Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/34/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: I. V., nar. XX.XX.XXXX, pobytom M. XXXX/XX, XXX XX X., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom O. XX, XXX XX J. - mestská časť L. C., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 2. 9. 2019

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného, Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 2. 9. 2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 14.5.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov súdneho konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.09.2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 2. 9. 2019 spolu s prvostupňovým rozhodnutím Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14.5.2019 a po preskúmaní správnym súdom žalobca navrhol tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie Sociálnej poisťovni - ústredie.

2. V administratívnom konaní podľa pripojeného administratívneho spisu krajský súd mal za zistené, že prvostupňový orgán - Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 14.5.2019 zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z 13. marca 2019. V odôvodnení prvostupňový orgán - Sociálna poisťovňa, ústredie poukázal na ust. , zákona Číslo: v znení , č. a bolo konštatované, že žalobca dôchodkový vek 62 rokov ako dôchodkový vek poistenca dosiahol 21. augusta 2013. Podľa potvrdenia colného riaditeľstva SR číslo 19/2003-4 zo dňa 31. decembra 2003 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 1. januára 2004 podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Na nárok na výsluhový dôchodok podľa odôvodnenia prvostupňového orgánu žalobcovi bola započítaná doba základnej vojenskej služby od 1. apríla 1971 do 30. marca 1973 (III. pracovná kategória) a doba výkonu služby od 1. mája 1982 do 31. decembra 2003 (III. pracovná kategória), t.j. 21 rokov a 245 dní služobného pomeru. V zmysle ust. za obdobie dôchodkového poistenia za považuje aj obdobie výkonu služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Z dôvodu, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa , tak toto obdobie prvostupňový orgán nezhodnotil na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že ku dňu 21. augusta 2013 žalobca získal 4 610

dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 12 rokov a 230 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorý presný rozpis uviedol v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Zo záveru prvostupňového orgánu - Sociálnej poisťovne, ústredie vyplynulo, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto jeho žiadosť bola zamietnutá.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie žalobca podal odvolanie podaním zo dňa 13.06.2019, v ktorom namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu a poukázal na rozhodnutia príkladmo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , ako aj ďalšie rozhodnutia všeobecných súdov, keď prvostupňový orgán nerešpektoval rozhodovaciu činnosť a nesprávne konštatoval, že žalobca nesplnil požadovanú dobu poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Podľa žalobcu ako odvolateľa zásadnou otázkou vo veci bolo posúdenie celkovej doby poistenia, ktorá bola u žalobcu splnená, pretože doterajšia rozhodovacia činnosť súdov je založená na tom, že pri posudzovaní doby poistenia musí sa brať do úvahy aj doba poistenia v osobitnom systéme poistenia. Celková doba poistenia musí byť posudzovaná rovnako u všetkých výsluhových dôchodcov, ktorí požiadali o priznanie starobného dôchodku, ak dosiahli dôchodkový vek podľa preferovaných zamestnaní alebo dosiahli dôchodkový vek podľa všeobecného systému. V zmysle ustálenej judikatúry, čl. 33 Dohovoru č. 128, podľa žalobcu ako odvolateľa je daná jednoznačná odpoveď na to, že predchádzajúca judikatúra sa vzťahuje na tých výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení v I. a II. kategórii funkcií. Žalobca považoval rozhodnutie prvostupňového orgánu - Sociálnej poisťovne, ústredie za arbitrárne, diskriminujúce, v rozpore s právnymi predpismi, judikatúrou a medzinárodným dohovorom.

4. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní žalobcu rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poistenie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 2. 9. 2019 tak, že odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu - Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 14.5.2019, odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobcu je potrebné potvrdiť. Žalovaný z administratívneho spisu mal preukázané, že žalobca ako účastník administratívneho konania požiadal o starobný dôchodok žiadosťou spísanou dňa 13. marca 2019, ktorý starobný dôchodok žiadal priznať od 21. augusta 2013. Žalovaný poukázal na ust. , v znení , č. 252/2012 Z.z a konštatoval, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek podľa ust. v znení 21. augusta 2013. K tomuto dátumu žalobca získal 4 610 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 12 rokov a 230 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím žalobca ako účastník administratívneho konania nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok (najmenej 15 rokov), a preto bola jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietnutá. Žalovaný ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. , v znení . Z rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, útvaru sociálneho zabezpečenia č. 1638/2004-1304-2 zo dňa 20. januára 2014 bolo žalovanému zrejmé, že žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania bol podľa a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) od 1. januára 2004 priznaný výsluhový dôchodok v sume 10.018,00 v tom čase v mene Sk mesačne. Pre výšku výsluhového dôchodku žalobcu bola zhodnotená doba výkonu služby v rozsahu 23 rokov, celková doba výkonu služby podľa bola tak 23 rokov a 245 dní. Išlo o dobu výkonu základnej vojenskej služby od 1. apríla 1971 do 31. marca 1973, doba výkonu služby v colnej správe od 1. mája 1982 do 31. decembra 2003. Zamestnanie v služobnom pomere nebolo zaradené do I. ani II. kategórie funkcií. Žalovaný uviedol, že zamestnanie žalobcu v služobnom pomere colníka nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, preto nebolo možné v tomto prípade aplikovať ust. v znení , podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Pokiaľ žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s a sa podľa žalovaného táto doba nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto táto doba žalobcovi nebola zhodnotená na nárok na starobný dôchodok. Podľa žalovaného, pokiaľ žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa , a to podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, tak jeho žiadosť o starobný dôchodok bola dôvodne zamietnutá. Podľa žalovaného prvostupňový orgán - Sociálna

poisťovňa, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 uverejneného v zbierke . V prípade žalobcu takýto postup neprichádzal do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nemal zaradené do I. a II. kategórie funkcií. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán podľa žalovaného v prípade žalobcu zvolila rovnaký postup ako aj u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií. Žalovaný preto dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné.

5. Žalobca žalobou zo dňa 23.09.2019, podanou včas, pri doručení rozhodnutia žalovaného dňa 19.09.2019 a odoslanej žaloby podľa č.l. 13 dňa 27.09.2019, sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia tak žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, zrušenia obidvoch rozhodnutí podľa ust. , a podľa ods. 3 písm. a) vrátenia veci na nové konanie Sociálnej poisťovni, ústredie s priznaním náhrady trov konania. Žalobca žiadal podľa ust. nariadiť pojednávanie. Žalobca v žalobe mal za to, že rozhodnutím žalovaného ako aj prvostupňového orgánu mu bolo porušené jeho právo, pokiaľ bola zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok, ak splnil obidve zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov. Podľa žalobcu žalovaný konal v rozpore s ust. , , ak prvostupňové rozhodnutie potvrdil aj za stavu, keď sa prvostupňový orgán nevysporiadal s námietkami žalobcu smerujúcimi k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu je spoločné v odôvodnení v tom, že žalobca nedosiahol dostatočnú dobu dôchodkového poistenia ako aj, že terajšia judikatúra je na daný prípad nepoužiteľná, pretože činnosť colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie. Žalobca mal za to, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru 128 ako aj s rozsiahlou judikatúrou NS SR, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, ktorou judikatúrou sa pri svojej rozhodovacej činnosti riadi nielen Najvyšší súd SR, ale aj krajské súdy s tým, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť, a nie ho nepriznať vôbec. Podľa žalobcu celková doba poistenia nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že prvostupňový orgán ako aj žalovaný u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznávaní výsluhových dôchodkov a u výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórií, postupuje opačne, a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočíta. Hoci obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu, je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona, prístup žalovaného k posúdeniu tejto veci je z hľadiska uplatneného nároku nielen že iný, ale aj diskriminujúci. Nebolo možné odôvodniť tento postup s poukazom na ust. , z ktorého dikcie nesporne vyplýva, že citované ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku, a nie celkovú dobu poistenia.

6. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na to, že právne posúdenie prvostupňového orgánu a žalovaného je v rozpore s ust. , pretože z dôkazov založených v dávkovom spise je preukázané, že žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa , , podľa ktorého, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak v odsekoch 4 až 8, a neustanovuje inak. Žalobca zvýraznil, že dosiahol dôchodkový vek 62 rokov dňa 21.08.2013 a jeho celková doba poistenia je 36 rokov a 110 dní (12 rokov a 230 dní + 23 rokov a 245 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku), a nie ako uvádza poisťovňa 12 rokov a 230 dní. Žalovaný neuviedol žiaden právny ani vecný argument pre svoj záver, že žalobca nebol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov. Záver žalovaného ako aj prvostupňového orgánu podľa žalobcu vyvracia aj osobný list dôchodkového poistenia, ktorý bol súčasťou rozhodnutia. Žalobca bol poistencom Sociálnej poisťovne od roku 1963. Žalobca splnil obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek a bol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov, preto záver žalovaného nie je odôvodnený, ak tvrdí, že nemôže vychádzať z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórii činnosti. Žalobca pri podaní žiadosti neodvodzoval svoj nárok na dôchodok tým, že dosiahol

dôchodkový vek podľa , ale žiadosť na dôchodok podal po tom, čo dosiahol dôchodkový vek podľa ust. .

7. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn. ako aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky a zdôraznil v spojení aj s judikatúrou Ústavného súdu SR zásadu právnej istoty, ak podľa názoru ústavného súdu za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchýlnym spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. Rozsiahla rozhodovacia činnosť všeobecných súdov podľa žalobcu vyvracia závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I., II. kategórii, pričom rozsudky, na ktoré žalobca poukázal, plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade s týmto Dohovorom ale aj s . Z postupu žalovaného ako aj prvostupňového orgánu podľa žalobcu vyplýva, že odmietajú rešpektovať výkladovú prax. Žalobca v žalobe osobitne zvýraznil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn. . Žalobca mal za to, že medzi ním a žalovaným nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale sporná je celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný posúdil podľa žalobcu v rozpore s právnymi predpismi a v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR, ktorý rozsudkom sp.zn. z 15.4.2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre žalovaného. Podľa žalobcu na základe nesprávnej interpretácie právnych predpisov žalovaný a prvostupňový orgán odvodili záver, že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok v zmysle rozhodných zákonných ustanovení nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto pre nárok na starobný dôchodok ho nemožno hodnotiť. Tento záver žalovaného podľa žalobcu nie je správny, čo potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , ktorý akceptuje názor žalobcu, že celkovou dobou poistenia je doba poistenia vo všetkých systémoch. Nie je v súlade s právnymi predpismi stav, ak u jednej skupiny výsluhových dôchodcov žalovaný za celkovú dobu poistenia považuje nielen dobu poistenia vo všeobecnom systéme, ale aj dobu, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku a inej skupine za celkovú dobu poistenia považuje výlučne dobu poistenia, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku.

8. K doručenej žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 3.12.2019. Žalovaný so žalobnými dôvodmi žalobcu nesúhlasil. Uviedol, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 13. marca 2019 požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 21. augusta 2013. Žalovaný poukázal na ust. , v znení , ust. a predmetného zákona, ust. , ust. . Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj doba zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby a nebola zaradená do I. a II. pracovnej kategórie, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa . Podľa rozhodnutia colného riaditeľstva Slovenskej republiky, útvaru sociálneho zabezpečenia, Mierová 23, 815 11 Bratislava č. 1638/2004-1304-2 zo dňa 20.januára 2004 bolo zrejmé, že žalobcovi bolo podľa ust. , od 1. mája 2004 priznaný výsluhový dôchodok v sume 10.018,00 Sk v tom čase platnej meny mesačne. Pre výšku výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu služby v rozsahu 23 rokov, celková doba výkonu služby podľa je 23 rokov a 245 dní. Jednalo sa o dobu výkonu základnej vojenskej služby od 1. apríla 1971 do 31. marca 1973, dobu výkonu služby v colnej správe od 1. mája 1982 do 31. decembra 2003. Zamestnanie v služobnom pomere nebolo zaradené ani do I. ani do II. kategórie funkcií. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ust. zachovať pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Žalovaný uviedol, že ak žalobca nevykonával službu colníka v danom období vo zvýhodnenej kategórii funkcií, neboli splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nebolo možné pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok postupovať podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ak žalobca poukazoval na rozhodnutia, tak v nich išlo o poistencov, ktorí získali dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, zakladajúcu nárok na zníženie dôchodkového veku. Právny názor vyslovený v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vydaných v obdobných veciach nebol doteraz zovšeobecnený, a preto nemohlo ísť o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo a právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu v spojení aj s názorom Ústavného súdu SR v uznesení č.k. -19 zo dňa 10. novembra 2011.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žalobcu zvýraznil, že dobu poistenia, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na výsluhový dôchodok, nemožno hodnotiť na nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému podľa v znení a . Zamestnanie - funkciu colníka, ktorú žalobca vykonával, podľa potvrdenie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky nebola zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii a podľa evidenčných listov o dobe zamestnania a zárobku obsiahnutých v administratívnom spise žalobcu, nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej I. alebo II. kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií, ale žalobca bol vo funkcii colníka, v ktorej vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie, a preto nebolo možné postupovať podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a podľa čl. 33 Dohovoru č. 128. Pokiaľ žalobca nevykonával službu colníka v období od 1. mája 1982 do 30. júna 2002 vo zvýhodnenej kategórii funkcií, neboli splnené podmienky nároku na zníženie dôchodkového veku, a preto nebolo možné posudzovať nárok na starobný dôchodok podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, ako je to v prípade poistencov, ktorí získali dobu služby výkonom zamestnaní zaradených do I. alebo II. kategórie funkcií. Doba služby a vymeriavacie základy za obdobie, kedy žalobca vykonával funkciu colníka, už boli žalobcovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, priznaný od 1. mája 2004 a z tohto dôvodu dobu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté v colnej správe nebolo možné podľa platných predpisov o sociálnom poistení ani podľa názoru Najvyššieho súdu SR hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z obsahu administratívneho spisu podľa žalovaného vyplýva, že žalobca k 13. marcu 2013 nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Do uvedeného dňa žalobca získal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia 4610 dní obdobia dôchodkového poistenia. Podľa rok dôchodkového poistenia je 365 dní obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca k 13. marcu 2013 získal 12 rokov a 230 dní obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Pokiaľ žalobca nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, teda najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, ale iba 12 rokov a 230 dní obdobia dôchodkového poistenia, bola jeho žiadosť zo dňa 13. marca 2019 o priznanie starobného dôchodku zamietnutá, a to v súlade s predpismi o sociálnom poistení. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný rozhodol nezákonným spôsobom. Pokiaľ ide o námietku diskriminácie, tak podľa žalovaného v prípade žalobcu nebolo rozhodnuté inak, ako u poistencov, ktorí sa ocitli v obdobnej situácii. Ak bolo rozhodnuté inak zo strany žalovaného, tak len z toho titulu, že na takéto rozhodnutie bol zaviazaný právoplatným rozhodnutím súdu. Žalovaný žiadal podľa ust. žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú. Súčasne žalovaný nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

10. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 22.01.2020, č.l. 36-38 spisu. Žalobca uviedol, že zotrváva na žalobe, jej dôvodoch, dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 28.02.2018. Žalobca poukázal na počet prípadov, v ktorých bola odmietnutá právna argumentácia žalovaného, ktorá bola založená na ust. . Toto zákonné ustanovenie neupravuje posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia odlišne pre jednotlivé kategórie činnosti. Ak bolo niečo odlišné z hľadiska zaradenia do pracovných činností, tak to nebola otázka odlišného posudzovania doby poistenia poistencov, ale bol to výlučne nárok na skorší odchod do dôchodku po tom, čo boli splnené podmienky doby služby v činnostiach zaradených do I., II. kategórie. Žalobca však uplatnil nárok na priznanie dôchodku až po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov. Judikatúra nepripúšťa, aby celková doba dôchodkového poistenia bola posudzovaná odlišne u dôchodcov zaradených do rozdielnych kategórií činnosti a ani nevylučuje, aby pre účely určenia výšky starobného dôchodku, bolo prihliadané aj na dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Žalobca opätovne zvýraznil princíp právnej istoty podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky. Podľa žalobcu žalovaný formalisticky pristúpil k výkladu právnych predpisov, odmieta ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorá právoplatne vyriešila otázku posudzovania celkovej doby dôchodkového zabezpečenia u všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu ako aj spôsob určenia výšky starobného dôchodku u všetkých výsluhových dôchodcov bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, a preto podľa žalobcu nemôže byť sporné, že žalovaný nekoná v súlade s princípom právnej istoty podľa Slovenskej

republiky. Žalovaný okrem kategórií, ktoré stanovil zákon pre skorší odchod do dôchodku, t.j. nižší dôchodkový vek, vytvoril kategórie, kde rozdielne posudzuje celkovú dobu dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov. Žalobca žiadal žalobe vyhovieť a vo veci nariadiť pojednávanie.

11. Uvedené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného bolo postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 20.07.2020, č.l. 44 spisu, doručené žalovanému s možnosťou vyjadrenia sa, ktorú možnosť žalovaný nevyužil.

12. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne príslušný podľa ust. a miestne príslušný podľa ust. v konaní podľa ustanovenia a nasl. ustanovenia vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, za aplikácie ust. dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu zrušil podľa ust. , , a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie podľa ust. .

13. Na nariadenom pojednávaní žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na podanej správnej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Zvýraznil, že žalovaný ani prvostupňový orgán sa nevysporiadali s ustálenou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý otázku započítateľnosti doby dôchodkového poistenia riešil vo viacerých svojich rozhodnutiach. Právny zástupca žalobcu mal za to, že žalovaný nepostupoval správne, ak do doby dôchodkového poistenia nezapočítal obdobie výkonu služby žalobcu ako colníka.

14. Žalovaný na nariadenom pojednávaní prostredníctvom poverenej zamestnankyne uviedol, že zotrváva na svojom písomnom vyjadrení k správnej žalobe žalobcu. Mal za to, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu je zákonné a správne, preto navrhol žalobu zamietnuť.

15. Podľa ust. (ďalej len „“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa ust. správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

17. Podľa ust. o sociálnom poistení (ďalej len „“) obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

18. Podľa ust. obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

19. Podľa ust. rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

20. Podľa ust. , v znení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa ust. , za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred

1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

22. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej len „Dohovor“), ktorý bol vyhlásený v Zbierke a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (Čl. 154c ), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

23. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 14.5.2019, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z 13. marca 2019. Žalobca v podanej žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj, že skutkový stav, ktorý sa stal základom napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, žalovaný na základe odvolacích dôvodov, rozhodovacej činnosti NS SR nevychádzal z ustálenej judikatúry súdov.

24. Žalobca v podanej žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu, pretože podľa jeho názoru v súvislosti so žiadosťou o priznanie starobného dôchodku splnil obidve zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku, t.j. keď dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov.

25. Krajský súd zistil, že medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa ust. dovŕšením 62 veku (21. augusta 2013). Nebolo sporné ani to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku od 01.01.2004 vo výške 10.018,- v tom čase platnej meny Sk mesačne v zmysle rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, útvar sociálneho zabezpečenia, so sídlom Mierová 23, 815 11 Bratislava Zn.: 1638/2004-1304-2 zo dňa 20.01.2004. Nebolo sporné ani to, že pre účely výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba výkonu služby v rozsahu 23 rokov, celková doba výkonu služby podľa je 23 rokov a 245 dní. Sporná zostala celková doba dôchodkového poistenia, keď žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu, pretože mal za to, že žalovaný celkovú dobu dôchodkového poistenia posúdil v rozpore s právnymi predpismi ako aj v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Spornou bola otázka započítania alebo nezapočítania doby, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku, do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa ust. a nasl. ustanovenia . Žalobca namietal nesprávnosť postupu žalovaného, ktorý mal za to, že zamestnanie žalobcu v služobnom pomere colníka nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, preto nebolo možné v tomto prípade aplikovať ust. v znení , podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I., II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Žalobca nesúhlasil s postupom žalovaného, ktorý konštatoval, že ak žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, sa podľa , táto doba nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola žalobcovi zhodnotená táto doba na nárok na starobný dôchodok.

26. Krajský súd po oboznámení sa s doloženým administratívnym spisom prvostupňového ako aj odvolacieho orgánu mal za preukázané, že žalobca v odvolaní vo vzťahu k svojej žiadosti o priznanie starobného dôchodku, a to v odvolaní zo dňa 13.06.2019 poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, medzinárodný Dohovor č. 128, konkrétne čl. 33. Vzhľadom k rozsahu tohto odvolania žalobcu krajský súd konštatuje, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí, jeho odôvodnení nevysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu, keď sa v potrebnom a dostatočnom rozsahu nevyjadril k

rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú rozsiahlu rozhodovaciu činnosť žalobca v odvolaní poukazoval. K nevysporiadaniu sa žalovaným s rozhodnutiami najvyššieho súdu, na ktoré odkazoval žalobca v odvolaní, krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na to, keď nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny orgán sú povinné zohľadniť právne názory vyslovené najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, ktoré sú mu známe, či už z iniciatívy účastníka alebo z princípu oficiality jeho činnosti. Krajský súd poukazuje na judikatúru súdov v tom, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128. Krajský súd má za to, že nebol správny postup žalovaného, pokiaľ pri celkovej dobe dôchodkového poistenia nezobral do úvahy zamestnanie žalobcu v služobnom pomere colníka len z toho dôvodu, že nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, ale do III. kategórie funkcií. Správny súd sa nestotožnil s postupom žalovaného, pokiaľ dobu služby colníka žalobcu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok nehodnotil ako dobu dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok.

27. Z právnej úpravy týkajúcej sa sociálneho poistenia, zabezpečenia rôznych skupín poistencov vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia.

28. Krajský súd poukazuje na právnu vetu judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 15. augusta 2011 (R 83/2013), z ktorej vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa ust. mal žalovaný hodnotiť celkovú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom ako aj osobitnom systéme. Krajský súd má za to, že odkaz žalovaného na ust. nie je namieste, pretože bez ohľadu na to, či služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie funkcií podľa už uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu, dochádzalo k ukráteniu na právach, ak nebola zohľadnená celková doba účasti na dôchodkovom poistení.

29. Krajský súd v súvislosti s nedostatočným odôvodnením rozhodnutia žalovaného a nevysporiadaním sa s rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu s odkazom na žalobu žalobcu, ktorý poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 28. februára 2018, poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 27.09.2017. Pokiaľ pre dobu dôchodkového poistenia nebola započítaná doba služobného pomeru žalobcu ako colníka len z toho titulu, že nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií, išlo o nesprávny postup žalovaného. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti sú poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme s výnimkou prípadov podľa ust. , ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

30. Krajský súd má za to, že priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby colníka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa . V danej veci je zrejmé, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku podľa . Bolo zrejmé, že služobný pomer žalobcu ako colníka nebol zaradený do I. ani do II. pracovnej kategórie.

31. Krajský súd sa nestotožňuje so závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Argumentácia žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď uviedol, že nakoľko doba

pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhu vykonávaných funkcií ani do I. ani II. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v kategórii funkcií, a teda ani aplikovať ust. a ani aplikovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru, je podľa krajského súdu irelevantná, pretože výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkon služby vo zvýhodnenej kategórii sa netýka vymedzenia dôb dôchodkového poistenia, ktoré sú upravené v ust. , a preto nie je pre určenie rozsahu doby dôchodkového poistenia určujúci. Má vplyv len na zníženie dôchodkového veku a určenie sumy starobného dôchodku, ktorého výpočet je výhodnejší.

32. Správny súd má za to, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa ust. 65 ods. 1 mal orgán verejnej správy zhodnotiť celú dobu žalobcovho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Pokiaľ žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy postupovali tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa absolútne vylúčili hodnotenie doby jeho poistenia, ktorú získal v osobitnom (inom) systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) malo to za následok nesprávne právne vyhodnotenie.

33. V ďalšom konaní Sociálna poisťovňa, ústredie opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa ust. , vyhodnotí dobu dôchodkového poistenia žalobcu tak, aby zohľadnila aj rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, túto v rámci svojho rozhodovania vyjadrí, zhodnotí, zdôvodní svoje rozhodnutie spôsobom, ktorý dáva základ pre záver o riadnom zdôvodnení rozhodnutia orgánu verejnej správy, za akceptovania princípu právnej istoty, t.j. aby sa v rovnakých prípadoch, ktoré sú za rovnakých podmienok, dala rovnaká právna odpoveď. Podľa správneho súdu Sociálna poisťovňa, ústredie, založila svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení otázky zistenia rozhodnej doby dôchodkového poistenia žalobcu, ktorá má založiť nárok žalobcu na starobný dôchodok, preto v ďalšom konaní opätovne posúdi žiadosť žalobcu, rozhodne podľa platnej právnej úpravy a so zohľadnením aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR. Názorom právnym, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný podľa ust. .

34. O trovách súdneho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. . V súdnom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov súdneho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne správny súd uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.