Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/45/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobkyne: Business Legal s.r.o., so sídlom Tallerova 4, Bratislava, IČO: 47 352 566, zastúpená M&M Legal s. r. o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Drieňová 27, Bratislava, IČO: 47 683 325, proti žalovanému: P. R., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/X, I., zastúpený JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom, so sídlom Hlavná 23, Trnava, o zaplatenie 3.718,78 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.718,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.718,78 Eur od 04.08.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 11.10.2019 domáhala zaplatenia sumy 3.718,78 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa ako kupujúci uzavrela so žalovaným ako predávajúcim 3 kúpnu zmluvu dňa 07.04.2016, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX U. Č.. XXXXX pre katastrálne územie I. (ďalej aj ako „kúpna zmluva“). Žalobkyňa zaplatila dňa 26.03.2019 celú sumu časti kúpnej ceny pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel žalovaného v sume 3.718,78 Eur. Žalobkyňa dňa 26.07.2019 odstúpila od kúpnej zmluvy. Odstúpenie bolo žalovanému zaslané dňa 29.07.2019, pričom fikcia doručenia nastala dňa 03.08.2019. Okamihom doručenia odstúpenia od kúpnej zmluvy sa kúpna zmluva zrušila od počiatku a zmluvné strany sú povinné vrátiť si navzájom všetky doteraz poskytnuté plnenia. Vzhľadom na zánik kúpnej zmluvy od počiatku žalobkyňa zaslala žalovanému výzvu na vrátenie peňažného plnenia zo dňa 21.08.2019, ktorá bola žalovanému doručená fikciou dňa 26.08.2019 s tým, že žalovanému bola poskytnutá lehota troch dní od doručenia výzvy na vrátenie zaplatenej sumy časti kúpnej ceny pripadajúcej na jeho spoluvlastnícky podiel. Žalobkyňa k žalobe ako dôkazy pripojila Kúpnu zmluvu uzavretú dňa 07.04.2016, Doklad o zaplatení zo dňa 26.03.2019, Odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 26.07.2019, podací hárok, Výzva na vrátenie peňažného plnenia zo dňa 21.08.2019, podací hárok.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. -32 zo dňa 21.11.2019, voči ktorému podal žalovaný dňa 09.10.2020 odpor. Súd preto uznesením č.k. -59 zo dňa 09.11.2021 platobný rozkaz zrušil.

3. Žalovaný v podanom odpore doručenom súdu dňa 09.10.2020 poprel existenciu žalobkyňou uplatňovanej pohľadávky. Žalovaný vo svojej obrane argumentoval tým, že žalobkyňa platne neodstúpila od kúpnej zmluvy, a teda k zrušeniu kúpnej zmluvy nedošlo. Ak nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, zmluva sa nezrušila, a teda nejestvuje reštitučná povinnosť na vrátenie prevzatej kúpnej ceny. Z

priloženého odstúpenia nevyplýva, že ide o odstúpenie od zmluvy, ktorú som so žalovaný so žalobkyňou uzatvoril. Žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorá bola spísaná v I. dňa 10.03.2016, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX U. Č.. XXXXX V. S..Ú.. I.. Žalobkyňa však odstúpila od zmluvy uzavretej v H. dňa 07.04.2016, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, Č.. XXXX U. Č.. XXXXX V. S..Ú.. I.. Z uvedeného sa teda javí, že predmetným odstúpením odstupovala žalobkyňa od inej zmluvy, nakoľko je tu nezhoda v mieste a dátume uzatvorenia zmluvy, a najmä v nehnuteľnostiach, ktoré mali byť predmetom zmluvy. Žalobkyňa v žalobe odkazuje na odstúpenie priložené k žalobe, z ktorého ale nie je vôbec jasné, aké sú dôvody pre odstúpenie a či boli tieto dôvody naplnené, teda či by takéto odstúpenie (ak by aj neboli pochybnosti o identifikácii zmluvy, od ktorej žalobkyňa mienila odstúpiť) spĺňalo zákonné predpoklady pre platné odstúpenie od zmluvy. Navrhol preto, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

4. Žalobkyňa v replike doručenej súdu dňa 18.01.2021 uviedla, že nie je sporné uzavretie kúpnej zmluvy dňa 07.04.2016, ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX U. XXXXX pre katastrálne územie I. ani zaplatenie kúpnej ceny žalobkyňou. Žalobkyňa vzhľadom na nedodržanie zmluvných záväzkov odstúpila od kúpnej zmluvy dňa 26.07.2019. Žalobkyňa ďalej argumentovala tým, že od kúpnej zmluvy sa odstúpilo konkrétne a správne, pretože predmetné nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy sú špecifikované parcelnými číslami. To, že kataster zmenil čísla LV, nič nemení na tejto skutočnosti. Kúpna zmluva bola uzavretá okamihom podpísania posledným účastníkom, ktorým bola pani V., ktorá podpísala kúpnu zmluvu dňa 07.04.2016 v H.. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným len jednu kúpnu zmluvu, preto tvrdenia žalovaného považuje za účelové, pričom trvala na tom, že odstúpenie je platné. Nárok žalobkyne uplatnený žalobou vznikol dňom doručenia odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktoré bolo žalovanému riadne doručené.

5. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 12.02.2021 poukázal na to, že žalobkyňa sa doposiaľ nijakým spôsobom nevysporiadala s tvrdením žalovaného o neplatnom odstúpení od zmluvy. Žalovaný rozporuje práve túto skutočnosť, keď na odstúpenie od zmluvy neboli dané žiadne dôvody, zákonné ani zmluvné. Na odstúpenie od zmluvy neboli splnené (zákonné či zmluvné) predpoklady, žalobkyňa nemala dôvod na odstúpenie od zmluvy. Takýto neplatný právny úkon nespôsobuje následky, ktoré zákon s platným úkonom spája, t.j. zrušenie zmluvy od počiatku. Poukázal na skutočnosť, že spoluvlastnícky podiel, ktorý kúpnou zmluvou na žalobkyňu prevádzal, skutočne nadobudla. Žalovaný si splnil všetky zmluvné povinnosti, na žalobkyňu riadne previedol spoluvlastnícky podiel, ktorý bol predmetom zmluvy a žalobkyňa bola ako vlastník zapísaná do katastra nehnuteľností. Ani v procese uzatvárania zmluvy, ani po povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne nenastali žiadne zákonom predpokladané okolnosti, ktoré by žalobkyňu ako kupujúcu oprávňovali odstúpiť od zmluvy (napr. uzavretie zmluvy v tiesni, vady predanej veci a pod.). Rovnako nenastali ani predpoklady pre odstúpenie od zmluvy uvedené v kúpnej zmluve. Ako dôvod žalobkyňa uvádza, že (bližšie nešpecifikovaný) projekt pre ňu stratil význam, nakoľko sa ani po 4 rokoch nestala vlastníkom celku nehnuteľností. Uvedená skutočnosť však nie je (zákonným ani zmluvne dohodnutým) dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Uvádzané okolnosti (napr. prísľub B. F. R. v zmluve o budúcej kúpnej zmluve zabezpečiť, že žalobca nadobudne aj podiely iných spoluvlastníkov, alebo odstúpenie X. E. od inej kúpnej zmluvy) nijakým spôsobom nemali vplyv na uzavretú kúpnu zmluvu. Zo žiadneho ustanovenia kúpnej zmluvy nevyplýva, že táto je podmienená alebo nejakým spôsobom previazaná s inými zmluvami a že nesplnenie povinností podľa inej zmluvy môže byť dôvodom pre odstúpenie. Rovnako ani skutočnosť, že žalobkyňa sa nestala vlastníkom celku nehnuteľností nezakladá dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Nakoľko predmetom kúpnej zmluvy boli len spoluvlastnícke podiely nepredstavujúce celok nehnuteľnosti, fakt, že sa žalobkyňa nestala výlučným vlastníkom celku nehnuteľností, nemá žiaden právny význam a nezakladá dôvod na odstúpenie od zmluvy. Nakoľko teda žalobkyňa od zmluvy platne neodstúpila, nemá nárok na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny.

6. Žalobkyňa v podaní zo dňa 05.03.2021 zopakovala svoju doterajšiu argumentáciu a doplnila, že žalovaný podľa priložených listov vlastníctva č. XXXX (č. 38) a č. XXXXX (č. 17) a č. XXXXX (č. 19) odstúpenie akceptoval a vlastnícke právo bolo opätovne zapísané v prospech žalovaného. Uvedeným konaním žalovaného je zrejmé, že odstúpenie zo strany žalobkyne bolo dôvodné a zákonné, a teda právny nárok na vrátenie už zaplatenej kúpnej ceny je daný, a to z dôvodu, že kúpna zmluva ako taká zanikla odstúpením a následne vlastnícke právo patrí žalobkyni (pozn. súdu: žalobkyňa mala zrejme na mysli „žalovanému“), hoc žalobkyňa preukázateľne uhradila kúpnu cenu v prospech žalovaného. K podaniu žalobkyňa priložila výpis z LV č. XXXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXXX V. S..Ú.. I. zo dňa 06.10.2021.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom strany v rámci svojich prednesov zotrvali na argumentoch, ktoré prezentovali súdu vo svojich písomných podaniach. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, najmä Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 07.04.2016, Dokladom o zaplatení zo dňa 26.03.2019, Odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 26.07.2019, Výzvou na vrátenie peňažného plnenia zo dňa 21.08.2019, podacími hárkami, výpismi z LV č. XXXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXXX V. S..Ú.. I. zo dňa 06.10.2021, ako aj s ostatným obsahom spisu, keď na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

8. Strany sporu, žalobkyňa ako kupujúca a žalovaný ako predávajúci 3/ uzavreli dňa 10.03.2016 kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre k.ú. I. (pozemky parcely registra „.“ s parcelným č. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXXX/X) a na LV č. XXXXX V. S..Ú.. I. (pozemky parcely registra „D.“ s parcelným č. XXXX/X, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X) o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXXX/XXXXXXX-in (č.l. 5). Predmetná zmluva bola okrem žalovaného uzavretá aj s ďalšími osobami ako predávajúcimi, ktorí boli podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa dňa 26.03.2019 poukázala na účet žalovaného sumu 3.718,78 Eur (č.l. 15). Žalobkyňa listom zo dňa 26.07.2019 odstúpila od zmluvy (č.l. 16). Predmetné odstúpenie bolo žalovanému odoslané dňa 29.07.2019 a dňa 21.08.2019 sa zásielka vrátila žalobkyni ako neprevzatá v odbernej lehote (č.l. 21). Výzvou zo dňa 21.08.2019 žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie sumy 3.718,78 Eur do troch dní od doručenia výzvy (č.l. 22). Žalovaný bol na základe Odpovede k odstúpeniu

- XXXX/XX záznamom pod č. G. XXXX/XXXX zapísaný ako vlastník nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXXX V. S..Ú.. I. (pozemok parcely registra „D.“ s parcelným č. XXXXX/X) pod č. XX, na LV č. XXXX V. S..Ú.. I. (pozemky parcely registra „D.“ s parcelným č. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/ XX) pod č. XX a na LV č. XXXXX V. S..Ú.. I. (pozemky parcely registra „D.“ s parcelným č. XXXX/X, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X) pod č. XX (č.l. 74).

9. Podľa (ďalej len „“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa , z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

12. Podľa a , písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

13. Podľa a , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

14. Podľa , záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. Podľa a , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

18. Podľa a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

20. Podľa , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

21. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Podľa a (ďalej len „“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

24. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 26.03.2019 poukázala na účet žalovaného sumu 73.718,78 Eur. Uvedená čiastka predstavovala úhradu kúpnej ceny za prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného na vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach. Žalobkyňa listom zo dňa 26.07.2019, odoslaným žalovanému dňa 29.07.2019 odstúpila od kúpnej zmluvy. Nebolo tiež sporné, že žalovaný je evidovaný ako vlastník predmetných nehnuteľností, na základe zápisu v katastri nehnuteľností pod č. Z XXXX/XXXX - Odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa 26.07.2019 - B. XXXX/XXXX, Odpoveď k odstúpeniu - XXXX/XX.

25. Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania a zo zisteného skutkového stavu mal za to, že žalobkyňa poskytla žalovanému sumu vo výške 3.718,78 Eur titulom kúpnej ceny za prevádzaný spoluvlastnícky podiel na vyššie uvedených nehnuteľnostiach. Zo strany žalobkyne došlo k odstúpeniu od predmetnej zmluvy dňa 26.07.2019, na základe čoho bol žalovaný opätovne zapísaný ako vlastník týchto nehnuteľností (G. XXXX/XXXX, Odpoveď k odstúpeniu XXXX/XX). Napriek tomu, že žalovaný akceptoval odstúpenie od kúpnej zmluvy, doposiaľ žalobkyni žalovanú sumu nevrátil.

26. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v časti vzniku nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 3.718,78 Eur nebolo už potrebné zaoberať sa námietkami žalovaného týkajúcimi sa neplatnosti odstúpenia od zmluvy, keďže na základe odpovede žalovaného bol tento zapísaný ako vlastník predmetných spoluvlastníckych podielov. Napokon nárok týkajúci sa uplatnenej istiny považoval za dôvodný aj samotný žalovaný. Súd po vykonanom dokazovaní preto dospel k záveru, že z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy sa táto v zmysle zrušila od počiatku a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Vzhľadom na uvedené bol žalovaný povinný žalobkyni vrátiť poskytnuté plnenie vo výške 3.718,78 Eur. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný plnenie poskytnuté žalobkyňou za prevod spoluvlastníckeho podielu po odstúpení od zmluvy, ani po opätovnom zapísaní žalovaného ako podielového spoluvlastníka predmetných nehnuteľností nevrátil. Nevrátením poskytnutej sumy došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko na základe odstúpenia od zmluvy je v katastri nehnuteľností ako vlastných predmetných nehnuteľností evidovaný žalovaný.

27. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa žalovanému dňa 26.03.2019 uhradila sumu 3.718,78 Eur na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy v zmysle jej čl. III. bod 4, avšak z dôvodu odstúpenia od zmluvy ide na strane žalovaného o bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ( ), ktoré je žalovaný povinný žalobkyni vydať ( a ), nakoľko žalobkyňa si svoju povinnosť v zmysle splnila, čomu svedčí zápis v katastri nehnuteľností.

28. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalovaný je povinný žalobkyni vrátiť, čo dostal, a preto ho vo výroku I. rozsudku zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 3.718,78 Eur.

29. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, má voči nemu žalobkyňa nárok aj na úrok z omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania deň nasledujúci po doručení odstúpenia od zmluvy, keďže v tento deň vznikla stranám povinnosť vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa dňa 26.07.2019 odstúpila od uvedenej zmluvy, pričom toto odstúpenie aj zaslala žalovanému. Strany si v zmluve, v čl. VI. bod 3. dohodli, že odstúpenie musí byť urobené v písomnej forme a musí byť zaslané doporučenou poštou na adresu zmluvnej strany uvedenú v záhlaví. Účinky odstúpenia nastávajú päť kalendárnych dní po odoslaní odstúpenia od zmluvy. Z podacieho hárku je zrejmé, že zásielka bola žalovanému zaslaná dňa 29.07.2019 a v zmysle citovaného čl. 6 zmluvy k doručeniu odstúpenia došlo dňa 03.08.2019. Nasledujúci deň si strany mali vydať navzájom poskytnuté plnenia, keďže zmluva sa zrušila. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania dňa 04.08.2019. Súd mal za to, že odstúpenie od zmluvy bolo zo strany žalobkyne platné. Napokon aj samotný žalovaný svojou odpoveďou Okresnému úradu Trnava, katastrálny odbor pod č. XXXX/XX toto odstúpenie akceptoval. Tvrdenia žalovaného o nie právnych, ale morálnych dôvodoch akceptácie predmetného odstúpenia považoval súd za účelové. Vzhľadom na to súd priznal žalobkyni nárok na úrok z omeškania odo dňa 04.082019 do zaplatenia, keď výška základnej úrokovej sadzby bola 0,00 %, žalobkyňa tak má v zmysle nariadenia vlády SR č. popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% (5 + 0,00 %) ročne zo sumy 3.718,78 od 04.08.2019 do zaplatenia.

30. S poukazom na uvedené súd vo výroku I. rozsudku zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 3.718,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.718,78 Eur od 04.08.2019 do zaplatenia. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, žiadosť žalovaného a tú skutočnosť, že je osobou v dôchodkovom veku a jeho majetkové pomery neumožňujú žalovanú sumu uhradiť v lehote 3 dní, určil súd žalovanému na plnenie v súlade s veta druhá primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

31. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

32. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

34. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia v spojení s , keď žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu istiny úspešná, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobkyne voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku.

36. K ustanoveniu súd uvádza, že súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa ( ), pre ktoré by žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nemal priznať. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v sporových konaniach sa uplatňuje tzv. zásada úspechu, v zmysle ktorej súd prizná úspešnej strane náhradu trov konania proti neúspešnej strane. Iba v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa nemusí súd v zmysle výnimočne náhradu trov konania celkom

alebo sčasti priznať. Súd poukazuje na to, že ustanovenie upravuje moderačné právo súdu, pričom podľa dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu, osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má vykladať prísne reštriktívne, a teda uplatnenie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len výnimočne, keď výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964).

37. Žalovaný žiadal nepriznať úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom tieto špecifikoval tým, že napokon žalovaný uznal dôvodnosť odstúpenia, keď mal za to, že v čase podania žaloby táto dôvodná nebola. Naproti tomu súd uvádza, že náhrada trov sa spravuje zásadou úspechu, pričom v prejednávanej veci bola plne úspešná žalobkyňa. Žalovaný mohol do termínu pojednávania uhradiť žalovanú sumu, ktorú napokon aj nepoprel, prípadne aspoň jej časť, avšak žalovaný takto nekonal a do rozhodnutia súdu nič neuhradil. Súd nevzhliadol ako dôvod osobitného zreteľa ani vyšší vek žalovaného, pričom len táto skutočnosť sama o sebe nie je takým dôvodom, aby súd úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. Zo strany žalovaného neboli produkované žiadne také dôvody hodné osobitného zreteľa, žiadne výnimočné okolnosti veci, ktoré by odôvodňovali použitie citovaného ustanovenia. S prihliadnutím na absenciu výnimočných okolností súd nevidel dôvod na aplikáciu .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ().