Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/108/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcov: v 1.rade I.. C. C., L.. XX.XX.XXXX, J. Š. XX, XXX XX J., v 2.rade I.. S. C., L.. XX.XX.XXXX, J. Š. XX, XXX XX J., proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: v I. rade W.. C. T., J. J. X, XXX XX G., v II. rade P. M. , J. Y. XX, XXX XX G., v III. rade C. M., J. Y. XX, XXX XX G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2019/25497/MES zo dňa 19.02.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Krajský súd v Bratislave žalovanému a ďalším účastníkom konania v I. až III. rade právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Rozhodnutia správnych orgánov.

1. Mesto Pezinok, ako príslušný stavebný úrad podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa SZ, vyhlášky č. o vykonávaní niektorých ustanovení , vyhlášky č. o ustanovení podrobností o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a , o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), vydalo územné rozhodnutie Zn.: 5/76-UR/1059-23498/2017-18 zo dňa 11.09.2018 o umiestnení stavby Novostavba rodinného domu, SO 01 Rodinný dom, SO 02 Oplotenie a spevnená plocha ul. Y., G., na pozemku parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, T. Q., kat.úz. N., pre W.. C. T., J. X, XXX XX G.. Stavba rodinného domu, oplotenie a spevnená plocha sú navrhnuté na pozemku parc.č. XXX/X, XXX/ X, vjazd na pozemok a prípojky cez pozemok parc. č. XXX/X ako je vyznačené v situačnom výkrese, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia. Súčasťou výrokovej časti územného rozhodnutia pod I., je určenie podmienky pre umiestnenie stavby a pre jej projektovú prípravu v súlade s a súvisiacimi ustanoveniami a vyhlášky č. ; pod II. uviedol stavebný úrad námietky účastníkov konania; pod III. uviedol stanoviská a podmienky dotknutých a odborných oddelení mesta Pezinok; pod IV. uviedol stanoviská a podmienky dotknutých orgánov a správcov sietí.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali žalobcovia a ďalší účastníci v II. a III. rade odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný pod Č. OU-BA-OVBP2-2019/25497/MES zo dňa 19.02.2019 a napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že:

Výrokovú časť na strane 2 za prvým odsekom doplnil text so znením „Dokumentácia pre územné rozhodnutie vypracovaná 06/2017 Ing. arch. Martinom Sipošom a Ing. Martinom Friedom - ateliér LINJE s.r.o. so sídlom Moyzesova 2/A, 902 01 Pezinok je v súlade s Územným plánom mesta Pezinok schváleného uznesením mestského zastupiteľstva č. 241/2016 zo dňa 08.12.2016, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením č. 11/2016 s termínom účinnosti od 01.04.2017, kde nie prekročený max. koeficient zastavania 0,25 a je dodržaný minimálny koeficient zelene 0,40.“

Vo výroku na strane 12 rušil celú časť pod III..

Vo výroku na strane 16 za vyjadrením a.s. ORANGE SLOVENSKO doplnil vyjadrenie dotknutého orgánu

- mesta Pezinok ako príslušného cestného správneho orgánu: „Mesto Pezinok, cestný správny orgán - záväzné stanovisko zn. ZalVl/DFl/1586- 3680/2018 zo dňa 09.02.2018 - so zriadením zjazdu k nehnuteľnosti na parcele XXX/X S. XXX/X k.ú. N. z miestnej komunikácie, Y. ulica mesto Pezinok súhlasí, za nasledujúcich podmienok:

- napojenie zjazdu žiadame uskutočniť cez obrubník sklopený tak, aby neprišlo k narušeniu vodných pomerov na miestnej komunikácii. Zjazd bude vybudovaný s povrchovou úpravou zo zámkovej dlažby

- na G..Č.. XXX na Y. ulici pred parcelami Č.. XXX/X S. XXX/X, žiadame vybudovať chodník zo zámkovej dlažby v dĺžke 11,65 m

- počas prevádzania stavebných prác nesmie byť na MK skladovaný žiaden materiál a ani mechanizmy slúžiace na výstavbu. Stavebnými mechanizmami nesmie prísť ku poškodeniu a znečisteniu vozovky

- zriadením výjazdu nesmie dôjsť k ohrozeniu odtokových pomerov z miestnej komunikácie

- výstavbou výjazdu nesmie byť ohrozená miestna komunikácia a bezpečnosť premávky na nej a to hlavne zvádzaním a odtekaním vody na cestné teleso, technickým prevedením vjazdu, alebo jeho umiestnením. Mesto Pezinok, odd. majetkoprávne - 26.02.2018 - vzťah k pozemku „vjazd“ je riešený NZ. S prípojkami súhlasíme - podmienky bude riešiť odd. výstavby a ŽP v rozkopávkovom povolení.“ Ostatné časti rozhodnutia stavebného úradu mesta Pezinok Zn.: 5/76-UR/1059-23498/2017-18 zo dňa 11.09.2018 o umiestnení novostavby rodinného domu, ostali nezmenené.

II. Žaloba.

3. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.05.2019 sa žalobcovia domáhajú preskúmania rozhodnutia žalovaného Č. OU-BA-OVBP2-2019/25497/MES zo dňa 19.02.2019 ako aj prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu mesta Pezinok Zn.: 5/76-UR/1059-23498/2017-18 zo dňa 11.09.2018 o umiestnení novostavby rodinného domu z dôvodu, že nerešpektovali ust. , boli vydané v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi.

4. Žalobcovia uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXX/X, T..Ú.. N., C. G., ktorý je v priamom susedstve stavby, o ktorej umiestnení sa nezákonne rozhodlo v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa ich priamo dotýka, a to strpením umiestnenia stavby v bezprostrednom susedstve nehnuteľnosti žalobcov nad rámec zákonom predpokladaných podmienok. V tomto smere poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky . zn. , podľa ktorého „územným rozhodnutím (niektorým z nich) stavebného úradu je možné porušiť aj ustanovenie SR, teda je ôsobilé porušiť ústavne garantované individuálne právo.“

5. Žalobcovia namietajú nesúlad rozhodnutia o umiestnení stavby s územným plánom mesta Pezinok, ktorý novú výstavbu v navrhovanej lokalite neumožňuje, a preto mal stavebný úrad žiadosť stavebníčky zamietnuť, resp. žalovaný mal prvostupňové rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť tak, že žiadosť o vydanie územného rozhodnutia sa zamieta. V zmysle územného plánu mesta Pezinok, ktorého záväzná časť bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením mesta Pezinok č. 11/2016 (ďalej len „územný plán“), sa pozemok C-KN parc. č. XXX/X a par.č. XXX, kat.úz. N., nachádza v urbanistickom obvode A., bloku XX-XX OÚ-zRD Obytné územie

- zmiešaná nízkopodlažná zástavba s prevahou rodinných domov (str. 122 záväznej časti územného plánu). Na území urbanistického bloku XX-XX, v ktorom sa nachádza pozemok žalobcov ako aj pozemok s umiestňovanou stavbou, je z hľadiska intervenčných zásahov prípustná výlučne rekonštrukcia urbanistickej štruktúry formou prestavby, asanácie a dostavby, ako to vyplýva zo záväznej časti územného plánu (str. 16 a 120), avšak v žiadnom prípade nie na výstavbu nových štruktúr, ktorou by nová stavba na doteraz nezastavanom pozemku navrhovateľky nepochybne bola.

6. Žalobcovia uviedli, že vo všeobecných normatívoch záväznej časti územného plánu „Charakteristika intervenčných zásahov do urbanistickej štruktúry urbanistických blokov v zastavanom území mesta Pezinok“ (str. 27. záväznej časti územného plánu) je uvedené, že prostriedkom intervencie je okrem prestavby, asanácie a dostavby aj výstavba nových prvkov (so zabezpečením kontinuity priestorového vnímania urbanistickej štruktúry), avšak pre urbanistický blok 18-23 záväzná časť územného plánu po zohľadnení regulatívov intenzity využitia územia z hľadiska intervencie explicitne umožňuje výlučne rekonštrukciu už existujúcej zástavby, t. zn. výstavba nových prvkov je vylúčená. Tieto skutočnosti vyplývajú zo záväznej časti územného plánu (str. 120), ako aj z územno-plánovacej informácie mesta Pezinok č. VirZu-395-27989/2017 z 19.09.2017 (str. 2, tabuľka regulatívov intenzity využitia územia pre urbanistický blok), ktorá predstavovala podklad rozhodnutia, avšak tak stavebný úrad ako aj žalovaný ju ignorovali, resp. nesprávne interpretovali. V prípade pozemku navrhovaného na zastavanie sa nejedná o prieluku, keďže pozemok plní účel zelene (záhrada) a jedná sa o priestor doteraz úmyselne nezastavaný. Umiestnenie navrhovanej novostavby je v rozpore so zásadami a regulatívmi priestorového usporiadania, nespĺňa podmienky začlenenia stavby do urbárneho priestoru a vzhľadom intenzitu zastavania a podiel zachovanej zelene na pozemku je neprípustná.

7. Žalobcovia namietajú, že hoci stavebný úrad je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci, pričom je povinný rešpektovať územné plány obcí a zón, no prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný nerešpektovali pri vydaní napadnutých rozhodnutí územný plán obce, preto sú rozhodnutia nezákonné. Žalobcovia poukázali, že podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bolo okrem iného aj „Záväzné stanovisko mesta Pezinok k investičnej činnosti“ z 13.09.2017, v ktorom mesto Pezinok súhlasilo s navrhovaným umiestnením stavby. Žalobcovia sú názoru, že predmetné záväzné stanovisko je nulitný akt, nakoľko, sám žalovaný na str. 15 svojho rozhodnutia skonštatoval, že záväzné stanovisko nebolo vydané v súlade so zákonom, keďže nie sú splnené podmienky na usmerňovanie investičnej činnosti podľa a . Stavebný úrad aj žalovaný ignorovali záväznú časť územného plánu mesta Pezinok, čo nezmení ani nejasnosť územno-plánovacej informácie z 19.09.2017, ktorá vo výkladovej časti popisuje ako prostriedok intervencie aj výstavbu nových prvkov. Stanoviská obcí musia vyplývať zo záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, inak môžu mať len odporúčací charakter. Súlad navrhovanej stavby posudzuje stavebný úrad v rámci samotného rozhodnutia. Obec nemá povahu dotknutého orgánu v situácii, kedy je vo veci konajúcim orgánom. Základom pre rozhodnutie je všeobecné záväzné nariadenia obce vyhlasujúce záväznú časť územného plánu. Preto žalovaný a prvostupňový správny orgán mali pri posúdení súladu návrhu s územným plánom vychádzať výlučne z územného plánu ( ). V prípade odlišného názoru správneho súdu na povahu a záväznosť územno-plánovacej informácie, žalobcovia navrhli správnemu súdu, aby v zmysle preskúmal aj súlad územnoplánovacej informácie so záväznou časťou územného plánu mesta Pezinok.

III. Vyjadrenie žalovaného.

8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v dvoch častiach a to podaním zo dňa 08.08.2019, doručeným súdu dňa 14.08.2019 a podaním zo dňa 04.09.2019 doručeným súdu dňa 06.09.2019 s tým, aby súd žalobu zamietol, nakoľko spisové materiály správnych orgánov dokazujú správnosť a zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.

9. K nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky . zn. , na ktorý žalobcovia poukázali, žalovaný uviedol, že odkaz na uvedený nález považuje za zavádzajúci a nesúvisiaci s rozhodnutiami správnych orgánov. Žalobcovia účelovo a hlavne nepresne citujú časť odôvodnenia uznesenia ústavného súdu, ktoré sa týka sťažnosti občana na príslušnú obec, ktorá svojim uznesením

schválila územný plán obce obsahujúcu aj časť, v ktorej sú navrhnuté stavby verejnoprospešného charakteru vo vlastníctve navrhovateľa. Podľa názoru žalovaného, predmetné uznesenie sa netýka správneho konania a ani prejednávanej správnej žaloby a v tejto súvislosti citoval príslušnú časť odôvodenia z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky -6.

10. Žalovaný zdôraznil, že v rámci odvolacieho konania, nebolo vôbec spochybňované ani jedným z odvolateľov, súlad či nesúlad umiestnenia stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Pezinok. Žalobcovia až v žalobe uviedli, ... „Nosným bodom žalobcov je úplný nesúlad rozhodnutia o umiestnení stavby s územným plánom Mesta Pezinok, ktorý navrhovanú výstavbu v navrhovanej lokalite neumožňuje, a preto mal žiadosť navrhovateľky úrad zamietnuť, resp. tento rozpor zohľadniť a prvostupňové rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť tak, že žiadosť o vydanie územného rozhodnutia sa zamieta.“... Žalovaný poukázal na administratívny spis, z ktorého vyplýva, že žalobcovia ani náznakom nenaznačovali, resp. nenamietali nesúlad umiestnenia stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou napriek tomu, že stavebný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia opakovane zdôrazňoval súlad s územným plánom mesta.

11. Žalovaný poukázal na účelovú nepresnosť žaloby v bode (25) III. časti, v zmysle ktorej údajne žalobcovia v územnom konaní opakovane poukazovali na nemožnosť navrhovaného umiestnenia stavby a to v námietkach z 01.06.2018 a z 08.06.2018 resp. v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu. Z obsahu administratívneho spisu však nepochybne vyplýva, že žalobcovia ako účastníci konania, svojimi vyjadreniami z 01.06.2018 a z 08.06.2018 len zaujali stanoviská k vyjadreniu navrhovateľky W.. C. T. zo dňa 30.04.2018, v ktorých však neuvádzali nespokojnosť, výhrady alebo nesúlad s územným plánom mesta a rovnako ich neuvádzali ani v svojich odvolaniach zo dňa 22.10.2018 doručených stavebnému úradu dňa 25.10.2018. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že v správnom konaní prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu boli riešené výlučne námietky účastníkov konania tykajúce sa údajnej nesprávnej aplikácie vykonávacieho predpisu stavebného zákona -vyhl. MZP SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ktoré nie sú predmetom žaloby.

12. K námietke, nesúladu rozhodnutia o umiestnení stavby s územným plánom mesta Pezinok, ktorý novú výstavbu v navrhovanej lokalite neumožňuje, špecifikovanej v odseku 5. tohto rozhodnutia, žalovaný uviedol, že podľa o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, mesto Pezinok vo svojej originálnej pôsobnosti je orgánom územného plánovania a Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky podľa o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení , o.i. na úseku územného plánovania vydáva stanovisko pri prerokovaní návrhu územného plánu obce a návrhu územného plánu zóny, je metodickým orgánom pre činnosť obce na úseku územného plánovania, obstaráva a prerokúva územnoplánovacie podklady, vykonáva štátnu stavebnú správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad a v neposlednej miere riadi a kontroluje výkon prenesenej štátnej správy vykonávanej obcami ako stavebnými úradmi. A keďže v správnom konaní neboli vyslovené žiadne námietky vo veci aplikácie platnej územnoplánovacej dokumentácie pri umiestňovaní stavby, nebolo potrebné rozhodovať o neexistujúcich námietkach súvisiacich s umiestňovaním stavby podľa platnej územnoplánovacej dokumentácie.

13. K námietke nedostatočného zistenia skutočného stavu veci a nesprávne právne posúdenie špecifikované v odseku 7. tohto rozhodnutia, žalovaný uviedol, že dostatočne zistil skutočný stav veci aj obhliadkou stavebného pozemku, kvalifikovane právne posúdil súlad dokumentácie pre územné rozhodnutie vrátane určenia podmienok umiestnenia stavby v rozhodnutí stavebného úradu s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta. Žalovaný nespochybňoval vyjadrenia dotknutých orgánov, ktoré vydávali podľa osobitných predpisov nesúvisiacich s územným plánovaním ani s rozhodnutím o umiestnení stavby. Žalovaný ako odvolací orgán, po obhliadke stavebného pozemku, porovnaním územného plánu Mesta Pezinok zistil, že na území urbanistického bloku XX-XX, kde v obytnom území je určené funkčné využitie - zmiešaná nízkopodlažná zástavba s prevahou rodinných domov, sa v súčasnosti nachádza Hurbanova ulica obojstranne zastavaná rodinnými domami.

14. K tvrdeniu žalobcov, že v prípade pozemku navrhovaného na zastavanie sa jednoznačne nejedná o prieluku, pozemok plní účel zelene (záhrada) a jedná sa priestor doteraz úmyselne nezastavaný, žalovaný uviedol, že v grafickej časti územnoplánovacej dokumentácie v urbanistickom bloku XX-XX (urbanistický obvod XX N.) v mieste umiestnenej stavby v tesnom susedstve s pozemkami žalobcov, je vyznačená urbanistická štruktúra predstavujúca kompaktnú blokovú zástavbu, kde v záväznej časti územného plánu nie je výslovne zakázaná akákoľvek nová výstavba. Vzhľadom na uvedené, žalobcovia bezdôvodne spochybňujú umiestnenie navrhovanej stavby napriek tomu, že na strane 27 v záväznej časti územného plánu pod nadpisom „Charakteristika intervenčných zásahov do urbanistickej štruktúry urbanistických blokov v zastavanom území Mesta Pezinok“ s podnadpisom „Rekonštrukcia urbanistickej štruktúry formou prestavby, asanácie a dostavby“, je uvedené ... „Prostriedok intervencie: modernizácia a prestavba stavebného fondu, asanácia, prestavba a dostavba pôvodných prvkov urbanistickej štruktúry, výstavba nových prvkov urbanistickej štruktúry so zachovaním a rešpektovaním pôvodného priestorového a vizuálneho charakteru urbanistickej štruktúry.“... V súvislosti s termínom prieluka, žalovaný odkázal na odbornú terminológiu zo , v zmysle ktorého pod pojmom „prieluka“ možno chápať otvorený voľný priestor medzi dvomi elementmi budovy alebo prázdny priestor medzi dvomi alebo viacerými samostatnými objektmi. Pod pojmom „kompaktná bloková zástavba“ priamo záväzná časť územného plánu Mesta Pezinok uvádza, že je to

- zástavba vymedzená kompaktnou uličnou zástavbou ciest tvoriacich urbanistický blok a vytvárajúca tak vnútorný ohraničený priestor

- urbanistická štruktúra je tvorená bezprostredne susediacimi urbanistickými prvkami (budovy rôzneho charakteru, ostatné objekty, urbanistickému bloku prislúchajúca zeleň a pod.) bez prerušení

- vzťahy medzi urbanistickými prvkami sú založené na bezprostrednej vzájomnej závislosti.

15. K námietke žalobcov, že orgán územného plánovania, ktorý je súčasne stavebným úradom a jeho nadriadený orgán, ktorý preskúmava súlad návrhu územného plánu obce, je podľa kompetentný preskúmavať rozhodnutia stavebného úradu riadnymi opravnými prostriedkami, konajú nekvalifikovane, žalovaný uviedol, že predmetný názor žalobcov nemá oporu v žiadnom právnom predpise či odbornom názore. Žalovaný uviedol, že stavba umiestnená rozhodnutím žalovaného Č. OU-BA-OVBP2- 2019/25497/MES zo dňa 19.02.2019 je v súlade s územným plánom mesta Pezinok, v urbanistickom bloku č. XX-XX a vzhľadom na vyššie uvedenú záväznú časť územného plánu, nie je zakázaná nová výstavba, keďže podľa záväznej časti územného plánu je možná intervencia formou výstavby nových prvkov bez ohľadu na to, či sa jedná o prieluku alebo nie.

16. V závere žalovaný uviedol, že žaloba neobsahuje žiadne tvrdenia či dôkazy v súvislosti so zásahom do subjektívnych práv súvisiacich so základným právom vlastniť majetok, ani so zásahom do základného práva na súdnu a inú právnu ochranu.

IV. Replika žalobcov.

17. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrili v replike zo dňa 21.08.2019 s tým, že v súvislosti na žalobcami uvedený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky . zn. , trvajú na názore, že ústavný súd jednoznačne konštatoval, že územné rozhodnutie ako individuálny správny akt je ôsobilé zasiahnuť do subjektívneho postavenia, práv a povinností účastníkov konania, konkrétne do ich chráneného základného práva vlastniť majetok; a z hľadiska priliehavosti uvedených záverov nie je rozhodné, v akom type konania tento záver vyslovil ústavný súd. Že vydaním územného rozhodnutia možno zasiahnuť do základných práv žalobcov, svedčí aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v rozsudku . zn. z 19.01.2012, o žalobe vlastníka susedného pozemku, ktorý namietal nezákonnosť územného rozhodnutia vo veci umiestnenia stavby na pozemku v jeho susedstve (R 103/2012).

18. Žalobcovia tiež poukázali na súdnu prax o preskúmateľnosti územno-plánovacej informácie ako správneho aktu sui generis, ktorý zasahuje do právneho postavenia vlastníka susedného pozemku citeľne v menšej miere (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky . zn. , rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky . zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky . zn. ). Že práva žalobcov môžu byť napadnutým rozhodnutím zasiahnuté, preukazuje skutočnosť, že postavenie účastníka konania v územnom konaní priznáva explicitne zákon.

19. Na nemožnosť zastavania pozemku a navrhovaného umiestnenia stavby opakovane poukazovali žalobcovia námietky z 01.06.2018 a 08.06.2018, resp. odvolanie proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa.

20. V doplnení repliky zo dňa 25.09.2019, po doručení druhej časti vyjadrenia žalovaného zo dňa 04.09.2019, žalobcovia poukázali na skutočnosť, že žalovaný sa v lehote uloženej súdom nevyjadril k žalobe, nepredložil administratívny spis a ani nepožiadal o predĺženie lehoty na vykonanie uvedených úkonov, čím porušil povinnosť v zmysle , .

21. Tvrdenie žalovaného, že žalobcovia nesúlad umiestnenia stavby s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Pezinok nenamietali v správnom konaní, žalobcovia odmietajú. Poukázali, že žalovaný až v svojom rozhodnutí kvalifikovane konštatoval a doplnil výrok o súlade stavby s územnoplánovacou dokumentáciou, preto namietanie nesúladu umiestnenia stavby s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Pezinok v správnom konaní, je nelogické. Na podporu svojho názoru, žalobcovia poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky . zn. zo dňa 12.07.2017.

22. K tvrdeniu žalovaného o súlade umiestnenej stavby s územným plánom mesta Pezinok, žalobcovia poukázali na skutočnosť, že stavebný úrad ako aj žalovaný pri posúdení tejto otázky vychádzali len z tzv. územnoplánovacej informácie mesta Pezinok, čo však nie je relevantným odôvodnením obsahu záväznej časti územného plánu, ktorý mali správne orgány svojim výkladom vecne odôvodniť tak, aby bol právny záver správnych orgánov preskúmateľný.

23. K tvrdeniu žalovaného, že preverenie súladu umiestňovanej stavby s územným plánom vykonal stavebný úrad miestnym zisťovaním, žalobcovia konštatovali, že miestne zisťovanie stavebný úrad nariadil na 10.04.2018 v čase, kedy nedisponoval projektovou dokumentáciou, ktorá bola navrhovateľkou predložená až dňa 30.04.2018. Preto nemohlo dôjsť k vecnému prejednaniu a posúdeniu súladu umiesťovanej stavby s územným plánom mesta Pezinok. Žalobcovia opäť poukázali na skutočnosť, že pozemok Q.-T. parc.č. XXX/X a XXX kat.úz. N., sa nachádza v urbanistickom obvode A., urbanistickom bloku XX-XX-OÚ-zRD Obytné územie-zmiešaná nízkopodlažná zástavba s prevahou rodinných domov (str. 122 záväznej časti územného plánu), ku ktorému je z hľadiska investičných zásahov prípustná výlučne rekonštrukcia urbanistickej štruktúry formou prestavby, asanácie a dostavby (str. 120 posledný riadok záväznej časti územného plánu), avšak nie výstavba nových štruktúr.

V. Vyjadrenie ďalšej účastníčky v I. rade Ing. Moniky Kováčovej.

24. Ďalšia účastníčka v I. rade sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 19.08.2019, doručeným súdu dňa 20.08.2019 s tým, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

25. Ďalšia účastníčka ako stavebníčka, uviedla, že je vlastníčkou pozemku zapísaný na LV č. XXX, okres G., obec G., kat.úz. N., ktorý pozostáva z par.č. XXX/X, XXX/X S. XXX/X, na ktorom je plánovaná novostavba rodinného domu. Predmetný pozemok vznikol v roku 2012 zámenou a rozdelením pozemkov, ktoré boli výsledkom dedičského konania vo vzťahu k dvom dedičom, pričom všetky časti dedeného pozemku (t.j. zastavané plochy a nádvoria, aj záhrada) boli v rámci tohto konania rozdelené medzi oboch účastníkov dedičského konania v pomere 1:2. Uvedenou zámenou zapísanou do Katastra nehnuteľností dňa 18.05.2012, vznikol samostatný pozemok o výmere 398 m2 vo výlučnom vlastníctve ďalšej účastníčky I., nachádzajúci sa v zastavanom území obce, zapísaný v katastri nehnuteľností ako zastavané plochy a nádvoria a záhrada.

26. V ďalšom uviedla, že aktuálne sa na pozemku žiadna stavba nenachádza. Stavby, ktoré boli v minulosti postavené na časti jednej z parciel, na parc. č. XXX/X (druh pozemku zastavané plochy a nádvoria), boli predošlými vlastníkmi zbúrané ako nevyhovujúce.

27. Navrhovaná novostavba bola povolená územným rozhodnutím stavebného orgánu mesta Pezinok Zn.: 5/76-UR/1059-23498/2017-18 zo dňa 11.09.2018 s tým že stavba vyhovuje podmienkam stavebného zákona a súvisiacich právnych predpisov, ako aj Územnému plánu mesta Pezinok č. XXX/

XXXX z 08.12.2016. V tejto súvislosti ďalšia účastníčka I. poukázala na stanovisko Pozemkového a lesného odboru Okresného úradu Pezinok zo dňa 08.02.2018, v ktorom je vyjadrený súhlas so zámerom stavby rodinného domu na poľnohospodárskej pôde t.j. na parc. č. XXX/X S. XXX/X, ktoré sú v katastri obce N., mesto G., zapísané ako záhrada.

28. S námietkou žalobcov, že pri zohľadnení regulatívov intenzity využitia územia z hľadiska intervencie je výstavba nových prvkov v urbanistickom bloku XX-XX vylúčená, čím žalobcovia zakladajú svoje tvrdenie o tom, že stavebný úrad mesta Pezinok a Okresný úrad Bratislava v rozhodnutiach ignorovali alebo nesprávne interpretovali Územný plán mesta Pezinok, ďalšia účastníčka I. nesúhlasí. Poukázala na územný plán, podľa ktorého v urbanistickom bloku XX-XX, kam patria parc. č. XXX/X S. XXX/ X, je povolená ako druh intervencie - rekonštrukcia. Zmyslom uvedenej intervencie - rekonštrukcie podľa uvedeného dokumentu je premena znehodnotenej urbanistickej štruktúry na novú, cieľom je premena morálne a fyzicky zastaraných prvkov urbanistickej štruktúry na kvalitatívne či kvantitatívne novú urbanistickú štruktúru, pričom ako prostriedky sú uvedené modernizácia a prestavba stavebného fondu, asanácia, prestavba a dostavba pôvodných prvkov urbanistickej štruktúry, výstavba nových prvkov urbanistickej štruktúry so zachovaním a rešpektovaním pôvodného priestorového a vizuálneho charakteru urbanistickej štruktúry. Uvedené je plne v súlade s charakterom dotknutého pozemku, ktorého časť je v katastri definovaná ako „zastavané plochy a nádvoria“ na časti ktorého sa v minulosti nachádzali už zlikvidované stavby, keďže cieľom premeny morálne a fyzicky zastaraných prvkov urbanistickej štruktúry na kvalitatívne či kvantitatívne novú urbanistickú štruktúru povoľuje výstavbu nových prvkov urbanistickej štruktúry so zachovaním a rešpektovaním pôvodného priestorového a vizuálneho charakteru urbanistickej štruktúry.

29. Ďalšia účastníčka I. poukázala na ust. 1.2. územného plánu k regulatívom priestorového usporiadania, na ktoré sa žalobcovia vo všeobecnosti odvolávajú, pričom pre uvedenú intervenciu platia jasné a presné podmienky - nové stavby musia ĺňať nasledujúce kritéria - tzv. koeficient zastavania, koeficient zelene, podlažnosť, resp. maximálnu výšku zástavby. V prípade urbanistického bloku XX-XX ide o presne dané limity - max. , zastavaná plocha max. 25% pozemku a plocha zelene min. 40% pozemku, čo novostavba navrhovaná na dotknutom stavebnom pozemku ĺňa v plnom rozsahu.

30. V závere svojho vyjadrenia ďalšia účastníčka I. zdôraznila, že navrhovaná novostavba rodinného domu na pozemkoch parc. č. XXX/X a XXX/X je podľa rozhodnutí stavebného úradu mesta Pezinok ako aj Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky, plne v súlade s podmienkami a súvisiacich právnych predpisov, ako aj územného plánu mesta Pezinok č. 241/2016 zo dňa 08.12.2016, a svojim umiestnením nijako nezasahuje do práv majiteľov pozemkov susediacich s parc. č. XXX/X a XXX/X, na ktorých v súčasnosti nie je umiestená žiadna stavba. Navyše týmto sa vytvárajú rovnocenné podmienky v prípade potenciálneho záujmu majiteľov susedných pozemkov o výstavbu nových budov. Ďalšia účastníčka I. taktiež poukázala na úmyselné a vedomé obštrukčné konanie žalobcov v procese územného konania mesta Pezinok, čím dochádza k obmedzovaniu jej základného práva ako vlastníčky pozemku dané na jeho plnohodnotné vyžívanie uvedené v čl. 20 ods. 1.

VI. Vyjadrenie ďalších účastníkov v II. a III. rade Tibora Olešanského a Marty Olešanskej.

31. Ďalší účastníci v II. a III. rade sa k žalobe vyjadrili každý osobitne podaniami zo dňa 13.09.2019, doručenými súdu dňa 17.09.2019, ktoré sú úplne identické a zhodné s tým, že s vyjadrením žalovaného nesúhlasia.

32. Ďalší účastníci v II. a III. rade uviedli, že správne orgány si vykladajú stavebný zákon a aj ústavný zákon podľa toho, ako im to vyhovuje. Napadnuté rozhodnutia ani jedným z odvolateľov neboli spochybňované preto, že sú preskúmateľné súdom.

33. V ďalšom uviedli, že mesto Pezinok ako stavebný úrad, nemal dňa 06.03.2018 oznámiť začatie územného konania, lebo až dňa 30.04.2018 bola stavebnému úradu doručená doplnená a upravená dokumentácia, pričom dňa 10.04.2018 sa konalo ústne prejednanie a miestne zisťovanie na pozemku stavebníčky.

34. Ďalší účastníci v II. a III. rade spochybnili dokumentáciu pre územné konanie z dôvodu neodbornosti naplánovania žumpy a vsakovacej jamy na hranici s pozemkov ďalších účastníkov v II. a III. rade ako aj z dôvodu veľkých plnohodnotných okien na protiľahlých častiach stien.

VII. Administratívne konanie.

35. Z administratívneho spisu súd zistil, že návrhom doručeným stavebnému úradu mesto Pezinok dňa 26.07.2017, navrhovateľka W.. C. T., ako stavebníčka, požiadala stavebný úrad mesta Pezinok o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby: Novostavba rodinného domu, SO 01 Rodinný dom, SO 02 Oplotenie a spevnené plochy, na ul. Y., G., na pozemku parc.č. XXX/X, XXX/X S. XXX/X, kat. úz. N.. Keďže návrh neobsahoval všetky potrebné doklady, stavebný úrad rozhodnutím Zn:. 5/76- prer.UR/4359-23498/2017 zo dňa 24.08.2017, prerušil územné konanie a vyzval navrhovateľku na doplnenie dokladov pod následkom zastavenia konania podľa v spojení s . Navrhovateľka požadované doklady doplnila a doručila stavebnému úradu dňa 11.10.2017.

36. Mesto Pezinok ako stavebný úrad v súlade s , dňa 06.03.2018 oznámil všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom, začatie územného konania a zároveň nariadil prerokovanie návrhu na deň 10.04.2018 v spojení s miestnym zisťovaním.

37. Dňa 10.04.2018 sa konalo ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním, o čom bola ísaná zápisnica. Konania sa okrem zástupcu stavebného úradu zúčastnila ďalšia účastníčka v I. rade ako stavebníčka a vlastníci susedných pozemkov t.j. žalobcovia a ďalší účastníci v II. a III. rade. Námietky žalobcov a ďalších účastníkov v II. a III. rade sú súčasťou zápisnice a zároveň ďalší účastníci v II. a III. rade svoje námietky predložili i písomne. Ďalšia účastníčka v I. rade ako stavebníčka na vznesené námietky podané v rámci ústneho konania podala písomné stanovisko doručené stavebnému úradu dňa 30.04.2018.

38. Stavebný úrad listom zo dňa 09.05.2018 oznámil stavebníčke a vlastníkom susedných pozemkov, že dňa 30.04.2018 bola stavebnému úradu doručená doplnená a upravená dokumentácia s tým, že do doplnených podkladov možno nahliadnuť na stavebnom úrade a účastníci územného konania môžu uplatniť námietky najneskôr do 7 pracovných dní od doručenia oznámenia s tým, že inak na námietky nebude prihliadnuté a bude sa mať zato, že so stavbou súhlasia. Zároveň boli účastníci územného konania poučení, že v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť.

39. Žalobcovia každý osobitne podali vyjadrenie a námietky, ktoré boli doručené stavebnému úradu dňa 11.06.2018. Rovnako ďalší účastníci v II. a III. rade doručili svoje vyjadrenie stavebnému úradu dňa 25.08.2018. Dňa 17.07.2018 bola ísaná zápisnica stavebným úradom o prejednaní pripomienok žalobcov spolu s miestnym zisťovaním.

40. Mesto Pezinok ako stavebný úrad vydal prvostupňové rozhodnutie o umiestnení stavby pod Zn.: 5/76-UR/1059-23498/2017-18 zo dňa 11.09.2018. Proti predmetnému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, každý osobitne zo dňa 22.102018, doručené stavebnému úradu dňa 25.10.2018. Žalobca v I. rade namietal zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, z ktorého nie je zrejmé čo tvorí jeho výrokovú časť, ďalej namietal, že stavebný úrad námietke vo veci záhradného domčeka (aby ĺňal požiadavky právnych noriem a technických predpisov zodpovedajúcich definícii skladiska) síce vyhovel, avšak to nevyplýva z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Namietal nesprávne posúdenie stiesnených územných podmienok pre umiestnenie stavby, že nebolo odôvodnené zamietnutie požiadavky na umiestnenie balkónov, stavebný úrad sa nevysporiadal s námietkou, aby zameranie stromu geodetom predchádzalo vydaniu rozhodnutia o umiestnení stavby. Žalobkyňa v II. rade namietala, že hoci stavebný úrad požiadavku na zabezpečenie rovnocenných podmienok pre umiestnenie stavieb na susedných pozemkoch akceptoval, avšak vzdialenosť umiestnenia navrhovaného rodinného domu od pozemkov žalobkyne nezmenil a len konštatoval, že ide o stiesnené územné pomery a navrhované odstupy umiestnenej stavby umožňujú údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami. Namietala zmätočnosť rozhodnutia stavebného úradu vo veci umiestnenia oplotenia, ďalej nedostatočnosť zistenia skutkového stavu a odôvodnenia vo veci umiestnenia balkónov a nezabezpečenie požiadavky ochrany

stromu (orech) pred rozhodnutím o umiestnení stavby. Žalobkyňa v II. rade namietala, že stavebný úrad neuložil navrhovateľke v rozhodnutí o umiestnení stavby povinnosť dodržiavať konkrétne právne predpisy a normy týkajúce sa stavebných materiálov a zariadení, ktoré možno v záhradnom domčeku počas stavby skladovať.

41. Ďalší účastníci v II. a III. rade podali odvolanie, ktoré doručili stavebnému úradu dňa 19.10.2018. Ďalší účastníci v svojom odvolaní namietali, že stavebný úrad sa v svojom rozhodnutí nevysporiadal s umiestnením retenčnej nádrže a žumpy na hranici pozemkov; že stavebný úrad im nedoručil podklady k stavbe, hoci o ne žiadali; z rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa budú otvárať okná; namietajú vchod do domu z bočnej strany; namietajú veľkosť a umiestnenie okien ako aj umiestnenie balkónov. Projekt navrhovanej stavby narúša súkromie, práva občanov, nespĺňa urbanistické a architektonické požiadavky, kazí vzhľad ulice.

42. Stavebný úrad listom zo dňa 07.11.2018 upovedomil účastníkov územného konania o podaných odvolaniach proti prvostupňovému rozhodnutiu. Ďalšia účastníčka v I. rade ako stavebníčka sa k podaným odvolaniam vyjadrila podaním doručeným stavebnému úradu dňa 21.11.2018 s tým, že si uvedomuje, že navrhovanou stavbou rodinného domu naruší doterajšie zaužívané súkromie majiteľov susedných pozemkov, má však za to, že svoj pozemok môže použiť na stavbu rodinného domu pri dodržaný platnej legislatívy. Keďže od vlastníkov susedných pozemkov nezískala súhlas na stavbu rodinného domu na hranici pozemkov, predložila taký návrh na umiestnenie rodinného domu, ktorý je v súlade s vyhl.č. berúc do úvahy umožnenie rovnocenných podmienok v prípade stavby rodinného domu na susedných pozemkoch s tým, že na umiestňovanej stavbe sa nenachádzajú žiadne okná z obytných miestností smerujúce na susedné pozemky. Vysunutý balkón sa nachádza 16 m od hranice pozemku, pričom na umiestnenie balkónov sa nevzťahuje žiaden právny predpis. Požiadavka na umiestnenie stavby a retenčnej nádrže je zapracovaná do projektovej dokumentácie. V ďalšom poznamenala, že viaceré námietky majiteľov susedných pozemkov, podľa jej názoru, boli vznesené ako neopodstatnené a nelogické, prípadne nemôžu byť považované za predmet územného konania. V závere konštatovala, že sa s rozhodnutím stotožňuje a žiada, aby odvolací stavebný úrad prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

43. K obsahom podaných odvolaní sa vyjadril žalobca v 1. rade, podaním doručeným stavebnému úradu dňa 05.12.2018, žalobkyňa v 2. rade, podaním doručeným stavebnému úradu dňa 11.12.2018, ďalší účastníci v II. a III. rade, podaním doručeným stavebnému úradu dňa 11.12.2018.

44. Následne Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, svojím rozhodnutím pod Č. OU- BA-OVBP2-2019/25497/MES zo dňa 19.02.2019, napadnuté rozhodnutie zmenil tak, ako je uvedené v odseku 2. tohto rozhodnutia. Rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.

VIII. Verejné vyhlásenie rozsudku.

45. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 11.11.2021, postupujúc podľa a . Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR.

IX. Právne posúdenie žaloby.

46. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo ( ) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

47. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

48. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

49. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

50. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v čase podania návrhu stavebníčky o vydanie územného rozhodnutia, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnenie stavby.

51. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.

52. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

53. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.

54. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), dotknuté orgány oznámia svoje stanoviská v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje pripomienky a námietky účastníci územného konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie návrhu dlhší čas, stavebný úrad na jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím, primerane predĺži. Ak dotknutý orgán, ktorý bol vyrozumený o začatí územného konania, neoznámi v určenej alebo predĺženej lehote svoje stanovisko k navrhovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.

55. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa a ostatné existujúce podklady podľa ; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

56. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na

stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

57. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

58. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

59. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

60. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

61. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

62. Podľa vyhlášky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, táto vyhláška upravuje podrobnosti o obsahu a) rozhodnutí podľa zákona, b) návrhov na vydanie rozhodnutí a rozsahu a obsahu dokumentácie, ktorú k nim treba priložiť, c) ohlásení drobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác.

63. Podľa vyhlášky č. , návrhom podľa je a) návrh na vydanie územného rozhodnutia.

64. Podľa vyhlášky č. , územné rozhodnutie obsahuje okrem všeobecných náležitostí a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa a ostatných účastníkov konania, b) druh, účel a stručný opis predmetu územného rozhodnutia, c) druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa predmet územného rozhodnutia umiestňuje; ak ide o prípady uvedené v zákona, postačí opis územia, d) podmienky podľa druhu územného rozhodnutia ustanovené v až 39d zákona, e) ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom chránených záujmov účastníkov konania,

f) rozhodnutie o námietkach účastníkov konania, g) dobu platnosti rozhodnutia.

65. Podľa vyhlášky č. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, vyhláška ustanovuje podrobnosti o a) všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, ktorými sú požiadavky na územnotechnické riešenie výstavby, požiadavky na stavebnotechnické riešenie stavby a požiadavky na účelové riešenie stavby.

66. Podľa vyhlášky č. , podľa tejto vyhlášky sa postupuje pri projektovaní a schvaľovaní územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a pri umiestňovaní, projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní, kolaudovaní, užívaní a odstraňovaní stavby. 67. Podľa vyhlášky č. , pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny.

68. Podľa vyhlášky č. , umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.

69. Podľa o správnom konaní, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

70. Podľa o správnom konaní, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a ôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

71. Podľa o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

72. Podľa o správnom konaní, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

73. Podľa o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

74. Podľa o správnom konaní, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

75. Podľa o správnom konaní, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

X. Závery správneho súdu.

76. Úlohou súdu bolo preskúmať, v rozsahu podaných námietok, zákonnosť rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového stavebného úradu, ktorými v územnom konaní bolo povolené umiestnenie stavby Novostavba rodinného domu, SO 01 Rodinný dom, SO 02 Oplotenie a spevnená plocha ul. Y., G., na pozemku parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, KN C, kat.úz. N., pre stavebníčku W.. C. T., J. X, XXX XX G..

Spornou otázkou je nesúlad rozhodnutia o umiestnení stavby s územným plánom mesta Pezinok, ktorý podľa názoru žalobcov, novú výstavbu v navrhovanej lokalite A., blok XX-XX, neumožňuje.

77. Vo vzťahu k námietke žalobcov, že rozhodnutia o umiestnení stavby nie sú v súlade s územným plánom mesta Pezinok, ktorá je jedinou relevantnou námietkou predmetnej žaloby, sa prioritne správny súd zaoberal koncentračnou zásadu ktorá platí jak v stavebnom tak aj v územnom konaní a jej vplyvom na súdny prieskum napadnutých rozhodnutí. Na tomto mieste správny súd poukazuje, že územné konanie je upravené v §§ 32 až 42 stavebného zákona, v ktorom sa uplatňuje koncentračná zásada, ktorú upravuje § 42 ods. 5 stavebného zákona vo vzťahu k účastníkom ako aj dotknutým orgánom, ako aj na dvojinštančnosť správneho konania v rozhodovaní, v dôsledku čoho, predmetom súdneho prieskumu nemôžu byť nové námietky uplatnené po prvýkrát v žalobe, ktoré neboli uplatnené v administratívnom správnom konaní, s výnimkou, ak existujú dôvody, pre ktoré účastník konania nemohol predmetné námietky vzniesť, nakoľko preukázateľne o nich nemal vedomosť. Inak povedané, že po termíne určenom stavebným úradom (§36 ods. 1 stavebného zákona) sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok. Účelom zásady koncentrácie konania jak v stavebnom tak aj v územnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného ako aj územného konania, ktorej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti.

78. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobcovia zákonným ôsobom uplatnili v územnom konaní priamo do zápisnice o priebehu ústneho konania spojeného s miestnym zisťovaním dňa 10.04.2018 námietky. Žalobca v 1.rade vo vzťahu k záhradnému domčeku - aby ĺňal požiadavky právnych a technických noriem vo vzťahu k stavenisku, namietal vymedzenie stiesnených podmienok za účelové, žiadal posúdenie zásahu navrhovanej stavby na jestvujúcu zeleň, žiadal umiestnenie plotu na skutočnej hranici pozemku, požadoval umiestnenie žumpy vo vzdialenosti ochrany susedných zdrojov vody, žiadal pred vydaním územného rozhodnutia vyžiadať stanovisko príslušného orgánu hygieny k umiestneniu retenčnej nádrže. Žalobkyňa v 2.rade namietala umiestnenie stavby s požiadavkou odstupov v zázname špecifikovaných, namietala umiestnenie balkónov. Následne stavebný úrad, dňa 09.05.2018 písomne oznámil všetkým účastníkom konania, teda aj žalobcom, že dňa 30.04.2018 bola na stavebný úrad doručená doplnená a upravená dokumentácia a že do podkladov rozhodnutia možno nahliadnuť najneskôr do sedem pracovných dní od doručenia oznámenia, inak sa na ne neprihliadne. Rovnako poučil účastníkov konania, že v odvolacom konaní sa neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Žalobcovia doručili stavebnému úradu písomné námietky a stanoviská, každý osobitne, žalobca v 1.rade podaním zo dňa 08.06.2018 doručené úradu dňa 11.06.2018 a žalobkyňa v 2.rade zo dňa 01.06.2018 doručené úradu dňa 11.06.2018, ktoré kopírujú námietky a pripomienky z ústneho konania spojeného s miestnym zisťovaním dňa 10.04.2018, a možno nepochybne konštatovať, že v uvedených námietkach a pripomienkach sa nenachádza ani len náznak vo vzťahu k námietke, ktorá je predmetom súdneho prieskumu, t.j. je nesúlad umiestnenia stavby s územným plánom mesta Pezinok. Stavebný úrad vydal územné rozhodnutie Zn.: 5/76-UR/1059-23498/2017-18 zo dňa 11.09.2018, ktorým umiestnenie stavby Novostavba rodinného domu, SO 01 Rodinný dom, SO 02 Oplotenie a spevnená plocha A.. Y., G., na pozemku parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, KN Q., kat.úz. N., pre stavebníčku W.. C. T., J. X, XXX XX G., povolil. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, každý osobitne podaním zo dňa 22.10.2018 doručené stavebnému úradu dňa 25.10.2018, z obsahu ktorých však možno nepochybne konštatovať, že neobsahujú žiaden náznak, ktorý by kopíroval, resp. obsahoval námietku, ktorá je predmetom tohto súdneho prieskumu, t.j. nesúlad umiestnenia stavby s územným plánom mesta Pezinok. Žalobcovia, napriek tomu, že stavebný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 18, 25, 26 a 32 konštatoval, že navrhovaná stavba je umiestnená na pozemkoch parc.č. XXX/X, XXX/ X, XXX/X, ktoré sú v zmysle územného plánu mesta Pezinok určené na výstavbu a predložená dokumentácia je v súlade s územným plánom mesta Pezinok z hľadiska funkčného využitia územia ako aj regulatív využitia územia - koeficient zastavania a koeficient zelene (z čoho je zrejmé, že stavebný úrad z úradnej povinnosti skúmal súlad navrhovaného umiestnenia stavby s územným plánom mesta), v podanom odvolaní namietali „len“ skutočnosti, ktoré sú uvedené v odseku 40. tohto rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené, stavebný úrad v odvolacom konaní preskúmaval prvostupňové rozhodnutie v

rozsahu podaných námietok. V konečnom dôsledku odvolací stavebný úrad v svojom rozhodnutí Č. OU-BA-OVBP2-2019/25497/MES zo dňa 19.02.2019 na strane 12, 13 odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval, že umiestňovaná stavba na pozemku pac.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X KN C v kat.úz. N. je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou (urbanistickým blokom XX-XX obytné územie so zmiešanou nízkopodlažnou zástavbou s prevahou rodinných domov).

79. Podľa stavebného zákona možno umiestňovať stavby v území len na základe územného rozhodnutia o umiestení stavby. Územné konanie musí vždy predchádzať stavebnému konaniu a vykonáva ho príslušný stavebný úrad. Záväzným podkladom, z ktorého sa vychádza pri vydávaní územného rozhodnutia je územný plán obce alebo zóny. Stavebný úrad sa v územnom konaní sústredí na posúdenie starostlivosti a ochrany o životné prostredie, na potrebu resp. možnosť využitia územia a v neposlednom rade posúdi súlad návrhu so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu obsiahnutými najmä v stavebného , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientáciu. Stavebný úrad vyhodnocuje stanoviská dotknutých orgánov tak, aby boli vo vzájomnom súlade. V prípade, že by sa vyskytli rozpory v predložených stanoviskách, je oprávnený ich odstraňovať postupom podľa v spojení s stavebného zákona. V preskúmavanej veci niet pochýb o tom, priložené stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy, stavebný úrad posúdil vo vzťahu k návrhu, a to vo vzťahu k starostlivosti a ochrane životného prostredia, potrieb a možností daného územia, preskúmal návrh s doloženými podkladmi a vychádzajúc zo záväznej časti plánu mesta Pezinok a dospel k záveru, že umiestnenie navrhovanej stavby je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Pezinok.

80. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobcovia boli od začiatku správneho konania jeho účastníkmi, o všetkých úkonoch stavebného úradu boli riadne a včas v zmysle správneho poriadku informovaní. V kontexte podanej námietky, že rozhodnutie o umiestnení stavby je v rozpore s územným plánom mesta ako aj jeho záväznej časti, súd musí konštatovať, že žalovaný v svojom rozhodnutí jednoznačne konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s územným plánom mesta v spojení so súhlasným záväzným stanoviskom mesta Pezinok. Z uvedeného má súd zato, že správne orgány sa posúdením umiestnenia navrhovanej stavby vo vzťahu k územnému plánu mesta zaoberali, a keďže v priebehu konania takáto námietka nebola vznesená, v ďalšom sa posúdením tejto otázky nezaoberali. S poukazom na právnu argumentáciu a skutkový stav uvedený v odsekoch 77. až 79. tohto rozhodnutia, správny súd v súlade s koncentračnou zásadou ustanovenou v § 42 ods. 5 stavebného zákona, dospel k záveru, že námietka žalobcov, ktorá je predmetom súdneho prieskumu, sa prekludovala, keďže žalobcovia túto nevzniesli do začatia ústneho konania nariadeného stavebným úradom a ani na ústnom konaní spojeného s miestnym zisťovaním dňa 10.04.2018, ktorého sa osobne zúčastnili, a to napriek tomu, že v oznámení o začatí územného konania boli poučení o možnosti podať námietky a návrhy v lehote uvedenej stavebným úradom s tým, že na neskôr uplatnené námietky sa neprihliada. Vzhľadom k aplikácii koncentračnej zásady v územnom konaní, stavebný úrad nemal dôvod na námietky, ktoré neboli účastníkmi územného konania vznesené, prihliadať a na námietky, ktoré neboli uplatnené v prekluzívnej lehote nie je možné prihliadať ani v konaní pred správnym súdom.

81. Napriek vyššie uvedenému základu, pre ktorý správny súd žalobu zamietol, pre právnu čistotu, sa zaoberal obsahom námietky, že rozhodnutia o umiestnení stavby nie sú v súlade s územným plánom mesta Pezinok, a túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd vychádzal z územného plánu mesta Pezinok- záväzná časť z júna 2017, ktorý vymedzené územie urbanistického obvodu A., urbanistický blok XX-XX (v ktorom sa návrh umiestnenia stavby týka) definuje funkčné využitie ako obytné územie- zmiešaná zástavba s prevahou rodinných domov

- bloky XX-XX, XX-XX, XX-XX s intervenčnými zásahmi: rekonštrukcia urbanistickej štruktúry formou prestavby, asanácie a dostavby - bloky XX-XX, XX-XX, XX-XX; v spojení so záväznou časťou územného plánu mesta Pezinok, v časti charakteristika intervenčných zásahov pod cieľ intervencie definuje t.j. má sa na mysli - premenu morálne a fyzicky zastaraných prvkov urbanistickej štruktúry na kvalitatívne či kvantitatívne novú urbanistickú štruktúru. Pod prostriedkom intervencie sa má na mysli - modernizácia a prestavba stavebného fondu, asanácia, prestavba a dostavba pôvodných prvkov urbanistickej štruktúry, výstavba nových prvkov urbanistickej štruktúry so zachovaním a rešpektovaním pôvodného priestorového a vizuálneho charakteru urbanistickej štruktúry.

Inak povedané, územný plán mesta Pezinok v spojení so záväznou časťou, v blokoch 18-23 počíta s novou urbanistickou štruktúrou spojenou s výstavbou nových prvkov urbanistickej štruktúry, čo výstavba navrhnutého nového rodinného domu nepochybne je. V opačnom kontexte možno uviesť, že územný plán mesta Pezinok v spojení so záväznou časťou, v blokoch 18-23 neobsahuje žiadny zákaz nových prvkov urbanistickej štruktúry. K uvedenému, súd odkazuje na vyjadrenie žalovaného uvedené v odsekoch 12. až 14. tohto rozhodnutia. Rovnako je potrebné poukázať aj na samotnú históriu pozemkov na ktorých sa umiestnenie navrhovanej stavby plánuje, súd odkazuje na odsek 25. tohto rozhodnutia s tým, že pozemok na ktorom sa plánuje umiestnenie navrhovanej stavby, zapísaný na LV č. XXX, okres G., obec G., kat.úz. N., pozostáva z par.č. XXX/X, XXX/X S. XXX/X, pričom parc.č. XXX/X je vedený ako zastavaná plocha a nádvorie za situácie, kedy právny predchodcovia stavebníčky, pôvodné stavby zbúrali. Nie bezvýznamná je aj aktuálna situácia zdokumentovaná situačným výkresom záujmového územia ako aj kópia katastrálnej mapy, ktoré nepochybne zobrazujú, že Y. A., na ktorej je plánované umiestnenie navrhovanej stavby, je obojstranne zastavaná rodinnými domami.

82. Správny súd je názoru, že vydané rozhodnutia o umiestnení stavby rodinného domu, zodpovedajú územnému plánu mesta Pezinok, a ich vydaním správne orgány nemohli reálne ukrátiť žalobcov na ich vlastníckom práve, na užívaní ich pozemkov ktoré sú v susedstve umiestnenia navrhovanej stavby, či znížiť do budúcna ich záujem o výstavbu, keďže aktuálne na pozemku žalobcov nie je umiestnená žiadna stavba a nie je známe, že by aktuálne žalobcovia iniciovali konanie o umiestnení stavby na pozemku v ich vlastníctve. Pri posúdení je podľa názoru súdu potrebné vychádzať zo skutočnosti, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzali z kladného záväzného stanoviska mesta Pezinok k investičnej činnosti zo dňa 13.09.2017, ktorého obsah je pre správny orgán záväzný (§ 140b Stavebného zákona), čím sa zachováva záväznosť požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách. Ak správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali z kladných záväzných stanovísk a vyjadrení dotknutých orgánov a na tieto stanoviská vo svojich rozhodnutiach poukázali, nemožno konštatovať nezákonnosť ich rozhodnutí. V prípade, ak účastníci nesúhlasia s obsahom a závermi týchto stanovísk, majú zákonnú možnosť uplatniť námietky proti obsahu záväzného stanoviska, čo však v prípade žalobcov nenastalo. Z odôvodnenia rozhodnutí je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami sa správne orgány riadili pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov. Predmetom súdneho prieskumu nemôžu byť nové námietky uplatnené po prvýkrát v žalobe a súd nemôže námietky, ktoré neboli uplatnené v odvolacom konaní skúmať, ani na ne prihliadať, iba ak existujú dôvody, pre ktoré účastník konania nemohol predmetné námietky vzniesť, nakoľko preukázateľne o nich nemal vedomosť, čo ale nie je prípad žalobcov.

83. Žalobcovia poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky . zn. , podľa ktorého „územným rozhodnutím (niektorým z nich) stavebného úradu je možné porušiť aj ustanovenie SR, teda je ôsobilé porušiť ústavne garantované individuálne právo.“, avšak správny súd musí konštatovať, že predmetný nález, ktorý rieši otázku, či obecným zastupiteľstvom schválený územný plán obce, zahŕňajúci aj využitie pozemku vo vlastníctve navrhovateľa, je možné považovať za nútené obmedzenie vlastníckeho práva navrhovateľa alebo dokonca za vyvlastnenie vlastníckeho práva, čím dochádza k porušeniu práva navrhovateľa vlastniť majetok garantované v a práva pokojne užívať svoj majetok garantované v čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru, že tento nie je možné na preskúmavané rozhodnutie aplikovať. Na tomto mieste správny súd konštatuje, že žalobcovia vôbec neuviedli akým ôsobom a v čom sú porušené preskúmavaným rozhodnutím ich subjektívne práva. Správny súd dáva tiež do pozornosti, že v ústavnoprávnej rovine podľa SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa všetkým vlastníkom poskytla a súčasne aj garantovala právna istota tak, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (). Taktiež Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 1 v znení dodatkového protokolu č. 1 poskytuje ochranu majetku každej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok ustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu. Na uvedenú právnu úpravu nadviazal zákonodarca aj v v a nasl., keď v ustanovil, že všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Z obsahu administratívneho spisu a z preskúmavaných rozhodnutí správny súd uzatvára, že návrh na umiestnenie navrhovanej stavby je v súlade so a územným plánom mesta Pezinok, v kontexte

primeranom k pomerom v danom území, neohrozuje práva vlastníkov susedných pozemkov na ktorých aktuálne sa žiadna stavba nenachádza, a to tak, aby užívanie ich pozemkov nebolo neprimerane dotknuté umiestnením navrhovanej stavby.

84. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že správne orgány v konaní postupovali zákonne, objektívne zistili skutkový stav, svoje rozhodnutia riadne v logických súvislostiach odôvodnili, súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na ich zákonnosť, preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol

X. Trovy konania.

85. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy). Ďalší účastníci si žiadne trovy konania neuplatnili a z obsahu spisu nevyplýva, že by im dôvodne vynaložené trovy konania vznikli.

86. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť ísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).