Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-172-2018.pdf
PDF · 119.16 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/172/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. Vladimír Stanko, advokát, IČO: 50 183 401, so sídlom v Košiciach, Obrody 25, proti žalovanému: Národný bezpečnostný úrad, IČO: 36 061 701, so sídlom v Bratislave, Budatínska 30, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 02593/2018/KÚ/OLP zo dňa 21.9.2018 a o návrhu žalobcu na prerušenie konania, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca sa podaním zo dňa 12.2.2018 nazvaným ako „Návrh na začatie konania o spáchaní správneho deliktu“ domáhal začatia sankčného konania voči Krajskému súdu v Košiciach. Žalobca uviedol, že dňa 18.12.2017 podala jeho advokátska kancelária kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Sa/21/2016 zo dňa 2.11.2017 cez portál e-Žaloby s overeným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu. Krajský súd v Košiciach dňa 17.1.2018 advokátskej kancelárii žalobcu oznámil, že podanie prišlo bez zaručeného elektronického podpisu; keďže nebolo podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom ani v 10-dňovej lehote, ani doplnené v listinnej alebo elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, na toto podanie sa neprihliada. Advokátska kancelária tvrdí, že vo veci získala výsledok procesu notifikácie, ktorý svedčí o opaku, a to že podanie bolo vykonané riadne a podpis vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu bol riadne overený.
2. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím č. 02593/2018/KÚ/OLP-015 zo dňa 8.8.2018 zastavil konanie voči Krajskému súdu v Košiciach vo veci uloženia pokuty za porušenie povinnosti podľa § 14 ods. 3 zákona č. 272/2016 Z.z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 272/2016 Z.z.), ktorej sa mal Krajský súd v Košiciach dopustiť tým, že odmietol prijať kasačnú sťažnosť v sociálnej veci proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Sa/21/2016 zo dňa 2.11.2017, ktorú zaslal advokát JUDr. Vladimír Stanko a bola podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom vo formáte v súlade s prílohou vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/1506 z
8.9.2015, ktorým sa ustanovujú špecifikácie týkajúce sa formátov zdokonalených elektronických podpisov a zdokonalených elektronických pečatí, ktoré môžu subjekty verejného sektora uznávať podľa článkov 27 ods. 5 a 37 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (ďalej len vykonávacie rozhodnutie č. 2015/1506) z dôvodu, že nebola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 14 ods. 3 zákona č. 272/2016 Z.z., čím odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.
Prvostupňový správny orgán vyhodnotil podanie žalobcu ako podnet na začatie konania voči Krajskému súdu v Košiciach a nekonal s ním ako s účastníkom konania.
Z vyjadrenia Krajského súdu v Košiciach č. 1SprV/339/18 zo dňa 13.3.2018 vyplýva, že dňa 15.12.2017 bolo do aplikácie Súdny manažment časť e-Žaloby doručené podanie č. 0900939717; podanie obsahovalo jednu prílohu s názvom „kasačná sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Sa/21/2016 zo dňa 02.11.2017 s overeným el. podpisom pd“. Išlo o doplňujúce podanie, ktoré bolo podané cez portál e-Žaloby a do elektronickej podateľne na overenie podpisov sa nedostalo, pretože neobsahovalo ZEP. V detaile podania oznamovateľ nemal notifikáciu o tom, že jeho podanie prešlo elektronickou podateľňou, a notifikácie, ktoré predložil ako dôkaz, sú iba správy z portálu o prijatí podania ako takého, nie však notifikácia o overení ZEP. Krajský súd v Košiciach ďalej uviedol, že printscreen, ktorý predložil oznamovateľ, nepreukazuje, že takýto súbor bol na portáli e-Žaloby pripojený ako príloha, ale preukazuje pravý opak, nakoľko súbor z printscreen má iný názov a aj veľkosť ako súbor, ktorý bol krajskému súdu doručený (názov súboru z printscreen je „kasačná sťažnosť po oprave“). V prípade potreby navrhol Krajský súd v Košiciach uvedené skutočnosti overiť na Odbore prevádzky informačných systémov Ministerstva spravodlivosti SR, na ktorého webovom sídle je prístupný elektronický portál e- Žaloby.
Za účelom technického posúdenia, či podanie oznamovateľa bolo podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, prvostupňový správny organ požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o zaslanie originálu podania, ktoré žalobca zaslal krajskému súdu elektronicky cez portál e-Žaloby. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 9.5.2018 zaslalo prvostupňovému správnemu orgánu požadovaný originál podania oznamovateľa vo formáte, v akom bolo doručené krajskému súdu prostredníctvom portálu e-Žaloby. Podľa záveru príslušného vecného útvaru predmetné podanie spolu s prílohami neobsahovalo kvalifikovaný elektronický podpis, t.j. podanie oznamovateľa nebolo podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom.
Správny orgán vyhodnotil všetky listinné dôkazy jednotlivo i v súhrne vo vzťahu k aplikácii ustanovení čl. 27 nariadenia (EÚ) č. 910/2014, čl. 1 a prílohy vykonávacieho rozhodnutia komisie (EÚ) č. 2015/1506, § 14 ods. 3 zákona č. 272/2016 Z.z., § 29 ods. 1 a § 60 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej len zákon č. 305/2013 Z.z.) a dospel k záveru, že nebola naplnená skutková podstata správneho deliktu, preto konanie zastavil.
3. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, namietal jeho nesprávnosť a nezákonnosť a aj to, že s ním orgán verejnej správy nekonal ako s účastníkom konania, hoci s ním podľa § 14 ods. 1 zákona č 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) konať mal.
4. Žalovaný reagoval na rozklad žalobcu listom č. 02593/2018/KÚ/OLP-021 zo dňa 21.9.2018, v ktorom uviedol, že žalobca nie je účastníkom konania o správnom delikte. Poukázal na § 1, § 17 ods. 1 a § 14 ods. 3 zákona č. 272/2016 Z.z, § 14, § 18 a § 30 SP s tým, že konanie o uložení pokuty možno začať len z úradnej moci (ex offo), keďže ide o konanie, na ktorom je celospoločenský (verejný) záujem. Toto konanie o uložení sankcie sa nezačína na návrh oznamovateľa podozrenia, že bol spáchaný správny delikt. Z teórie správneho práva ako aj z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že oznamovateľ nemôže v správnom konaní o uložení sankcie vystupovať ako účastník konania, keďže sa rozhoduje len o právach a povinnostiach účastníka konania (v tomto prípade by išlo o Krajský súd v Košiciach) a žiadnym spôsobom sa nedeklaruje, nekonštituuje, nemení ani neruší žiadne právo alebo povinnosť oznamovateľa. Podanie žalobcu nie je návrhom na začatie konania, ale považuje sa za podnet vo veci, o čom žalobcu informoval aj listom č. 02593/2018/KÚ/OLP-016 zo dňa 26.6.2018. Okruh účastníkov
konania o uložení pokuty za správny delikt taxatívnym spôsobom upravuje § 14 zákona č. 272/2016 Z. z. ako lex specialis, preto nie je možné na určenie okruhu účastníkov konania aplikovať všeobecný predpis o správnom konaní, teda ani právnu úpravu ustanovenú v § 14 SP.
V súvislosti s podaným rozkladom ešte upriamil pozornosť na § 30 ods. 2 SP, v zmysle ktorého sa proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. h/ SP nemožno odvolať, resp. podať rozklad.
II.
Žaloba
5. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania opatrenia žalovaného č. 02593/2018/KÚ/ OLP-021 zo dňa 21.9.2018, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 02593/2018/KÚ/ OLP-015 zo dňa 8.8.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nezákonnosť napadnutého opatrenia, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 6. Namietal, že s ním žalovaný nekonal ako s účastníkom konania o uložení pokuty Krajskému súdu v Košiciach, hoci s ním konať mal v zmysle § 14 SP. Nepodal podnet na začatie konania voči Krajskému súdu v Košiciach, ale návrh na začatie konania. Keďže sa žalobca označil za účastníka konania, bolo povinnosťou správneho orgánu s ním konať ako s účastníkom konania od okamihu, keď sa za účastníka správneho konania označil, až do právoplatného rozhodnutia, že nie je účastníkom správneho konania. Podotkol, že žalovaný doposiaľ nerozhodol o tom, že nie je účastníkom konania. Žalovaný mu mal doručovať rozhodnutie orgánu verenej správy prvého stupňa aj podklady pre rozhodnutie, aby sa k nim mohol vyjadriť, a mal rozhodnúť o podanom rozklade rozhodnutím v zmysle § 46 SP. 7. Od posúdenia veci žalovaným záviselo postavenie žalobcu a aj to, či uzná elektronický podpis na podanej kasačnej sťažnosti. Ak by sa preukázalo porušenie zákona zo strany Krajského súdu v Košiciach, zmenilo by sa aj postavenie žalobcu, pretože súd by o jeho podaní konal. Krajský súd v Košiciach v čase podania kasačnej sťažnosti nebol poskytovateľom kvalifikovaných dôveryhodných služieb a nemohol poskytovať kvalifikovanú službu validácie kvalifikovaných elektronických podpisov a tieto služby nemal ani zazmluvnené. Krajský súd v Košiciach mu neumožnil získať výsledok procesu validácie automatizovaným spôsobom. Podľa názoru žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 14 ods. 5 písm. c/ zákona č. 272/2016 Z.z. a žalovaný bol povinný pokutu Krajskému súdu v Košiciach uložiť. 8. Žalobca tvrdí, že došlo k porušeniu bodu 38 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 ktorý ustanovuje, že oznamovanie narušení bezpečnosti a posúdení bezpečnostných rizík je zásadné pre poskytnutie primeraných informácií zúčastneným stranám v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity v spojení s čl.2 ods.2 písm. c/ bod 8 VYKONÁVACIEHO ROZHODNUTIA KOMISIE (EÚ) 2015/1506 z 8.9.2015, ktorým sa ustanovujú špecifikácie týkajúce sa formátov zdokonalených elektronických podpisov a zdokonalených elektronických pečatí, ktoré môžu subjekty verejného sektora uznávať. Krajský súd v Košiciach žalobcu neupovedomil o neplatnosti elektronického podpisu. 9. Namietal, že aj v prípade oneskoreného alebo neprípustného odvolania je odvolací orgán povinný preskúmať, či neodôvodňuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov (obnovu konania alebo preskúmanie rozhodnutia v mimoodvolacom konaní). Z uvedeného výkladu možno podľa žalobcu odvodiť aj potrebu formálneho rozhodnutia v prípade oneskoreného odvolania. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžnč/1/2011 možno vyvodiť záver, že podanie, s ktorým zákon spája začatie správneho konania, má správny orgán povinnosť preskúmať a vydať rozhodnutie. 10. Správny poriadok v § 18 ods. 1 rozlišuje dva spôsoby začatia konania: 1/ na návrh účastníka konania a 2/ na podnet správneho orgánu. V prípade začatia konania na podnet správneho orgánu sa na skutočnosť, či konanie bude začaté, vzťahuje správna úvaha správneho orgánu. Vzhľadom k tomu, že konanie začalo na návrh žalobcu bol žalobca oprávnený proti rozhodnutiu žalovaného č. 02593/2018/ KÚ/OLP z 8.8.2018 podať rozklad, o ktorom mal žalovaný formálne rozhodnúť. Došlo preto k porušeniu ustanovení § 59 a § 53 SP. III. Vyjadrenie žalovaného
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V plnom rozsahu sa pridržiaval dôvodov napadnutého opatrenia, ktoré považuje za zákonné. 12. Žalovaný namietal aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu na podanie správnej žaloby. Aktívna procesná legitimácia zahŕňa dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne
ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Žalobca nebol účastníkom administratívneho konania, ale podal iba podnet vo veci, preto nemohol byť rozhodnutím žalovaného správneho orgánu ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, nebola mu uložená žiadna povinnosť, oprávnenie ani sankcia. Z uvedeného dôvodu u žalobcu absentuje aktívna procesná legitimácia. 13. Okruh účastníkov správneho konania o uložení pokuty za porušenie povinnosti podľa § 14 ods. 3 zákona č. 272/2016 Z.z. je vymedzený v citovanom ustanovení a môže ním byť len orgán verejnej moci. Zákon č. 272/2016 Z.z. ako lex specialis teda taxatívne vymedzuje okruh účastníkov konania, preto nie je možné aplikovať § 14 SP. V tomto kontexte poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/162/2011. 14. Konanie o uložení pokuty nie je návrhovým konaním a možno ho začať len ex offo, pretože je na ňom celospoločenský záujem. Oznamovateľ nemôže v správnom konaní o uložení sankcie vystupovať ako účastník konania, lebo sa rozhoduje len o právach a povinnostiach účastníka konania - v tomto prípade Krajského súdu v Košiciach. V konaní sa nedeklaruje, nekonštituuje, nemení ani neruší žiadne právo ani povinnosť oznamovateľa. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemohol mať v konaní proti Krajskému súdu v Košiciach podľa zákona č. 272/2016 Z.z. postavenie účastníka konania, jeho podanie nie je návrhom na začatie konania, ale podnetom vo veci (napríklad uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S/205/2010). 15. Krajský súd v Košiciach nebol a nie je poskytovateľom kvalifikovaných dôveryhodných služieb podľa nariadenia EÚ č. 910/2004, nemá udelený samostatný kvalifikovaný štatút, a z tohto dôvodu sa žalovaný nezaoberal podnetom žalobcu v časti, v ktorej namietal porušenie § 14 ods. 6 zákona č. 272/2016 Z.z. IV. Replika žalobcu a ďalšie podanie žalobcu
16. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich argumentoch uvedených v žalobe. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 154/2005. Ak Krajský súd v Košiciach nebol v čase podania kasačnej sťažnosti poskytovateľom dôveryhodných služieb, nemohol ani poskytovať kvalifikovanú službu validácie kvalifikovaných elektronických podpisov. 17. Žalobca v ďalšom podaní zo dňa 8.3.2019 navrhol správnemu súdu, aby prerušil konanie a požiadal Súdny dvor EÚ o odpoveď na prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu čl. 3 ods. 6, čl. 13 a čl. 33 nariadenia EÚ č. 910/2014. V. Duplika žalovaného k replike žalobcu
18. Žalovaný v písomnej duplike zotrval na argumentoch uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe a v napadnutom opatrení. Zopakoval, že jedným zo zdrojov pre začatie administratívneho konania sú podnety fyzických osôb a právnických osôb. Obsahové ani formálne náležitosti podnetov zákon neupravuje, pričom žiaden z podnetov nemá povahu podania v zmysle § 19 a sám osebe nevyvoláva účinky spojené so začatím konania. Správny poriadok ani neukladá povinnosť správnemu orgánu oznámiť osobe, ktorá podnet podala, ako bolo s podnetom naložené. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku
19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 10.11.2021 podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
20. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny
súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákonov č. 272/2016 Z.z. a Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
21. Správny súd poukazuje aj na § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov aj na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na mimoriadnu situáciu vyvolanú šírením so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 súdy v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vykonávajú pojednávania len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom vyhláškou č. 24/2021 Z.z. (vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, o ktoré v predmetnej právnej veci nejde).
VII.
Relevantné právne predpisy
22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 1 ods. 1 SP tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 14 SP účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak (ods. 1). Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva (ods. 2).
25. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 272/2016 Z.z. Úrad uloží pokutu do 3 000 eur orgánu verejnej moci, ktorý sa dopustí správneho deliktu tým, že odmietne prijať kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovanú elektronickú pečať vo formáte, ktorý je v súlade s prílohou vykonávacieho aktu Komisie vydaného podľa čl. 27 ods. 5 a čl. 37 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.
26. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 272/2016 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
VIII.
Posúdenie veci správnym súdom
27. Správny súd sa najskôr zaoberal návrhom žalobcu na prerušenie konania a podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ. Žalobca navrhol správnemu súdu podať Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálnu otázku podľa čl. 267 ZFEU zameranú na výklad čl. 3 ods. 6, čl. 13 a čl. 33 nariadenia EÚ č. 910/2014; žalobca pritom nešpecifikoval znenie prejudiciálnej otázky, ani akú konkrétnu situáciu by mal Súdny dvor EÚ vysvetliť. 28. Správny súd obligatórne preruší konanie, ak v konkrétnej právnej veci, ktorú prejednáva, vznikne pochybnosť o výklade práva EÚ, ktorú možnosť riešiť prostredníctvom prejudiciálnej otázky podanej Súdnemu dvoru EÚ (§ 100 ods. 1 písm. c/ SSP). Tomu korešponduje aj právomoc Súdneho dvora EÚ v zmysle čl. 267 ZFEU vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú výkladu zmlúv (písm. a/); platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie (písm. b/). Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor EÚ, aby o nej rozhodol.
Ak sa však takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor EÚ s výnimkou prípadov, že položená otázka je irelevantná, alebo dotknuté ustanovenie komunitárneho práva už bolo Súdnym dvorom vyložené, alebo správna aplikácia komunitárneho práva je tak jednoznačná, že o nej nie sú žiadne pochybnosti (napríklad rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-283/81, CILFIT). 29. Podľa názoru krajského súdu krajský súd ako správny súd konajúci podľa SSP nie je tým súdom, ktorý by bol povinný položiť predbežnú otázku Súdnemu dvoru EÚ, pretože proti jeho rozhodnutiu je v zásade prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP). V čl. 267 ods. 3 ZFEÚ sa v súvislosti s povinnosťou položiť prejudiciálnu otázku spomína „opravný prostriedok“ a expressis verbis nešpecifikuje, či má ísť o riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu krajského súdu sa možno domáhať nápravy kasačnou sťažnosťou na súde vyššej inštancie - kasačnom súde - ktorým je Najvyšší správny súd SR a až jeho rozhodnutie nemožno napadnúť ďalšou kasačnou sťažnosťou (§ 439 ods. 1 SSP a contrario) ani návrhom na obnovu konania (okrem výnimky ustanovenej v § 462 ods. 2 SSP). Inými slovami, po rozhodnutí krajského súdu existuje ešte ďalšia súdna inštancia preskúmavajúca posúdenie veci krajským súdom a až táto ďalšia súdna inštancia (Najvyšší správny súd SR) je tou, ktorá rozhoduje vo veci s konečnou platnosťou (k tomu pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-210/06, Cartesio, odseky 75-79). Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že súdom, ktorý je povinný podať predbežnú otázku na Súdny dvor EÚ, je Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd (C-93/78, Mattheus). 30. Súdny dvor EÚ v zmysle svojej ustálenej judikatúry nemá právomoc vyjadrovať sa k výkladu vnútroštátneho práva, pretože táto úloha prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu (rozsudky vo veciach C-53/04 - bod 54, C-250/09 a C-268/09 - bod 75, C-307/18 - bod 25, C-610/19 - body 68 až 70). Odôvodnením návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je formulovanie poradných názorov na všeobecné alebo hypotetické otázky, ale potreba, ktorá je vnútorne spätá s efektívnym riešením určitého sporu (rozsudok vo veciach C-558/18 a C-563/18 - bod 44), nesmie ísť ani o otázku akademickú (C-428/93, C-286/88). Žalobca v návrhu na prerušenie konania nešpecifikoval, v čom konkrétnom vznikajú rozpory pri výklade práva EÚ, preto správny súd považuje jeho návrh za všeobecný, ktorý má viesť k zodpovedaniu len všeobecnej a hypotetickej otázky, čo však nepatrí do právomoci Súdneho dvora EÚ v zmysle čl. 267 ZFEÚ. Z uvedených dôvodov správny súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ ako nedôvodný zamietol podľa § 162 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP a § 100 ods. 1 písm. c/ SSP. 31. Predmetom meritórneho preskúmania správnym súdom je opatrenie žalovaného o nezaoberaní sa rozkladom žalobcu z dôvodu, že nie je účastníkom konania, a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo zastavené sankčné konanie voči účastníkovi - Krajskému súdu v Košiciach. 32. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné Engelove kritériá: a) či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b) povaha protiprávneho konania, c) povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o priestupku aj správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru.
33. Medzi účastníkmi súdneho konania je sporné, či žalobca bol účastníkom administratívneho konania o uložení sankcie podľa zákona č. 272/2016 Z.z. a či bol žalovaný povinný rozhodnúť o jeho rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. Od posúdenia tejto otázky závisí ďalší postup v konaní a posúdenie ďalších námietok žalobcu.
34. Žalobca podal žalovanému dňa 16.2.2018 podanie nazvané ako „návrh na začatie konania o spáchaní správneho deliktu“ voči Krajskému súdu v Košiciach podľa zákona č. 272/2016 Z.z.
35. Konanie o správnom delikte podľa § 14 zákona č. 272/2016 Z.z. nie je návrhovým konaním, pretože to zákon č. 272/2016 Z.z. neupravuje. Pre porovnanie dáva správny súd do pozornosti znenie § 68 ods. 1 a § 72 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých sa niektoré priestupkové začínajú na návrh postihnutej osoby, poškodenej osoby, ich zákonného zástupcu alebo opatrovníka, tieto subjekty sú aj účastníkom priestupkového konania. Ostatné priestupky sa nezačínajú na návrh, ale z podnetu správneho orgánu (ex offo), ktorý sa o priestupku dozvedel. Ak by aj prišlo správnemu orgánu podanie nazvané ako „návrh na začatie priestupkového konania“, správny orgán by ho vyhodnotil podľa jeho obsahu ako podnet na začatie priestupkového konania. Tak je tomu aj v prípade priestupkov a správnych deliktov podľa zákona č. 272/2016 Z.z., ktorý neupravuje možnosť začať sankčné konanie na návrh. Ak aj bol podaný „návrh na začatie konania“, správny orgán ho vyhodnotil podľa obsahu ako podnet na začatie konania o uložení sankcie a na základe neho začal správne konanie. Preto platí, že konanie o uložení sankcie podľa zákona č. 272/2016 Z.z. možno začať len ex offo na základe podnetu správneho orgánu. Žalovaný uvedeným spôsobom postupoval a dodržal ustanovenia zákona č. 272/2016 Z.z. a Správneho poriadku.
36. Okruh účastníkov konania upravuje osobitne § 14 zákona č. 272/2016 Z.z.; v konaní o správnom delikte je účastníkom orgán verejnej správy, ktorý odmietol prijať kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovanú elektronickú pečať vo formáte, ktorý je v súlade s prílohou vykonávacieho aktu Komisie vydaného podľa čl. 27 ods. 5 a čl. 37 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 910/2014. Žalobca takýmto orgánom verejnej správy nie je. Prvostupňový správny orgán preto postupoval správne, keď vyhodnotil postavenie žalobcu ako podávateľa podnetu na začatie konania o uložení sankcie a nie ako účastníka konania.
37. Žalobca nie je ani poškodeným. Poškodeným v sankčnom konaní by mohol byť hypoteticky účastník konania, ktorý podával kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Sa/21/2016 zo dňa 2.11.2017 v zastúpení žalobcu. Ak bol tento účastník konania právne zastúpený žalobcom, neznamená to, že jeho práva pri vyhodnotení kasačnej sťažnosti bez kvalifikovaného elektronického podpisu sa preniesli na žalobcu ako jeho právneho zástupcu. Advokát totiž v konaní sp. zn. 7Sa/21/2016 nekonal vo svojom vlastnom mene (ako účastník konania), ale konal v mene svojho klienta - účastníka konania v konaní sp. zn. 7Sa/21/2016. Z uvedeného vyplýva, že žalobca JUDr. Vladimír Stanko ako právny zástupca nemohol byť dotknutý na svojich subjektívnych právach a právom chránených záujmoch rozhodnutím žalovaného o uložení alebo neuložení pokuty Krajskému súdu v Košiciach alebo zastavením konania voči Krajskému súdu v Košiciach; dotknutým mohol byť výlučne jeho klient v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7Sa/21/2016. Jeho klient však v administratívnom konaní vôbec nevystupoval a ani nepodal správnu žalobu na súd proti opatreniu žalovaného č. 02593/2018/KÚ/OLP zo dňa 21.9.2018. A ako už správny súd uviedol, subjektívne práva klienta žalobcu v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7Sa/21/2016 nie sú prenositeľné na žalobcu ako jeho právneho zástupcu.
38. Žalobca preto nemohol byť a ani nebol ukrátený na svojich subjektívnych právach, ktorých ochrany by sa mohol domáhať v konaní pred správnym orgánom a následne aj pred správnym súdom. Okruh účastníkov určuje správny orgán v zmysle zákona č. 272/2016 Z.z., preto aj keď sa žalobca označil za účastníka administratívneho konania, bez ďalšieho to ešte neznamená, že týmto účastníkom sa stáva a že správny orgán je povinný s ním konať. Správny poriadok ani zákon č. 272/2016 Z.z. neukladajú správnemu orgánu povinnosť právoplatne rozhodnúť o tom, že niektorý subjekt je alebo nie je účastníkom konania. Ide o otázku, ktorá sa prejudiciálne rieši pred rozhodnutím vo veci samej a premieta sa do okruhu účastníkov uvedených v rozhodnutí vo veci samej alebo v konečnom rozhodnutí procesného charakteru. Ak teda správne orgány oboch stupňov právoplatne nerozhodli o tom, že žalobca nie je účastníkom administratívneho konania, neporušili Správny poriadok ani zákon č. 272/2016 Z.z.
39. Správny súd na záver dodáva, že sa zaoberal žalobou meritórne, hoci žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Sporom medzi účastníkmi je primárne otázka účastníka konania o správnom delikte podľa zákona č. 272/2016 Z.z. a odmietnutím žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, tak ako navrhoval žalovaný, by táto otázka zostala nezodpovedaná.
40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy oboch stupňov dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili v súlade so zákonom č. 272/2016 Z.z. a Správnym poriadkom a svoje rozhodnutie a opatrenie riadne a zrozumiteľne odôvodnili. Preto správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvody na to, aby bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu náhradu účelne vynaložených trov.
42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP, § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).