Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_PO-4Sa-6-2022.pdf
PDF · 92.54 KB
Case nature
Subarea
PO-4Sa/6/2022
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX W., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne - ústredie, sídlom ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 31. januára 2022 takto
rozhodol:
I. O d m i e t a žalobu.
II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 06. marca 2022, doručenou Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj „KS v Prešove“) dňa 09. marca 2022 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 31. januára 2022 ( ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 193 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 449/2008 Z. z. prerušil konanie o odvolaní účastníka konania ( ďalej „žalobca“) podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 23. novembra 2017 vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku a o zmene dátumu jeho priznania a uloženie povinnosti žalovanému pokračovať v konaní v kontexte rozsudku NS SR č.k.: 9Sk/9/2019 z 26. februára 2020 a KS v Prešove č.k.: 2Sa/15/2020 zo dňa 10. novembra 2021.
2. Podanú správnu žalobu žalobca odôvodnil ustanoveniami § 191 ods. 1 písm. c), d) a g) Správneho súdneho poriadku ( ďalej „SSP“). Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a postupom správneho orgánu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Mal za to, že z napadnutého rozhodnutia nevyplývajú skutočnosti na základe ktorých nastal pre žalovaného dôvod mimoriadne zložitého prípadu a nutnosť od začiatku presne a úplne zistiť skutkový stav veci, pre ktoré bolo potrebné konanie o odvolaní prerušiť. Tvrdil, že doterajšími prvostupňovými správnymi konaniami, odvolacími správnymi konaniami, rozhodnutím KS v Prešove v konaní č.k.: 2Sa/15/2020 zo dňa 10. novembra 2021 a rozhodnutím NS SR v konaní č.k.: 9Sk/9/2019 boli skutkové okolnosti a najmä právne otázky vo veci rozhodovania o jeho starobnom dôchodku vysvetlené jasne, zrozumiteľne a explicitne. Nevidel preto dôvod znova, od začiatku zisťovať všetky potrebné údaje, informácie a skutočnosti, ktoré by správne orgány mali od začiatku zadovažovať pre riadne a úplne zistenie skutkového stavu a podraďovať správne konanie o jeho dôchodku pod kategóriu tzv. „ mimoriadne zložitého prípadu“. Z napadnutého rozhodnutia podľa jeho názoru taktiež nevyplývalo o akej konkrétnej predbežnej otázke a na akom právnom základe sa začalo konanie, ani kto začal takéto konanie, keďže je zrejmé, že KS v Prešove ( v kontexte právneho názoru NS SR) mu rozhodnutím z 10. novembra 2021 vyhovel len v žalobnej námietke neprimeraného krátenia teoretickej sumy starobného dôchodku v rozsahu celého služobného pomeru 34 skončených rokov a nie primerane v rozsahu 30 rokov, resp. v zmysle právneho názoru NS SR k otázke správneho započítania úhrnu doby poistenia pre krátenie teoretickej sumy dôchodku.
Mal za to, že ide vymyslený dôvod k týmto dvom závažným právnym otázkam, majúci rozhodujúci vplyv na výšku jemu priznaného starobného dôchodku. V súvislosti s týmito pravdepodobne dvoma „tzv. predbežnými otázkami“ poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorá sa týka uvedenej problematiky a uviedol, že pokiaľ žalovaný prerušil konanie z dôvodu konania o predbežnej otázke krátenia teoretickej sumy starobného dôchodku (nad rámec 30 rokov zhodnotených vo výške výsluhového dôchodku) ide o fiktívny dôvod, pretože táto otázka bola rozhodovacou praxou NS SR už vyriešená. V závere uviedol, že podanie kasačnej sťažnosti a prerušenie konania o odvolaní s cieľom evidentnej účelovosti žalovaného dosiahnuť, aby nerozhodla v zmysle kvalifikovaných súdnych rozhodnutí v predmetnej otázke hodnotí ako snahu ho poškodiť na jeho právach pri starobnom zabezpečení. Uzavrel, že podanie kasačnej sťažnosti nie je dôvodom na prerušenie konania o odvolaní a taktiež nie je dôvodom, pre ktorý by správne orgány nemali postupovať v intenciách príslušných súdnych rozhodnutí.
3. K obsahu podanej správnej žaloby sa vyjadril žalovaný listom zo dňa 06.06.2022 v ktorom okrem iného uviedol, že konanie vedené pred Krajským súdom v Prešove ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti správnosti a postupu žalovaného v dôchodkovej veci žalobcu bolo síce ukončené právoplatným rozsudkom z 10.11.2021, ale pokračuje na základe kasačnej sťažnosti, ktorú žalovaný podal na NS SR ( pozn. súdu NSS SR). Dôvodom podanej kasačnej sťažnosti bola skutočnosť, že sa nestotožnil s právnym posúdením a odôvodnením KS v Prešove, ktoré sa týkalo nesprávne použitého vzorca na krátenie tzv. teoretickej sumy starobného dôchodku žalobcu o sumu dôchodku, priznaného mu z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Uvedenú otázku považoval za významnú pre vydanie rozhodnutia vo veci realizácie rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.: 2Sa/15/2020 z 10. novembra 2021 a preto konanie o realizáciu predmetného rozsudku prerušil. V tejto súvislosti uviedol, že prerušením konania sa konanie samo o sebe nekončí, rozhodnutie o prerušení konania sa netýka veci samej, teda neupravuje práva a povinnosti účastníka konania, upravuje len procesný postup. Ide o obligatórny procesný úkon správneho orgánu oprávneného rozhodovať o podanom odvolaní, ktorý odráža procesnú situáciu.
4. K vyjadreniu žalovaného sa v replike datovanej ku dňu 25. júla 2022 vyjadril žalobca, ktorý opätovne o.i. zdôraznil, že žalovaný nerešpektuje právny názor kasačného súdu vyjadrený v rozhodnutí č.k.: 9Sak/9/2019 zo dňa 26. februára 2020, ktorý sa týka jeho dôchodkovej veci.
5. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorý je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny súd v Košiciach.
6. Správny súd v Košiciach ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci (ust. § 10 a ust. § 13 ods. 3 Správneho súdneho poriadku) skôr, ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa otázkou splnenia procesných podmienok konania a po preštudovaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj po oboznámení sa so žalobnými námietkami dospel k záveru, že je dôvod na odmietnutie správnej žaloby postupom podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku.
7. Podľa ust. § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa ust. § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
9. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa
osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
10. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
11. Podľa čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa Listiny.
12. Podľa ust. § 97 Správneho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky").
13. Podľa ust. § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
14. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
15. V preskúmavanej veci je základom otázka prípustnosti preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.
16. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly vyjadrenej v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že správne súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne zo správneho súdneho prieskumu vylučuje ( ust. § 7 Správneho súdneho poriadku). Aj tu však rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy bude vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do základných práv alebo slobôd subjektov, ktorým sú určené alebo ktorých sa týkajú. Správnemu súdnemu prieskumu preto budú podliehať aj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré síce nie sú rozhodnutiami vo veci samej, ale majú napríklad predbežnú, procesnú alebo poriadkovú povahu, avšak spĺňajú podmienku, že nimi bola spôsobená ujma na subjektívnych právach účastníka konania. Je to tak preto, aby ani v prípade týchto rozhodnutí nedošlo k stavu denegatio iustitiae pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu.
17. Zo zákonného vymedzenia § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku vyplýva, že pre odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť musia byť splnené tri podmienky, a to: a) (pozitívna) podmienka objektu ( t.j. musí ísť o rozhodnutie alebo opatrenia orgánu verejnej správy) b) (pozitívna) podmienka nesubstantívnosti rozhodnutia/ opatrenia (t.j. musí isť o rozhodnutie / opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy). c) (negatívna) podmienka obsahu- t.j. nemôže ísť o taký akt, pri ktorom sú síce splnené vyššie spomenuté pozitívne podmienky, avšak súčasne nemôže tento akt viesť k ujme na právach účastníka konania.
18. Právnu situáciu medzi účastníkom správneho konania ( žalobcom) a orgánom verejnej správy, vytvára rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ ) zo dňa 23. novembra 2017, č. XXX XXX XXXX X, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o zvýšenie starobného dôchodku a jeho priznanie od skoršieho dátumu. Žalovaný v pozícii odvolacieho orgánu svojim rozhodnutím zo dňa 05. mája 2020, č. XXX . XXX XXXX X (ďalej druhostupňové rozhodnutie) správnosť vyššie spomínaného prvostupňového rozhodnutia potvrdil. Druhostupňové
rozhodnutie žalobca napadol správnou žalobou, o ktorej správny súd rozhodol rozsudkom zo dňa 10. novembra 2021, č.k.: 2Sa/15/2020-75 tak, že druhostupňové rozhodnutie zrušil a zaviazal žalovaného vo veci opätovne rozhodnúť s tým, že sa musí, v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v predmetnej veci vyjadreným v rozsudku zo dňa 26. februára 2020, č.k.: 9Sk/9/2019, vysporiadať so všetkými žalobnými námietkami žalobcu.
19. Proti rozsudku správneho súdu zo dňa 10. novembra 2021, č.k.: 2Sa/15/2020- 75 podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť. Dôvodom podanej kasačnej sťažnosti bol nesúhlas žalovaného so záverom správneho súdu o nesprávnosti vzorca použitého pre výpočet sumy dôchodku, konkrétne o nesprávnosti úhrnu rokov doby poistenia, rozhodujúcich pre výpočet tak teoretickej sumy dôchodku, ako ja pomernej časti v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128. Predmetný rozsudok žiadal žalovaný zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
20. Žalovaný následne svojim rozhodnutím z 31. januára 2022, č. XXX XXX XXXX X (napadnuté rozhodnutie) konanie o odvolaní podané proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 23. novembra 2017 prerušil.
21. Konajúci súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného o prerušení odvolacieho konania zo dňa 31. januára 2022, č. XXX XXX XXXX X, ktoré žalobca napadol správnou žalobou je rozhodnutím procesným a na právnu situáciu vytvorenú rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 23. novembra 2017, č. XXX XXX XXXX X ako aj súvisiacimi rozhodnutiami žalovaného nemá vplyv a priamo žiadnym spôsobom nemení ani hmotnoprávne postavenie žalobcu. Jedine vyššie spomenuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia, ako aj Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne sú rozhodnutiami, ktoré sú svojimi účinkami spôsobilé privodiť žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania ujmu na jeho subjektívnych právach. Právnym dôsledkom vyplývajúcim z napadnutého rozhodnutia je len prerušenie konania do skončenia konania o predbežnej otázke, v tomto prípade do skončenia konania kasačného.
22. V súlade s vyššie uvedeným a vysvetlením podaným v bode 17 tohto uznesenia správny súd uzatvára, že prvé dve pozitívne podmienky na odmietnutie správnej žaloby pre jej neprípustnosť (t.j. ide o rozhodnutie orgánu verejnej správy procesnej povahy) sú v prejednávanej veci splnené.
23. V ďalšom kroku je potrebné, aby správny súd verifikoval to, či predmetné rozhodnutie nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania ( žalobcu).
24. V tejto súvislosti konajúci súd konštatuje, že sa nestotožnil s názorom žalobcu, že prerušenie konania o odvolaní je okolnosťou, ktorá by mohla viesť k poškodeniu jeho práva na starobné zabezpečenie. Je nepochybné, že po odstránení všetkých medzi účastníkmi sporných okolností mu bude v budúcnosti, po ukončení kasačného konania a následnom rozhodnutí sociálnej poisťovne, dôchodok priznaný vo výške zodpovedajúcej príslušným zákonným ustanoveniam. Tvrdenia žalobcu preto podľa názoru správneho súdu sledujú len dosiahnutie ním želaného výsledku v podobe rozhodnutia žalovaného o zvýšení jeho starobného dôchodku, čo v najkratšom možnom čase. Uvedené však v žiadnom prípade nemožno spájať s deklarovaným poškodením práva na starobné zabezpečenie, keďže samotné rozhodnutie samo o sebe neukladá žalobcovi žiadnu povinnosť, ktorú by mal splniť a ani sa mu ním konštitutívne neodňali žiadne práva.
25. Uvedené skutočnosti nemohli správny súd viesť k inému záveru ako takému, že žalobca všeobecnou správnou žalobou napadol rozhodnutie, ktoré nie je spôsobilým objektom súdneho prieskumu v režime správneho súdnictva, pretože ide o procesné rozhodnutie, ktorým žalovaný neporušil ani neohrozil subjektívne práva žalobcu a preto správny súd jeho správnu žalobu ako neprípustnú, podľa ust. § 98 ods. 1, písm. g/ Správneho súdneho poriadku odmietol.
26. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170, písm. a/ Správneho súdneho poriadku tak, že keďže žalobu odmietol, nepriznal žiadnemu z účastníkov konania právo na ich náhradu.
27. Záverom správny súd k ustanoveniu § 7 písm. e) SSP nad rámec vyššie uvedeného uvádza, že podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení zo súdneho prieskumu je založená na tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom súčte predstavujú v podstate len samotný
procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale aj nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia, resp. opatrenia, ktorým sa administratívne konanie končí. Inak povedané, ak sa dotknutý účastník domnieva, že príslušné predbežné, procesné alebo poriadkové rozhodnutie či opatrenie je nezákonné, môže túto skutočnosť namietať ako porušenie procesných predpisov, ktoré sa odrazilo v nezákonnosti prijatého a žalobou napadnutého meritórneho alebo konečného rozhodnutia alebo opatrenia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Košiciach na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu, a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.