Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_21Csp-20-2021.pdf
PDF · 90.54 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/20/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, Bratislava - Nové Mesto, IČO : 35914939 proti žalovanému H. F., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom Q. XX, U., o zaplatenie sumy 52,10 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 52,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 52,10 eur od 21. 11. 2019 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 2 eurá, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica 28. 9. 2020, ktorá bola postúpená na tunajší súd 19. 4. 2021 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 52,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 52,10 eur od 21. 11. 2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 2 eurá. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že 24. 10. 2019 využil žalovaný službu poskytovanú žalobcom, a to prepravu osôb na železničných dráhach, nastúpením na vlak č. 3407, bez platného cestovného dokladu na trati Kraľovany
- Liptovský Mikuláš. Žalovaný pritom svoju cestu sprievodcovi vopred neohlásil a pri kontrole cestovných dokladov na výzvu sprievodcu odmietol uhradiť cestovné. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov a čl. A 4.2 písm. f), čl. A 4.2 písm. k) a čl. B 5.2 Prepravného poriadku Železničnej spoločnosti Slovensko v spojení s príslušnou časťou Cenníka č. 16, ktorý je súčasťou tohto prepravného poriadku bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi sumu 52,10 eur, ktorá suma pozostáva z cestovného z nástupnej stanice do cieľovej stanice vo výške 2,10 eur a zo sankcie za cestu bez platného cestovného dokladu (prirážka vyššia) vo výške 50 eur. Žalovaný bol podľa § 8 ods. 5 zákona o preprave na dráhach pri kontrole cestovných dokladov oprávnenou osobou povinný zaplatiť cestovné a sankciu na mieste. Žalobca následne vyzval žalovaného na zaplatenie cestovného a sankcie faktúrou č. 2200003976, vystavenou 6. 11. 2019, s dátumom splatnosti 20. 11. 2019, a keďže k úhrade faktúry v lehote splatnosti nedošlo, vyzval žalovaného k úhrade upomienkou č. 1
- uznanie záväzku z 30. 6. 2020. Žalovaný napriek opakovaným výzvam dlžnú sumu doteraz neuhradil. Podľa čl. B 5.24 Prepravného poriadku bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi aj poplatok za písomnú výzvu, resp. upomienku vo výške uvedenej v cenníku, ktorý je súčasťou tohto prepravného poriadku. Nakoľko bol žalovaný v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu od 21. 11. 2019, vznikol žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka nárok na úroky z omeškania vo výške 5 %
bodov z uvedenej sumy, keďže základná úroková sadzba X. platná v prvý deň omeškania predstavovala 0 %.
2. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve súdu písomne nijako nevyjadril.
3. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, a nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovaného možno povedať, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) na prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávanie. Dňa 21. 9. 2021 súd podľa § 219 ods. 3 CSP oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu. Rozsudok bol následne verejne vyhlásený 11. 11. 2021.
4. Súd na zistenie skutkového stavu vykonal nasledovné žalobcom navrhnuté dôkazy.
5. Z potvrdenia č. 73/190284/19 z 24. 10. 2019 (podpísaného žalovaným - č.l. 12) súd zistil, že uvedeného dňa sa žalovaný pri kontrole sprievodcom žalobcu vo vlaku č. 3407, na trati z Kraľovian do Liptovského Mikuláša nepreukázal cestovným dokladom, pričom svoju cestu sprievodcovi vopred neohlásil a cestovné a sankciu za cestu bez platného cestovného dokladu na mieste sprievodcovi neuhradil.
6. Z faktúry č. 2200003976 zo 6. 11. 2019 (č.l. 11) vyplynulo, že žalobca vyhotovil pre žalovaného faktúru, v ktorej mu vyúčtoval cestovné za neohlásenú cestu bez cestovného dokladu z 24. 10. 2019, vo vlaku č. 3407, na trati Kraľovany - Liptovský Mikuláš, ako aj tzv. prirážku vyššiu podľa Prepravného poriadku žalobcu v úhrnnej výške 52,10 eur. Lehota splatnosti bola v tejto faktúre určená do 20. 11. 2019.
7. Z upomienky z 30. 6. 2020 (č.l. 13) mal súd preukázané, že žalobca vyhotovil písomnú upomienku pre žalovaného, v ktorej ho vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 52,10 eur vyplývajúcej z faktúry č. 2200003976.
8. Z ftk. poštovej obálky príslušnej k upomienke žalobcu z 30. 6. 2020 (č.l. 10) vyplynulo, že táto upomienka bola doručená do dispozičnej sféry žalovaného (ako hmotnoprávny úkon podľa § 45 ods. 1 OZ) najneskôr 3. 7. 2020, kedy bola táto zásielka uložená na pošte.
9. Súd mal za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu (pre nepopretie žalovaným podľa § 151 CSP v spojení s § 300 CSP), že faktúra č. 2200003976 zo 6. 11. 2019, s dátumom splatnosti do 20. 11. 2019 bola doručená žalovanému do jeho dispozičnej sféry pred uplynutím jej lehoty splatnosti, a že žalovaný doteraz ani čiastočne neuhradil dlžnú sumu vo výške 52,10 eur. Nesporné skutkové tvrdenia sa nedokazujú a súd si ich osvojí ako súčasť zisteného skutkového stavu.
10. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné vysvetliť, že vychádzajúc z únijného práva, v zmysle ktorého je vnútroštátny súd povinný ex offo (aj bez návrhu) skúmať nekalú povahu dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľa nezaťažuje (inak obvyklé) bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany, avšak (len) vo vzťahu k nekalým (neprijateľným) podmienkam v spotrebiteľských zmluvách (k obsahu spotrebiteľskej zmluvy.) Vo vzťahu ku všetkým ostatným skutkovým okolnostiam, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie súdu v spotrebiteľskom spore, únijné právo bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany (vo vzťahu k spotrebiteľovi) nijako neupravuje, a preto možno mať za to, že v zmysle vnútroštátneho práva (§ 150 ods. 1 v spojení s § 300 CSP) bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení strany spotrebiteľa zaťažuje (tak ako každú inú stranu v civilnom spore.) Prípadný argument poukazujúci na ust. § 295 CSP neobstojí, pretože toto ustanovenie sa týka výlučne dokazovania a dokazovanie prichádza do úvahy až v prípade, ak nemožno skonštatovať nespornosť skutkových tvrdení (viď aj komentár k CSP, C.H.BECK, 2016, Števček a kol., str. 1030 až 1031, ale tiež rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. 10. 2018, sp.zn.: 17Co 364/2017.) 11. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledovných hmotnoprávnych ustanovení.
12. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom k 24. 10. 2019, ďalej „OZ“) zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo aby ho dopravca prepravil na miesto určenia riadne a včas.
13. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 14. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 16. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2009 Z.z. - o doprave na dráhach (v znení účinnom k 24. 10. 2019, ďalej len „zákon o doprave na dráhach“) dopravca poskytuje dopravné služby podľa všeobecných prepravných podmienok (ďalej len „prepravný poriadok“) a ak ide o verejnú osobnú dopravu, aj podľa cestovného poriadku. 17. Podľa čl. A 4.2 písm. f) Prepravného poriadku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. (všeobecné prepravné podmienky), účinného od 15. 6. 2015 (č.l. 15 a nasl.), ďalej len „Prepravný poriadok“ cestujúci je povinný mať platné cestovné doklady a preukaz počas celej prepravy, ako aj bezprostredne pri vystúpení z vlaku. Na dodatočne predložené cestovné doklady a preukaz sa neprihliada.
18. Podľa čl. A 4.2 písm. k) Prepravného poriadku cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a úhradu (prirážku nižšiu alebo prirážku vyššiu), ak sa pri kontrole vo vlaku nemôže preukázať platným cestovným dokladom alebo poskytnúť osobné údaje potrebné na vymáhanie dlžných súm.
19. Podľa čl. B 5.2 Prepravného poriadku pri nehlásenej ceste (vrátane nástupu v neobsadenej stanici) na tratiach ŽSR, okrem tratí zo SVS, je cestujúci povinný zaplatiť cestovné z nástupnej stanice do cieľovej stanice a prirážku vyššiu podľa cenníka č. 16.
20. Podľa Cenníka č. 16 bodu 4. (časť D. Prepravného poriadku) prirážka vyššia (okrem cestovného) za cestu bez platného cestovného lístka (nehlásená cesta) zaplatená po viac ako 5 kalendárnych dňoch je 50 eur.
21. Podľa § 8 ods. 5 zákona o preprave na dráhach cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej len „prirážka“) a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.
22. Podľa Cenníka č. 1 (časť D. Prepravného poriadku) je výška (celého) obyčajného cestovného (2. vozňová trieda) pri tarifnej vzdialenosti 37 km - 2,10 eur.
23. Podľa Cenníka č. 16, bodu 20. (časť D. Prepravného poriadku) je výška poplatku za písomnú výzvu alebo upomienku na zaplatenie cestovného (okrem poštovného) 2 eurá.
24. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom k 24. 10. 2019, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba X. Z. F. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Dňa 24. 10. 2019 uzatvoril žalovaný so žalobcom konkludentne, tým, že nastúpil do jeho dopravného prostriedku (vlaku č. 3407) zmluvu o preprave podľa § 760 OZ. Táto zmluva tiež súčasne napĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ, pretože bola uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ, teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, teda ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Žalovaný sa 24. 10. 2019 pri kontrole cestovných dokladov sprievodcom žalobcu vo vlaku č. 3407, na trati Kraľovany - Liptovský Mikuláš nepreukázal platným cestovným dokladom, pričom odmietol na mieste uhradiť cestovné, ako aj sankciu za neohlásenú cestu bez platného cestovného dokladu, pričom dlžnú sumu cestovného a sankcie za neohlásenú cestu bez platného cestovného dokladu doteraz ani čiastočne neuhradil, čím žalobcovi vznikol nárok na úhradu cestovného vo výške 2,10 eur a sankcie za neohlásenú cestu bez platného cestovného dokladu po viac ako 5 kalendárnych dňoch (prirážka vyššia) v sume 50 eur podľa vyššie citovaných právnych predpisov, a preto mu súd priznala nárok na zaplatenie sumy 52,10 eur.
28. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy cestovného a sankčnej úhrady vo výške 52,10 deň pod uplynutí lehoty splatnosti vyplývajúcej z vyššie uvedenej faktúry, t.j. od 21. 11. 2019, a preto mu súd podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia, priznal voči žalovanému nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne (ako sadzbe o 5 % bodov vyššej ako základná sadzba X. v čase začatia omeškania) z dlžnej sumy 52,10 eur, a to od 21. 11. 2019 do zaplatenia, ako aj nárok na príslušenstvo pohľadávky - náklady spojené s uplatnením pohľadávky (mimo poštovného) podľa § 121 ods. 3 OZ v spojení s Cenníkom č. 16, bodom 20. vo výške 2 eurá.
29. Porovnaním žalobného petitu a výroku rozsudku súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou sporu bol žalobca, a preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia podaním doručeným na Okresný súd Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.