Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/25/2020

Potvrdené rozhodnutím 10Co/8/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., prechodne bytom E. XXX/X, F. G., zastúpenej splnomocneným zástupcom H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovaným: 1/ J. J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX I., 2/ D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpeným JUDr. Petrom Martinkovičom, LL.M., advokátom, so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53572661, o určenie neexistencie záložného práva, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 13C/25/2020-77 zo dňa 10.11.2021 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. Žalobkyňa má proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Petrom Kurucom v právnej veci žalobkyne S. R., V.. XX.XX.XXXX, P. E. XXX/X, T. H., zast. splnomocneným zástupcom N. R. , V.. XX.XX.XXXX, P. P. XXX/XX, Y., proti žalovaným 1) J.. J. R., V.. XX.XX.XXXX, P. Q. XX, P. a 2) Y. R., V.. XX.XX.XXXX, P. I. XX, Y., zast. JUDr. Petrom Martinkovičom, LL.M., advokátom, Laurinská 3, Bratislava, o určenie neexistencie záložného práva takto

rozhodol:

I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Záložné právo k bytu č. XX nachádzajúcemu sa vo vchode č. XX na X. poschodí bytového domu T. L. Y. V. C. I. Č.. T.Ú.. XXXX, postaveného na pozemku parc. č. 3009/210 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.358 m2, zapísaného na LV č. XXXX, pre k. ú. Y., zriadené zmluvou o zriadení záložného práva z 20.3.2012, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Poprad pod č. L. zo dňa XX.X.XXXX v prospech žalovaného v 1. rade, n e e x i s t u j e .

III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a v 2. rade v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 14.12.2020 žiadala, aby súd určil, že zmluva o zriadení záložného práva k bytu č. XX, nachádzajúceho sa vo vchode č. XX na X. poschodí bytového domu blok T., I. XX, XX, XX, XX, XX, XX so súp. číslom XXXX nachádzajúceho sa na parc. č. 3009/210, zapísaného Okresným úradom Y., obec Y., kat. územie Y. na LV č. XXXX, uzatvorená dňa 20.3.2012 medzi žalovanými je neplatná, neúčinná alebo alternatívne žiadala určiť, že záložné právo k bytu č. XX, nachádzajúceho sa vo vchode č. XX na X. poschodí, bloku T., I. XX, XX, XX, XX, XX, XX so súp. číslom XXXX nachádzajúceho sa na parcele č. 3009/210, zap. Okresným úradom Y., obec Y., kat. územie Y., na LV č. XXXX v prospech žalovaného v 1) rade, zriadené zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 20.3.2012 neexistuje. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej dňa 11.6.2007 nadobudla vlastnícke právo k predmetnému bytu. V období od 12.1.2012 do 19.4.2012 došlo k niekoľkým vzájomne prepojeným právnym úkonom, ktorých cieľom bolo zbaviť žalobkyňu jej vlastníckeho práva. Dňa 12.1.2012 predávajúca Ľ. R. zdanlivo odstúpila od zmluvy o prevode vlastníctva bytu na základe neexistujúceho Dodatku č. 1 k zmluve. O neplatnosti a neúčinnosti Dodatku č. 1 zo dňa 11.6.2007 k zmluve právoplatne rozhodol Okresný súd Poprad v konaní pod sp. zn. , keď rozhodol o neplatnosti tohto Dodatku a zároveň aj neplatnosti odstúpenia predávajúcej od kúpnej zmluvy. Dňa 9.3.2012 Ľ. R. darovacou zmluvou previedla vlastnícke právo k bytu na žalovaného v 2) rade, ktorý je jej synom. Žalovaný v 2) rade dňa 20.3.2012 uzavrel zmluvu o zriadení záložného práva, pričom predmetom záložného práva bol byt, ktorého vlastníkom bola žalobkyňa. Žalobkyňa namieta, že ako záložca uzavrel záložnú zmluvu osoba, ktorej neprislúcha vlastnícke právo k predmetnému bytu. Vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu Poprad v konaní

vedenom pod sp. zn. je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu žalovaná, ktorej vlastnícke právo prislúcha nepretržite od 11.6.2017. K otázke naliehavého právneho záujmu poukázala na to, že jej vlastnícke právo predmetného bytu je zaťažené zápisom záložného práva v prospech žalovaného v 1) rade a tým je jej vlastnícke právo obmedzené, pričom zmenu nemôže dosiahnuť inak ako podaním žaloby a určením neexistencie záložného práva.

2. Žalobkyňa nesúhlasila s návrhom žalovaných na prerušenie konania do právoplatného skončenia určenia vlastníckeho práva vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , pretože je toho názoru, že skutkový a právny stav v tomto konaní je jasne daný a nie sú tu dôvody, aby došlo k prerušeniu konania. V súvislosti s obranou žalovaných poukázala na doterajšiu judikatúru, ktorá konštatovala, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám. Podľa žalobkyne sa žalovaní nemôžu domáhať nárokov vyplývajúcich zo záložnej zmluvy, ktorú medzi sebou uzavreli, pretože žalovaný v 2) rade v čase uzavretia zmluvy nebol vlastníkom predmetného bytu a teda nebol, ani oprávnený zaťažiť predmetný byt záložným právom. Poukázala tiež na skutočnosť, že slovenská právna úprava nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka vo všeobecnosti neupravuje, keďže vlastnícke právo možno nadobudnúť len zákonom predpísaným spôsobom. To platí tak v prípade derivatívneho nadobúdania vlastníckeho práva ako aj v prípade originárneho nadobúdania vlastníckeho práva. Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka právna úprava umožňuje len v zákonom upravených prípadoch predstavujúcich výnimku zo zásady, že vlastníckeho právo možno nadobudnúť len od vlastníka a len v týchto prípadoch zákon uprednostňuje ochranu dobromyseľného nadobúdateľa veci a umožňuje prelomenie zásady „nemo plus iuris“. Neprichádza do úvahy, aby súdy bez toho, aby existoval zákonný podklad rozširujúceho vyvodzovali možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa tým spôsobom, že samotná možná viera nadobúdateľa postačuje na priznanie vlastníckeho práva, t. j. že by nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka bolo prípustné vo všeobecnosti.

3. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe vzniesli námietku premlčania, pretože nie je zrejmé, či sa žalobkyňa domáha absolútnej alebo relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Žalovaní tiež navrhli prerušenie konania do právoplatného skončenia konania určenie vlastníckeho práva vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. . Na predbežnom prejednaní sporu žalovaní síce uviedli, že netrvajú na prerušení konania, avšak opätovne prerušenie konania navrhli v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.10.2021. Žalovaní predovšetkým namietali, že v čase uzavretia záložnej zmluvy boli v dobrej viere v tom, že žalovaný v 2) rade je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a tak je aj oprávnený zriadiť záložné právo k tejto nehnuteľnosti. Poukázali na to, že boli subjektmi, ktoré boli spôsobilé urobiť predmetný právny úkon a právo záložcu vyplývalo z evidencie katastra nehnuteľnosti, kde v danom čase nebolo nikým a ničím spochybnené, resp. pokiaľ aj bolo tak žalovaný v 1) rade v pozícii záložného veriteľa nemal o tejto skutočnosti vedomosť, ani by nemal odkiaľ mať, pretože zápis na liste vlastníctva svedčal žalovanému v 1) rade a to bez akýchkoľvek poznámok alebo záznamov, ktoré by evokovali pochybnosti o vlastníkovi tejto nehnuteľnosti. Naviac až doposiaľ považujú vlastnícke právo žalobkyne k predmetnému bytu za sporné. Žalovaní opakovane poukazovali na judikatúru v zmysle ktorej je potrebné poskytnúť ochranu nadobúdateľom práva pokiaľ ho nadobúda v dobrej viere. Poukázali na význam a zmysel inštitútu záložného práva, ktorý je podľa ich názoru popretý rozhodnutím veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.4.2021. Nesúhlasia s tým, aby súd postupoval striktne v zmysle tohto rozhodnutia a nebral do úvahy formálny zápis v katastri nehnuteľnosti svedčiaci v prospech žalobkyne, ale aby sa riadil aj tým, že tento formálny zápis nemusí zodpovedať skutočnému stavu, t. j. formálny zápis nemusí svedčať skutočnému vlastníkovi. Poukázali aj na to, že v prípade aplikácie uvedeného rozhodnutia bude jediným zaručeným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva len originárne nadobudnutie práv nehnuteľnosti a každý iný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva môže byť dodatočne spochybnený aj napriek zápisu v katastri nehnuteľnosti.

4. Z obsahu žaloby, písomných vyjadrení strán sporu, vyjadrení strán na predbežnom prejednaní sporu a pojednávaní a z obsahu pripojených listinných dôkazov, najmä zo zmluvy o zriadení záložného práva k

nehnuteľnosti, rozhodnutia Správy katastra Y. číslo L.-XXXX/XX a obsahu spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. súd zistil nasledovný skutkový stav.

5. Dňa 20.3.2012 žalovaný v 1) rade ako záložný veriteľ a žalovaný v 2) rade ako záložca uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo k bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí, bytového domu č. súpisné XXXX, orientačné číslo XX na ul. I. L. Y., ktorý je postavený na pozemku parc. č. 3009/210-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1358 m2 so spoluvlastníckym podielom ku spoločným častiam a zariadeniam a k pozemku KCN parc. č. 3009/210 vo veľkosti 10096/870864 zapísaného na LV č. XXXX k. ú. Y.. Záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 20.3.2012 na základe ktorej záložný veriteľ poskytol záložcovi peňažné prostriedky vo výške 25.000,- eur.

6. Žalobkyňa a žalovaný v 2) rade uzavreli manželstvo v roku 1992. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. -18 zo dňa 22.2.2006 bolo zrušené ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 11.4.2006. Dňa 11.6.2007 žalobkyňa uzavrela s Ľ. R. (matkou žalovaného v 2) rade) zmluvu o prevode vlastníctva k vyššie uvedenému bytu. Na základe tejto zmluvy bol povolený vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti v prospech žalobkyne. Listom zo dňa 12.1.2012 Ľ. R. (ako predávajúca) odstúpila od vyššie uvedenej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, pretože nedošlo k úhrade kúpnej ceny v zmysle Dodatku č. 1) k zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 11.6.2007 a následne darovacou zmluvou zo dňa 9.3.2012 previedla vlastnícke právo predmetného bytu na žalovaného v 2) rade. Rozsudkom č. k. -186 zo dňa 17.3.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -246 zo dňa 10.6.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 19.8.2015 súd určil, že právne úkony a to Dodatok č. 1) zo dňa 11.6.2007 ku kúpnej zmluve zo dňa 11.6.2007 uzavretej medzi Ľ. R. a žalobkyňou a odstúpenie predávajúcej Ľ. R. zo dňa 12.1.2012 od kúpnej zmluvy sú neplatné a neúčinné. Zároveň súd určil, že na základe Dodatku č. 1 zo dňa 11.6.2007 ku kúpnej zmluve zo dňa 11.6.2007 a odstúpenia predávajúcej zo dňa 12.1.2012 od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.6.2007 účinky kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.6.2007, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Y. pod číslom L. nezanikli.

7. Podľa záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

8. Podľa záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

9. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

11. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha určenia neexistencie záložného práva, ktoré malo vzniknúť na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 20.3.2012 medzi žalovaným v 1) rade ako záložným veriteľom a žalovaným v 2) rade ako záložcom. Žaloba podaná žalobkyňou je určovacou žalobou v zmysle , teda pre úspešné uplatnenie žaloby je nevyhnutné, aby žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem. V zmysle ustálenej judikatúry naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy ak rozhodnutie o určení môže privodiť zmenu právneho postavenia žalobcu, alebo ak bez takéhoto určenia by sa právne postavenie žalobcu stalo neistým. V prejednávanej veci došlo k zriadeniu záložného práva na byt, ktorého výlučným vlastníkom je t. č. žalobkyňa, teda týmto úkonom došlo k obmedzeniu jej vlastníckeho práva. Keďže žalobkyňa nemá inú možnosť ako domáhať sa určenia neexistencie záložného práva podľa názoru súdu, žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Aj keď žalobkyňa v žalobe formulovala petit žaloby ako alternatívny, podľa názoru súdu nejde o alternatívny petit, pretože ak žalobkyňa alternatívne žiada určiť neplatnosť záložnej zmluvy tak je potrebné uviesť, že posúdenie platnosti záložnej zmluvy je

len predbežnou otázkou vo vzťahu k požadovanému určeniu neexistencie záložného práva, ktorý petit je formulovaný v súlade s ustanovením .

12. Žalovaný navrhli prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , pričom tvrdili, že v uvedenom konaní je riešená právna otázka, ktorá má vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu prejudiciálny význam a jej výsledok bude mať významný dopad na rozhodovanie o žalobe o neexistenciu záložného práva. Na predbežnom prejednaní sporu žalovaní uviedli, že netrvajú na prerušení konaní, avšak následne v písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.10.2021, navrhli prerušiť konanie z rovnakých dôvodov. V zmysle ak súd neurobí iné vhodné opatrenia môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne, alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Súd dospel k záveru, že rozhodnutie vo veci sp. zn. však nespĺňa takéto požiadavky a nie je daný dôvod na prerušenie konania. Žalobkyňa sa totiž v prejednávanej veci domáha určenia neexistencie záložného práva na tom skutkovom základe, že záložnú zmluvu uzavrel žalovaný v 2) rade, ktorý v čase uzavretia zmluvy nebol vlastníkom predmetného bytu a teda nemal oprávnenie nakladať s bytom takým spôsobom, aby ho zaťažil záložným právom. Vo vyššie uvedenej veci sa žalobca domáha určenia, že je podielovým spoluvlastníkom predmetného bytu v 1-polovici. Súd nemá záujem prejudikovať rozhodnutie v uvedenej veci, avšak pokiaľ sa v konaní žalovaný v 2) rade domáha určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, tak výsledkom tohto konania, aj v prípade jeho úspechu nemôže byť iná okolnosť. Žalobkyňou tvrdené dôvody neplatnosti záložnej zmluvy sú okolnosťami, ktoré spôsobujú absolútnu neplatnosť právneho úkonu a podľa názoru súdu na konštatovaní dôvodov platnosti nič nemení ani okolnosť, ak by žalovaný bol úspešný v uvedenom konaní, pretože aj v prípade úspechu by sa stal iba podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a teda opäť by neboli splnené podmienky na to, aby zaťažil predmetný byt záložným právom. V zmysle ustanovenia vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníkovi prislúchajú práva a povinnosti spoločnej veci podľa pomeru jeho podielu k podielom ostatných spoluvlastníkov. Práva každého spoluvlastníka sú obmedzené právami ostatných spoluvlastníkov. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti na vlastníckom vzťahu k spoločnej veci a tiež určuje rozsah práv a povinností jednotlivých spoluvlastníkov počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu i pri jeho zániku. K platnému nakladaniu so spoločnou vecou musí dôjsť po dohode všetkých spoluvlastníkov, resp. o nakladaní s vecou by museli rozhodnúť spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd. Aj v prípade, ak by žalovaný v 2) rade sa stal podielovým spoluvlastníkom predmetného bytu táto okolnosť, by ho neoprávňovala nakladať s predmetným bytom tak, že by bez súhlasu druhého spoluvlastníka bol oprávnený zriadiť k predmetnému bytu záložné právo a teda aj v takom prípade by sa jednalo o absolútne neplatný právny úkon s poukazom na ustanovenie . Z týchto dôvodov súd návrh na prerušenie konania zamietol.

13. Žalobkyňa napáda neplatnosť záložnej zmluvy z dôvodu, že záložnú zmluvu uzavrel žalovaný v 2) rade, ktorý nebol vlastníkom bytu a teda takýto úkon je v rozpore s ustanovením , v zmysle ktorého je iba vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, teda iba vlastník veci je oprávnený zaťažiť predmet svojho vlastníctva záložným právom. V danom prípade ide teda o neplatnosť právneho úkonu podľa , ktorá má povahu absolútnej neplatnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí ex tunc, teda od počiatku bez ohľadu na to, či sa niekto neplatnosti úkonu dovolal, alebo nie a súd musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadnuť ex offo. Z tohto dôvodu námietka premlčania vznesená žalovanými nie je dôvodná, pretože premlčanie by prichádzalo do úvahy iba v prípade relatívnej neplatnosti právneho úkonu, teda v prípadoch, kde je potrebné, aby sa najskôr oprávnený subjekt neplatnosti právneho úkonu dovolal. Premlčaniu totiž podlieha právo oprávneného subjektu dovolať sa právneho úkonu a takéto právo sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote. Vzhľadom na namietanú absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd nepovažoval vznesenú námietku premlčania za dôvodnú. Žalovaní v rámci obrany k žalobe namietali, že pri uzatváraní záložnej zmluvy konali v dobrej viere a žalovaný v 1) rade v pozícii záložného veriteľa nemal vedomosť o skutočnostiach, že by bolo spochybňované vlastnícke právo žalovaného v 2) rade, pričom vychádzal v dobrej viere zo zápisu v katastri nehnuteľností v zmysle ktorého vlastnícke právo svedčilo žalovanému v 2) rade. Podľa názoru žalovaných je potrebné poskytnúť im ochranu ako osobám konajúcim v dobrej viere. V tejto súvislosti poukazovali na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré dávali do pozornosti zásadu

ochrany dobromyseľnosti na základe ktorej sú práva tretích osôb chránené a taktiež zdôrazňovali na potrebu prihliadnutia na princíp právnej istoty. Žalovaní konštatovali, že ochrana dobromyseľnosti tretích osôb bola Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako aj Ústavným súdom Slovenskej republiky riešená v kontexte nadobúdania vlastníckeho práva od nevlastníka, avšak nie je dôvod aby analogicky aj v otázke existencie záložného práva sa neposudzovala otázka dobromyseľnosti vo vzťahu k ochrane v tomto prípade žalovaného v 1) rade. Súd sa stotožňuje s tým, že hoci judikatúra, ktorá rieši otázku ochrany dobromyseľného nadobúdateľa určitého práva a ochranu skutočného vlastníka sa vzťahuje väčšinou na otázku nadobudnutia vlastníckeho práva je aplikovateľná aj pri posudzovaní nadobudnutia iného práva, napr. záložného práva.

14. Judikatúra najvyšších súdnych autorít nie je úplne jednotná v otázke posudzovania konfliktu ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a ochrany dobromyseľnosti nového nadobúdateľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky dlhodobo stabilne zastával názor o nemožnosti prelomenia zásady „nemo plus iuris“ princípom ochrany dobromyseľného nadobúdateľa. V niektorých rozhodnutiach, na ktoré poukazovali aj žalovaní, Najvyšší súd Slovenskej republiky výnimočne pripustil možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa, avšak ani z týchto rozhodnutí nevyplýva všeobecná prednosť jedného kolidujúcich princípov. Ide skôr o pripustenie možnosti skúmania existencie výnimočných okolností, ktoré môžu v konkrétnom prípade nastať a ktoré môžu byť dôvodom upustenia od prísneho zotrvávania na tomto princípe. Ani z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázali (napr. -29 zo dňa 3.5.2017) nevyplýva, že by princíp ochrany dobromyseľného nadobúdateľa mal bezvýhradne prednosť pred ochranou skutočného vlastníka. Aj v tomto rozhodnutí Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že je povinnosťou súdu ústavne komforným spôsobom vysporiadať sa s možným nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na základe dobrej viery sťažovateľov. Teda súd dobru vieru musí skúmať a pri meritórnom rozhodnutí má na ňu aj prihliadnuť. Nemožno konštatovať, že tieto rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky predstavujú konštantnú judikatúru Slovenskej republiky. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS-223/2020-14 zo dňa 26.5.2020, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že ide o rozhodnutie jedného senátu, ktorý sa odchýlil od predchádzajúcej judikatúry Ústavného súdu SR bez toho, aby vec predložil plénu na zjednotenie odchýlnych názorov, preto nezdieľa názor, že ide o konštantnú judikatúru ktorou bola prelomená zásada „nemo plus iuris“ vo všeobecnosti. Obdobný právny názor zaujal aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze -72 zo dňa 19.1.2021, v ktorom konštatoval že musí byť daná výnimočnosť okolností, ktoré založia dobromyseľnosť nadobúdateľa s následkom jej prevahy nad ochranou pôvodného vlastníka. Ústavný súd Slovenskej republiky teda úplne nezavrhuje mimoriadne výnimočnú možnosť poskytnutia ochrany práv dobromyseľným nadobúdateľom, prioritne však v tejto otázke pristupuje zdržanlivo. V rozhodnutí poukázal aj na to, že materiálna publicita, údajov katastra je de lege lata vyvrátiteľná a podmienená tým, či sa v konkrétnom prípade nepreukáže nesúlad údajov katastra so skutočným stavom. S touto okolnosťou musí byť oprávnený nadobúdateľ uzrozumený. Platná právna úprava poskytuje ochranu dobromyseľným držiteľom iba v zákonom stanovených prípadoch, napr. pri vydržaní vlastníckeho práva po splnení zákonom stanovených podmienok.

15. Vzhľadom na rozdielne názory pri posudzovaní vyššie uvedenej otázky je podľa názoru súdu významné rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.4.2020, kde veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydal rozhodnutie práve v záujme zjednotenia rozhodovacej praxe. V uvedenom rozhodnutí sa konštatuje, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám ma (Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet) nemôže platne previesť vlastnícke právo nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľnosti ako vlastník nehnuteľnosti. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. K ustanoveniu o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len samá evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to že je vlastník.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedených rozhodnutí súd dospel k záveru, že v zmysle spomínanej judikatúry nie je dôvod preferovať nadobúdateľa určitého práva konajúceho v dobrej viere pred ochranou skutočného vlastníka. V danom prípade sa žalovaní odvolávajú že konali v dobrej viere, pričom žalovaný v 1) rade poukazuje na to, že vychádzal z údajov v katastri nehnuteľností, avšak ako sa uvádza aj v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky len samotná evidencia vlastníctva nehnuteľností v evidencii katastri nehnuteľnosti nezakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastníkom. Žalovaný v 1) rade síce nadobudol záložné právo k predmetnému bytu od žalovaného v 2) rade, ktorý v tom čase bol zapísaný ako vlastník predmetného bytu, avšak ako vyplynulo zo skutkových zistení, ktoré medzi stranami neboli sporné, v čase uzavretia záložnej zmluvy bola vlastníčkou predmetného bytu žalobkyňa. Táto okolnosť je zrejmá predovšetkým z rozhodnutia Okresného súdu Poprad vo veci sp. zn. , kde súd konštatoval že právne úkony a to Dodatok č. 1) k zmluve zo dňa 11.6.2007 ako aj odstúpenie od zmluvy sú neplatné a účinky pôvodnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 11.6.2007 nezanikli. Uvedené potom znamená, že žalobkyni svedčí vlastnícke právo k predmetnému bytu nepretržite. Súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že k odstúpeniu od zmluvy malo dôjsť z dôvodu nesplnenia podmienok týkajúcich sa zaplatenej kúpnej ceny podľa Dodatku k zmluve o prevode vlastníctva bytu, ktorý mal byť uzavretý dňa 11.6.2007, avšak súd konštatoval neplatnosť tohto Dodatku z dôvodu, že žalobkyňa tento Dodatok nikdy nepodpísala a teda nemala ani vedomosť o existencii takéhoto Dodatku. Zo správania žalobkyne je zrejmé, že sa bránila odstúpeniu od zmluvy podaním žaloby a nakoniec vo vyššie uvedenom konaní aj bola vo veci úspešná. Za tohto stavu nemožno konštatovať, že žalobkyňa by bola nedbanlivým vlastníkom, ktorý sa nezaujímal o svoje vlastnícke právo, čo je jedna z okolností, pri ktorých súdy pripúšťajú ochranu nadobúdateľa určitých práv v dobrej viere. Súd nepovažuje za spravodlivé, aby žalobkyňa musela strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva zriadeným záložným právom, keď k zápisu sporného vlastníctva v prospech žalovaného v 2) rade došlo na základe neplatných právnych úkonov.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že v čase uzatvorenia záložnej zmluvy žalovaný v 2) rade nebol vlastníkom predmetného bytu a teda nebol subjektom oprávneným v zmysle nakladať s predmetným bytom, to znamená ani zaťažiť predmetný byt záložným právom, ktoré výrazným spôsobom obmedzuje vlastníka bytu. Z tohto dôvodu je podľa názoru súdu záložná zmluva neplatným právnym úkonom v zmysle a preto na základe neplatného právneho úkonu nemohlo ani platne vzniknúť záložné právo k predmetnému bytu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel a rozhodol o neexistencii záložného práva k predmetnému bytu.

18. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žalobkyni ktorá bola v konaní v celom rozsahu úspešná priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením postupom podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.