Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/37/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a členov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci proti obžalovanému T. S., pre zločin lúpeže podľa , , s poukazom na , a s poukazom na a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta a obžalovaného T. S. proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 17. februára 2021, č. k. -181, na verejnom zasadnutí konanom 11. novembra 2021 v Trnave, takto

rozhodol:

I. Podľa , , zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa sa obžalovaný T. S., nar. X. G. XXXX v W., Česká republika, trvalé bydlisko D. E. XXXX/X, E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Želiezovce, o d s u d z u j e podľa s použitím ust. , , , , , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. II. Podľa sa odvolanie obžalovaného T. S. zamieta.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo 17. februára 2021, č. k. -181, bol obžalovaný T. S. (ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa , , (ďalej len Tr. zák.) s poukazom na , Tr. zák. a s poukazom na Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej slobody podľa Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 19.09.2020 v čase okolo 16.30 hod. v rodinnom dome na adrese E., X. XXXX/XX vnikol do rodinného domu cez neuzamknutú bránku vysokú cca 160 cm tak, že si otvoril haspru z vnútornej strany bránky, prešiel po dvore k zadnému vchodu do domu, ktorý nebol zamknutý, z ďalších uzamknutých dverí vybral sklenú výplň, čím sa dostal do kuchyne, kde po príchode vlastníčky P. Y. ju napadol zozadu z pravej strany tak, že ju udieral kovovou palicou po oboch rukách a kričal na ňu: „peniaze, many, many, ja potrebujem peniaze, lebo ťa zabijem“, preto mu podala čiernu kabelku, ktorej obsah vysypal a zobral hotovosť 20,- Eur, potom ju sácal po chodbe do jej izby, kde ju zatvoril a prehľadával zatiaľ celý dom a zo sekretára v obývacej izbe vybral dva sety porcelánového servisu, rôzne sošky a vázy a fľašu alkoholu, ktoré zabalil do handry, kedy P. Y. vyšla z izby na dvor odkiaľ zakričala na susedov, ktorí jej prišli na pomoc, vtedy T. S. utiekol z domu aj s odcudzenými vecami, čím poškodenej P. Y., nar. XX.XX.XXXX,

bytom E., X. XXXX/X spôsobil povrchové zranenia na oboch rukách a majetkovú škodu vo výške 503,- Eur. 2. Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 188 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 5, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Zároveň ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne podľa Tr. zák. mu uložil i ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou. Podľa (ďalej len ) poškodenú P. Y. (ďalej len poškodená) s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd skonštatoval, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní realizoval vyhlásenie o vine, ktoré okresný súd prijal, preto vykonal dokazovanie len čo do výroku o treste, resp. ochranného opatrenia a škode. Následne okresný súd v odôvodnení zrekapituloval výsledky dokazovania, ktoré ohľadom tohto výroku vykonal. 4. Samotný výrok o treste okresný súd odôvodnil tým, že u obžalovaného bola trestná sadzba odňatia slobody pri právnej kvalifikácii podľa 188 ods. 2 Tr. zák. stanovená v rozpätí od 7 rokov až do 12 rokov. Okresný súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody s použitím Tr. zák., keďže tento sa opätovne dopustil zločinu (rozsudok Okresného súdu Galanta z 22. mája 1996, sp. zn. , Tr. v znení neskorších predpisov). Po zvýšení dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu, bola trestná sadzba u obžalovaného od 9 rokov a 6 mesiacov až do 12 rokov. 5. Okresný súd však pri úvahe o treste dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody za použitia Tr. zák. v trestnej sadzbe od 9 rokov a 6 mesiacov až do 12 rokov, by vzhľadom na okolnosti a charakter trestnej činnosti obžalovaného bolo neprimerane prísne. V danom prípade tak použil pri ukladaní trestu inštitút mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, konkrétne , Tr. zák. a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Okresný súd predovšetkým prihliadol na učinené vyhlásenie obžalovaného o vine, ktoré je neodvolateľné a založilo možný zákonný postup pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody v súlade s ustanovením , Tr. zák. Z tohto dôvodu uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanoveného trestu odňatia slobody. Takto uložený trest je podľa okresného súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie. S poukazom na závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria uložil obžalovanému i ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou. Poškodenú s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, pretože sa v prípravnom konaní bližšie nevyjadrila k rozsahu a k špecifikácii škody, ktorá jej bola trestným činom spôsobená. Okrem uvedeného okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že poškodenej boli v podstate všetky odcudzené veci vrátené, čo vyplynulo z potvrdenia o vrátení veci. 6. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku si prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len prokurátorka) a obžalovaný ponechali lehotu na podanie odvolania. 7. Písomným podaním doručeným okresnému súdu 18. februára 2021 zahlásila voči rozsudku prokurátorka odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného. 8. Prokurátorka odvolanie odôvodnila písomným podaním doručeným okresnému súdu 16. marca 2021, v ktorom uviedla, že napadnutý rozsudok vo výrokovej časti týkajúcej sa uloženia trestu odňatia slobody obžalovanému pod dolnú hranicu trestnej sadzby nepovažuje za primeraný a postačujúci na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. Poukázala najmä na zarážajúci spôsob násilného konania obžalovaného voči poškodenej - chránenej osobe, ktorý neváhal použiť aj zbraň - kovovú palicu, ktorou ju udieral po oboch rukách a následne ju zatvoril v izbe za účelom prehľadania domu a odcudzenia ďalších vecí. Obžalovaný pritom naplnil hneď tri kvalifikačné znaky uvedeného trestného činu, že čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou (kovovou palicou), vlámaním (vybral sklenú výplň na dverách) a na chránenej osobe (poškodená mala v čase spáchania skutku 75 rokov). Jedna poľahčujúca okolnosť nie je spôsobilá vyvážiť trojnásobné naplnenie kvalifikačných znakov uvedeného zločinu. Vo vzťahu k aplikácii Tr. zák. uviedla, že mimoriadne zníženie trestu je inštitút mimoriadny, výnimočný, ku ktorému môže súd pristúpiť len v osobitných prípadoch. Nie je to inštitút, ktorý možno aplikovať vždy a znižovať tresty páchateľom automaticky po vyhlásení viny podľa Nestotožnila sa s dôvodmi mimoriadneho zníženia trestu, ktoré ustálil okresný súd vo vzťahu k osobe páchateľa, ktorý poukázal na vyhlásenie obžalovaného, ktoré z hľadiska ďalšieho postupu vyhodnotil ako veľmi významné, keďže sa v rozsahu jeho priznania nevykonalo kontradiktórne hlavné pojednávanie.

Polícia voči nemu vyprodukovala tak jednoznačné a usvedčujúce dôkazy, že vyhlásenie o vine bolo pre neho jediným rozumným východiskom v danej situácii, ktoré však, aj keď bolo okresným súdom prijaté, v žiadnom prípade neodôvodňuje u obžalovaného mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby. Poukázala ďalej na trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol doposiaľ 12- krát súdne trestaný, pričom aj predmetný skutok spáchal počas plynutia skúšobnej doby, a teda v osobe obžalovaného ide o páchateľa, u ktorého sa nejedná o jednorazové vybočenie z medzí zákona, ale je zrejmá jeho recidíva. Pestrá trestná minulosť obžalovaného nasvedčuje záveru o problematickej možnosti jeho nápravy. Súčasne nie je možné opomenúť aj tú skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti už dva krát súdne trestaný za zločiny, a to zločin lúpeže (podľa ) rozhodnutím Okresného súdu Galanta z 19. novembra 1986, sp. zn. , ktoré odsúdenie mal však amnestované 1.1.1990 a zločin pohlavného zneužívania podľa rozhodnutím Okresného súdu Galanta z 22. mája 1996, sp. zn. , za ktorý mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody. Prokurátorka bola toho názoru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest prísnejší (a aj spravodlivejší), a to nepodmienečný trest odňatia slobody minimálne 10 rokov, keďže ani tresty, ktoré boli obžalovanému uložené skoršími rozsudkami, nemali na jeho osobu žiadny prevýchovný účinok a od páchania trestnej činnosti ho neodradilo ani plynutie skúšobnej doby. 9. Z vyššie uvedených dôvodov navrhla, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s poukazom na , napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a v zmysle ustanovenia vo veci sám rozhodol rozsudkom a uložil obžalovanému za spáchané trestné činy primeraný a spravodlivý trest, a to trest odňatia slobody, ktorý nebude uložený pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby. 10. Písomným podaním doručeným okresnému súdu 7. apríla 2021 prostredníctvom obhajcu zahlásil voči rozsudku odvolanie čo do výroku o treste aj obžalovaný. 11. Obžalovaný odvolanie odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu 7. apríla 2021 prostredníctvom obhajcu Mgr. Roberta Čibrika (ďalej len obhajca), pričom v ňom namietal, že okresným súdom uložený trest považuje za neprimerane prísny a poukázal na svoj postoj k spáchanému skutku, teda že sa priznal a svoj čin úprimne oľutoval. V jeho prípade tak boli splnené podmienky na uloženie trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby stanovenej zákonom za použitia . ods. 1, ods. 4 Tr. zák. V súvislosti s jeho trestnou minulosťou, poukázal na skutočnosť, že rozsudok, pre ktorý okresný súd s použitím Tr. zák. zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby, je z roku 1996. Prihliadať po 25 rokoch na tento skutok pri určovaní trestnej sadzby, a teda aj ukladaní trestu je neadekvátne a neprimerane prísne. Uloženie trestu kratšieho trvania by na jeho nápravu a zabezpečenie ochrany spoločnosti, za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia, istotne postačovalo. 12. Poukazujúc na uvedené skutočnosti v konečnom návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. 13. Obžalovaný sa k dôvodom odvolania prokurátorky vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu 6. apríla 2021. S odôvodnením odvolania prokurátorky nesúhlasí a na rozdiel od prokurátorky bol toho názoru, že uložený trest je u neho neprimerane prísny. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie svojho odvolania a najmä na skutočnosť, že jeho odsúdenie za zločin, pre ktorý okresný súd zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby je ešte z roku 1996. Preto sa mu požiadavka prokurátorky javí ako neadekvátna a nespravodlivá. 14. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie o oboch odvolaniach dňa 13. mája 2021. 15. Za účelom prejednania podaných odvolaní nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 11. novembra 2021. Verejného zasadnutia sa zúčastnila prokurátorka, obhajca ako aj samotný obžalovaný, ktorého účasť bola v rámci opatrení proti šíreniu nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 zabezpečená prostredníctvom video-konferenčného zariadenia podľa z ÚVTOS Želiezovce. Obhajoba voči tomuto postupu neuplatnila žiadne výhrady. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti poškodenej, ktorá sa nedostavila a svoju neúčasť neospravedlnila. 16. Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v tomto smere neboli. 17. Prokurátorka v konečnom návrhu zotrvala na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Nad rámec odvolania poukázala na to, že pri ukladaní trestu okresný súd neaplikoval ust. Tr. zák. a neuviedol ani dôvod, pre ktorý dospel k záveru, že by nebolo potrebné na túto priťažujúcu okolnosť prihliadať. Navrhla preto napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o treste a rozhodnúť odvolacím súdom o uložení úhrnného trestu, ktorý nebude znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby a odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného sa pridržal písomne odôvodneného odvolania, resp. aj písomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátorky a dôvodov v nich uvedených. V rámci toho poukázal, že k zvýšenej dolnej hranici trestnej sadzby dospel okresný súd kvôli odsúdeniu z roku 1996, čo po 25-tich rokoch považuje za neprimerane prísne a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na nové rozhodnutie. Alternatívne navrhol, aby krajský súd po zrušení výroku o treste sám o treste rozhodol. Obžalovaný sa pridržal vyjadrenia jeho obhajcu. Veľmi sa hanbí, za to čo spravil aj vzhľadom na svoj vek, zahanbil svoju rodinu a viac sa k tomu nechcel vyjadriť, nakoľko sa skutočne veľmi hanbí. 18. Podľa , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je Keďže skutkové zistenia nebolo možné meniť v neprospech obžalovaných uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa , ak bolo odvolanie obmedzené podľa alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa , odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. 19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní na to oprávnenou osobou - obžalovaným a prokurátorkou - postupom podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste rozsudku, proti ktorému obaja podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa 20. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie prokurátorky je dôvodné, no odvolanie obžalovaného dôvodné nie je. 21. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste, v tomto smere žiadne námietky strany nemali a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa , krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať, že okresný súd vykonal dokazovanie procesne správne a v rozsahu dostatočnom na rozhodnutie o treste. 22. Pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, je potrebné pripomenú, že pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. , Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. 23. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy

páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. 24. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. 25. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. 26. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. 27. Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. 28. V stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa Tr. zák. spočíva v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej sadzby činu najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde iba o trest za tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní priťažujúcej okolnosti podľa Tr. zák., teda že páchateľ spáchal viac trestných činov. Túto priťažujúcu okolnosť však nemožno priznať vtedy, ak sa úhrnný trest zároveň ukladá podľa Tr. zák., teda s použitím tzv. asperačnej zásady, ktorá sa aplikuje vtedy, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami (viacčinný súbeh). 29. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že okresný súd nepochybil pri určení druhu trestu, keď správne dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné s poukazom na ust. Tr. zák. ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže išlo o trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšovala päť rokov. Ukladanie alternatívnych trestov k nepodmienečnému trestu odňatia slobody u obžalovaného vzhľadom na jeho osobu a závažnosť spáchanej trestnej činnosti neprichádzalo vôbec do úvahy. 30. Správne okresný súd u obžalovaného preskúmal pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, avšak nesprávne ustálil ich výsledný pomer ako vyrovnaný ( Tr. zák.). U obžalovaného totiž existovala len jedna poľahčujúca okolnosť podľa Tr. zák., no hneď dve priťažujúce okolnosti podľa , Tr. zák., teda prevažoval pomer priťažujúcich okolností. Priťažujúcu okolnosť podľa Tr. zák. - že už bol v minulosti odsúdený - mu krajský súd priznal v súlade s odvolacími námietkami prokurátorky preto, že mal v registri trestov GP SR okrem vyššie uvedeného odsúdenia na základe, ktorého došlo k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby, evidovaných rad ďalších odsúdení, ktoré toho času nemá zahladené. 31. Správne však okresný súd postupoval vtedy, keď dolnú hranicu trestnej sadzby postupom podľa Tr. zák. zvýšil o jednu polovicu, teda na 9 rokov a 6 mesiacov z dôvodu, že obžalovaný spáchal opätovne zločin potom, ako už bol za zločin právoplatne odsúdený.

32. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného, že na odsúdenie za zločin z roku 1996 by sa nemalo pre odstup až 25-tich rokov prihliadať, ide o námietku nedôvodnú. Na opätovné spáchanie zločinu podľa Tr. zák. musí súd pri ukladaní trestu prihliadať bez ďalšieho, obligatórne (povinne), pokiaľ také odsúdenie nie je zahladené ako v tomto prípade. 33. Inak povedané, umožňuje neprihliadnuť podľa povahy predchádzajúceho nezahladeného odsúdenia páchateľa len v rámci priťažujúcej okolnosti podľa Tr. zák., no takúto možnosť súdu nedáva pokiaľ ide o opätovné spáchanie zločinu podľa . Tr. zák. 34. Správne postupoval okresný súd aj vtedy, keď obžalovanému, ktorý spáchal dva trestné činy, ukladal podľa Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, v tomto prípade ide o zločin lúpeže podľa Tr. zák. s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody od 7 rokov do 12 rokov, ktorú správne postupom podľa Tr. zák. upravil na 9 rokov a 6 mesiacov až 12 rokov. 35. Pokiaľ ide o samotnú výmeru okresným súdom uloženého trestu, podľa názoru krajského súdu okresný súd ale nepostupoval správne, keď v rámci takto stanovenej trestnej sadzby obžalovanému uložil mimoriadne znížený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov s použitím ust. , Tr. zák. per analogiam. 36. Rovnako ako prokurátorka, aj krajský súd je toho názoru, že trest uložený okresným súdom je neprimerane mierny jednak k okolnostiam prípadu, ale najmä k osobe obžalovaného. Správne prokurátorka v odvolaní poukázala na fakt, že obžalovaný sa v minulosti dopúšťal rôznej trestnej činnosti, za ktorú bol opakovane odsúdený aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré vykonal. Doposiaľ bol až 12-krát súdne trestaný. Fakt, že sa obžalovaný prejedávaného trestného činu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom, svedčí aj podľa názoru krajského súdu o tom, že predchádzajúci nepodmienečný trest odňatia slobody u neho zjavne nesplnil svoj účel, keďže ho nenapravil a neodradil od spáchania ďalšej trestnej činnosti. 37. Za daného stavu veci považuje aj krajský súd za aplikačne nesprávne, aby bol obžalovanému za opätovne spáchaný zločin násilného typu ukladaný mimoriadne znížený nepodmienečný trest odňatia slobody. Takto uložený trest okresným súdom by podľa názoru krajského súdu nenaplnil zákonom predpokladaný účel vymedzený v ust. Tr. zák., ktorým je nielen zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti, či vytvoriť mu podmienky preto, aby v budúcnosti viedol riadny život, ale aj zabezpečiť generálnu prevenciu, t. j. odradiť iných od páchania trestnej činnosti. 38. Pokiaľ obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukazoval na to, že zákonné podmienky pre analogickú aplikáciu ust. , Tr. zák. v zmysle Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod poradovým číslom 44 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR číslo 5/2017 boli v jeho prípade splnené, k tomu krajský súd uvádza, že súd musí pri mimoriadnom znižovaní trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby zohľadňovať nielen obžalovaným zvýrazňované vyhlásenie o vine, ale aj inú rovnako významné skutočnosti, konkrétne či by trest uložený v nezníženej výmere bol pre obžalovaného neprimerane prísny a či aj trest kratšieho trvania postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti. 39. Podľa názoru krajského súdu u obžalovaného tieto podmienky splnené neboli, keďže s poukazom na už skôr uvedené skutočnosti sa nemožno dôvodne domnievať, že by trest kratšieho trvania uložený s použitím mimoriadneho zmierňujúceho ustanovenia postačil na zabezpečenie ochrany spoločnosti. 40. Rovnako je krajský súd toho názoru, že ním uložený trest na samej dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby, vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, najmä vo vzťahu k jeho recidíve a dosiaľ vykonaným nepodmienečným trestom odňatia slobody zjavne nevedúcim k jeho náprave, nemožno považovať za neprimerane prísny. V tejto výmere trestu krajský súd výrazne zohľadnil práve obžalovaným akcentovaný postoj k stíhanej trestnej činnosti. V prípade iného postoja by krajský súd pristúpil k uloženiu ešte vyššieho trestu. 41. Pokiaľ ide o tzv. vonkajšiu diferenciáciu výkonu trestu odňatia slobody, tu krajský súd prevzal z napadnutého rozsudku stavu veci a zákonu zodpovedajúci výrok, ktorým bol obžalovaný podľa Tr. zák. na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný totiž v ostatných desiatich rokoch pred spáchaním súdeného skutku už bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. 42. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd odvolaniu prokurátorky vyhovel a postupom , , zrušil rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a na podklade úplného a správne vykonaného dokazovania ohľadom výroku o treste v konaní pred okresným súdom sám podľa vo veci rozhodol tak, že obžalovanému podľa Tr. zák. s použitím ust. , , , ods.

2, ods. 5, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, ktorý trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle Tr. zák., konkrétne miere závažnosti spáchaného trestného činu vyplývajúcej z jeho povahy, zo spôsobu jeho spáchania, tiež zistenej poľahčujúcej okolnosti a priťažujúcich okolností, ale hlavne pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy. 43. Pokiaľ ide o odvolanie námietky obžalovaného, tieto vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné, preto jeho odvolanie ho postupom podľa zamietol. 44. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.