Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-122-2021.pdf
PDF · 85.63 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/122/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: N. H., nar. X.X.XXXX, bytom X., H. XXX/XX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad vykonateľnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k 2C/109/2014-56 zo dňa 5. augusta 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. z o s t á v a n e d o t k n u t ý .
Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 18870/14 zo dňa 3.12.2014 (ďalej len ,,rozhodcovský rozsudok“). Návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietol. Žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 03.12.2014 a žaloba bola podaná na súd dňa 19.12.2014, t.j. v zákonom stanovenej lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa ako spotrebiteľka dňa 04.12.2012 uzavrela so žalovaným ako dodávateľom zmluvu o úvere a v ten istý deň na samostatnej listine aj rozhodcovskú zmluvu, ktorou mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci. Rozhodcovská zmluva znemožňuje skutočnú voľbu žalobkyne ako spotrebiteľa o tom, či bude spor rozhodovaný rozhodcovským alebo všeobecným súdom, aj keď bola formulovaná alternatívne. Táto rozhodcovská zmluva síce formálne dáva na výber medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, ale ak spor vyvolá dodávateľ na rozhodcovskom súde, musí sa spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu. Voľba medzi rozhodcovským a všeobecným súdom je len iluzórna, pretože vo väčšine prípadov rozhodcovské žaloby podávajú práve veritelia, čo vyplýva z charakteru právneho vzťahu, kde dodávateľ ako veriteľ poskytne peňažné prostriedky a spotrebiteľ sa stáva dlžníkom, ktorého neplnenie povinností dáva základ na podanie žaloby veriteľa na plnenie. Žalovaný ako dodávateľ v konaní nepreukázal, že úverovú zmluvu bolo možné uzatvoriť aj bez toho, aby bola zároveň uzatvorená aj rozhodcovská zmluva, tiež bližšie nevysvetlil tvrdenie, že rozhodcovská zmluva je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, čo by v podstate znamenalo nutnosť uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy pre platnosť zmluvy o úvere. Takto uzatvorená a koncipovaná rozhodcovská zmluva je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka (účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy, t.j. 04.12.2012). Uzatvorenie takejto rozhodcovskej zmluvy je potrebné vykladať ako porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu na ochranu spotrebiteľa, čo je podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní dôvodom na jej zrušenie súdom. Návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietol z dôvodu, že na základe rozhodcovského rozsudku nebolo do troch mesiacov začaté exekučné konanie v zmysle ust. § 243d ods. 1 Exekučného poriadku. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a nárok na náhradu trov konania priznal žalobkyni ako strane procesne úspešnej v konaní.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je neprijateľnou podmienkou také dojednanie, ktoré umožňuje, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom. Zastáva názor, že rozhodcovská zmluva spĺňa náležitosti podľa platných právnych predpisov v čase jej uzatvorenia. Rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, pretože zmluvným stranám dáva na výber a nevyžaduje, aby bol spor riešený výlučne v rozhodcovskom konaní, t.j. žalobkyňa mala možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, ak nebola spokojná. Poukázal na rozhodnutia slovenských súdov v podobných prípadoch alternatívne formulovanej rozhodcovskej zmluvy. Žalobkyňa ako sporová strana mohla už pri podpise rozhodcovskej zmluvy vyjadriť svoj nesúhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej zmluve, tiež tak mohla vykonať v žalobnej odpovedi na podanú žalobu na rozhodcovský súd, ktorá je vždy zasielaná s výzvou na odpoveď. Odmieta akékoľvek argumenty žalobcu, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, pretože rozhodcovská zmluva nie je vždy uzatváraná, čo podporil aj tvrdením, že predstavuje samostatný dokument a spotrebiteľ sa rozhoduje, či sa rozhodcovského konania zúčastní. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne a nemá žiadne pochybnosti o jej legitímnosti, pretože aj spotrebiteľ má právo obrátiť sa na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho spotrebiteľských práv. Rozhodcovské konanie je prípustné a rozhodcovské doložky sú akceptované judikatúrou, ale aj odbornou literatúrou. Žalobkyňa svojim podpisom na dokumentoch zo dňa 04.12.2012 vyhlásila, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí, zároveň vyhlásila, že pred uzatvorením zmluvy osobitne bola poučená o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy, teda svojim podpisom súhlasila s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy vážnym, určitým a zrozumiteľným prejavom vôle. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu.
4. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý v odvolaním napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP ako správny potvrdil.
6. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré v takom prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
7. Odvolací súd zo skutočností zadokumentovaných v spise dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie, dospel k správnemu právnemu názoru a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v zmysle § 220 CSP.
8. Rozhodcovská zmluva, na základe ktorej mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci vytvára dojem splnenia všetkých zákonom stanovených náležitostí pre jej platnosť, avšak s prihliadnutím na jej predtlačenú formu možno mať dôvodné pochybnosti o jej individuálnom dojednaní, keď jediným „zásahom“ spotrebiteľa do jej obsahu bolo podpísanie, resp. jediným zásahom do obsahu predmetnej zmluvy predstavuje uvedenie svojich osobných údajov v 1. časti predtlačenej formulárovej zmluvy. Odvolacie dôvody žalovaného nijako nevyvrátili správnosť právnych záverov súdu prvej inštancie o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienke v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne v podobe samostatnej listiny, avšak okolnosti jej podpisu, kedy spotrebiteľ de facto nemá na výber a zmluvu podpíše pod tlakom, aby získal finančné prostriedky od veriteľa, sú neakceptovateľné. Uvedené žalovaný nevyvrátil ani v odvolaní.
9. Žalovaný ako veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska vo všetkých prípadoch, keď by vystupoval na strane žalovaného. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je aj napriek námietkam žalovaného toho názoru, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje takmer vo všetkých prípadoch práve veriteľ, a to predovšetkým kvôli charakteru uzatváranej zmluvy a veľmi obmedzeného spektra potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Poučenie spotrebiteľa o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, poukázanie na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi možnosti za primeraných okolností sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania.
10. Odvolací súd stručne uvádza, že z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že žalobca sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku a súdu predložil svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal súd prvej inštancie dospieť. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
11. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a žalobca ani v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu zmeny alebo zrušenia a vrátenia rozsudku súdu prvej inštancie na nové konanie. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s odkazom na podrobné odôvodnenie, najmä závery zhrnuté v bode 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ale aj na vyššie uvedené dôvody, ako vecne správny potvrdil.
12. Výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobkyne na odklad vykonateľnosti nebol odvolaním žalovaného napadnutý, preto zostal nedotknutý.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie. (§262 ods. 2 CSP)
14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)