Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/28/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci navrhovateľa: O.. G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, prechodný pobyt: N. - F., N. XXXX/XX, občan SR, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka s.r.o., so sídlom Ernestova bašta 2, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 857 751 proti odporkyni: L.. W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., N. XX, občan SR, právne zastúpená: JUDr. Barbora Vrbová, advokátka, so sídlom Wilsonova 6, 811 07 Bratislava, IČO: 42 231 370, o zrušenie výživného na manželku, o odvolaní odporkyne L.. W. A. proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č.k. -420 zo dňa 28. mája 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Ž i a d e n z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa cestou svojho právneho zástupcu návrhom doručeným na súd dňa 24.08.2020, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyni určenú rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. -300 zo dňa 07.09.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. -415 zo dňa 24.01.2019 vo výške 200 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa, teda jeho manželka, bola od 01.08.2020 prijatá do služobného pomeru príslušníka finančnej správy. Je zrejmé, že od augusta 2020 nie je odkázaná na výživné, ktoré jej doteraz navrhovateľ platil. Prijatím manželky do služobného pomeru zanikla disproporcia v ich životnej úrovni. Poukázal ďalej na to, že plnenie vyživovacej povinnosti voči manželke by bolo v rozpore s dobrými mravmi, manželka ho obvinila zo sexuálneho zneužívania ich maloletej dcéry v dôsledku čoho bolo proti nemu vedené trestné konanie na úrade inšpekčnej služby. Toto konanie bolo uznesením zo dňa 13.05.2020 zastavené preto, že skutok sa nestal. Uviedol ďalej, že napriek existencii viacerých znaleckým posudkov, ktorým sa musel v dôsledku nesmierne vážnych obvinení svojej manželky podrobiť, mu manželka odmieta kontakt s deťmi, s ktorými sa môže vidieť len každý druhý týždeň v rozsahu dvoch hodín za prítomnosti zástupcu Občianskeho združenia TENENET. Poukázal na to, že jeho čistý mesačný príjem je vo výške 1258 eur. Popísal výdavky, ktoré má, uviedol, že s výdavkami mu musí pomáhať jeho matka V. A., ktorej dlhuje približne 16700 eur. Uviedol ďalej, že jeho manželka býva v 2-izbovom byte so svojimi rodičmi, s čím sú spojené podstatne menšie výdavky. O výške jej príjmu nemá vedomosť, avšak s prihliadnutím na jej služobné zaradenie predpokladá, že jej príjem sa pohybuje na úrovni cca 1000 eur za mesiac. Okrem tohto príjmu má jeho manželka mesačne k dispozícií výživné na manželku vo výške 200 eur, výživné na maloleté deti vo výške 150 eur a prídavky na tri deti v celkovej výške 74,85 eur. Zdôraznil, že nadobudnutím pravidelného príjmu jeho manželka dosiahla porovnateľnú životnú úroveň ako má on. V priebehu konania navrhovateľ uviedol, že daňový bonus hlásil zamestnávateľovi v rámci ročného zúčtovania. Uviedol, že nevlastní motorové vozidlo, jazdí na aute, ktoré patrí jeho matke. Pokiaľ ide o ošatenie jeho manželky uviedol, že je príslušníčkou finančnej správy a myslí si, že musí dostávať

na ošatenie nejaké peniaze. Výživné na deti platil tak, ako povedal jeho právny zástupca, zvyšok doplatí na základe rozhodnutia súdu. Právny zástupca navrhovateľa v priebehu konania uviedol, že má za to, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči manželke zanikla z dôvodu, ktoré podrobne rozviedol v návrhu. Uviedol, že nie je pravdou, že by navrhovateľ býval v spoločnej domácnosti so svojou matkou, navrhovateľ býva sám a jeho matka býva v S.. V súvislosti s tým, že v priebehu konania bolo manželstvo účastníkov konania právoplatne rozvedené navrhol, aby súd pripustil zmenu petitu tak, že súd zrušuje vyživovaciu povinnosť O.. G. A., narodeného XX.XX.XXXX voči bývalej manželke L.. W. A., narodenej XX.XX.XXXX určenú rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. -300 zo dňa 07.09.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. -415 zo dňa 24.01.2019 vo výške 200 eur mesačne a to ku dňu 01.08.2020. Návrh na zmenu petitu odôvodnil tým, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni zanikla právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, v návrhu uviedol, že bývalá manželka dosiahla plnohodnotnú životnú úroveň ku dňu 01.08.2020. Uviedol ďalej, že čo sa týka nákladov na maloleté deti výživné na čas do rozvodu bolo riešené v osobitnom konaní a bolo rozhodnuté aj o zostatkovom výživnom. Jeho klient má doplatiť nejakých 7000 eur, konkrétne 7120 eur. Rozsudok v tejto časti právoplatný nie je. Uviedol, že pokiaľ ide o náklady na bývanie, kde manželka uvádza, že do septembra 2020 platila 150 eur mesačne avšak na základe nájomnej zmluvy platí na svoj vlastný byt 350 eur, teda ide len o navýšenie 200 eur. Na druhej strane treba podotknúť, že je spoluvlastníčkou bytu v Bratislave, kde sú náklady na byt vo výške 120 eur mesačne, tieto v celom uhrádza len navrhovateľ. Odporkyňa poberá ešte daňový bonus na 3 maloleté deti vo výške 120 eur mesačne. Záverom veci uviedol, že má za to, že v konaní bolo preukázané, že odporkyňa dosiahla porovnateľnú životnú úroveň ako navrhovateľ. Žiadal, aby sú návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

2. Právna zástupkyňa odporkyne sa k návrhu vyjadrila písomne podaním zo dňa 02.11.2020. Uviedla, že argument, podľa ktorého sa odporkyňa zamestnala a preto mala zaniknúť vyživovacia povinnosť navrhovateľa požaduje za nedostatočný. Od rozhodnutia súdu, ktorým bolo výživné na manželku určené, sa pomery na strane odporkyne zmenili v tom, že maloletá S. je žiačkou 2. ročníka na základnej škole a maloletá S. a W. navštevujú predškolské zariadenie. Odporkyňa už na S. a W. nepoberá rodičovský príspevok. Odporkyňa sa s maloletými deťmi presťahovala v septembri 2020 do bytu, za ktorý uhrádza mesačný nájom vo výške 350 eur. Je pravdou, že odporkyňa je od 01.08.2020 zamestnaná v dočasnej štátnej službe na finančnej správe Slovenskej republiky s priemerným mesačným zárobkom 1019,91 eur. Uviedla, že pokiaľ ide o platenie výživného na manželku a údajný rozpor s dobrými mravmi, argumenty navrhovateľa sa opakujú a sú viac-menej totožné ako v konaní, v ktorom súd rozhodol o jeho vyživovacej povinnosti. Uviedla, že navrhovateľ predtým ako podal návrh na zrušenie výživného na manželku, tak o jej nástupe do práce podal na ňu trestné oznámenie za podvod, ktorého sa mala dopustiť v súvislosti s poberaním výživného od manžela vo výške 200 eur. V priebehu konania uviedla, že podľa jej názoru vyživovacia povinnosť medzi manželmi trvá preto, že účastníci konania sú stále manželmi. O vyživovacej povinnosti už bolo rozhodnuté Okresným súdom a Krajským súdom, obidve rozhodnutia boli podrobne odôvodnené. Má za to, že u navrhovateľa ani u odporkyne nedošlo k tak závažným zmenám pomerov, že by bolo potrebné toto rozhodnutie meniť. Uviedla ďalej, že je pravdou, že jej klientka sa zamestnala, stará sa však o tri maloleté deti, zmenila bývanie, býva v 3-izbovom byte, za ktorý mesačne platí nájomné v sume 350 eur. Navrhovateľ býva so svojou matkou, takže si náklady na bývanie delia. Podľa nej nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zrušenie platenia výživného zo strany navrhovateľa. Uviedla ďalej, že je pravdou, že výrok o rozvode manželov nadobudol právoplatnosť a vyživovacia povinnosť navrhovateľa resp. vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi zanikla. S tvrdeniami právneho zástupcu žalobcu že od 01.08.2020 potom ako sa žalovaná zamestnala, tak sa mala životná úroveň oboch manželov v zásade vyrovnať nesúhlasí. Pokiaľ ide o procesný návrh teda návrh na pripustenie zmeny petitu súhlasí s ním. Podľa jej názoru od 01.08.2020 nemohlo dôjsť k tomu, že životná úroveň bývalých manželov bola porovnateľná. Navrhovateľ býva v zrekonštruovanom rodinnom dome, odporkyňa býva v prenajatom 3-izbovom byte s ďalšími 3 osobami, teda so svojimi maloletými deťmi. Navrhovateľ užíva osobné motorové vozidlo, odporkyňa auto nemá. Za najpodstatnejšiu skutočnosť považuje, že spolu so odporkyňou bývajú s ňou v spoločnej domácnosti 3 maloleté deti, ktoré sú na ňu výživou odkázané. Je pravdou, že navrhovateľ v čase od 01.08.2020 platil dobrovoľné výživné po 50 eur na každé dieťa. Je pravdou, že sa odporkyňa od 01.08.2020 zamestnala a tým zlepšila svoje životné podmienky, ale napriek tomu je v životnej úrovni bývalých manželov v uvedenom čase disproporcionalita. Pokiaľ ide o náklady uvádzané navrhovateľom v návrhu popiera náklady na cestovanie do zamestnania, pretože navrhovateľ v Bratislave disponuje 3-izbový byt, ktorý má v podielovom vlastníctve so svojou bývalou manželkou. Ďalej popiera pôžičky

matky a strýka, pretože neboli žiadnym spôsobom preukázané. Myslí si, že výživné by malo ostať v takej istej výške napriek tomu, že sa jej klientka zamestnala, pretože tam nastali iné okolnosti. Presťahovala sa s deťmi od rodičov z 2-izbového bytu. Rodičom platila mesačne 150 eur. Do bytu sa nasťahovala od 01.09.2020, resp. 13.09.2020. Za byt platí 350 eur. Pokiaľ jej klientka bývala s rodičmi oni zabezpečovali stravu a drogériu do domácnosti, keď sa presťahovala, tak toto zabezpečuje sama. Jej klientke sa zvýšili výdavky na ošatenie. Jej klientka nemá na stravu náklady 150 eur ale 350 eur, to uhrádza zo svojho príjmu, preto, že je rozdiel keď si niekto platí náklady len na samého seba. Do životnej úrovne by mali byť zahŕňané aj náklady na osoby, ktoré sú svojou výživou odkázané na výživu oprávneného manžela na výživné. Treba zohľadniť aj výšku príspevku, ktorú platí manžel na deti. Uviedla ďalej, že odporkyňa má výkon práce v meste S., kde deti navštevujú školu na rozdiel od navrhovateľa, ktorý si vyúčtoval náklady vo výške 178 eur napriek tomu, že má miesto výkonu práce v Bratislave. Záverom uviedla, že v predmetnom konaní bola preukázaná zmena pomerov, jednak v tom, že odporkyňa sa zamestnala od 01.08.2020 no aj v tom, že sa zmenili jej mesačné výdavky, hlavne bývanie, ošatenie a náklady spojené s deťmi. Príjmy navrhovateľa a odporkyne neboli rovnaké. Má za to, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal v zásade vyrovnanú životnú úroveň bývalých manželov napriek tomu, že sa odporkyňa zamestnala. S podaným návrhom nesúhlasila a žiadala, aby ho súd v plnom rozsahu zamietol.

3. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie vo veci takto rozhodol: Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť O.. G. A., narodeného XX.XX.XXXX voči bývalej manželke L.. W. A., narodenej XX.XX.XXXX určenú rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. -300 zo dňa 07.09.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. -415 zo dňa 24.01.2019 vo výške 200 eur mesačne od 01.08.2020. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

4. Skutkový stav veci súd prvej inštancie zistil nasledovný: Z výpovede účastníkov konania, z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. zo dňa 07.09.2018 a rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. zo dňa 24.01.2019 mal súd preukázané, že uvedenými rozsudkami bola navrhovateľovi určená vyživovacia povinnosť voči odporkyni teda jeho bývalej manželke v sume 200 eur mesačne. Z rozhodnutia riaditeľa daňového úradu Nitra č. 315437/220 zo dňa 31.07.2020 a z výpovede odporkyne mal súd preukázané, že odporkyňa bola prijatá od 01.08.2020 od služobného pomeru príslušníka finančnej správy. Z výpovede odporkyne a z nájomnej zmluvy uzavretej medzi O. M. ako prenajímateľom a odporkyňou ako nájomcom mal súd preukázané, že odporkyňa si od 13.08.2020 prenajala 3-izbový byt v S., nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a nájomné bolo dohodnuté vo výške 350 eur mesačne. Z potvrdenia o výške príjmu odporkyne mal súd preukázané, že odporkyňa mala za obdobie mesiacov august 2020 až september 2020 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1019,91 eur, podľa výpovede odporkyne mala odporkyňa príjem v takejto výške aj v čase rozhodovania súdu. Z výpovede navrhovateľa mal súd preukázané, že navrhovateľ býva v rodinnom dome, spolu s odporkyňou vlastnia v Bratislave 3- izbový byt, náklady spojené s týmto bytom vo výške 120 eur mesačne platí navrhovateľ. Z výpovede navrhovateľa a odporkyne mal súd preukázané, že navrhovateľ platí na maloleté deti dobrovoľné výživné vo výške 50 eur na každé dieťa. Neprávoplatným rozsudkom bol zaviazaný doplatiť na výživnom sumu 7120 eur. Z výpovede navrhovateľa a z potvrdenia o príjme navrhovateľa mal súd preukázané, že čistý príjem navrhovateľa za obdobie marec 2020 až február 2021 bol vo výške 1093,79 eur. Z uznesenia úradu inšpekčnej služby č. S:SKIS-34/0-OISS-V-2019 zo dňa 13.05.2020 mal súd preukázané, že trestné stíhanie voči navrhovateľovi začaté pre zločin sexuálneho zneužívania bolo zastavené, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. zo dňa 26.02.2021 mal súd preukázané, že tento rozsudok nadobudol čo do výroku po rozvode právoplatnosť dňa 13.05.2021.

5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na uvedený skutkový stav veci, citované ustanovenia Zákona o rodine ( - , , ) a citované ustanovenia (CMP - - , , ), odôvodnil nasledovne: V uvedenom konaní sa súd v prvom rade vysporiadal s návrhom právneho zástupcu navrhovateľa na zmenu petitu. Súd mal preukázané, že v priebehu konania o zrušenie vyživovacej povinnosti

navrhovateľa k odporkyni teda jeho bývalej manželke došlo k právoplatnému rozvodu manželstva účastníkov konania, preto súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 28.05.2021 návrh na zmenu petitu pripustil. Preto, že uznesenie bolo vyhlásené na pojednávaní za prítomnosti všetkým účastníkov konania a preto, že proti nemu nie je prípustné odvolanie, súd upustil od písomného vyhotovenia vyhláseného uznesenia. Uznesenie o pripustení zmeny petitu teda nadobudlo právoplatnosť dňom vyhlásenia teda 28.05.2021. Súd ďalej skúmal, či došlo od rozhodnutia, ktorým bola navrhovateľovi uložená vyživovacia povinnosť voči odporkyni k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia. Súd konštatuje, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni - teda vyživovacia povinnosť manžela voči manželke zanikla najneskôr právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva teda dňom 13.05.2021. Po zmene petitu však bolo potrebné skúmať či k zmene pomerov došlo pred týmto dátumom. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporkyňa bola prijatá od 01.08.2020 do služobného pomeru na finančnej správe. Odporkyňa sa navyše v septembri 2020 presťahovala do prenajatého bytu. Súd mal ďalej preukázané, že navrhovateľ nebýva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, býva v zrekonštruovanom rodinnom dome v Štúrove sám. Základná podmienka pre zmenu pôvodného rozhodnutia súdu o výživnom teda zmena pomerov na strane účastníkov konania splnená bola. Súd ďalej skúmal, či bola životná úroveň účastníkov konania od 01.08.2020 teda od času, od ktorého je podaný návrh na zrušenie výživného rovnaká. Je nepochybné, že podľa Zákona o rodine majú manželia nárok na rovnakú životnú úroveň. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporkyňa je od 01.08.2020 v služobnom pomere. Príjem odporkyne a príjem navrhovateľa od 01.08.2020 je v zásade rovnaký. Odporkyňa navyše poberá od navrhovateľa výživné na tri maloleté deti a daňový bonus. Je pravdou, že odporkyňa sa presťahovala a jej náklady na bývanie sa zvýšili o 200 eur mesačne. Na druhej strane je však pravdou, že navrhovateľ a odporkyňa vlastnia spolu v podielovom spoluvlastníctve byt v Bratislave, náklady spojené s týmto bytom vo výške 120 eur mesačne platí preukázateľne iba navrhovateľ. V konaní bolo preukázané, že o tri maloleté deti pochádzajúce z manželstva sa stará odporkyňa. Do času rozhodovania súdu nebolo určené právoplatné výživné, navrhovateľ však na výživu detí pravidelne prispieva. Súd je toho názoru, že v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti manželov by nemal brať do úvahy vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k deťom, ktoré z manželstva pochádzajú. O vyživovacej povinnosti navrhovateľa je rozhodované v inom konaní, je nepochybné, že o jeho vyživovacej povinnosti bude právoplatne rozhodnuté a ak si navrhovateľ neplnil svoju vyživovaciu povinnosť k deťom v dostatočnej miere, bude musieť zročné výživné doplatiť. Súd je teda toho názoru, že životná úroveň navrhovateľa a odporkyne sa od 01.08.2020 teda po tom, čo sa odporkyňa zamestnala v zásade vyrovnala. Súd posúdil trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni k 01.08.2020 aj z hľadiska dobrých mravov. S otázkou dobrých mravov z hľadiska účastníkov konania sa vysporiadal dostatočným spôsobom Krajský súd v Nitre v rozsudku č.k. (pozri najmä bod 16 odôvodnenia). Je nepochybné, že negatívne vzťahy medzi účastníkmi konania naďalej pretrvávajú. Navrhovateľ môže mať oprávnený pocit krivdy z toho, že na neho odporkyňa podala trestné oznámenie pre údajné sexuálne zneužívanie ich detí za situácie, keď bolo trestné konanie zastavené preto, že sa skutok nestal. Na druhej strane taký istý pocti krivdy môže mať aj odporkyňa na navrhovateľa, ktorý mal na ňu podať trestné oznámenie pre údajný trestný čin podvodu. Inými slovami, kvôli nespracovanému partnerskému konfliktu, ktorý pretrváva roky si účastníci konania, teda navrhovateľ a odporkyňa, ustavične ubližujú, hnevajú sa na seba a majú k sebe veľmi negatívny vzťah. Podľa názoru súdu by bolo teda v rozpore s dobrými mravmi, ak by za situácie, v ktorej majú obidvaja účastníci konania približne rovnaký príjem, mal navrhovateľ odporkyni platiť výživné. Tak ako uviedol krajský súd v odôvodnení svojho vyššie citovaného rozsudku, „dobré mravy je treba vnímať ako všeobecne spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorým sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy. Vo všeobecnosti bývajú vyjadrené konštrukciou o pocite súnáležitosti všetkých spravodlivo uvažujúcich ľudí„. Za takejto situácie, teda za situácie, keď majú obidvaja manželia približne rovnaký príjem a približne rovnaké výdavky (čo je v tomto prípade od 01.08.2020 skutočnosťou) by bolo platenie výživného zo strany navrhovateľa v prospech odporkyne možné vnímať ako nespravodlivé. Na základe vyššie uvedeného, teda za situácie, keď je životná úroveň navrhovateľa a odporkyne od 01.08.2020 približne rovnaká a ďalšie plnenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni by bolo možné vnímať ako rozpor s dobrými mravmi, súd návrhu navrhovateľa vyhovel a jeho vyživovaciu povinnosť k odporkyni zrušil od 01.08.2020.

6. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadla len odporkyňa domáhajúca sa jeho zmeny tak, aby návrh navrhovateľa bol v celom rozsahu zamietnutý, keď súdu prvej inštancie vyčítala to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci ( a ). S rozhodnutím súdu

a jeho odôvodnením v bodoch 32. až 34. nemôže v žiadnom prípade súhlasiť, keď v prvom rade návrh bol podaný dňa 24.8.2020 a súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči nej ku dňu 1.8.2020, čiže nie od podania návrhu ale ešte pred podaním návrhu, čo pokladá za rozpor so zákonom, pretože aj výživné sa určuje len odo dňa podania návrhu a teda aj zrušenie je viazané nie na termín zmeny pomerov, ale deň doručenia návrhu na súd. Zmena pomerov má byť povinná pri odôvodnení návrhu. Odmieta skutočnosť, že jej životná úroveň sa s navrhovateľom mala v zásade vyrovnať tým, že sa od 1.8.2020 zamestnala, keď prvoinštančný súd vôbec nezobral do úvahy jej starostlivosť o tri spoločné maloleté deti žijúce s ňou v spoločnej domácnosti a na ňu svojou existenciou 100% odkázané, keď príspevok na všetky deti sumou 150 eur mesačne nepokrývalo ani mesačný náklad na stravu jedného dieťaťa, na čo súd neprihliadal, čo považuje za rozporné so zákonom, pretože ona má zo svojho príjmu oveľa vyššie náklady na jednotlivé položky ako napr. oblečenie, strava, bývanie, drogéria a rovnako má tiež má viacej položiek (ako navrhovateľ) v podobe voľnočasových aktivít pre deti, ich pomôcky do školy atď. Prvoinštančný súd síce v odôvodnení konštatoval, že navrhovateľ ako otec je zaviazaný zaplatiť na maloleté detí zročné výživné, avšak v čase napadnutého rozhodnutia táto suma jej ešte uhradená nebola a nebola ani právoplatná, teda súd mal rozhodovať na základe aktuálneho stavu v čase rozhodovania a nie v zmysle skutočností, ktoré nastanú v budúcnosti.

7. Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny, keďže rozhodnutie považuje za zákonné a vydané v súlade so zisteným skutkovým stavom, z ktorého vyplynulo, že životná úroveň oboch manželov bola od 1.8.2020 v zásade rovnaká. Odporkyňa mala v období od januára 2020 do apríla 2020 k dispozícii dokonca vyšší príjem ako on, v máji 2020 mala k dispozícii mesačný príjem 2831,93 eura a okrem toho od januára 2018 do apríla 2021 mala k dispozícii finančné prostriedky titulom výživného na manželku, hoci je zrejmé, že už v tomto období bola jej životná úroveň podstatne vyššia ako jeho. Z jeho strany je tiež nutné uviesť to, že mal snahu napr. aj v období pandémie odporkyni so starostlivosťou o maloleté deti pomôcť, nakúpil potraviny pre mal. deti, ktoré ponechal pred dverami bytu, avšak odporkyňa akékoľvek veci, či potraviny prevziať odmietla aj keď boli určené pre maloleté deti, rovnako postupovala pri darčekoch pre deti. Ohľadom nákladov na ošatenie odporkyne, je potrebné prihliadať na to, že dostáva nad rámec svojho platu príspevok na ošatenie od zamestnávateľa. Počiatok zrušenia vyživovacej povinnosti prvoinštančný súd posúdil správne, konkrétne v bode 39. a preto po 1.8.2020 bolo plnenie si jeho vyživovacej povinnosti v rozpore s dobrými mravmi, ktorú skutočnosť súd ex offo reflektoval uplatňujúc tým princíp zákonnosti. Rovnako sa správne vysporiadal aj s otázkou zvýšených výdavkov odporkyne na spoločné maloleté deti, keď výživné je predmetom iných konaní a vyživovaciu povinnosť si plní v súdom určenej výške, teda na výžive sa podieľal rovnakou mierou ako odporkyňa.

8. K vyjadreniu navrhovateľa sa odvolateľka už nevyjadrovala.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( --) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania dospel k záveru, že vo veci je potrebné rozhodnúť podľa ust. a tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 10. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v zmysle ust. sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie jeho správnosti s ohľadom na odvolacie dôvody žalovanej poukazuje na nasledovné. Čo sa týka námietky odvolateľky, že prvoinštančný súd mal zrušiť vyživovaciu povinnosť navrhovateľa v rozpore so zákonom k 1.8.2020 napriek podaniu návrhu 24.8.2020, t.j. spätne, mal odvolací súd za to, že táto námietka neobstojí v zmysle ust. veta druhá (zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov), ust. (rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery), ust. Zákona o rodine (dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery) ako aj ust. Zákona o rodine (výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre mal. dieťa). Odvolací súd má za to, že zrušenie výživného je síce podmienené podaním návrhu, avšak k zrušeniu výživného môže prísť i za obdobie pred podaním návrhu k okamihu, kedy došlo k zmene pomerov oproti stavu pri vydaní predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Zrušenie výživného je obmedzené len tým, že k nemu nemôže dôjsť spätne za obdobie pred vydaním predchádzajúceho rozhodnutia, ktorým bolo výživné vôbec určené, avšak nemožno zrušenie výživného viazať čo do počiatku zrušenia len od podania návrhu, nakoľko v opačnom prípade by v praktickom živote dochádzalo k znevýhodneniu

výživou povinných osôb, keďže tieto osoby sa len s odstupom času dozvedajú o zmene pomerov na strane oprávnenej osoby, ktorá neraz túto zmenu pred stranou povinnou zatajuje, teda išlo by aj o prípad trvania výživného v rozpore s dobrými mravmi za obdobie keď nastala zmena pomerov odôvodňujúcich trvanie či výšku výživného. Situácia výživného manželky je obdobná ako pri výživnom na plnoleté dieťa, kde (argumentačne obdobný) záver Krajského súdu v Trenčíne v rozsudku z 20.10.2011 sp. zn. o možnosti jeho zníženia alebo zrušenia za obdobie pred podaním návrhu (spätne) posudzoval Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. -16 zo dňa 18.12.2012, kde ho nevzhliadol vybočujúcim z možnej zákonnej konštrukcie (zjavne neodôvodneným a arbitrárnym), keď konštatoval racionálnosť a dostatočnú odôvodnenosť záverov KS. Odvolateľka záver súdu prvej inštancie o tom, že účastníci konania majú v podstate zhodný mesačný príjem nespochybnila, avšak argumentovala svojimi vyššími nákladmi aj s ohľadom na starostlivosť o mal. deti žijúce s ňou v spoločnej domácnosti, keď výška vyživovacej povinnosti navrhovateľa k nim nie je právoplatne doriešená. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno pri riešení vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov prihliadať k výdavkom niektorého z manželov súvisiacim so starostlivosťou o ich spoločné maloleté deti, nakoľko na túto okolnosť bude prihliadať súd konajúci vo veci výživného k mal. deťom, teda táto skutočnosť bude zohľadnená v osobitnom konaní; neukončenie konania ohľadom výživného by potom bránilo konaniu a rozhodovaniu o vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Z uvedených dôvodov preto otázka vyživovacej povinnosti rodičov k deťom resp. ohľadom povinnosti navrhovateľa k plateniu výživného na spoločné mal. deti v starostlivosti matky nie je nevyhnutná v kontexte posúdenia stavu rozhodnutia v čase rozhodovania o výživnom manželky. 11. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd, pomerom hlasov 3:0, rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).