Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26S-3-2020.pdf
PDF · 177.88 KB
Case nature
Area
Subarea
26S/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členiek senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s. r. o., sídlo Trenčianska 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674, zastúpený: JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát, sídlo Záhradnícka 27, Bratislava, IČO: 37 925 458, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, sídlo Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti ďalšieho účastníka: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, sídlo Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu OU-NR-OVBP2-2019/047913-003 z 08.11.2019, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Stavebný úrad dostal dňa 12.11.2015 od žiadateľa (právnická osoba): NUB1UM, s. r. o., IČO: 47 545 674, so sídlom Trenčianska 705/55, 821 09 Bratislava (ďalej len „stavebník“) podanie s názvom „Žiadosť o zmenu doby trvaniu reklamnej stavby“ s prílohami vo veci: 1 ks jednostrannej reklamnej stavby typu „Billboard“, umiestnenej v ploche zeleni, popri T. K., na pozemku parcelné číslo XXXX/X reg. C KN, katastrálne územie E., rozmer reklamnej plochy 510 x 240 cm, identifikačné číslo : XX, a to po dobu platnosti nájomnej zmluvy.
Predmetná reklamná stavba bola naposledy povolená Rozhodnutím č. 23 744/2012-004-La zo dňa 06.03.2013 ako stavba dočasná na obdobie do 31.12.2015.
Súčasťou podania zo dňa 12.11.2015 boli nasledovné prílohy: • Rozhodnutie č. 23 744/2012-004-La zo dňa 06.03.2013 (kópia), • Nájomná zmluva uzatvorená medzi SLOVENSKÝM VODOHOSPODÁRSKYM PODNIKOM, štátnym podnikom ako vlastníkom pozemku a Ing. A. J. - NUBIUM zo dňa 25.03.2013 (kópia), • VÝPIS Z KATASTRA NEHNUTEĽNOSTÍ, ČIASTOČNÝ VÝPIS Z LISTU VLASTNÍCTVA č. XXXX, • Fotografia predmetnej reklamnej stavby
2. Dňa 18.11.2015 stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 21011/2015 La/Ko, ktorým podľa ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona zamietol stavebníkovi vydanie stavebného povolenia stavby.
Proti citovanému rozhodnutiu sa v zákonnej 15-dňovej lehote odvolal stavebník (odvolanie doručené na stavebný úrad dňa 14.12.2015).
Rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2016/011912-002 zo dňa 08.04.2016 odvolací orgán zrušil rozhodnutie č. 21011/2015 La/Ko zo dňa 18.11.2015 a vec vrátil stavebnému úradu ako prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.
3. Stavebný úrad listom č. 21011/2015-004-Re zo dňa 05.08.2016 vyzval stavebníka na úhradu správneho poplatku v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Súčasne ho upozornil, ak poplatok v stanovenej lehote nezaplatí, stavebný úrad konanie zastaví.
Stavebný úrad listom č. 21011/2015-005-Re zo dňa 05.08.2016 vyzval stavebníka na doplnenie žiadosti o písomné splnomocnenie pre pani S. C. na vybavenie žiadosti a určil mu lehotu 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Súčasne ho upozornil, ak požadovaný doklad nepredloží v stanovenej lehote, stavebný úrad konanie zastaví.
Dňa 24.08.2016 stavebník doplnil podanie zo dňa 12.11.2015 o požadované doklady.
4. Dňa 02.09.2016 stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 21011/2015-006-Re, ktorým rozhodol podľa ust. § 46 správneho poriadku, že nepredlžuje dobu trvania reklamnej stavby.
Proti rozhodnutiu č. 21011/2015-006-Re zo dňa 02.09.2016 sa v zákonnej 15-dňovej lehote odvolal stavebník (odvolanie doručené na stavebný úrad dňa 04.10.2016).
Rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2016/044723-002 zo dňa 20.12.2016 odvolací orgán zrušil rozhodnutie č. 21011/2015-006-Re zo dňa 02.09.2016 a vec vrátil stavebnému úradu ako prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.
5. Dňa 10.05.2017 stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 21011/2015-010-Re, ktorým podľa ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby.
Proti citovanému rozhodnutiu sa v zákonnej 15-dňovej lehote odvolal stavebník (odvolanie podané na poštovú prepravu dňa 26.06.2017, doručené na stavebný úrad dňa 27.06.2017).
Rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2017/030655-002 zo dňa 23.08.2017 odvolací orgán zrušil rozhodnutie č. 21011/2015-010-Re zo dňa 10.05.2017 a vec vrátil stavebnému úradu ako prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.
6. Následne je v spisovom materiáli vložená fotokópia podania stavebníka, ktoré bolo stavebnému úradu doručené dňa 29.09.2017, ktorým vyzval stavebný úrad na upustenie od neoprávneného konania a zároveň vzniesol námietku zaujatosti na Ing. arch. I. P. a Mgr. D. S..
Dňa 30.10.2017 stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 21011/2015-014-Re, ktorým námietku předpojatosti proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä Ing. arch. I. P. a Mgr. D. S. zamietol.
7. Stavebný úrad listom č. 21011/2015-017-Re zo dňa 06.03.2018 vyzval stavebníka na doplnenie žiadosti o doklad preukazujúci právo k pozemku, na ktorom je reklamná stavba, ktorej dobu trvania žiada stavebník predĺžiť (napr. nájomná zmluva). Súčasne ho upozornil, ak požadovaný doklad nepredloží v stanovenej lehote, stavebný úrad konanie zastaví. Zároveň stavebný úrad prerušil konanie rozhodnutím č. 21011/2015-018-Re zo dňa 06.03.2018.
Dňa 11.04.2018 stavebník doplnil podanie zo dňa 12.11.2015 o nájomnú zmluvu uzatvorenú dňa 25.03.2013 medzi prenajímateľom: Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica ako vlastníkom predmetného pozemku a nájomcom: Ing. A. J. - NUBIUM, Račianska ul. 25, Bratislava, na dobu určitú do 31.12.2017. Ďalej stavebník uviedol cit.: .,Nájomná zmluva sa na základe ust. § 676 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov obnovila za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. Z cit. ustanovenia je zrejmé, že sa nájomná zmluva predĺžila do 31.12.2018 zo zákona.”
8. Dňa 23.05.2018 stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 21011/2015-020-Re, ktorým podľa ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby.
Proti citovanému rozhodnutiu sa v zákonnej 15-dňovej lehote odvolal stavebník (odvolanie podané na poštovú prepravu dňa 28.06.2018, doručené na stavebný úrad dňa 29.06.2018).
Rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/031257-002 zo dňa 20.09.2018 odvolací orgán zrušil rozhodnutie č. 21011/2015-020-Re zo dňa 23.05.2018 a vec vrátil stavebnému úradu ako prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.
9. V súlade s ust. § 11 ods. 1 správneho poriadku Ing. arch. I. P., zamestnanec stavebného úradu
- mesta Nitra, oznámil listom pod č. 21011/2015-023 zo dňa 21.11.2018 primátorovi mesta Nitra uplatnenie námietky predpojatosti stavebníkom v podaní s názvom „Oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania“ zo dňa 20.09.2017 (doručené na stavebný úrad dna 29.09.2017).
V súlade s ust. § 11 ods. 1 správneho poriadku Mgr. D. S., zamestnanec stavebného úradu - mesta Nitra, oznámil listom pod č. 21011/2015-024 zo dňa 21.11.2018 primátorovi mesta Nitra uplatnenie námietky predpojatosti stavebníkom v podaní s názvom „Oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania“ zo dňa 20.09.2017 (doručené na stavebný úrad dňa 29.09.2017).
O námietke predpojatosti uplatnenej voči Ing. arch. I. P. v podaní s názvom „Oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania“ zo dňa 20.09.2017 (doručené na stavebný úrad dňa 29.09.2017) bolo rozhodnuté Rozhodnutím vydaným pod č. 20266/2018- 002 zo dňa 27.11.2018 (právoplatné dňa 21.12.2018).
O námietke predpojatosti uplatnenej voči Mgr. D. S. v podaní s názvom „Oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania“ zo dňa 20.09.2017 (doručené na stavebný úrad dňa 29.09.2017) bolo rozhodnuté Rozhodnutím vydaným pod č. 20265/2018- 002 zo dňa 27.11.2018 (právoplatné dňa 21.12.2018).
10. Stavebný úrad listom č. 21011/2015-027-Re zo dňa 26.02.2019 požiadal vlastníka pozemku o oznámenie, či nájomná zmluva zo dňa 25.03.2013 je ponechaná v platnosti, príp. k nej boli uzatvorené dodatky alebo nájomný vzťah so spoločnosťou NUBIUM, s.r.o. bol ukončený a na vyjadrenie určil lehotu 10 pracovných dní.
Vlastník pozemku listom č. CS SVP OZ PN338/19/33/CD.10 zo dňa 19.03.2019 oznámil, že cit.: „Na základe vašej žiadosti o oznámenie, či zmluvný vzťah s nájomcom NUBIUM, s.r.o., naďalej trvá Vám oznamujeme, že štátny podnik podal návrh na vypratanie nehnuteľností zastavaných reklamnými zariadeniami.“ Ako prílohy doplnil vlastník pozemku k vyššie uvedenému listu kópiu potvrdenia o podaní žaloby pod sp. zn. 19C/8/2019, kópiu žaloby o vypratanie nehnuteľnosti pod č. CS SVP OZPN338/19/17/ zo dňa 30.01.2019, kópiu výpisu z katastra nehnuteľnosti a kópiu oznámenia o ukončení nájomnej zmluvy pod č. CS SVP OZPN338/19/5/NZ zo dňa 09.01.2019.
11. Stavebný úrad listom č. 21011/2015-028-Re zo dňa 27.03.2019 oznámil v súlade s ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona začatie konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby a súčasne podľa ust. § 61 ods. 2 stavebného zákona upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Zároveň s poukazom na ust. § 61 ods. 3 stavebného zákona upozornil účastníkov konania, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, inak k nim nebude prihliadnuté. Stavebný úrad zároveň uviedol, kde je možné nahliadnuť do podkladov rozhodnutia. Pred vydaním tohto rozhodnutia do podkladov rozhodnutia účastníci konania, aj napriek možnosti nahliadnuť do podkladov rozhodnutia, nenahliadli.
12. Dňa 17.05.2019 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. 21011/2015-029-Re, ktorým zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby.
Proti rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/047913-003 zo dňa 08.11.2019 tak, že napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
13. Žalovaný vyššie citovaným rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
14. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný poukázal podrobne na doterajší priebeh administratívneho konania, pričom jeho vyhodnotením dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, z ktorého bolo zrejmé, že predmetná stavba sa nachádza v území s plochami vymedzenými pre funkciu urbárnej a ekostabilizujúcej zelene. Stavebný úrad musel v predmetnom konaní posudzovať ďalšiu existenciu stavby na základe aktuálne platných právnych predpisov ako aj Územného plánu mesta Nitra. Keďže predmetná reklamná stavba je v rozpore s platným Územným plánom mesta Nitra, nebolo možné žiadosti žalobcu (stavebníka) vyhovieť.
15. Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa namietanej predpojatosti zamestnancov stavebného úradu uviedol, že o tejto rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku primátor mesta Nitra.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
16. V žalobe zo dňa 21.01.2020, doručenej tunajšiemu súdu dňa 22.01.2020 sa žalobca domáhal jednak zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
17. Žalobca v podanej žalobe namietal, že tieto rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
V prvom bode úlohy žalobca uviedol svoje námietky, ktoré označil ako rozhodovanie a konanie na základe územného plánu, pričom poukázal na to, že zákon neumožňuje reguláciu umiestňovania reklamných stavieb územným plánom. Táto skutočnosť sama o sebe je natoľko významná a podstatná, že postup správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného v rovine individuálnej rozhodovacej činnosti je/potvrdzuje priamo rozpor s garanciami v ust. čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky. Samotná existencia územného plánu a namietaného nezákonného obsahu, ktorý v rozpore s ústavnými garanciami v ust. čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky reguluje umiestňovanie reklamných stavieb, pokiaľ je základom pre vyvodzovanie existencie verejného záujmu ako dôvodu pre zamietnutie žiadosti žalobcu v rovine individuálnej rozhodovacej činnosti správnych orgánov, je potom zásahom do ďalších ústavov garantovaných práv účastníkov konania podľa čl. 20 a 35 Ústavy Slovenskej republiky. Tieto závery vyplývajú z dôvodov pôvodne podaného odvolania, o ktorom rozhodol žalovaný a ktorými podkladá žalobca aj vecnú stránku odvolacích dôvodov tejto žaloby.
17.1. Ide o reguláciu, ktorá nemá oporu v stavebnom a ani žiadnom inom zákone. Takáto regulácia nie je v súlade so zákonom a zasahuje bez zákonného podkladu aj do ústavných práv účastníka konania podnikať (čl. 35 Ústavy SR) a tretích osôb vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy SR).
17.2. Územným plánovaním sa majú riešiť priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia (§ 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „SZ“) a určiť zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (§ 2 ods. 1 SZ). Podľa § 139a ods. 2 SZ priestorové a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí. Základom územného plánovania sú podľa § 2 ods. 2 písm. c) a d) SZ územnoplánovacia činnosť a rozhodovanie v územnom konaní (§ 32 až 39a SZ).
17.3. Základný obsah územnoplánovacej činnosti je vyjadrený v § 2 ods. 3 až 6 SZ. Z týchto ustanovení vyplýva, že základným a rozhodujúcim nástrojom územnoplánovacej činnosti je príprava, prerokovanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a trvalé udržiavanie jej aktuálneho stavu podľa najnovších poznatkov spoločenských, prírodných a technických vied a poznatkov o stave životného prostredia. Z týchto ustanovení, ktoré sa zákonom č. 293/2014 Z. z. nemenili, nevyplýva, že by sa územné plánovanie malo odrazu vzťahovať na reguláciu reklamy alebo na plošnú reguláciu reklamných stavieb podľa § 24 ods. 2 SZ; do 2. januára 2015 boli v SZ označované ako informačné, reklamné a propagačné zariadenia.
17.4. Úpravu účelu, funkcie a obsahu územnoplánovacej dokumentácie upravuje oddiel 3 (§ 8 až 13 SZ). Územnoplánovaciu dokumentáciu na úrovni obce (mesta) tvoria územný plán obce a územný plán zóny (§ 8 ods. 2 písm. c) a d) SZ).
17.5. Podrobne obsah týchto územných plánov ustanovujú § 11 ods. 5 SZ (územný plán obce) a § 12 ods. 2 (územný plán zóny). Zo žiadneho z týchto ustanovení nevyplýva, že by v územnom pláne mala byť riešená regulácia reklamy alebo regulácia umiestňovania reklamných stavieb. Od roku 1976 (účinnosť stavebného zákona) až doposiaľ sa ani tak nedialo. Aktivita mesta Nitra (vykonávajúceho aj pôsobnosť správneho orgánu prvého stupňa pri prenesenom výkone štátnej správy) je pravdepodobne odvodzovaná od prijatia novely stavebného zákona (zákon č. 293/2014 Z. z.), a to napriek tomu, že v tomto zákone sa nezasahuje do časti SZ upravujúcej územné plánovanie.
17.6. Regulácia umiestňovania reklamných stavieb nemôže byť ani obsahom regulatívu neprípustného funkčného využívania pozemkov, lebo reklamné stavby neovplyvňujú (neobmedzujú) nijakú územnoplánovaciu funkciu v území. Nemajú nijaký vplyv na stav a podmienky územia (§ 139a ods. 5 SZ), na urbárny priestor (§ 139a ods. 6 SZ), ani na územný rozvoj obce (§ 139a ods. 7 SZ). Ide o jednoduché stavebné konštrukcie zatriedené v kategóriách drobných stavieb a jednoduchých stavieb, ktoré nepotrebujú pripojenie na verejné technické vybavenie územia (§ 139a ods. 10 SZ), nie sú zdrojom emisií do ovzdušia a neohrozujú svoje okolie.
17.7. Obdobne ani pre územný plán zóny nie je možná plošná regulácia určitého typu a rozmeru reklamných stavieb a ani reklamných stavieb všeobecne, pretože v ňom má ísť o podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie pozemkov, stavieb a verejného vybavenia územia v nadväznosti na územný plán obce. Ak sa nepripúšťa regulácia umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce, nemôže byť regulácia ani v územnom pláne zóny. Zo zákona nevyplýva, že by územný plán zóny mohol riešiť územia mimo medzí zóny určenej územným plánom obce a mimo jeho obsahu. Plošná - celoštátna regulácia umiestňovania reklamných stavieb formou územného plánu zóny sa však podľa našich poznatkov zatiaľ v praxi nezistila.
17.8. V záväznej časti územných plánov nemožno ísť nad rámec územného plánu obce/zóny. Obsah záväzných častí územných plánov obcí a zón je ustanovený v § 13 ods. 3 písm. b) a c) SZ striktne. Z obsahu vyplýva, že má upravovať konkrétne aktivity v nadväznosti na obsah územného plánu obce/ zóny. Ak územný plán nemôže upravovať plošné umiestňovanie reklamných stavieb, nemôžu byť ani v záväznej časti konkrétne regulatívy (zákazy a obmedzenia), ktoré sa majú týkať reklamných stavieb. Zistené „regulatívy“ v prípade mesta Nitra vo vzťahu k plošnej regulácii reklamných stavieb totiž nemajú obsahovo charakter územnoplánovacích regulatívov podľa § 139a ods. 1 SZ, ale podrobných stavebnotechnických požiadaviek na stavby, aké možno ukladať len v stavebnom konaní ako záväzné podmienky v stavebnom povolení, napríklad požiadavky na urbanistické riešenie, súladu s okolitým životným prostredím, na architektonické tvaroslovie a na stavebnotechnické vyhotovenie.
17.9. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že umiestňovanie reklamných stavieb formou rozhodovania v územnom konaní je výslovne vylúčené v § 39a ods. 3 SZ, takže oddiel 8 SZ sa nevzťahuje na nijakú reklamnú stavbu. Z tohto právneho stavu vyplýva, že umiestňovanie reklamných stavieb s najväčšou informačnou plochou do 1,2 m2 je voľné (§ 56 SZ), do 3 m2 vyžaduje ohlásenie stavebnému úradu (§ 55 ods. 2 písm. h) a § 57 SZ) a nad 3 m2 vyžaduje stavebné povolenie stavebného úradu (§ 55 ods. 1 SZ).
17.10. Podľa § 11 ods. 5 SZ v územnom pláne obce ide o funkčné využívanie plôch v rámci priestorového usporiadania územia obce (napríklad, v priemyselnej zóne, v obytnej zóne a v rekreačnej
zóne) a určenie zásad a regulatívov na zabezpečenie funkcie v území. Regulatívom priestorového usporiadania a funkčného využívania územia sa podľa § 139a ods. 1 SZ rozumie „záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie určitého objektu alebo vykonávanej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území“. Plošná regulácia umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce však nie je v súlade s obsahom § 11 ods. 5 SZ, pretože reklama nie je činnosťou ani funkciou územia. Reklama je legálnou činnosťou podľa zákona o reklame a týka sa aj rozhlasového a televízneho vysielania a tlačovín a nemá žiadny vplyv na územie a/alebo na jeho funkcie. Vylúčenie rozhodovania o umiestnení reklamnej stavby v územnom konaní znamená, že mestá v originárnej pôsobnosti nemajú dosah na individuálne umiestňovanie reklamných stavieb, a preto ako náhradnú možnosť sa pokúšajú využívať mestské zastupiteľstvá územnoplánovaciu činnosť ako formu regulácie umiestňovania reklamných stavieb bez zákonného podkladu. Táto skutočnosť však nemôže byť dôvodom, aby sa vylúčenie územného rozhodovania nahrádzalo reguláciou územným plánom alebo všeobecne záväzným nariadením zastupiteľstva, nakoľko na to neexistuje žiaden zákonný a ani ústavný podklad. Zo SZ takáto možnosť zámeny právnych inštitútov nevyplýva, a teda ide o účelové obchádzanie zákona a postup v rozpore s ust. čl. 2 ods. 2 a zásahom do garantovaných práv a slobôd podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
18. Vo veci umiestňovania reklamných stavieb je daná len kompetencia stavebného úradu ako prenesený výkon štátnej správy, v ktorej stavebné úrady postupujú pri ohlasovaní a stavebnom povoľovaní podľa § 39a ods. 4 a 5 SZ. Ohlásenie je jednostranný úkon stavebníka (vlastníka reklamnej stavby). Stavebný úrad nemá legálnu možnosť nepovoliť ohlásenú reklamnú stavbu z dôvodu umiestnenia, má len možnosť uvedenú v § 57 ods. 1 posledná veta SZ. Tá sa môže týkať buď osoby stavebníka, osoby vlastníka pozemku alebo stavby alebo stavebnotechnickej konštrukcie (napríklad ide o nebezpečnú konštrukciu), ale nie chýbajúcej regulácie umiestnenia. Ale ak sú tieto reklamné stavby generálne vyňaté z územného rozhodovania, tak aj použitie postupu podľa § 57 ods. 1 poslednej vety je nereálne. Stavebnému povoľovaniu podliehajú len reklamné stavby s informačnou plochou nad 3 m2. Príslušným rozhodovať je stavebný úrad v stavebnom konaní a nie volené orgány obce formou územného plánu alebo všeobecne záväzného nariadenia. Stavebné konanie sa vedie vždy o konkrétnej jednotlivo určenej stavbe na konkrétnom mieste v konkrétnom čase podania žiadosti o stavebné povolenie a končí rozhodnutím podľa správneho poriadku (stavebným povolením alebo zamietnutím žiadosti). Ani stavebný úrad nemá oprávnenie na plošnú reguláciu akéhokoľvek typu a druhu stavieb do budúcnosti nejakým tzv. všeobecným rozhodnutím pre bližšie neurčený počet stavebníkov. Do úvahy neprichádza ani stavebná uzávera ako samostatné územné rozhodnutie týkajúce sa len reklamných stavieb lebo územné rozhodovanie sa nevzťahuje na reklamné stavby, pričom navyše by išlo o selektívnu uzáveru len pre určitý typ stavieb, ktorý inštitút zákon nepozná. Možná by bola len všeobecná stavebná uzávera týkajúca sa všetkých stavieb z dôvodu podľa § 39d ods. 1 SZ. Je potrebné podotknúť, že obsah územného plánu mesta Nitra, na ktorý sa odvoláva správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný má práve účinky selektívnej stavebnej uzávery, čo len zvýrazňuje absurdnosť, nezákonnosť a protiústavnosť takejto „regulácie,“ ktorá sa potom vypuklo prejaví v rozhodovaní o individuálnych právach účastníkov stavebných konaní, ktoré majú svoj podklad v Ústave Slovenskej republiky a Stavebnom zákone. V stavebnom konaní má stavebník reklamnej stavby práva a povinnosti ako každý iný stavebník. Obsah žiadosti upravuje § 58 ods. 1 a 2 prvá veta a § 58a ods. 1 písm. a) SZ taxatívne. Vo vzťahu k projektovej dokumentácii reklamnej stavby platí aj § 43 ods. 3 SZ. Umiestňovanie konkrétnych stavieb je predmetom individuálno-rozhodovacej činnosti stavebných úradov (územné konanie) a nie obsahom územného plánu. Vyňatie reklamných stavieb z územného rozhodovania (umiestňovania) nie je zákonným dôvodom na nahrádzanie územného konania obsahom územného plánu (záväznej časti, regulatívmi).
19. Konštatovanie, ani nie v popise zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia podľa zákona, ale len s poukazom na územný plán, že reklamná stavba typu billboard je neprípustná v nejakom území a/alebo že reklamná stavba nesmie byť postavená v nejakej vzdialenosti od inej reklamnej stavby, je takto zvláštnym mimozákonným rozširovaným resp. zriaďovaním pásma/zóny s obmedzeniami, ktoré sa prejavujú v obmedzení vlastníckeho práva a práva podnikať ako uvádzame vyššie, avšak súčasne z hľadiska správneho práva zavádza akýsi hybridný, zákonom neupravený inštitút, ktorý sa najviac podobá (keďže ide o obmedzovanie stavieb) na stavebnú uzáveru. Na takýto spôsob regulácie takto
neexistuje zákonný podklad a tento pri uplatňovaní v rámci prijímania individuálnych správnych aktov takýmto spôsobom zasahuje (v tomto prípade minimálne vyššie zmienených) do ústavou (avšak aj medzinárodnými dohovormi) garantovaných práv a slobôd účastníka konania a tretích osôb (vlastníkov pozemkov).
Takto je zrejmé, že aplikácia správnym orgánom prvého stupňa a po ňom žalovaným citovaného regulatívu je nielenže nepreskúmateľná z hľadiska zákonného podkladu stanovovania obmedzení vlastníckeho práva a práva podnikať, ako sú garantované v ust. citovaných vyššie, a správny orgán prvého stupňa a po ňom ani žalovaný žiadne logické a preskúmateľné úvahy opreté o zákonnú možnosť obmedzenia ústavných práv účastníkov konania podľa čl. 20 a 35 Ústavy Slovenskej republiky v tomto smere nad rámec citácie územného plánu neuviedol, ale zároveň je zrejmé, že ani doslovne citované ustanovenia územného plánu, nedávajú žiadnu odpoveď na základné námietky účastníka konania, ktoré, žiaľ, mohol predniesť len v odvolaní proti zjavne nezákonnému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, keďže žiadosť účastníka konania bola kontinuálne vybavovaná od roku 2015 rôznymi spôsobmi vždy v neprospech žalobcu. Inými slovami správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný síce cituje „regulatív“ územného plánu, následne ho však nesprávne a v rozpore so zákonom interpretuje a z uvedeného vyvodzuje bez spoľahlivo zisteného skutkového stavu dôkazmi záver, že reklamná stavba je neprípustná pre rozpor s verejným záujmom, ktorý vyvodzuje len a len z existencie územného plánu s obsahom, ktorý nie je v takomto dokumente prípustný a naráža na rozpor so zákonom a Ústavou SR, ako je uvedené vyššie.
20. Vyňatie reklamných stavieb z územného rozhodovania (umiestňovania) nie je zákonným dôvodom na nahrádzanie územného konania obsahom územného plánu (záväznej časti, regulatívmi). Tento názor potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Svzn/2/2013 zo dňa 18.06.2014) ako aj všeobecných správnych súdov (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo veci 3S 196/2011 zo dňa 30.04.2013), ktorá jasne oddeľuje originárne právomoci obce a oprávnenia obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy a to osobitne v prípade regulácie umiestňovania reklamných zariadení (v súčasnosti stavieb), ktorá rozhodovacia činnosť je však aplikovateľná aj na tento prípad.
21. V neposlednom rade s ohľadom na vyššie uvedené namietal žalobca, že územný plán je neurčitý, arbitrárny a vo svojej podstate predstavuje právny predpis, ktorý nemôže v prijatej podobe vyvolávať účinky, ktoré z neho vyvodzuje správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný. Pokiaľ obsah regulácie nespadá do právomoci orgánu samosprávy, akt, ktorý je výsledkom takej jeho normotvornej činnosti môže byť v časti takého obsahu len paaktom bez účinkov, ktoré mu jeho pôvodca pripisuje a bez možnosti aplikácie pri prijímaní individuálnych správnych aktov. Je potrebné podotknúť, že z nepráva nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur). Poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.US 142/2011 zo dňa 05.04.2011.
22. Zároveň vytýkal, že v rozhodnutí absentujú logické a/alebo preskúmateľné úvahy správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného, ktoré by sa s argumentáciou žalobcu vysporiadali zákonným a ústavne konformným spôsobom.
23. S ohľadom na túto argumentáciu správnemu súdu žalobca navrhol, aby postupoval pred svojím rozhodnutím podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b) SSP v spojení s ust. § 18 ods. 1 písm. d) a § 74 písm. d) a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z., nakoľko územný plán mesta Nitra prijatý vo svojej záväznej časti všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 (podľa vlastných vyjadrení správneho orgánu prvého stupňa) v znení zmien a doplnkov prijatých uzneseniami mestského zastupiteľstva mesta Nitra č. 195/2015-MZ zo dňa 11.06.2015 a dodatku č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003 prijatým uznesením č. 196/2015 zo dňa 11.06.2015, je v časti týkajúcej sa regulácie reklamných stavieb (bod 8) v rozpore s čl. 2 ods. 3, čl. 20 ods. 1, 3, 4, 5 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (pre úplnosť aj v rozpore s §11 ods. 5, § 39a ods. 3, 4 a 5, § 39d ods. 1, 139a Stavebného zákona) a pokiaľ slúžil ako podklad pre individuálnu rozhodovaciu činnosť správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného prispel k porušeniu ústavne garantovaných práv a slobôd podľa čl. 2 ods. 3, čl. 20 ods. 1, 3, 4, 5 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaného pod č. 209/1992 Zb. účastníkov správneho konania.
24. Následne žalobca pokračoval v žalobných námietkach, ktoré smeroval k rozhodovaniu a konaniu predpojatých a neoprávnených osôb v konaní a mal za to, že žalovaný sa vôbec vecne (rovnako ako v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa sa svojím vylúčením nezaoberali ani osoby fakticky a právne zabezpečujúce priebeh konania) nezaoberal námietkou predpojatosti vecne, z hľadiska skutočností riadne špecifikovaných a dôkazne podložených. Uvedené vybavil konštatovaním, že námietka bola zamietnutá, pričom k podkladom preukazujúcim predpojatosť osôb podieľajúcich sa na konaní a vecnú podstatu námietky neriešil rovnako ako orgán, ktorý o zamietnutí námietky rozhodol a obidve rozhodnutia sú takto nepreskúmateľné. Žalobca namietal zaujatosť zamestnancov obce (a aj ďalších osôb), o ktorých sa domnieval, že sú zamestnancami správneho orgánu prvého stupňa, resp. zabezpečujú jeho činnosť, a ktorí mimo právomoci správneho orgánu prvého stupňa konali spôsobom, ktorým sa snažili zasiahnuť do rôznych súkromnoprávnych vzťahov žalobcu k tretím osobám a to v konkrétnych prípadoch, ktoré žalobca aj riadne označil a uviedol aj vo svojom odvolaní. Žalovaný vôbec nezohľadnil skutočnosť, že takýto zamestnanci nemohli vykonávať svoje právomoci nestranným a nezaujatým spôsobom, keď zjavne konali v neprospech záujmov účastníka mimo právomoci správneho orgánu, teda konali s inými účastníkmi správnych konaní a v záujme neúčastníka konania (mesto Nitra) v snahe zmeniť skutkový stav a je nerozhodné v akých prípadoch, keďže išlo o listy žiadajúce zmluvných partnerov žalobcu, aby zrušili svoje zmluvné vzťahy so žalobcom s tým, aby následne mohli pri výkone verejnej moci rozhodovať tak, že žalobca nepreukáže právo k pozemku pod reklamnou stavbou. Žalobca uvedené namietal aj v podanom odvolaní a žalovaný sa s uvedeným vysporiadal vecne len v tej časti, ktorá sa týkala neoprávnenosti konania namietaných osôb, a to s poukazom na organizačný poriadok mesta. Žalobca preto poukázal na skutočnosť, že s ohľadom na teóriu zdania je potrebné, aby sa zamestnanci obce, resp. akékoľvek osoby zabezpečujúce činnosť stavebného úradu, resp. štatutárny orgán obce podpisujúci rozhodnutia či akékoľvek listy aj javil ako nestranný a nezaujatý v očiach účastníkov konania, čo v danom prípade zjavne nie je možné z objektívnych dôvodov, keď pre pomer k veciam žalobcu a/alebo priamo k nemu samotnému nie je možné považovať rozhodovanie správneho orgánu prvého stupňa za nestranné a nezaujaté, pričom tieto princípy platia rovnako v správnom ako v súdnom konaní, keďže základné súdnoprocesné princípy sa vzťahujú aj na konanie správne.
IV. Vyjadrenie žalovaného
25. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 06.08.2020. Bol toho názoru, že postup žalovaného, ako aj stavebného úradu bol správny, nakoľko spisový materiál obsahuje doklady, ktoré odôvodňujú postup správnych orgánov v konaní. Z obsahu administratívneho spisu bolo zrejmé, že stavebný úrad považoval uvedené dokumenty za dostatočné na to, aby zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Dobu trvania reklamnej stavby nemožno predĺžiť, ak jej ďalšia existencia je v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom. V tomto prípade predstavoval verejný záujem Územný plán Mesta Nitra.
Územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa teda mesto Nitra prostredníctvom územného plánu rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb, jedná sa o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu. Územný plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne vlastnícke právo žalobcu nemožno uprednostniť. Okrem toho pripomenul, že zákonnosť územného plánu alebo obsahu všeobecne záväzného nariadenia je možné preskúmať len v osobitnom konaní na návrh prokurátora a pokiaľ nedôjde k vysloveniu ich nesúladu so zákonom alebo k ich zrušeniu, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti, to znamená, že správne orgány sú nimi viazané.
K námietke žalobcu, že rozhodnutie a postup správnych orgánov oboch stupňov je absolútne nepreskúmateľné z pohľadu namietanej predpojatosti zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa, v podobe vznesenej námietky predpojatosti, žalovaný uviedol, že súčasťou predloženého spisového materiálu sú rozhodnutia Mesta Nitra, v ktorých boli námietky predpojatosti zamietnuté.
Okrem toho dodal, že starosta je správnym orgánom a nevystupuje v pozícii pracovníka (zamestnanca) alebo člena správneho orgánu. Ani ustanovenie § 27 ods. 1 zákona o obecnom zriadení neumožňuje použitie ustanovení správneho poriadku, ktoré sa týkajú príslušnosti na prijatie oznámenia o
skutočnostiach nasvedčujúcich vylúčenie vedúceho správneho orgánu a nadväzne na to príslušnosť na rozhodovanie o tom, či je takáto osoba vylúčená z konania. Neexistuje teda žiadny správny orgán, resp. subjekt, ktorý by bol oprávnený o prípadnej nezaujatosti starostu alebo primátora rozhodnúť. To znamená, že nakoľko správny poriadok neumožňuje, aby bol z konania vylúčený vecne príslušný správny orgán, nemôže byť z konania vylúčený ani starosta obce, a preto, ak by aj bola takáto námietka o jeho zaujatosti podaná zo strany žalobcu, nemôže spôsobiť začatie konania o tejto otázke, a tým pádom tento žalobný dôvod je neopodstatnený.
K námietke žalobcu, ktorou namietal skutočnosť, že vybavujúci pracovníci Mesta Nitra nespĺňajú požiadavky § 117 ods. 3 stavebného zákona, uviedol, že obaja zamestnanci disponujú osvedčeniami o získaní osobitného kvalifikačného predpokladu na zabezpečenie činnosti stavebného úradu. Pre úplnosť bolo potrebné dodať, že podľa Organizačného poriadku Mesta Nitra, referát urbanizmu a architektúry vykonáva činnosti a vedie agendu všeobecného stavebného úradu pre zabezpečenie výkonu prenesených úloh štátnej správy zverených zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov na úseku povoľovania reklamných stavieb a súvisiacej legislatívy, preto aj táto námietka bola nedôvodná.
Ohľadom namietaného porušenia procesných práv žalobcu ako účastníka konania a odňatia možnosti náležite argumentovať, žalovaný uviedol, že s uvedenou námietkou nesúhlasí, nakoľko žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí konania, v ktorom mu bola stanovená lehota 7 pracovných dní odo dňa doručenia na nahliadnutie do podkladov a na uplatnenie námietok s poučením, že inak k nim nebude prihliadnuté. Zároveň bol žalobca upozornený na skutočnosť, že umiestnenie reklamnej stavby je v rozpore s verejným záujmom, a preto dobu trvania predmetnej stavby nebude možné predĺžiť. Ďalej, po doplnení spisového materiálu, stavebný úrad vyzval účastníkov konania na oboznámenie sa s podkladmi pred vydaním rozhodnutia (§ 33 ods. 2 správneho poriadku).
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný zotrval na svojom právnom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby súd návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietol. V. Ďalší priebeh súdneho konania
26. Súd uznesením č. k. 26S/3/2020 - 80 zo dňa 20.08.2020 pribral za účastníka konania účastníka administratívneho konania - SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, sídlo Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047.
Pribratý účastník konania sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril.
27. Žalobca v podaní zo dňa 29.12.2020 uviedol, že nie je možné vyvodiť ani z rozhodnutia žalovaného, ani z rozhodnutia orgánu prvého stupňa a ani z vyjadrenia žalovaného k žalobe, ktorá konkrétna norma zákona má byť základom pre prijatie normy územného plánu, s ktorou má byť v rozpore reklamná stavba žalobu.
Nie je správne konštatovanie žalovaného, že ak je teda stavba v rozpore s územným plánom, logicky je v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom a stavebný úrad nemal inú možnosť len žiadosť zamietnuť na základe ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona. Stavebný zákon neumožňuje zakázať umiestňovanie reklamných stavieb v území vymedzenom obcou na akýkoľvek účel (svojvoľne) a teda obmedziť podnikanie v oblasti prevádzkovania reklamných stavieb a zároveň neumožňuje obmedziť rozsah vlastníckych oprávnení a spôsob využitia pozemkov vlastníka v území takto obcou vymedzenom.
Úvaha žalovaného, že zákonnosť územného plánu je možné preskúmať len v osobitnom konaní na návrh prokurátora je irelevantná. Správny orgán prvého stupňa a aj žalovaný sú povinní pri prenesenom výkone štátnej správy vykladať právne predpisy zákonným a ústavne konformným spôsobom a žalobca má právo uplatňovať a brániť svoje práva pri individuálnej rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci pred takými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nemajú základ v takej aplikácii noriem právneho poriadku, ktoré tieto predpoklady spĺňajú, čo je podľa názoru žalobcu aj tento prípad a dôvody, pre ktoré podal žalobu.
Žalobca namietal predpojatosť osôb konajúcich za správny orgán a uviedol konkrétne dôvody, ktoré podložil konkrétnymi písomnosťami podpísanými týmito osobami. Rozhodnutia mesta Nitra, na ktoré
poukazuje žalovaný sú nepreskúmateľné z hľadiska dôvodov namietanej predpojatosti a odôvodnenie rozhodnutí nemá prakticky žiadnu väzbu k výroku. Z hľadiska žalobného dôvodu je zrejmé, že boli napadnuté spolu so žalobou proti rozhodnutiu vo veci samej a je potrebné o námietkach opätovne rozhodnúť, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, či sa vôbec rozhodovalo o námietkach predpojatosti zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť stavebného úradu, či sa z hľadiska teórie zdania môžu takýto zamestnanci obce javiť v správnom konaní ako nepredpojatí, a to s ohľadom na ich presne identifikované konanie v podobe konkrétnych listov rozosielaných zmluvným partnerom žalobcu mimo správneho konania, teda sledujúc iný záujem v rámci ich organizačného zaradenia na Útvar hlavného architekta mesta Nitra.
Úvaha žalovaného týkajúca sa ust. § 117 ods. 3 Stavebného zákona k námietkam žalobcu neprilieha. Žalobca nenamietal, že osoby Ing. arch. P. a Mgr. S. nemajú momentálne splnený osobitný kvalifikačný predpoklad, žalobca namietal, že tieto osoby nie sú osobami zabezpečujúcimi činnosť stavebného úradu, ale ide o osoby zabezpečujúce činnosť Útvaru hlavného architekta mesta Nitra, čo je tiež jedna z podmienok na to, aby bolo možné hovoriť o oprávnenej osobe na konanie za stavebný úrad ako správny orgán prvého stupňa.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
28. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 11.11.2021 pri dodržaní podmienok podľa ust. § 137 ods. 4 SSP.
29. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 9 ods. 1, 2 správneho poriadku, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.
Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.
Podľa § 10 správneho poriadku, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.
Podľa § 11 ods. 1 správneho poriadku, len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu.
Podľa § 12 ods. 1 správneho poriadku, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.
Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 06.07.2015 (teda i v čase prijatia dodatku č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003), (ďalej len „SZ“, resp. „stavebný zákon“), územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, f/, ods. 2 písm. c/, ods. 3, ods. 7 stavebného zákona, územné plánovanie zahŕňa tieto úlohy a činnosti: a/ určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, f/ rieši umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie, Úlohy územného plánovania sa zabezpečujú c/ územnoplánovacou činnosťou, Územnoplánovacou činnosťou je a/ obstarávanie a spracovanie územnoplánovacích podkladov a udržiavanie ich aktuálneho stavu,
b/ obstarávanie, spracovanie, prerokúvanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a udržiavanie jej aktuálneho stavu. (ods. 3)
Základnými nástrojmi územného plánovania sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutie. (ods. 7)
Podľa § 8 ods. 1 stavebného zákona, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.
Podľa § 11 ods. 5 stavebného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b/ prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c/ zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d/ zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e/ hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce, f/ zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g/ plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.
Podľa § 13 ods. 3 písm. b/, stavebného zákona, v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy b/ v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.
Podľa § 27 ods. 3 stavebného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.
Podľa § 39a ods. 3 písm. e/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „SZ“, resp. „stavebný zákon“, rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na e/ reklamné stavby.
Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.
Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
Podľa § 59 ods. 1, 2 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník,
b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
Účastníkmi stavebného konania podľa odseku 1 písm. b) nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov.
Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.
Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.
Podľa § 62 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 4 stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b/ či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a)
Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.
Podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.
Podľa § 117 ods. 1, 2 stavebného zákona, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.
Zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného úradu, musí spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad. Získanie osobitného kvalifikačného predpokladu sa overuje skúškou. Obsah a rozsah odbornej prípravy a postup pri overovaní a osvedčovaní osobitného kvalifikačného predpokladu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 139 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,
Podľa § 139a ods. 1, 2, 5 stavebného zákona, regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.
Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí.
Stav a podmienky územia vyjadrujú údaje o priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia a o záväzných obmedzeniach vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo schválenej územnoplánovacej dokumentácie a z platných správnych rozhodnutí, ktoré sa naň vzťahujú.
Podľa § 139b ods. 1 písm. f/ stavebného zákona, jednoduché stavby sú f/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2.
Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 142d ods. 2 veta prvá stavebného zákona, informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015.
Podľa § 4 ods. 3 písm. d/, j/, ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov účinnom do 30.06.2015, obec pri výkone samosprávy najmä d/ usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci, j/ obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci,
Ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.
Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
Podľa § 11 ods. 4 písm. c/, g/ vyššie citovaného zákona, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené c/ schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce, g/ uznášať sa na nariadeniach,
Podľa § 12 ods. 1, 6 písm. a/, b/ vyhl. č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť.
Záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov
obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu obce sa začleňujú a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (napr. urbanistické, priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné, krajinnoekologické, dopravné, technické) na funkčné a priestorovo homogénne jednotky, b/ určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia, určenie regulácie využitia jednotlivých plôch vyjadrených vo všeobecne zrozumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty využitia),
Podľa § 162 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), súd konanie preruší, ak a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c/ podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.
O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
Podľa § 25 veta prvá, zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii.
Podľa § 100 ods. 1 písm. a/, b/ SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu.
Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
30. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu, doručenú stavebnému úradu dňa 12.11.2015, o zmenu doby trvania reklamnej stavby 1 ks jednostrannej reklamnej stavby typu Billboard umiestnenej v ploche zelene popri T. K. na parcele č. XXXX/X, reg. C KN, k. ú. E., rozmer reklamnej plochy 510 x 240 cm.
31. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17.05.2019 žalovaný ako odvolací správny orgán potvrdil, keď napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne, pričom konštatoval, že žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby nebolo možné vyhovieť, nakoľko umiestnenie tejto stavby nie je v súlade s územným plánom mesta Nitra.
32. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
33. S poukazom na citované ustanovenie správny súd konštatuje, že veci totožných účastníkov konania a totožného predmetu konania už boli predmetom súdneho prieskumu vo viacerých konaniach pred správnym súdom. Z posledných rozhodnutí správny súd poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu č. k. 11S/78/2020 zo dňa 20.07.2021, na ktorý v celom rozsahu v zmysle cit. ustanovenia poukazuje, pričom jeho závery považuje za správne, a to vrátane časti, v ktorej súd odôvodňuje zamietnutie návrhu žalobcu na prerušenie konania. Hoci v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/78/2020 a v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2020 ide o rozhodovanie o žiadosti žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby (billboardu), ktoré sú umiestnené v rôznych častiach mesta Nitra (v zelenej ploche, resp. popri ceste), predmetom posudzovania v oboch veciach bolo posudzovanie, či je alebo nie je reklamná stavba umiestnená v súlade s územným plánom mesta Nitra, resp. či je ďalšia existencia predmetnej stavby v súlade s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom a konkrétne s cieľom a zámerom územného plánovania. S uvedenou argumentáciou žalobcu sa správny súd v citovanom rozhodnutí vysporiadal v dostatočnom a požadovanom rozsahu, preto správny súd poukazuje na citované rozhodnutie a hlavne na jeho odôvodnenie využijúc ust. § 140 SSP. Správny súd v uvedenom rozhodnutí reagoval na všetky relevantné žalobné námietky, a preto súd nebude uvedené dôvody opakovať a v celom rozsahu poukazuje na rozsudok vo veci 11S/78/2020 zo dňa 20.07.2021.
34. Správny súd o trovách konania žalovaného a pribratého účastníka rozhodol tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa § 168 (žalovaný) a § 169 SSP (pribratý účastník), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady.
35. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.