Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-607-2020.pdf
PDF · 121.56 KB
Case nature
Subarea
35Ek/607/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Správcovská a reštrukturalizačná, k. s., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 555, správca konkurznej podstaty: AGRO - KUSTRA, spol., s r.o., „v konkurze" so sídlom Horná 70/13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 34 116 681, právne zastúpený: GALEA Iuris, s. r. o., Jančova 15, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 46 727 108, proti povinnému: Poľnohospodárske družstvo Poriadie, Poriadie 273, 906 22 Poriadie, IČO: 00 203 572, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Katarína Segečová, s.r.o., Digital Park II, Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, IČO: 36 793 396, o vymoženie 20 225,76 eur a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Martin Bujna, G. Švéniho 3E/9, 971 01 Prievidza, pod sp. zn. 330EX 151/20, o návrhu na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom dňa 28.07.2020, sp. zn. 35Ek/607/2020, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 234,83 Eur, ktoré budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 27.03.2020, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 20 225,76 eur a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - uznesenie č. k. 8Cb/142/2008 - 342 vydané Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom dňa 14.07.2017 (ďalej len „exekučný titul”).
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 28.07.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh povinného na vykonanie exekúcie a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému vo výške 234,82 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že povinný sa návrhom domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu existencie okolností, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a iných skutočností, ktoré bránia v jeho vymáhateľnosti. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. 8Cb/142/2008-195 zo dňa 13.07.2010 (ďalej aj „Rozsudok“) súd priznal oprávnenému výrokom IV. náhradu trov konania vo výške 100 %. Povinný mal za to, že na základe dohody o urovnaní uzavretej dňa 20.05.2013, došlo k zániku pôvodnej pohľadávky a jej príslušenstva priznanej uvedeným rozsudkom a bola nahradená novým nárokom vo výške 76 000 eur. Dôkazom akceptácie dohody o urovnaní zo strany oprávneného, je podľa povinného okrem iného aj späťvzatie návrhu na začatie exekúcie, ktorá v tom čase prebiehala na základe uvedeného rozsudku. Výška trov konania bola vyčíslená takmer po 5 rokoch po právoplatnosti Rozsudku, a to uznesením č. k. 8Cb/142/2008-342 zo dňa 14.07.2017, t. j. exekučným titulom, voči ktorému bola zamietnutá sťažnosť uznesením, č. k. 8Cb/142/2008-395 zo dňa 08.10.2018. Podľa povinného však vymáhaná pohľadávka (náhrada trov konania) vznikla už Rozsudkom (č. k. 8Cb/142/2008-195) a exekučným titulom bola určená len jej konkrétna výška. Výzvou zo dňa 07.01.2020 žiadal o vylúčenie vymáhanej pohľadávky zo súpisu majetku úpadcu ako neexistujúcej a nevymáhateľnej pohľadávky, na ktorú oprávnený nereagoval. Oprávnený žiadal návrh povinného zamietnuť. Uviedol, že
s povinným namietanými skutočnosťami sa vysporiadal súd v základom konaní, kde v uznesení, č. k. 8Cb/142/2008 - 395 konštatoval, že aj v prípade podania sťažnosti v zákonom stanovenej lehote by napadnuté rozhodnutie nebolo možné zrušiť alebo zmeniť. Exekučný titul je právoplatný a vykonateľný a exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť exekučných titulov. Povinný podľa neho neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu či okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
3/ Vyšší súdny úradník za použitia ustanovení § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5 a § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) posúdil návrh povinného na zastavenie exekúcie ako návrh v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku s odkladným účinkom. Za dôvod zastavenia exekúcie povinný považoval zánik vymáhaného nároku na základe dohody o urovnaní, keď pôvodná pohľadávka a jej príslušenstvo zanikla a bola nahradená novým nárokom vo výške 76 000 eur, pričom trovy konania mali znášať zmluvné strany v celom rozsahu, každý sám za seba. Predmetná dohoda o urovnaní bola uzatvorená dňa 20.05.2013, t. j. v čase po vydaní rozsudku č. k. 8Cb/142/20008 - 195 zo dňa 13.07.2010, ktorým Okresný súd Nové Mesto nad Váhom priznal oprávnenému nárok na istinu vo výške 76 707,45 eur s príslušenstvom a výrokom IV. bol oprávnenému priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Jeho výška, vyčíslená sumou 20 225,76 eur, bola uložená na zaplatenie povinnému až exekučným titulom, t. j. uznesením č. k. 8Cb/142/2008 - 342 zo dňa 14.07.2017. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Vyšší súdny úradník sa tak nezaoberal uvedenými dôvodmi, nakoľko by tým riešil otázky rozhodnutia vydaného v inom konaní, resp. by sa tak zaoberal otázkami, na ktoré nemá kompetenciu, keďže úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Všetky namietané skutočnosti si mal povinný uplatniť v základnom konaní, t. j. postupovať v zmysle poučenia exekučného titulu, a teda včasne podať sťažnosť. Keďže tak neurobil, predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, čím sa stalo spôsobilým exekučným titulom.
4/ Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ale má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Predmetná dohoda o urovnaní bola uzavretá v čase pred vydaním exekučného titulu, t. j. 20.05.2013, exekučný titul bol vydaný 14.07.2017, teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011
5/ Na základe uvedeného mal vyšší súdny úradník nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. Nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
6/ Proti rozhodnutiu bola v zákonom stanovenej lehote podaná povinným sťažnosť. Zopakoval, že vymáhaná pohľadávka bola v celom rozsahu urovnaná dohodou o urovnaní zo dňa 20.05.2013, pretože
medzi spoločnosťou AGRO - KUSTRA, spol. s r.o. „v konkurze“, IČO: 34 116 681 (ďalej aj ako „úpadca“) a povinným prebiehal súdny spor o zaplatenie sumy 76 707,45 Eur s príslušenstvom (ďalej aj ako „Hlavná pohľadávka“), vedený na Okresnom súde Nové mesto nad Váhom pod sp. zn. 8 Cb 142/2008 a na odvolacom Krajskom súde v Trenčíne pod sp.zn. 16 Cob/182/2010. Dňa 13.07.2010 Okresný súd Nové Mesto nad Váhom priznal úpadcovi rozsudkom okrem iného náhradu trov konania vo výške 100%, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16 Cob/182/2010 zo dňa 31.07.2012. Vymáhaná pohľadávka vznikla už Rozsudkom a nesporne predstavuje príslušenstvo Hlavnej pohľadávky. Dňa 20.05.2013 úpadca a povinný uzavreli Dohodu o urovnaní, ktorej predmetom bolo urovnanie Hlavnej pohľadávky ako aj všetkého jej príslušenstva, teda aj vymáhanej pohľadávky, t.j. trov konania, ktorých výška v čase uzatvorenia dohody o urovnaní nebola určená (ďalej len „Dohoda o urovnaní“). V bode 1 písm. a) preambuly Dohody o urovnaní sa uvádza, že medzi úpadcom a PD Poriadie prebieha súdny spor v právnej veci úpadcu proti PD Poriadie o zaplatenie sumy 76 707,45 Eur príslušenstvom, teda o zaplatenie Hlavnej pohľadávky, pričom ku dňu podpisu Dohody o urovnaní bolo v tomto súdnom spore pod č.k. 2 Obdo 68/2012 vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky konanie o dovolaní (ďalej len „Súdny spor“). V bode 2 písm. a) preambuly Dohody o urovnaní je uvedené, že medzi účastníkmi dohody je sporná aj výška trov konania, ktoré je PD Poriadie povinné uhradiť úpadcovi v súvislosti so Súdnym sporom, lebo v Rozsudku súdu nie je uvedená konkrétna výška trov konania. V článku I bode 1 Dohody o urovnaní je uvedené: „Predmetom tejto dohody je urovnanie všetkých sporných alebo pochybných pohľadávok, práv, záväzkov a povinností účastníkov dohody, ktoré sú uvedené v preambule tejto dohody, ako aj všetkých ďalších prípadných sporných nárokov medzi nimi, a to za podmienok uvedených v tejto dohode (ďalej aj „Urovnávané nároky“).“ V článku I bode 3 Dohody o urovnaní je uvedené: „Účastníci tejto dohody sa dohodli, že všetky Urovnávané nároky nahrádzajú po vzájomnej dohode záväzkom PD Poriadie uhradiť spoločnosti AGRO - KUSTRA, spol. s r.o. sumu 76.000,- EUR, a to najneskôr do 3 dní odo dňa účinnosti Dohody o urovnaní.“
7/ Povinný trval na tom, že na základe Dohody o urovnaní došlo k zániku všetkých urovnávaných nárokov, teda aj vymáhanej pohľadávky, nahradením nového nároku uhradiť úpadcovi sumu 76 000,- Eur. Povinnosť zaplatiť Hlavnú pohľadávku vrátane príslušenstva, t.j. vrátane vymáhanej pohľadávky priznanej Rozsudkom, zanikla Dohodou o urovnaní. Dôkazom akceptácie Dohody o urovnaní zo strany úpadcu, je okrem iného aj späťvzatie návrhu na začatie exekúcie zo strany úpadcu, ktorá v tom čase prebiehala ohľadne vymáhania Hlavnej pohľadávky vrátane príslušenstva. Takmer 5 rokov po právoplatnosti Rozsudku bolo povinnému doručené rozhodnutie súdu o výške trov konania priznaných Rozsudkom, nie o jej existencii. Uvedené rozhodnutie nie je rozhodnutím, na základe ktorého vznikla vymáhaná pohľadávka, len bola určená jej konkrétna výška. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom dospel k záveru, že je jeho povinnosťou, v prípade, že raz prizná trovy konania - t.j. rozhodne o vzniku - existencii daného nároku, určiť jeho výšku. Konanie ohľadne určenia výšky náhrady trov konania nie je konaním o merite veci, preto má aj inú štruktúru odvolacích prostriedkov (o výške trov rozhoduje vyšší súdny úradník, proti uvedenému je možné podať sťažnosť, o ktorej rozhoduje sudca toho istého súdu a v danej veci nie je možné podať napr. dovolanie). Oprávnený má vedomosť o uzatvorení Dohody o urovnaní a jej podmienky, a túto skutočnosť nijako nevyvracia ani nespochybňuje. Na výzvu povinného prostredníctvom svojho právneho zástupcu zo dňa 07.01.2020 o vylúčenie vymáhanej pohľadávky zo súpisu majetku úpadcu ako neexistujúcej a nevymáhateľnej, správca konkurznej podstaty oprávneného doposiaľ nereagoval, ani nevyzval povinného na plnenie pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Iba bývalý právny zástupca úpadcu, JUDr. Pekár, sa na povinného obrátil s výzvou na plnenie, ktorého však povinný odkázal na Dohodu o urovnaní. Ďalej povinný tvrdil, že nemá vedomosť, že by ktokoľvek (správca alebo niektorý z veriteľov úpadcu) uplatnil odporovaciu žalobu a domáhal sa neúčinnosti Dohody o urovnaní (aplikujúc niektoré z ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ďalej len „ZoKR“) ktorou pôvodne žalované nároky (záväzky) účastníkov Dohody o urovnaní (ako aj Vymáhaná pohľadávka) zanikli a boli nahradené novým záväzkom PD Poriadie. Konkurznému konaniu vedenému na majetok úpadcu predchádzala reštrukturalizácia, a v žiadnom z týchto konaní nebola spochybnená Dohoda o urovnaní, ani sa žiadna pohľadávka na náhradu trov konania sp.zn. 8Cb/142/2008 voči povinnému v posudku ani v pláne reštrukturalizácie neuvádza.
8/ Mal za to, že nie je od neho spravodlivé vymáhať nárok oprávneného, ktorý nemá žiadny vecný základ, a to len z dôvodu existencie rozhodnutia súdu o výške už zaniknutého nároku, nemôže však zakladať vznik nároku. Poukázal na rozhodnutia o inštitúte zneužitia práva § 200 Exekučného poriadku, čl. 2 Civilného sporového poriadku, čl. 5 Civilného sporového poriadku, uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 15. 3. 2006, sp. zn. II. ÚS 58/06-28, uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky z 22. 3. 2005, sp. zn. 22 Cdo 1917/2004. Obdobne aj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 28. 6. 2000 sp. zn. 21 Cdo 492/99. V uvedenej veci nie je možné, aby sa príslušný súd nezaoberal podstatou veci - existenciou nároku, ktorý je vymáhaný, ale musí prihliadať na základné princípy konania
- spravodlivosť procesu a nezneužívania práva. Postup oprávneného preto považoval za zneužitie práva, kedy napriek vedomosti o zániku a urovnaní predmetného nároku zneužil situáciu a formalistický postup súdov a domáha sa plnenia, na ktoré nemá žiaden vecný nárok. Konanie oprávneného možno síce považovať za konanie navonok dovolené, no jeho výsledkom bude bezdôvodné obohatenie oprávneného, keďže Vymáhaná pohľadávka bola urovnaná a vysporiadaná Dohodou o urovnaní. Domáhať sa úhrady nároku, ktorý bol v minulosti urovnaný využitím situácie - významným omeškaním súdu pri určovaní výšky trov konania, čím nemohlo dôjsť k zahrnutiu Rozhodnutia súdu do Dohody o urovnaní, je konanie zjavne v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi a preto je zneužitím práva a nemôže požívať právnu ochranu. Prípadné vymoženie vymáhanej pohľadávky síce obratom založí nárok PD Poriadie na vydanie bezdôvodného obohatenia od oprávneného, no vymoženie tohto nároku zo strany PD Poriadie bude však vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený je v konkurze významne skomplikované, pričom je možné, že k uspokojeniu pohľadávky PD Poriadie ani nedôjde. Na základe uvedeného je zrejmé, že nárok úpadcu vymáhaný v tomto exekučnom konaní zanikol, a preto sa ho oprávnený nemôže v exekučnom konaní domáhať.
9/ V prípade, ak by súd dospel k záveru, že za exekučný titul sa má považovať výhradne uznesenie o výške trov (čo však vzhľadom na vyššie uvádzané stanovisko dôrazne odmietal), a preto nie je možné aplikovať § 61k ods. 1 písm. a), tak povinný žiadal exekučné konanie zastaviť podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pretože: povinný vymáhanú pohľadávku urovnal, t.j. vymáhaná pohľadávka v čase vydania uznesenia súdu o jej výške už neexistovala, nárok z Dohody o urovnaní je riadne vysporiadaný a v čl. II. bode 4. Dohody o urovnaní sa tiež výslovne uvádza, že PD Poriadie a úpadca sa dohodli, že trovy konania v Súdnom spore znášajú v celom rozsahu každý sám za seba. Ide o účelové vymáhanie nároku, ktorý už zanikol urovnaním pričom správca ani úpadca Dohodu o urovnaní nikdy nespochybnili, je konaním v rozpore s dobrými mravmi, poctivým obchodným stykom a možno ho považovať aj za zneužitie práva. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby súd uznesenie zo dňa 28.07.2020, ktorým zamietol návrh na zastavenie exekúcie vedenej pod spis. zn. č. 35Ek/607/2020 zrušil v celom rozsahu, a aby exekúciu vedenú pod spis. zn. č. 35Ek/607/2020 podľa ust. §61k ods. 1 písm. a) alternatívne podľa §61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil.
10/ Oprávnený žiadal sťažnosť povinného zamietnuť. Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 08.10.2018, sp. zn. 8Cb/142/2008-395, vyplýva, že povinný podal voči uzneseniu o výške trov sťažnosť a v nej uviedol i to, že sporové strany opomenuli informovať súd, že dňa 20.05.2013 uzatvorili Dohodu o urovnaní, predmetom ktorej bolo aj urovnanie nároku žalobcu (úpadcu) na trovy konania a poukázal pritom na článok II bod 4 Dohody o urovnaní: „PD Poriadie a spoločnosť AGRO - KUSTRA, spol. s r.o. sa dohodli, že trovy konania v Súdnom spore 1 a trovy konania v Súdnom spore 2 znášajú v celom rozsahu každý sám za seba“. V bode 9 odôvodnenia uvedeného uznesenia sú ďalej uvedené tvrdenia žalobcu, ktorý sťažnosť považoval za oneskorene podanú i to, že Dohodu o urovnaní považuje za zmätočnú, nakoľko sa v nej uvádza, že by mala byť sporná výška trov konania v súvislosti so súdnym sporom 1. Výška trov konania, ktoré mal žalovaný (povinný) žalobcovi (úpadcovi) uhradiť v žiadnom prípade nebola sporná. Trovy konania boli presne definované a doručené súdu. V bode 16 sa 17 odôvodnenia následne súd konštatoval, že sťažnosť je podaná oneskorene, no aj keby bola podaná včas, i tak by nebolo možné napadnuté uznesenie zrušiť alebo zmeniť. Žalobcovi (úpadcovi) bol priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 100% na základe zásady úspechu vo veci, a to vo výške 20.225,76 Eur. Ďalej súd uviedol, že trovy konania boli žalobcovi (úpadcovi) priznané správne. Oprávnený preto uviedol, že skutočnosťami vyplývajúcimi z Dohody o urovnaní sa už zaoberal Okresný súd v Novom Meste nad Váhom a o nich v riadnom konaní rozhodol, a to predmetným uznesením zo dňa 08.10.2018, sp. zn. 8Cb/142/2008-395, čo predstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej - res iudicata. Vzhľadom na ňu nie je možné, aby v tej istej veci rozhodoval a rozhodol iný súd, a to ani súd v exekučnom konaní.
11/ V súvislosti s poukazom povinného zásadu vyjadrenú v čl. 2 CSP, mal oprávnený za to, že zákonodarca pri tvorbe tejto všeobecnej zásady civilného sporového poriadku chcel zabrániť situáciám a vymáhaniam nárokov, ktorých prípadné priznanie súdom by mohlo byť s ohľadom na všetky posudzované okolnosti považované za nespravodlivé. Rovnako ako aj pri odvolaní sa povinného na
zásadu uvedenú v čl. 5 CSP mal skôr zákonodarca na mysli zabezpečiť, aby uplatnením procesných úkonov stranami v spore nedochádzalo k zneužívaniu práva a procesným prieťahom. Týmto sa snaží subsumovať opravné prostriedky, ktoré mal možnosť uplatniť v základnom konaní, avšak ich riadne a včas neuplatnil. Nesúhlasil s tvrdením o tom, že povinný nebol vyzvaný na vymáhané plnenie. Je zjavné, že povinný o tejto povinnosti vedel, nakoľko proti rozhodnutiu o trovách konania podával sťažnosť, ktorá bola zamietnutá. Nesúhlasil ani s tým, že vymáhaný nárok zanikol, pretože inak by súd v základnom konaní nevyčísľoval trovy konania, ktoré boli právoplatne priznané. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, nemôže naprávať jeho prípadné chyby a nedostatky, ani ich meniť či zrušovať. Exekučný súd je viazaný exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia. Povinný svoje právo na podanie opravného prostriedku v zákonnej lehote nevyužil a súd sa i napriek oneskorene podanej sťažnosti vysporiadal aj so skutočnosťami (Dohodou o urovnaní) v nej uvedenými.
12/ Nesúhlasil s tvrdením že uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom uznesením zo dňa 14.07.2017, sp. zn. 8Cb/142/2008-342, predstavuje len vyčíslenie výšky trov ktorých náhrada bola oprávnenému v súdnom konaní priznaná. Na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, zo dňa 18.01.2018, sp. zn. 3K/13/2017, vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty ustanovená spoločnosť Správcovská a reštrukturalizačná, k. s., so sídlom kancelárie Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 555, značka správcu S1405. Správca úpadcu - oprávneného nemal dôvod odporovať akýmkoľvek právny úkonom úpadcu, nakoľko v rámci trov konania bolo súdom rozhodnuté v prospech úpadcu, čím sa zvyšuje uspokojenie jeho veriteľov, čo je primárnou povinnosťou správcu v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Tak isto je nepodstatné, či bol nárok oprávneného uvedený v reštrukturalizačnom posudku alebo reštrukturalizačnom pláne a to z dôvodu, že príslušné ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyžadujú, aby bola každá jedna časť majetku dlžníka opísaná v posudku alebo pláne. Správca konkurznej podstaty je povinný a oprávnený konať iba tak, ako mu to ukladá ZoKR. Povinnosťou správcu konkurznej podstaty je vykonávať správu majetku úpadcu. Do majetku úpadcu patria aj pohľadávky a teda je povinnosťou správcu zabezpečiť ich riadne vymoženie tak, aby v čo najväčšej miere boli uspokojené pohľadávky veriteľov prihlásené do konkurzu. Vymáhaná pohľadávka úpadcu v tomto exekučnom konaní, bola oprávneným riadne zapísaná do súpisu majetku všeobecnej podstaty, ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 135/2019 zo dňa 16.07.2019 a predstavuje podľa § 67 ods. 1 písm. a) ZoKR majetok podliehajúci konkurzu.
13/ Nad rámec vyššie uvedených skutočností poukázal na to, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť exekučných titulov, ktoré boli riadne vydané v konaní pred všeobecným súdom. Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v časti trov konania bol podrobený preskúmaniu v rámci odvolacieho konania Krajským súdom v Trenčíne, z dôvodu odvolania povinného. Krajský súd v Trenčíne sa odvolaním zaoberal a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti trov konania vecne správny a potvrdil ho. V predmetnej exekučnej veci nie je exekučný súd oprávnený meniť právoplatný a vykonateľný exekučný titul, alebo akýmkoľvek spôsobom skúmať jeho správnosť. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu a tak isto neuvádza nové okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku. O všetkých skutočnostiach a okolnostiach, ktorými povinný odôvodňuje návrh na zastavenie exekúcie už bolo právoplatne rozhodnuté všeobecnými súdmi v základnom konaní. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby exekučný súd sťažnosť povinného proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie zamietol a priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celom rozsahu.
14/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
15/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
16/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
17/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
18/ Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
19/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
20/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.
21/ Exekúcia sa vedie na podklade exekučného titulu - rozhodnutia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 8Cb/142/2008-342 zo dňa 14.07.2017, predmetom ktorého bolo uloženie povinnosti povinnému zaplatiť trovy základného konania. Povinný tvrdil, že uvedené rozhodnutie nemôže predstavovať exekučný titul na vymoženie nároku na trovy základného konania, pretože o nároku na trovy konania bolo rozhodnuté už Rozsudkom, po vydaní ktorého došlo medzi účastníkmi sporu k urovnaniu a zániku pohľadávky a jej príslušenstva vrátane trov vymáhaných v tomto konaní, a teda žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu zániku vymáhanej pohľadávky v zmysle § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, alternatívne podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, pretože za dôvody brániace vymáhateľnosti exekučného titulu považoval skutočnosť, že v čase vzniku rozhodnutia o výške trov pohľadávka na trovy neexistovala z dôvodu jej urovnania a Dohoda o urovnaní nebola úpadcom ani jeho správcom nikdy spochybnená.
22/ Nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve a vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré má v tomto smere konštitutívnu povahu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo 12/2006). Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 8Cb 142/2008 zo dňa 13.07.2010 súd priznal oprávnenému (žalobcovi) voči povinnému (žalovanému) nárok na náhradu trov v rozsahu 100%. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v konaní vedenom pod sp. zn. 16Cob/182/2010 rozhodnutím zo dňa 31.07.2012 rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Právoplatnosťou uvedených rozhodnutí bolo rozhodnuté o základe (procesného) nároku oprávneného na trovy základného konania (a vyjadrilo mieru úspechu žalobcu). Na podklade takého rozhodnutia však nemožno viesť exekúciu, pretože bez určenia konkrétnej výšky priznaných trov, teda presného určenia povinnosti na plnenie, ho nie je možné považovať za materiálne vykonateľný exekučný titul. Až rozhodnutím Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 8Cb/142/2008-342 zo dňa 14.07.2017 o výške trov (podľa ustanovení CSP), po nadobudnutí jeho právoplatnosti a vykonateľnosti (21.12.2018), bol zavŕšený vznik procesného nároku na trovy konania v súdom určenej výške a až také rozhodnutie je možné považovať za riadny exekučný titul podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku (keďže z neho vyplývalo komu bolo priznané právo a uložená povinnosť na plnenie, ako aj výška takého plnenia). Preto možno uzavrieť, že exekučný titul o trovách základného konania vznikol až nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 8Cb/142/2008-342 zo dňa 14.07.2017, a teda vznikol až po uzavretí Dohody o urovnaní. Odborná literatúra sa rovnako prikláňa k názoru, že až na základe rozhodnutia súdu o výške náhrady trov konania vzniká jednej strane voči druhej právo na plnenie - pohľadávka (in. Števček a kol.: Veľké komentáre - Civilný sporový poriadok, C.H. BECK 2016, str. 963).
23/ Sudca považoval rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka za správne i v tej časti, v ktorej zohľadnil časové okolnosti vzniku Dohody o urovnaní. Exekučný súd nie je zásadne oprávnený pri rozhodovaní o zastavení exekúcie prihliadať na okolnosti, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu. Exekučný súd nemôže ani zrušiť exekučný titul, ani preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní. Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Exekučný súd si nemôže prisvojovať postavenie odvolacieho súdu, pretože by sa
tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ale má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Premietnuté na prejednávanú vec potom platí, že ak Dohoda o urovnaní bola uzavretá pred vznikom exekučného titulu, zásadne túto obranu nemožno uplatniť v štádiu exekučného konania, pretože jej relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Jej uplatnenie až v exekučnom konaní je preto bezpredmetné a preto sa ňou exekučný súd bližšie nezaoberal. Z tohto hľadiska je súčasne irelevantné, či povinný navrhoval zastavenie exekúcie z dôvodu zániku vymáhaného nároku priznaného exekučným titulom (§61k ods. 1 písm. a/) alebo z dôvodov, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (§ 61k ods. 1 písm. d/), pretože pre všetky dôvody uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku platí, že musia nastať po vydaní exekučného titulu. K tomu je však zásadné dodať i to, že povinný uvedenú skutočnosť, t.j. zánik nároku na trovy konania namietal i v základnom konaní pred súdom, ktorý exekučný titul vydal. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom na uvedenú námietku neprihliadal, nakoľko sťažnosť povinného nebola podaná včas, no dodal že ani na základe včas podanej sťažnosti by nebolo možné napadnuté uznesenie zrušiť alebo zmeniť. Pokiaľ teda oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a na jeho podklade sa domáha vykonania exekúcie, na rozhodnutie o zastavení exekúcie (a sťažnosti) nemohli mať vplyv tvrdenia povinného o rozpore s dobrými mravmi, ktoré povinný videl v tom, že v čase rozhodnutia súdu o výške trov nemal nárok na ne existovať (s čím sa však súd vyššie nestotožnil) a už vôbec nie dôvodmi, pre ktoré súd v základnom konaní vydal rozhodnutie o výške trov konania so značným časovým odstupom od právoplatnosti rozhodnutia o nároku na trovy konania. Ak povinný na základe exekučného titulu povinnosť nesplnil, nemožno konanie oprávneného, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie na základe takého exekučného titulu, vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, pretože ide o postup predpokladaný Exekučným poriadkom (§ 48 ods. 2). Na tvrdenia povinného o zneužití práva oprávneným, ktoré vzniesol až v rámci sťažnosti, nebolo s ohľadom na koncentračnú zásadu vyjadrenú v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku prihliadať, ani na ne nahliadať ako na výnimku uvedenú v § 61k ods. 3 Exekučného poriadku (že sa jedná o skutočnosť, ktorú povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť), pretože povinnému nič nebránilo tieto skutočnosti tvrdiť i v návrhu na zastavenie exekúcie. Koncentrácia exekučného konania sa prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr.
24/ Vplyv na rozhodnutie súdu nemali ani tvrdenia povinného o tom, že iné exekučné konanie bolo zastavené z procesného dôvodu - na základe návrhu oprávneného, pretože pri tomto spôsobe zastavenia exekúcie súd dôvod, pre ktorý tak oprávnený koná, neskúma (oprávnený ho ani vôbec nemusí uviesť, pričom z prílohy predloženej povinným „Návrh na zastavenie exekúcie -sp. zn. EX 283/2013“ podanej oprávneným AGRO-KUSTRA, spol. s r.o. ani dôvod skutočne nebol uvedený). Za nesúvisiace s týmto exekučným konaním považoval sudca i predtým prebiehajúce reštrukturalizačné konanie, ohľadom ktorého povinný namietol, že sa v reštrukturalizačnom pláne ani posudku žiadna pohľadávka na náhradu trov konania sp. zn. 8Cb/142/2008 nenachádza. Správca úpadcu uviedol, že príslušné ustanovenia ZoKR nevyžadujú, aby bola každá jedna časť majetku dlžníka opísaná v posudku alebo pláne. V nadväznosti na reštrukturalizáciu bol vyhlásený na majetok úpadcu (oprávneného) konkurz, kde už vymáhaná pohľadávka bola oprávneným riadne zapísaná do súpisu majetku všeobecnej podstaty, ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 135/2019 zo dňa 16.07.2019. Exekučný súd nie je orgánom oprávneným skúmať a riešiť návrh povinného na vylúčenie vymáhanej pohľadávky zo súpisu majetku úpadcu a postup správcu úpadcu (ktorý podľa tvrdení povinného na uvedené nereaguje), uvedené skutočnosti sú relevantné pre prebiehajúce konkurzné konanie.
25/ Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov, keď povinný súdu nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu došlo k niektorému zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie vymedzenými § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, sudca jeho sťažnosť ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 ods. 1 CSP.
26/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
27/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
28/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
29/ Právny zástupca oprávneného si v rámci vyjadrenia k sťažnosti uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktoré však nevyčíslil. Exekučný poriadok v ustanovení § 199a ods. 1 definuje, ktoré výdavky oprávneného sa považujú za jeho trovy v exekučnom konaní, pričom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie sú to výdavky na jeho zastupovanie. Ustanovenie § 199d ods. 1 Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá ich náhrady. Nakoľko však Exekučný poriadok neupravuje postup súdu v prípade ich uplatnenia, no nevyčíslenia, sudca priznal oprávnenému náhradu konania vyplývajúcich zo spisu. Oprávnený bol v konaní zastúpený právnym zástupcom (advokátom), pričom mu za vyjadrenie k sťažnosti povinného proti rozhodnutiu, ktorým bol jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý, vznikli výdavky za toto vyjadrenie. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci, ktorou bola suma 20 225,76 Eur, priznal sudca oprávnenému podľa § 199d ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 2 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov odmenu vo výške 185,07 Eur (ako 1 zo základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá predstavovala 370,14 Eur), 10,62 Eur ako režijný paušál za rok 2020 a 39,14 Eur ako 20% DPH. Trovy exekúcie oprávneného za vyjadrenie k sťažnosti povinného vo výške 234,83 Eur priznané mu týmto rozhodnutím a trovy vo výške 234,82 Eur priznané oprávnenému napadnutým rozhodnutím, budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).