Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-14-2022.pdf
PDF · 128.05 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/14/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: Obec Ličartovce, so sídlom Ličartovce 239, 082 03 Ličartovce, IČO: 00327361, zastúpeného JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, so sídlom Floriánova 12, 080 01 Prešov, IČO: 37783319, proti žalovanému: PPMR s.r.o., so sídlom Ličartovce 325, 082 03 Prešov, IČO: 47 143 517, zastúpenému: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, o zaplatenie 1.635,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 23Cb/18/2020-222 zo dňa 9.11.2021, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.943,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.635,- eur od 10.04.2020 do zaplatenia, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.308,- eur od 31.03.2021 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vzájomnú žalobu žalovaného zamietol s tým, že žalobca má vo vzťahu k žalovanému ohľadom vzájomnej žaloby nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Vychádzal zo zistenia, že žalobca je vlastníkom nebytového priestoru súpisné č. XXX stojaceho na parcele č. XXX/X. Podľa zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 23.05.2013 uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom - a spoločnosťou FINE BUSINESS s.r.o. ako nájomcom, článku II. bolo uvedené, že predmetom nájmu je stavebno-technická oddelená samostatná časť stavby nachádzajúca sa na pozemku č. XXX/X, a to súpisné č. XXX nachádzajúca sa na prízemí so samostatným vchodom podľa priloženého dispozičného riešenia, ako priestor na prevádzkovanie obchodnej činnosti na predaj mäsa a údenín o celkovej výmere podlahovej plochy 52,62 m2, a k tomu nebytového priestoru právo prístupu z obecnej miestnej komunikácie parcela č. XXX/X. Podľa článku. III. nájomnej zmluvy - nájom bol uzatvorený na dobu od 27.05.2013, na dobu určitú 19 rokov. Nájom končí 27.05.2032. Podľa článku IV. bodu 1. - nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na nájomnom vo výške 25,- eur za 1 m2 prenajatej podlahovej plochy nebytového priestoru 52,65 m2. Podľa článku V. nájomnej zmluvy bodu 1.
- nájomca so súhlasom prenajímateľa jestvujúci nebytový priestor rozšíril o prístavbu, podľa priloženej dokumentácie, doterajšie nebytový priestor zrekonštruoval a vybavil príslušným zariadením, ktorých celková vložená investícia nájomcom, podľa priložených účtovných dokladov predstavuje celkom sumu 25.000,- eur. Podľa bodu 2. článku V. nájomnej zmluvy strany si dojednali: „nakoľko sa jedná o
maloobchodnú prevádzku, ktorá svojím sortimentom výrazne prispeje k zásobovaniu obyvateľov obce základnými potravinami na dlhodobé obdobie, prenajímateľ súhlasí s tým, aby dohodnutá ročná výška nájomného za nebytový priestor bola vzájomne započítaná s dohodnutou ročnou výškou nájomného podľa článku IV, (okrem úhrad za služby podľa článku IV. ods. 2) a prípadnému rozdielu zo zvýšenej miery inflácie podľa článku IV. ods. 1. V prípade ukončenia nájmu podľa článku III. sa zmluvné strany dohodli, že započítaním nájmu a vložených investícií hnuteľné zariadenie ako vybavenie prevádzky sa prevádza do vlastníctva prenajímateľa. V prípade skoršieho ukončenia nájmu podľa článku VII .sa tie to zhodnotené investície stanú predmetom písomnej dohody o zániku nájmu. “ Podľa bodu 3. článku V. nájomnej zmluvy - k započítaniu podľa odseku 1 dôjde na základe faktúry prenajímateľa na úhradu ročného nájomného a čiastkovej faktúry nájomcu v tejto výške nájomného z celkovej investície podľa odseku 1. Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 03.07.2013 mal súd zistené, že v zmysle bodu 5. bolo prejednané, že starosta obce predložil prítomným poslancom návrh nájomnej zmluvy medzi obcou Ličartovce a firmou FINE BUSINESS s.r.o., A. na prenájom nebytových priestorov - 52,65 m2 v budove Obecný úrad MŠ Ličartovce, za účelom prevádzkovania predajne mäsa a mäsových výrobkov. Návrh zmluvy v prílohe zápisnice, pričom k tomuto bodu bolo prijaté uznesenie č. XX/XXXX - obecné zastupiteľstvo schvaľuje nájomnú zmluvu o prenájme nebytových priestorov obecného úradu a MŠ Ličartovce pre FINE BUSINESS s.r.o., A.. V Dohode o skončení nájmu zo dňa 28.02.2018 medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou FINE BUSINESS s.r.o. ako nájomcom bolo uvedené, že podľa článku V. ods. 2 zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 23.05.2013 v znení dodatku č. 1 sa dohodli o skončení nájmu takto: „nájom nebytových priestorov k predmetu zmluvy uvedeného článku II. zmluvy o nájme nebytového priestoru z 23.05.2013 v znení dodatku č. 1 z 20.02.2014 sa končí dňom 28.02.2018 s tým, že práva a povinnosti z tejto zmluvy sa dňom 01.03.2018 prevádzajú na nástupnícku organizáciu LIC MARKET s.r.o.“. V zmysle bodu 3 dohody o skončení nájmu účastníci tejto dohody vzájomne prehlásili, že ku dňu zániku nájmu predmetu nájomného vzťahu podľa odseku 1. nemajú voči sebe nijaké nároky vyplývajúce z nájomného vzťahu. Obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie č. 4 pod bodom č. 3 s tým, že starosta obce predniesol žiadosť zmeny nájmu nebytových priestorov časti budovy súpisné č. XXX na nástupnícku organizáciu LIC MARKET s.r.o. so sídlom A. B. XXX, ktorej jediným spoločníkom ako aj konateľom je C. D. E.. Uznesenie znelo: „Obecné zastupiteľstvo schvaľuje zmenu nájomcu nebytových priestorov v časti budovy súpisné č. XXX na nástupnícku organizáciu LIC MARKET s.r.o.“ Zo Zásad hospodárenia s majetkom obce Ličartovce vyplynulo, že prenájom majetku obce schvaľuje obecné zastupiteľstvo. Podľa bodu 3. Podrobnosti o majetku obce upraví a schváli obecné zastupiteľstvo. Bod 4. Obecný úrad predkladá polročne obecnému zastupiteľstvu informáciu o uzatvorených nájmoch. V dodatku č. 2 k zmluve o nájme nebytového priestoru z 23.08.2013 v znení dodatku č. 1 z 20.02.2014 medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou LIC MARKET s.r.o. ako nájomcom bolo uvedené, že podľa čl. 3 dohody o skončení nájmu nebytového priestoru z 28.02.2018 s doterajším nájomcom FINE BUSINESS s.r.o. sa dňa 01.03.2018 dohodli na uzatvorení tohto dodatku č. 2 k zmluve o nájme nebytového priestoru z 23.08.2013 v znení dodatku č. 1 z 20.02.2014 s tým, že podľa bodu 1. obchodná spoločnosť LIC MARKET s.r.o. dnešným dňom vstupuje do všetkých práv a povinností nájomcu voči prenajímateľovi obec Ličartovce, ktoré vyplývajú z nájomnej zmluvy, a to najmä: a) právo užívať predmet nájmu za účelom prevádzkovania obchodnej činnosti na predaj mäsa a údenín v prenajatom objekte vo vlastníctve prenajímateľa tak, ako je to vymedzené v článku 2. nájomnej zmluvy, podľa písmena b) článku III. Nájomnej zmluvy: doba nájmu znie takto: nájomné sa uzatvára od 01.03.2018 na dobu určitú. Nájom končí 28.03.2032. Podľa písmena d) právo na započítanie ročného nájomného s vloženými investíciami podľa článku V. nájomnej zmluvy so skutočným stavom uvedeným v protokole z 01.03.2018 o odovzdaní predmetného nebytového priestoru do užívania a na všetky práva a povinnosti podľa článku VI. a ostatných ustanovení tejto nájomnej zmluvy. Dodatok bol uzatvorený dňa 01.03.2018. Podľa kópie pokladničného bloku tento bol vydaný spoločnosťou PPMR s.r.o., teda žalovaným, s uvedením prevádzky F. XXX vydaným dňa 19.02.2020. Žalovaný na základe výzvy žalobcu odpovedal ohľadom užívania nebytového priestoru so súpisným č. XXX nachádzajúceho sa v obci Ličartovce to, že spoločnosť vstúpila do všetkých práv a povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy dňa 01.06.2018 uzatvorením dodatku č. 3 k uvedenej nájomnej zmluve. Ďalej uvádzal, že k úhrade nájomného v zmysle zmluvy o nájme nebytového priestoru z 23.05.2013 v znení dodatku č. 1 z 20.02.2014 a dodatku č. 2 z 01.03.2018 a dodatku č. 3 z 01.06.2018 dochádza formu k zápočtu pôvodnej investície. V dodatku č. 3 z 01.03.2018 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bolo uvedené, že na základe zmluvy o nájme nebytového priestoru z 23.05.2013 v znení dodatku č. 1 z 20.02.2014 a dodatku č. 2 z 01.03.2018 sa zmluvné strany dohodli, že obchodná spoločnosť žalovaného dnešným dňom vstupuje do všetkých práv a povinností nájomcu voči prenajímateľovi obec Ličartovce, ktoré vyplývajú z nájomnej zmluvy a to najmä: písm.
a) právo užívať predmet nájmu za účelom prevádzkovania obchodnej spoločnosti na predaj mäsa a údenín v prenajatom objekte vo vlastníctve prenajímateľa, tak ako je to vymedzené v článku II. nájomnej zmluvy. Písm. b) čl. 3 nájomnej zmluvy doba nájmu znie takto nájomné sa uzatvára od 01.06.2018 na dobu určitú. Nájom končí 31.05.2027. S tým, že ostatné ustanovenia nájomnej zmluvy zostávajú v platnosti. V Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 01.03.2018 medzi spoločnosťou FINE BUSINESS s.r.o. ako postupníkom a spoločnosťou LIC MARKET s.r.o. ako postupníkom bolo uvedené, že dlžník pre účely tejto zmluvy sa rozumie obec Ličartovce, ktorý má voči postupníkovi záväzok v sume 12 145,70 eur, a že tento záväzok vznikol z titulu vložených investícií do nehnuteľnosti stavby súpisné č. XXX postavenej na parcele č. XXX/X, k. ú. F., ktorá je vo vlastníctve dlžníka. Zmluva o postúpení tejto pohľadávky bola uzatvorená bezodplatne. Zo strany žalovaného bola predložená zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 01.06.2018 uzatvorená medzi spoločnosťou LIC MARKET s.r.o. ako postupníkom a žalovaným ako postupníkom, kde v zmysle článku 1 sa dohodli, že dlžníkom pre účely tejto zmluvy sa rozumie obec Ličartovce, ktorá má voči postupníkovi záväzok v sume 11 816,64 eur s tým, že vznikol z titulu vložených investícií do nehnuteľnosti stavby súpisné č. XXX postavenej na parcele č. XXX/X katastrálne územia F.. Rovnako zmluva bola uzatvorená bezodplatne. Podľa listu adresovaného zo strany žalovaného žalobcovi zo dňa 30.06.2020 žalovaný žiadal žalobcu o zaplatenie sumy vo výške 9413,83 eur v lehote najneskôr do 05.07.2020 s tým, že nárok spoločnosti na zaplatenie predmetnej sumy vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.06.2018. Žalovaný taktiež predložil oznámenie o postúpení pohľadávky, avšak bez vykázaného doručenia, ktoré adresovala spoločnosť, ale LIC MARKET s.r.o. žalobcovi zo dňa 01.08.2018 s tým, že informovala spoločnosť LIC MARKET s.r.o. žalobcu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.03.2018 na túto spoločnosť bola postúpená pohľadávka voči obci v sume 12 145,70 eur a zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01.06.2018 táto spoločnosť zvyšnú časť pohľadávky v sume 11 816,64 eur postúpila novému veriteľovi, a to spoločnosti PPMR s.r.o.
Pre posúdenie právneho režimu, ktorý vznikol uzavretím nájomnej zmluvy, bolo potrebné ustáliť, či sa zmluvný vzťah riadi Obchodným zákonníkom s ohľadom na jeho ustanovenia § 261 ods. 1, 2. V tejto súvislosti bolo rozhodným znenie týchto ustanovení v čase uzavretia pôvodnej nájomnej zmluvy, od ktorej odvádzal žalovaný v zmysle jej dodatkov svoje právo užívať nebytové priestory, t. j. k 23.05.2013. Žalovaný dodatok č.3 k zmluve o nájme uzavrel ako právnická osoba (§ 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka). Niet pochýb, že v osobe žalobcu nejde o podnikateľa, preto pôsobnosť Obchodného zákonníka nemôže byť založená podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca ale je na druhej strane samosprávnou územnou jednotkou. Poskytnutie obecných nehnuteľností do nájmu treba považovať za formu správy obecného majetku, t. j. za plnenie verejných potrieb. Uzavretý právny vzťah sa preto považuje za obchodný podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. S prihliadnutím na § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka sa zmluva posudzuje podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa nájomnej zmluvy ako zmluvného typu a nadväzne aj podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. V ostatných otázkach vrátane premlčania sa právny vzťah riadi Obchodným zákonníkom.
Pôvodná zmluva o nájme bola uzavretá medzi žalobcom ako obcou a spoločnosťou FINE BUSINES s.r.o. Žalobca bol pri uzavretí nájomnej zmluvy zastúpený starostom obce. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca mal prijaté zásady hospodárenia s majetkom obce Ličartovce, ktoré schválilo obecné zastupiteľstvo podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších právnych predpisov a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí znení neskorších právnych predpisov a ktoré nadobudli účinnosť dňom 01.01.2008, v zmysle ktorých prenájom majetku obce schvaľuje obecné zastupiteľstvo. Nájomná zmluva bola uzatvorená dňa 23.05.2013, pričom obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie č. XX/XXXX o schválení tejto nájomnej zmluvy až dňa 03.07.2013. V danom prípade nie je sporné, že zmluvu podpísal starosta obce, ktorému zákon o obecnom zriadení priznáva postavenie štatutárneho orgánu, keď koná za obec navonok, avšak dňa 23.05.2013 konal bez toho, aby k takémuto úkonu mal schválenie obecného zastupiteľstva. Uznesenie zastupiteľstva obce je materiálno - právnou podmienkou pre vyjadrenie prejavu vôle obce a stáva sa perfektný až vtedy, keď ho podpíše starosta, ktorý aj keď obec navonok zastupuje, nemôže sám vytvárať vôľu obce, ale túto vôľu môže len navonok oznamovať a prejavovať, avšak len po jej predchádzajúcom schválení, a nie pred, ako to bolo v tomto prípade. Pre prijatie konkrétneho záväzku, t. j. nájomnej zmluvy, sa vyžadovalo toto rozhodnutie obecného zastupiteľstva v zmysle § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb., avšak také,
ktoré predchádzalo uzatvoreniu nájomnej zmluvy. Preto v dôsledku toho prejav vôle vyjadrený starostom na predmetnej nájomnej zmluve v tomto čase je od začiatku právnym úkonom absolútne neplatný v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše vykonané dokazovanie neposkytlo odpoveď na otázku, či predmetná zmluva bola zverejnená, preto k uzatvoreniu tejto zmluvy nedošlo v zmysle ustanovenia § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ by aj zmluva bola schválená obecným zastupiteľstvom a spĺňala všetky náležitosti ohľadom zákona o slobodnom prístupe k informáciám, žalobca dňa 28.02.2018 so spoločnosťou FINE BUSINESS s.r.o. uzatvoril dohodu o skončení nájmu v zmysle ktorej síce bolo dojednané, že dňom 01.03.2018 prechádzajú práva a povinnosti zo zmluvy zo dňa a uzatvorenej dňa 23.05.2013 na nástupnícku organizáciu LIC MARKET s.r.o, avšak nebola účastníkom tejto dohody a následne v bode 3 účastníci dohody, a to žalobca a spoločnosť FINE BUSINESS s.r.o. prehlásili, že ku dňu zániku nájmu predmetu nájomného vzťahu nemajú voči sebe nijaké nároky vyplývajúce z nájomného vzťahu, potom je neurčité, aké nároky mohla spoločnosť žalovaného následne nadobudnúť. Následne neurčitosťou spôsobujúcou neplatnosť trpia aj dodatky k nájomnej zmluve zo dňa 23.05.2013, a to tak dodatok č. 2 zo dňa 01.03.2018, ako aj dodatok č. 3 zo dňa 01.06.2018. Navyše dodatkami zmluvné strany menili základné náležitosti nájomnej zmluvy, čo z hľadiska neurčitosti spôsobuje taktiež ich neplatnosť.
Pokiaľ ide o otázku vzájomného nároku žalovaného voči žalobcovi uplatnenú titulom náhrady investícií, keďže nedošlo k uzatvoreniu platnej nájomnej zmluvy, nárok žalovaného by bolo možné posúdiť v zmysle ustanovenia o bezdôvodnom obohatení ako majetkový prospech žalobcu získaný bez právneho dôvodu, pričom však žalobca vzniesol námietku premlčania. Súd sa preto zaoberal touto námietkou a poukázal na to, že pri aplikácii premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, teda 4 roky, pokiaľ boli investície realizované v roku 2013, premlčacia doba uplynula najneskôr (pri počítaní od uzavretia nájomnej zmluvy 23.05.2013) dňa 23.05.2017, návrh, ktorého obsahom bol uplatnený nárok bol na súd doručený dňa 01.07.2020, teda po uplynutí premlčacej doby.
Pokiaľ ide o uplatňovaný nárok zo strany žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný užíval nebytové priestory bez platnej nájomnej zmluvy, žalobca uplatnil bezdôvodné obohatenie od 01.01.2019 do 31.03.2020 a následne od 01.04.2020 do 31.03.2021, t. j. za 27 mesiacov vo výške sumy 109,- eur za 1 mesiac spolu 2.943,- eur s poukazom na to, že vychádzal z obvyklej výšky nájomného poukazujúc aj na nájomnú zmluvu zo dňa 23.05.2013 (25,- eur za 1 m2), ako aj s poukazom na zmluvu o nájme obdobného nebytového priestoru uzatvorenou medzi žalobcom a spoločnosťou JFAMILY s.r.o. dňa 01.03.2018. Žalovaný užívanie predmetných priestorov nepopieral a súčasne nenamietal výšku uplatňovaného bezdôvodného obohatenia.
Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Žalobca si uplatnil len zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne.
Výrok o trovách konania súd odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta, žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 8.105,83 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 06.07.2020 do zaplatenia a nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
Namietal, že rozsudok je zmätočný a nepreskúmateľný, keď súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, ale len jednostranne si osvojil tvrdenia žalobcu. V tomto konaní, okrem vypočutia strán sporu bol vypočutý i svedok, bývalý starosta obce žalobcu, ktorý jednoznačne potvrdil skutočnosti, ktoré žalovaný uvádzal vo svojich písomných a ústnych prednesoch. Napriek tomu súd prvej inštancie tento vykonaný dôkaz nesprávne vyhodnotil. Na strane žalovaného došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a takýmto postupom dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom konkrétne nevysvetlil, z akých dôvodov odmietol vykonať navrhované dokazovanie, ale len stroho uviedol, že dokazovanie nevykonal z dôvodu, že by bolo nutné odročiť vytýčené pojednávanie, ako i z dôvodu, že žalobca voči nároku žalovaného vzniesol námietku premlčania. Pritom predmetné návrhy na vykonanie dokazovania vyplynuli až z výpovede svedka na pojednávaní dňa 12.10.2021. Súd prvej inštancie mal vykonať dokazovanie a uložiť žalobcovi povinnosť predložiť audítorské správy za roky 2013-2018, z ktorých by malo byť evidentné, že zo strany žalobcu, resp. vtedajšieho štatutárneho zástupcu žalobcu nedošlo k porušeniu zákona o hospodárení s finančnými prostriedkami obce, resp. či vložené investície a jednotlivé zápočty boli schválené v súlade so zákonom, čím by došlo k odstráneniu rozporov v tvrdeniach strán sporu.
Žalovaný sa nestotožňuje s názorom, že zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 23.05.2013 je neplatným právnym úkonom z dôvodu, že bola podpísaná starostom obce, pričom uznesením obecného zastupiteľstva bola schválená až dňa 03.07.2013. Spoločnosť FINE BUSINESS s.r.o. bola dobromyseľným užívateľom a nájomcom týchto priestorov. Z katastra nehnuteľností si mohla zistiť, že žalobca je vlastníkom priestorov, ktoré prenajíma, pričom ju zásady hospodárenia obce, a to či zmluva bola vopred schválená obecným zastupiteľstvom, zaujímať nemuselo. Spoločnosť FINE BUSINESS s.r.o. mohla dobromyseľne vychádzať z toho, že žalobca si je vedomý zákonných a interných pravidiel nakladania s majetkom obce, a pokiaľ by tieto dodržané neboli, že by nájomnú zmluvu neuzatvoril. Starosta obce ako štatutárny orgán podpísal zmluvu o zmene nájomného vzťahu na spoločnosť LIC MARKET, s.r.o. v zmysle dodatku č. 2 zo dňa 01.03.2018 a dodatku č. 3 zo dňa 01.06.2018, podľa ktorého sa nájomcom stal žalovaný. Tento neužíva predmetné nebytové priestory neoprávnene, ale na základe zmluvy uzatvorenej s vlastníkom nebytových priestorov, pričom postup Obce Ličartovce, teda či zmluva bola alebo nebola prejednaná obecným zastupiteľstvom nemôže byť v neprospech žalovaného, pretože žalovaný nebytové priestory užíva dobromyseľne s tým, že ich užívanie má právne ošetrené.
Pokiaľ ide o žalovanú sumu, táto neexistuje, pretože i za dobu jeho užívania sa započítava nájomné voči investíciám jeho právnych predchodcov, a teda znižuje sa záväzok obce – žalobcu. Potom v žiadnom prípade nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Vychádzajúc z nájomnej zmluvy v znení dodatkov ako aj výšky bezdôvodného obohatenia vyčísleného žalobcom ako 109,- eur/mesačne, na základe odrátavania investícií na úkor nájomného, výška zvyšných investícií ku dňu 31.12.2018 predstavuje 11.048,83 eur. Keďže žalobca od žalovaného požaduje bezdôvodné obohatenie vo výške spolu 2.943,- eur, pohľadávka žalovaného predstavuje sumu vo výške 8.105,83 eur. Bolo by protizákonné a nemorálne, aby vo vlastníctve žalobcu ostali zrekonštruované priestory bez toho, aby bola z jeho strany poskytnutá akákoľvek odplata žalovanému.
Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovanému.
V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia.
Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti - stavby súpisné č. XXX postavenej na parcele KN C č. XXX/X, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie F., v ktorej sa nachádza nebytový priestor - predajňa mäsa a údenín o výmere 52,56 m2. Bývalý štatutárny zástupca žalobcu starosta obce Ličartovce G. H. dňa 23.05.2013 podpísal za obec ako prenajímateľ so spoločnosťou FINE BUSINESS s.r.o., XXX XX, A. XXX, IČO: XX XXX XXX ako nájomcom nájomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe, ktorej poskytla obec Ličartovce do nájmu nebytové priestory nachádzajúce sa v objekte súpisné č. XXX o výmere 52,46 m2 za účelom prevádzkovania predajne „mäso a údeniny“ s dobou nájmu od 27.05.2013 do 27.05.2032 na 19 rokov s tým, že ročné nájomné sa malo započítavať s vloženou investíciou 25.000,- eur, pričom predmetná zmluva o nájme nebytových priestorov bola schválená obecným zastupiteľstvom až dňa 03.07.2013, teda až po tom, ako bola podpísaná starostom obce dňa 23.05.2013. Obec Ličartovce prostredníctvom svojho starostu dňa 28.02.2018 podpísala so spoločnosťou FINE BUSINESS s.r.o. dohodu o ukončení nájmu nebytového priestoru založeného zmluvou o nájme nebytového priestoru zo dňa 23.05.2013 s tým, že práva a povinnosti z tejto zmluvy mali prejsť na nástupnícku spoločnosť LIC MARKET s.r.o. Následne dňa 01.03.2018 Obec Ličartovce podpísala dodatok č.2 k zmluve o nájme nebytového priestoru zo dňa 23.05.2013, v ktorom je uvedené, že dňa 01.03.2018 sa obec Ličartovce dohodli na uzatvorení dodatku č. 2 so spoločnosťou LIC MARKET s.r.o. so sídlom v A., že vstupuje do všetkých práv a povinností nájomcu voči prenajímateľovi obec Ličartovce a to bez toho, aby bol tento dodatok podpísaný alebo schválený obecným zastupiteľstvom obce Ličartovce. Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 02.03.2018 bodu 3. vyplýva, že starosta obce predniesol žiadosť zmeny nájmu nebytových priestorov časti budovy súpisné č. XXX na nástupnícku organizáciu LIC MARKET s.r.o., so sídlom A., IČO: XX XXX XXX, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je C. D. E., pričom tento návrh na zmenu nájomcu v časti budovy súpisné č. XXX bol schválený uznesením č.X/XXXX. Z tejto zápisnice obecného zastupiteľstva a z uznesenia č. X/XXXX je zrejmé len to, že obecné zastupiteľstvo schválilo zmenu nájomcu v časti budovy súpisné č. XXX, avšak neschválilo prenájom majetku obce v zmysle čl. 8 bod 2 zásad hospodárenia s majetkom obce Ličartovce a príslušných ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obce. Žalobca dňa 8.4.2019 vyzval spoločnosť LIC MARKET s.r.o. na predloženie platnej zmluvy o nájme nebytových priestorov oprávňujúcej spoločnosť užívať nebytové priestory, pričom dňa 15.05.2019 dostal stanovisko k výzve, avšak mu neboli predložené žiadne doklady oprávňujúce spoločnosť LIC MARKET s.r.o. nebytový priestor užívať. Následne vo februári 2020 žalobca zistil, že predmetné priestory užíva spoločnosť PPMR s.r.o., t. j. žalovaný. Skutočnosť, že nebytové priestory neužíva spoločnosť LIC MARKET s.r.o. vyplynula aj z písomného oznámenia tejto spoločnosti zo dňa 16.03.2020, v ktorom spoločnosť LIC MARKET s.r.o. oznámila, že od 01.06.2018 spoločnosť
už nemá žiadny vzťah k dotknutým nehnuteľnostiam, nakoľko došlo k protokolárnemu odovzdaniu prenajatých priestorov spoločnosti, ktorá ich od toho času prevádzkuje, t. j. žalovanému.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Prvoinštančný súd správne zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 23.05.2013 v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že vtedajší starosta Obce Ličartovce G. H. síce túto zmluvu o nájme nebytových priestorov podpísal, ale bez jej schválenia obecným zastupiteľstvom, a preto takýto právny úkon nemôže obec zaväzovať, pretože absentuje vôľa obce, ktorá je reprezentovaná obecným zastupiteľstvom. Z ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obce vyplýva, že starosta obce nemôže urobiť právny úkon týkajúci sa majetku obce bez predchádzajúceho prejavu vôle obce, t.j. obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu zákon o majetku obcí nedáva k tomu oprávnenie, takže jeho právny úkon nemohol vyvolať ani žiadne právne účinky, pričom tento nedostatok nie je možné ani dodatočne konvalidovať.
Žalovaný nemohol byť dobromyseľným užívateľom a nájomcom predmetných nebytových priestorov, pretože musel vedieť a určite aj vedel, že k schváleniu zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú podpísal starosta obce G. H. dňa 23.05.2013, obecným zastupiteľstvom nedošlo, a teda ak nebytové priestory užíval, tak ich užíval bez právneho dôvodu a bez platne uzavretej nájomnej zmluvy, pričom v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov musí mať zmluva písomnú formu. K užívaniu nebytových priestorov zákon o nájme nebytových priestorov vyžaduje písomnú nájomnú zmluvu. Poukazovať na jeho dobromyseľnosť je právne bezvýznamné, a preto nemôže obstáť ani tvrdenie žalovaného, že ho nemuselo zaujímať, či zmluva bola vopred schválená obecným zastupiteľstvom.
Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že do všetkých práv a povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy vstúpil dňa 01.06.2018 uzatvorením dodatku č. 3 k nájomnej zmluve zo dňa 23.05.2013 v znení dodatku č. 1 zo dňa 20.02.2014 a dodatku č. 2 zo dňa 01.03.2018, tak pokiaľ je absolútne neplatnou zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá dňa 23.05.2013, nemohlo dôjsť následne k platnému uzavretiu akýchkoľvek dodatkov k tejto zmluve so spoločnosťami LIC MARKET s.r.o. a PPMR s.r.o., ktoré mali
vstúpiť do všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 23.05.2013.
Z neplatnej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 23.05.2013 nemohli vzniknúť pre spoločnosť FINE BUSINESS s.r.o. žiadne práva a povinnosti z tohto neplatného úkonu už od samého počiatku, ide teda o úkon, ktorý nikdy nezaväzuje žiadneho z jej účastníkov. Žalovaný resp. prvý nájomca - spoločnosť FINE BUSINESS s.r.o. nebol oprávnený vložiť finančné prostriedky do týchto nebytových priestorov, ktoré užíval bez právneho dôvodu a žalobcovi nevznikla žiadna povinnosť vrátiť vložené finančné investície do nebytových priestorov v jeho vlastníctve. Navyše žiadne investície ani preukázané neboli.
Nevykonanie navrhovaných dôkazov – audítorských správ za roky 2013 až 2018 vrátane záverov vládneho auditu súdom prvej inštancie odvolací súd nehodnotí ako odňatie možnosti konať pred súdom. Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde vždy aj vtedy, ak hrubé vady v postupe prvoinštančného súdu spôsobili, že strane sporu bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom. Prvoradou povinnosťou súdu je totiž zabezpečiť svojou činnosťou výkon spravodlivosti. Navrhované dôkazy odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať, nakoľko podstatné pre vyriešenie veci bolo právne posúdenie veci, čo súd prvej inštancie dostatočne a správne hodnotil aj bez vykonania týchto žalovaným navrhovaných dôkazov, čiže ani ich vykonanie by v konečnom dôsledku neprinieslo priaznivejšie rozhodnutie pre žalovaného.
Obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených.
So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o úrokoch z omeškania, ako aj výrok o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).