Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/106/2018

Potvrdené rozhodnutím 5Co/14/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, v spore žalobkyne A. B., B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX, D. E. F., zastúpenej JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, Michalovce, Nám. osloboditeľov 10, proti žalovanému G. H. I., nar. X.X.XXXX, J. X, K., zastúpenému F. F. I., B. L., nar. XX.XX.XXXX, K., J. X, o náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu, odvolaní žalovaného proti rozsudku 19C/106/2018-299 z 10.11.2021, Okresného súdu Michalovce rozhodol: I. P o t v r d z u j e rozsudok. II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobkyne I. zastúpenej JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, so sídlom Nám. osloboditeľov 10, 071 01 Michalovce, proti žalovanému O., zastúpenému E. o náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu takto

rozhodol:

I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4470,00 Eur ako náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II.Priznáva žalobkyni právo na náhradu trov konania v pomere 100%, ktoré je povinný nahradiť žalobkyni žalovaný.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 14.12.2018 domáhala proti žalovanému zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX k.ú. P., a to k parcele registra CKN č. 933/1, parcele reg. CKN č. 933/2 a k stavbe so súpisným číslom XXX postavenej na parcele reg. CKN č. 933/2. Zároveň sa domáhala náhrady titulom bezdôvodného obohatenia za užívania spornej nehnuteľností žalovaným vo výške 4.470,- Eur a trov konania. O návrhu žalobkyne v časti týkajúcej sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva bolo právoplatne rozhodnuté čiastočným rozsudkom zo dňa 28.8.2019, ktorým bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo strán sporu k dotknutým nehnuteľnostiam a to tak, že nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý bol povinný vyplatiť žalobkyni ako náhradu jej spoluvlastníckeho podielu sumu 22.350,- Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa žalobu v časti vydania bezdôvodného obohatenia odôvodnila tak, že ešte listom zo dňa 29.1.2018 upozornila žalovaného, že z jeho strany dochádza k bezdôvodnému obohateniu, pretože odmieta žalobkyni odovzdať kľúče za účelom užívania chaty. Od 17.4.2013 je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností a od tohto času nemôže vykonávať vlastnícke práva k svojmu majetku tak ako má na mysli ust. , ktorý vyhotovil Ing. Marián Furda a ktorého objednávateľom je žalovaný je zrejmé, že nehnuteľnosti majú hodnotu 44.700,- Eur a keďže žalobkyňa je vlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 1, tak má nárok na vyporiadanie vo výške 22.350,- Eur. Zo správania žalovaného je zrejmé, že opakovane odmietol odovzdať kľúče od chaty žalobkyni a už vyše 5 rokov bez právneho dôvodu nehnuteľností užíva. Žalobkyňa sa domáha od žalobcu vydania bezdôvodného obohatenia dva roky spätne od podania žalobného návrhu. Keď vychádzala z ceny nehnuteľností vo výške 44.700,- Eur. Podľa ustálenej praxe súdnych znalcov, ročné nájomné za nehnuteľností sa stanovuje vo výške 10 % z ceny nehnuteľností preto výška ročného nájmu bude 4.470,- Eur. Predmetom bezdôvodného obohatenia bude nájomné za dva roky vo výške 1 to znamená 2.235,- Eur krát dva roky čo sa rovná 4 470,- Eur. Žalobkyňa si preto nárokuje vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2018 v sume 4.470,- Eur.

2.Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila list žalovanému zo dňa 1.6.2018, email zo dňa 28.5.2018, list žalovanému zo dňa 29.1.2018, návrh žalovaného žalobkyni zo dňa 6.1.2018 na zrušenie

a vyporiadanie spoluvlastníctva, výpis z LV č. XXX, znalecký posudok č. 113/2017, znalecký posudok č. 278/2019 a navrhla v konaní vypočuť ako svedkyňu svoju dcéru a žalovaného.

3.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.3.2019 v časti vydania bezdôvodného obohatenia uviedol, že dôvodom neužívania spoločnej veci sú dlhodobé a závažné nezhody medzi stranami sporu a z toho vyplývajúca objektívna nemožnosť užívať predmet spoluvlastníctva. Pokiaľ žalobkyňa žiadala o kľúče od chaty, išlo výlučne o účelový úkon s cieľom žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia. Nikdy neponúkla možnosť ako sa chce podieľať na poplatkoch spojených s užívaním chaty. Nárok považuje za nárok v rozpore s dobrými mravmi. Ponecháva na zváženie súdu, či za uvedených okolností možno uvažovať o aplikácií inštitútu bezdôvodného obohatenia a či by tento inštitút nemal byť prípustný v prípade, ak spoluvlastník užíva spoločnú vec nad rámec podielu len v prípade investícií. Hoci je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou, zariadenie a príslušenstvo chaty je jeho výlučným vlastníctvom. Sám sa výlučne podieľa na financovaní nákladov spojených s vlastníctvom a užívaním nehnuteľností. Financuje náklady spojené s udržiavaním a zhodnocovaním nehnuteľností. Chatu nie je možné užívať po celý rok, ale len od mája do októbra vzhľadom k tomu, že nie je vyriešené jej vykurovanie počas celého dňa v zimnom období a z tohto dôvodu je chata v uvedenom období odpojené od prívodu vody a elektriny. Spoločnú vec užíva z titulu spoluvlastníctva a nie bez právneho dôvodu, a preto nárok nemožno posúdiť podľa žiadnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, ale ide o nárok, ktorý sa opiera o ustanovenie . Žalobkyňa sa nikdy nepodieľala na povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva, domáha sa svojich práv v plnom rozsahu, teda si uplatňuje nárok podieľať sa na úžitku bez povinnosti podieľať sa na povinnostiach. Navrhol, aby súd pri rozhodovaní bral na zreteľ celý súbor relevantných skutočností, osobné väzby na nehnuteľnosť, mieru pričinenia účastníkov k nadobudnutiu a udržaniu spoločnej veci, ako aj na objektívnu schopnosť uspokojiť nárok žalobkyne.

4.Žalovaný k vyjadreniu pripojil list žalobkyne zo dňa 3.9.2018, emailovú komunikáciu od septembra do decembra 2018, návrh kúpnej zmluvy zo dňa 21.9.2018, výzvu na vrátenie daru zo dňa 14.2.2013 a dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželstva žalovaného s D..

5.Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.4.2019 uviedla, že námietky žalovaného vo vyjadrení sú právne irelevantné, pretože kto je vlastníkom nehnuteľností je zrejmé z LV č. XXX a neobstojí ani ďalšie tvrdenie, že žalobkyňa nemala záujem chatu užívať. Už v žalobnom návrhu poukázala na vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.5.2018, z ktorého je zrejmé, že opakovane odmietol žalobkyni vydať kľúče od chaty, aby mohla užívať svoj spoluvlastnícky podiel. Žalobkyňa uviedla, že napriek tvrdeniu žalovaného chatu je možné užívať po celý rok, nakoľko je napojená na všetky inžinierske siete, do elektrickej zástrčky stačí zasunúť ohrievač a chata resp. jednotlivé izby tak môžu byť vykurované počas celého roka. Chata je napojená na kanál a vodu a z uvedeného dôvodu nie je žiadna prekážka, aby nemohla byť využívaná počas celého roka. Tiež nie je pravda, že sa žalobkyňa nikdy neprihlásila k daňovej povinnosti, pretože o tom svedčia rozhodnutia Obce Kaluža, ktorým jej bola vymeraná daň z nehnuteľností a svedčia o tom aj doklady o zaplatení daní za roky 2014, 2016 a 2017. Ak by aj žalobkyňa neplatila daň z nehnuteľností, nič to nemení na veci, že má nárok vykonávať vlastnícke právo k nehnuteľností, ktorou je vlastníčkou v jednej polovici. Napriek tvrdeniu žalovaného, tento sa na úkor žalobkyne obohacoval, pretože užíval nehnuteľností vyše 5 rokov ako celok bez právneho dôvodu, pričom k spoluvlastníckemu podielu žalobkyne nemá žiadny nájomný ani vlastnícky vzťah. Odmietol vydať kľúče od chaty alebo sa s ňou dohodnúť na striedavom užívaní predmetných nehnuteľností. K vyjadreniu žalobkyňa predložila rozhodnutie č. 617 Obce P. o vyrubení dani z nehnuteľností za rok 2018, email žalovaného zo dňa 3.6.2018, doklad o úhrade sumy 19,24 Eur ako daň z nehnuteľností zo dňa 15.4.2019.

6.Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.6.2019 uviedol, že k meritu sa už vyjadril a okrem údaja, že dcéra žalobkyne za žalobkyňu plnila daňovú povinnosť sa k ostatným námietkam vzhľadom na ich irelevantnosť vyjadrovať nebude. Ako je zo žaloby zrejmé, žalobkyňa žiada vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním vecí za náhradu a pokiaľ ide o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v tejto časti konania medzi stranami nie je spor a konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia navrhuje vylúčiť na samostatné konanie, pretože podľa jeho názoru je takýto postup pre súd aj pre strany výhodnejší. Žalovaný predložil rozsudok Okresného súdu Košice 1 sp. zn. XT/XX/XXXX vrátane posledného slova žalovaného ako obžalovaného v tejto trestnej veci, rekapituláciu výdavkov chaty P. O., doklad o úhrade poistky za nehnuteľnosti, faktúru Ing. Mariána Furdu za vyhotovenia

znaleckého posudku, faktúru od spoločnosti Vadmex, blok o kúpe krytiny od spoločnosti Hornbach, fotografiu strechy nehnuteľnosti, bloky o kúpe materiálov na nehnuteľnosť. 7.Súd rozsudkom zo dňa 11.3.2020 vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu v časti týkajúcej sa náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu. Na odvolanie žalovaného odvolací súd v konaní XCo/ XXX/XXXX uznesením zo dňa 31.5.2021 zrušil rozsudok vo výroku týkajúcom sa náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V uznesení uviedol, že žalovaný v priebehu vedeného konania a rovnako v podanom odvolaní namietal, že ide o chatu (vínny dom), ktorý nie je prispôsobený na celoročné užívanie. Súd sa s touto námietkou náležite nevysporiadal aj keď v bodoch 28., 29. uviedol, že je možné celoročné užívanie a v ďalšej časti uviedol, že chatu je možné prispôsobiť na celoročné užívanie. Z uvedeného nie je zrejmé, či chata je alebo nie je prispôsobená na celoročné užívanie a teda, či žalovaný ju za žalované obdobie mohol bez ďalších úprav vyžívať po dobu celého roka alebo len sezónne. V tejto súvislosti je bremeno dôkazu na žalovanom a teda bude musieť nim tvrdenú skutočnosť náležite a hodnoverne preukázať.K námietke žalovaného, že súd sa nezaoberal nákladmi na zhodnotenie spoločného majetku, aj keď z obsahu vyplynulo, že išlo o vzájomný návrh resp. započítanie odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR z 27.2.2012, v ktorom uviedol: „Zmyslom vyporiadania spôsobom podľa vety tretej nie je len poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. So zreteľom na to sa toto vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, v rámci ktorého sa prihliada aj k tomu, či a do akej miery ten-ktorý spoluvlastník zhodnotil spoločnú nehnuteľnosť investíciami, príp. iným spôsobom. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle je možné vykonať na základe návrhu účastníka ( ) alebo vzájomného návrhu (, ). O návrhu (vzájomnom návrhu) požadujúcom zaplatenie určitej čiastky z dôvodu širšieho vyporiadania je však vždy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, nie len v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel a to z dôvodu, že pohľadávka z dôvodu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až na základe právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva, ktoré súd vyporiadava podľa veta tretia , ako vyporiadanie v širšom zmysle na návrh účastníka, je totiž treba z hľadiska povahy nárokov a ich premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach ( ), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. Treba tiež zisťovať, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov.“ Rovnako odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR (), podľa ktorého pohľadávka na náhradu voči spoluvlastníkovi za užívanie predmetu spoluvlastníctva nad rámec jeho podielu býva uplatňovaná v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva započítaním proti povinnosti náhrady za vyporiadavaný predmet spoluvlastníctva. Tento postup nie je prípustný, lebo v priebehu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladané zaplatenie primeranej náhrady za vyporiadavané nehnuteľnosti, nemôže proti takému nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok. Rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá práva a povinnosti až od právoplatnosti. Právo na vyplatenie náhrady tak vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia. Ak je však uvedená pohľadávka uplatňovaná v konaniach týkajúcich sa tzv. investícií, možnosť započítania všeobecne vylúčená nie je. So zreteľom na citované rozhodnutia, bude súd povinný vyhodnotiť, aké náklady si žalovaný uplatnil, ktoré spadali do širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa veta tretia a mali byť vyporiadané, či išlo o náklady na nutnú opravu a údržbu veci alebo náklady na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, resp. náklady v bežnej alebo výnimočnej záležitosti a rozhodnúť o nich. Po vrátení veci bude súd prvej inštancie povinný zaujať jednoznačné stanovisko týkajúce sa charakteru a spôsobu využívania spornej chaty a rovnako zaoberať sa druhom a spôsobom investovania žalovaného do spoločného majetku v rozsahu uvedenom v bodoch 17. - 20., nanovo vo veci rozhodnúť, svoje rozhodnutie náležite odôvodniť a rozhodnúť aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

8.Po vrátení veci z odvolacieho súdu vzhľadom na tam uvedené závery súd vyzval strany sporu na návrhy na prípadné doplnenie dokazovania a osobitne žalovaného, aby sa v lehote 15 dní jednoznačne vyjadril k nákladom na zhodnotenie spoločného majetku, či si uplatnil vzájomný návrh alebo započítanie

pohľadávky. Ak ide o vzájomný návrh, tento musí obsahovať všetky náležitosti vyžodované ustanovením a a nasl. .

9.Na výzvu súdu žalovaný reagoval podaním zo dňa 25.8.2021, v ktorom uviedol, že žiada započítať ním vynaložené náklady na nutnú opravu a údržbu spoločnej veci. Nárok považuje za vzájomnú žalobu, ktorou si proti žalobkyni uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie. Žiadal, aby bola žalobkyňa zaviazaná k úhrade 655,68 eur ako polovice nákladov, ktoré boli vynaložené na nutnú opravu a údržbu spoločnej veci, t.j. chaty. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalobkyňu k úhrade hotových výdavkov.

10.Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 13.10.2021 k investíciám do nehnuteľnosti uviedol, že 600,00 Eur, ktoré žiada započítať a ktoré by pripadali na podiel žalobkyne, čo sa týka nevyhnutných opráv spoločnej veci, pre neho nie sú podstatné. Pre žalovaného je podstatné to, že predložil znalecký posudok a predložil aj dôkazy o tom, že chatu za obdobie, ktorú žiada žalobkyňa ako náhradu, neužíval, čiže tvrdí, že uniesol dôkazné bremeno, lebo okrem znaleckého posudku predložil aj platby za médiá počas žalovaného obdobia.

11.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami, výsluchom žalovaného a svedkyne M., znaleckým posudkom a zistil tento skutkový stav:

12.Strany sporu boli evidované ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. P., a to parciel registra „C“ č. 933/1 - orná pôda o výmere 638 m2, č. 933/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2 a k vinnému domu č. súp. XXX postaveného na parcele č. 933/2, a to žalobkyňa pod B2 v podiele 1 titulom darovania v roku 2013 a žalovaný pod B1 v podiele 1 titulom darovacej zmluvy z roku 2006. Podielové spoluvlastníctvo strán sporu bolo zrušené a vyporiadané rozhodnutím súdu v tomto konaní.

13.Podľa znaleckého posudku znalca Ing. Dušana Posypanku č. 278/2019 je trhová cena nájmu za nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. P. 18.000,- Eur za rok resp. 1.500,- Eur mesačne. Z posudku vyplýva, že vinný dom postavený na parcele č. 933/2 je dvojpodlažnou nehnuteľnosťou s podkrovím v individuálnej zástavbe v obci P. a do užívania bol daný v roku 2001. V prvom nadzemnom podlaží sa nachádza pivnica a vstup, v druhom nadzemnom podlaží sa nachádza izba, kuchyňa, schodisko, WC, sprcha a terasa a v podkroví sa nachádzajú dve izby a schodisko. Príslušenstvom vinného domu je prípojka vody od verejného vodovodu k rekreačnej chate vyhotovená z plastového potrubia DN 40mm, vodomerná šachta z monolitického betónu, kanalizačná prípojka na parcele č. 933/1, prípojka NN zemná na 220/360 V, prístrešok na parcele č. 933/1. Nehnuteľnosť sa nachádza mimo zastavaného územia obce P. v oblasti určenej na výstavbu rekreačných chát a vinných domov v lokalite s vyšším záujmom o kúpu nehnuteľností. Nehnuteľnosť sa nachádza v blízkosti rekreačného zariadenia W. s objektmi na rekreačné účely, kultúrne a športové využitie ako aj reštauračné a ubytovacie služby. V obci P. sa nachádzajú objekty základnej občianskej vybavenosti, obecný úrad, materská škola, predajňa potravinárskeho tovaru, pohostinské odbytové stredisko, pošta a hotely a penzióny, kemping, prírodné a umelé kúpalisko. Predmetná lokalita má prístupové komunikácie a inžinierske siete, verejný vodovod, verejnú kanalizáciu, rozvodné siete ELI a dopravné spojenie s okresným mestom E. je dobré, približne autom 12 minút vo vzdialenosti 11 km. Nehnuteľnosť je možné využívať na rekreačné účely a pre hospodárenie na vinici. Na nehnuteľností neviaznu ťarchy ani vecné bremená a neboli zistené žiadne iné riziká spojené s užívaním nehnuteľností.

14.Z posudku ďalej vyplýva, že vinný dom je možné prenajímať za účelom rekreácie alebo pre ubytovanie pracovníkov externých firiem z dôvodu výhodného prenájmu nehnuteľností oproti ubytovaniu v okresnom meste. Pre výpočet nájmu porovnávacou metódou znalec využil údaje z ponúk na realitnom trhu, ktoré tvoria prílohu znaleckého posudku. Znalec zohľadnil ponuky na realitnom trhu porovnateľné s predmetnou nehnuteľnosťou. Znalec porovnával chatu W., Thermal park P., chatu W. a chatovú osadu v lokalite T. - W., ktoré je vzdialené asi dva kilometre za E.. Podľa uvedených údajov sa chata na W.a, Thermal park P. prenajíma za 14.040,- Eur za rok, chata ZL. za 37.960,- Eur za rok a chatová osada za 21.900,- Eur za rok. Súčasťou posudku sú aj inzeráty zo stránky Bazoš.sk, podľa ktorého sa chata na P. prenajíma na 13 eur za noc a chata na T. za 10 eur za noc. Obsahom posudku je aj inzerát žalovaného na citovanej stránke, podľa ktorého žalovaný nehnuteľnosti vyporiadané v tomto konaní ponúka za 76000,00 Eur a uvádza, že v chate je satelitná sieť, elektrina, vodovod, kanalizácie, kachle a na terase vonkajší kozub. Chata má elektrické ohrievače a mobilnú klimatizáciu.

15.Žalovaný k znaleckému posudku uviedol, že podľa jeho názoru je znalecký posudok pre súdne konanie nepoužiteľný, pretože bol vypracovaný v rozpore so . Znalec nepravdivo uviedol vo svojom posudku dátum, ku ktorému je spracovaný posudok teda k 15.11.2019, čo je dátum nepravdivý, nakoľko znalec v uvedenom čase nevykonal ohliadku priamo na nehnuteľnosti a v nehnuteľností a jeho tvrdenie je zavádzajúce pre súdne konanie. Úvodná časť posudku je plagiátom posudku č. 113/2017 znalca Ing. Mariána Furdu, ktorý slúžil žalobkyni ako podklad pre stanovenie ceny podielu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Znalec nevykonal ohliadku na danom mieste a v danom čase t.j. 15.11.2019. Znalec nevykonal ohliadku interiéru a vybavenia a v posudku sa uvádza na str. 5, že v chate je plynový sporák, sporák na propánbután, čo je nepravdivý úrad, pretože v chate je elektrická dvojplatnička s grilom. Informácie k posudku sú zavádzajúce a nepoužiteľné pre súdne konanie. Závažným nedostatkom je aj to, že zariadenie a vybavenie chaty je výlučne vo vlastníctve žalovaného a znalec túto skutočnosť pri výpočte nájmu nezohľadnil. Porovnával stavby so stavbami s kompletným vybavením a zariadením a pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu opomenul, že nájom predmetnej chaty mal byť stanovený ako nájom chaty bez vybavenia a zariadenia, preto je nájom neobjektívny, zmätočný a neakceptovateľný. Za vadu posudku považoval aj to, že znalec porovnával stavby z ponúk na realitnom trhu, ktoré sú neporovnateľné s chatou žalovaného z hľadiska ich konštrukčného systému a vybavenia pre celoročné užívanie. Chata - vinný dom žalovaného je obývané len sezónne a nie je možné ju obývať celoročne na základe súčasných konštrukcií a vybavenia čo uvádza v posudku č. 113/2017 str. 4 popis stavby pri konštrukčnom riešení znalec Ing. Marián Furda. Samotný výpočet nájmu znalcom na str. 15-16 znaleckého posudku považuje za neobjektívny z nasledovných dôvodov: chata Thermal park P. je vzdialená od chaty žalovaného 1,8 km a využiteľnosť nájmu je vypočítaná na 52 týždňov čo je na chate žalovaného absolútne nerealizovateľné pre dôvody uvedené vyššie. Chata na W. je vzdialená od chaty žalovaného 1,8 km, pričom využiteľnosť je počítaná na 365 dní čo je na chate žalovaného nerealizovateľné. Chatová osada na stredisku T. je vzdialená 2km za Michalovcami a 8 km od chaty žalovaného a využiteľnosť prenájmu je počítaná na 365 dní čo je na chate žalovaného nerealizovateľné. Znalec pri výpočte nájmu použil u všetkých troch vyššie uvedených chát hypoteticky nerealizovateľnú využiteľnosť v danej lokalite. S takou využiteľnosťou cca 95 % za rok nemôžu počítať v žiadnom prípade ani luxusné hotely a penzióny v lokalite W.. Ďalším vážnym nedostatkom je aj samotný výpočet nájmu na str. 16 v jednotlivých faktoroch, či už ide o ekonomické faktory, polohové faktory, konštrukčné a fyzické, čo malo vplyv na zmätočne upravené nájomné a vplyv faktoru ( Eur/ks/rok ) a hlavne zmätočne stanovenú priemernú nájomnú hodnotu. Hodnota stanovená posudkom Ing. Posypanku bola 17.986,03 Eur/ks/rok čo vychádza 49,28 Eur/ks/ deň. Po prepočte údajov uvedených na str. 16 znaleckého posudku vychádza nájom vo výške 3.918,01 Eur/ks/rok a 10,73 Eur/ks/deň, kde táto suma zodpovedá výške nájmov za aké sa prenajímajú podobné chaty v okruhu cca 200 metrov od chaty žalovaného - napr. chata Fénix 10,- Eur za osobu, chata Vihorlat 10,- Eur za osobu, Zelená chata 9,- Eur za osobu. Vzhľadom na uvedené považuje znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Dušanom Posypankom za zmätočný, účelový a zavádzajúci. Žalobkyňa si je zrejmé vedomá nereálnosti výšky nájmu stanoveného znalcom, keď vo vyjadrení zo dňa 1.6.2018 adresovanom žalovanému uvádza: “Na W. v katastri P. sa obdobné chaty dávajú do prenájmu, kde sa výška mesačného nájmu pohybuje za sumu 100,- Eur až 150,- Eur” to znamená, že za rok sa prenájom podľa znaleckého posudku 278/2019 za obdobnú chatu navýšil takme desať krát.

16.Žalovaný vypovedal, že žalobkyňa sa nikdy necítila byť spoluvlastníčkou nehnuteľností. Nemala žiadny záujem o svoj majetok. Záležitosti ohľadne nehnuteľností vybavovala jej dcéra a aj suma za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mala byť poukázaná na účet dcéry žalobkyne a nie na jej. Ešte v roku 2014 dostala jeho vtedajšia právna zástupkyňa list, v ktorom sa mu vyhrážali, že ak neodovzdá kľúče od chaty, podajú na neho trestné oznámenie. Žalobkyňa nikdy neponúkla možnosť, ako chcú chatu užívať. Nehnuteľnosť sa nedá užívať v zimnom období, čo je uvedené aj v znaleckom posudku. Chatu preto užíva v období od mája do septembra. Potom už vypúšťa vodu, pretože v zime užívanie nie je možné. Svedčia o tom aj platby za elektrinu. V zime chatu nikdy neužívali ani s bývalou manželkou. V lete chatu využíva každý druhý víkend. Väčšinou užívajú spodnú časť chaty, hore už nikto nespí. Užívajú teda kuchyňu a obývačku. Chatu nikto iný ako on neužíva ani sa o ňu nikto iný nestará. Žalobkyňa žiadala o sprístupnenie nehnuteľností v roku 2014, keď sa mu vyhrážala trestným oznámením. Na výzvu reagovala jeho právna zástupkyňa tak, že sa žalobkyňa musí podieľať aj na úhrade výdavkov za chatu. Chatu nikdy nesprístupnil, pretože všetky hnuteľné veci v chate sú jeho. Je pravda, že po roku 2014 ho o sprístupnenie chaty vyzýval aj právny zástupca žalobkyne. K listu zo dňa 22.5.2018, ktorým odmietol odovzdať kľúče od chaty žalobkyni uviedol, že to odmietol preto, lebo

právny zástupca žalobkyne tam chcel doviesť Ukrajincov a chatu im predať. Právny zástupca žalobkyne mu volal aj počas pracovnej doby a žiadal o kľúče s odôvodnením, že má záujemcov o kúpu chaty. Preto reagoval tak, že kľúče neodovzdal. K inzerátu o predaji chaty, v ktorom deklaroval možnosť celoročného užívania uviedol, že poukazuje na znalecký posudok, ktorý celoročné užívanie vylúčil. Poukázal aj na fotografie chaty, z ktorej vyplýva, že vodovodné potrubia nie sú izolované, preto pri mínusových teplotách dochádza k zamrzaniu vody, preto sa nemôže v zime užívať. Vo vnútri je možné síce zapnúť kachle, ale sú „na parádu“ a chata sa využívať nedá. So svedkyňou M. bol ženatý od roku 2006 do roku 2012. Chatu ako manželia užívali v letných mesiacoch, ale väčšinou chodieval na chatu sám, svedkyňa si tam vodievala kamarátky. O spôsobe užívania chaty sa neviedlo súdne konanie ani mu nebol doručený návrh na spôsob užívania nehnuteľností ani na uzavretie dohody nebol žalobkyňou ani jej dcérou nikdy vyzvaný. Bol vyzvaný na vydanie kľúčov, ako bolo uvedené. Svedkyňa chatu neužíva od roku 2012, ale jej matka chatu nikdy neužívala. On sám chatu celoročne neužíva ani ju neprenajíma.

17. Svedkyňa R. vypovedala, že je bývalá manželka žalovaného a žalobkyňa je jej matka. Matka ju splnomocnila na všetky úkony týkajúce sa nehnuteľností. Po ukončení manželstva so žalovaným tento sa jednoznačne vyjadroval, že sa do chaty nedostane, a to ani ona sama ani jej matka. Svoj podiel na chate matke darovala v apríli 2013. Keď sa to žalovaný dozvedel, odkazoval im, že chata je iba jeho, a nikto z nich sa tam nedostane. Vymenil aj zámky a nemohli sa do chaty dostať. K výmene zámkov došlo hneď v roku 2013. Viedlo sa aj súdne konanie o platnosť zmluvy, na základe ktorej matka nadobudla vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam, ale žalovaný neuspel. S bývalým manželom bola v kontakte počas súdnych konaní, či už o rozvode, alebo počas rokovaní o vyporiadaní BSM a iných konaní, kde sa bývalý manžel opakovanej vyjadroval, že ich do chaty nepustí a že je jeho. Matka žalovaného vyzývala na sprístupnenie chaty aj počas spomínaného súdneho konania aj niekoľkokrát, ale vždy tvrdil, že chata je jeho. Žalovaný bol vyzývaný minimálne 5-6-krát vždy pri osobnom stretnutí. Mali snahu dohodnúť sa, aby chatu užívali na striedačku, alebo aby sa dohodli na predaji, ale sa nedohodli. Splnomocnila právneho zástupcu žalobkyne, aby so žalovaným rokoval a aby ho vyzval buď na sprístupnenie chaty alebo na vyporiadanie. V máji 2018 žalovaný na výzvy odpísal, že chatu nesprístupní v žiadnom prípade. Svedkyňa sama bola spoluvlastníčkou od roku 2006 a to na základe darovania od žalovaného. K darovaniu nehnuteľnosti došlo potom, ako ona darovala polovicu svojho bytu na ul. Vodárenskej v Košiciach žalovanému. Nehnuteľnosti užívala od roku 2006 do roku 2012. Chata sa užívala väčšinou v jarných až jesenných mesiacoch, ale chodievali tam aj v zime, preto je toho názoru, že chata sa užívala celoročne. V lete sa na chate zdržiavali často. Chata sa neprenajímala, ale chodievali tam hostia. Správy o tom, že ich na chatu nepustí jej bývalý manžel zasielal aj prostredníctvom SMS správ po ich rozvode. So žalovaným sa poslednýkrát stretla na pojednávaní v Rožňave a aj vtedy žiadala o sprístupnenie nehnuteľností a potom ešte pri rokovaniach o BSM, ale časovo bližšie to uviesť nevie. Môže ísť o obdobie spred 2-3 rokov. Matka prostredníctvom súdu nežiadala upraviť užívanie spoločnej nehnuteľnosti. Matka platila za nehnuteľnosti dane, ale iné poplatky spojené s užívaním neplatila, pretože žalovaný ich tam nikdy nepustil, preto nemala dôvod platiť poplatky spojené s užívaním. Pokiaľ ide o prípadné návrhy na spôsob užívania, myslí že tam prebiehala e-mailová komunikácia. Pokiaľ ide o zariadenie chaty, ide o zariadenie z bytu na ul. Vodárenskej, a z iného bytu. Zariadenie patrilo svedkyni. Žalovaný si veci privlastnil, ale ona mu ich rada nechá.

18.Žalovaný listom zo dňa 6.1.2018 dal žalobkyni návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a uviedol, že vzhľadom k averzii voči jej osobe nemôže vlastniť a užívať nehnuteľnosti v spoluvlastníckom režime s ňou a príslušníkmi jej rodiny. Navrhol vyporiadanie dohodou pri cene nehnuteľností 44 700,00 Eur podľa znaleckého posudku znalca Ing. Mariána Furdu č. 113/2017.

19.Zo znaleckého posudku Ing. Mariána Furdu č. 113/2017 bolo zistené, že jeho úlohou bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. P.. Hodnotu nehnuteľností určil na 44 700,00 Eur. Z posudku vyplýva, že vinný dom je obývaný sezónne, nie je možné ho obývať na základe súčasných konštrukcií a vybavenia celoročne. Súčasťou ohodnotenia bola aj prípojka vody, vodomerná šachta, prípojka kanalizácie a prípojka elektro.

20.Žalobkyňa listom zo dňa 29.1.2018 reagovala na návrh žalovaného na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Uviedla, že sa cíti byť správaním žalovaného poškodená, pretože už 5 rokov nemôže užívať svoje vlastníctvo. Vymenil zámky a opakovane sa vyjadroval vo viacerých konaniach pred súdom, že do vínneho domu nikoho z rodiny žalobkyne nepustí, lebo je výlučný vlastník.

21.Žalovaný v e-maile zo dňa 28.5.2018 adresovanom právnemu zástupcovi žalovanej uviedol, že kľúče od chaty jeho klientke neodovzdá, pretože nič, čo sa v nej nachádza žalobkyni nepatrí. Vyhradil si právo byť pri obhliadke chaty v prípade záujemcu o kúpu. Aj pri vydaní bezdôvodného obohatenia má zákon na mysli lehoty, v ktorých sa je možné svojich práv domáhať. Po spočítaní nákladov spolu s jeho prácou a po vypočítaní bezdôvodného obohatenia žalobkyne by zrejme skončili na nule.

22. Žalobkyňa v liste zo dňa 1.6.2018 adresovanom žalovanému uviedla, že ešte v januári 2018 ho upozornila, že sa na jej úkor bezdôvodne obohacuje, keď odmieta odovzdať kľúče za účelom užívania chaty. Na W. v katastri P. sa obdobné chaty dávajú do prenájmu pri výške mesačného nájomného 100-150,00 Eur. Je absurdné po žalobkyni požadovať účasť na financovaní nákladov spojených s užívaním chaty, ak chatu výlučne užíva žalovaný.

23. Žalovaný vyčíslil výdavky na chatu za roky 2013 až 2019 v sume 1511,36 Eur, ktoré pozostávajú za uvedené obdobie z poistenia chaty v sume 463,78 Eur, nákup materiálov a vecí spojených s užívaním a vybavením chaty v sume 847,58 Eur a výdavky na znalecký posudok 200,00 Eur. Podľa predložených výstupov z portálu megaubytovanie.sk je cenník ubytovania chaty M. v P. v zimnom období 13,00 Eur na osobu a noc, v ostatnom období roka 10,00 eur na osobu a noc. Chata R. ponúka ubytovanie celoročne za 10 Eur za noc a osobu a W. za 9 Eur za noc a osobu.

24.V odvolaní proti rozsudku zo dňa 11.3.2020 žalovaný uviedol, že predloženými faktúrami za úhradu elektriny je preukázané, že žalovaný spoločnú vec neužíval celoročne. Rozpis preddávkových platieb je od 7 Eur za mesiac do 8,6 Eur za mesiac (215-2016 každý druhý mesiac). Pri užívaní chaty aj v zimnom období by to boli minimálne dvojnásobné sumy. Ako prílohu odvolania predložil faktúry za elektrinu za obdobie od 4.8.2010 až 13.8.2018.

25.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

26.Žalobkyňa sa domáhala proti žalovanému zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a náhrady za užívanie jej podielu na spoločných nehnuteľnostiach. O zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bolo právoplatne rozhodnuté. Zostalo tak rozhodnúť o nároku žalobkyne na náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyňa požadovala náhradu za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2018 v sume 4470,00 Eur.

27.Žalovaný so žalobou o priznanie náhrady za užívanie podielu nesúhlasil a uviedol, že strany sporu majú medzi sebou spory a z toho vyplýva aj objektívna nemožnosť spoločného užívania nehnuteľností. Žiadosť o kľúče zo strany žalovanej je len účelový úkon s cieľom dosiahnuť vydanie bezdôvodného obohatenia. Náhradu je možné žiadať iba v tom prípade, ak užíva žalovaný nehnuteľnosť nad rámec svojho podielu. Nehnuteľnosť sám financuje a žalobkyňa sa na úhrade nákladov spojených s nehnuteľnosťami nepodieľa.

28.Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne na náhradu za užívanie jej podielu na nehnuteľnostiach je daný. Nárok podielového spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu je nárokom vyplývajúcim z ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. zákonníka. Je vyjadrením miery, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva. Predpokladom pre priznanie takejto náhrady je preukázanie, že

podielový spoluvlastník užíva spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Nárok na náhradu nevzniká v prípade, ak spoluvlastník užíva len tú časť spoločnej veci, ktorá neprevyšuje jeho spoluvlastnícky podiel. V tomto smere možno s argumentáciou žalovaného súhlasiť. Podmienkou pre prijatie takého právneho názoru v konkrétnej veci však je, že spoluvlastníkovi nie je bránené v užívaní spoločnej nehnuteľnosti a že spoluvlastník sa nedomáhal svojich oprávnení vyplývajúcich mu zo spoluvlastníctva. Jedným zo základných práv vlastníka je svoje vlastníctvo užívať. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného bolo žalobkyni bránené v užívaní spoločnej nehnuteľnosti, preto je nárok čo do základu daný. K rovnakému záveru dospel aj odvolací súd, keď v zrušujúcom uznesení v bode 16. uviedol, že v preskúmavanej veci bolo zistené, že žalovaný užíval celú spoločnú vec a v tomto smere sú závery súdu prvej inštancie správne.

29.Výpoveďou svedkyne, písomnou komunikáciou medzi stranami sporu, ale aj výpoveďou samotného žalovaného mal súd preukázané, že žalovaný bol opakovane vyzývaný na sprístupnenie nehnuteľnosti a vyzývaný na vydanie kľúčov od nehnuteľností, napriek tomu tak neurobil.

30. Svedkyňa M. vypovedala, že po nadobudnutí vlastníckeho práva jej matkou opakovane pri osobných stretnutiach počas súdnych sporov so žalovaným, či pri rokovaní o vyporiadaní BSM, vyzývala žalovaného ako splnomocnená zástupkyňa matky na vydanie kľúčov od nehnuteľností, čo žalovaný odmietal. Žalobkyňa písomne listami zo dňa 29.1.2018 a 1.6.2018 upozorňovala žalovaného, že jej neumožňuje užívať spoločnú nehnuteľnosť a vyše 5 rokov užíva chatu a pozemok ako celok a odmieta odovzdať kľúče od chaty a sprístupniť nehnuteľnosti. Žalovaný pri výsluchu pripustil, že už v roku 2014 bol vyzývaný na vydanie kľúčov od nehnuteľnosti, avšak ich nevydanie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa mu vyhrážala trestným oznámením. Na výzvu o vydanie kľúčov reagovala jeho právna zástupkyňa tak, že sa žalobkyňa musí podieľať aj na úhrade výdavkov za chatu. Chatu nikdy nesprístupnil, pretože všetky hnuteľné veci v chate sú jeho. Pripustil, že je pravda, že po roku 2014 ho o sprístupnenie chaty vyzýval aj právny zástupca žalobkyne. K listu zo dňa 22.5.2018, ktorým odmietol odovzdať kľúče od chaty žalobkyni uviedol, že to odmietol preto, lebo právny zástupca žalobkyne tam chcel doviesť Ukrajincov a chatu im predať. Právny zástupca žalobkyne mu volal aj počas pracovnej doby a žiadal o kľúče s odôvodnením, že má záujemcov o kúpu chaty. Aj v e-maile zo dňa 28.5.2018 žalovaný uviedol, že kľúče od chaty neodovzdá, pretože zariadenie chaty patrí jemu.

31.Z uvedeného je preto preukázané, že žalovaný opakovane odmietol sprístupniť chatu žalobkyni a tým znemožňoval realizovať jej patriace práva vyplývajúce zo spoluvlastníctva. Súd ďalej udáva, že ani zrejmé nezhody medzi stranami sporu neoprávňovali žalovaného odopierať žalobkyni jej práva a vydanie kľúčov druhému z podielových spoluvlastníkov nie je podmienené vedením súdneho sporu o prípadnú úpravu spôsobu užívania spoločnej veci. Ak sa strany nevedeli dohodnúť na spoločnom užívaní, nič nebránilo aj žalovanému domáhať sa úpravy práv a povinností k spoločnej nehnuteľnosti na súde, a uvedený stav nie je možné pripisovať iba na ťarchu žalobkyne. Je nepochybné, že žalovaný po dobu 5 rokov neumožnil žalobkyni výkon jej vlastníckeho práva tým, že vymenil zámok na vinnom dome a napriek opakovaným výzvam jej kľúče od spoločnej nehnuteľnosti nevydal. Ani argumentácia výlučného vlastníctva hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti nezbavovala žalovaného povinnosti kľúče vydať a prípadne dohodnúť aj spôsob užívania veci jemu patriacich alebo vykonať iné opatrenia týkajúce sa výlučného vlastníctva hnuteľných vecí žalovaného.

32.Žalovaný ďalej tvrdil, že prevádzku nehnuteľností financuje sám, vykonal opravy na chate, uhrádzal poistné a dane a ostatné náklady spojené s užívaním nehnuteľností. K tejto argumentácii žalovaného súd v rozsudku z 11.3.2020 uvádzal, že prípadné investície do nehnuteľností bolo potrebné uplatniť v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to vzájomnou žalobou, čo žalovaný neurobil. Prípadné odôvodnené náklady si žalovaný neuplatnil ani v tomto konaní vzájomným návrhom alebo započítaním. Preto túto argumentáciu žalovaného pre účely uplatnenej náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu nie je možné zohľadniť a môže byť chápaná iba ako obrana v konaní. Tiež nie je namieste požiadavka zohľadniť pre účely náhrady za užívanie nehnuteľností skutočnosť, že žalovaný sám uhrádzal náklady spojené s ich prevádzkou, keď žalobkyňa nehnuteľnosti nikdy neužívala.

33.Odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 31.5.2021 uložil súdu prvej inštancie v prvom rade sa vysporiadať s požiadavkou žalovaného o náhradu nákladov na zhodnotenie spoločného majetku. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku uviedol, že súd sa vôbec nezaoberal odôvodnenými nákladmi žalovaného na zhodnotenie spoločného majetku, aj keď z obsahu vyplýva, že išlo o vzájomný návrh,

resp. započítanie. K uvedenému súd uvádza, že ani jedno z podaní žalovaného do vyhlásenia rozsudku dňa 11.3.2020 nemalo charakter vzájomnej žaloby ani započítania a rovnako tak tomu je aj do vyhlásenia rozsudku 10.11.2021. Doklady týkajúce sa spotreby elektriny a iných nákladov predložil žalovaný až s podaným odvolaním. K skutkovým tvrdeniam žalovaného v odvolaní súd uvádza, že tieto sú všeobecné a konkrétne skutkové tvrdenia neodkazujú na konkrétne dôkazy. Skutkové tvrdenia strany nesmú odkazovať na pripojené prílohy. V tomto smere podľa súdu žalovaný neuniesol nie len povinnosť dôkazu ale ani tvrdenia. Náklady vložené do nehnuteľnosti uvádzal žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10.9.2019 iba ako prílohu podania, v ktorom uviedol, že predkladá súdu listiny preukazujúce mieru jeho podielu na povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci a listiny preukazujúce vzťahy medzi účastníkmi konania a dcérou žalobkyne. Podanie žiadny procesný návrh neobsahovalo.

34.O vzájomnom návrhu v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva je možné rozhodnúť iba samostatným výrokom a vzájomná žaloba musí obsahovať všetky zákonom predpísané náležitosti tak ako žaloba ( a a nasl. ). Napriek tvrdeniu žalovaného smerom k žalobkyni a súdu nikdy takýto úkon nevykonal. Neurobil tak ani na výzvu súdu po vrátení veci z odvolacieho konania. Na pojednávaní konanom dňa 13.10.2021 uviedol, že pre neho priznanie resp. započítanie nákladov vložených do spoločnej nehnuteľnosti nie je podstatné. Podstatné je to, že podľa jeho názoru preukázal a uniesol dôkazné bremeno týkajúce sa jeho tvrdenia, že chatu celoročne neužíval. Žalovaný rovnako nevykonal žiadny úkon týkajúci sa započítania pohľadávky. Započítanie je hmotnoprávny úkon niektorého z účastníkov záväzkového vzťahu, pričom musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi. Tento prejav nemá smerovať k súdu, ale k druhému účastníkovi záväzkového vzťahu a musí byť jednoznačným prejavom obsahujúcim právny úkon započítania tak, aby bolo zrejmé, ktorá pohľadávka, v akej výške a z akého právneho titulu sa uplatňuje a musí byť preukázaná.

35. Zostalo tak posúdiť, či náhrada, ktorú žalobkyňa požaduje je primeraná. Žalovaný uviedol, že chatu neužíva celoročne, pretože pre stavebno-technické riešenie chaty to nie je možné. Chata sa na zimu odpája od vody kvôli možnému zamŕzaniu a svedčia o tom aj účty za elektrinu. Poukázal na znalecký posudok znalca Ing. Furdu, ktorý to uviedol aj vo svojom posudku. Tiež argumentoval, že v uvedenej lokalite sa poskytuje ubytovanie za 10-13 Eur za osobu a noc. Požadovaná náhrada je preto vysoká. V tejto časti nároku odvolací súd uviedol, že žalovaný v priebehu konania ako aj v podanom odvolaní namietal, že nehnuteľnosť nie je prispôsobená na celoročné užívanie, pričom súd sa s touto námietkou náležite nevysporiadal. Odvolací súd ďalej uviedol, že nie je zrejmé, či nehnuteľnosť je alebo nie je prispôsobená na celoročné užívanie a teda či žalovaný ju za žalované obdobie mohol bez ďalších úprav užívať po dobu celého roka alebo len sezónne. V tejto súvislosti bremeno dôkazu je na žalovanom a teda bude musieť ním tvrdenú skutočnosť náležite a hodnoverne preukázať. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval tvrdenia žalovaného o tom, že chatu nie je možné užívať celoročne, za preukázané.

36.Žalovaný po návrate veci z odvolacieho konania v tomto smere žiadne návrhy na dokazovanie nemal a zotrval na tvrdení, že v konaní dostatočne preukázal, že nehnuteľnosť nie je možné užívať celý rok. Odvolával sa na znalecký posudok a predložené účty za elektrinu. Súd preto aj pri opätovnom rozhodovaní vychádzal z už zisteného skutkového stavu.

37.K celoročnému užívaniu nehnuteľností súd uvádza, že v súdnej veci podstatné pre priznanie náhrady bola skutočnosť, že žalovaný neumožňuje užívať žalobkyni nehnuteľnosť vôbec, to znamená celoročne. Je právom žalobkyne rozhodnúť sa, kedy a akým spôsobom bude nehnuteľnosť užívať. Žalovaný jej však svojim postojom prístup k nehnuteľnostiam znemožnil absolútne. Aj keď chata, ako tzv. rekreačné zariadenie, svojim účelom nie je určená na trvalé a celoročné bývanie, nie je vylúčené ani jej užívanie počas celého roka. Žalovaný ako aj svedkyňa síce vypovedali, že prevažne sa chata využívala v teplých mesiacoch od jari do jesene, avšak svedkyňa M. uviedla, že na chatu sa chodievalo aj v zime. V znaleckom posudku znalca Ing. Posypanku je uvedené, že chata je vybavená prípojkou vody, kanalizáciou ako aj elektrickými rozvodmi, preto je súd toho názoru, že jej užívanie celoročne je možné. Napokon takéto vybavenie chaty uvádza vo svojom posudku aj znalec Ing. Furda (prípojka vody, vodomerná šachta, prípojka kanalizácie, prípojka elektro). Ten síce konštatoval, že celoročné užívanie vzhľadom na konštrukčno-stavebné vybavenie chaty nie je možné, avšak bez toho, aby uvedená okolnosť bola bližšie špecifikovaná. Sám žalovaný nemožnosť užívania zariadenia v zime odôvodňoval tým, že vodovodné rozvody nie sú izolované, preto by v zime zamrzli. Izolácia je teda schopná problém užívania v zime vyriešiť, preto nie je úplne vylúčené. Súd zhodne so žalobkyňou

poukazuje na skutočnosť, že obsahom znaleckého posudku znalca Ing. Posypanku je aj inzerát žalovaného, ktorý už vyporiadané nehnuteľnosti ponúka na predaj za cenu 76 000,00 Eur. V popise nehnuteľnosti (konkrétne chaty) sa uvádza, že v chate sú kachle a na terase vonkajší kozub, ďalej elektrické ohrievače a mobilná klimatizácia. Nehnuteľnosť je teda možné prispôsobiť aj na užívanie v chladnejších mesiacoch. Žalovaný tiež uvádzal, že užíva spodnú časť chaty (kuchyňu a obývačku), horná časť určená na spanie sa neužíva. K uvedenému súd udáva, že vzhľadom na dispozíciu chaty ako aj charakter podielového spoluvlastníctva ako ideálneho, žalovaný užíva aj podiel žalobkyne. Kuchyňa a obývacia izba sú súčasťou užívacieho práva. Užívanie iba časti nehnuteľnosti, ktorú spôsobom užívania žalovaný prakticky vyčlenil pre žalobkyňu (časť určená na spanie), nie je plnohodnotným spôsobom realizácie vlastníckeho práva žalobkyne. Chata je určená na rekreačné účely, preto nie je možné užívať ju iba „prespaním v hornej časti“, ale aj časti určenej na denné bývanie, či hygienu.

38.Za podstatný vo vzťahu k požadovanej náhrade a k znaleckým posudkom súd považoval charakter podaných znaleckých posudkov. Účelom posudku znalca Ing. Mariána Furdu bolo určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľností, kým účelom posudku znalca Ing. Dušana Posypanku bolo určiť priamo náhradu ako obvyklé nájomné. Žalovaný namietal znalecký posudok a vyčítal mu formálne chyby, taktiež spochybňoval aj samotnú výšku určeného nájomného. Za vážny nedostatok považoval žalovaný aj samotný výpočet nájmu na str. 16 v jednotlivých faktoroch, či už ide o ekonomické faktory, polohové faktory, konštrukčné a fyzické, čo malo vplyv na zmätočne upravené nájomné a vplyv faktoru ( Eur/ ks/rok ) a hlavne zmätočne stanovenú priemernú nájomnú hodnotu. K tomu súd uvádza, že pokiaľ ide o formálne chyby vytýkané žalobcom (nesprávny dátum ohliadky, prevzatie časti posudku znalca Furdu), žalovaný neuviedol, ako ovplyvnili vecnú správnosť záverov posudku. Znalec Posypanka sám v posudku uvádza, že nemal všetky potrebné podklady a že vychádzal aj zo záverov posudku znalca Furdu. Pokiaľ ide o vecnú správnosť posudku, za jeho obsah zodpovedá znalec a súd nemá odborné vedomosti na to, aby odborné závery posudku mohol spochybňovať. Súd neposudzuje vecnú správnosť znaleckého posudku z odbornej stránky, len hodnotí, či boli dodržané zásady logiky, úplnosť zistení vo vzťahu k zadanej úlohe a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, keďže hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery. Súd nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočností z odbornej stránky. Znalec určil hodnotu obvyklého nájomného na 1500,00 Eur mesačne. Žalobkyňa požaduje značne nižšiu náhradu, a to 2235 Eur ročne, t.j. 186,25 Eur mesačne, čo predstavuje 6,20 Eur denne pri 30 dňovom mesiaci. Obdobné ceny uvádzajú aj inzeráty ubytovania citované znalcami v posudkoch v lokalite Obce Kaluža (od 9 do 13 Eur denne), preto súd požadovanú náhradu považoval za primeranú. Uvedená cena podľa názoru súdu zohľadňuje aj námietku žalovaného, že cena nájmu mala byť určená ako cena nájmu nezariadených nehnuteľností. Keďže ide o náhradu za dva roky (obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2018), súd priznal žalobkyni náhradu v požadovanej výške 4470,00 Eur (2235,00 Eur za rok x 2).

39. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že ich priznal žalobkyni ako strane plne úspešnej v konaní. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník podľa .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

Podľa ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.