Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/10/2024

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, zast.: BANÍK & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Košická 4984/46, Bratislava, IČO: 51 329 972, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zast.: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., IČO: 52 058 310, so sídlom Nám. M. Benku 6, Bratislava, o zaplatenie 8.300 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -199 zo dňa 29. januára 2024, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania účastníkov (výrok II.) m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 21,06%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o náhrade trov znalečného (výroky III. a IV.) m e n í tak, že pomer strán sporu na splnení nároku na úhradu znalečného znalcom E. D. F. a E. E. G. určuje u žalobcu v rozsahu 60,53% a u žalovaného v rozsahu 39,47%.

III. Ž i a d n e j zo strán sporu nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 3.8.2022 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 8.300 eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 2.8.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej utrpel poškodenie zdravia, nehodu zavinil vodič vozidla Audi A6, poisťovateľom škodcu bol v čase škodovej udalosti žalovaný, žalobca si uplatňuje náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 8.300 eur za 380 bodov x 21,84 eura/bod podľa lekárskeho posudku vypracovaného E. E..

2. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný, vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Nitra, vzniesol námietku premlčania, uviedol, že žaloba bola podaná predčasne, právny zástupca nebol splnomocnený na podanie žaloby, nárok žalobcu na náhradu škody z titulu SSU bol v celosti uhradený dňa 31.07.2020. Namietal bodové ohodnotenie E. E.. Nárok žalobcu nie je v tomto štádiu žalovateľný. Požadoval plnú náhradu trov konania.

3. Pred začatím pojednávania – po vyjadrení žalovaného žalobca podaním zo dňa 04.10.2022 zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy 5.024 eur, nakoľko žalovaný uhradil náhradu škody čiastočne /230 bodov x 21,84 eura/bod/ a v ostatnom - 150 bodov považoval žalobu za podanú dôvodne. Vyjadril sa k námietkam žalovaného, námietka miestnej príslušnosti je nedôvodná, nerozporuje, že ku dňu podania žaloby ešte neuplynula zákonom stanovená lehota na likvidáciu poistnej udalosti, to nebráni žalobcovi podať žalobu na súd, k námietke premlčania uviedol, že dňa 16.12.2019 došlo k ukončeniu liečenia, nie k ustáleniu zdravotného stavu, právne zastúpenie žalobcu prevzali dňa 14.8.2019, žalovaný neuhradil

náhradu škody za trvalý následok ohodnotený 150 bodov (položka 414, E. E.). Ohľadom trov navrhol rozhodnúť tak, že žiadna strana sporu nárok nemá.

4. Okresný súd Nitra vo veci rozhodol dňa 7.12.2022 rozsudkom č.k. -80 tak, že vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.276 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku II. súd konanie v časti o zaplatenie sumy 5.024 eur zastavil. Vo výroku III. súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.

5. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie a to v časti výroku I. a III., Krajský súd v Nitre uznesením č.k. -117 zo dňa 4.7.2023 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) a výroku o trovách konania (III.) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Po doplnení dokazovania vyjadreniami strán sporu a výsluchom znalcov na pojednávaní Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie zhora označeným v poradí druhým rozsudkom v spore takto rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.276 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Súd priznáva znalcovi E. D. F., nar. XX.X.XXXX, bytom E., H. E. XXXX/X znalečné v rozsahu 100 % voči žalovanému.

IV. Súd priznáva znalcovi E. E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom D., I. J. K. XXXX/XX znalečné v rozsahu 100 % voči žalovanému.

7. Svoje rozhodnutie vo výroku I. (ohľadom rozhodnutia vo veci samej v zostávajúcom predmete konania) odôvodnil dôvodnosťou v tejto sume uplatňovanej pohľadávky žalobcu, keď uviedol to, ako sa vysporiadal s procesným útokom žalobcu v žalobe ako aj s procesnou obranou žalovaného. Čo sa týka napadnutých výrokov II. až IV. o náhrade trov konania účastníkov, resp. náhrady znalečného, v tejto časti svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, po citácii zákonných ustanovení (CSP – - , , a ), odôvodnil nasledovne:

7.1. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na tak, že žalobcovi súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, vo veci mal plný úspech, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, žalobcovi priznal náhradu trov konania s odkazom na a , nakoľko žalovaný zavinil zastavenie konania vo vzťahu k žalovanej sume 5.024 eur. V sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobca, pretože nezavinil zastavenie konania, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, teda žalovanému, ktorý zavinil zastavenie konania a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, ani dôvody hodné osobitného zreteľa, a to ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie . V zmysle ustanovenia , rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

7.2. Znalcom E. G. a E. F. súd priznal nárok na znalečné v rozsahu 100 % proti žalovanému ako neúspešnej strane sporu, o samotnej náhrade trov dôkazu (nároku a výške) súd osobitne nerozhoduje, rozhodne však o nej osobitným výrokom v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ). Osobitný výrok je potrebný nielen z dôvodu prehľadnosti, ale aj z dôvodu možnosti podania opravného prostriedku (odvolania proti výroku o nároku) resp. sťažnosti (proti výške).

8. Uvedený rozsudok v časti výrokov č. II. až IV. včas podaným odvolaním svojho zástupcu napadol len žalovaný poukazujúci na odvolacie dôvody v zmysle ust. , a a domáhajúci sa toho, aby odvolací súd sám v zmysle ust. vo veci rozhodol tak, že rozsudok vo výroku II. zmení tak, že jemu prizná nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 21,06% a v odvolacom konaní (vrátane trov skoršieho odvolacieho konania) v rozsahu 100% a ďalej zmení rozsudok vo výrokoch III. a IV. tak, že uvedeným znalcom prizná nárok na znalečné voči žalobcovi v rozsahu 60,53% a voči nemu v rozsahu 39,47%, t. j. po zohľadnení prevažnej miery neúspešnosti

žalobcu. Poukazujúc na výroky napadnutého rozsudku, dôvody jeho odôvodnenia v bodoch 11., 20. a 21. a konanie na odvolacom súde ohľadom prvého rozsudku súdu prvej inštancie v spore na dôvodnosť (dôvody svojho) odvolania uviedol nasledovné:

8.1. Máme za to, že súd prvej inštancie pochybil zrejme tak vo svojom postupe, ako aj pri svojom rozhodovaní, čo podrobne vysvetľujeme nižšie, a zároveň máme za to, že (nie len) odôvodnenie napadnutého Rozsudku je zmätočné, nezrozumiteľné, dostatočne nevyčerpávajúce, a teda nepresvedčivé. Zákon (in concreto ust. ) explicitne ustanovuje, aké sú náležitosti každého písomného vyhotovenia rozsudku, pričom z ust. vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd prvej inštancie v napadnutom Rozsudku neuviedol a neposúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty všetkých strán sporu (in concreto žalovaného), obzvlášť, ak z odôvodnenia Rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci samej v značnom rozsahu rozhodol na základe svojej (voľnej) úvahy. Podľa ust. Čl. 15 je síce súdu garantované, že dôkazy a tvrdenia strán sporu súd hodnotí podľa svojej úvahy, avšak toto je neoddeliteľne späté so súladom s princípmi, na ktorých spočíva, a teda, pod „svojou úvahou“ súdu nemožno chápať „svojvôľu“ súdu, čo z napadnutého Rozsudku podľa nášho názoru vyplýva.

8.2. Faktom je, že v sporových konaniach sa v prípade zastavenia konania uplatňuje vo všeobecnosti zásada zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení konania na oboch procesných stranách, tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Medzi okolnosti rozhodné pre ustálenie procesného zavinenia na strane žalobcu patrí skúmanie, či žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaný je presvedčený o tom, že žaloba bola v časti nároku vo výške 5.024,00 EUR podaná nedôvodne. Žalovaný sa preto odvoláva o. i. proti výroku II. Rozsudku, nakoľko nesúhlasí s tým, že súd prvej inštancie o trovách konania opätovne rozhodol. Takéto (rovnaké ako v skoršom Rozsudku č. k. -80 zo dňa 04.07.2023) konštatovanie však opätovne nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný nezavinil zastavenie konania vo vzťahu k sume 5.024,00 EUR. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za to, že žalobca opakovane uplatnil rovnaký nárok na náhradu SSU, ktorý mu bol žalovaným vyplatený už 31.07.2020, a teda žalovaný opakovane tak, ako aj na pojednávaní konanom dňa 10.01.2024 akcentuje, že neplnil nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní počas tohto konania vo veci samej, ale tieto nároky plnil žalovaný už pred podaním žaloby žalobcom zo dňa 03.08.2022, a preto žalovanému nie je jasné, ako mal zaviniť zastavenie konania. Bol to práve žalobca, ktorý zobral žalobu v časti – v sume 5.024,00 EUR späť, nakoľko žalovaný preukázal, že jeho nároky uplatňované v tomto konaní už žalobcovi boli raz žalovaným v plnej výške (o. i. aj v sume 5.024,00 EUR), dokonca v dvojnásobnej výške, ako si uplatnil v tomto konaní, uhradené. Snaha žalobcu konvalidovať svoje správanie a podanie novej žaloby, ktoré vysvetlil na pojednávaní konanom jednak dňa 7.11.2022 a jednak dňa 10.01.2024, je nevierohodná. Žalovaný opätovne poukazuje (aj) na to, že žalobca uviedol, že si nepamätá či dostal list o plnení od poisťovne alebo od spoločnosti GREVILIOL, s.r.o., a teda že si nie je istý a odvolanie plnomocenstva PZ H. L. vysvetlil tak, že nevedomky mu asi plnomocenstvo odvolal a že je to jeho podpis. Súd prvej inštancie tomuto ničím nepodloženému vysvetleniu (zrejme) neopodstatnene uveril, keď na základe tohto aj rozhodol o trovách konania a v Rozsudku dôvodil, že zastavenie konania v časti nezavinil žalobca, ale žalovaný. Takéto vysvetlenie je však absurdné a nemôže popri doposiaľ uvedenej argumentácii žalovaného obstáť. Žalovaný preukázal, že oznámenie o poistnom plnení zasielal na adresu spoločnosti GREVILIOL, s.r.o., ktorá žalobcu na základe plnomocenstva zo dňa 22.01.2020 zastupovala pri riešení nároku na poistné plnenie a teda nároky žalobcu (aj nárok v časti sumy 5.024,00 EUR) už v roku 2020 uhradil. Pri uvedenom žalovaný opakovane zdôrazňuje, že faktom bolo a naďalej je, že zrušenie predchádzajúceho plnomocenstva a udelenie nového je podpis žalobcu overený notárom. Z tohto jednoznačne vyplýva, že žalobca musel mať vedomosť o tom, že právnemu zástupcovi L. & D. J.(H. L.) D. moc toho času zrušil, a že v ďalšom uplatňovaní nárokov užalovaného ho bude zastupovať spoločnosť GREVILIOL, s.r.o., ktorej udelil plnú moc.

8.3. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov (podľa názoru žalovaného) opakovane k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nezobral do úvahy dôkazy, ktoré žalovaný vo veci predložil a dôvodil, že žalovaný zavinil zastavenie konania iba na základe toho, že plnil nároky žalobcu až po podaní žaloby, s čím však žalovaný nesúhlasí, nakoľko takéto odôvodnenie súdu prvej inštancie je absurdné a dokonca aj ničím nepodložené, nakoľko

(ako už žalovaný niekoľkokrát v konaní vo veci samej spomenul) k plneniu nárokov žalobcu došlo ešte pred podaním žaloby (dňa 31.07.2020). Z uvedeného je zrejmé, že zastavenie konania zavinil žalobca nedôvodným podaním žaloby v časti nároku 5.024,00 EUR, a teda žalovaný nezavinil zastavenie konania.

8.4. Žalovaný na margo vyššie uvedeného uvádza, že súd prvej inštancie rozhodnutie vo výroku II.,III. a IV. nedostatočne odôvodnil. Čo je však zarážajúce, náhradu trov konania priznal strane žalobcu v určitom rozsahu, avšak o náhrade trov konania žalovaného nerozhodol vôbec, a teda žiadnym spôsobom takéto rozhodnutie neodôvodnil. Súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť a odôvodniť aj trovy odvolacieho konania, na ktorých náhradu mal žalovaný nárok v rozsahu 100%. Súd o trovách z odvolacieho konania mal rozhodnúť na základe , no výrok o priznaní trov odvolacieho konania žalovanému v Rozsudku absentuje, t. j. súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal s povinnosťou, ktorú vo svojom Uznesení č. k.: -117 zo dňa 04.07.2023 (ods. 34.) uviedol Krajský súd v Nitre. Takéto konanie súdu prvej inštancie je ústavne nekonformné, a má za následok vážne pochybenie – porušenie práva na spravodlivý proces a v konečnom dôsledku predstavuje zásah do základného práva účastníka na súdnu ochranu, na majetok a v konečnom dôsledku aj na právnu pomoc.

8.5. Žalovaný sa týmto preto odvoláva aj proti výroku III. a IV. rozsudku, nakoľko nesúhlasí s tým, že súd prvej inštancie o znalečnom rozhodol takto: Znalcom E. G. a E. F. súd priznal nárok na znalečné v rozsahu 100% proti žalovanému ako neúspešnej strane sporu, o samotnej náhrade trov dôkazu (nároku a výške) súd osobitne nerozhoduje, rozhodne však o nej osobitným výrokom v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ). Žalovaný je toho názoru, že ani takéto konštatovanie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. A preto žalovaný opakovane (aj) pri nároku na znalečné zdôrazňuje, že nezavinil zastavenie konania vo vzťahu k sume 5.024,00 EUR. Z doposiaľ uvedeného je zjavné, že zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca nedôvodným podaním žaloby, a teda má žalovaný za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení Rozsudku (ods. 21.) dospel detto k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď priznal nárok na znalečné v rozsahu 100% proti žalovanému ako „neúspešnej strane sporu“, a nie (správne) tak, ako znalečné mal priznať, a to proti žalobcovi ako v prevažnej miere neúspešnej strane sporu.

8.6. Na margo vyššie uvedeného žalovaný konštatuje, že žalobca nebol úspešný v plnom rozsahu, naopak bol v prevažnej miere neúspešný. Predmetom posúdenia je teda uplatnená suma 8.300,00 EUR. Žalobcovi bola priznaná suma 3.276,00 EUR, vo výške 5.024,00 EUR bola jeho žaloba súdom prvej inštancie zastavená. Potom platí pomer úspechu podľa výpočtu 8.300 : 100 = 3.276 : y; 3.276 x 100 = 8.300 x y; : 8.300 = 39,47 (y). Žalobca bol teda úspešný v konaní iba v rozsahu 39,47 % a žalovaný až v rozsahu 60,53 %. Pomerný úspech žalovaného je teda (podľa názoru žalovaného) v prvoinštančnom konaní v rozsahu 21,06 % (čistý úspech).

8.7. Vzhľadom na doposiaľ uvedené žalovaný záverom poukazuje (aj) na právny názor Najvyššieho súdu SR, s ktorým sa žalovaný stotožňuje, uvedený v Uznesení zo dňa 20.11.2018 sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd SR dôvodí v súvislosti s náhradou trov konania v prípade zavineného konania žalobcu nasledovné: „..., ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách konania je tak právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok (čo však žalobca nebol a ani nie je objektívne schopný preukázať, nakoľko žalovaný plnil nároky žalobcu ešte pred podaním žaloby). V ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v spore vznikli žalovanému“.

9. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedol prostredníctvom zástupcu nasledovné:

9.1. So žalovaným možno v zásade súhlasiť v tom, že rozhodovanie o trovách konania pri zastavení konania sa spravuje zásadou zodpovednosti za zavinenie, v zmysle ktorej povinnosť nahradiť trovy konania protistrane zaťažuje tú stranu sporu, ktorá svojim správaním zavinila zastavenie konania.

Zavinenie zastavenia konania je ale potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Pri rozhodovaní o trovách konania je tak právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Skutočnosť, či bola žaloba podaná pôvodne dôvodne, je pre rozhodnutie o trovách konania právne bezvýznamná (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2018, sp.zn. ).

9.2. Predmetom konania bolo zaplatenie 8.300 eur, žalobca v jeho priebehu podaním zo dňa 04.10.2022 vzal žalobu čiastočne späť v sume 5.024 eur, čo možno pričítať v prospech procesného úspechu žalovaného. Žalobca bol naopak úspešný v sume 3.276 eur, keďže túto žalovaný plnil po začatí konania. Celkový procesný úspech žalovaného tak predstavuje 60,53% z predmetu konania a procesný úspech žalobcu 39,47% z predmetu konania. Čistý procesný úspech žalovaného po odpočítaní jeho neúspechu skutočne predstavuje 21,06%, čo by odôvodňovalo výrok súdu o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej zo strán ( ). Žalobca už ale v replike apeloval, že v skutkových okolnostiach pred podaním žaloby možno vzhliadnuť dôvody hodné osobitného zreteľa a o náhrade trov konania rozhodnúť podľa .

9.3. V poradí prvý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 07.11.2022, sp.zn. -80, napadol žalovaný odvolaním čo do výroku I. a III., t.j. výrok o zastavení konania v časti o zaplatenie 5.024,- € (pozn. výrok II.) preto ako opravným prostriedkom nedotknutý nadobudol právoplatnosť ( ). Predmetom konania po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu tak bolo výlučne zaplatenie sumy 3.276,- €, preto aj náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby realizované po tomto rozhodnutí možno priznať žalobcovi v rozsahu 100% vzhľadom na jeho plný úspech v konaní (dosiahol to, čoho sa v konaní domáhal).

9.4. Pokiaľ ide o trovy tohto odvolacieho konania, je v rozpore so všeobecným princípom spravodlivosti, ak by strana sporu niesla zodpovednosť za pochybenie súdu pri rozhodovaní o trovách konania, inak povedané, súd by svojim rozhodnutím nemal finančne zaťažiť žalobcu zodpovednosťou za okolnosti, ktoré nemohol ovplyvniť. V prípade, ak by odvolací súd posúdil odvolaciu námietku žalovaného ako plne dôvodnú, vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách navrhujeme s využitím moderačného absolučného práva nepriznať stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania ( v spojení s ust. ).

10. K uvedenému vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu sa následne vyjadroval žalovaný – odvolateľ, ktorý v zásade zotrval na dôvodoch svojho odvolania.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného ako aj prihliadajúc na splnenie podmienok konania a rozhodovania v časti nároku na znalečné dospel k záveru, že vo veci je potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

12. V danej veci predmetom v poradí druhého rozhodovania súdu bolo plné vyhovenie žalobe žalobcu v časti o zaplatenie 3.276 eur, ktorá suma zostala predmetom konania - sporu po predchádzajúcom prvom rozhodnutí prvoinštančného súdu, v ktorom konanie o zaplatenie sumy 5.024 eur zastavil; zastaveniu predchádzalo späťvzatie žaloby žalobcu v tejto časti, keďže procesne uznal, že nárok zodpovedajúci uvedenej sume mu bol už žalovaným vyplatený (podľa žalovaného dňa 31.07.2020), nesporne pred podaním žaloby samotnej. Z hľadiska napadnutých výrokov bolo preto pre rozhodnutie potrebné posúdiť to, kto procesne zavinil zastavenie konania v uvedenej časti istiny 5.024 eur, v ktorej bolo konanie zastavené a následne posúdenie toho, aký bol pomer úspechu a neúspechu jednotlivých strán v celom konaní, prípadne či mal význam ich čiastkový úspech v predchádzajúcich konaniach pred prvoinštančným i odvolacím súdom, resp. ako by malo byť rozhodnuté o nákladoch vzniknutých v súvislosti s výsluchom znalcov v konaní, keď Okresný súd Nitra v následnom uznesení č. k. -218 zo dňa 28.02.2024 (zastúpený súdnym úradníkom) rozhodol tak, že E. D. F. priznal znalečné vo výške 191,94 eura, keď túto sumu uložil svojej učtárni vyplatiť znalcovi z označeného preddavku zloženého žalovaným vo výške 200 eur a keď v uvedenom rozhodnutí rovnako priznal E. E. G. znalečné vo výške 144,48 eura, ohľadom ktorej sumy rovnako uložil svojej učtárni, aby uvedenú sumu znalcovi vyplatila z preddavku zloženého žalovaným vo výške 350 eur.

13. Čo sa týka napadnutého výroku II. mal odvolací súd za to, že uvedený výrok je potrebné v zmysle ust. a a zmeniť tak, že je potrebné priznať nárok na náhradu trov konania jedným výrokom (nie teda podľa jednotlivých konaní súdov, čo z ustanovení a vyvodiť nemožno) a pri nespornom čistom úspechu žalovaného v spore v rozsahu 21,06% (danom pomerom úspechu a neúspechu oboch strán sporu odvíjajúceho sa od výsledku sporu podľa jednotlivých výrokov – o zastavení konania o zaplatenie 5.024 eur a výroku o uložení povinnosti k zaplateniu sumy 3.267 eur) a priznať žalovanému v uvedenom rozsahu nárok na náhradu celého konania, keď sa ani nestotožnil s požiadavkou žalovaného na priznanie mu plnej náhrady trov konania za predchádzajúce odvolacie konanie (s ohľadom na argumentáciu žalobcu v bode 9.4. - v jeho vyjadrení k odvolaniu), pričom však neakceptoval ako dôvodnú a opodstatnenú ani argumentáciu žalobcu o akejsi existencii dôvodu hodného osobitného zreteľa (pre nepriznanie náhrady trov žalovanému v zmysle ust. ), a rovnako nevzhliadol ani dôvod pre to, aby sa žiadnej zo strán náhrada trov konania nepriznala (pre neuplatnenie prvotnej zásady o tom, že pri čiastočnom úspechu strán v spore súd náhradu trov konania pomerne rozdelí).

14. Čo sa týka napadnutých výrokov III. a IV. mal odvolací súd za to, že súdu neprináleží priznávať znalcom znalečné v určitom rozsahu proti/voči/ jednotlivým stranám sporu, nakoľko súdu prináleží v zmysle a povinnosť rozhodnúť o znalcami uplatnenom nároku na znalečné, vrátane uplatnených výdavkov, a zároveň im/ ako orgán štátu ktorý ich činnosť nariadil- vyžadoval / zabezpečiť, aby im bol tento nárok zo strany súdu /preto/ vyplatený, a to buď z preddavkov zložených niektorou zo sporových strán alebo z rozpočtových prostriedkov súdu; nikdy však nemôže priznávať nárok na náhradu prislúchajúcu znalcom voči sporovým stranám, s ktorými títo znalci nie sú v žiadnom vzťahu, aj keď prípadne ich činnosť znalca súdu navrhli, nakoľko svoju činnosť znalca vykonali na podklade požiadavky a rozhodnutia súdu, len ktorému preto prináleží povinnosť ich nároky následne vysporiadať. S ohľadom na uvedené považoval oba výroky za vecne nesprávne, bez ohľadu na to, že žalovaný namietal iba rozsah pomeru, v akom by mali obe sporové strany znalečné voči znalcom znášať, t.j. v akom rozsahu by sa mali na úhrade podielať, pričom za vecne správny považoval postup prvoinštančného súdu vyplývajúci z jeho neskoršieho rozhodnutia – uznesenia uvádzaného v bode 12.. V prípade zloženia preddavku na znalecké dokazovanie ide o osobitný výdavok strany/strán sporu nespadajúci pod § a 252 z dôvodu jeho vzniku rozhodnutím súdu o povinnosti ho zaplatiť a nespadajúci preto ani do trov konania v zmysle § a 256 , z čoho potom možno vyvodiť právo a povinnosť rozhodnutia súdu k určeniu pomeru, v akom sa strany sporu na náhrade týchto výdavkoch majú voči sebe navzájom podielať. Nakoľko znalečné pre oboch znalcov v celkovej sume 336,42 eura (191,94 eura + 144,48 eura) bolo znalcom už vyplatené z preddavkov zložených výlučne žalovaným, odpadla akákoľvek potreba rozhodovania o plnení znalečného sporovými stranami znalcom, avšak vznikla potreba vysporiadania týchto trov – znalečného a výdavkov znalcov medzi jednotlivými stranami sporu navzájom rozhodnutím/určením/ súdu, s ohľadom na čo mal odvolací súd (zhodne ako pri rozhodovaní o trovách strán), pri prihliadnutí i na to, že znalecké dokazovanie bolo vykonané v prospech procesného útoku i obrany /oboch strán sporu/, za to, že na týchto trovách by sa mali obe strany sporu podieľať podľa jednotlivého pomeru ich úspechu v spore, teda pri úspechu žalovaného v rozsahu 60,53% by mal žalovaný v rozsahu 39,47% povinnosť k náhrade trov znalečného, a preto pokiaľ celkové znalečné 336,42 eura bolo vyplatené výlučne z jeho preddavkov, potom jemu prináleží nárok na to, aby vo zvyšnom percente 60,53% sa na náhrade na znalečnom podieľal žalobca (čo v danej veci predstavuje sumu 203,64 eura). Odvolací súd preto v tomto zmysle výroky III. a IV. napadnutého rozsudku sám zmenil tak, ako to je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia, keď uvedený výrok o týchto špecifických trovách zohľadní následne súd prvej inštancie pri rozhodnutí o výške trov žalovaného (proti žalobcovi).

15. Napokon čo sa týka náhrady trov tohto odvolacieho konania má odvolací súd za to, že pri len čiastočnom úspechu odvolania žalovaného (a procesnej obrany žalobcu) žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust. a nepatrí.

16. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).