Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Sa-15-2020.pdf
PDF · 114.18 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou v právnej veci žalobcu E. P., nar. X. H. XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX H., proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 5. mája 2020 Číslo: XXX XXX XXXX 0 na základe podanej správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 5. mája 2020 Číslo: XXX XXX XXXX 0 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov
1. Žalovaný ako príslušný správny orgán na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) vo veci odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX 0 z 23.11.2017 vydal rozhodnutie podľa § 218 ods. 2 zákona, zamietol odvolanie účastníka konania a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie potvrdil.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na to, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 8Sa/26/2018-51 z 18.10.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.11.2018, bolo zrušené rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne z 13.02.2018 podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru krajského súdu vysloveného v jeho rozsudku, s ktorým sa stotožnil aj Najvyšší súd SR, rozhodnutie žalovaného bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože jeho odôvodnenie nebolo dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplne z hľadiska vyvodených právnych záverov správneho orgánu a z hľadiska zachovania práv a právom chránených záujmov posudzovanej osoby.
3. Žalovaný citoval príslušné ustanovenia § 218 ods. 1, 2 zákona a poukázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredia z 23.11.2017, ktorým žalobcovi podľa § 21 zákona č. 100/1088 Zb. v znení neskorších predpisov a podľa § 112 ods. 1, § 293k, § 82 a § 259 ods. 1 zákona bola zamietnutá žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku a o zmenu dátumu jeho priznania z dôvodu, že po dodatočnom zhodnotení namietanej doby učebného pomeru v banskom učilišti od 01.03.1065 do 09.07.1966 vo zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii sa suma starobného dôchodku účastníka konania nezmenila a
preskúmaním dôvodnosti v druhej námietke účastníka konania bolo zistené, že aj dátum priznania starobného dôchodku bol stanovený správne, v súlade so žiadosťou účastníka konania. Proti predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania odvolanie, pričom namietal počet rokov obdobia dôchodkového poistenia zhodnotený pre nárok na starobný dôchodok, ako aj určenie jeho sumy vrátane doby služby ako nepravdivý a zároveň poukázal na to, že suma dôchodku je nesprávne vypočítaná. Generálny riaditeľ ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, ako aj v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 9Sk/9/2019 z 26.02.2020 dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie z 23.11.2017 č. XXX XXX XXXX 0 je potrebné potvrdiť. Jednotlivé námietky účastníka konania vznesené v odvolaní sú postupne zhodnotené nižšie.
4. K jednotlivým námietkam účastníka konania vznesených v odvolaní sa postupne vyjadril. Z administratívneho spisu účastníka konania vyplýva, že žiadosťou spísanou na pobočke Poprad dňa 13.12.2011 požiadal účastník konania o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal najneskôr priznať od 01.12.2011, neskôr dátum na výzvu Sociálnej poisťovne písomným podaním z 02.10.2013 spresnil a dôchodok žiadal priznať od 01.12.2010. Na základe tejto žiadosti bolo doplnené dokazovanie a následne podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia z 25.10.2017, doručeného Sociálnej poisťovni ústredie, zhodnotené obdobie učebného pomeru v rozsahu od 01.09.1963 do 09.07.1966 tak, že obdobie od 01.09.1963 do 28.02.1965 bolo zhodnotené v III. pracovnej kategórii a od 01.03.1065 do 09.07.1966 bolo zhodnotené vo zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii. Celkovo takto bolo účastníkovi konania po 18. roku veku zhodnotených 211 dní v I.AA pracovnej kategórii. Starobný dôchodok účastníka konania bol na základe dodatočne v I.AA pracovnej kategórii zhodnotenej doby dôchodkového poistenia, ako aj v súvislosti s ďalšími odvolacími námietkami účastníka konania opätovne posúdený nasledovne podľa príslušných ustanovení § 259 ods. 1 a § 184 ods. 1 zákona. Nakoľko účastník konania žiadosť o starobný dôchodok spísal 13.12.2011, z uvedeného vyplýva, že konanie sa začalo až po nadobudnutí účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z., avšak vzhľadom k tomu, že účastník konania dovŕšil dôchodkový vek 55 rokov pred 1. januárom 2004 dňa 09.05.2003, o nároku na starobný dôchodok bolo potrebné rozhodnúť v súlade s § 259 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov, teda ale aj podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003, teda podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Zároveň žalovaný poukázal na ustanovenie § 21 ods. 1, § 14 ods. 2, § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. a citoval aj príslušné ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. Zachovanie nárokov je možné iba postupom podľa § 22 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, teda pri výpočte starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok. V súlade s týmto ustanovením nárok na starobný dôchodok vznikol účastníkovi konania podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. dosiahnutím dôchodkového veku 55 rokov 9. mája 2003. Do vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. do 09.05.2003 účastník konania získal 38 rokov doby zamestnania. Zároveň žalovaný poukázal na priemerný mesačný zárobok, ako aj na osobné vymeriavacie základy pred rokom 2009 a v súlade s ustanovením § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1088 Zb. je základná výmery starobného dôchodku 60 % priemerného mesačného zárobku. Suma starobného dôchodku účastníka konania určená podľa predpisov účinných do 31.12.2003 je 92 % priemerného mesačného zárobku 175,89 eur, tzn. 161,81880 eur mesačne. Zároveň v súlade s § 261 ods. 2 zákona č. 461/2003 Zb. v znení neskorších predpisov za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok od 18. júna 2004 do 31. júla 2006, t. j. za 774 dní sa suma starobného dôchodku zvyšuje podľa § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a za dobu od 1. augusta 2006 do 30. novembra 2010, t. j. za 1583 dní sa suma starobného dôchodku zvyšuje podľa § 293l ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov úhrnom o 105,01551 eur na sumu 266,83431 eur mesačne.
5. Zároveň žalovaný poukázal na výpočet sumy dôchodku, ktorá patrí podľa zákona č. 306/2002 v znení zákona č. 632/2002 zvýšenú podľa zákona č. 222/2003 Z. z. mesačne na 664,60250 eur mesačne. Zároveň v administratívnom spise účastníka bolo tiež preukázané, že získal dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia a to výkon služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a výsluhový dôchodok mu bol priznaný, ako vyplýva z potvrdenia Ministerstva vnútra SR z 30.11.2011 a to od 01.11.2002 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Zároveň mu bola pre nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby od 02.10.1967 do 26.09.1969 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru od 24.09.1970 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru od 01.01.2000 do 31.10.2002 v III. pracovnej kategórii. Spolu získal doby výkonu štátnej služby v rozsahu 34 rokov v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek účastník konania dosiahol v súlade s § 21 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov dovŕšením 55 rokov veku. Suma starobného dôchodku účastníka konania určená
s prihliadnutím na dobu výkonu služby ku vzniku nároku na jeho výplatu bola vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a je 644,70 eur mesačne. Zároveň žalovaný poukázal, že podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, ak dostáva poistenec inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku. S poukazom na sumu starobného dôchodku účastníka konania vo výške 518,00264635 eur mesačne zodpovedajúca zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, je určená ako súčin sumy starobného dôchodku 644,60250 eur mesačne a koeficientu 0,80360012 určeného ako podiel zamestnania, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 34 rokov a úhrnu zamestnania vrátane doby služby, ktoré bolo zhodnotené na sumu starobného dôchodku 42,3096 rokov. Výpočet pomernej časti starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. za obdobie výkonu služby vzorcom 34 rokov výkonu služby 644,60250 eur mesačne ---------------------------------- = 518,00264635 eur mesačne. 42,3096 rokov úhrnom Suma starobného dôchodku účastníka konania bola teda vypočítaná k 1. decembru 2010 podľa zákona č. 100/1988 Zb. a po zaokrúhlení predstavuje sumu 126,60 eur mesačne. Suma starobného dôchodku ďalej bola podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšená o 3,90 eur mesačne na sumu 130,50 eur mesačne.
6. Účastník konania v odvolaní namietal, že mu nebol pre nárok na sumu starobného dôchodku zhodnotených 37 rokov, ale iba 34, ktoré sú uvedené vo vzorci o krátení teoretickej sumy dôchodku o pomernú časť rozhodujúcu dobe výkonu služby policajta, ktorá je zhodnotená v nároku na výsluhový dôchodok, pričom rozdiel v uvedenom rozsahu zhodnotených rokov sú teda 3 roky, ktoré získal v odbornom učilišti vo zvýhodnenej kategórii I.AA kategórii. Toto obdobie účastník konania v odvolaní žiadal dodatočne zhodnotiť v sume starobného dôchodku. S poukazom na príslušné ustanovenia § 112 ods. 1, § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o námietku účastníka konania ohľadom dátumu vzniku nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí po uplynutí troch rokov, pričom v zmysle ustanovenia § 112 ods. 1 patrí tento prepočet najviac 3 roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie. Účastníkovi konania sa starobný dôchodok priznal od 01.12.2010 a v súlade s § 112 ods. 1 zákona a v súlade so žiadosťou o starobný dôchodok bol mu priznaný nárok na výplatu dôchodku na základe jeho písomného podania z 02.10.2013, v ktorom žiadal účastník konania priznať nárok na starobný dôchodok od 01.12.2010. Dátum vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku od 01.12.2010 je súladný so žiadosťou o starobný dôchodok z 13.12.2011, doplnený žiadosťou z 02.10.2013 a bolo v ňom rozhodnuté právoplatným rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku z 20.05.2015, ktorého správnosť potvrdil Najvyšší súd SR v rozhodnutí 10So/7/2016 z 31. mája 2017. Túto námietku považuje preto žalovaný za bezpredmetnú.
7. Pokiaľ ide o námietku nehodnotenia doby poistenia získanej štúdiom v odbornom baníckom učilišti pred 18. rokom veku, je potrebné zdôrazniť, že uvedené obdobie dôchodkového poistenia, teda aj doba učebného pomeru od 1. septembra 1963 do 28.februára 1965, bola účastníkovi konania pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená v plnom rozsahu. Vyplýva to zreteľne z údajov uvedených v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie z 23. novembra 2017. Z uvedeného vyplýva, že predmetná námietka účastníka konania vznesená v odvolaní je rovnako nedôvodná. Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 1009/1988 Zb. pre účely určenia sumy starobného dôchodku sa hodnotí len doba zamestnania po dosiahnutí 18. rokov veku až do vzniku nároku na starobný dôchodok, čiže na dobu zamestnania pred osemnástym rokom veku sa neprihliada. Vo zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii po osemnástom roku veku účastník konania získal 211 dní a uvedená okolnosť, ako skutočnosť rozhodujúca pre účely určenia sumy starobného dôchodku bola zohľadnená v tejto sume postupom podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého je základná výmera starobného dôchodku 60% z priemerného mesačného zárobku, od 21. roku zamestnania sa zvyšuje za každý ďalší rok zamestnania v I. pracovnej kategórii o 2 % priemerného mesačného zárobku, teda v prípade účastníka konania za 16 rokov o 32%, na celkových 92 % z priemerného mesačného zárobku.
8. Ďalšie úvahy o nedôvodnosti námietok účastníka konania vznesených v odvolaní považoval žalovaný ako odvolací orgán za nedôvodné, pretože by neboli efektívne, nakoľko akceptáciou námietok by došlo k rozporu s právnou úpravou zákona č. 100/1988 Zb., konkrétne § 22.
Okrem iného rozhodnutie z 23.11.2017 obsahovalo zrejmé chyby v písaní a to v počtoch, pričom chybne bolo uvedené, že „podľa § 112 ods. 1, § 203k, § 82 a §259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z.“, správne má byť uvedené „podľa § 112 ods. 1, § 293k, § 82 a 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov“. Ďalej v napadnutom rozhodnutí v piatom odseku na druhej strane chybne je uvedené, že „v súlade s § 263 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z . v znení zákona č. 310/2006 Z. z.“, správne má byť uvedené „v súlade s § 261 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.“. Žalovaný týmto rozhodnutím zrealizoval rozsudok Krajského súdu v Prešove, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 9Sk/9/2019 z 26. februára 2020.
II.
Žalobné dôvody
9. V žalobe žalobca argumentoval tým, že rozhodnutie žalovaného nevychádza z dôvodov uvedených jednak v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove pod sp. zn.: 8Sa/26/2018, ako aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 9Sk/9/2019 z 26.02.2020. Poukázal na to, že znovu sú tu uvedené zavádzajúce nepravdy, zmes viditeľne nesúvisiacich úvah, zodpovedné osoby od decembra 2010 nekonali, naviac svojvoľne pohŕdajú rozhodnutiami súdov. Je dôvodné, že v závažných rozhodovacích procesoch pri vydávaní veľmi dôležitých sociálnych rozhodnutí, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú starobu pracujúcich osôb, ako aj v jeho prípade, je vrcholom administratívnej zbabelosti a urputnosti nezákonnej právomoci, ktorú arogantne transformujú správne orgány do nezrozumiteľných, urýchlených rozhodnutí. Záverom poukázal na to, že pod dovŕšení roku 62 rokov fyzického veku požiadal pobočku o starobný dôchodok, pričom mu neboli zohľadnené roky pred 18. rokom veku, ako aj mu nebolo mu zohľadnené všetky odpracované roky v súlade s priznaným výsluhovým dôchodkom. Poukázal opätovne na to, že ako policajt v uniforme slúžil 32 rokov a 3 mesiace, pričom Sociálnu poisťovňu už 10 rok legitímne žiada o vydanie spravodlivého rozhodnutia o dôchodku, pričom podľa doložených písomných dokumentov má odpracovaných 45 rokov, pričom absolvoval a ukončil trojročné baníckej učenie, ako aj odpracoval ďalších 37 rokov a 10 mesiacov v I. pracovnej kategórii. Zároveň argumentoval opätovne tým, že v rozhodnutí nebol správne určený prepočet jeho dôchodku, ani započítanie všetkých dôb tak pred 18. rokom, ako aj po 18. roku veku a s poukazom na odpracované roky v polícii, ako aj mimo polície. Žiadal opätovne zrušiť rozhodnutie žalovaného s dôrazom na to, že neakceptoval rozhodnutie tak Krajského súdu v Prešove, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a opätovne nesprávne zarátal 36 rokov a odpracovaných dôb pred 18. rokom veku, pričom mu započítal len 221 odpracovaných dní.
III.
Vyjadrenie žalovaného
10. K včas podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 02.07.2020 vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutí a navrhol žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. Vyjadril sa pritom, že nežiadal správny súd vo veci nariadiť pojednávanie.
11. Žalobca aj napriek výzvam ohľadom pandemickej situácie trval na nariadení pojednávania.
IV.
Závery správneho súdu
12. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a s poukazom na vydané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 9Sk/9/2019 z 26.02.2020, ktorým bol správny orgán v zmysle ustanovenia § 191 ods.6 Správneho súdneho poriadku bezpochyby viazaný právnym názorom, ako aj na základe uvedených skutočností v odôvodnení tohto rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP z dôvodov, že je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
13. Pri preskúmaní rozhodnutia žalovaného správny súd v prvom rade vychádzal zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR 9Sk/9/2019 z 26.02.2020, kde najvyšší súd sa v plnom rozsahu vysporiadal so všetkými žalobnými námietkami podávanými žalobcom jednak v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.: 8Sa/26/2018 zo dňa 18.10.2018, ktoré bolo predmetom preskúmania najvyšším súdom v konaní sp. zn.: 9Sk/9/2019.
14. Správny súd argumentoval tým, že z dávkového spisu žalobcu bolo bezpochyby preukázané, že starobný dôchodok mu bol priznaný od 01.12.2010 rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX 0 dňa 20.04.2015. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 6Sd/45/2015-24 zo dňa 07.10.2015 vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku napadol odvolaní žalobca,. Predmetné rozhodnutie krajského súdu bolo potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 9So/7/2016 dňa 31.05.2017. V tomto konaní sa najvyšší súd zaoberal otázkou výpočtu tzv. teoretickej sumy starobného dôchodku a poukázal pritom v prvom rade na rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra, ktorý vo svojom potvrdení zo dňa 29.05.2013 potvrdil, že na nárok a výšku výsluhového dôchodku bola z osobitného systému sociálneho zabezpečenia zhodnotená doba 34 rokov a 42 dní služby. Najvyšší súd v tomto konaní takisto poukázal na to, že vzhľadom na skutočnosť, že starobný dôchodok žalobcu bol vypočítaný podľa vtedy účinného zákona č. 100/1988 Zb. s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 a 3 a bola zhodnotená len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18. roku veku do vzniku nároku na starobný dôchodok. Ako posledné v tomto konaní najvyšší súd argumentoval tým, že priznanie starobného dôchodku od 01.12.2010 bolo rozhodnuté v súlade so žiadosťou žalobcu zo dňa 13.12.2011, ktorú upresnil žalobca listom z 02.10.2013. Nakoľko priznanie starobného dôchodku bolo podmienené žiadosťou žalobcu, žalovaná Sociálna poisťovňa ústredie nemohla žalobcovi priznať dôchodok ku skoršiemu dátumu. Pokiaľ teda krajský súd v preskúmavanom konaní pod sp. zn.: 8Sa/26/2018 považoval za nedostatočne odôvodnené vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu, že dôchodok mal žalobcovi byť priznaný tri roky spätne od podania žiadosti z decembra 2010, táto námietka žalobcu nebola akceptovaná z dôvodu, že Sociálna poisťovňa ústredie sa v predmetnom rozhodnutí, na ktoré už správny súd vyššie poukázal, teda z 20.04.2015, zaoberala priznaním starobného dôchodku spätne tri roky a preto predmetná námietka ani v súčasnom konaní správnym súdom nebola akceptovaná. Na uvedené právoplatné rozhodnutie bolo v prvostupňovom rozhodnutí z 23.11.2017 poukázané v odsekoch 2 a 3 tohto odôvodnenia rozhodnutia z 20.04.2015. Čo sa týka námietky žalobcu, ktorá bola zo strany žalobcu podaná aj v súčasnej žalobe v konaní 2Sa/15/2020, správny súd predmetnú žalobnú námietku považuje za nedôvodnú, pretože rozhodnutie, ktoré bolo vydané 20.04.2015, sa zaoberalo nárokom žalobcu na výplatu tohto dôchodku, najviac 3 roky spätne odo dňa, ktorým o jeho priznanie žalobca požiadal.
15. Ďalej sa správny súd zaoberal s poukazom na závery Najvyššieho súdu SR aj riadnym odôvodnením doby zamestnania a zhodnotenia v baníckom učilišti v I.AA pracovnej kategórii pred 18. rokom veku. Správny súd argumentuje takisto ako Najvyšší súd SR, že v osobnom liste dôchodkového zabezpečenia, ktorý tvorí prílohu prvostupňového rozhodnutia z 23.11.2017, bola táto doba uvedená a to konkrétne od 01.09.1963 do 08.05.1966 a vykázaná ako doba zamestnania v I.AA pracovnej kategórii za čas od 01.03.1965 do 08.05.1966, resp. až do 09.07.1966. V prvostupňovom rozhodnutí Sociálna poisťovňa nedostatočne uviedla dodatočné zhodnotenie doby učebného pomeru a v čase od 01.03.1965 do 09.07.1966 v počte 496 dní preukázanej evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia z 25.10.2017 a preto suma starobného dôchodku sa nezmenila. Starobný dôchodok patrí žalobcovi od 01.12.2010 naďalej v sume 130,50 eur mesačne, pričom v prvostupňovom rozhodnutí aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR absentovalo akékoľvek odôvodnenie, prečo na základe a akého ustanovenia zákona vyššie uvedenú dobu v I.AA pracovnej kategórie pred 18. rokom veku nebolo možné hodnotiť na účely výšky starobného dôchodku. Tento nedostatok neodstraňovala ani žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí z 13.02.2018, ktoré bolo predmetného súdneho konania vo veci 8Sa/26/2018. Správny súd preto poukazuje v celom rozsahu na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.05.2020, ktorý vo svojom rozhodnutí na strane 7 konkrétne v posledných dvoch odsekoch presne vysvetľuje, z akého dôvodu nebolo akceptované zhodnotenie doby poistenia získaného štúdiom v odbornom baníckom učilišti pred 18. rokom veku. Aj správny súd je totožného názoru ako žalovaný, že uvedené obdobie dôchodkového poistenia, teda doba učebného pomeru od 01.09.1063 do 28.02.1965 bola účastníkovi konania na nárok na starobný dôchodok zhodnotená v plnom rozsahu. Vyplýva to z údajov uvedených v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 23.11.2017.
Z uvedeného vyplýva, že predmetná námietka účastníka konania tak vznesená v odvolaní, ako aj v žalobe, je nedôvodná. Zároveň žalovaný poukázal na ustanovenie § 22 ods. 3 zákona č. 100/1088 Zb., podľa ktorého pre účely určenia sumy starobného dôchodku sa hodnotí len doba zamestnania po dosiahnutí 18. roku veku až do vzniku nároku na starobný dôchodok, čiže na dobu zamestnania pred 18. rokom sa neprihliada. Vo zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii po 18. roku veku účastníka konania získal žalobca 211 dní a uvedená okolnosť, ako aj skutočnosť rozhodujúca pre účely určenia sumy starobného dôchodku bola zohľadnená v tejto sume postupom podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého je základná výmera starobného dôchodku 60 % z priemerného mesačného zárobku, od 21. roku zamestnania sa zvyšuje za každý ďalší rok zamestnania v I. pracovnej kategórii o 2 % priemerného mesačného zárobku, teda v prípade žalobcu za 16 rokov o 32 % na celkových 92 % z priemerného mesačného zárobku. Uvedenú žalobnú námietku nezhodnotenia doby poistenia získanej štúdiom v odbornom baníckom učilišti pred 18. rokom veku považuje aj správny súd za nedôvodnú tak, ako to uviedol aj najvyšší súd vo svojom rozhodnutí 9Sk/9/2019 z 26.02.2020.
16. Čo sa týka ďalšej námietky žalobcu, ktorá spočívala v tom, že sa Sociálna poisťovňa, ktorá spočítavala jeho odpracované roky k 01.12.2010 úhrnom 42,3096 rokov, ktoré použili pri výpočte jeho dôchodku správne orgány a tak opakovane preukázali nesprávnosť pri výpočte dôchodku. Túto námietku akceptoval aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí, pričom poukázal na to, že v súvislosti s výpočtom tzv. teoretickej sumy starobného dôchodku pri aplikácii čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach kasačný súd považoval za potrebné poukázať aj na to, že žalovaná pri výpočte nesprávne použila úhrn 42,3096 rokov, hoci ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok žalobca mal získať dobu rozhodnú pre výpočet starobného dôchodku len v rozsahu 36 rokov. Doba dôchodkového poistenia po vznik nároku na dôchodok by mala byť rozhodná iba pre zvýšenie sumy starobného dôchodku už určenej podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Pokiaľ teda žalovaný v rozhodnutí zo dňa 05.05.2020 argumentoval pri výpočte pomernej časti sumy starobného dôchodku určenej podľa zákona č. 100/1088 Zb. v znení neskorších predpisov za obdobie výkonu služby vzorcom 34 rokov výkonu služby 644,60250 eur mesačne ---------------------------------- = 518,00264635 eur mesačne 42,3096 rokov úhrnom postupoval takto podľa nesprávneho vzorca. Na základe tejto skutočnosti, ktorú namietal žalobca ešte v konaní v pôvodnom 8Sa/26/2018, akceptoval uvedenú námietku aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí a v bode 22 sa touto námietkou konkrétne zaoberal. Preto správny súd s poukazom na uvedenú skutočnosť rozhodnutie žalovaného zo dňa 05.05.2020 zrušil a vec vrátil žalovanému z dôvodu, že uvedenou námietkou sa dostatočným spôsobom nezaoberal, hoci s poukazom na ustanovenie §191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku je právnym názorom Najvyššieho súdu SR pri svojom rozhodnutí viazaný.
17. Správny súd k námietke žalobcu, že ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok získal celkovo 37 rokov dôchodkového poistenia (správne malo byť 38 rokov), žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že z celkovej doby zamestnania do vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. do 09.05.2003 v rozsahu 38 rokov je na účely určenia sumy starobného dôchodku rozhodných 36 rokov, pričom na dobu pred 18 rokom veku sa neprihliada, avšak uvedené dostatočným spôsobom v rozhodnutí zo dňa 05.05.2020 vysvetlila a s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. sa dostatočným spôsobom uvedenou žalobnou námietkou zaoberala.
18. Správny súd sa pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.05.2020 dôsledne zaoberal všetkými žalobnými námietkami uvedenými žalobcom v žalobe, aj keď s poukazom na jeho viaceré invektívy v žalobe mal správny súd za to, že počas desiatich rokov, ktoré neustále v žalobe spomína, bol práve žalobca ten, kto namietal každé jedno rozhodnutie žalovaného, ako prvostupňového správneho orgánu, pričom nebol spokojný ani s jedným rozhodnutím, ktoré bolo vydané správnym orgánom. Svoje námietky viackrát formuloval nevhodným spôsobom a argumenty, ktoré použil, neboli výstižné, netýkali sa veci, ale týkali sa skôr vzťahu k jednotlivým pracovníkom či už pobočky alebo ústredia a konkrétne ich osobného hodnotenia zo strany žalobcu, čo správny súd nepovažoval za správne.
19. Správny súd napokon dospel k záveru, že starobný dôchodok žalobcovi bol priznaný 01.12.2010 právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 20. apríla 2015 a to podľa § 21 zákona č. 100/1088 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ako aj podľa § 259 ods. 1, § 293k, § 293l ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, v ktorom sa správne orgány vysporiadali so žalobnými námietkami, ktoré žalobca aj napriek tomu, že mu boli dané skutočnosti týmto rozhodnutím dostatočne vysvetlené, argumentuje neustále v žalobných dôvodoch.
20. S poukazom na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 9Sk/9/2019 správny súd konštatoval, že žalovaný svojim rozhodnutím z 05.05.2020 sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalobca uvádzal v pôvodnom konaní, ktoré bolo ukončené rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 18. októbra 2018 pod sp. zn.: 8Sa/26/2018-51, ktoré bolo potvrdené Najvyšším súdom SR práve rozsudkom pod sp. zn.: 9Sk/9/2019. V danom rozhodnutí najvyšší súd sa v bodoch 18 až 23 presne zaoberá jednotlivými žalobnými námietkami, ktorými žalobca opätovne argumentuje v predmetnej žalobe zo dňa 28.05.2020 voči rozhodnutiu žalovaného zo dňa 05.05.2020.
21. Správny súd v závere svojho rozhodnutia poukazuje na to, že tak, ako najvyšší súd argumentoval z hľadiska námietky žalobcu, že pre teoretickú výšku žalovaná zhodnotila nesprávne 34 rokov, hoci mala vychádzať iba z obdobia 30 rokov, ktorá mu bola zhodnotená na sumu výsluhového dôchodku. Aj v tejto časti považoval najvyšší súd ako kasačný súd kasačnú sťažnosť zo strany žalovanej za nedôvodnú, pretože z kópie rozhodnutia Ministerstva vnútra SR zo 17.01.2003 vyplýva, že žalobcovi bolo 01.11.2002, teda pred dovŕšením dôchodkového veku priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, hoci v tomto rozhodnutí je uvedené, že výpočet výsluhového dôchodku bola podľa §58 zákona č. 328/2003 Z. z. zhodnotená doba trvania služobného pomeru 34 skončených rokov a základom pre výpočet výsluhového dôchodku bol služobný plat 22 017 Sk mesačne. Z tretieho odseku tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR súčasne vyplýva, že pre výšku výsluhového dôchodku bola v skutočnosti žalobcovi zhodnotená podľa zákona doba 30 skončených rokov služby. Kým ustanovenie § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. upravuje iba to, ktoré doby sa považujú za dobu trvania služobného pomeru rozhodujúcu na vznik nároku na výsluhový dôchodok, z ustanovenia § 39 tohto zákona je zrejmé, že výsluhový dôchodok môže byť vymeraný najviac v sume zodpovedajúcej 30 rokom služby a v súvislosti s výpočtom tzv. teoretickej sumy starobného dôchodku už správny súd argumentoval tým, že pri aplikácii čl. 33 ods. 2 Dohovoru považoval aj najvyšší súd za potrebné poukázať aj na to, že žalovaná pri výpočte nesprávne použila úhrn 42,3096 rokov, čo je vlastne dôvodom toho, prečo správny súd rozhodnutie zo dňa 05.05.2020 zrušil.
22. Správny súd teda čiastočne akceptoval žalobné námietky žalobcu uvedené v žalobe podanej dňa 28.05.2020, doplnenej písomným podaním zo dňa 20.08.2020, ako aj ústne na pojednávaní dňa 10.11.2021.
23. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto správny súd po čiastočnej akceptácii žalobných dôvodov rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný opätovne rozhodnúť s tým, že sa vysporiada so žalobnými námietkami žalobcu v súlade s právnym názorom NS SR uvedeným v rozhodnutí 9Sk/9/2019 zo dňa 26. februára 2020.
24. Náhradu trov konania súd žalobcovi nepriznal, nakoľko žalobca si uvedenú náhradu trov nežiadal a s poukazom na tú skutočnosť, že uvedené konanie nie je spoplatnené, tak dospel k záveru, že podľa ustanovenia § 167 SSP náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku)..
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno zmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.