXX, ktorými rôznym dodávatelia fakturovali spoločnosti FINE BUSINESS s.r.o. v období máj, jún, júl, september a október roku 2013 na dodanie rôznych stavebných komponentov a chladiaceho boxu. 35. Na pojednávaní konanom dňa 18.06.2021, právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe následne vo veci poukázala na to, že súvislosti s investíciami pôvodnej spoločnosti FINE BUSINESS s.r.o. nie je možné započítať uplatnenú pohľadávku žalovaným poukázala na to, že faktúry, ktoré boli predložené ako daňové doklady na preukázanie investícií spoločnosti FINE BUSINESS s.r.o. nepreukazujú skutkový stav tak, že by išlo o skutočné investície realizované do predmetnej nehnuteľnosti, tiež poukázala na to, že z faktúr nie je zrejmé čo bolo fakturované - obsah dodávky z toho dôvodu uviedla, že rozporuje právny základ, ako aj výšku vzájomnej pohľadávky, ktorú si žalovaný v konaní uplatnil. Pokiaľ ide o jednostranný zápočet, ktorý bol realizovaný zo strany žalovaného uviedla, že vznáša žalobca námietku premlčania poukazujúc na ustanovenie § 581 Občianskeho zákonníka, nakoľko pohľadávka žalobcu je uplatňovaná titulom bezdôvodného obohatenia, ktorého splatnosť nastala dňa 10.04.2020 a naopak pohľadávka žalovaného nastala naopak vo vzťahu k pohľadávke, ktorej splatnosť nastala oveľa skôr a ide o premlčanú pohľadávku. Pokiaľ ide o uplatňovanú sumu uviedla, že táto je uplatňovaná sume obvyklého nájomného a poukázala na zverejnenú zmluvu o nájomnom o nájme nebytového priestoru, ktorý je obdobným nebytovým priestorom, ako v prejednávanej veci. Žalobca na pojednávaní taktiež prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že dodatok č. 3 nebol odsúhlasený obecným zastupiteľstvom taktiež bolo boli porušené ustanovenia zákona č. 211/2010 Z.z. a to týkajúce sa povinného zverejňovania zmlúv a súčasne poukázala na výpis o zverejňovaní zmlúv za časové obdobie od 12.05.2017 do 28.12.2018.
36. Žalovaný poukázal na svoje doterajšie podania pokiaľ ide o zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom, ako prenajímateľom a spoločnosťou FINE BUSINESS s.r.o. ako nájomcom dňa 23.05.2013 mal za to, že týmto úkonom žalobca súhlasil s výškou preinvestovaných finančných prostriedkov do majetku žalobcu a je preto absurdné požadovať od žalovaného, aby predložil daňovými dokladmi skutočnú výšku preinvestovaných financií. Taktiež poukázal na to, že oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 01.06.2018 bolo oznámené žalobcovi. 37. Vo veci bola vypočutá štatutárna zástupkyňa žalobcu, ktorá uviedla, že situácia nastala tým, že začali vykonávať legalizáciu ohľadom nájomného vzťahu, nakoľko zo strany občanov obce odzneli námietky, že
priestory sú užívané bezplatne. Poukázala na to, že bol zaslaný návrh zmluvy štatutárnemu zástupcovi žalobcu, avšak k podpisu nedošlo. 38. Štatutárny zástupca žalovaného vo veci uviedol, že bola snaha riešiť situáciu, avšak z dôvodu vzniku pandemickej situácie boli podmienky na riešenie veci obmedzené a uviedol, že bol tichom tichým spoločníkom spoločnosti FINE BUSINESS s.r.o. ako aj spoločnosti LIC MARKET s.r.o. a uviedol, že rekonštrukcia prebiehala v roku 2013, niekedy v mesiacoch od februára do júna 2013. 39. V danej právnej veci bol vypočutý svedok p. Viliam Jurko, ktorý vo veci uviedol, že v danom prípade za ním prišiel p. Papuga majiteľ spoločnosti FINE BUSINESS s.r.o. a zaujímal sa o voľný priestor na prenájom a našli voľné priestory, avšak tieto si vyžadovali rekonštrukciu. Rekonštrukcia, čo si už presne nepamätal, financovala táto firma bolo to v roku 2013 s tým, že použila vlastné finančné prostriedky a následne boli obci predkladané bločky. Pokiaľ ide o sumu 25000 EUR ako výšku rekonštrukčných prác uviedol, že k tejto sume dospeli odhadom a následne podľa skutočne vykonaných prác ustálili výšku rekonštrukčných prác na sumu 18 500 EUR. Bločky a doklady boli riadne evidované a poukázal na účtovníctvo, ktoré prešlo auditom uviedol, že raz ročne sa vystavovala faktúra a následne bolo všetko uhradené a dochádzalo k započítaniu vložených investícií zo strany spoločnosti FINE BUSINESS s.r.o., pokiaľ ide o dohodu o skončení nájmu zo dňa 28.02.2018 svedok sa k tomuto nevedel vyjadriť uviedol, že naopak zo strany obce bol fakturovaný nájom, elektrina a následne dochádzalo k započítaniu tohto nájmu, čo bolo evidované. 40. Vyššie uvedený skutkový stav veci súd posúdil podľa týchto právnych ustanovení: 41. Podľa ustanovenia § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 116/1990 Zb.“) sa tento zákon vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu. 42. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č.1 16/1990 Zb. prenajímateľ môže bytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). 43. Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 práva veta zákona č. 116/1990 Zb. zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. 44. Podľa § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 45. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. 46. Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. 47. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 48. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 49. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). 50. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 51. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 52. Podľa § 664 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
53. Podľa ustanovenia § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 54. Podľa ustanovenia § 673 Občianskeho zákonníka, nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci. 55. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. 56. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. 57. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. 58. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. 59. Pre posúdenie právneho režimu, ktorý vznikol uzavretím nájomnej zmluvy, bolo potrebné ustáliť, či sa zmluvný vzťah riadi Obchodným zákonníkom s ohľadom na jeho ustanovenia § 261 ods. 1, 2. V tejto súvislosti bolo rozhodným znenie týchto ustanovení v čase uzavretia pôvodnej nájomnej zmluvy, od ktorej odvádzal žalovaný v zmysle jej dodatkov svoje právo užívať nebytové priestory t. j. k 23.05.2013. 60. Žalovaný dodatok č.3 k zmluve o nájme uzavrel, ako právnická osoba (§ 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka). Niet pochýb, že v osobe žalobcu nejde o podnikateľa, preto pôsobnosť Obchodného zákonníka nemôže byť založená podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca ale je na druhej strane samosprávnou územnou jednotkou. Poskytnutie obecných nehnuteľností do nájmu treba považovať za formu správy obecného majetku, t. j. za plnenie verejných potrieb. Uzavretý právny vzťah sa preto považuje za obchodný podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. S prihliadnutím na § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka sa zmluva posudzuje podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa nájomnej zmluvy ako zmluvného typu a nadväzne aj podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. V ostatných otázkach - vrátane premlčania - sa právny vzťah riadi Obchodným zákonníkom. 61. Pôvodná zmluva o nájme bola uzavretá medzi žalobcom ako obcou a spoločnosťou FINE BUSINES s.r.o., žalobca bol pri uzavretí nájomnej zmluvy zastúpený starostom obce. 62. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca mal prijaté zásady hospodárenia s majetkom obce Ličartovce, ktoré schválilo obecné zastupiteľstvo podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších právnych predpisov a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí znení neskorších právnych predpisov a ktoré nadobudli účinnosť dňom 01.01.2008, v zmysle ktorých prenájom majetku obce schvaľuje obecné zastupiteľstvo. Nájomná zmluva bola uzatvorená dňa 23.05.2013, pričom obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie č. 14/2013 o schválení tejto nájomnej zmluvy až dňa 03.07.2013. 63. V danom prípade nie je sporné, že zmluvu podpísal starosta obce, ktorému zákon o obecnom zriadení priznáva postavenie štatutárneho orgánu, keď koná za obec navonok avšak dňa 23.05.2013 konal bez toho, aby k takémuto úkonu mal schválenie obecného zastupiteľstva, uznesenie zastupiteľstva obce je materiálno - právnou podmienkou pre vyjadrenie prejavu vôle obce a stáva sa perfektný až vtedy, keď ho podpíše starosta, ktorý aj keď obec navonok zastupuje, nemôže sám vytvárať vôľu obce, ale túto vôľu môže len navonok oznamovať a prejavovať, avšak len po jej predchádzajúcom schválení, a nie pred, ako to bolo v tomto prípade. 64. Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené a) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. 65. Súd je toho názoru, že pre prijatie konkrétneho záväzku t.j. nájomnej zmluvy sa vyžadovalo toto rozhodnutie obecného zastupiteľstva v zmysle § 11 ods. 4 písm. a), avšak také, ktoré predchádzalo uzatvoreniu nájomnej zmluvy. 66. Súd dospel k záveru, že v dôsledku toho prejav vôle vyjadrený starostom na predmetnej nájomnej zmluve v tomto čase je od začiatku právnym úkonom absolútne neplatný v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. 67. Súd poukazuje aj na to, že podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení účinnom 23.05.2013 - Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 68. Podľa § 5a ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám znení účinnom ku dňu 23.05.2013- Povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych účelových fondov, alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. 69. Podľa § 10 zákona o slobodnom prístupe k informáciám znení účinnom ku dňu 23.05.2013 - Ak zmluva nie je zverejnená do siedmich dní odo dňa uzavretia alebo odo dňa doručenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, môže účastník podať návrh na zverejnenie v Obchodnom vestníku. 70. Podľa § 47a ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia nájomnej zmluvy 23.05.2013 - Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia. Účastníci si môžu dohodnúť, že zmluva nadobúda účinnosť neskôr po jej zverejnení. Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. 71. Vykonané dokazovanie neposkytlo odpoveď na otázku, či predmetná zmluva bola zverejnená, súd na základe toho má za to, že k uzatvoreniu tejto zmluvy nedošlo zmysle ustanovenia § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka. 72. Súd poukazuje na to, že povinnosť tvrdenia a hlavne preukazovania má svoje mantinely, medzi ktoré patrí uplatnenie pravidla „neexistencia sa nepreukazuje“, vychádzajúc z takzvanej negatívnej dôkaznej teórie, lebo od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (viď uznesenie Najvyššieho súdu z 31.05.2010 sp. zn. 3Cdo 81/2010), táto teória nemá oporu v texte zákona, jej aplikácia je výhradne logickou požiadavkou. 73. Pokiaľ ide o argumenty žalovaného, že nemôže znášať nesprávny postup obce tu súd poukazuje na to, že zverejnenie zmluvy mohol realizovať aj sám resp. tzv. jeho predchodca v nájomnom vzťahu, ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení. Navyše je potrebné poukázať na to, že uvedené sprísnené pravidlá, uzatvárania zmlúv týkajúcich sa majetku obcí práve zabezpečujú verejnú kontrolu, čo sa javí aj vzhľadom na predmetnú právnu vec, za správne. 74. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že pokiaľ by aj zmluva bola schválená obecným zastupiteľstvom a spĺňala všetky náležitosti ohľadom zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania žalobca dňa 28.02.2018 so spoločnosťou FINE BUSINESS s.r.o., uzatvoril dohodu o skončení nájmu v zmysle, ktorej síce bolo dojednané, že dňom 01.03.2018 prechádzajú práva a povinnosti zo zmluvy zo dňa a uzatvorenej dňa 23.05.2013 na nástupnícku organizáciu LIC MARKET s.r.o, avšak nebola účastníkom tejto dohody a následne v bode 3 účastníci dohody a to žalobca a spoločnosť FINE BUSINESS s.r.o., prehlásili, že ku dňu zániku nájmu predmetu nájomného vzťahu nemajú voči sebe nijaké nároky vyplývajúce z nájomného vzťahu, potom je neurčité, aké nároky mohla spoločnosť žalovaného následne nadobudnúť. 75. Súd má za to, že následne neurčitosťou spôsobujúcou neplatnosť trpia na základe vyššie uvedenej skutočnosti aj dodatky k nájomnej zmluve zo dňa 23.05.2013 a to tak dodatok č. 2 zo dňa 01.03.2018, ako aj dodatok č. 3 zo dňa 01.06.2018. 76. Navyše je potrebné poukázať na to, že dodatkami zmluvnej strany menili základné náležitosti nájomnej zmluvy čo, z hľadiska neurčitosti súd má za to čo spôsobuje taktiež ich neplatnosť. 77. Aby uvedené dodatky mali byť považované za zmluvy o nájme museli by obsahovať všetky podstatné náležitosti § 3 ods. 3 zákona číslo 116/1990 Zb. . Ide o (i) predmet nájmu, (ii) účel nájmu, (iii) výšku nájomného, (iv) splatnosť nájomného, (v) spôsob platenia nájomného, a (vi) čas nájmu (ak nejde o neurčitý čas). v danom prípade dodatky a obsahovalo obsahovali iba odkaz na nájomnú zmluvu zo dňa 23.05.2013 navyše nebolo preukázané, žeby došlo k ich zverejneniu a taktiež nebol preukázaný predchádzajúci súhlas obecného zastupiteľstva. 78. Pokiaľ ide o otázku vzájomného nároku žalovaného voči žalobcovi uplatnenú titulom náhrady investícií, tu súd poukazuje na to, že v tomto smere, keďže nedošlo k uzatvoreniu platnej nájomnej zmluvy nárok žalovaného by bolo možné posúdiť prípadne v zmysle ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, ako majetkový prospech žalobcu získaný bez právneho dôvodu, pričom však žalobca vzniesol námietku premlčania. 79. Podľa § 147 ods. 1, 2, 3 CSP - Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku
na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. 80. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 147 umožňuje, aby si žalovaný svoj prípadný nárok voči žalobcovi uplatnil vzájomnou žalobou. Táto nie je podmienená súhlasom žalobcu a môže byť preto podaná aj proti jeho vôli. Podmienkou je, že musí ostať zachovaný pôvodný okruh sporových strán, ktorý bol vymedzený žalobou. 81. Doručením vzájomnej žaloby súd začal konať aj o uplatnenom nároku žalovaného, pretože započítanie pohľadávok je jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku podľa § 580 a 581 Občianskeho zákonníka. Vzájomnou žalobou došlo k spojeniu vecí a súd bol povinný obidva uplatnené nároky prejednať v rámci jedného konania. 82. Po posúdení obsahu vzájomnej žaloby, ako aj doplnenia ďalších skutkových tvrdení v súvislosti s dátumom realizovaných investícií súd vyhodnotil, že vzájomná žaloba, ktorou sa žalovaný domáhal započítania, podľa neho dvoch proti sebe stojacich pohľadávok, nie je dôvodná. 83. Podmienkou, aby mohlo dôjsť k započítaniu vzájomných pohľadávok podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka je splnenie zákonných podmienok, a to stret pohľadávok v rovnakom čase, ktoré sú na započítanie spôsobilé. 84. Súd sa preto v rade zaoberal touto námietkou a poukazuje na to, že pri aplikácii premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka teda 4 roky, pokiaľ boli investície realizované v roku 2013 premlčacia doba uplynula najneskôr (pri počítaní od uzavretia nájomnej zmluvy 23.05.2013) dňa 23.05.2017, návrh, ktorého obsahom bol uplatnený nárok bol na tunajší súd doručený dňa 01.07.2020. Z uvedeného vyplýva, že došlo k uplynutiu premlčacej doby. 85. Je pravdou, že žalovaný produkoval listinné dôkazy a to faktúry, ktorými preukazoval vloženie investície spoločnosťou FINE BUSINESS s.r.o. od, ktorej mal túto pohľadávku nadobudnúť aj s neskoršou splatnosťou a to v mesiaci október 2013, avšak v tomto prípade došlo k uplynutiu premlčacej doby. 86. Vzhľadom na vyššie uvedené súd sa nezaoberal ďalšími argumentmi žalobcu ohľadom skutočného preukázania vložených investícií zo strany spoločnosti FINE BUSINESS s.r.o., ako ani otázkou, či vôbec došlo k platnému uzatvoreniu zmlúv o postúpení pohľadávky na základe, ktorej mal titulom investície nadobudnúť žalovaný túto pohľadávku. 87. Pokiaľ ide o uplatňovaný nárok zo strany žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný užíval nebytové priestory, bez platnej nájomnej zmluvy žalobca uplatnil bezdôvodné obohatenie od 01.01.2019 do 31.03.2020 a následne od 01.04.2020 do 31.03.2021 (v súlade s pripustením so zmenou žaloby na pojednávaní konanom dňa 12.10.2021) t.j. za 27 mesiacov vo výške sumy 109 EUR za 1 mesiac spolu 2943 EUR, s poukazom na to, že žalobca vychádzal z obvyklej výšky nájomného poukazujúc aj na nájomnú zmluvu zo dňa 23.05.201 (25 EUR za 1 m2), ako aj s poukazom na zmluvu o nájme obdobného nebytového priestoru uzatvorenou medzi žalobcom a spoločnosťou JFAMILY s.r.o., uzatvorenú dňa 01.03.2018 ( č.l.sp.208 až 209). 88. Žalovaný samotnú skutočnosť užívania predmetných priestorov nepopieral a súčasne nenamietal výšku uplatňovaného bezdôvodného obohatenia vyčíslenú žalobcom. 89. Podľa 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 90. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 91. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. 92. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
93. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1 , použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania. 94. Čo sa týka úroku z omeškania súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % odo dňa nasledujúceho po dni kedy uplynula dodatočná lehota na splnenie povinnosti vyplývajúca z predžalobnej výzvy zo dňa 30.03.2020 v súlade s ust. § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka. Žalobca si však v tomto konaní uplatnil len zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. 95. Súd vo veci zamietol návrh na vykonanie dokazovania prednesenej na pojednávaní právneho zástupcu žalovaného dňa 12.10.2021 pozostávajúci z toho, aby súd uložil žalobcovi povinnosť predložiť audítorské správy za roky 2013 a 2018 s, ktorého by malo byť evidentné, že zo strany žalobcu, respektíve vtedajšieho štatutárneho zástupcu žalobcu nedošlo k porušeniu zákona o hospodárení s finančnými prostriedkami obce respektíve či vložené investície a jednotlivé zápočty boli schválené v súlade so zákonom, z dôvodu, že vykonanie tohto dôkazu by si vyžiadalo odročenie pojednávania, pričom žalovaný už na predchádzajúcom pojednávaní a rovnako zo žaloby mal vedomosť o argumentácii žalobcu, ktorá pozostávala na dvoch kľúčových bodoch a to, že považuje uzatvorenú nájomnú zmluvu za neplatnú z dôvodu, že zmluva bola uzatvorená bez predchádzajúceho súhlasu obecného zastupiteľstva a taktiež, že nedošlo k jej zverejneniu zmysle zák. č. 211/2020 o slobodnom prístupe k informáciám. Navyše vzhľadom na dôvodnosť námietky premlčania ďalšie vykonanie dokazovania súd považoval za nehospodárne. 96. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť úspešnému žalobcovi trovy konania v plnej výške. 97. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 98. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.